Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914208016
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5914208016.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľa: R.

N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., I. Q. XXXX/XX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 07085/14 zo dňa 29.10.2014.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.12.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so

sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07085/14 zo dňa 29.10.2014 a zároveň, aby súd
odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

Vodôvodnenísvojhonávrhuuviedol,žedňa11.05.2012uzavrelnavrhovateľsodporcomZmluvuoúvere
č. 500100907, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi bezúčelový úver vo výške 400,00 eur
za poplatok vo výške 356,00 eur.

V rámci rozhodcovskej zmluvy, kde bola upravená rozhodcovská doložka, bolo uvedené, že všetky spory
vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky alebo v súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. v prípade, ak
pred podaním žaloby na rozhodcovskom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Na základe
skutočnosti,žežalobcapovinnostizozmluvyriadneneplnil,stalsadlhvzmyslevšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru v nesplatenom zvyšku splatný. Nakoľko si žalobca neplnil dôsledne povinnosti
vyplývajúce z úverovej zmluvy, podal žalovaný dňa 29.09.2014 návrh na začatie rozhodcovského

konania Stálemu rozhodcovskému súdu. Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn.
SR 07085/14 zo dňa 29.10.2014, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť sumu 63,96 eur s príslušenstvom, a
to známy úrok z omeškania vo výške 17,75 eur, poplatok vo výške 66,27 eur, úrok z omeškania vo výške
8%ročnezosumy66,27eurod11.09.2014dozaplatenia,zmluvnúpokutuvovýške312,00eur,poplatok
z upomienky 40,00 eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 197,39 eur. Rozhodcovský rozsudok
bol navrhovateľovi doručený dňa 28.11.2014. Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozhodcovské konanie trpí
vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je podľa

ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná podmienka, ďalej,
že navrhovateľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods.
4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, a teda navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Navrhovateľ
tiež považuje konanie na Stálom rozhodcovskom súde s neskorším rozhodnutím za konanie, pri
ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, a teda domáha sa zrušenia rozhodcovského

rozsudku aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri
rozhodovaníboliporušenévšeobecnezáväznépredpisynaochranuprávspotrebiteľa.Navrhovateľďalej
poukázal v podanej žalobe na ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, Občianskeho zákonníka,
ako aj na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že Zákon
o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi

mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky
normy lex specialis. V predmetnej veci sa teda nepochybne jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská
a.s. je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola
spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa
vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva uplatniť.

Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci
riešenie sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 500100907 zo dňa 11.05.2012. Dlžník tak svojím
podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia
úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu navrhovateľ
považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v zmysle

námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ako aj z dôvodu, že rozhodcovská zmluva
síce dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským
súdom a súdom všeobecným, avšak následne konštatuje, že ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu. Poukázala aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj na
rozpor rozhodcovskej doložky s článkami smernice Rady EHS. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo
k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a
teda odporca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy, bolo toto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie odporca, a to

na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv navrhovateľa. Zmluva o úvere, ktorú uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou, pričom
neobsahovala údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj nebol vyplnený tak, ako to
vyžaduje § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc teda z ustanovenia § 4 ods.
3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov ako aj Súdneho

dvora je nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 11.05.2012 za
úverový vzťah bez úrokov a bez poplatku. Tiež poukázal aj na skutočnosť, že všetky podstatné stránky
zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne
nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej
strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Články všeobecných podmienok poskytnutia úveru svedčia nielen o tom, že rozporujú dobrým mravom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda sú absolútne neplatné, pričom naviac sú v zmluve o úvere
obsiahnutéprávaapovinnostivrozporesdobrýmimravmivrovineichvýkonu.Vzhľadomkuskutočnosti,
že rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo, domáhal sa, aby súd tento rozsudok zrušil a zároveň
odložil vykonateľnosť tohto rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názormi navrhovateľa
uvedenými v žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Účelom konania o zrušení rozhodcovského
rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako konaní o výkone rozhodnutia súdne preskúmanie toho,
či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná

zákonnosť. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu ČR ohľadom podstaty
rozhodcovského konania. Navrhovateľ ako dlžník uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere, pričom pre
prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúcemu zo zmluvy, uzatvorí nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu
a nie rozhodcovskú doložku. Následne dňa 10.05.2012 pristúpili k podpisu samotnej nevýhradnej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená platne v zmysle ustanovenia § 3 a nasl.

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ s odporcom uzatvorili samostatnú
rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnom dokumente. Uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu a z tohto dôvodu preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom a navrhovateľ s odporcom uzatvorilinevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Odporca je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
platne v zmysle platných právnych predpisov a netreba mať pochybnosti o jej legitímnosti. Pokiaľ
aj navrhovateľ tvrdí, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu práv spotrebiteľa tým, že neboli

aplikované právne predpisy na jej ochranu, rozhodcovský súd v napadnutom rozhodnutí posúdil vzťah
medzi Navrhovateľom a odporcom ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch ako lex specialis, čiže rozhodcovský súd pri rozhodovaní zohľadnil postavenie
navrhovateľa ako slabšej zmluvnej strany a rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi. Odporca
na záver svojho vyjadrenia vzniesol ďalej aj námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu, že na

konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje a na konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského
konania. Odporca je toho názoru, že navrhovateľovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a pre
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je daná výlučná miestna príslušnosť podľa miesta
rozhodcovského konania. Z uvedených dôvodov teda navrhol, aby súd postúpil vec Okresnému súdu
Bratislava IV. Na záver uviedol, že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol.

Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 5C/168/2014 - 38 zo dňa 18.03.2015 rozhodol, že
námietka miestnej príslušnosti Okresného súdu Ružomberok uplatnená odporcom podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 nie je dôvodná.

Zároveň súd uznesením č. k. 5C/168/2015 - 41 zo dňa 18.03.2015 odložil vykonateľnosť
Rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 07085/14 zo dňa 29.10.2014 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
pričomnazákladeodvolania odporcuprotivyššieuvedenémuuzneseniuKrajskýsúdvŽilineuznesením
č. k. 10Co 373/2015 - 65 zo dňa 29.06.2015 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie,keďprvostupňovýsúdnezdôvodnilakákonkrétnaujmanaprávachúčastníkakonania,vdanom
prípade navrhovateľa, je daná v prípade nepovolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline Okresný súd Ružomberok opätovne
uznesením č. k. 5C/168/2014 - 68 zo dňa 09.09.2015 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 07085/2014 zo dňa 29.10.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom z dôvodmi
podaného odvolania proti vyššie uvedenému uzneseniu, toto doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa
29.09.2015 v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní elektronicky ospravedlnil a

súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na písomne podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom
uvádzaných s tým, že zo strany odporcu mu bol poskytnutý úver vo výške 400,00 eur, navyše zaplatil aj
čiastku 356,00 eur, teda všetko už je splatené. Odporcovi nie je nič dlžný. Telefonicky však stále od neho

pýtajú peniaze, alebo mu posielajú SMS-ku, aby si zobral pôžičku a vyplatil tento dlh, avšak navrhovateľ
už nemá aký dlh platiť, keďže si zobral pôžičku, ktorú vrátil plus ešte navyše 356,00 eur.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so zmluvou o
úvere uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 10.05.2012, s rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou

toho istého dňa, s prílohou k zmluve o úvere, s kópiou rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 07085/14 zo dňa 29.10.2014, pričom zistil a
preukázal nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 10.05.2012 zmluvu o úvere č. 500100907, navrhovateľ ako dlžník

a odporca ako veriteľ, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 400,00 eur,
ktorý sa navrhovateľ zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 63,00 eur počnúc dňom 10.06.2012
na účet veriteľa, pričom úver bol poskytnutý na iný účel ako na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania. V zmysle uzatvorenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporcovi vrátiť sumu poskytnutého
úveru navýšeného o odmenu, resp. poplatok vo výške 356,00 eur, teda celkovo sumu 756,00 eur. Miera

RPMN bola vo výške 268,08%. Účastníci konania uzatvorili v tej istý deň, t.j. 10.05.2012 aj rozhodcovskú
zmluvu, v zmysle ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere č. 500100907 uzatvorenej dňa
10.05.2012 budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zozmluvy o úvere, podal odporca návrh na začatie rozhodcovského konania pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.. Stály rozhodcovský súd vydal v uvedenej
veci pod sp.zn. SR 07085/14 dňa 29.10.2014 rozhodcovský rozsudok, v zmysle ktorého uložil odporcovi

(vprejednávanejvecinavrhovateľovi)povinnosťzaplatiťnavrhovateľovi(vprejednávanejveciodporcovi)
sumu 63,96 eur, známy úrok z omeškania vo výške 17,75 eur, poplatok vo výške 66,27 eur, úrok z
omeškaniavovýške8%ročnezosumy66,27eurod11.09.2014dozaplatenia,zmluvnúpokutuvovýške
312,00 eur, poplatok za upomienky vo výške 40,00 eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 197,39
eur. Nároky uvedené v rozhodcovskom rozsudku povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 100,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet navrhovateľa pod
následkom straty výhody splátok. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 28.11.2014.
Podanou žalobou sa teda navrhovateľ domáhal zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku z
dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a/, k/, r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy; požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; umožňujú, aby bol

spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným
zákonom.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014

rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na

postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenierozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu navrhovateľa a po oboznámení sa s listinnými

dôkazmi, ako aj s obsahom spisu rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Podaným návrhom sa
navrhovateľ domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 07085/14 zo dňa 29.10.2014. Právny
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol uzatvorený na základe zmluvy o úvere č. 500100907
zo dňa 11.05.2012, na základe ktorej poskytol odporca ako veriteľ navrhovateľovi ako dlžníkovi

úver vo výške 400,00 eur za dohodnutý poplatok vo výške 356,00 eur. Toho istého dňa uzatvorili
účastníci konania aj rozhodcovskú zmluvu, kde si dohodli rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej
všetky spory vzniknuté z úverovej zmluvy, zmenky alebo v súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s.
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

Preskúmaním úverovej zmluvy súd teda zistil, že zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou podľa § 2
písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. V
zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím
charakterom typovou zmluvou na vopred predtlačenom formulári obsahujúca zmluvné podmienky,
ktorých obsah navrhovateľ ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzatváraní ovplyvniť. Navrhovateľ bol v tejto

zmluve označený ako fyzická osoba, pričom z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že úver nebol poskytnutý za
účelom zamestnania, povolania, podnikania, ale bol poskytnutý na iný účel. O tejto skutočnosti nemal
súd žiadne pochybnosti, nakoľko toto jednoznačne vyplýva z uzatvorenej zmluvy. Navrhovateľ teda
uzatváral uvedenú zmluvu ako spotrebiteľ. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto potrebné aplikovať
na uzatvorený vzťah ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa vzhľadom k

tomu, že samotný spotrebiteľ sa s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku zmluvného
vzťahu, nachádza v slabšom postavení, pretože nemá za sebou potrebný odborný aparát, znalosti,
skúsenosti a právne vedomie tak, ako spoločnosti, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery. Táto skutočnosť
vyplýva aj z tej skutočnosti, že zmluvné podmienky, práva a podmienky sú väčšinou jednostranne
stanovované poskytovateľmi úveru. Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je najmä tá

skutočnosť, že jej obsah pre spotrebiteľa je vopred pripravený a nie je vytvorený priestor pre rokovanie
alebo vyjednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Spotrebiteľské zmluvy v zmysle platnej úpravy nesmú
obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.

Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú podpísali
účastníci konania dňa 11.05.2012. Už samotná skutočnosť, že odporca uzatvoril s navrhovateľom
rozhodcovskú zmluvu, evokuje skutočnosť, že uvedeným podpisom rozhodcovskej zmluvy sa odporca
snažil vyhnúť konaniu pred všeobecným súdom vedomý si tej skutočnosti, že v rozhodcovskom konaní
bude mať lepšie štartovacie podmienky v prípadnom spore ako navrhovateľ. Rozhodcovský súd sa

nachádza v sídle spoločnosti odporcu, odporca teda nemá žiadne náklady ani problémy dostaviť sa
na uvedený súd, resp. komunikovať so súdom. Naopak, v prípade navrhovateľa sa rozhodcovský súd
nenachádza v mieste bydliska, navrhovateľ má značne sťažené podmienky dostaviť sa na uvedený
súd, brániť sa pred uvedeným súdom. Navrhovateľovi ako vyplýva z vykonaného dokazovania neboli
známe podmienky konania pred rozhodcovským súdom, nebol s nimi vôbec oboznámený, pričom aj

formulácia rozhodcovskej zmluvy navonok síce dáva možnosť výberu zmluvným stranám, avšak na
druhej strane túto možnosť neguje tým, že pred podaním návrhu na súd bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd, kde je založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd teda zistil, že v uvedenej
veci predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednanou zmluvou, zmluvnou podmienkou,
navrhovateľ jej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom podmienkou uzatvorenia samotnej

zmluvy o úvere bolo právo na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Odporca teda v uvedenej veci
nepreukázal, že by bola rozhodcovská zmluva individuálne dojednanou podmienkou, pričom v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na článok 3 ods. 1 Rady 93/13 EHS, v zmysle ktorého zmluvná podmienka,
ktorá nie je individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobíznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V tejto súvislosti súdny dvor vydal viacero rozsudkov. Súd teda skonštatoval, že uvedená podmienka
je neprijateľná, je podmienkou nečestnou, ktorá poškodzuje navrhovateľa ako spotrebiteľa a vyvoláva

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj samotný zákonodarca sankcionuje
neprijateľné podmienky, ktoré hrubo poškodzujú záujmy spotrebiteľa ako absolútne neplatné. Týmto sa
snaží zákonodarca dosiahnuť tú skutočnosť, aby aj samotný dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s platnou legislatívou s dobrými mravmi a za účelom vyvážiť
postavenie obidvoch zmluvných strán.

Súd teda zistil, že rozhodcovský rozsudok vydaný v uvedenej veci je v rozpore so zákonom,
nakoľko rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, bola
uzatvorená neplatne. Navrhovateľ v podanej žalobe poukazuje aj na neplatnosť samotnej rozhodcovskej
zmluvy pre rozpor s ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka ako aj § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Súd teda dospel k záveru, že v uvedenej veci sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

aj z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014, kedy ustálil, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku
čohojepredmetnázmluvaabsolútneneplatnýprávnyúkonvzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka.
Obidva právne úkony boli uzatvorené v jeden deň, podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere bol podpis
rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa týka výlučne riešenia sporov, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy o úvere.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že aj keď je ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku,
možno voľby pre spotrebiteľa bola iba fiktívna, nakoľko umožňovala navrhovateľovi, aby najskôr podal
žalobu na rozhodcovský súd. Väčšina sporov sa rieši práve na rozhodcovských súdoch v snahe
veriteľov ako dodávateľov vyhnúť sa prieskumu zmluvných podmienok všeobecným súdom. V konaní
tiež bolo preukázané, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi nikto nevysvetlil význam rozhodcovskej

doložky, aký je rozdiel medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním na všeobecnom
súde, z akého dôvodu vlastne táto zmluva bola podpísaná, prečo nemohol byť poskytnutý úver
bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Toto konanie odporcu možno vnímať ako zákerné konanie
so zmyslom neinformovať spotrebiteľa ako slabší článok o podrobnostiach a procesných pravidlách
rozhodcovského konania v snahe vyrokovať a získať v rozhodcovskom konaní lepšiu pozíciu ako

spotrebiteľ. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd ustálil, že predmetná rozhodcovská zmluva je
absolútne neplatný právny úkon podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, čím je splnený dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014.

Súd ďalej zistil, že v uvedenej veci existujú dôvody aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, kedy rozhodcovský súd
v rozhodcovskom konaní porušil všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, resp. tieto
vôbec neaplikoval. Z obsahu, resp. odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že súd aplikoval
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., avšak tieto aplikoval iba iluzórne a aplikoval ich nesprávne.

Samotná zmluva o úvere zo dňa 11.05.2012 neobsahovala všetky potrebné údaje tak, ako to vyžadoval
v tom čase platný zákon č. 129/2010 Z.z., a teda ak tam absentovali povinné údaje, mal rozhodcovský
súd prihliadnuť k uvedeným ustanoveniam platnej právnej úpravy a mal skonštatovať, že uvedený úver
mal byť bezúročný a bez poplatkov. Tiež nie je zrejmé zistiť z rozhodcovského rozsudku, keď konštatuje
v odôvodnení rozsudku, že úrok v uvedenej veci bol vo výške 32% ročne, pričom odplata za poskytnutý

úver bola vo výške 356,- eur pri výške úveru 400,00 eur, čo predstavuje takmer 100 % odplatu, pričom
takéto dojednanie nepochybne predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o výške odplaty
je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto je takéto dojednanie s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. I z týchto skutočností teda vyplýva, akým spôsobom
aplikoval rozhodcovský súd ustanovenia právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zistení súd teda návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovelarozhodcovskýrozsudokprevyššieuvedenéakonštatovanénedostatkyvcelomrozsahuzrušil.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto bude rozhodnuté do

30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.