Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Danica Kočičková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/831/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114207800.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľaT..Y.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XX,X.X.zastúpenéhoMgr.HenrichomSchindlerom,
advokátom so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica proti odporkyni: O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. 5, X. X., zastúpenej L.. Y. S., bytom L. X,. X. X., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti,

o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C 85/2014-14 zo dňa
29.04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd dňom právoplatnosti rozhodnutia zrušil vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
32P/255/2009-90 zo dňa 13. 10. 2009.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným na
okresný súd žiadal zrušiť jeho vyživovacej povinnosť k odporkyni dňom právoplatnosti rozhodnutia s
odôvodnením, že odporkyňa je po ukončení štúdia na gymnáziu v máji 2013, zamestnaná. Na obsah

návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti odporkyňa reagovala tak, že uviedla, že bola zamestnaná,
dostala však výpoveď a od 25. apríla 2014 je vedená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s
platovým dekrétom navrhovateľa, s dohodou o ukončení pracovného pomeru odporkyne uzavretou
s EURO FOCUS MARKETING SERVICES, s.r.o. dňa 11. apríla 2014, s potvrdením Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
32P/255/2009 a zistil, že odporkyňa je dcérou navrhovateľa, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
odporkynibolanaposledyupravenározsudkomOkresného súduBanskáBystricač.k.32P/255/2009-90
zo dňa 13. októbra 2009. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
konštatoval, že účastníci konania nespochybňujú, že v máji 2013 ukončila odporkyňa stredoškolské
štúdium. Zamestnala sa v spoločnosti EURO FOCUS MARKETING SERVICES, s.r.o.. Z dohody o

skončení pracovného pomeru zo dňa 11. apríla 2014 okresný súd zistil, že pracovný pomer odporkyne
v tejto spoločnosti sa skončil dňa 14. apríla 2014. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Bystrica zo dňa 28. apríla 2014 okresný súd zistil, že odporkyňa je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 25. apríla 2014. Okresný súd v odôvodení predmetného rozsudku
poukázal na ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte Zákon o rodine), kde sa uvádza,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Zdôraznil, že zákon spája zánik vyživovacej povinnosti s nadobudnutímschopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Konštatoval, že schopnosť samostatne sa živiť nadobúda dieťa
ukončením štúdia.

V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vykonaným
dokazovaním mal za nesporne preukázané, že odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium v máji 2013.
Ďalej mal preukázané, že odporkyňa po ukončení stredoškolského štúdia nepokračovala v príprave
na budúce povolanie, pričom v určitom období bola aj zamestnaná. Na základe vykonaných dôkazov
dospel okresný súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti

navrhovateľa voči odporkyni a návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne odvolala
a v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 10C/85/2014-14 zo dňa 29. 04. 2014, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni. Uviedla, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že okresný súd dospel

dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom doteraz zistený skutkový stav podľa názoru
odporkyne neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené, pričom
poukázala na ust. § 205a OSP. Odporkyňa v odvolaní prostredníctvom svojej zástupkyne ďalej uviedla,
že v máji 2013 utrpela úraz chrbtice (zlomené stavce), preto nemohla v štúdiu na VŠ pokračovať.
Jej následné liečenie a rehabilitácia trvala 8 mesiacov, pričom stále absolvuje pravidelné lekárske

prehliadky, nakoľko má zdravotné ťažkosti (bolesti chrbta, tŕpnutie končatín). Aj z tohto dôvodu sa
nemohla zamestnať a preto vyhľadala brigádu len na niekoľko hodín v týždni, pretože vzhľadom na
svoj zdravotný stav si inú prácu nemohla hľadať (časté lekárske kontroly, rehabilitácie a zdravotné
ťažkosti). Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že od septembra 2013 sa pripravuje na prijímacie skúšky
na VŠ, ktoré jej boli znemožnené pre vážny úraz. Absolvovala doučovanie a svojou brigádnickou

prácou sa snažila prispievať na zvýšené finančné náklady s tým spojené (doučovanie, zakúpenie kníh,
poplatok za prihlášky na VŠ a na poplatok za autoškolu, za účelom získania vodičského preukazu),
pretože navrhovateľ sa na zvýšených finančných nákladoch za posledných 5 rokov žiadnym spôsobom
nepodieľal. Odporkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne v odvolaní ďalej uviedla, že vzťahy medzi
navrhovateľom a odporkyňou sú narušené, ďalej poukázala na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a

uviedla, že z dôvodov uvedených v odvolaní nie je schopná sama sa živiť, pričom je predpoklad, že od
septembra2014začneštudovaťnavysokejškole.Vzávereodvolaniaodporkyňaprostredníctvom svojej
zástupkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa
plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám odporkyne až do
obdobia, kým odporkyňa nebude schopná sama sa živiť, prípadne kým ukončí štúdium na vysokej škole

a zároveň, aby súd zaviazal navrhovateľa doplatiť výživné za chýbajúce obdobie.

K obsahu odvolania odporkyne sa navrhovateľ písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že odporkyňa
v čase podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti pracovala v spoločnosti EURO FOCUS
MARKETING, s.r.o.. Pracovný pomer ukončila dohodou o ukončení pracovného pomeru, za účelom

vytvorenia podmienok na ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu
odporkyne ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach odporkyne, aby si
zabezpečovala sama svoju výživu. Zdôraznil, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebola prijatá
na žiadnu vysokú školu, pričom argumentáciu odporkyne týkajúcu sa jej zdravotného stavu označil
navrhovateľ za irelevantnú. Uviedol, že odporkyňa dlhodobo, napriek snahe navrhovateľa neprejavuje o

navrhovateľa ako otca žiadny záujem, klame ho, odmieta s ním komunikovať a poskytovať mu akékoľvek
informácie o svojej osobe, pričom jeho rodičovské práva a povinnosti sa za posledné roky zúžili len na
plnenie si vyživovacej povinnosti. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že
odporkyňa umelo vytvára podmienky na ďalšie pokračovanie vyživovacej povinnosti, preto podľa jeho
názoru okresný súd posúdil predmetnú právnu vec správne.

Krajský súd, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporkyne podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP
odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vysvetlil z akých skutkových zistení pri rozhodovaní
vychádzal, akú právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval a akými úvahami sa pri rozhodovaníriadil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu (§
219 ods. 1 OSP) a na doplnenie uvádza:

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti sú dané kogentne a nemožno ich
vykladať rozširujúco. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci
blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu,
pokiaľ nie je v jej schopnostiach a možnostiach samostatne sa živiť a pokiaľ je v možnostiach a
schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Jedna z najdôležitejších vyživovacích povinností je
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupiny osôb v spoločnosti - detí. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, potom je príspevok na
výživu detí od rodičov založený na výlučne dobrovoľnej báze. Kedy nastane takýto faktický stav závisí
od okolností konkrétneho prípadu, pričom nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
existovala aj v prípade, keď sa plnoleté dieťa s časovým odstupom po skončení strednej školy rozhodne

študovať na vysokej škole; v tom prípade vyživovacia povinnosť skončí dosiahnutím prvého najvyššieho
stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, preto v prípade, že dočasne zanikne povinnosť
plniť výživné, z dôvodu, že nie sú splnené predpoklady pre jej existenciu - napr. dieťa je schopné samé
sa živiť, pretože v čase rozhodovania súdu nepokračuje v príprave na svoje budúce povolanie, môže
sa (ak dôjde k zmene takýchto podmienok) vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento charakteristický znak

vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nazýva elasticita vyživovacej povinnosti, čo znamená, že
vyživovacia povinnosť povinného rodiča sa obnoví, ak dieťa, u ktorého boli predpoklady, aby sa samé
živilo, začne študovať na vysokej škole.
Vdanomprípadeokresnýsúdvčasesvojhorozhodovaniasprávnenazákladevykonanéhodokazovania
ustálil,žesúdanépodmienkynazrušenievyživovacejpovinnosti.Odporkyňa,ktorávodvolanínamietala

správnosť záverov okresného súdu v odvolaní uviedla, že „odvolanie podáva z dôvodu, že súd dospel
dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené - § 205a OSP“. Zo znenia ust.
§ 205a OSP vyplýva, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník konania bez vlastnej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa sú také skutočnosti a dôkazy a) o ktorých existencii účastník
konania nevedel alebo b) z rôznych objektívnych dôvodov nemal k nim prístup. Odporkyňa v odvolaní
také dôkazy, ktoré by spĺňali uvedené kritéria neoznačila a ani k odvolaniu nepripojila, pretože dôkazy

ktoré k odvolaniu odporkyňa pripojila nie sú dôkazy, ktoré by do rozhodnutia súdu prvého stupňa
bez svojej viny nemohla označiť alebo uplatniť. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že ust.
§ 205a OSP vychádza z ust. § 154 OSP, podľa znenia ktorého pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia, čo znamená, že okresný súd môže vychádzať len z dôkazov, ktoré
mu boli označené a predložené do vyhlásenia jeho rozhodnutia. Odvolací súd posudzujúci správnosť

záverov okresného súdu posudzuje, či okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, na iné dôkazy ako na tie, ktoré boli označené a predložené do
rozhodnutia okresného súdu môže prihliadať len ak spĺňajú kritéria stanovené v zákone. Zo Zápisnice
o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 29. 04. 2014 vyplýva, že okresný súd v zmysle
ust. § 120 ods. 4 OSP poučil zástupcov účastníkov konania prítomných na pojednávaní, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené neskôr súd neprihliada. Z dôkazov a
skutočností, ktoré označili a predložili účastníci konania do rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v
čase rozhodovania okresného súdu odporkyňa nepokračovala v štúdiu na vysokej škole. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že prípravu na prijímacie pohovory vo forme doučovania nemožno

považovať za prípravu na budúce povolanie v zmysle určenia vyživovacej povinnosti, pretože takouto
prípravou je len faktické absolvovanie (vysokoškolského) štúdia, čo v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa nebolo preukázané. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporkyne týkajúcu sa jej zdravotného
stavu, odvolací súd uvádza, že do rozhodnutia okresného súdu odporkyňa žiadne dôkazy a skutočnostitýkajúce sa jej zdravotného stavu neoznačila ani nepredložila. Z predložených dôkazov vyplýva, že
odporkyňa od septembra 2013 pracovala, nedostala výpoveď, ale pracovný pomer ukončila dohodou
a následne v ďalšom období po ukončení pracovného pomeru dohodou bola evidovaná na úrade práce

ako uchádzač o zamestnanie.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených odporkyňou v odvolaní (§ 212 ods.
1 OSP) odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd zistil
skutkový stav veci ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia, na zistený skutkový stav aplikoval správne

ustanovenie Zákona o rodine a následne vec správne právne posúdil, preto odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ na
strane odporkyne nastali nové skutočnosti (štúdium odporkyne na vysokej škole a teda faktická príprava
odporkyne na budúce povolanie) sú dané, tak ako bolo vyššie konštatované v zmysle zásady elasticity
vyživovacej povinnosti, predpoklady na obnovenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni,
preto bude potrebné, aby odporkyňa podala návrh na určenie vyživovacej povinnosti z dôvodu prípravy

na budúce povolanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože navrhovateľ si trovy
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.