Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/127/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213899
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213899.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 8C/323/2012-88 zo dňa 10.12.2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľ sa domáhal vyčíslenej náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 306,10 Eur
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) spôsobenej navrhovateľovi ako oprávnenému
okresným súdom v exekučnom konaní proti povinnej Rite Lázókovej sp. zn. súdneho exekútora EX
2718/2011, o vymoženie pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z
úverovej zmluvy č. 617400303 povinnou, a to tvrdeným nesprávnym úradným postupom - zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej
lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) v rozpore so zákonom.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s fotokópiou časti spisu sp.zn.
15Er/183/2011 a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 21.02.2011, súd ju uznesením z 23.06.2011 zamietol a následne
uznesením z 05.05.2014 exekúciu zastavil.
Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom v
rozhodujúcom období, z ktorého možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať
15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok.Konštatoval,ževprípadenesplneniapodmienoknavydaniepoverenianavykonanieexekúcie
zákonodarca žiadnu lehotu neuviedol, teda na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie žiadna lehota nie je daná.
K namietanému prekročeniu právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu uviedol,
že vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 EP musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného
titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný dôsledne
skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Okrem iného je povinný
skúmať, či podklad, na základe ktorého exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, jespôsobilým exekučným titulom. K tvrdeným prieťahom v konaní poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 63/00 a I. ÚS 42/01.
Uviedol, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až
desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a
tým de facto znemožňuje rozhodnúť exekučným súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na
exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom
používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti
o vydanie poverenia zamietajú. Zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keďže
hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia
v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu
zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto
šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú
sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.
Uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3
ods. 1 písm. d/ a § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k
porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v jeho
neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote. Tvrdil, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody, preto mal súd prinajmenšom rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Napadnutý rozsudok označil
za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou a vytýkal súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom
č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. Namietol, že súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na
rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenomčaseapretútonečinnosťanesprávnyúradnýpostupnenašielžiadneobjektívneudržateľné
ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe
postavil svoje rozhodnutie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
V zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd uvádza, že z úradnej povinnosti je povinný prihliadať v súlade s ustanovením § 212 ods.
3 O.s.p. na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto následok majú
predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných podmienok, okrem iných aj porušením
predpisu o spôsobe vykonania dôkazu a podobne.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň
10.12.2014 o 9,30 hod., ako to vyplýva z úpravy sudcu na č.l. 26. Predvolanie (č.l. 27) bolo riadne
doručené účastníkom konania, právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 04.12.2014. Pojednávanie bolo
nariadené napriek tomu, že sa jedná o drobný spor a vo veci bolo možné rozhodnúť aj verejným
vyhlásením rozsudku (§ 115a ods. 2, v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.). Odporca ospravedlnil
neprítomnosť na nariadenom pojednávaní dňa 08.12.2014 (č.l. 31).
Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku okrem iného vytýka prvostupňovému súdu, že
sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých môže viesť konanie, že ignoroval žiadosť
navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom trval na
osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Vytýkal súdu porušenie práva navrhovateľa na
kontradiktórny súdny proces a namietal spôsob vykonania dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám súd.
Odvolací súd zistil, že v súdnom spise nie je žurnalizovaná zápisnica z pojednávania, ktoré nariadil
okresný súd na deň 10.12.2014. Nie je žurnalizovaná ani zápisnica z verejného vyhlásenia rozsudku,
teda nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd prejednal vec, či na pojednávaní, resp. pristúpil k
verejnému vyhláseniu rozsudku. Rovnako nie je zrejmé, v akom rozsahu a akým spôsobom vykonal
okresný súd dokazovanie. Absencia zápisnice z nariadeného pojednávania, pričom zo súdneho spisu
nevyplýva, že by došlo k zrušeniu nariadeného pojednávania, či absencia zápisnice z verejného
vyhlásenia rozsudku, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by súd zverejnil informáciu o takomto
spôsobe rozhodnutia, je takou vadou v konaní, ktorú odvolací súd nemohol prehliadnuť a spôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bez zápisnice z pojednávania nie je zrejmý rozsah vykonaného
dokazovania.
Odvolací súd dospel k záveru, že ak nie je zrejmý spôsob a rozsah vykonaného dokazovania, jedná
sa o takú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho odvolací súd
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. pri aplikácii ustanovenia § 212 ods. 3 O.s.p.
zrušil a vec v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.