Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213661
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114213661.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M. advokátkou so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava proti povinnému
A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V., štátny občan Slovenskej republiky, zast. opatrovníkom U. J.,
zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom,

so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, 92701 Šaľa pod sp. zn. EX 2642/14, o vymoženie
pohľadávky vo výške 2.118,28 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 2Er/2069/2014-24 zo dňa 6. augusta 2014 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2069/2014-24 zo dňa 6. augusta 2014
z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-1460/13-LP zo dňa 20.05.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o

revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 04.04.2012. V ten istý deň, ako bola
medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu
č.XXXXXXXXXX(ďalejlen"rozhodcovskázmluva").Podľačl.5rozhodcovskejzmluvy"akékoľvekspory,
nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom
úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní

pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., alebo pred Victoria
rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, zriadeným pri Victoria legal arbiter s.r.o. podľa rokovacieho
poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.

Súd vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 04.04.2012,
na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu,

nakoľko oprávnený v zmluve vystupuje ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj
poskytovanieúverovapôžičieknebankovýmspôsobomanaopakpovinnýpriuzatváranízmluvynekonal
v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom
je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom

v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípadzáujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho
zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude

takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje
takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver. Možnosť iniciovania sporu z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická.
Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou

rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku
výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom
ako silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu.

Súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. V zmysle § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka ťaží v tomto prípade dôkazné bremeno dodávateľa (oprávneného), preto

mu dal súd možnosť vyjadriť sa k rozhodcovskej zmluve a vyzval ho, aby preukázal, že táto bola
individuálne dojednaná. Na výzvu súdu oprávnený uviedol, že povinný nemusel prijať návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, pretože táto predstavuje samostatný právny úkon a jej prijatie bolo možnosťou,
nie povinnosťou, povinného. Argumentácia oprávneného je v podstate založená len na tom, že zmluva
je uzatvorená ako samostatný právny úkon, čo však súdu vyplýva len z toho, že rozhodcovská zmluva

je vyhotovená na osobitnej listine. Táto argumentácia nemôže obstáť, pretože je irelevantné, či je
rozhodcovská zmluva (doložka) podpísaná ako súčasť "hlavnej" zmluvy alebo osobitne. Súd uvádza, že
v danom prípade je rozhodcovská zmluva, rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere, pripravená na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť jej obsah a taktiež podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, čo vzbudzuje

dôvodnépochybnostiotom,čipovinnémunebolarozhodcovskázmluvapredloženásúčasnesozmluvou
o revolvingovom úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej
zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým
spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť

mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred
rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Z
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy však takéto informácie nevyplývajú. Súd má vzhľadom na vyššie
uvedené za to, že tvrdenia oprávneného nerozptyľujú vyššie uvedené pochybnosti, a teda nepostačujú
na unesenie jeho dôkazného bremena o individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve. V tomto smere

súd odkazuje aj na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3CoE/18/2014 zo dňa 05.03.2014, ktorý riešil obdobnú situácia a uviedol, že rozhodcovská zmluva
musí byť uzavretá v takej podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V súvislosti s výzvou súdu
na preukázanie individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka oprávnený uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo ho súd vyzval na vyjadrenie sa len k tomuto
zákonnému ustanoveniu. Súd takto postupoval práve na základe vyššie citovaného ustanovenia § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že zmluvná
podmienkabolaindividuálnedojednaná,nadodávateľovi.Svojouvýzvoudalsúdoprávnenémumožnosť
na preukázanie tejto skutočnosti.

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník aj ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten

cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto
uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že

rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných
zmluvných podmienkach.Oprávnený v tejto súvislosti argumentoval dôvodovou správou, ktorú priložil k svojmu vyjadreniu, podľa
ktorej ustanovenie, ktoré núti spotrebiteľa, aby riešil svoje spory výlučne v rozhodcovskom konaní,
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, len dáva možnosť spotrebiteľovi uplatniť svoje

práva nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale aj na súde. Súd v prvom rade uvádza, že v
oficiálnej dôvodovej správe dostupnej na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky nie je
nijaká bližšia interpretácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, len sa v nej uvádza,
že sa do zákona dopĺňajú nové body (neprijateľné podmienky), ktoré neboli transponované zo smernice
č. 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nech by však bolo znenie

dôvodovej správy akékoľvek, z vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka jednoznačne
vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj zmluvné ustanovenie uvedené v § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné
podmienky neplatné. To znamená, že ak súd raz ustáli, že nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom je neprijateľnou podmienkou, je toto dojednanie ako celok absolútne neplatné.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt
nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na
neho akoby neexistoval (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/20/2008 zo dňa

22.04.2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21.03.2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k

názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody

podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205
ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p..

V odvolaní tvrdil, rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú
zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde, alebo

na rozhodcovskom súde. Právo povinného je teda z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované,
a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Oprávnený bol toho názoru, že
rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy. Ďalej tvrdil, že oprávnený uzavrel s
povinným v tomto prípade rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá

právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanovuje žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie, obsahuje
poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom
konaní. Oprávnený mal za to, že povinný mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď
dva krát - pred a apo jej uzavretí. Povinný bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej,
čo svojim podpisom na nej potvrdil. Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k jej platnosti a

účinnosti, teda ani je obsah by sa nestal záväzným. Povinný mal ďalej možnosť zásadne zmeniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, a to tak, že už od takto uzavretej zmluvy mal možnosť do 14 dní od jej uzavretia
odstúpiť. Súd pritom nedáva odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne
dojednanou (spísaná rukou spotrebiteľa?). Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy (ako aj každej inej
zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného požadovať, aby

s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom a v inej forme) a to aj vzhľadom na
zachovanie jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah rozhodcovskej
zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie, a to ako pred
jej uzavretím tak aj 14 dní potom, a dať mu tak možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho, aby využite jeho
práva akokoľvek ovplyvnil jeho hlavný záväzok. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných

všeobecných podmienok inej zmluvy a povinný mal možnosť pri odmietnutí ju uzavrieť bez akýchkoľvek
dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil

odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 05.06.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 16.06.2014 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1460/13-LP zo
dňa 20.05.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Podľa

rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 2.118,28 Eur spolu so
zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva
o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 04.04.2012. V ten istý deň, ako bola
medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len "rozhodcovská zmluva"). Účelom zmluvy o revolvingovom úvere bolo

poskytnutie úveru vo výške 1.290,- Eur.

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 04.04.2012 sa akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere

budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130
481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica,

pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.

Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil,
že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy

je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 04.04.2012 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4

Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ

teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že
„okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená“.V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného

ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie

druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie
spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, t.j. tie, ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá
dňa 04.04.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu

možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 04.04.2012. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
medzi zmluvnými stranami ide o individuálne dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich

zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom
úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní
Rozhodcovskej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na osobitnom liste. Aj keď bola
Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste,

do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje

žiadateľovi, ktorým môže byť aj spotrebiteľ právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na
všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom,
dohodnutého zmluvnými stranami v poslednej vete článku 3 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom,
že takýmto žalobcom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže
mať povahu neprijateľnej podmienky. Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto

zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie
o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy
sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa
najneskôr v posledný deň lehoty.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedohodnutú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskejzmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon. To však nevylučuje, že by
rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná z iných dôvodov.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.