Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224349
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813224349.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi: X. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom V.
č. XXX, t.č. B. Z. W., o zaplatenie 3 883,76 EUR s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zast. JUDr.

Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania,
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 672,22 EUR na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Bohdana Jakubisa, vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2013 domáhal proti odporcovi prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaplatenia 3.883,76 EUR s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
21.12.2010 do 10.05.2011 v sume 8,94 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
3 883,76 EUR od 11.05.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že odporca dňa

13.07.2007 uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa ( Slovenskou sporiteľňou a.s. ) zmluvu č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi peňažné prostriedky.
Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa §§497 až 507 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 24.03.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a navrhovateľom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 8

463,62 EUR a pozostávala z istiny 7 721,61 EUR , úroku z omeškania 742,- EUR , pričom sumu úroku
z omeškania 742,- EUR si navrhovateľ v konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca t.j. Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi úver vo výške 4 979,09 EUR , ktorý mal byť splatný v mesačných
splátkach vo výške 90,32 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci a navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.06.2014 v počte 43 a celkovej výške 3 883,76 EUR. Splátky
pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.06.2014 sa stali splatnými dňa 10.05.2011, kedy navrhovateľ

vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Navrhovateľ si tiež uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Odporca odo
dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu neuhradil na splátkach žiadnu sumu.

Súd vydal dňa 27.01.2014 platobný rozkaz č.k. 10Ro/479/2013-26, ktorým zaviazal odporcu uhradiť
uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do

vlastných rúk.Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd
ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Dňa 04.09.2014 súd pre opakovanú nemožnosť doručenia
platobného rozkazu odporcovi platobný rozkaz zrušil.

Podaním z 23.09.2014, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
odporcu občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpená JUDr. Bohdanom
Jakubisom, podaním z 29.07.2015, doručeným 30.07.2015 vniesol vedľajší účastník v konaní námietku
premlčania celého nároku, k postúpeniu pohľadávky namietol, že podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z.

o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, ak bez súhlasu klienta. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému

záväzku, teda banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a
celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení za predpokladu dodržania postupu podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. ( uznesenie KS v Prešove zo dňa 29.05.2014 sp. zn. 6Co/119/2013 ).Z
už uvedeného potom vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie kt. sú uvedené v § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. je postupca v súdnom konaní , v ktorom takto

postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak povinný tvrdiť
a dokázať , že pred postúpením pohľadávky banka klienta vyzvala na splnenie svojho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Tiež pre absenciu výpisu

z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech účtu dlžníka nemožno
považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o úvere. V zmysle čl. I. tejto
zmluvy totiž k poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť ho dochádza až okamihom poskytnutia
peňažných prostriedkov, taktiež nemožno považovať že preukázanú podmienku 90-dňového omeškania
odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo

zmluvy. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa
existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi poskytnuté, a že pohľadávka bola
spôsobilánapostúpenievzmysle§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,nemožnotakpovažovaťzadokázané
platné postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a že tento je oprávnený pohľadávku voči odporcovi
uplatňovať pred súdom.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní
riadne a včas ospravedlnili, netrvali na svojej osobnej účasti, s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti
v súlade s predloženými listinnými dokladmi (vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu z 29.07.2015
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené 31.08.2015), súd preto pojednával v zmysle § 101

ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti. Odporca je t.č. vo Věznici Horní Slavkov, dňa 22.12.2014 mu súd do
ústavu doručil žalobný návrh, prílohy spolu s výzvou, aby sa k podanému návrhu písomne vyjadril, ostal
nečinný, dňa 12.8.2015 mu prostredníctvom asistenta dožiadaného súdu bolo doručené predvolanie na
pojednávanie, nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, svojou neúčasť taktiež neospravedlnil, preto
súd konal aj v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to zmluvou o splátkovom úvere
č. 0373009008, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením SLSP o postúpení pohľadávky
z 12.04.2011, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti od navrhovateľa

z 20.04.2011, zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.3.2011, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, pokusom o zmier z 28.10.2013, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania ,
odpoveďou na výzvu sudu z 3.3.2015, vyjadrením vedľajšieho účastníka, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav :

Dňa 13.07.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 4.979,09 EUR
( 150.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá premenlivá,11,85 % ročne v deň uzatvoreniaúverovej zmluvy, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2007, s počtom splátok 83, so splatnosťou k
20.dňu v kalendárnom mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru k 20.06.2014. Splatnosť úrokov bola
dohodnutá mesačne posledný deň kalendárneho mesiaca. RPMN bolo dohodnuté 14,31 %.

Z priloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že odporca dňa 13.07.2007 čerpal peňažné prostriedky
vo výške 4.979,09 EUR, uhradil celkovo 189,90 EUR dňa 13.07.2007 sumu 3.000,- Sk, dňa 20.08.2007
sumu 1.813,40 Sk, dňa 22.08.2007 sumu 907,60 EUR, z týchto úhrad bola na istinu započítaná suma
90,27 EUR , na poplatky 99,58 EUR a na úrok z omeškania 0,05 EUR. Dňa 20.04.2011 vyhlásil

navrhovateľ mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške
8.665,03 EUR najneskôr do 04.05.2011.

Navrhovateľ pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.03.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48 Bratislava a
navrhovateľom EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava. Postupca zaslal odporcovi

písomné oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní žiadal žalobný návrh
zamietnuť v celom rozsahu, ako prvý dôvod uviedol, že nárok je premlčaný, čo vyplýva z prílohy č.1
k zmluve o postúpení pohľadávok, keď v 6. riadku odspodu je uvedený počet dní omeškania 1281.

Ak navrhovateľ tvrdí, že odporca bol iba ku dňu postúpenia pohľadávky už v omeškaní 2,5 roka,
pričom k podaniu žalobného návrhu došlo 2,5 roka po tom, je to takmer 6 rokov, ako druhý dôvod
uviedol, že navrhovateľ ako subjekt odlišný od banky nemá oprávnenie vykonávať činnosti, na ktoré sú
oprávnené iba banky v zmysle zákona o bankách a povolenia vydaného NBS a teda nemôže bankové
úvery zosplatniť . Postúpiť možno iba pohľadávku banky zodpovedajúcu jej nesplatenému záväzku.

Ak chce banka svoju pohľadávku z úveru postúpiť, je potrebné, aby svojho klienta najprv vyzvala, že
je v omeškaní a táto výzva musí byť klientovi aj doručená a následne musí banka dodržať lehotu
90 kalendárnych dní, po uplynutí ktorých môže postúpiť len časť nesplateného záväzku klienta alebo
celý úver, ale za predpokladu, že ho najprv zosplatní. Ak nedošlo k zosplatneniu úveru bankou, je
postúpenie celého úveru na tretiu osobu podľa§ 92 ods. 8 Zákona o bankách neplatné, ide teda o

neplatné postúpenie, čo má za následok, že pohľadávka neprešla na navrhovateľa, ale aj naďalej je v
dispozícii právneho predchodcu navrhovateľa, teda Slovenskej sporiteľne. Zo spisu nevyplýva, že by
navrhovateľ vôbec výzvu podľa§ 92 ods. 8 doložil, neuniesol tak dôkazné bremeno, tieto závery sú
podložené aj rozsudkami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 z 29.5.2014, 19Co/177/2014
z 24.2.2015, 4Co/145/2014 z 11.3.2015. Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ ako postupník
domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 3.883,76 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú

mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 od postupcu, právneho
predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Pohľadávka ku
dňupostúpeniapredstavovalasumu8.463,62EUR.Pohľadávkavzniklanazákladezmluvyosplátkovom
úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00
151 653 a odporcom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym

zákonníkom.

Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene

v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou
úpravouvočivšeobecnejúpravepostúpeniapohľadávok.Podľaprvejvety§92ods.7zákonaobankách,

možno pohľadávku banky aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou)
v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej
90 dní. Podľa druhej vety § 92 ods. 7 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku bez
súhlasu dlžníka, ak dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, ibaže by súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (druhá veta za bodkočiarkou).
Z predmetného ustanovenia zároveň vyplýva, že postúpené môžu byť iba splatné pohľadávky a nie
pohľadávky, ktorých splatnosť nastane až po postúpení pohľadávky.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách teda môže byť iba

pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014).
Bankajetedaoprávnenápostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,sktorýmjedlžníkaktuálnenapriekpísomnej

výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

V konaní bolo navrhovateľom tvrdené, že dňa 24.03.2011 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a navrhovateľom akopostupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi zo zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 13.07.2007. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že by Slovenská
sporiteľná a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa

a.s., IČO: 00 151 653 iba oznámila odporcovi listom zo dňa 12.04.2011. Súd preto dospel k záveru,
že Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 mohla na navrhovateľa v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok
uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní),
preto súd skúmal, či boli splnené.

Súd z listín predložených navrhovateľom nemal preukázané, že by odporca bol písomne vyzvaný
Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a že by po takejto výzve bol odporca v omeškaní viac
ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti vykonal navrhovateľ oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011
mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo zo strany navrhovateľa ako osoby,

ktorá nie je bankou až po postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24.03.2011, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť vyhlásila Slovenská
sporiteľňa , a.s. ani že neuplynula doba 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky a teda
súd má preukázané nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách.
Pokiaľ by aj boli zmluvou postúpené splatné pohľadávky (t.j. dovtedy splatné splátky), v tejto časti súd

nemá preukázanú existenciu výzvy banky podľa § 92 ods. 7 prvá veta zákona o bankách.

Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru,
že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka

a navrhovateľ nenadobudol pohľadávku voči odporcovi. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo
preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči odporcovi ,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu. Povinnosťou
navrhovateľa v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, podľa názoru súdu len samotné oznámenie o

postúpení pohľadávky nestačí, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku
nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ vedľajší účastník
vzniesol v konaní aj námietku premlčania súd na záver dodáva, že zamietol návrh pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu, avšak je toho názoru, že
právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že právny
predchodca navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti sa teda

odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že odporca v danom prípade pri podpise
zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ
(čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve), kým právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je
pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa údaje, pričom jej obsah

nemohol odporca podstatným spôsobom meniť. Aj keď v znení účinnom do 1.1.2008 OZ obsahoval
§ 52 ods. 1 OZ iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských zmlúv, v zmysle v tom čase platného
§ 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu treba považovať každú
zmluvu uzavretú podľa OZ alebo ObZ, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala
táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán
nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver,
takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Spornou otázkou sa v danom prípade
javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či

je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Súd nijako nepopiera
argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť ObZ bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného
zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázkupremlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie
uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať
ustanovenia OZ, ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový. V konaní nebolo sporné, že

odporca na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.08.2005 čerpal od Slovenskej sporiteľne a.s.
poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 2.287,-
Sk so splatnosťou prvej splátky 01.09.2005 a konečnou splatnosťou úveru 01.08.2010. Rovnako bolo
preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. na
navrhovateľa predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky celkom vo výške 3632,52 EUR s výškou omeškanej splátky
3 592,20 EUR a s uvedením celkového počtu dní omeškania 3 592,20 dní. I keď v danej veci išlo
o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svojim charakterom
je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak obsahuje
určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania z takejto zmluvy hoci
je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i
ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je
svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka
pre posudzovanie premlčania dlhu. Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná z

dôvodu, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 24.03.2011 bol odporca v omeškaní 1 281 dní, čo
predstavuje lehotu 3,5 roka, z čoho vyplýva, že už ku dňu postúpenia pohľadávky bola táto pohľadávka
už premlčaná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný odporca a vedľajší

účastník na strane odporcu. Súd priznal náhradu trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
za tri úkony právnej pomoci, prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej z 29.07.2015,
zastupovanie na pojednávaní 02.09.2015 á 141,09 EUR /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení/, 3 x RP á 8,39 EUR, t.j., spolu odmena 448,44 EUR. Ďalej patrí právnemu zástupcovi
náhrada cestovného za účasť na pojednávaní dňa 02.09.2015 a to Bratislava - Prievidza a späť, počet

km 368 km pri spotrebe l/ 100 km 5,6 l, cena za liter paliva 1,343 EUR, spolu cestovné výdavky
83,98 EUR, ďalej náhrada za stratu času za 10 polhodín á 13,40 EUR, spolu 139,80 EUR. Trovy
právneho zastúpenia ako celok činia 672,22 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.