Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114232741
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114232741.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

C.S.CARGO Slovakia a.s., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 892 404, právne zastúpený
Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36
856 584, proti odporcovi: U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Za R. XXX/X, Z., štátny občan SR, o zaplatenie
483,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 483,94 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25
% ročne zo sumy 483,94 eur od 6.3.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 127,98 eur (súdny poplatok 29
eur a trovy právneho zastúpenia 98,98 eur) a tieto zaplatiť na účet navrhovateľa vedený v Slovenskej
sporiteľni a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 9205278687, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 7.10.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v

návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu 483,94 eur spolu s úrokom z omeškania
5,5 % ročne zo sumy 483,94 eur od 20.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh skutkovo
odôvodnil tým, že na základe uznania záväzku zo dňa 19.9.2013 sa odporca písomne zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi záväzok v celkovej výške 1063,30 eur. Záväzok vznikol tým, že odporca v pozícii
zamestnanca navrhovateľa (závozník) spôsobil škodu, ktorá vznikla z dôvodu prepisovania dodacích
listov od zákazníkov spoločnosti Pivovary Topvar a.s.. Odporca celú dlžnú sumu neuhradil, uhradil dve
platby a to dňa 11.11.2013 vo výške 95,98 eur a dňa 14.10.2013 vo výške 483,40 eur. Zostávajúcu

dlžnú sumu vo výške 483,94 eur a to aj napriek tomu, že bol k zostávajúcej časti dlhu písomne vyzvaný
dňa 17.2.2014 neuhradil. Zároveň si navrhovateľ uplatnil i úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z
dlžnej sumy od 20.9.2013.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000 eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd

na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 23.9.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav
tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval navrhovateľ.

Navrhovateľ v predmetnej veci uplatňoval nárok na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi
vzniknutému z „uznanie dlhu“ zo dňa 19.9.2013, ktorým odporca ako dlžník uznal svoj splatný záväzok
vo výške 1063,30 eur čo do dôvodu a čo do výšky, ktorý má voči navrhovateľovi ako veriteľovi
vzhľadom ku skutočnosti, že spôsobil zamestnávateľovi škodu v dôsledku prepisovania dodacích

listov od zákazníkov spoločnosti Pivovary Topvar a.s.. a zaviazal sa celkovú dlžnú sumu zaplatiť.
Odporca nerozporoval tvrdenia navrhovateľa, ktoré boli preukázané listinnými dokladmi predloženými
navrhovateľom.

Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo

do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Uznanie dlhu zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, t.j. domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval. Veriteľ teda nemusí
dokazovať v súdnom konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka uznanie dlhu. Z uznania dlhu musí

byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (tzv. kauza), pričom taktiež v ňom musí byť presne určená výška
pohľadávky a nakoniec musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

V danej prejednávanej veci uznania dlhu zo dňa 19.9.2013 spolu vo výške 1063,30 eur toto uznanie
dlhu má ten účinok, že odporca ako dlžník ho podpísal a veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania

dlhu dlh existoval a nemusí dokazovať ani jeho výšku. Dôkazné bremeno, že dlh neexistoval spočívalo
na dlžníkovi, t.j. odporcovi a v konaní opak nebol preukázaný. Po oboznámení sa so skutkovými
okolnosťami prejednávanej veci a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej a právnej dôvodný a nakoľko nemal v konaní
preukázané, že by odporca zostávajúcu žalovanú sumu 483,94 eur uhradil, zaviazal odporcu na

zaplatenie istiny vo výške 483,94 eur.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky je vymedzené taxatívne. Pozostáva
z úrokov, ďalej z úrokov z omeškania, prípadne z poplatku z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v
súvislosti s omeškaním dlžníka a, napokon, z nákladov spojených uplatnením pohľadávky; medzi tieto
náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Úroky i úroky z omeškania sa viažu rovnako
ako poplatok z omeškania iba k pohľadávke.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Navrhovateľ popri istine požadoval zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 483,94 eur
od 20.9.2013. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia

tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník
poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a
ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri
peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva

dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov
zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v
rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený ani jedným z
vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu
z občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
listom zo dňa 17.2.2014 vyzval odporcu na zaplatenie dlhu vo výške 483,94 najneskôr do 4.3.2014,
ktorú výzvu odporca prevzal dňa 5.3.2014. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno
dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov

z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Tým, že odporca nesplnil svoju povinnosť - zaplatiť
zostatok záväzku prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal dostal sa do omeškania s plnením
peňažného záväzku dňom 6.3.2014, preto súd návrhu navrhovateľa titulom úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 483,94 eur od 6.3.2014 vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (vo výške 5,5 % od 20.9.2013 do 5.3.2014)

návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľ mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto má právo na plnú náhradu trov
konania. Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 29

eur a s právnym zastupovaním za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie, podanie na súd -
jeden úkon právnej pomoci á 33,20 eur + režijný paušál á 8,04 eur + 20% DPH) tj. 98,98 eur, ktoré boli
vyčíslené v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20c
Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 127,98 eur na účet navrhovateľa tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).