Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212549
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
13C/132/2012-85 zo dňa 25. februára 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom č. k.
13C/132/2012-85 zo dňa 25. februára 2015 zamietol žalobcovu žalobu o náhradu škody vo výške 125.-
Euranemajetkovejujmyvovýške440.-Eur.Rozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasadomáhalnáhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ktorú mu mal spôsobiť nezákonným postupom exekučný súd v exekučnej
veci, ktorá bola exekútorom vedená pod sp. zn. Ex 9139/2010 vo veci žalobcu ako oprávneného
proti povinnej Márii Berkiovej, že o žiadosti o udelenie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie

rozhodol až po uplynutí zákonnej lehoty s 8-mesačným omeškaním dňa 6.9.2010. Prvostupňový súd
z exekučného spisu 1Er/2134/2010 zistil, že návrh na vykonanie exekúcie žalobca pred exekútorom
spísal do zápisnice 14.7.2010. Exekúcia mala byť vedená pre pohľadávku oprávneného vo výške
386,29 Eur na základe rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. Bratislava zo dňa 30.12.2010 proti povinnej Márii Berkyovej. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia
bolaexekučnémusúdudoručená25.8.2010apovereniebolovydané6.10.2010.Prvostupňovýsúdďalej
svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že 15-dňová lehota je v zákone stanovená na vydanie poverenia,

čo ale neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Od 1.6.2010 platí novela
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
zavedená zákonom č. 144/2010 Z. z.. To znamená, že ak bolo exekučné konanie začaté po 1.6.2010,
nemal súd stanovenú lehotu 15 dní na rozhodnutie o žiadosti exekútora na vydanie poverenia, ak
exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok. Ďalej exekučný súd poukázal na to, že v konaní
nebola preukázaná ani škoda. Prvostupňový súd poukázal na to, že poverenie bolo vydané po doručení
žiadosti na vydanie poverenia 25.8.2010 a to dňa 6.9.2010. Táto dĺžka konania absolútne nie je takej

povahy, aby bolo možné vysloviť porušenia práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebol preukázaný žiadny nesprávny úradný postup, a teda
neboli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,

že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti,nesprávneaplikovalust.§101ods.2O.s.p.aviedolpojednávanie,naktoromzaneprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho

zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny
založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu
štátneho orgánu. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným

znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou.Žalobcatiežnamietal,žeakbolsúdudoručenývčasepredchádzajúcomnariadenémusúdnemu

pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody vo výške
125.- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 440.-Eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, ktorým je Okresný súd Rimavská Sobota s tým, že exekučný

súd postupoval v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Žalobca videl
nesprávny úradný postup v tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania

zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 1Er/2134/2010 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 25.8.2010. Následne exekučný
súd poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie 6.9.2010, to znamená 12-ty deň od prijatia
exekútorovej žiadosti. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že prvostupňový súd predložil vec na
rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, ktorý rozhodol tak, že konajúca sudkyňa
JUDr. Martina Koreňová nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci 13C/132/2012 (uznesenie

15NcC/337/2012-8 zo dňa 11.10.2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 28.1.2015.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 25.2.2015, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 19.2.2015 elektronicky návrh na zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a

rozhodnutie nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd.
Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené 25.2.2015. Okresný súd návrhu na prerušenie konania
ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre

nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval, že
o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 10.10.2012 a zákonná sudkyňa nebola
vylúčená z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým
rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.
Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota

na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.

Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď

tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 1Er/2134/2010. V súlade s obsahom

tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Márii Berkiovej pre vymoženie 389,29 Eur a prísl.
doručená 25.8.2010. Exekučný súd rozhodol na 12-ty deň od prijatia žiadosti súdneho exekútora dňa
6.10.2010.Z uvedeného vyplýva, že vydanie poverenia na 12-ty deň od prijatia žiadosti exekútora na vydanie
poverenia je úradný postup, ktorý je v súlade so zákonom. V žiadnom prípade nemožno dospieť k tomu,

že súd meškal 8 mesiacov tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe a žalobcova žaloba je teda postavená
na nesprávnom a nepravdivom skutkovom tvrdení, ktoré bolo vykonaním dokazovania prvostupňovým
súdom predmetným exekučným spisom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu povinnosti bez zbytočných
prieťahov, jednoznačne vyvrátené. Prvostupňový súd preto dospel k správnemu záveru, že žalobca
nepreukázal, že by v predmetnom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil o
možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho spisu.
Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na toto
pojednávanie nedostavil.

Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo rozhodnuté
o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že prvostupňový súd rozhodol

o návrhu na prerušenie konania uznesením 13C/132/2012-83 zo dňa 25.2.2015. Žalobca v odvolaní
ani netvrdí, že by ním tvrdené nesplnenie povinnosti prvostupňovým súdom malo mať za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s
§ 109 Občianskeho súdneho poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak,
ak nie sú žiadne dôvody na prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že také

dôvody sú, súd je povinný postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov. V
danej veci nebol dôvod na prerušenie konania, pretože prvostupňový súd bol viazaný právoplatným
rozhodnutím nadriadeného súdu o tom, že konajúci sudca nebol vo veci vylúčený. Žalobca ani v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdil, že o jeho ústavnej sťažnosti prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, teda že bola jeho sťažnosť Ústavným súdom

prijatá na ďalšie konanie v zmysle § 23 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z..

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,

škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Bez splnenia ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez
toho, aby bol v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou

medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny
postup v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za
škodu, a preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.