Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
9C/243/2012-83 zo dňa 25. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Za preukázanú považoval
(aj vzhľadom na závery odvolacieho súdu v rámci prieskumu procesných prvostupňových rozhodnutí
v iných konaniach) okolnosť predbežného prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom.

Z vecného hľadiska vychádzal zo skutočnosti, že v dotknutej exekučnej veci bola dňa 1.2.2011
exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
uznesením zo dňa 14.2.2011 predmetnú žiadosť zamietol, voči ktorému rozhodnutiu navrhovateľ (v
pozícii oprávneného) nepodal opravný prostriedok. Nadväzne okresný súd konštatoval, že v danej
exekučnej veci nedošlo tak k zbytočným prieťahom, ako ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia. To
znamená, že nebola splnená (základná) podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Doplnil, že v zmysle navrhovateľových tvrdení (bez ohľadu na ich pravdivosť)

nie je daná ani príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou
škodou, či nemajetkovou ujmou.
V súvislosti s tým, že navrhovateľ zadal požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku ohľadne
aplikácie európskeho práva, okresný súd uviedol, že aplikácia práva, vrátane noriem Európskej Únie, nie
je odbornou otázkou v zmysle § 127 O.s.p. Z daného titulu predmetný dôkaz (navyše ešte nepredložený)
nevykonal. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
lebo si v zákonom stanovenej lehote tieto nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazovaprednesovprotistrany,nemalmožnosťsaknimvyjadriťanavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení. Tvrdil, že okresný súd ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu; v dôsledku čoho vykonal pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti navrhovateľa meritórne
rozhodol. Zároveň však odvolateľ prvostupňovému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania.
Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Naproti tomu nevykonal
dokazovanie o výške škody znaleckým posudkom, ktorého vyhotovenie navrhovateľ zabezpečil.
Osobitne zdôraznil, že pokiaľ odporca nereagoval na výzvu, aby predložil písomné vyjadrenie k

žalobnému návrhu, mal okresný súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne
rozhodnutiezapredčasnézdôvodu,žekonajúcisúdnevyčkalnaprávoplatnosťrozhodnutiaozamietnutí
návrhu na prerušenie konania; súčasne však namietal, že okresný súd o danom procesnom návrhu
(vôbec) nerozhodol.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na

vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ
vytýkal súdu prvého stupňa viacero omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za
významné považoval nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i

momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2

písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov je prioritne pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné

naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť.
Okresný súd bol nedôsledný, keď vyjadrenie odporcu k veci navrhovateľovi nedoručil. Predmetná
nedôslednosť však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a ani na procesné práva
navrhovateľa, keďže tomuto je (všeobecné) meritórne vyjadrenie odporcu „chronicky“ známe z tisícok

obdobných sporov, ktoré proti odporcovi vedie.

Predvolanie na termín pojednávania (na deň 25.9.2014) právny zástupca navrhovateľa prevzal
dňa 8.8.2014. Až dňa 17.9.2014 bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh
navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu“.
Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie
rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. V
prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo

116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
Novelizované ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie
(nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho
elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Podmienkou jeho využitia je
však postup účastníka rešpektujúci dotknutú právnu úpravu. Vzhľadom na to, že predmetné podanie

navrhovateľa neobsahuje náležitosti predpísané v ustanovení § 119 O.s.p. - vymedzenie dňa, kedy sa
o dôvode (požadovaného odročenia pojednávania) navrhovateľ dozvedel (vzhľadom na ním uvádzané
okolnosti, o týchto mal pritom vedomosť bezprostredne po doručení predvolania) - nepredstavuje
v konečnom dôsledku ani kvalifikovaný základ pre eventualitu odročenia pojednávania.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zákonný sudca
sa vo veci necítil byť zaujatý a vo vzťahu k obsahovo zmätočnému podaniu navrhovateľa (o.i.
formulujúcemu neexistujúci inštitút „generálnej námietky zaujatosti“) platí záver odvolacieho súdu
(uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/4/2014 z 27.6.2014; doručené navrhovateľovi8.8.2014). Preto nebol/nie je dôvod na rozhodovanie o nevznesenej námietke zaujatosti. Ani v
posudzovanom odvolaní neuviedol odvolateľ žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať
vylúčenie zákonného sudcu.

Nenáležitým je tvrdenie odvolateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia z dôvodu nevyčkania na
právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V súdenej veci totiž návrh na
prerušenie konania podaný nebol, niet preto rozhodnutia, na právoplatnosť ktorého by bolo možné/
potrebnévyčkať.Vnútorneprotirečivýmjeodvolanie včasti,vktorejnavrhovateľnajednejstranevytýka
okresnému súdu vykonanie pojednávania, zároveň však zdôrazňuje, že bolo neprípustné rozhodnúť

bez jeho nariadenia. Taktiež mylnou je úvaha odvolateľa o povinnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie v prípade, ak sa odporca k návrhu nevyjadril. Je totiž výlučne vecou procesnej autonómie
odporcu, či sa k podanému návrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov konajúcim
súdom, či predstavujú podklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné nevyjadrenie
saodporcunepochybnebezďalšiehoneznamenápovinnosťsúdurozhodnúťrozsudkomprezmeškanie.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia rozsudku nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)
založenévexekučnomspise.Zozápisniceopojednávaníjenepochybné,žedokazovaniebolovykonané
i oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Martina sp. zn. 18Er/169/2011, ktorý dôkaz
výslovne, označením povinného a spisovej značky exekútora (č.l. 1 spisu) požadoval navrhovateľ.

Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 93 spisu). Z
uvedeného vyplýva, že zásadný dôkaz, na základe ktorého okresný súd dospel k svojmu záveru, je
exekučný spis, ktorého pripojenie a oboznámenie žiadal samotný navrhovateľ.
Nakoľko okresný súd návrh vo veci samej zamietol prioritne z titulu nepreukázania (základnej)
podmienky zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci - pre nepreukázanie nesprávneho

úradného postupu - ani len hypoteticky (predloženie znaleckého posudku o škode zo spisu nevyplýva)
nie je nedostatkom jeho postupu, ak nevykonal dotknutý dôkaz týkajúci sa výšky (tvrdenej) škody.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212

ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva
typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek úvaha/protiargumentácia
ohľadne konkrétnych vecných dôvodov, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Inými slovami,
odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j. najmä nepreukázanie
nesprávneho úradného postupu) meritórnej časti napadnutého rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietke, že dôležitým je nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia
rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil, odvolací súd dodáva, že táto
úvaha neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu pri doručovaní
dotknutého uznesenia. Predovšetkým však nezodpovedá tvrdeniam prezentovaným v návrhu (§ 205a

O.s.p.), kde navrhovateľ skutkový základ uplatneného nároku založil „len“ na zákonnej povinnosti
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil

napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné