Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207077
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614207077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa: N.

N. F.. E.. D.., C. : XX XXX XXX, P. X. XXXX/XX, P. X, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36
864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: M. P., O.. X.X.XXXX, V. D. XXX, L., o zaplatenie
149,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 28.3.2013 ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu 149,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %

denne zo sumy 169,- Eur od 21.2.2011 do 20.5.2013, zo sumy 149,- Eur od 21.5.2013 do zaplatenia, 6 %
ročný úrok zo sumy 169,- Eur od 9.5.2011 do 20.5.2013, zo sumy 149,- Eur od 21.5.2013 do zaplatenia,,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,56 Eur a náhradu všetkých trov konania
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie).
Návrhodôvodniltým,ževčastiúdajeopohľadávkeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých
právzozmenky.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote

štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 28.4.2009 na sumu 169,- Eur, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 21.2.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 20,- Eur, zvyšok a úroky
neuhradil, preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES)

č.861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska

odporcu, v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia
Slovenskej republiky Komisií.Rozsudkom 10C/58/2014-21 zo dňa 24.6.2014 súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal. Po odvolaní navrhovateľa proti rozsudku, Krajský súd v Košiciach uznesením
sp. zn. 2Co/848/2014-52 zo dňa 16.7.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V odôvodnení uviedol, že úlohou súdu v ďalšom konaní bude postupovať podľa článku 5 a
nasledujúcich Nariadenia, pričom je povinný zistiť skutkový stav veci a spôsob vykonania dôkazov určí
sám (článok 9 Nariadenia) v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia. Pri posudzovaní
otázky spôsobu vykonávania dôkazov sa súd musí riadiť zásadou hospodárnosti a zohľadniť náklady
spojené s tým ktorým spôsobom vykonávania dôkazov. Konanie podľa Nariadenia je zásadne písomné

( čl. 5 Nariadenia), avšak súd v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia je oprávnený rozhodnúť, či je na
účely zisťovania skutkového stavu potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie však
nie je povinné a súd je oprávnený vykonať dôkazy bez ústneho pojednávania, čo v prípade listín
zabezpečených súdom ex offo znamená ich doručenie účastníkom a umožnenie sa k nim vyjadriť (§ 123
O.s.p.). Účastníci aj v tomto konaní sú povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť
danú v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda

aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Treba pritom podotknúť, že nesprávnym
je taký výklad článku 4 Nariadenia, ktorý vzbudzuje dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné
prostriedky, ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,
napríklad so spotrebiteľskou zmluvou. Cieľom nariadenia nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si
dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov

v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z
článkov 8 a 9 Nariadenia pritom jednoznačne vyplýva, že aj v európskych konaniach s nízkou hodnotou
sporujezachovanámožnosťsudcuvykonaťpotrebnédokazovanieanariadiťústnepojednávanie,pokiaľ
to považuje za potrebné. V konaní podľa Nariadenia musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a
tútoniejemožnéobísťprostredníctvomkonaniapodľaNariadenia.Správnepretopostupovalsúdprvého

stupňa, ak posudzoval uplatnenú pohľadávku a v tej súvislosti aj platnosť navrhovateľom predloženej
zmenky aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa
5.6.2014. Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 6.10.2015 nedostavili. U oboch
mal súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u
účastníkov zachovaná. Navrhovateľ sa z pojednávania ospravedlnil, odporkyňa sa pojednávania bez

ospravedlnenia nezúčastnila, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Navrhovateľ podal návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl.

2 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí

takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Na prejednanie veci v zmysle čl. 5 ods. 1 tohto Nariadenia, súd nariadil vo veci ústne pojednávanie,
pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi

pôvodným veriteľom P. s. r. o. a odporkyňou.
Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie
riadne odôvodniť. V zmysle cit. ustanovenia rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľauvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

V prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd v tejto
veci rozhodnúť. V danej veci nielen možno, ale je aj nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah

viažuci sa k zmenke. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej
bola vystavená a súčasne navrhovateľ na preukázanie svojho nároku iné listinné dôkazy nepredložil,
súd preto pristúpil k zadováženiu listín preukazujúcich danú kauzu, o ktorej získal vedomosti, keď v
jednotlivých veciach pôvodného majiteľa zmenky bol činný ako exekučný súd.

Súdvykonanýmdokazovanímzpredloženýchdokladov,zmenky,oboznámenímsasexekučnýmspisom

sp. zn. 9Er/678/2012, úverovou zmluvou, s vyjadreniami navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny
stav :

Odporkyňa dňa 28.4.2009 uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou P., s.r.o.
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, z ktorej vyplýva, že spoločnosť P., s.r.o. poskytla odporkyni ako fyzickej

osobe úver vo výške 200,- Eur a odporkyňa sa zaviazala tento úver spolu s poplatkom vo výške 196,-
Eur, uhradiť v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur mesačne počnúc dňom 20.5.2009, v celkovej výške
396,- Eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky, ani RPMN.
Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde podľa čl. 17 - dohoda o vyplnení
zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
V zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok bola vystavená neúplná zmenka
(blankozmenka), kde spoločnosť P., s.r.o. vystupovala ako remitent a odporca ako vystaviteľ.

Vzhľadom na to, že odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný, vyplnila spoločnosť P., s.r.o. zmenku odporkyne v zmysle dohody o vyplnení zmenky
na sumu 169,- Eur s dátumom začiatku úročenia od 21.2.2011.

Z uznesenia tunajšieho súdu 9Er/678/2012 zo dňa 18.10.2012 súd zistil, že spoločnosť P. s.r.o.

ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému na vymoženie
zmenkovej sumy 169,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 169,- Eur od 21.2.2011
do 20.5.2013, zo sumy 149,- Eur od 21.5.2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 169,- Eur
od 9.5.2011 do 20.5.2013, zo sumy 149,- Eur od 21.5.2013 do zaplatenia,, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,56 Eur a náhradu všetkých trov konania. Sumu 20,- Eur povinný

uhradil. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, oprávnený podal odvolanie a
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.8.2013.
Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. F. XXXXX/XX
zo dňa 13.7.2011, ktorý rozhodol na základe zmenky.
Spoločnosť P., s.r.o. indosovala zmenku na navrhovateľa.

Podľa § 123 O.s.p., účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval

odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď,
zmenku a obidvom účastníkom konania uznesenie 9Er/678/2012 a úverovú zmluvu.Predmetom konania je spor zo zmenky a preto súd skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti vyplývajúce zo
zákona č. 191/1950 Zb.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a predpisov
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku a je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený
údaj zročnosti, miesta kde sa má platiť, tiež meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. Čiže zmenka uvedené

formálne náležitosti spĺňa.

Napriek splneniu formálnych náležitosti zmenky, súd podrobil kontrole aj úverovú zmluvu, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, a tiež dohodu o

vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcu zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti P. s.r.o.,
ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa ods. 3, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d), až j), k) a l),
poskytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zmluvaoúvereneobsahujeúroky,aniRPMN
a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
Zmluvy o úvere č. 7281588 zo dňa 28.4.2009 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj vtedy, ak sa
uplatňuje právo zo zmenky. Stále totiž je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a

chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto
pri kolízií zmenkového práva zo spotrebiteľskými právami odporkyne, musí mať prednosť ochrana práv
spotrebiteľa.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa

uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú
dohodu o vyplnení zmenky. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka
s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g),
h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nie je uvedená konečná

splatnosť spotrebiteľského úveru, v zmluve je uvedená len celková výška splátky, nie je z nej zrejmé aká
suma je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky, chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len
sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %. Takýto zmenkový úrok je v

rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v
nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
K vystaveniu zmenky došlo v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovanímúveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Právny predchodca navrhovateľa zákonný
limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju

previedol na navrhovateľa.
Podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s účinnosťou od 1.5.2014, je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou.

Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo
formulári spracovanom právnym predchodcom navrhovateľa, pričom tieto podmienky odporkyňa nemala

možnosť ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, či už pre
spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy.
Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi navrhovateľa pritom pre odporkyňu

priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľapriaznivejší.Dojednanieozmenkenezohľadňujúceprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
tiež pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). O obchádzanie zákona ide, ak právny

úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržanýnebol.Vdanomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcanavrhovateľasnažilvyhnúť
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácií zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
je, že odporkyňa by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Takýtopostupnavrhovateľanemôžepožívaťprávnuochranu

(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná
zmenka. Zmenka vystavená v rozpore so zákonom predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Keďže si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného papiera a dohoda
o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa ustanovení
spotrebiteľského práva, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže
odporcovi, ktorý mal v konaní úspech, trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolorozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.