Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206202
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613206202.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci
navrhovateľa: S. S., U..G..C. U. U. L. P. XXXX/XX, B. T., L. X, N.: XXXXXXXX, právne zastúpenom
advokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrosslingova4,Bratislava,IČO:36864421proti
odporcovi: I. O., B.. X.X.XXXX, X. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Ján Buroci, advokát, Za šestnástkou
17, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 773,05 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 773,05 Eur spolu
so 6 % ročným úrokom zo sumy 957,53 Eur od 28.2.2011 do 28.2.2011, zo sumy 917,53 Eur od
1.3.2011 do 18.7.2011, zo sumy 867,53 Eur od 19.7.2011 do 18.9.2011, zo sumy 817,53 Eur od
19.9.2011 do 17.4.2012, zo sumy 773,05 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,19 Eur s tým, že súd povoľuje odporcovi zaplatiť istinu, úroky a
zmenkovú odmenu v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc od
právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok nezaplatením čo i

len jednej splátky.

Návrh čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej istiny z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 28.3.2013 na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1

NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 773,05 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 957,53 Eur od 1.1.2011 do 28.2.2011, zo sumy 917,53 Eur od 1.3.2011
do 18.7.2011, zo sumy 867,53 Eur od 19.7.2011 do 18.9.2011, zo sumy 817,53 Eur od 19.9.2011 do
17.4.2012, zo sumy 773,05 Eur od 18.4.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 957,53 Eur
od 28.2.2011 do 28.2.2011, zo sumy 917,53 Eur od 1.3.2011 do 18.7.2011, zo sumy 867,53 Eur od

19.7.2011 do 18.9.2011, zo sumy 817,53 Eur od 19.9.2011 do 17.4.2012, zo sumy 773,05 Eur od
18.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,19 Eur a náhradu
všetkých trov konania.
Návrhodôvodniltým,ževčastiúdajeopohľadávkeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých
právzozmenky.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote
štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 9.12.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej

textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 1.1.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ zaplatil iba sumu184,48 Eur, suma 773,05 Eur zostala neuhradená, preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č.861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska

odporcu, v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia
Slovenskej republiky Komisií.

Vzhľadom k tomu, že tunajší súd po obdŕžaní žaloby mal za to, že vo veci nie je príslušný konať,
postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1,2
zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19

Nariadenia. Okresný súd Košice I predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, keďže
vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Ncb/173/2013 - 21 zo dňa
27.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení
tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves
podľa § 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p., nakoľko odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. Tento

nadriadený súd uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o
zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o čom svedčí aj Dohoda o vyplňovacom
práve, o ktorej má nadriadený súd vedomosti z množstvá vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky -
spoločnosť L. s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného
súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového a šekového,

ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej
zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného, ale aj európskeho
práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa bude prednostne
posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu
a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa.

V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV ÚS 270/2012
- 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského
rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 10C/126/2013-39 dňa
9.1.2014 bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol
poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku
navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti tomuto rozsudku bolo

zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd
uznesením sp. zn. 5Co/150/2014-82 zo dňa 16.4.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší
súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok
5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd nebol oprávnený posudzovať právny vzťah medzi

účastníkmi konania ako spotrebiteľský a preto nesprávne považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú
v návrhu za zjavne neopodstatnenú. Právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. 4Ncb/42/2013-16
zo dňa 21.6.2013 nie je v prejednávanej veci záväzný, pretože ním bolo rozhodnuté iba o miestnej
nepríslušnosti. Povinnosťou súdu bude preto vo veci uskutočniť konanie podľa Nariadenia, konkrétne
podľa jeho Kapitoly II Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zaslané odporcovi tlačivo C na odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 23.6.2015. Odporca v liste zo dňa
13.8.2015 uviedol, že požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutím

Centra právnej pomoci Košice zo dňa 27.8.2015 mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci
a určený advokát JUDr. Ján Buroci.Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada

niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej
pohľadávky navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré
nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania
na deň 6.10.2015. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho

dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a
umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než
nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,

že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa

uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 6.10.2015 navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 25.9.2015, u odporcu -
právneho zástupcu doručenie predvolania bolo preukázané dňom 28.9.2015. Navrhovateľ a jeho právny

zástupca sa pojednávania zúčastnili, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná a preto
súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.

Na pojednávaní súd zistil, že odporca je hluchonemý, za pomoci posunkov s manželkou uviedol, že boli
spolu podpísať úverovú zmluvu a všetky šeky ktoré dostali uhradili. Všeobecné podmienky nečítali, čo

je zmenka nevedia.
Právny zástupca poukázal na to, že je potrebné vychádzať z úverovej zmluvy. V tom čase, keď bola
uzavieraná úverová zmluva, zákon ešte nezakazoval zabezpečovanie úveru zmenkou, ale ide o nekalú
praktiku zo strany pôvodného veriteľa, ktorý si takýmto spôsobom chcel zabezpečiť svoju pohľadávku a
tak sa snaží obísť prieskum neprijateľných podmienok v zmluve. Poukázal na uznesenie 8Er/590/2011,

kde sa súd vyporiadal s niektorými námietkami. Zmluva o úvere odporuje dobrým mravom, poplatok za
poskytnutie úveru je neprimerane vysoký, ide o úžeru. Z opatrnosti namietal aj premlčanie pohľadávky.
Dlh sa mal vrátiť veriteľovi najneskôr v roku 2010, k uplatneniu práva došlo po premlčacej dobe.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, súd sa musel v prvom
rade vysporiadať s touto námietkou.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z predložených dokladov mal súd preukázané, že odporca mal poskytnutý úver uhradiť v 11- tich
splátkach počnúc dňom 17.1.2010, čiže do konca roka 2010 mal byť uhradený, žaloba bola podaná dňa

28.3.2013, čiže v lehote, teda k premlčaniu nároku nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 9.12.2009, obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/590/2011 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľnaosvedčeniesvojhonárokupredložiloriginálzmenkyvystavenejodporomsnasledovnými
údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXXMeno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi
Dátum vystavenia: 9.12.2009

Zmenková suma: 957,53 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, L. XX,
XXX XX X. sumu deväťstopäťdesiatsedem EUR, 53 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 1.1.2011
Splatné: L. s.r.o., L. XX, XXX XX X.
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z uznesenia tunajšieho súdu 8Er/590/2011 zo dňa 12.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
5.10.2011 súd zistil, že spoločnosť L. s.r.o. ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti
odporcovi ako povinnému na vymoženie istiny 1 058,92 Eur s príslušenstvom. Súd týmto uznesením
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, oprávnený odvolanie nepodal a následne

súd uznesením zo dňa 25.10.2011, exekučné konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. U. XXXXX/XX zo dňa 12.5.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.5.2011 a vykonateľnosť 2.6.2011.
Exekučnému súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.12.2009, uzavretá
medzi L.ť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo

výške 700,- Eur podľa zmluvy na výkon povolania. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 11
mesačných splátkach po 115,- a poplatok za úver vo výške 565,- Eur. Exekučný súd nevydal poverenie
a zamietol žiadosť s odôvodnením, že jednoznačne išlo o spotrebiteľský úver. Pred podpismi na zmluve
sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj
obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,

ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.

861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie
alebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatí
táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i
keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa
prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom
žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia § 75 Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1, 2, 3, 4 Zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá
náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou
prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že

je zročná na videnie. Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným
a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, 2 Zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej
zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti
(§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť

(§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného
pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať

alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 773,05 Eur s

príslušenstvom, ktorý si navrhovateľ uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej dňa
9.12.2009. Z navrhovateľom predloženej zmenky je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo
zmluvy č. 704300143. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného
spisu súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou

hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy,
ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 9.12.2009 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je

spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

V danej veci, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého
je tunajší súd podľa § 226 O.s.p. viazaný, súd neposudzoval zmenku predloženú navrhovateľom z

hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zákona.

Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zákona stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená
navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona
zmenkovéhoašekového.Jezrejme,ževdanejvecizmenkabolaprevedenápredchodcomnavrhovateľa

spoločnosťou L. s.r.o. na navrhovateľa, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo zmenky.

Posudzovanie prípadného základného vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. a odporcom, by bolo možné len vtedy, ak by odporca vzniesol voči navrhovateľovi
ako novému majiteľovi zmenky námietky, že pri nadobúdaní zmenky tento konal vedome v zlej viere a

na škodu odporcu, čo by odporca musel v konaní aj preukázať. Zlou vierou sú najmä tie prípady, kedy
majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ
zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako
dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V predmetnej veci
zo strany odporcu žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli. Odporca v konaní uviedol,

že všeobecné podmienky nečítal, nevie čo je zmenka, potvrdil, že úver a zmenku podpísal. právny
zástupca poukázal na námietky uvedené v exekučnom konaní a na nekalé praktiky pôvodného veriteľa.
Skutočnosti uvádzané odporcom by mohli byť súdom posudzované, len ak by nárok navrhovateľa
posudzoval aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Súd však poukazujúc na právny názor odvolacieho
súdu, nárok navrhovateľa posudzoval len ako nárok zo zmenky, keďže táto indosáciou stratila charakter

zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na plnenie. Zo strany odporcu nebolo v konaní
tvrdené a teda ani preukázané, aby navrhovateľ ako nový majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal
nepoctivo a vedome na škodou odporcu. Súd sa tak zaoberal len tým, či vystavená zmenka má všetky
náležitosti platnej zmenky.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu,
údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosamáplatiť.Taktiežobsahujedátum,
miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované ustanovením§ 75 Zákona zmenkového a šekového okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa ustanovenia § 76 ods.
1 a 2 uvedeného zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku

splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporcom a
jej splatnosť je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".

Keďže navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky.

V konaní nebolo preukázané, aby pri jej nadobudnutí navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu a
preto súd jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového mu priznal i právo postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy so 6 % ročným
úrokom, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj právo na zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 zmenkovej sumy.

Navrhovateľ, okrem už uvedeného sa návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách
splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v
predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť

právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmenkový úrok,
rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto
jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu
povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate

rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Súd preto má za to, že
navrhovateľom uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka a teda v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný. Preto žalobu v časti
požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny, 6%-tného ročného úroku zo
zmenkovejsumyazmenkovejodmeny.Neúspechmalvčastinepriznanéhozmenkovéhoúrokuvovýške

0,25 % denne z dlžnej sumy. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/1/2004, podľa
ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri
rozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťzaneúspechvpomernenepatrnejčastipodľa§142ods.
3 O.s.p., ale za čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal neúspech čo do priznania

zmenkového úroku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu teda nejde len o nepatrnú časť a
preto súd konštatuje, že vo veci mal úspech len čiastočný. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Príjmom odporcu je dôchodok vo výške 154,60 Eur, manželka poberá dávky v hmotnej núdzi. Z tohto

dôvodu, ako aj z dôvodu výšky priznanej istiny navrhovateľovi, súd povolil odporcovi zaplatiť priznanú
istinu, úrok a zmenkovú odmenu v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.