Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/471/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244807
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244807.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. T. W.,
B.. XX.X.XXXX, X. D.. Ľ.. U. XX, O., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o.,
so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o
náhradu škody vo výške 10.043,37 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158 a proti uzneseniu zo dňa 20.6.2014,
č.k. 21C/207/2011-200, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.4.2014, č.k.
21C/207/2011-158 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 20.6.2014, č.k.
21C/207/2011-200 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (v prvom výroku) zamietol návrh navrhovateľa zo dňa
15.10.2013 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.
Pozastaveníkonaniavčastiozaplatenie1.692,89eurpodľa§96ods.1O.s.p.,druhýmatretímvýrokom
zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 8.350,48 eur
s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej
banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil
právne ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a vecne tým, že navrhovateľ
v konaní nepreukázal vznik škody, ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu, a tým ani príčinnú

súvislosť medzi ním tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom odporcu. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko
ich náhradu si neuplatnil, a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.Vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“) Prospekt investície, pri
ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie

jeho dodatku, a to so zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej
mal Úrad pre finančný trh schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pričom Úrad pre
finančný trh v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil Družstvo o splnení podmienok pre schválenie
tohto dodatku a upozornil Družstvo, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených v Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich Prospekt, z dôvodu, že vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák.
č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo
s obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná č. 1, Bratislava, IČO:
35 828 749, (ďalej „obchodník s CP“) Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP,
ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným

Prospektom investície a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta
na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia,
obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov,
optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz, a obchodník s cennými papiermi
sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Poukázal na skutočnosť,

že NBS rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. C.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške
500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z., pričom po
jeho zrušení rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. C.-XXXX-X/XXXX uložila obchodníkovi s CP opätovne
pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001
Z.z., a rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. C.-XXXX-X/XXXX-L. zmenila obchodníkovi s CP povolenie na

poskytovanie investičných služieb, a povolila mu, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa
ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č. 566/2001 Z.z., s obmedzením
podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede obchodníka s CP zo Zmluvy o riadení portfólia požiadalo Družstvo listom zo

dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac,
že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval
pre Družstvo odbyt výrobkov a iné, a listom zo dňa 23.4.2010 požiadalo Družstvo NBS o zjednanie
nápravy v činnosti obchodníka s CP, pretože tento si neplnil voči nemu svoje základné povinnosti,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Poukázal

na skutočnosť, že NBS rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.7.2010, č. C.-XXXX/XXXX podľa
§ 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania
s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia
klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s CP,
arozhodnutímzodňa21.12.2010,č.C.-XXXX-X/XXXX,potvrdenýmBankovouradouNBS(rozhodnutím

zo dňa 1.3.2011, č. R.-XXX/XXXX), odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2 v spojení s ust. § 84
ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z.. Rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. C.-
XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dostatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť Družstva neobsahovala náležitosti

stanovené zákonom, čo potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č. R.-XXXX/XXXX.
Rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. C.-XXXXX-X/XXXX, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala NBS
Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, predaj majetkových hodnôt s tým,
že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento Prospekt nedodržiavalo, stal sa
neaktuálny, a neurobilo žiadne kroky k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte

investície. NBS podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa po tom, čo zistila
skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu skutku, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného
činu. Mal tiež za preukázané, že NBS podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa
24.8.2007zistila,žemajetokvloženýdoinvestičnýchnástrojovDružstvajetvorenýpodielmivdružstvách
EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, a

že nakoľko v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície, by angažovanosť voči jednému
emitentovi nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel
emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Prospekt
investície nebol zo strany Družstva dodržaný. NBS preto považovala za vhodné v aktívach družstvaumiestniť finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING,
a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika, a odporučila zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa
schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007. Splnomocnený zástupca Družstva na to

v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona ani Prospektu
investície, nakoľko jeho znenie umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v
ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného eminenta. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, aké
skutočnosti zistil z listinných dokladov, a z dokladov, predložených na CD nosiči, týkajúce sa najmä
postupu Družstva vo vzťahu k obchodníkovi s CP.

Súd tiež zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, sp.zn. 3K 95/2010
(právoplatným dňa 5.5.2011), vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu, a do funkcie správcu
konkurznej podstaty ustanovil T.. T. I., ktorý vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že konkurz nie
je právoplatne skončený. V záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých
väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov pred vyhlásením konkurzu,

ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu
predstavujú tie, ktoré sú uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe,
voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, voči obchodníkovi s CP,
a i voči advokátskej kancelárii FUTEJ & Partners, s.r.o., pričom tieto súdne konania nie sú právoplatne
skončené, preto je o prípadnej miere uspokojenia predčasné špekulovať. Súd tiež zistil, že navrhovateľ

si neprihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava
I, sp. zn. 3K 95/2010.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ sa stal členom Družstva na základe
rozhodnutia predstavenstva Družstva o prijatí za člena družstva zo dňa 6.9.2007. Navrhovateľ uzatvoril s

Družstvomdňa30.8.2007zmluvuovystavenízmeniek.Družstvovystavilodňa30.8.2008navrhovateľovi
zmenku na sumu 200 000,- Sk so splatnosťou 30.8.2009. Následne dňa 10.1.2011 uzatvorili dohodu o
znížení členského podielu a Družstvo vystavilo navrhovateľovi zmenku dňa 10.1.2011 na sumu 1.711,70
eur so splatnosťou na videnie.

Súd prvého stupňa následne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné
kumulatívnesplnenievšetkýchzákonomstanovenýchpodmienok,ktorýmisúexistenciamajetkovejujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

pričomnepreukázaniečoilenjednéhoztýchtopredpokladovmázanásledokzamietnutieceléhonávrhu.

Čo sa týka škody, podľa súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal jej vznik. V tejto súvislosti súd
poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť

uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Vyvodil, že ak má navrhovateľ
pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech, a má povinnosť tento prospech vydať, resp.
kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný
predpoklad zodpovednosti štátu, a tým ani predpoklad existencie škody. Navrhovateľ sa ako bývalý

člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu, z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je
vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná jej vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ však svoje právo nevyužil a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnil
v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu navrhovateľ nepreukázal

bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. Súd konštatoval, že toho času nie je možné
ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku
by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňovaná
i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľ zároveň
nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle

§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Súd zdôraznil, že navrhovateľ mal
primárne uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie
Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo
uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu).Navrhovateľ zároveň v konaní nepreukázal, že zmenky boli predložené Družstvu na vyplatenie a s akým
výsledkom. Z týchto dôvodov nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla
navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku

na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku
navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.

Na argumentáciu navrhovateľa, ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Cdo/4968/2009, súd uviedol, že uvedené rozhodnutie nie je možné na posudzovanú vec aplikovať, a

to práve z dôvodu, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, a vzhľadom na jeho stav nemožno
jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného
veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. Podľa súdu tak
navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ako jeden z predpokladov zodpovednosti štátu podľa zák. č.
514/2003 Z.z..

Navrhovateľ nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup NBS, ktorý mal podľa neho spočívať
v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým údajnej
neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, a tiež v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov
podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, ako aj po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti

voči Družstvu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti
údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom
oneskorení zakázania činnosti Družstvu, súd prvého stupňa uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001
Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených

vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom, a k takým povinnostiam patrila až od
1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a až od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa ust.
§ 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. V zmysle relevantného znenia zákona č. 566/2001 Z.z. účinného v
roku 2007 nebolo možné vyhlasovateľovi ponuky majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie

Prospektu investície, a ani za jeho neaktualizovanie, pretože takéto povinnosti neboli vyhlasovateľovi
v predmetnom období zákonom uložené. Dospel preto k záveru, že povinnosť aktualizácie Prospektu
investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok
Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Keďže tak neurobilo, mohla NBS nové významné
skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej

informačnej povinnosti Družstva, s tým, že nie je možné opomenúť, že štatutárny orgán Družstva
počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií,
pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia.
V tejto súvislosti súd zdôraznil, že NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstvastým,žeDružstvoaždo15.4.2010nesignalizovaloNBSzhoršeniejehofinančnejsituácie,príp.

nedostatky v činnosti obchodníka s CP, a až pri výkone dohľadu na mieste samom, od 20.4. do 6.5.2010,
NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych
ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho
údajov. Súd poukázal na skutočnosť, že NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie

dodatku Prospektu investície, ktorú síce predložilo, táto však (ako vyplýva z rozhodnutia banky č. C.-
XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010) neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom
rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a keďže tieto
nedostatkyneboliodstránené,bolokonaniezastavené.NBSukončilaajňouiniciovanékonanieouložení
sankcie podľa ust. § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. vydaním rozhodnutia č. C.-XXXXX-X/XXXX

zo dňa 30.5.2011, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. NBS konala v rámci svojich
oprávnení stanovených zákonom, a v jej postupe namietaný nesprávny úradný postup súd nezistil.
Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu, súd uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný
postup odporcu, a nie obchodníka s CP, a preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda

len Družstvu, a nie navrhovateľovi, ktorý nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s
CP, keďže zmluvnou stranou Zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo. Súd poukázal na skutočnosť,
že dohľad NBS bol limitovaný zák. č. 566/2001 Z.z., a informácie a podklady zistené v rámci predmetu
dohľadu podľa ust. § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučneku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ktorému zákon neukladal
povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika, a NBS podľa platnej úpravy
v danom období (rok 2007) nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt

investície sa na Družstvo v tom čase nevzťahovala, a preto nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom. NBS zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007, a dala odporúčania na nápravu tohto
stavu, pričom v danom období nemohla uložiť peňažnú sankciu, alebo pozastaviť, prípadne zakázať
predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície. Súd prvého stupňa sa nestotožnil

ani s argumentáciou navrhovateľa, pokiaľ išlo o tvrdený nesprávny úradný postup závažných pochybení
obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, a to z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s
prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Zároveň súd poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä
z rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,- Sk a vo výške 300.000,- Sk vyhodnotil, že NBS
činnosť obchodníka s CP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných
zisteniach, nakoľko dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný, ako aj konanie vo veciach dohľadu,

a účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie, alebo opatrenia na nápravu, je
len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia, uložiť. Bolo primárne
povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky
dostupné informácie o činnosti obchodníka s cennými papiermi, zabezpečiť priamu kontrolu plnenia
jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu, pričom nemožno zanedbať ani povinnosti

samotného navrhovateľa, ktorý sa mal ako člen Družstva aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich
výkon voči Družstvu a jeho orgánom, a zamedziť tak znehodnocovaniu, príp. nevymožiteľnosti svojich
majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal existenciu
predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto súd jeho návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutý
výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedol niektoré citáty z rozhodnutí
súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07,
ako aj z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o tom, že upozornil

Družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva, je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. V tejto súvislosti poukázal na zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“
a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135

ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo
dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet
dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať
na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Z toho dôvodu
nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných

povinností odporcom, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č.
566/2001 Z.z.. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa
mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľ nemal zákonom
stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť
dodržiavanie zák. č. 566/2001 Z.z.. Tým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku

príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo, súd odobril
výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.

Navrhovateľ poukázal na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý platí

v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako
aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca
tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mal odporca zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu aobchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. zisťovať všetky informácie
a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka s

CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov,
teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka
N.. Z. Y. S.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z
hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného

emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s CP,
t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo
ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo
následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI
REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými

dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom
predstavenstva, alebo konateľom, N.. I. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Teda
NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených
subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej

činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo
viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty
vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. existujúce už od roku 2007, a neprijala
žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. č. 566/2001 Z.z., ako i

zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie
NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko
svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej

možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom C.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol
vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej
len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľ tiež uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu
Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom

samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú
ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva N.. Z. Y. H. N.. T. L. za účelom
prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto

prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť.

K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej

republiky 29Cdo/49678/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne
aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody
proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa

v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na
konečnérozvrhovéuzneseniekonkurznéhosúdu,alejepovinnýzohľadniťužnapr.správyustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.

Ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby,

a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa
názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje
a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťaregresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu
poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania
tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje

podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizáciifaktickysuspendovalObčianskyzákonník,zákonozodpovednostizaškodu,aleizákon
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného
konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občianskoprávna zodpovednosť,
zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa

zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho
pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčnú žalobu. V danom konkurze ani
viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca sa
vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva v 100 % rozsahu, resp., že šance
na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že je vylúčená
možnosť navrhovateľa uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnil svoju pohľadávku.

Zároveň navrhovateľ v odvolaní namietol, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne
označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne

posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej
veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil

skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že
podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce
názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia
nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania
v skutkovo a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia

navrhovateľa nasvedčujú, že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné
dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie
svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie
družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom
Družstva. K námietke navrhovateľa, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu

uviedol, že jeho kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mal za
to, že postupoval v súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri
svojom postupe voči Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené
zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti novelizovaného
ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy
mohol odporca dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície
nešlo o také rozhodnutie odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť

aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby
od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte

investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia
rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre
kolektívneinvestovanieaniektorýchďalšíchdohliadanýchsubjektov,apretoúdajné(reálneneexistujúce
povinnosti) Družstva nemohol odporca kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene

Družstva koná predstavenstvo Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho
činnosť, rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej
schôdze vyhradené inému orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj
voči členom Družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, čivyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená
v zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo
široký predmet činnosti. Odporca mohol kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti

podľa bývalých ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom
obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje
finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nebol a ani nie
je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009
zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí
žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.
Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba
sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd

Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání
ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa
navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu)

preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto
subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky
vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia
pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych

konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy mu môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu
omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľa) voči
dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi
bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok

vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľ
vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jeho žaloba je jednoznačne predčasná,
čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu navrhovateľa, že listinné dôkazy
neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., odporca uviedol,
že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané

určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd
oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní
týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti
všeobecneznáme,aleboznámesúduzjehočinnosti.Ajvtomtoprípade(navrhovateľa,ktorýjeveriteľom

Družstva) boli tieto dôkazy súdu známe z jeho činnosti. Známe boli aj právnemu zástupcovi navrhovateľa
a odporcovi, pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom
skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov
(veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 29.9.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného

dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje
rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.Jenesporné,žeNBSbolapovinnávykonávaťdohľadnadčinnosťouDružstvaakovyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež

povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 558/2008 Z.z.).

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák.
č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu,
žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny
názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a
nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla

kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z..

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko, a že dovtedajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. §
129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo zák. č.

566/2001 Z.z. vypustené novelou - zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať
na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí, aj pokiaľ ide o jeho
argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu
v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporcu.

Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno
podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov
dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení
konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom

na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani
k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je
zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľ nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno
ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že
súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.3.2014
jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, založenými v

súdnom spise, ako aj opakujúcimi sa dôkazmi, spoločnými pre všetky konania o náhradu škody proti
Slovenskej republike - Národnej banke Slovenska, predloženými právnym zástupcom navrhovateľa, a
založenými v súdnom spise sp. zn. 4C/176/2011. Po poučení zástupcov účastníkov podľa ust. § 120 ods.
4 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 3.4.2014 títo zhodne uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovanianemajú. Tvrdenie navrhovateľa o riadnom nevykonaní listinných dôkazov súdom prvého stupňa odvolací
súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce oporu v predloženom spise. Navyše, aj keby súd prvého stupňa
všetky listinné dôkazy podrobne nečítal, v zmysle ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti

všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah
listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvého stupňa (i odvolaciemu súdu)
všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným
súdom Bratislava I (a konkrétne aj pred sudkyňou Y.. D.) desiatky, ba až stovky sporov voči rovnakému
odporcovi, na rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a

poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie ich podrobným čítaním, ani nebolo potrebné
vykonať.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne trovy nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietol nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného
do 1.10.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázal
aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (Prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. októbra 2012) s tým, že poplatok za odvolanie nie je navrhovateľ povinný zaplatiť, pretože
konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa

vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých
položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj toto
napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že
vzhľadomnaskutočnosť,žežalobupodalnasúdpred1.10.2012(konkrétnedňa30.12.2011),jevzmysle
ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne
oslobodené. Z toho vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním
proti rozsudku zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158. Tento právny názor navrhovateľa však nie je
správny.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten,
kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na

jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,
aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo bolo predmetom konania v
prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP,

bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku
oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.Takétosúdnekonanietedaniejeod1.10.2012
oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie

iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním
odvolania proti rozsudku zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158 až dňa 6.5.2014, t.j. za účinnosti ZoSP
v znení zákona č. 286/2012 Z.z., navrhovateľovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového úkonu -
odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur.

Keďže odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.