Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/86/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609211748
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7609211748.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL, v právnej veci navrhovateľky D.

D., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. P. L., L. W. XX/XXXX proti odporcom 1) O. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. L., L. W.
XXXX/XX, 2) M. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. L., L. W. XXXX/XX, 3) H. U. W. H. P. J., G. X, H. P. J., 4) X.
Y., N. H., Y., L. P. X, M.: XX XXX XXX, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnutým samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.09.2009, v spojení s podaním zo dňa
24.09.2010 a zo dňa 06.07.2011, domáhala zriadenia, v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti,

nachádzajúcej sa v k.ú. H. P. J., zapísanej na LV č. XXXX a to rodinného domu č.s. XXXX, na parcele
č. 8254/1 - vecného bremena a to bezodplatného práva prechodu bez obmedzenia peši, osobnými a
nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok parcelu č. 8254/2, vo výmere 631 m2, k.ú. H. P. J. vo
vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade a cez pozemok 8256, vo výmere 3120 m2, k.ú. H. P. J. vo vlastníctve
odporcu v 3. rade v rozsahu zakreslenom v Geometrickom pláne, vyhotovenom C. H..Z..A.., Č.. XX/
XXXX V. I. XX.XX.XXXX.
Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, U..Ú.. H. P.

J. a to rodinného domu s.č. XXXX a pozemku KN C parc. č. 8254/1. Navrhovateľka je sestrou odporkyne
v 2. rade. Navrhovateľka a jej právny predchodcovia (jej matka a otec) boli pôvodnými vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré v súčasnosti patria navrhovateľke do výlučného vlastníctva a taktiež boli i vlastníkmi
pozemkov - parciel, ktoré v súčasnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2.
rade. Cez parcelu 8254/2 prechádzali tak právny predchodcovia navrhovateľky, ako aj navrhovateľka
k rodinnému domu s.č. XXXX, nachádzajúcom sa na parcele č. 8254/1. Odporcovia v 1. a 2. rade
neprispeli k tomu, aby bola prístupová cesta riadne vybudovaná. Túto cestu spevňoval a budoval otec

navrhovateľky a odporkyne v 2. rade. Táto cesta bola využívaná na prístup motorovými vozidlami
z verejnej komunikácie, najprv pre právnych predchodcov navrhovateľky, samotnej navrhovateľky a
následne i odporcov v 1. a 2. rade, keď si postavili dom. Prístupová cesta bola realizovaná už v roku
1981.
Pre susedsko-súrodenecké nezhody odporcovia v 1. a 2. rade svojvoľne zatarasili vstup, t.j. prístup
navrhovateľky k jej rodinnému domu, hoci takýto prechod a prejazd bol dlhodobý. Odporcovia v
roku 2008 odstránili bránu, ktorá viedla po hranici parcely č. 8254/2 a parcely č. 8254/1 a odstránili

prechod tak, že navrhovateľka, ako vlastníčka rodinného domu s.č. XXXX sa nemôže dostať k svojmu
rodinnémudomucezparceluč.8254/2.Odporcoviahranicusvojejparcelyoplotiliaprechodkrodinnému
domu navrhovateľky po tejto prístupovej ceste nie je možný. Z verejnej komunikácie je možný prístup
na parcelu 8254/1 peši, vo veľkom sklone, po strmine. Opakovane vyzývala odporcov na uzavretiemimosúdnej dohody. Navrhovateľka trvá na tom, že iný prístup osobným, ako i nákladným motorovým
vozidlom, resp. požiarnym vozidlom v prípade požiaru, nie je možný priamo z hlavnej cesty, keďže táto
je dlhodobo zvýšená oproti pôvodnému terénu, ide o strmý terén, ťažko prístupný.

Prístupová cesta vedie priamo z hlavnej cesty cez parcelu č.8256, ktorá vlastnícky patrí H. U. W. a ďalej
cez parcelu č. 8254/2, ktorá patrí odporcom v 1. a 2. rade. Nehnuteľnosti odporcov v 1. a 2. rade sú
zaťažené ťarchami - záložným právom vo vzťahu k X. Y., N..H.. - odporcovi v 4. rade.

Odporca v 1. rade sa k návrhu písomne vyjadril. Uviedol, že po odkúpení pozemku na parcele č. 8254/2

vznikli dva samostatné pozemky, pričom každý z pozemkov má vlastný výjazd. Výjazd k pozemku parc.
č. 8254/2 urobil odporca v 1. rade spolu so svojim svokrom v roku 1981. Do tej doby bol využívaný
výjazd zriadený na pozemku 8254/1 ako pre osobné, tak aj motorové vozidlá. Po rozdelení pozemkov
umožnili odporcovia v 1. a 2. rade prechod do domu, postavenom na pozemku 8254/1 až do tej doby,
keď im susedia začali robiť zo života peklo. Pani C. (matka navrhovateľky a odporkyne v 2. rade) začala
odporcov v 1. a 2. rade slovne urážať, vyhrážala sa, že im podpáli dom. Vtrhla na ich pozemok a

začala z pivnice vyhadzovať veci. Odporcovia boli nútení zavolať políciu. Pani C. doporučovali návštevu
psychiatra. Aj pani D. - navrhovateľka mala problémy s pani C., viackrát ich nezhody riešila polícia.
Navrhovateľka bola nútená s manželom utiecť, teraz býva v byte v meste. Nezhody boli aj s manželom
navrhovateľky, ktorý mál problémy s alkoholom, raz im odstavil prívod vody. Z dôvodu predchádzania
problémom, pristúpili odporcovia v 1. a 2. rade k ráznemu kroku a zrušili prechod medzi pozemkami.

Pozemok, ktorý je v ich vlastníctve kúpili bez ťarchy a ani nemali uzavretú žiadnu zmluvu, ktorú by
porušili. Prechod umožňovali z ich dobrej vôle. V roku 2008 si na pozemku zriadili zámkovú dlažbu,
keďže na pozemku je veľmi mokro, táto dlažba nie je stavaná na prejazd nákladným autom, ktoré by
dlažbu zničilo. Odporcovi v 1. rade, keď dovezú nejaký materiál nákladným autom, tak ho zloží pred
dlažbou a všetko nosí dozadu ručne. V zime napadne veľa snehu a je otázne, či by navrhovateľka

pomáhala sneh odpratávať.
Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom podaní zo dňa 11.03.2011 zdôraznili, že prístupová cesta cez
pozemok v ich vlastníctve bola zriadená len ako alternatíva k dovtedy využívanej prístupovej ceste z
verejnej komunikácie - hlavnej ceste k rodinnému domu navrhovateľky, stojacom na parcele č. 8254/1.
Po prístupovej ceste zriadenej na pozemku odporcov v 1. a 2. rade je tiež obtiažné jazdiť osobnými

motorovými vozidlami, nakoľko podklad pozemku je nestabilný, z toho dôvodu ho museli niekoľkokrát
spevňovať. Prechod nákladnými vozidlami neprichádza do úvahy, odporca, ak niečo privezie nákladným
motorovým vozidlom, tak musí zastaviť na pozemku č. 8256 a z tohto pozemku všetko nosiť ručne.
Odporcovia v 1. a 2. rade trvajú na tom, že po vykonaní pozemných úprav bude možné využívať
prístupovú cestu zriadenú k domu navrhovateľky priamo z hlavnej cesty a to peši, osobným i nákladným

motorovým vozidlom, bez toho, aby bolo nutné zriaďovať vecné bremeno k ich pozemku.

Odporcovia ďalej poukázali vo svojom podaní zo dňa 11.04.2012 na to, že nie sú splnené zákonné
podmienky pre vznik vecného bremena - práva prechodu. Navrhovateľka nadobudla svoje vlastnícke
právo kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený J. XXX/XXXX-XXX/XXXX.

Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo Kúpnou zmluvou J.-XXXX/XXXX. Pred týmito právnymi
úkonmi boli vlastníkmi všetkých týchto nehnuteľností T. C. H. D. T., od ktorých odporca odkúpil
nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 02.07.2002. Podmienkou vydržania je preukázanie 10 ročnej
doby užívania práva prechodu navrhovateľom od začiatku existencie jeho vlastníctva, ako aj titul vzniku
tohto práva. Nie je možné v tomto prípade, aby si navrhovateľ započítať do doby užívania aj dobu

užívania právnych predchodcov, lebo tí, ako vlastníci nehnuteľností neboli spôsobilí vydržať vecné
bremeno k predmetu svojho vlastníctva. Navrhovateľka prechod užívala do roku 2008, teda iba 5 rokov
od nadobudnutia vlastníctva. Navrhovateľka má možnosť vstupu na svoj pozemok doposiaľ užívaným
prechodom priamo z cesty. Túto možnosť navrhovateľka aj využíva pri rôznych prácach, napr. keď robila
drenáž pozemku, tiež stavbu mosta v zadnej časti pozemku, kedy materiál na tento účel vozili nákladné

auta. Podľa odporcu osobné vozidlá a dodávky majú taký otáčavý polomer, ktorý im umožňuje plynulý
výjazd z pozemku navrhovateľky na vozovku aj smerom do Spišskej Novej Vsi a nákladné auta môžu
buď cúvať na vozovku alebo jednoduchšie pokračovať v priamom smere na Hnilčík a na otočenie použiť
vedľajšiu cestu, na ktorú sa odbočuje vpravo pred ľavotočivou zákrutou.
Ďalej odporcovia v 1. a 2. rade poukázali na tú skutočnosť, že síce zákon umožňuje zriadiť vecné

bremeno, v prípade, ak nie je možný iný prístup k pozemku, avšak nie bezodplatne. Za každé
obmedzenie vlastníckeho práva má vlastník právo na úhradu jednak za znehodnotenie pozemku, ako
aj za užívanie jeho vlastníctva. Odporca uviedol, že v jeho nehnuteľnosti má sídlo právnická osoba U.-Á. H.. H. Z..A.., pričom táto spoločnosť vlastní dve motorové vozidla, ktoré parkujú aj v priestore, ktorý
by mal slúžiť ako budúci prechod pre navrhovateľku.

Odporca v 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadril. Poverený zástupca odporcu v 3. rade na pojednávaní
uviedol, že čo sa týka histórie užívania prístupovej cesty, ktorá by mala viesť cez pozemok vo vlastníctve
odporcu v 3. rade, v tejto veci s nimi neformálne jednala dcéra navrhovateľky. Odporca v 3. rade nemá
výhrady, aby sa na ich pozemku zriadilo vecné bremeno v prospech navrhovateľky, ako aj odporkyne.

Odporca v 4. rade X. Y., N..H.., vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.05.2011 uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by účastníkom konania o zriadenie
vecného bremena mali byť aj iné osoby, ako vlastník stavby a vlastník priľahlého pozemku. V prospech
X. Y. existuje záložné právo k pozemku, ktorý je v tejto veci pozemkom priľahlým a ktorý má byť zaťažený
vecným bremenom a teda z toho sa dá vyvodiť, žeby X. Y., N..H.. mohla mať právny záujem na výsledku
konania, avšak mohla by mať postavenie vedľajšieho účastníka podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p., avšak

vstup vedľajšieho účastníka do konania je dobrovoľný. Odporca v 4. rade namietol, že X. Y., N..H.. nemá
v konaní materiálnu pasívnu legitimáciu, navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, U..Ú.. H. P. J. mal súd preukázané, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, v podiele 1/1, a to: dom s.č. XXXX postavený na pozemku KN C: parcela č.
8254/1 a pozemkov KN C: parc. č. 8181/1, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, vo výmere 909 m2,
parc č. 8254/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 808 m2, a parc. č. 8255, druh

pozemku záhrady, vo výmere 256 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva J. XXX/XXXX-
XXX/XXXX.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, U..Ú.. H. P. J. mal súd preukázané, že H.H. U. W. bola ku dňu
13.08.2009 výlučným vlastníkom pozemku KN C parcelné číslo 8256, vo výmere 3120 m2.

ZvýpisuzLVč.XXXX,U..Ú..H.P.J.jezrejmé,žeodporcoviav1.a2.radesúbezpodielovíspoluvlastníci
v podiele 1/1 nehnuteľností tam zapísaných, ako aj pozemku na ktorom je zriadená prístupová cesta a
to pozemok KN C parc. č. 8254/2, druh pozemku zastavané plocha a nádvoria, vo výmere 631 m2, ako
titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva J. XXXX/XXXX - XXXX/XXXX.

Zo zmluvy o záložnom práve, uzavretej medzi záložným veriteľom - X. Y. N..H.. a odporcom v 1. a
odporkyňou v 2. rade ako záložnými dlžníkmi dňa 16.01.2004 vyplýva, že predmetom zmluvy je dohoda
zmluvných strán o zriadení záložného práva, za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa
na splatenie hypotekárneho úveru. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v

k.ú. H. P. J., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - odporcov v1. a 2. rade, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, medzi nimi aj pozemok KN C parc. č. 8254/2, druh pozemku - zastavené plochy
o výmere 631 m2. V článku 2.3 zmluvy sa záložní dlžníci zaviazali, nezriadiť bez predchádzajúceho
písomného súhlasu záložného veriteľa k predmetu záložného práva alebo jeho akejkoľvek časti alebo k
spoluvlastníckemu podielu na predmete záložného práva záložné právo, vecné právo, inú ťarchu alebo

nájomné príp. podnájomné práva v prospech tretej osoby a to až do času úplného splatenia pohľadávky.

Na požiadanie súdu predložilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát,
Spišská Nová Ves, Vyjadrenie zo dňa 29.06.2010 k možnosti napojenia pozemku - rodinného domu č.
XX/XXXXnacestuM.naHnileckejcestevSpišskejNovejVsivčastiP.L.,zktoréhovyplýva,že pozemok

rodinného domu č. XX/XXXX navrhovateľky má riešené napojenie na cestu M. smerom ku obci Hnilčík.
Toto napojenie je však v súčasnej dobe nefunkčné s nasledovným okruhom problémov: 1. Veľmi ostrý
uhol napojenia prístupovej komunikácie na cestu M., 2. Veľký pozdĺžny sklon prístupovej komunikácie, 3.
Nedostatočná šírka prístupovej komunikácie, 4. z dôvodu uvedených problémov v súčasnom stave nie je
možné zabezpečiť rozhľad pre vozidlo vychádzajúce na cestu. Zároveň z dôvodu ostrého uhla napojenia

vozidlo, ktoré by chcelo pokračovať smerom do Spišskej Novej Vsi muselo zachádzať až do protismernej
časti vozovky cesty M., čo z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky je nežiaduci, nebezpečný prvok.
Zlepšenie stavu bez stavebnej úpravy nie je možné. Pre zlepšenie stavu by bolo potrebné realizovať
následné stavebné úpravy: a) zníženie pozdĺžneho sklonu, b) zväčšenie polomeru smerového oblúkac) zvýšenie šírky príjazdovej komunikácie, d) zväčšenie výškového polomeru pri napojení prístupovej
komunikácie na cestu M. tak, aby vozidlá spodkami karosérii nezachytávali o vozovku komunikácie e)
vzhľadomnavýškovépomerysvysokoupravdepodobnosťoubybolopotrebnéajvybudovanieoporného

múru cesty M.. Presnú výšku stavebných nákladov by bolo možné určiť až spracovanou projektovou
dokumentáciou.

Navrhovateľka predložila súdu Odborné vyjadrenie č. 3/2012, vypracované M.. Š. Ž., znalcom v
odbore: Doprava cestná, vo veci odborného posúdenia prístupovej komunikácie pre osobné a nákladné

motorové vozidlo z hlavnej cesty na pozemok parc. č. 8254/1 k rodinnému domu v P. L., z hľadiska
bezpečnosti a normových požiadaviek (na čl. 127), s dátumom vyžiadania odborného vyjadrenia
04.04.2012. Odborné vyjadrenie bolo vypracované na žiadosť navrhovateľky. Súčasťou vyjadrenia
je aj fotodokumentácia z ohliadky, situačný nákres prístupovej cesty na pozemok navrhovateľky. Vo
vyjadrení cituje znalec slovenské technické normy pre príjazdové a výjazdové komunikácie k odstavným
aparkovacímplocháchnavlastnompozemku.Znalecvovyjadrenívbode2.2.2konštatuje,žejestvujúca

príjazdová komunikácia k rodinnému domu na parc. č. 8254/1 v tom stave, v akom je v súčasnosti, v
čase ohliadky nevyhovuje viacerým ustanoveniam platných noriem a to: z hľadiska šírkových pomerov,
z hľadiska zachádzania na odstavné plochy jazdou vpred priamo resp. jedným oblúkom, z hľadiska
bezpečnosti cestnej premávky, keďže nie je zabezpečený dostatočný rozhľad na obe strany štátnej
cesty, ako ani z hľadiska sklonových pomerov.

Súd dopočul M.. Ž. na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014, kde uviedol, že je riadne zapísaný v
zozname znalcov, odbor cestná doprava. Nie je v žiadnom vzťahu s účastníkmi konania. V súčasnosti
sa neoboznamoval so stavom cesty, vie sa vyjadriť k stavu, aký bol v roku 2012, kedy vyhotovoval
predmetný posudok. Uvedenú vec posudzoval z hľadiska normových požiadaviek, ktoré vyplývajú

z platných technických noriem, vzťahujúcich sa na projektovanie ciest a miestnych komunikácií,
v tomto prípade to bolo projektovanie mestských komunikácií, norma týkajúca sa odstavných a
parkovacích plôch a jednotlivých rádových garáži. Na základe týchto vstupných podkladov prišiel k
záveru, že toto dotknuté miesto, to znamená vjazd k rodinnému domu navrhovateľky nevyhovuje
viacerým ustanoveniam platných noriem. Sú to tieto skutočnosti: prístupové komunikácie by mali spĺňať

požiadavky na komunikácie, šírka by mala byť minimálne 3,5 m a v stiesnených podmienkach môže byť
2,50 s tým, že odstup od pevných prekážok, v prípade osobných vozidiel by mal byť minimálne 0,25 m,
čiže, ak je pevná prekážka na oboch stranách prístupovej komunikácie tak je to 2,5 m + 2 x 0,25, čiže
minimálne 3 m by mal mať šírku dopravný priestor potrebný na príjazd k pozemku. Ďalšia podmienka v
norme je zachádzanie na pozemok, norma požaduje, že na pozemok na odstavnú plochu resp. na vjazd

ku domu je potrebné vchádzať a dodržať podmienky vjazdu priamo alebo jedným oblúkom. V prípade
tohto vjazdu nie je táto podmienka splnená pri príjazde v smere od Spišskej Novej Vsi, nakoľko tam
vjazdový polomer je taký malý, že nie je možné tam bezpečne odbočiť z jazdného pruhu v smere od
Spišskej Novej Vsi. Z druhej strany je táto požiadavka splnená, čiže je možné vchádzať na pozemok
a teda z toho vyplýva, že, ak vozidlo prichádza v smere od Spišskej Novej Vsi, tak kvôli bezpečnému

odbočeniu sa musí najskôr na štátnej ceste otočiť na vhodnom mieste a potom vchádzať v smere od
horského prechodu. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti norma požaduje šírku vjazdu na ohradenú plochu
minimálne 3,5 m, čo tiež nie je v tomto prípade splnené, výška 4 m je splnená. Ďalšie hľadisko je
rozhľad, pri výjazde z pozemku na štátnu cestu, vzhľadom na terénne pomery v okolí tohto príjazdu
rozhľad na smer vozidiel prichádzajúcich od Spišskej Novej Vsi nie je zabezpečený, ak chceme odbočiť

z pozemku do Spišskej Novej Vsi, je nutné prejsť do protismeru, ak chceme odbočiť alebo sa musí vyjsť
na horský prechod, otočiť sa a tak ísť smerom do Spišskej Novej Vsi, to je obmedzenie. Z hľadiska
bezpečnosti cestnej premávky je dôležitá skutočnosť, že vozidlo vychádzajúce nemá rozhľad na vozidlá
prichádzajúce od Spišskej Novej Vsi a toto je vážnym nedostatkom. Je tam taký prudký svah, že nie
je vidno a teda je potrebné vozidlo zastaviť a vzhľadom na sklon je problém znovu vozidlom pohnúť

dopredu. Čo sa týka sklonových pomerov stúpanie je okolo 29 %, to znamená, že, ak je to v horskej
oblasti tak tam v prípade horších atmosférických podmienok a dažďa, mrazu je veľmi problematické vyjsť
s vozidlom, vzhľadom na to, že aj norma pripúšťa v horských oblastiach 12 % stúpenie za normálnych
okolností, práve kvôli možnosti výjazdu vozidiel v zhoršených klimatických podmienkach.
Na otázku súdu, či by bolo možné nejakými úpravami urobiť a upraviť prístupovú cestu tak, aby normám

vyhovovala a bola bezpečná, svedok uviedol, že bola by taká možnosť stavebných úprav, bolo by však
potrebné uhol kríženia zväčšiť, aby prístupová cesta nadväzovala na hlavnú cestu vo väčšom uhle, aby
sa upravili sklonové a smerové pomery a teda v súvislosti s tým by bolo potrebné vybudovať násyp
taktiežnejakýmopornýmmúromurobiťprekládkusieti,keďžejetamplynaelektrinaanemohlibybyťpodtakýmto násypom. Na zníženie sklonu by bolo potrebné prístupovú cestu predĺžiť viac do pozemku. Tieto
úpravy by boli veľmi nákladné. Inými prístupovými cestami k pozemku navrhovateľky sa nezaoberal.
Svedok uviedol, že túto prístupovú cestu hodnotil z hľadiska normy, nehovorí, že sa tam nedá vojsť,

ale z hľadiska normy tento vjazd nevyhovuje. Aj teraz je mnoho vjazdov, hlavne k starým domom, ktoré
platným normám iste nevyhovujú. Prístup z hľadiska bezpečnosti teraz nespĺňa normu bezpečnosti. Čo
sa týka vychádzania priamo na smer Spišská Nová Ves je to nebezpečné a čo sa týka smeru na Hnilec,
situácia je priaznivejšia.

Odporca v 1. rade predložil súdu fotokópiu Dohody o používaní výjazdu na miestnu komunikáciu zo dňa
18.12.2003, uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, z ktorej vyplýva, že odporca v 1.
rade ako užívateľ parcely č. 8254/2 a 8254/4 môže využívať výjazd na miestnu komunikáciu, ktorý sa
nachádza na parcele č. 8254/1.

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedí na pojednávaní zotrvala na svojich písomných

vyjadreniach. Doplnila, že prístupová cesta zriadená na pozemku odporcov v 1. a 2. rade vedie popred
dom odporcov v 1. a 2 rade. Títo odporcovia cestu zatarasili. Navrhovateľka teraz využíva výjazd z jej
pozemku priamo na hlavnú cestu, pričom je to nebezpečné. Prístupovú cestu potrebuje, aby sa dostala
autom, keď nesie nákupy. Pri odpredávaní pozemku odporcom v 1. a 2. rade sa nezriadilo k prístupovej
ceste zriadenej na pozemku odporcov v 1. a 2. rade vecné bremeno, keďže sa vtedy nepredpokladalo,

že nastane takáto situácia. Odporcovia, keď stavali dom, všetko brali od mamy - elektrinu, náradie.
Navrhovateľka priznala, že odporcom raz pre výstrahu vypli vodu, načo odporcovia zavolali políciu.
Navrhovateľka pri prácach na odizolovaní rodinného domu si musela upraviť prístupovú cestu, za
účelom zabezpečenia týchto prác okolo domu a to tak, že zriadila spevnenú plochu. Vlastníkom
pozemku, na ktorom si zriadila spevnenú plochu nadväzujúcu na jej prístupovú cestu, je D. H. P. J.. Ide

o parcelu č. 56168 zapísanú na LV č. XXXX, U..Ú.. H. P. J..
Navrhovateľka uviedla, že čo sa týka už skôr spomínaného možného prístupu a to zo zadnej strany,
cez pozemky odporcov v 1. a 2. rade a odporcu v 3. rade, podľa nej odtiaľ prístup nie je možný. Taktiež
navrhovateľka požiadala viacero stavebných firiem o vyhodnotenie, či je možné realizovať stavebné
úpravyprístupovejcestyzriadenejnajejpozemku,pričomtietostavebnéspoločnostiuviedli,žeprípadné

stavebné úpravy by presahovali hodnotu pozemkov a domu, navrhovateľka však nedisponuje žiadnymi
písomnými vyjadreniami od oslovených spoločností, išlo o ústne dojednania.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pozemok, ktorý je v ich vlastníctve im predal svokor a tak
vznikli dva pozemky. Na hranici pozemkov zriadili plot s bránou, aby sa dalo cez pozemok prechádzať.

Cestu využívala aj navrhovateľka, ale len k prejazdu osobnými motorovými vozidlami, nie nákladnými.
Potom vznikli problémy s matkou navrhovateľky, ktorá je asi psychicky chorá. Odporca sa cítil byť
týraný zo strany svokry, ktorá tam bývala. K odbornému posudku ohľadne prístupu k rodinnému domu
navrhovateľky uviedol, že všetky domy, ktoré sú aj v okolí tejto cesty, majú rovnaký prístup. Ani jedna
cesta tam nie je podľa normy, ani vstup cez pozemok odporcov nie je podľa normy. A čo sa týka požiarnej

ochrany, požiarne auto by nevošlo ani k odporcom do dvora, keby došlo k požiaru, nie je problém, aby sa
hasilo z cesty. Drenáž na pozemku navrhovateľky bola robená v lete minulého roka. pri týchto prácach
bolo použité veľké množstvo štrku, bolo to vozené nákladnými autami. Bol tam aj bager, všetky tieto
stroje sa dostali na pozemok po výjazdovej ceste zriadenej na pozemku navrhovateľky.

Odporkyňa v 2. vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že od domu, ktorý vlastní jej sestra -
navrhovateľka sú smerom bližšie k zákrute ešte ďalšie dva domy, ktoré nemajú problém s výjazdom.
Otec pôvodnú prístupovú cestu (na pozemku navrhovateľky) k rodičovskému domu udržiaval a chodilo
sa tam osobnými i nákladnými vozidlami. Cestu si navrhovateľka z časti upravila, dôkazom toho je to,
že celý rok na jej pozemok chodili autá, vošlo tam aj nákladné auto. Šírka cesty sa dá upraviť, skopaním

do potrebnej šírky. Čo sa týka otočenia, to isté riešia aj odporcovia, taktiež musia zájsť do protismeru
a keď chcú ísť na Hnilčík, tiež musia otočiť auto na ceste. Všetky cesty sú tam tak riešené a rozhľad
aj susedia majú taký istý.
Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 05.12.2013 uviedla, že bola by ochotná, aby sa
zriadilo vecné bremeno v zadnej časti pozemku odporcov. Vzadu je záhrada, odporcovia by posunuli

plot a vytvoril by sa tam priestor na cestu, na prechod a ďalej by prechádzali cez pozemok charity.
Odporcovia nechcú, aby navrhovateľka chodila cez ich dvor.
Zástupca odporcu v 3. rade uviedol, že nemá výhrady, súhlas by dal.Odporkyňa v 2. rade tiež uviedla, že nebola vyplatená z rodičovského domu a navrhla navrhovateľke,
aby sa to vyriešilo a potom by sa nejako vedeli dohodnúť na prístupovej ceste. keď zomrel otec, tak
sa pýtala navrhovateľka, či vezmú dom po rodičoch s tým, žeby vyplatili ju navrhovateľku a brata po

300.000,- Sk, teda spolu 600.000,- Sk. Na dedičskom konaní po neb. otcovi navrhovateľky a odporkyne
v 2. rade bol všetok majetok prepísaný na ich matku a následne matka potajomky dom previedla na
navrhovateľku, ktorá odporcom vyplatila 96.000,- Sk a preto majú výhrady voči vyrovnaniu.

Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 30.05.2012 a 14.06.2012 poukázala na to, že prístupová cesta

(vedúca cez pozemok odporcov) bola zriadená z dôvodu, že nebol dobre možný prístup na hlavnú
cestu ponad dom navrhovateľky. A teda má za to, že prístupová cesta cez časť parcely č. 8254/2 a
cez časť parcely č. 8256, je jedinou možnou prístupovou cestou k rodinnému domu navrhovateľky pre
osobné a motorové vozidlá a čo sa týka chodenia pešo, prístup ponad dom navrhovateľky je veľmi
náročný, hlavne pre starších ľudí. V čase, keď bola parcela č. 8254/2 odpredávaná odporcom v 1. a 2.
rade, Kúpnou zmluvou zo dňa 02.07.2002, táto cesta bola stále využívaná, tak právnymi predchodcami

navrhovateľky, ako následne i odporcami v 1. a 2. rade. Z dôvodov rodinných nezhôd v roku 2008
odporcoviaodstránilibránu,ktoráviedlapohranicimedzipozemkamiúčastníkovatýmodstrániliprechod
tak, že navrhovateľka ako vlastníčka rodinného domu sa nemôže dostať k svojmu rodinnému domu cez
parcelu č. 8254/2. Prístupová cesta vedúca cez pozemok odporcov bola užívaná navrhovateľkou, ako aj
jej právnymi predchodcami dlhodobo, najmenej od roku 1980. Prístup bol znemožnený v roku 2008 a od

roku2009prebiehasúdnekonanie,keďžedohodaniejemožná.Navrhovateľkatiežpoukázalanaznenie
ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že v roku 2011 bolo nevyhnuté vykonať
opravy na rodinnom dome, materiál bolo možné prístupovou cestou vedúcou ponad dom navrhovateľky
priviesť len za splnenia podmienok: nemohlo pršať, terén musel byť absolútne suchý, muselo ísť o veľmi
zdatného šoféra, výjazd je možný len do protismeru, to aby vôbec nejaké auto vyšlo na hlavnú cestu

musí jeden alebo dvaja ľudia stáť na hlavnej ceste a zastaviť premávku.

Odporca v 1. rade reagoval na vyjadrenie navrhovateľky a uviedol, že nie je pravdou, že prístupová
cesta vedúca cez pozemok odporcov je jediná možná, keďže pri výstavbe rodinného domu na parc. č.
8254/1 v roku 1957 bola zriadená prístupová cesta k tejto nehnuteľnosti, ktorá slúžila ďalších 24 rokov

na zásobovanie rodinného domu uhlím, drevom, ako aj pre príjazd osobným motorovým vozidlom ako
i na prístup peši. Tento príjazd je funkčný do dnešnej doby. Odporca v 1. rade má za to, že parcela č.
8254/1 má svoju vlastnú prístupovú cestu a preto nie je možné použiť ust. § 151o ods. 3 OZ.
Odporcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 21.01.2015 uviedli, že síce strany sa stretli
na mimosúdnom rokovaní, ale k dohode nedošlo. Navrhovateľka nie je ochotná riešiť staré resty

a dať do poriadku vzniknuté rodinné problémy. Rodinné nezhody sú takého rozsahu, že pre ne už
viackrát zasahovala polícia. Poukazujúc na vyjadrenie znalca, že úpravy prístupovej cesty k pozemku
navrhovateľky sú možné, ale nákladné, odporcovia navrhli, aby navrhovateľka pristúpila k oprave tejto
cesty, ktorá existuje, ale je zanedbaná.

Súd vo veci vypočul svedkyňu T. C., matku navrhovateľky a odporkyne v 2. rade, ktorá uviedla, že cestu k
rodinnému domu mali odtiaľ, odkiaľ teraz chodia, čiže zvrchu. Po uvedenej ceste chodili aj nákladné autá
s uhlím, ale bolo to tam strmé. Keď kúpili auto, tak tam zopárkrát vyšli, ale niekto musel na ceste stáť a
dávať znamenie. To bolo pred 20 rokmi, nebola taká premávka, ako je teraz. Potom si dali urobiť tú cestu,
ktorú zatarasila pani Slamená. Keby bola vedela, že toto jej urobia, nikdy by pozemok odporcovia nemali.

Prístupová cesta cez pozemok odporcov sa zriadila asi v roku 1978. Cestu zriaďoval manžel, ktorému
pomáhala a aj nebohý zať. Odporcovia zatarasili cestu, lebo svedkyňa sa pohádala s odporkyňou v 2.
rade.

Svedok T. Z. uviedol, že navrhovateľka je jeho svokra. Je to asi 12 rokov, čo chodieva na tento pozemok,

v tom čase sa užívala cesta, ktorá viedla cez pozemok odporcov, keďže cesta, ktorá je zriadená na
svokrin pozemok je nevyhovujúca a dá sa použiť za absolútne ideálnych podmienok, to je, ak tri dni
dozadu neprší. Pamätá si na udalosť, keď prišlo auto a nemohlo vyjsť hore na prvý krát tak ich pritlačilo
k plotu, je to veľmi nebezpečné. Auto môže vyjsť z dvora na cestu v plnom rozbehu t.j. musí vyletieť hore
a z toho dôvodu musí niekto stáť na ceste, aby zastavil prepravu. Naposledy pred rokom bol dole autom

na pozemku navrhovateľky. Cez pozemok odporcov by sa dalo autom dostať na pozemok svokry, ako
aj z neho, keďže je tam mierny sklon, auto vchádza do jazdného pruhu, dá sa pozrieť na obe strany,
či niečo nejde. Dom navrhovateľky momentálne nikto neobýva, z dôvodu, že nie je tam prístup. Matka
navrhovateľky býva sama v 1-izbovom byte, má však vedomosť, že matka by sa tam aj vrátila, kebymala umožnený dobrý prístup. Vybetónovali časť prístupovej cesty k pozemku navrhovateľky v nádeji, že
budú môcť prístup užívať, avšak ani toto opatrenie nepomohlo k tomu, aby sa mohlo bezpečne vchádzať
a vychádzať, tento priestor momentálne užívajú aspoň na parkovanie auta.

Svedok E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka je jeho známa, v dome patriacom
navrhovateľke býval asi štyri mesiace a vykonal na dome úpravy, ako kúrenie a to asi od septembra
2013 do februára 2014. Čo sa týka prístupovej cesty, tá je strmá aj na chôdzu, na pozemok chodieval
autom Felícia, dá sa tam vojsť a aj vyjsť, pričom v zime by si to netrúfol, auto sa na tom betóne šmýka a

treba vyjsť na cestu s veľkým rozbehom. V zime, keď bol v dome tak auto už nechával hore na odstavnej
ploche. Čo sa týka pešej chôdze je to strmé, šmýka sa a hlavne v zime. Čo sa týka cesty, ktorá vedie
cez pozemok odporcov vyzerá tá cesta oveľa schodnejšie, ale nikdy ani autom, ani peši nešiel po nej.

Svedkyňa D. Z., dcéra navrhovateľky, pred súdom uviedla, že chodievala pravidelne k starým rodičom a
nepamätá si, aby sa používala iná cesta ako tá, ktorá vedie cez pozemok odporcov. Starí rodičia užívali

cestu cez pozemok odporcov vozidlom, aj pešo a cesta (zriadená na pozemku navrhovateľky) bola
zarastená trávou a oni ako deti ju používali na sánkovanie. Asi rok pred smrťou dedka sa pozemok
rozdelil na dve časti a teda pozemok, na ktorom stojí dom navrhovateľky a pozemok, na ktorom stojí
dom odporcov. V tomto období sa používala prístupová cesta, ktorá vedie cez pozemok odporcov, k
prehradeniu došlo asi rok po dostavaní domu odporcov. Stará mama bývala v rodinnom dome dovtedy,

kýmsajejnezhoršilzdravotnýstavastálepoužívalatujednucestu,kýmjunezahradili.Terazmáproblém
však prejsť aj peši. Ani úver z banky nie je možné získať, ak nie je k domu prístupová cesta.

Svedka G. H. súd vypočul pri ohliadke na mieste samom, kde tento uviedol, že navrhovateľka, ako aj
odporkyňa sú jeho sesternice, býva oproti cez cestu, vyrastal tu od detstva, navštevovali sa. Cesta stále

bola táto, pričom ukázal na starú pôvodnú prístupovú cestu k domu navrhovateľky, až v 80-tych rokoch,
keďsazobralimanželiaSlamení,odporcav1.radezačalpomáhaťsvokrovistoutocestou,svojpomocne
si to urobili, avšak bola udržiavaná aj jedna a aj druhá cesta. Pôvodná prístupová cesta bola vysypaná
drtinou a udržiavaná, stále niektorá dcéra ukazovala pri vychádzaní otcovi, kedy môže vyjsť autom. Po
zriadení novej cesty p. C., otec navrhovateľky a odporkyne v 2. rade zväčša užíval novšiu cestu, no

zvykla sa užívať aj stará pôvodná cesta.

Svedok H. Y., ktorý je dlhoročný priateľ rodiny odporcov v 1. a 2. rade, posledných šesť rokov je
zamestnancom odporcu v 1. rade uviedol, že pozná tieto pomery, navštevoval odporcov v 1. a 2.
rade, taktiež za posledné roky, keď už prebieha súd a pri návštevách videl motorové vozidlo na dvore

navrhovateľky, ktoré bolo zaparkované na dvore a použilo starú prístupovú cestu (zriadenú na pozemku
navrhovateľky). Bolo tam zaparkované aj menšie nákladné vozidlo a aj osobné vozidlo. Prístupovú cestu
k domu odporcov používa, keďže jazdí aj na autách odporcu ako zamestnanec. V zime odporca musí
odpratávať sneh, preto si zakúpil aj frézu, pri zlých poveternostných podmienkach, kedy bol sneh, ľad,
vlhko je tiež veľmi náročné vyjsť autom po prístupovej ceste vedúcej k odporcom. V takom zlom počasí

niekto musí ukazovať na ceste, aby sa dalo vyjsť autom z dvora odporcov na hlavnú komunikáciu. Myslí
si, že medzi jedným a druhým prístupom do dvorov nie je až taký veľký rozdiel. Pri výjazde z pozemku
odporcov s dodávkou taktiež musí vycúvať vonku na hlavnú cestu, lebo na dvore sa nevie otočiť.

Dňa 16.04.2014 bolo ohliadkou na mieste samom zistené, že hranicu medzi pozemkami dvora a

nádvoria rodinného domu patriaceho odporcom v 1. a 2. rade a dvora rodinného domu patriaceho
navrhovateľke tvorí pletivový plot, pričom sú na ňom viditeľné umiestnenie brán, ktoré boli užívané na
prechod. Vjazd do dvora rodinného domu navrhovateľky z hlavnej cesty bol nerovnomerný, pod ostrým
uhlom, prudko spádový, s problematickým vstupom pre chodcov a so vstupom pre motorové vozidlá
momentálne nemožný.

Dňa 27.05.2015 bola vykonaná opakovaná ohliadka na mieste samom, kde bolo zistené, že prístupová
cesta, ktorú užívajú odporcovia v 1. a 2. rade sa napája na hlavnú cestu, vedúcu v smere od Rožňavy
do Spišskej Novej Vsi. Táto prístupová cesta je upravená, povrch je vysypaný jemnou kamennou drťou.
Pozemok odporcov v 1. a 2. rade je ohradený bielym plôtikom a celá plocha od plôtika až po pivnicu,
ktorá je zriadená vo svahu pod hlavnou cestou a celé voľné priestranstvo pred domom je vydláždené

zámkovou dlažbou. Pred pivnicou je zriadený prístrešok, kde sú zaparkované viaceré auta odporcov v
1. a 2. rade. Na hranici pozemkov odporcov a navrhovateľky je zriadený pletivový plot, na ktorom sú
badateľné stopy po pántoch, v mieste, kde bola zriadená brána a kadiaľ sa dalo prechádzať cez dvor
odporcov na pozemok navrhovateľky.Od hlavnej cestnej komunikácie smerom k pozemku navrhovateľky je spevnená plocha, na ktorej
parkovalo v čase ohliadky menšie osobné vozidlo, ktoré patrí navrhovateľke. Spevnená plocha sa
postupne zvažuje smerom k bráne do dvora navrhovateľky. Po pravej strane sa nachádzajú skrinky

resp. príslušenstvo k plynovým rozvodom. Jedna skrinka patrí navrhovateľke, druhá skrinka patrí jej
susedovi. Na dvore vo vlastníctve navrhovateľky je viditeľné, že sa tu nachádzala prístupová cesta, ktorá
bola v minulosti upravená zrejme betónom, v súčasnosti je táto cesta rozbitá, je na nej jama, betón je
roztrúsený a je vysýpaná kamennou drťou väčšej frakcie a zarastená trávou a teda je zjavné, že nie
je upravovaná. Je badať zreteľný sklon prístupovej cesty k pozemku, keďže pozemok je umiestnený

nižšie ako hlavná cesta.
Pri ohliadke zadnej časti záhrady, kadiaľ by mohol byť zriadený prístup, ktorý navrhla odporkyňa v 2.
rade,navrhovateľkauviedla,žetamjemočarina,avšakvčaseohliadkysatentopriestortaktonejavil,išlo
o zatrávnený priestor bez mokrých častí. Ak by sa mal zriadiť prístup pre auto, tak by príjazdová cesta
musela viesť cez celý pozemok charity až po mostík cez potok, ktorý sa nachádza o niekoľko desiatok
metrov ďalej a ústi priamo na hlavnú komunikáciu. Pred týmto mostíkom sa nachádza uzamknutá brána,

ktorá patrí Katolíckej charite.
Pri ohliadke prístupovej cesty susedov navrhovateľky, ktoré sa nachádzajú v susedstve z druhej strany
ako odporcovia, bližšie k zákrute na hlavnej ceste bolo zistené, že bližší sused má zriadenú prístupovú
cestu, ktorá je taktiež zriadená so sklonom, klesajúcim k domu, dom je tiež osadený nižšie ako cesta,
avšakjetammenšieprevýšenieakounavrhovateľky.Jezjavné,žetátocestasusedajevysypaná,riadne

upravená, prispôsobená jej užívaniu. Rovnako tak aj ďalší sused, ktorý je najbližšie k zákrute na hlavnej
ceste. Obaja susedia majú vhodnejšie pripojenie na prístupovú cestu, ktorá je kolmo na hlavnú cestu,
avšak sú oveľa bližšie k nepriehľadnej zákrute. Je zjavné, že aj susedia nachádzajúci sa na druhej strane
hlavnej cesty majú prispôsobené prístupy na hlavnú cestu, ktoré sa javia taktiež ako komplikované, je
tam komplikovaný prístup autom na hlavnú cestu, kde autá pri výjazde musia vychádzať do protismeru.

Účastníci označili aj miesto (na náprotivnej strane hlavnej cesty), kde sa nachádza vedľajšia cesta
vedúca z hlavnej komunikácie k ďalším domom v obci, ktorú spomínal znalec vo svojom posudku a teda
komunikácia, na ktorú by sa dalo autom zájsť a následne otočiť na smer do Spišskej Novej Vsi.
Následne svedok H. Y. prišiel s väčším služobným autom patriacim spoločnosti odporcu a scúval po
spevnenej ploche až do dvora navrhovateľky tak, že zadné kolesá motorového vozidla boli už za

spevnenou plochou, teda na neupravenom teréne. Následne bez zjavných väčších problémov riadne
a primerane stavu terénu (zjavné stúpanie), s autom vyšiel na spevnenú plochu, ktorá je súbežná s
hlavnou komunikáciou a následne pokračoval v jazde po hlavnej komunikácii v smere na Rožňavu, kde
sa na pravej strane na miestnej komunikácii otočil na smer Spišská Nová Ves.

Následne odporca v 1. rade navrhol prítomným, že názorne ukáže ako sa vychádza z prístupovej cesty
vedúcej od odporcu na hlavnú komunikáciu a tak odporca na väčšej bielej dodávke cúvaním vychádzal
zo svojho dvora po prístupovej komunikácii na hlavnú cestu a cúvaním prešiel krížom cez hlavnú
komunikáciu na miestnu komunikáciu, kde sa otočil a teda bolo zjavné, že pri vychádzaní vozidlom
cúvaním je tento spôsob vychádzania taktiež náročný, kedy vodič nemá dobrý výhľad na obe smery.

Právna zástupkyňa navrhovateľky v záverečnom prednese uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom
návrhu,navrhuje,abysúdzriadilvecnébremenovzmyslepetitu,ktorýbolpripustenýnapojednávanídňa
12.04.2012 a to právo prechodu bez obmedzenia kedykoľvek, pešo, osobným a nákladným motorovým
vozidlom v rozsahu, ako je zakreslené v geometrickom pláne, ktorý bol súdu predložený. Petit znie

zriadenie vecného bremena na dobu neurčitú a bezodplatne. Svoj návrh odôvodňuje v zmysle § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vydržanie patrí všeobecným spôsobom nadobudnutia
práva a to v danom prípade je právo prechodu cez spornú parcelu počas zákonom stanovenej doby,
ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože
právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal, užíval

jeho právny predchodca. V rámci konania bolo preukázané, že nie je sporné, že uvedená prístupová
komunikácia bola zriadená právnymi predchodcami navrhovateľky a odporkyne v 2. rade a že bola
užívania schopná od r. 1983, nepretržite až do r. 2008, kedy došlo k zamedzeniu vstupu navrhovateľky
a jej matky cez uvedenú prístupovú komunikáciu k rodinnému domu. Taktiež je tu daný druhý zákonný
dôvod na zriadenie vecného bremena a to podľa § 151o/ ods. 3 OZ a to z dôvodu, že vlastník stavby

nemá prístupovú cestu k svojmu rodinnému a tak, aby sa mohol dostať k svojmu rodinnému domu a aby
to bolo technicky možné a jedná bezpečná a technicky možná je prístupová cesta v rozsahu, ktorá je
zakreslená v geometrickom pláne a ktorá bola takto využívaná minimálne od r. 1983. v rámci konania
bolo preukázané jednak stanoviskom dopravného inšpektorátu, jednak odborným vyjadrením znalca,ktorá prístupová komunikácia je vhodná po technickej a bezpečnostnej stránke na príjazd k rodinnému
domu navrhovateľky. Na základe uvedeného navrhla, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odporca v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 27.05.2015 uviedol, že chce podotknúť, že tesne
pred tým, než bola ohliadka na mieste samom, tak v Novoveskej Hute boli na prístupovej ceste robené
stavebné devastujúce úpravy, aby cesta vyzerala, že nie je zjazdná. Chce podotknúť, že svedkovia
boli ovplyvnený, napr. p. Z. tvrdí, že sa po výjazde nedá vyjsť, ale on sám vlastní Hotel, kde cesta
na zásobovanie má väčší sklon, preto poukazuje na to, že by bolo potrebné urobiť menšie úpravy na

prístupovej ceste navrhovateľky a dalo by sa to riadne užívať. Čo sa týka výjazdu, je tam možné použiť
niektoré pomôcky, napr. zrkadlo, ktoré sa umiestni do polohy, aby pri výjazde bolo vidieť, či ide auto po
ceste alebo nie, čo sa bežne v cestnej doprave používa a nie je nevyhnutné, aby tam bol ďalší človek.
Čo sa týka nákladov na úpravu cesty, odporcov to nemôže zaujímať, aké bude mať navrhovateľka
náklady. Pozemok, cez ktorý chcú prechádzať je osobné vlastníctvo odporcov, ktorí platia dane a spĺňajú
podmienky, ktoré sú v tomto štáte potrebné a tak nedovolí, aby im niekto po tom chodil. Pri obhliadke

bolo možné vidieť, že aj odporca v 1. rade má problém s parkovaním vlastných aut. Ak by brali na zreteľ
všetky argumenty, tak ani výjazd odporcov nie je celkom vyhovujúci.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 151o ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním).

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby

s vlastníkom pozemku formou zriadenia vecného bremena, zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý
pozemok ku stavbe, vlastník ktorej nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ale len za situácie, že prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty môže žiadať len majiteľ takej
stavby, ku ktorej úplne chýba nevyhnutné spojenie s verejnou komunikačnou sieťou, alebo ak je toto
spojenie nedostatočné. Právo nevyhnutnej cesty pritom znamená ako právo pešej chôdze, tak aj právo

jazdy autom. Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby má dostať ku
komunikácii,prípadnekpozemku,zktoréhomáoprávneniedostaťsakukomunikácii.Zriadenievecného
bremenajemimoriadnym,výnimočnýmzásahomdovlastníckehoprávavlastníkapozemkuajepotrebné
vykladať ho reštriktívne. Ide o extrémny zásah, preto ho súd má zriaďovať, len ak vecné bremeno je
jedinou možnosťou na zabezpečenie prístupu k stavbe. Okrem toho súd je povinný dbať na to, aby pri

dosiahnutí účelu, na ktorý je vecné bremeno zriaďované, obmedzoval vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti
(pozemku) len v nevyhnutnej miere.

Obsah spisu a vykonané dokazovanie neposkytuje dostatočné podklady pre záver, že prístup k
stavbe vo vlastníctve navrhovateľky nie je možné zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena,

spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou stavby -
rodinného domu, ktorý v súčasnosti nie je trvalo obývaný. Odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi priľahlého pozemku k stavbe navrhovateľky, t.j. pozemku, cez ktorý je zriadená

prístupová cesta, ktorú využívajú na prístup k svojej nehnuteľnosti odporcovia v 1. a 2. rade a ktorú do
roku 2008 využívala na prístup aj navrhovateľka k jej nehnuteľnosti.
Dokazovaním, najmä ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že navrhovateľka ako vlastníčka stavby
má zriadený prístup na vlastnom pozemku parc. č. 8254/1, ktorý jej prístup k stavbe priamo z verejnej
komunikácie umožňuje, a to prístup peši ako aj motorovým vozidlom, aj keď za sťažených podmienok.

Bolo tiež zistené, že v súčasnosti je táto prístupová cesta v zanedbanom stave, dlhodobo neupravovaná.
Navrhovateľka má možnosť parkovania motorovým vozidlom v blízkosti svojho pozemku na spevnenej
vybetónovanej ploche ňou zriadenej pri verejnej cestnej komunikácii, v blízkosti stavby, nie je v tomnikým rušená a vzdialenosť od tohto miesta ku vjazdu k jej domu nevybočuje z obvyklej vzdialenosti
stavby od miesta príjazdu k stavbe.
Pri rozhodovaní o návrhu súd vzal do úvahy skutočnosť, že ide o vážny zásah do práv odporcov v 1.

a 2. rade ako vlastníkov (priľahlého) pozemku a preto prihliadal na to, aby ako vlastníci boli vecným
bremenom čo najmenej obmedzovaní.
Súd má za to, že navrhovateľka môže zrealizovaním stavebných úprav (poukazujúc aj na vyjadrenie
OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát, ako aj na vyjadrenie M.. Ž.) mať na svoj pozemok prístup
aj motorovým vozidlom, čo sa potvrdilo aj pri ohliadke. Výjazd smerom na Hnilčík má navrhovateľka

zabezpečený v zásade bez obmedzení, pričom pri jazde smerom na Spišskú Novú Ves môže vozidlo
otočiť po prvotnej jazde smerom na Hnilčík na účelovej komunikácii napravo cca 200 m od domu.
Adekvátny rozhľad na cestu pri vychádzaní je možné zabezpečiť aj pomocou zrkadla, ktoré by bolo
inštalované oproti výjazdu z pozemku navrhovateľky na hlavnú cestu.
Súd vzal do úvahy, že zriadením vecného bremena - práva prechodu by vznikol hrubý nepomer medzi
povinnosťou povinného a výhodou oprávneného. Podstata inštitútu vecného bremena totiž nespočíva

v povinnosti uľahčiť vjazd na pozemok osobe, ktorá ho má komplikovaný, ale umožniť vjazd a vstup
na pozemok osobe, ktorá ho nemá vôbec, resp. iba za obzvlášť nevyhovujúcich podmienok, čo nebolo
v tomto konkrétnom prípade preukázané. Súd pritom prihliadol aj na spôsob vychádzania z pozemku
odporcov v 1. a 2. rade, ktorý tiež nie je ideálny, ako aj na spôsob prístupu ostatných susedov (členitý
horský terén), ktorý taktiež museli investovať nemalé finančné prostriedky do úpravy svojich pozemkov

tak, aby sa mohli na hlavnú cestu dostať.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

Súd konštatuje, že s prihliadnutím na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je možné zriadiť
právo cesty len za náhradu, pričom právo na náhradu vzniká priamo na základe tohto články Listiny.
Súd nemôže preto zriadiť vecné bremeno bez toho, aby vlastníkovi stavby uložil povinnosť zaplatiť za
zriadenie vecného bremena konkrétne určenú peňažnú náhradu. Peňažná náhrada musí byť pritom

primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že
podľa názoru súdu neboli v tomto prípade splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, súd výšku
peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena - práva cesty, nestanovil (nezisťoval).

Súčasne platná právna úprava zakotvená v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje

súdu zriadiť vecné bremeno prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Vecné bremeno môže vzniknúť aj na
základe vydržania (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá
osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t.j. tá, ktorá vykonáva
právozodpovedajúcevecnémubremenupreseba(§129ods.1),pričomjevzhľadomnavšetkyokolnosti

v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej
musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite
a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. (Predpokladom
tohto spôsobu nadobudnutia je teda splnenie podmienok podobných pri vydržaniu vlastníckeho práva,
uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka). Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo

znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne
vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym

oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode
nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorúje možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za
následok jeho vznik, overil.

V prejedávanej veci súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľke ako vlastníčke nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXXX E. U..Ú.. H. P. J. nevzniklo právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce
vecnému bremenu cez pozemok odporcov v 1. a 2. (parc.č. 8254/2), zapísaný na LV č. XXXX E. U..Ú..
H. P. J., pretože nesplnila podmienky vydržania.
Právny predchodca navrhovateľky bol tak vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H. P. J.,

zapísanej na LV č. XXXX a to rodinného domu č.s. 9115, nachádzajúcom sa na parcele č. 8254/1, ako
aj pozemku KN C parc. č. 8254/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 631m2, vedenom na LV č.
XXXX E. U..Ú.. H. P. J., pričom navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti v jej vlastníctve v roku 2003 a
odporcovia v 1. a 2. rade v roku 2002. Právni predchodcovia navrhovateľky a odporcov v 1. a 2. rade boli
totožné osoby, pričom táto skutočnosť vyplýva z návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený súdu dňa
08.09.2009. Odporcovia túto skutočnosť nenamietali a súd si ju osvojil. Do doby predaja predmetných

nehnuteľností navrhovateľke, resp. odporcom v 1. a 2. rade teda právni predchodcovia užívali pozemky
ako vlastníci a preto nemohla začať plynúť vydržacia doba vydržania práva vecného bremena, táto
teoreticky mohla zo strany navrhovateľky začať plynúť v roku 2002, kedy sa stala vlastníčkou pozemku
KN C parc. č. 8254/1 a rodinného domu súp. č. XXXX. Keďže však k zahradeniu prístupovej cesty
vedúcej z pozemku parc. č. 8254/2 na pozemok parc. č. 8254/1 odporcami v 1. a 2. rade došlo v roku

2008, teda pred uplynutím 10 ročnej vydržacej doby, v prípade navrhovateľky nie je možné hovoriť ani o
splnení 10 ročnej, nepretržitej vydržacej doby v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom
na dobu, kedy predmetné nehnuteľnosti získala do vlastníctva (v roku 2002) a kedy podala návrh na
súde (v roku 2009).
Súd má tiež za to, že pokiaľ sa právo prechodu a prejazdu cez susediace pozemky v prospech vlastníka

stavby stojacej na pozemku parc. č. 8254/1, patriace teraz odporcom, realizovalo, tak bez právneho
titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť navrhovateľky s držbou predmetného práva.

Súd na záver dodáva, že skutočnosť, že nie sú dané zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena
v zmysle ust. § 153o ods. 3 OZ, resp. že neboli dané podmienky, na základe ktorých by bolo došlo

k nadobudnutiu vecného bremena - práva prechodu cez priľahlý pozemok vydržaním, neznamená, že
to medzi účastníkmi vylučuje, aby medzi nimi v budúcnosti mohlo dôjsť k uzavretiu dohody o zriadení
takého práva.

Súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.