Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107233714
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5107233714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomJ.XX,XXXXXX.,prechodnebytomM.X,XXXXXX.,štátnaobčiankaSR,zastúpenejJUDr.
Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX V., proti žalovanému: B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, XXX XX X., zastúpeného Mgr. Ľubomírom Kadurom, advokátom, so sídlom K. E. X, XXX

XX X., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/456/2007-101 zo dňa 28. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/456/2007-101 zo dňa 28. januára 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej aj „BSM“)
účastníkov tak, že každému z účastníkov osobitne prikázal dlh z úveru poskytnutého zo strany

Slovenskásporiteľňaa.s.Bratislavanazákladezmluvyosplátkovomúvere č.0423823965zo
dňa 09.06.2006, so zostatkom ku dňu rozvodu manželstva účastníkov 08.10.2007 vo výške 9.294,83 Eur
každémuvmiere1.Zároveňžalovanémuuložilpovinnosťtitulomvyrovnaniahodnotyzvyporiadavaného
BSM zaplatiť žalobkyni sumu 1.375,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14C/26/2007-30

zo dňa 13.09.2007 bolo manželstvo účastníkov, uzatvorené dňa 25.04.1998, rozvedené. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.10.2007. Počas trvania manželstva obidvaja účastníci ako
dlžníci, uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere č. 0423823965 zo dňa
09.10.2006, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 300.000,00 Sk,
s povinnosťou dlžníkov splácať tento úver v 119 splátkach jednotlivo vo výške 4.369,00 Sk, mesačne
(4.369 x 119 = 519.911,00 Sk = 17.257,88 Eur - poznámka súdu), počnúc dňom 01.11.2006, s konečnou
splatnosťou úveru 01.09.2016. Kúpnu zmluvou zo dňa 19.03.2010 žalovaný predal motorové vozidlo

zn. Honda Accord, EČV: ZA 852CV, rok výroby 1999, za kúpnu cenu 2.750,00 Eur, osobitne podľa
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 19.03.2010 mu táto kúpna cena aj bola vyplatená. Listom
zo dňa 21.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila súdu výšku záväzku dlžníkov zo zmluvy o úvere
č. 0423823965 zo dňa 09.10.2006, ku dňu 08.10.2007 vo výške 9.294,83 Eur.
Prvostupňový súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného primerane podľa
skutkových a právnych dôvodov prednášaných v priebehu tohto konania. Špecifikom konania bolo, že

jediným aktuálnym predmetom vyporiadania v čase skončenia dokazovania súdu bol zostatok dlhu
účastníkov voči Slovenskej sporiteľni, a.s., titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0423823965 zo dňa
09.10.2006. Podľa povahy vyporiadania dlhu ako pasíva je podľa názoru súdu spravodlivé rozdelenietohto dlhu alebo jeho prikázanie jednému z bývalých manželov, vo všeobecnosti už aj z hľadiska
veriteľov,ktorínebudúmaťprávovymáhaťtentodlhvcelejvýškeodktoréhokoľvekzpôvodnýchdlžníkov
po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

08.10.2007. Podľa názoru súdu bolo preto spravodlivé rozhodnúť o prikázaní dlhu účastníkom konania
ako preberateľom tohto dlhu, každému v podiele 1 podľa ust. 150 Občianskeho zákonníka, lebo súd
nezistil dôvod, pre ktorý by BSM účastníkov malo byť vyporiadané v inom podiele ako v podiele 1,
ani dôvod výlučného prikázania tohto dlhu jednému z účastníkov v rámci spravodlivého rozdelenia
potenciálne viacerých pasív, tobôž potenciálne aktív. Osobitne žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie,

že by predmetný úver bol zobratý účastníkmi výhradne za účelom kúpy predmetného motorového
vozidla zn. Honda Accord, a že by žalovaný toto motorové vozidlo užíval v sám. Na strane druhej
žalovaný ani len vo forme návrhu na doplnenie dokazovania v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že
predmetný úver bol poskytnutý na účet žalovanej, príznačne pri tvrdeniach žalovaného, že žalovaný
nevieopoužitípeňazíztohtoúveruanemáanidokladopôvodnejkúpnejcenepredmetnéhomotorového
vozidla. V celej tejto súvislosti tvrdenie o účele predmetného úveru súd považoval za súčasť dôkazného

bremena žalobkyne, ktorá tvrdila účel úveru ako osobitnú skutkovú okolnosť.
Súd zistil výšku predmetného dlhu v BSM účastníkov zo zmluvy o úvere č. 0423823965 zo dňa
09.10.2006, ku dňu zániku tohto BSM 08.10.2007 vo výške 9.294,83 Eur. Vo výslednej podobe výroku
o prikázaní dlhu podľa názoru súdu nie je nevyhnutné definovať povinnosť ktoréhokoľvek z účastníkov
na zaplatenie tohto dlhu v konkrétnej výške, lebo táto sa môže meniť v závislosti od príslušenstva tohto

dlhu narastajúceho v čase. V tejto súvislosti už pre súd neboli podstatné listy Slovenskej sporiteľne,
a.s., ako veriteľa adresované tunajším účastníkom, oboznámené v okolnostiach sporu, s uvedením inej
výšky vymáhaného dlhu v inom čase.
Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.375,00 Eur, v primeranej lehote vzhľadom na
dodatočný charakter vyporiadania 15 dní, a to titulom vyrovnania hodnoty z vyporiadavaného BSM podľa

§ 150 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, keď žalovaný aj podľa jeho vlastného tvrdenia
výlučne prevzal kúpnu cenu 2.750,00 Eur za predaj predmetného motorového vozidla zn.
Honda Accord, pôvodne patriace do BSM účastníkov v čase jeho zániku, a to pri jeho ďalšom predaji
dňa 19.03.2010. Podľa názoru súdu táto povinnosť je priamo nezapočítateľná s inými povinnosťami

účastníkov, príznačne keď aktuálnym predmetom vyporiadania je pasívum - dlh s príslušenstvom, ktoré
môže narastať v čase. Zároveň pritom z vykonaného dokazovania nevyplýva iná cena motorového
vozidla pôvodne patriaceho do BSM účastníkov. Pre vyporiadanie vzájomných práv účastníkov už
nemala význam ani úvaha spojená so zistením nepopretým žalovaným, že bolo v jeho moci, aby s týmto
vozidlom výlučne nakladal vo forme ďalšieho predaja.

Okresný súd tiež konštatoval, že je si vedomý tvrdenia žalobkyne v žalobe, že dlh z predmetnej zmluvy o
úvere č. 0423823965 mala zaplatiť pred začatím tohto konania vo výške 52.428,00 Sk, pričom žalovaný
sám ani len netvrdil, že by tento dlh splatil v akejkoľvek výške. Žalovaná však v konaní nepreukázala
konkrétne úhrady splátok úveru, ale ani účel a použitie úveru. Navyše, z tvrdenia žalobkyne o úhradách
súm na splácanie úveru pred podaním tejto žaloby nevyplýva miera týchto úhrad za trvania BSM,

kým by žalobkyňa mohla tento dlh uhrádzať v rámci spoločného majetkového spoločenstva s bližšie
nepreukázanými rolami manželov, a mieru tejto úhrady po jeho zániku (v čase podania tejto žaloby s
odstup dvoch kalendárnych mesiacov). Preto súd toto tvrdenie nepovažoval za dôvod osobitného práva
na vyplatenie žalobkyne podľa § 150 Občianskeho zákonníka titulom toho, čo by sama vynaložila na
spoločný majetok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na povahu sporu. Podľa
názoru okresného súdu v konaní o vyporiadanie BSM neboli uložené výlučné povinnosti účastníkov
konania, na základe ktorých by malo význam hovoriť o úspechu konkrétneho účastníka vo veci. Súd ani
nezistil také osobitne účelné správanie ktoréhokoľvek z účastníkov pred začatím konania, na základe
ktorého by bolo možné konštatovať zavinenie za vznik tohto sporu výlučne iba opačnej sporovej

strane, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navyše, vo
vzťahu k vyčísleniu náhrady trov konania za žalobkyňu podanému pred vyhlásením tohto rozsudku dňa
15.01.2015 je namieste poznamenať, že podľa rámcových dôvodov tohto rozhodnutia vo veci samej sa
súd priklonil naopak k právnemu názoru právne zastúpeného žalovaného v tom, že mu nie je možné
výlučne priznať dlh patriaci do BSM, ako sa tohto domáhala žalobkyňa.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.Uviedla, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval ust. § 150 Občianskeho zákonníka,
a to najmä v tom smere, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že úver, ktorý účastníkom poskytla
za trvania manželstva Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, bol použitý na kúpu osobného motorového

vozidla zn. Honda Accord a toto vozidlo počas trvania manželstva i po jeho zániku využíval žalovaný,
ktorý vozidlo aj dňa 19.03.2010 predal. Odporca žiadnym spôsobom neuhrádzal dlh, ktorý účastníci mali
voči Slovenskej sporiteľni a.s. a prakticky spôsobil, že súčasná výška dlhu je 9.294,83 Eur. Navyše,
prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa
po rozvode manželstva uhradila uvedenému peňažnému ústavu do roku 2010 sumu 3.333,00 Eur, čo

malo byť započítané a zohľadnené pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Spôsob
vyporiadania BSM učinený okresným súdom je nespravodlivý a najmä nezohľadňuje pomer používanej
veci, a v tomto smere súd nesprávne aplikoval ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, okresný
súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, týkajúci vo vzťahu k úhradám splátok úveru poskytnutého
Slovenskou sporiteľňou zo strany žalobkyne. Žalobkyňa v priebehu konania opakovane žiadala súd, aby
pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z výšky zostatku úveru špecifikovaného v správe spoločnosti

CASH COLLECTORS SK s.r.o., čo je z hľadiska dostatočného zistenia skutkového stavu podľa jej
názoru nepostačujúce. Ku svojmu opravnému prostriedku žalobkyňa pripojila fotokópie dokladov o
úhradách splátok predmetného úveru. Keďže žalobkyňa žije v Anglicku, tieto v prvostupňovom konaní
nemala k dispozícii. Odvolateľka vyslovila tiež nesúhlas s rozhodnutím prvostupňového súdu o trovách
konania, nakoľko vzniknuté trovy konania spôsobil žalovaný tým, že nemal záujem s ňou mimosúdne

sa dohodnúť ohľadne predmetu sporu, čo viedlo k uplatneniu nároku žalobkyne súdnou cestou.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktorémožnonapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,podľa§212ods.1,2písm.a),b)O.s.p.preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p. ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a žalobu žalobkyne o vyporiadanie BSM aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. §

157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je potrebné pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 149 Občianskeho zákonníka vychádzať. Týmito
ustanoveniami sa dôsledne riadil pri rozhodovaní v súdenej veci aj prvostupňový súd. Podľa názoru
odvolacieho súdu neopodstatneným tvrdením je tvrdenie žalobkyne, že súd má pri tomto

rozhodnutí vychádzať z ust. § 154 O.s.p., podľa ktorého súd vychádza zo stavu ku dňu rozhodovania.
Citované ustanovenie zákona má totiž procesnoprávnu povahu a vyplýva z neho len to, že pri aplikácii
hmotného práva (v danom prípade § 150 Občianskeho zákonníka) súd vychádza zo skutkového stavu,
aký bol zistený dôkazmi ku dňu jeho rozhodovania. Z uvedeného dôvodu je v súdenej veci bez
právneho významu aktuálny zostatok dlhu účastníkov voči peňažnému ústavu. V konaní o vyporiadanie

BSM je významná výška zostatku úveru poskytnutého peňažným ústavom účastníkom počas trvania
ich manželstva, ku dňu jeho zániku (t.j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov). V prípade, že jeden z manželov tvrdí, že v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka boli vynaložené spoločné prostriedky na ostatný majetok druhého manžela, je na ňom, aby v
konaní preukázal, že k investíciam do ostatného majetku manžela počas trvania manželstva skutočne

došlo. Vzhľadom na obsah bezpodielového spoluvlastníctva definovaného v ust. § 143 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že ho tvorí všetko, čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov za trvania
manželstva (mimo vymedzenej výnimky), možno vychádzať z toho, že v uvedenom prípade by tak pri
kúpe automobilu išlo o investíciu zo spoločných prostriedkov. Je potom na druhom manželovi (v súdenejveci žalobkyne), aby preukázala, že tieto investície urobila zo svojho oddeleného majetku, čo v súdenej
veci nebolo splnené.

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného bremena žalobkyne v tomto súdnom
konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany
prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno

navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia
preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju
obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná
a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou
dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o žalobkyňu a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté

v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia
účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že
tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade
na strane žalobkyne, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade

pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p.). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa

novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

Žalobkyňa teda v súdenej veci nepreukázala skutočnosť, že by bola nejaké prostriedky na splácanie
úveru vynaložila zo svojich vlastných prostriedkov, ktoré by neboli súčasťou BSM účastníkov. Pokiaľ aj
v odvolacom konaní produkovala dôkazy o splácaní úveru, na tieto odvolací súd s poukazom na ust. §

205a ods. 1 O.s.p. nemohol prihliadať.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu z BSM vymedzeného žalobkyňou v žalobe vyplýva, že účastníci
počas trvania manželstva si zobrali úver od Slovenskej sporiteľne, a to na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. 0423823965 zo dňa 09.06.2006, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebný bezúčelový úver

vo výške 300.000,00 Sk, s povinnosťou dlžníkov tento splácať v 119 splátkach vo výške 4.369,00 Sk
mesačne. Ku dňu rozvodu manželstva rozvodu účastníkov, t. j. ku dňu 08.10.2007 výška zostatku tohto
úveru predstavovala sumu 9.294,83 Eur. Okrem toho účastníci za trvania manželstva nadobudli do BSM
osobný automobil zn. Honda Accord EČV: ZA 852 CV, rok výroby 1999. Toto vozidlo žalovaný kúpnou
zmluvou zo dňa 19.03.2010 odpredal tretej osobe za kúpnu cenu 2.750,00 Eur. Ak teda prvostupňový

súd vyporiadal zostatok poskytnutého úveru vo výške zistenej ku dňu rozvodu manželstva účastníkov
postupoval správne, keď každému z účastníkov uložil povinnosť splácať ho vo výške 1. Splácanie úveru
žalobkyňou po rozvode manželstva je z hľadiska vyporiadania BSM účastníkov v súdenej veci právne
bezvýznamné.Tietonárokysimôžežalobkyňauplatňovaťvočižalovanémuvosobitnomsúdnomkonaní.
Keďže z vymedzenia BSM v žalobe vyplýva, že jeho súčasťou bolo aj osobné motorové vozidlo zn.

Honda Accord, prvostupňový súd postupoval správne, keď uložil žalovanému polovicu kúpnej ceny,
ktorú obdržal za jeho predaj, uhradiť v prospech žalobkyne.

Za takéhoto stavu k spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá i výrok prvostupňového súdu o trovách
konania a dôvody pre ktoré žiadnemu z účastníkovi ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisu vôbec

nevyplýva, že by sa žalobkyňa pred podaním žaloby pokúsila vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo
so žalovaným dohodou. Naopak, krátko po rozvode manželstva (keď rozsudok o rozvode manželstva
účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2007), už dňa 22.11.2007 podala žalobu na súd v
predmetnej veci.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom
výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, a preto je povinná nahradiť žalovanému
trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania nevyplýva,

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.