Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2315217119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloletého: V. V. W., nar. XX. V. XXXX, bytom u otca a
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: Mgr. V. W., nar.
XX. Y. XXXX, bytom C. XXX a otca: Q. W., nar. X. Q. XXXX, bytom S. B. XXX, zast. splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 24. júla 2015 č.

k. 24P/135/2015-53, 2315217119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že

I. z a č í n a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému pre čas do rozvodu
manželstva jeho rodičov a

II. n a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania uvedeného v
bode I., pokiaľ takéto konanie skončí skôr než právoplatne skončí konanie vedené Okresným súdom
Galanta sp. zn. 12P/63/2015 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
pre čas po rozvode,

- maloletého ponecháva v starostlivosti otca,

- matke ukladá povinnosť maloletému platiť počnúc mesiacom nasledujúcim po doručení napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa poslednému z účastníkov konania, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca, výživné vo výške 100 eur mesačne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na návrh otca I/ nariadil predbežné opatrenie, ktorým

maloletého dočasne ponechal v starostlivosti otca a matke uložil povinnosť platiť na maloletého výživné
vo výške 100 eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám otca a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a II/ vo zvyšnej časti návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75 ods.
1, 2, 4, 6 a 8; § 76 ods. 1 písm. a/ až k/; § 102 ods. 1; § 162 ods. 1 a § 167 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 62 ods.1 až 5 a 75 ods. 1

zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Prvostupňový súd mal osvedčené, že rodičia maloletého spolu nežijú
a že matka, ktorá sa o maloletého aktuálne osobne nestará, si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
neplní. Osobnú starostlivosť o dieťa aktuálne zabezpečuje otec, pričom v jeho starostlivosti nezistil
žiadne nedostatky, preto rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti otca, ktoré
opatrenie bolo potrebné pre vytvorenie podkladu pre ďalšie rozhodnutie už požadované návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia a to určenie výživného. Matke nariadil dočasne platiť na maloletého

výživné vo výške 100 eur mesačne, ktorá suma pripadá aj s ohľadom na vek a potreby maloletého
adekvátna, nakoľko mal za osvedčené, že matka by mala byť vzhľadom na výšku svojho mesačnéhopríjmu, predstavujúceho cca 852,54 eur, schopná platiť výživné v uvedenom rozsahu. Návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia sa otec domáhal určenia výšky výživného 150 eur mesačne, tento
návrh však súd v časti 50 eur mesačne zamietol, nakoľko súd síce má za dostatočne osvedčené príjmy

matky, avšak nemá osvedčené jej výdavky. Pri určovaní výšky dočasného výživného prihliadol aj na tú
skutočnosť, že v návrhu na rozvod manželstva sa otec domáha určenia výživného na maloleté dieťa
na čas po rozvode manželstva vo výške 100 eur a dôvod, pre ktorý sa v konaní o úprave rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu manželstva domáha určenia výživného predbežným opatrením
vo výške 150 eur, otec nijako nezdôvodnil.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie matka s návrhom odvolaciemu súdu
na jeho zmenu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Uviedla, že toho času
prebieha na Okresnom súde Galanta pod č. k. 12P/63/2015 konanie o rozvod manželstva rodičov
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému. Potvrdila, že opustila spoločnú domácnosť, ale z
dôvodu psychického týrania zo strany otca maloletého, ktorý dokonca vymenil aj zámok, čím jej bráni v

užívaní spoločnej domácnosti. Podľa dohody s otcom maloletého uhrádzala tomuto 100 eur mesačne
na výdavky spojené s domácnosťou a keďže v spoločnej domácnosti nebýva tak zanikol dôvod úhrady
predmetnej sumy, ktorý si otec tak chcel sumou 100 eur vykompenzovať.

Otec ani opatrovník odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. na základe odvolania matky celú vec
(predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletého, v ktorej sa konanie mohlo začať i bez
návrhu a v ktorom konaní súd nebol viazaný ani návrhmi na konkrétny spôsob rozhodnutia vrátane
odvolacích návrhov, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zvyšnej časti zamietnutia návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia bolo nadbytočným, ktoré z pohľadu účinku je bez právneho významu)
a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden
zo zákonom predpokladaných prípadov vyžadujúcich si prejednanie veci na pojednávaní odvolacieho
súdu) a dospel k záveru, že i keď na potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov tu usudzovať treba,
bolo potrebné vykonať určitú korektúru v tom, ako s návrhom v tejto veci naložil súd prvého stupňa.

I keď s tzv. rozvodovým konaním je zo zákona spojené len konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (tu por. aj § 113 ods. 1 O. s. p.) a návrh na predbežnú
úpravu práv a povinností urobený počas konania o rozvod manželstva sleduje úpravu práv a povinností
pre čas pred rozvodom manželstva rodičov maloletého dieťaťa (ku ktorému nakoniec podľa výsledkov

vykonaného dokazovania ani nemusí dôjsť), z hľadiska posudzovania dôvodnosti poskytovania súdnej
ochrany práv predbežným opatrením význam má len to, či si konkrétne okolnosti prípadu bezodkladnú
(hoc aj iba dočasnú) úpravu pomerov vyžadujú a či pre takú úpravu možno nájsť oporu v platnom práve.

Odvolací súd je potom zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že podmienky predbežnej úpravy boli

splnené i v prejednávanej veci.

Podľa čl. I § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „Zák. o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak potom z obsahu spisu (tak z podaní otca ako aj matky) nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom,
že rodičia maloletého nežijú spolu, dôvody prerušenia spolužitia rodičov detí môžu mať len pomocný

význam a naopak zásadný význam tu má potreba úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom v takomto prípade i bez návrhu.

Nie je pritom podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce to, že konečná úprava výkonu práv a
povinností podľa čl. I § 36 ods. 1 Zák. o rodine (pre čas pred rozvodom manželstva) je vyhradená

rozhodnutiu v samostatnom konaní (vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v tejto súv. por. tiež §
176 a nasl. O. s. p.) a že priestor pre dočasnú úpravu pomerov predbežným opatrením by spravidla bol
práve v rámci takého konania, pretože z obsahu spisu sa začatie konania nepodávalo a prípady
potreby bezodkladnej úpravy pomerov by nebolo spôsobilé pokryť ani konečné rozhodnutie v takomtokonaní. Navyše bezzákladnosť návrhu na predbežné opatrenie nemôže zakladať len skutočnosť, že k
jeho podaniu došlo (formálne) v rámci konania, s ktorým navrhovaná predbežná úprava nemá vecný
súvis (v konaní o rozvod), pretože súd je oprávnený (a v prípade zistenia podmienok takého postupu tiež

povinný) predbežne upraviť pomery i bez návrhu (a tým reparovať aj prípadné nedostatky v návrhoch
účastníkov) a to podľa § 102 ods. 2 O. s. p. tým skôr, že sa tak má stať v rámci konania o úprave práv a
povinností rodičov k maloletým deťom pre čas po rozvode, ktoré spojením zo zákona s tzv. rozvodovým
konanímnestrácapovahukonania,ktorémožnozačaťajbeznávrhu.Abynedochádzalokzabezpečeniu
ochrany práv výlučne za pomoci predbežného opatrenia t.j. rozhodnutia len dočasnej povahy, je tu

úpravanepovšimnutásúdomprvéhostupňaatoustanovenia§76ods.3vetyprvejO.s.p.,podľaktorého
súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh
na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez
návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Práve to je procesným prostriedkom spôsobilým v prípade
konaní zahájiteľných aj bez návrhu eliminovať procesnú nečinnosť (pasivitu) navrhovateľa predbežného
opatrenia tým, že súd bez ohľadu na záujem takejto osoby viesť aj konanie vo veci samej je povinný

takéto konanie začať sám a v takto začatom konaní sa následne postarať buď o „vypodloženie“ skôr
nariadeného predbežného opatrenia konečným rozhodnutím vo veci samej (viac či menej kopírujúcim
predbežné opatrenie), alebo o vydanie takého rozhodnutia vo veci samej, ktoré bude naopak praktickým
odmietnutím úpravy obsiahnutej v predbežnom opatrení.

Keďže predbežné opatrenia súdy vydávajú spravidla bez výsluchu účastníkov aj zabezpečovania ich
vyjadrení (§ 75 ods. 6 a 8 O. s. p.) a teda i bez vykonávania dokazovania, je tu logicky zvýšená miera
povinností kladených na navrhovateľa predbežného opatrenia a to najmä v smere takého osvedčenia
tvrdení, vedúcich k záveru o potrebe celkom konkrétnej predbežnej úpravy pomerov účastníkov,
pri ktorom obmedzenia práv inej osoby možno považovať za vyvážené záujmom na spravodlivom

usporiadanívecí.Povinnosťpreukazovaniarozhodnýchskutočností(vlastnákonaniuvovecisamej)jetu
nahradená povinnosťou takéto skutočnosti len osvedčiť (čím treba rozumieť, že súd nemá mať z
predložených podkladov žiadne vážne pochybnosti o pravdivosti verzie predostieranej návrhom a ani
o opodstatnenosti navrhovanej úpravy). Z už uvedeného tak plynie aj praktický zákaz použitia úpravy
predbežnými opatreniami tam, kde právo s požadovanou predbežnou ochranou a/alebo podmienky

úpravy pomerov predbežným opatrením nie sú osvedčené celkom dostatočne a kde by tak fakticky malo
resp. mohlo ísť o šikanu protistrany navrhovateľa predbežného opatrenia v spore. Predbežné opatrenia
v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu však majú zároveň tú osobitosť, že na rozdiel od predbežných
opatrení v konaniach zahájiteľných len na návrh, ich možno nariadiť aj v prípade nie
celkom dostatočného osvedčenia potreby navrhnutej úpravy či dokonca aj pri takom osvedčení, ktoré

za osvedčenie ani považovať nemožno, sankciou za neuspokojivé osvedčenie navrhovaného spôsobu
riešenia je však predbežný záver o neexistencii dôvodu ustupovať od zákonom ustanoveného pravidla.

Ani jeden z rodičov nespochybnil, že spolu nežijú, že doposiaľ síce bolo rozhodnuté súdom o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a to rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.

zn. 13P/271/2012 zo dňa 15. novembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. novembra 2012, z
ktorého vyplýva, že súd prvého stupňa schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do
striedavej starostlivosti rodičov, ktorý však zanikol t.j. stratil účinnosť v dôsledku obnovenia spolužitia
rodičov. Rozhodnutie o povinnosti na výživné bolo celkom závislé na bezpečnom
ustálení osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného rozhodnutia) vo

svojej starostlivosti a aj potreba celkom presného určenia platobného miesta na výživné si vyžaduje
určenie prijímateľa platieb výživného celkom bezpečne (nielen ponechanie takejto otázky buď celkom na
ľubovôli rodičov alebo iba na rešpektovaní vytvoreného faktického stavu súdom). Povaha rozhodnutia
o tu uvádzanej primárnej otázke (starostlivosti o maloleté dieťa) potom vyplýva a/ z faktického stavu
v čase rozhodovania súdu a b/ z akceptovateľnosti pretrvávania takéhoto faktického stavu. Ak totiž

kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti otca (matka by totiž
pri záujme na opaku musela buď presvedčiť o výchovnej nespôsobilosti otca, resp. o vlastnej
schopnosti postarať sa o maloletú podstatne lepšie než otec, nakoľko dôvodom pre destabilizáciu
skoršieho výchovného prostredia nie sú len rovnocenné výchovné podmienky druhého rodiča a o
preukázanie či aspoň osvedčenie čohokoľvek v tomto smere relevantného ani podľa odvolacieho súdu

nešlo), vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/
O. s. p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie
dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať)
a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov resp. i inej osoby. O taký prípadvšak v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletý sa už v čase rozhodovania napadnutým uznesením
nachádzal (fakticky) v starostlivosti otca (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj pri riadení
sa vyššie podanými úvahami prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej s výhradou možnej zmeny

pomerov aj v priebehu takéhoto konania mala ostať). Pretože k žiadnej zmene v tomto nedošlo ani v
odvolacom konaní, prípadné predbežné opatrenie ukladajúce matke maloletého odovzdať otcovi ani
naopak (uloženie otcovi povinnosti vydať dieťa matke) neprichádzalo do úvahy.

Odôvodnenou bola preto len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu, ktorú prvostupňový súd

správne vyjadril dočasným ponechaním maloletého v starostlivosti otca, avšak bolo potrebné zmeniť
dobu účinnosti tejto úpravy, pretože súdom prvého stupňa formulovaná ,,do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej“ bola z tohto pohľadu neurčitá, keďže nebolo zrejmé do právoplatnosti skončenia
akého konania a v akej veci samej, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 220 O. s. p. napadnuté
uznesenie zmenil spôsobom uvedeným v bode II. tohto uznesenia, pri zachovaní jeho podstaty a teda
faktickom potvrdení spôsobu rozhodnutia voleného súdom prvého stupňa (§ 219 O. s. p.) čo bolo

vyvolané len potrebou formulačných nepresnosti, resp. neúplnosti v príslušných častiach rozhodnutia.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.