Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010245
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613010245.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyKyselovejasudkýňJUDr.Dany

Wänkeovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. septembra 2015 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného X. G. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/100/2013
zo dňa 13.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j erozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/100/2013 zo dňa 13.4.2015 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom skutkovom a právnom stave

obžalovaného X. G., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom E. XXX/XX,
Q. K., t.č. v Ústave na výkon väzby Žilina

o d s u d z u j e :

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/100/2013 z 13.4.2015 bol obžalovaný X. G.
uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (§
139 písm. a/ Tr. zák.) a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (§ 139 ods. 1
písm. b/ Tr. zák.) a v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (§ 139
ods. 1 písm. b/ Tr. zák.) na tom skutkovom základe ako j e uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 200 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. b), § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný X. G. proti všetkým výrokom
rozsudku. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.5.2015, obžalovaný X. G.
prostredníctvom obhajcu odvolanie proti vyššie citovanému rozsudku odôvodnil nasledovne:„Súd oprel svoje rozhodnutie o nasledovné dôkazy:
Ako priamy dôkaz vyhodnotil svedectvo maloletého V. X., ktorý mal pri opakovaných výpovediach
popísať absolútne zhodne môj kontakt s ním. Mám však za to, že vo výpovedi maloletého V. X. sú

podstatné rozdiely a jeho výpovede vzhľadom na jeho vek ako aj vzhľadom na jeho psychologické,
psychiatrické vyšetrenia, že jeho rozumové schopnosti boli v čase výpovedí na úrovni 6,2 roku veku
dieťaťa mohli byť ovplyvnené inými faktormi resp. inými osobami.
Pri prvotnom výsluchu dňa 06. (07.) 03,2013 ku skutku 1/ maloletý okrem iného uviedol - prvýkrát sme
sa stretli pri obchode - on potom utekal tým smerom ako sme prišli. Na otázku, či poznal „Kefu" ako ma

prezývali, už aj pred týmto skutkom, tento jednoznačne uviedol: „Ja som predtým Kefu nikdy nevidel.
"Na otázku či sa toho dňa 02.02.2013 so mnou stretol po prvýkrát odpovedal, že áno. Na otázku, či
šiel s Kefom dobrovoľne, odpovedal, že nasilu. Oproti týmto tvrdenia maloletého V. X. sú úplne opačné
výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2013, kde tvrdil, že keď sme išli ku kinosále, mal som ho
držať za ruku. Teda raz tvrdil, že išiel nasilu, potom, že som ho mal držať za ruku. Kamerový záznam
jednoznačne preukázal, že maloletý išiel za obecný úrad sám, dobrovoľne! Ďalej maloletý na ďalšie

otázky odpovedal, že ma už stretol pred skutkom 1/ a to na Vianoce, kedy mi mal požičať 20 Eur na
cigarety, a už vtedy vedel, že ma volajú Kefa. Pri prvotnom výsluchu maloletý uviedol, že moje meno
- prezývku Kefa, mu v deň udalosti povedala nejaká teta, keď išiel „nasilu" ku kinosále. Tvrdil, že od
Vianoc vie, kde bývam. Na otázku či v deň udalosti mal pri sebe svojho psíka, odpovedal, že nie, ani pri
stretnutí so mnou v ten deň. Kamerový záznam potvrdzuje, niečo úplne iné! Maloletý tiež tvrdil, že so

mnou komunikoval po rómsky. Výpovede všetkých svedkov či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom
pojednávaní potvrdili, že ja po rómsky nerozprávam, ani neviem, rozumiem len trochu.
Súd sa ďalej opiera ako o dôkaz o výpoveď PhDr. Piačkovej, v tejto súvislosti poukazujem na závažnú
okolnosť vo vzťahu na jej výpoveď, ktorá zhodne a opakovane uviedla že pri svojom hodnotení okrem
iného vychádzala aj z toho, že maloletého osobne vyšetrovala jedenkrát a počula ho vypovedať dvakrát,

to znamená prvýkrát na výsluchu a druhýkrát na vyšetrení. Vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní
dňa 23.06.2014 výslovne uviedla, výslovne uviedla, že bola prítomná na výsluchu maloletého.
Ako priamy dôkaz vyhodnotil svedectvo maloletého V. X., ktorý mal pri opakovaných výpovediach
popísať absolútne zhodne môj kontakt s ním. Mám však za to, že vo výpovedi maloletého V. X. sú
podstatné rozdiely a jeho výpovede vzhľadom na jeho vek ako aj vzhľadom na jeho psychologické,

psychiatrické vyšetrenia, že jeho rozumové schopnosti boli v čase výpovedí na úrovni 6,2 roku veku
dieťaťa mohli byť ovplyvnené inými faktormi resp. inými osobami.
Pri prvotnom výsluchu dňa 06. (07.) 03,2013 ku skutku 1/ maloletý okrem iného uviedol -prvýkrát sme
sa stretli pri obchode - on potom utekal tým smerom ako sme prišli. Na otázku, či poznal „Kefu" ako ma
prezývali, už aj pred týmto skutkom, tento jednoznačne uviedol: „Ja som predtým Kefu nikdy nevidel.

"Na otázku či sa toho dňa 02.02.2013 so mnou stretol po prvýkrát odpovedal, že áno. Na otázku, či
šiel s Kefom dobrovoľne, odpovedal, že nasilu. Oproti týmto tvrdenia maloletého V. X. sú úplne opačné
výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2013, kde tvrdil, že keď sme išli ku kinosále, mal som ho
držať za ruku. Teda raz tvrdil, že išiel nasilu, potom, že som ho mal držať za ruku. Kamerový záznam
jednoznačne preukázal, že maloletý išiel za obecný úrad sám, dobrovoľne! Ďalej maloletý na ďalšie

otázky odpovedal, že ma už stretol pred skutkom 1/ a to na Vianoce, kedy mi mal požičať 20 Eur na
cigarety, a už vtedy vedel, že ma volajú Kefa. Pri prvotnom výsluchu maloletý uviedol, že moje meno
- prezývku Kefa, mu v deň udalosti povedala nejaká teta, keď išiel „nasilu" ku kinosále. Tvrdil, že od
Vianoc vie, kde bývam. Na otázku či v deň udalosti mal pri sebe svojho psíka, odpovedal, že nie, ani pri
stretnutí so mnou v ten deň. Kamerový záznam potvrdzuje, niečo úplne iné! Maloletý tiež tvrdil, že so

mnou komunikoval po rómsky. Výpovede všetkých svedkov či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom
pojednávaní potvrdili, že ja po rómsky nerozprávam, ani neviem, rozumiem len trochu.
Súd sa ďalej opiera ako o dôkaz o výpoveď PhDr. Piačkovej, v tejto súvislosti poukazujem na závažnú
okolnosť vo vzťahu na jej výpoveď, ktorá zhodne a opakovane uviedla že pri svojom hodnotení okrem
iného vychádzala aj z toho, že maloletého osobne vyšetrovala jedenkrát a počula ho vypovedať dvakrát,

to znamená prvýkrát na výsluchu a druhýkrát na vyšetrení. Vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní
dňa23.06.2014výslovneuviedla,výslovneuviedla,žebolaprítomnánavýsluchumaloletého.Vzápisnici
z
výsluchu je však uvedená ako neprítomná. Na výsluchu teda nebola prítomná. Znalkyňa absolútne
nepripúšťa záver, že by maloletého mohol niekto ovplyvňovať. V tejto súvislosti poukazujem na hlavné

pojednávanie zo dňa 12.11.2013, keď najprv vypovedal otec maloletého V. E. a po prestávke aj maloletý.
Ich výpovede boli úplne identické vo vzťahu na okolnosť, že maloletý mal požičať obžalovanému na
Vianoce 20,- Eur.Ďalšími nepriamymi dôkazmi, o ktoré oprel súd svoje rozhodnutie sú výpovede rodičov maloletého. Prvá
verzia výpovede F. X. je trestné oznámenie zo dňa 2.2.2013 o 18.30 hod., kde okrem iného uvádza
vo vzťahu na priebeh udalosti: „Keď z obchodu nechodil, tak sme ho začali poobede hľadať všetci z

dolinky po dedine Važec..., keď sme ho našli bol uplakaný, mal červené líca.....“. V tejto súvislosti chcem
poukázať na skutočnosť, že maloletý mal červené líca aj na hlavnom pojednávaní 12.11.2013. Ďalej
vypovedá: „Chytil ho za ruku a ťahal ho do uličky na obecný úrad vo Važci cez veľkú dvojkrídlovú bránu.“
Kamerový záznam toto absolútne vyvracia. Ďalej uvádza: „V čase okolo pol štvrtej už šiel domov, kedy
sme ho našli pri ceste pri obchode.“ Nie je tu ani zmienka o tom, že ho hľadali autom a autom ho mali

viesť domov, ako to tvrdí v neskorších výpovediach až na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2013, kde
tvrdila, že syna hľadali s jeho otcom a D. E. na jeho aute. V tejto súvislosti chcem poukázať na dôležitý
fakt, navrhoval som výsluch automechanika, ktorý v tom čase mal opravovať auto D. E., takže nemohli
ísť na jeho aute, ako tvrdí F. X.. Práve v tom čase D. E. chcel odo mňa kúpiť auto, lebo svoje mal
pokazené. Tento dôkaz a prakticky aj všetky dôkazy, ktoré som navrhoval a ktoré by mohli byť v môj
prospech, ku podstatným okolnostiam ku skutkom bode 1/ a 2/ obžaloby, súd zamietol.

Svedok - otec maloletého vypovedá ku skutku č. 1/ že nevie, ktorý deň to bol, že má svedka, ktorý
ma videl ako ťahám maloletého za ruku. Napriek mojej snahe o výsluch tohto svedka, tento sa nikdy
neobjavil. Otec maloletého tvrdil, že chlapca našli pri „Jednote“ a odviezli ho domov a až doma povedal,
čo sa malo stať. Pri iných výpovediach im to maloletý mal hovoriť priamo pri „Jednote“. Otec maloletého
pritom pri prvotnej výpovedi vôbec nespomína, že chlapca hľadal aj v predajni u Lukáča. Tvrdí, že po

skutku chodieval so synom do školy. Maloletý to však vo svojich výpovediach vyvracia a tvrdí, že chodil
do školy výlučne s matkou.
Výpovede matky maloletého F. X., otca maloletého V. E. aj maloletého sa nezhodujú v takých
skutočnostiach, že keby boli ich výpovede podľa mňa pravdivé, tak takéto rozpory by nevznikli.
Nepriami svedkovia D. E. a K. E. sa objavili až v priebehu dokazovania a spôsob ich výpovede a najmä

to, že rodičia maloletého ich ako dôležitých svedkov začali spomínať až neskôr vnáša pochybnosť o
hodnovernosti ich výpovede.
Vo vzťahu ku skutku 2/ mám za to, že výpovede rodičov maloletého ako aj jeho samotného sa
diametrálne rozchádzajú, čo sa týka miesta, času a zúčastnených osôb, F. X. uvádza rozdielne
formulácie akými slovami som sa im mal vyhrážať, napríklad raz to malo byť s nožom, vo výpovedi zo

dňa 01.03.2013 zase uvádza, že som sa im mal vyhrážať päťkrát po cigánsky, pritom vôbec neuvádza,
že by pri tomto incidente mali byť prítomné aj iné osoby. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.11.2013 už
uvádza, že keď som sa im mal vyhrážať, boli tam prítomní chlapi prezývaní „Drevko" a „Horár", a že tam
mali byť so mnou aj nejakí malí chlapci. Tí dospelí „Drevko" a „Horár" mali vyhrážky počuť a dokonca
ma mali pred V. E. aj brániť. Vzápätí počas výpovede túto mení a zase tvrdí, že tam nikto nebol a znova

uvádza, že keď stretla „Drevka" a „Horára" jej chlapec tam nebol, Aj V. E. uvádza ku skutku 2/ rozdielne
formulácie vyhrážok: „Hneď začal kričať na F., že je degeš... " Jednoznačne tvrdí, že keď sa mal tento
skutok stať, že tam prišli V. a P., ktorí sa predtým volali E.. Ďalšia verzia: ,, Obžalovaný nás chcel biť, lak
ho držali, vykrikoval, že sme tupí..., " Oproti týmto rozporuplným výpovediam stojí výpoveď K. I. zo dňa
17.03.2013, ktorá uviedla: „ Býval stále u mňa, nikde nechodil....pokiaľ odchádzal z domu, tak chodil len

na práce k L. I. X. G. sa bál chodiť do dediny, nie to do dolinky, "
Svedkyňa L. I. vo svojej výpovedi dňa 03.07.2013 ku dňu 06.02.2013 uviedla: Odpratával sneh ráno....
volal mu P. I. ml. vtedy som sedela s X. G. na verande ", (poznámka: Z TV JOJ ho zháňali cca okolo
16,00 hod.). Na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2013 doplnila svoju výpoveď nasledovne: „Vtedy, keď
volal I. X. sedeli sme na verande. Predtým odhŕňal sneh. Odhŕňanie snehu trvalo obžalovanému asi dve

hodiny. " To znamená, že keď volali z JOJ - ky okolo 16.00 hod, nemohol som byť pri jaskyni a vyhrážať
sa maloletému V. X. a jeho rodičom, nakoľko som dve hodiny predtým odpratával sneh a skutok sa mal
stať okolo 14.00 - 14.30 hod. Svedkyňa M. I. vo svojej výpovedi zo dňa 8.-7.2013 uviedla: „Neverím, že
sa vyhrážal, veď X. G. sa bál aj malých detí..... kým bol u nás, tak chodil iba do obchodu a večer už bol
doma, už sa im vyhýbal, myslím tým E.. "

Svedok P. E., prezývaný „Horár" vypovedal dňa 19.11.2013 nasledovne: „Raz som videl ako V. E. išiel
do dediny, stretol pri mojom dome obžalovaného a chcel ho biť. Obžalovaný ušiel do záhrady k susede.
To bolo vtedy, keď nám obžalovaný pomáhal tlačiť auto." Uvedená výpoveď svedčí o tom, že keď sme
prišli s V. E. do kontaktu , ale nebolo to 06.02.2013, pričom pri tomto stretnutí nepadli žiadne vyhrážky.
Svedok ml. F. I. vypovedal dňa 03.07.2013. Vo vzťahu ku skutku 1/ na otázku vyšetrovateľa, čo vie o

incidente zo dňa 02.02.2013 uviedol: „Neviem nič ohľadom toho incidentu, v ten deň bol menší chlapec,
ktorý bol dotrhaný, pred naším domom. Tento chlapec mal pri sebe psa a vypiskoval. My sme ho poslali
preč.... potom prišli policajti s ktorými G. odišiel." Na hlavnom pojednávaní dňa 19,11.2013 mal. F. I.
doplnil svoju výpoveď nasledovne: „ Keď sme videli toho malého chlapca pred domom bolo už večer....ten chlapec, o ktorom už dnes viem, že je poškodený. Spoznal by som ho. keby bol tu." V tejto súvislosti
dávam do pozornosti súdu, že čo robil dňa 02.02.2013 maloletý pred domom I. v neskorých poobedných
hodinách, keď podľa X. a E. mal byť doma a rozprávať, čo sa mu stalo? Tento svedok naviac vo výpovedi

z 03.07.2013 uviedol, že dňa 02.02.2013 ma stretli ako som šiel smerom do obchodu a za mnou šiel
aj ten malý chlapec.
Svedok P. I. vo výpovedi taktiež potvrdil, že dňa 02.02.2013 okolo 16.00 alebo 16.30 hod. bol pred jeho
domom malý chlapec a pískal. (To, že malý chlapec pískal, pritom vo svojej výpovedi uviedol aj mal, F.
I..) Zároveň svedok uviedol, že tejto dobe som bol doma a asi tak za pol hodinu prišli po X. G. policajti.

V danom prípade ide teda o druhú výpoveď), že dňa 02.02.2013 okolo 16.00 hod, bol maloletý pred
domom I. a pískal. Z uvedeného vyplýva, že skutok 1/ uvedený v obžalobe sa nemohol stať ako to tvrdí
obžaloba. Svedkyňa T. A. vo svojej výpovedi z 03.07.2013 ako tretia osoba potvrdila, že dňa 02.02.2013
medzi 16.00 - 17.00 hod. bol tento malý chlapec pred ich domom aj so psom. Podľa jej vyjadrenia som
sa išiel osprchovať a prišli policajti, To, že chlapca vtom čase videla, potvrdila opakovane aj na hlavnom
pojednávaní 18.11.2013.

Svedkyňa U. I. prezývaná „Cila“ vo výpovedi z 17.4.2013 ku skutku 2/ uviedla, že bola svedkom keď s
manželom prechádzali dedinou, zakričal som na nich, aby ma počkali, že mám zakázané priblížiť sa ku
F. X. a jej synovi na 5 m. F. vtedy išla za nami.
Svedok V. I., prezývaný „Drevko" vo výpovedi dňa 17.04.2013 jednoznačne uviedol: „Keď som išiel do
obchodu, tak ma zavolal X. G., že idú tí E. a to

mama so synom, na ktorého hovoria, že je poškodený Tí E. mu nadávali ........
počul som, že oni sa jemu vyhrážali a to F., že ho dá zabiť. To som počul a to bolo vtedy, keď ma volal
ku sebe. Toto sa asi X. G. bál. " Na hlavnom pojednávaní 18.11.2013 svoju výpoveď potvrdil, že došlo
k stretnutiu s X., že oni mi nadávali.
Obidvaja svedkovia zhodne tak ako ostatní, okrem iného uviedli, že viem po rómsky len trochu a oni

(svedkovia) so mnou vždy hovorili po slovensky. Z daných svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva,
že dňa 06.02.2013 došlo ku vizuálneho stretu medzi mojou osobou a F. X., ale bolo to ráno, resp.
doobeda, nevyhrážal som sa im a s V. E. som stretol, ale v iný deň, pričom vyhrážky padli zo strany V. E..
Vo vzťahu na svedeckú výpoveď F. Q., túto považujem za absurdnú a nevierohodnú, s cieľom dosiahnuť
u seba zníženie trestu, čo aj jasne deklaroval na hlavnom pojednávaní, kde najprv odmietol vypovedať,

pokiaľ nebude mať záruky, že sa porieši jeho záležitosť. Vypovedal, až po prestávke udelenej mu
súdom. Obsah jeho výpovede a aj jej formulácia je obsahovo a gramaticky totožná s textom obžaloby
a uznesenia o vznesení obvinenia, pričom z výpovedí svedkov M. X., I. Q. je evidentné, že ju
odpísal z mojich dokumentov nachádzajúcich sa na cele a potom ihneď žiadal o preloženie. Opätovne
zdôrazňujem, že daná svedecká výpoveď je nevierohodná.

Nestotožňujem sa s argumentáciou súdu, že v rámci obhajoby som navrhoval množstvo dôkazov, ktoré s
prejednávanou vecou nesúvisia. Všetky návrhy od začiatku vyšetrovania ako aj na hlavnom pojednávaní
som náležité odôvodnil, uviedol som ku čomu konkrétne a prečo navrhujem dôkaz vykonať. Mám za to,
že v celom konaní bolo hrubo porušené moje ústavné právo na obhajobu. Dôkazy mnou navrhované
buď neboli vôbec vykonané, resp. s veľkým časovým odstupom, keď osoby, ktoré mali vypovedať v

môj prospech si už nemohli pamätať na priebeh udalostí. Zoznam mnou navrhovaných dôkazov sa
nachádza v súdnom spise a v zápisniciach z hlavných pojednávaní.
Za obzvlášť závažné porušenie považujem odmietnutie mnou navrhovaného doplnenia dokazovania
a znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Banská Bystrica
ohľadom posudzovania trasologických stôp, kde v priebehu pojednávania vyšlo najavo, že v posudku

sa porovnávali stopy z miesta činu, ktoré nepatrili mne a ani maloletému V. X., nakoľko tento zle označil
údajné miesto činu a orgány činné v trestnom konaní bez overenia dokumentovali miesto, kde som sa ja
či maloletý V. X. nenachádzal. Žiadal som zadokumentovať trasologické stopy, ktoré skutočne patrili mne
a poškodenému na inom mieste (fotodokumentácia sa nachádza v súdnom spise). Z dokumentovania
skutočného pohybu mňa a poškodeného na skutočnom mieste činu by vyplynulo, že sme neprišli do

kontaktu a priebeh udalostí bol tak, ako som tvrdil od začiatku -že sme vykonávali malú potrebu ďalej od
seba naše stopy sa nekrižovali a taktiež by bolo jasné, že poškodený nikde po údajnej facke, ktorú som
mu mal dať, nespadol, nakoľko v snehu by sa nenašla žiadna stopa, resp. otlačok po údajnom páde.
Vo vzťahu k mojím posudkom mám za to, že súd účelovo z kontextu vytiahol len negatívne črty, kde napr.
sa odvolal na podrobný posudok Ing. U. z miesta môjho pobytu z rokov 1988-1994 a jeho vyjadrenia a

informácie z ďalšej doby, ktoré mal len z počutia a tento list bol nazvaný posudkom.
Vo vzťahu k maloletému V. X., u ktorého sa obžaloba snažila prezentovať traumatickú udalosť a stres
po údajnom skutku len chcem poukázať na jeho hodnotenie správania sa zo školy, ktoré bolo rovnaké
pred údajnou udalosťou, ako aj po nej, kde bolo jasne deklarované, že u neho neboli pozorovanézmeny v správaní, bolo konštatované, že je náladový, výbušný, nevie ovládať svoj hnev. Má tendencie
vyvoláva konflikty, jeho agresivita narastá. Mám za to, že hodnotenie triednej učiteľky, ktorá je s ním
v každodennom styku, aj keď nie je vyštudovaná psychologička či psychiatrická dáva objektívnejší a

pravdivejší obraz o tom, či niekto mal prežiť nejakú traumu alebo stres a toto by sa uňho v nejakým
spôsobomprejaviloabolobytopozorovateľnéajvškolskomprostredí.Vtejtosúvislostichcempoukázať
na výpoveď Dr. O. na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2015, kde okrem iného uviedla, že človek, je
jedno či dieťa, či dospelý, keď zažije nejakú nečakanú udalosť alebo traumu nedokáže o nej
vypovedať bez emočného

zainteresovania a najmä nie vtedy, keď je ten interval krátky. Tu tiež poukazujem na závery
správy MUDr. F. z vyšetrenia dňa 26.02.2013, kde sa u maloletého takéto emočné zainteresovanie
neprejavilo (suspektívna reakcia na stres) a vyplýva to aj z kamerového záznamu z prvého výsluchu
maloletého vykonaného v krátkom intervale po údajnej udalosti, a ktorého sa Dr. Piačková nezúčastnila.
Zo záverov všetkých znaleckých posudkov a iných hodnotení vo vzťahu ku mojej osobe pritom
jednoznačne vyplýva, že podľa sexuálnej orientácie som heterosexuál, nikdy som nepreferoval kontakt

s maloletými osobami neboli u mňa zistené znaky pseudológie, konfabulácie a môj pobyt na slobode
nie je nebezpečný.
Záverom považujem za potrebné uviesť, že súd vyhodnocoval vykonané dokazovanie v rozpore zo
základnýmizásadamitrestnéhokonania,jednostranne,vmôjneprospech,pričomvôbecnebraldoúvahy
dôkazy svedčiace v môj prospech.

Vzhľadom na uvedené mám za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu ust.
§ 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. d) Trestného poriadku. Mám za to, že boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby, sú tu závažné pochybnosti o
správnosti skutkových zistení, pričom sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
samotné rozhodnutie a absentujú relevantné a nepochybné dôkazy preukazujúce trestné konanie mojej

osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam, aby Krajský súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 322 ods.
1 Trestného poriadku, resp. § 322 ods. 3 Trestného poriadku“.

Rozsiahlymi podaniami proti vyššie citovanému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný X. G.. V týchto
podaniach namieta procesné pochybenie súdu, tvrdiac, že jeho výpoveď z 2.2.2013 je neplatná, nakoľko

nebol poučený o svojich právach. Zápisnica nemohla byť vyhotovená na OO PZ Liptovský Mikuláš so
začiatkom 20.38 hod., keď zápis o dychovej skúške je z OO PZ Liptovský Hrádok o 20.29 hod., keď v
ďalšom poukázal na to, že on má k dispozícii inú zápisnicu z 2.2.2013 a tá, ktorá sa nachádza v spise
je pozmenená.
V ďalšom namietal, že nebol informovaný o zmene právnej kvalifikácie, v spise nie je uznesenie o

vznesení obvinenia. V ďalších častiach podania obžalovaný X. G. spochybnil postup pri vykonaní
obhliadky, postup vyšetrovateľa, že nevykonal ním navrhované dôkazy, resp. zamietol návrhy na
doplnenie dokazovania. V ďalších častiach podania hodnotí výpovede jednotlivých svedkov vypočutých
na hlavnom pojednávaní. Poukazuje na rozpory v ich výpovediach. Namieta najmä výpovede svedkov
- maloletého poškodeného V. X., F. X., ďalšie usvedčujúce dôkazy, najmä znalecké posudky, kamerový

záznam tvrdiac, že tento ako dôkaz nemal byť použitý v trestnom konaní. Pokiaľ ide o výpovede svedkov
vypočutých na hlavnom pojednávaní, tvrdil, že niektoré z nich boli upravované tak, aby potvrdzovali
výpovede poškodených, vyjadroval sa k jednotlivým výpovediam svedkov na hlavnom pojednávaní,
spochybňoval správnosť protokolácie vo vzťahu k týmto výpovediam. Navrhoval vykonať nové dôkazy,
najmä výsluchom svedkov, ktorých označil v týchto podaniach, doplniť znalecké dokazovanie ohľadne

vierohodnosti výpovede maloletého poškodeného V. X., tvrdiac, že nevykonaním navrhnutých dôkazov
bolo porušenie jeho práva na obhajobu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzali, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaného X. G. nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených

trestných činov (zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať
vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkovézisteniasúduprvéhostupňatak,akosúuvedenévnapadnutomrozsudku,súsprávne,lebozodpovedajú
výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach
skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa,

s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho
súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.,
teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a

správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovanými skutkami, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného X. G. a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a
trestu, resp. v otázke náhrady škody. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým
a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V
tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie v celom rozsahu sa týka aj odvolacích námietok
obžalovaného X. G. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania

obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní.
Obžalovaný X. G. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami obhajcu, skutkovými a právnymi sa ale súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný X. G. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, keď naviac poukazuje na viaceré porušenie práva na obhajobu, nemôže samo
osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého
stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný X. G.
a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené v § 34
Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval
vykonané dôkazy a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a

rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného X. G., pokiaľ namieta porušenie práva na obhajobu,
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné:

Pokiaľ obžalovaný X. G. namieta porušenie práva na obhajobu v súvislosti s jeho výsluchom dňa
2.2.2013 krajský súd uvádza nasledovné:

Obžalovaný X. G. pri výsluchu dňa 2.2.2013 bol riadne poučený o všetkých svojich právach vrátane
práva zvoliť si obhajcu ako to vyplýva zo zápisnice č.l. 52-54, ktorú zápisnicu o výsluchu podpísal.

Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že táto zápisnica bola upravovaná, nepredložil v tejto súvislosti žiaden dôkaz,
naviac ani na hlavnom pojednávaní obsah zápisnice o výsluchu z 2.2.2013 nenamietal. V ďalšom v
súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného krajský súd uvádza, že obžalovaný bol vypočutý po
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (č.l. 2 spisu), obvinený uznesenie prevzal 2.2.2013, čo
potvrdil svojim podpisom, a teda krajský súd konštatuje, že výsluch obžalovaného X. G. zo dňa 2.2.2013

je ako dôkaz použiteľný v konaní pred súdom. Ako ďalej vyplýva z predmetnej zápisnice o výsluchu
obžalovaného z 2.2.2013, v tomto štádiu trestného konania obžalovaný uviedol, že si nevolí obhajcu.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v predmetnej veci nešlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle §
37 Tr. por. (obvinenie bolo vznesené pre zločin), kde zákon vymedzuje základnú skupinu dôkazov, kdeobvinený v záujme zabezpečenia jeho ústavného práva na právnu ochranu musí mať obhajcu, a to ihneď
po vznesení obvinenia. V konkrétnej veci takáto situácia nastala až po tom, ako bol obžalovaný X. G.
vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8Tp/4/2013 z 3.3.2013, ktorým

dňom bol obžalovanému ustanovený obhajca (č.l. 15-16 spisu).

Pokiaľ obžalovaný namieta, že nebol informovaný o zmene právnej kvalifikácie, v tejto súvislosti krajský
súd uvádza, že na zmenu právnej kvalifikácie bol obžalovaný upozornený dňa 4.2.2013, čo potvrdil
svojim podpisom (č.l. 5 spisu).

V súvislosti s odvolacou námietkou obžalovaného o porušení práva na obhajobu v súvislosti s
preštudovaním spisu krajský súd uvádza, že ako vyplýva zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho
spisu z 11.7.2013, obžalovaný X. G., jeho obhajca JUDr. Ondrej Zachar súhlasili so skrátenou lehotou 3
dni na preštudovanie spisu a obaja vyhlásili, že im bol poskytnutý primeraný čas na preštudovanie spisu
a predložili návrhy na doplnenie dokazovania.

K odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu k zamietnutým návrhom na doplnenie dokazovania a
v tejto súvislosti s porušením práva na obhajobu krajský súd poznamenáva nasledovné:

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným v trestnom konaní,

ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej práv. Zmyslom
tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a právo obvineného, prispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Súčasťou tohto práva obžalovaného je nepochybne aj právo navrhovať dôkazy, ktoré považuje za
nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení. Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že zákon

nestanoví žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. V trestnom konaní majú byť vykonané dôkazy v množstve a kvalite
umožňujúcej - podľa presvedčenia súdu - zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jej rozhodnutie. Nezávislému postaveniu súdu zodpovedá,
aby sám určil skutočnosti, ktoré je nutné dokazovať, ako aj okruh dôkazných prostriedkov k ich

preukázaniu.

Pretože strany môžu mať oproti súdu odlišný názor na otázku či boli vykonané skutočne všetky dôkazy
potrebné pre rozhodnutie na hlavnom pojednávaní, majú právo navrhnúť doplnenie dokazovania. Ak
toto právo ktorákoľvek zo strán využije, súd je povinný rozhodnúť podľa § 272 ods. 3 Tr. por. o tom,

či bude dokazovanie doplnené alebo či návrhy na doplnenie dokazovania zamietne a toto zamietnuté
stanovisko sa potom musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. (viď strana 29
odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Súd teda nie je povinný vyhovieť všetkým dôkazným návrhom
strán, vrátane obžalovaného.

V danom prípade nemožno považovať za oprávnenú odvolaciu námietku obžalovaného, že ku skutkom
nedošlo a skutkový stav nebol správne ustálený z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ako aj z
dôvodu nevykonania ďalších dôkazov okresným súdom. Právo obvineného na obhajobu nemôže byť
porušené tým, že súd vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy inak, než je
predstava obžalovaného. V rámci voľného hodnotenia dôkazov je teda vecou súdu zvážiť to, či existujúci

súhrn dôkazov je alebo nie je postačujúci pre skutkové a právne závery súdu, ako aj to, či má alebo nemá
nariadiť vykonanie ďalšieho dôkazu. Pokiaľ to potom okresný súd nepovažoval za potrebné, nemožno
to posudzovať ako zásadné porušenie práva na obhajobu.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých vyhodnotil odvolací súd odvolacie

námietky obžalovaného X. G., týkajúce sa porušenia práva na obhajobu za nedôvodné a z tohto dôvodu
aj neakceptovateľné.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k obom žalovaným

skutkompostupompodľa§2ods.12Tr.por.vysvetlilvnapadnutomrozsudkuakékonanieobžalovaného
mal za preukázané a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného
pravidla in dubio pro reo.Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak sa neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na silu dôkazov tak priamych, ako i nepriamych, ktoré

preukazujú, že obžalovaný sa dopustil skutkov rozvedených pod bodmi 1/, 2/ napadnutého rozsudku.

Reagujúc na odvolacie námietku obžalovaného, že jediným priamym dôkazom, pokiaľ ide o skutok
v bode 1/, bola výpoveď maloletého poškodeného V. X., poukazujúc na rozpory v jeho výpovediach,
možnosť ovplyvnenia jeho výpovedí inými faktormi, resp. osobami, keď za daných okolností nemožno
považovať túto výpoveď za dostatočnú na vyslovenie záveru o vine obžalovaného, odvolací súd uvádza

nasledovné:

Poškodený maloletý V. X. vypovedal v podstate zhodne ohľadne najpodstatnejších okolností pre trestné
konanie. V každej zo svojich výpovedí potvrdil, že s obžalovaným X. G. išiel do areálu Obecného
úradu obce Važec, kde mu obžalovaný dal facku na líce, rozopol si rázporok, vybral penis a povedal

maloletému, aby ho rukou ukojil, doslova používal slovo „puckať“, čo znamená, aby ho rukou sexuálne
uspokojoval. Maloletý potvrdil, že urobil čo mu obžalovaný kázal z obavy, lebo sa mu obžalovaný
vyhrážal, že ak to povie otcovi, tak ho zabije.

Aj keď sa výpovede maloletého svedka odlišovali napríklad v otázkach týkajúcich sa čo v ten deň kúpil,

resp. mal kúpiť, ako komunikoval s obžalovaným a v ďalších otázkach, na ktoré poukázal v odvolaní
obžalovaný, v tejto súvislosti treba uviesť, že výpoveď poškodeného maloletého hodnotil prvostupňový
súd komplexne, teda jeho výpovede z hlavného pojednávania, ako aj z prípravného konania. Odvolací
súd nepovažuje za neobvyklé, že svedkovia, v konkrétnom prípade maloletého svedka obzvlášť, si po
určitomodstupečasunepamätajúpresnevšetkydetailyincidentu,ktoréhobolisvedkom.Zatejtosituácie

sa potom zvyšuje význam výpovedí, ktoré boli vykonané v krátkom časovom odstupe po spáchaní
skutku.

V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že vývinová zrelosť maloletého svedka nedosahuje úroveň zrelosti
dospelej osoby, čo znamená, že psychický obraz vnímanej reality sa u maloletého zákonite kvantitatívne

aj kvalitatívne líši. Maloletý vníma napríklad rozdielne plynutie času, u maloletého absentuje minulá
skúsenosť, na základe čoho nerozumie javom okolo seba, čo samozrejme ovplyvňuje aj kvalitu a
kvantitu pamäťových stôp maloletého svedka, z čoho samozrejme môžu prameniť odlišnosti v jeho
výpovediach. Tieto závery súdu korešpondujú so znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológie
PhDr. Katy Piačkovej. Znalkyňa zistila, že osobnosť maloletého V. X. je vo vývine, intelektuálne

zaostáva fyzickému veku a jeho intelektové schopnosti spadajú do pásma ľahkej mentálnej retardácie.
Vnímanie u neho je defektné, schopnosť zapamätania a reprodukovania je znížená do pásma defektu.
Nedokáže zreprodukovať následnosť deja, obšírny popis udalostí, časové udalosti. Dispozície k
fantazijnému spracovaniu a prezentovanie údajov pri jeho mentálnom veku sú očakávateľné, avšak
údaje so sexuálnym obsahom bez predčasnej sexuálnej stimulácie (sexuálnej skúsenosti) nedokáže

vymyslieť. Sklony k vymýšľaniu sú pri jeho mentálnom veku očakávateľné, avšak podstatné detaily
skutku maloletý popisoval identicky pri výsluchu, ktorý bol zaznamenaný na videozázname, aj v rámci
explorácie, a možno ich podľa znalkyne s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote považovať za
vierohodné. Znalkyňa nezistila sklony k účelovému spracovaniu skutočností u maloletého. Znalkyňa
taktiež nepripúšťa, že by maloletého niekto mohol ovplyvniť ako má vypovedať, pretože by si tie

inštrukcie nedokázal zapamätať.

Ako už bolo vyššie uvedené, hoci obžalovaný X. G. popieral spáchanie skutku rozvedeného v bode 1/
napadnutého rozsudku, zo spáchania bol usvedčovaný výpoveďou maloletého poškodeného, ktorý pri
opakovanýchvýpovediachvpodstatnýchbodochpopisovalzhodnekontaktobžalovanéhosnímtak,ako

už bolo vyššie uvedené. V priamom súvise s výpoveďou maloletého poškodeného je i znalecký posudok
PhDr. Katy Piačkovej, ako i svedkyne MUDr. T. F., psychiatričky poskytujúcej zdravotnú starostlivosť
maloletému. Vychádzajúc z uvedeného aj krajský súd považoval výpoveď maloletého svedka V. X.
za vierohodnú. V súvislosti s výpoveďou maloletého poškodeného krajský súd dodáva, že výsluchmaloletého bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 135 Tr. por. v súlade so zásadou
kontradiktórnosti za prítomnosti obhajcu, pracovníka sociálnej kurately, v súlade s ustanovením § 135
ods.3Tr.por.výsluchbolvykonanýsvyužitímtechnickýchzariadení-vyhotovenímobrazovo-zvukového

záznamu.

O kontakte obžalovaného s poškodeným maloletým kritického dňa 2.2.2013, okrem výpovede
maloletého poškodeného V. X., svedčí kamerový záznam z tohto dňa. Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch
odvolania okrem iného namietal použitie tohto záznamu ako dôkazného prostriedku, krajský súd uvádza

nasledovné:

Bežné použitie bezpečnostných kamier samo osebe, i už na ulici alebo iných priestoroch, kde slúži
k legitímnemu a predvídateľnému účelu nie je problematické z pohľadu článku 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Umiestnením priemyselnej kamery na verejnom mieste -
obecnom úrade bol sledovaný legitímny cieľ, t.j. ochrana majetku, resp. prípadné odhalenie páchateľa

trestného činu, ako tomu bolo aj v súdenej veci. Vyhotovený záznam z kamery bol potom využitý len pre
nevyhnutný účel a nebol nejakým iným spôsobom zneužitý, napríklad verejným sprístupnením záznamu
a pod. Možno teda uzavrieť, že záznam z priemyselnej kamery použitý v súdenej veci nenaplňuje znaky
porušenia ústavne zaručeného práva na ochranu súkromia obžalovaného.

Okrem výpovede poškodeného maloletého V. X., obžalovaný X. G. v bode 1/ bol usvedčovaný
výpoveďami rodičov maloletého F. X. a V. E., ktorým sa maloletý bezprostredne po spáchaní skutku
zdôveril s tým, čo sa mu stalo. I keď obžalovaný a obhajoba sa snažili spochybňovať výpovede
týchto svedkov, krajský súd zdôrazňuje, že výpovede rodičov maloletého poškodeného korešpondovali
v zásadných bodoch s výpoveďou maloletého poškodeného, teda v tom, že obžalovaný X. G. nútil

maloletého poškodeného robiť - sexuálne ho ukájať. Vo vzťahu ku svedkom F. X. a V. E. pritom znalkyňa
nezistila sklony k vymýšľania, resp. k účelovému spracovaniu údajov. Ďalšími nepriamymi svedkami,
ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku v bode 1/ boli D. E. a K. E., ktorí boli pri tom, keď
maloletý V. X. bezprostredne po tom, ako ho našli v blízkosti obchodu Jednota vo Važci, plakal a zdôveril
sa, že obžalovaného musel „puckať“, čo v rómskom jazyku znamená sexuálne ukájať.

Krajský súd usvedčujúce dôkazy, ktoré vykonal okresný súd hodnotí ako procesne spôsobilé a
použiteľné dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku
vrátane znaleckých posudkov a listinných dôkazov, na ktoré okresný súd podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Zásadné pripomienky vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov - výpovedí

svedkov rodičov maloletého F. X., V. E., na ktoré poukázal v odvolaní obžalovaný nepovažoval krajský
súd za také, ktoré by vnášali pochybnosť o hodnovernosti ich výpovedí, najmä keď v podstatných
okolnostiach korešpondovali s výpoveďou priameho svedka - maloletého poškodeného V. X..

Vychádzajúc z uvedeného obranu obžalovaného X. G. bolo potrebné vyhodnotiť ako účelovú a

tendenčnú, v snahe zbaviť sa následkov trestnoprávnej zodpovednosti, je však právom obžalovaného
brániť sa spôsobom aký uzná za vhodný. Podľa názoru súdu bola obrana obžalovaného prekonaná
dôkazmi, zabezpečenými v súlade so zákonom a vykonanými na hlavnom pojednávaní a ich súhrn
tvorí logickú sústavu, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku v bode 1/ rozsudku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť

akéhokoľvek iného záveru. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že hodnotenie jednotlivých dôkazov
okresným súdom, najmä výsluchov priamych i nepriamych svedkov, znaleckých posudkov a ďalších
dôkazov nebolo jednostranné, návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania boli zamietnuté dôvodne.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku okresného súdu, kde súd vo

vzťahu ku skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, správne a zákonne postupoval okresný súd, keď protiprávne konanie
obžalovaného X. G., ktoré vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní právne posúdil v bode 1/
rozsudku ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorý bol spáchaný
na chránenej osobe - dieťati (§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.

2 písm. b) Tr. zák. (§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). Ani krajský súd nemal pochybnosti, že zo strany
obžalovaného išlo o intenzívny zásah do pohlavnej sféry maloletého poškodeného, ktoré smerovali k
sexuálnemu vzrušeniu obžalovaného. Trestná zodpovednosť páchateľa sa v tomto prípade vzťahuje aj
na iný spôsob sexuálneho zneužitia, resp. násilia, ktorý zahŕňa konanie páchateľa spôsobilé podstatnezasiahnuť pohlavnú sféru poškodeného - nútenie poškodeného, aby ho rukou uspokojoval, pričom
predmetné konanie popísal u obžalovaného maloletý poškodený, ktorý svedok súčasne potvrdil, že k
takémuto konania ho obžalovaný nútil hrozbou násilia.

Pokiaľ ide o skutok rozvedený pod bodom 2/ rozsudku, hoci obžalovaný popieral spáchanie skutku,
usvedčovaný bol najmä výpoveďami troch priamych svedkov - poškodených F. X., maloletého V. X. a
svedkaV.E.,ktorívpodstatnýchbodochvypovedaliabsolútnezhodneookolnostiach,ktorésakritického
dňa 6.2.2013 v čase približne o 14.00 hod. v blízkosti jaskyne vo Važci udiali. Z výpovede týchto svedkov

bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa im vyhrážal, že zabije maloletého V. X. a podpáli im
dom,pričomsaúmyselnepriblížilnavzdialenosťmenšiuako5metrovkmaloletémuV.X..Hociobhajoba
sa snažila spochybňovať výpovede týchto svedkov uvádza ním nepresnosti v ich výpovediach, krajský
súd nepovažoval tieto odchýlky vo výpovediach za podstatné, znižujúce vieryhodnosť výpovedí týchto
svedkov.

Hoci obžalovaný, ako už bolo vyššie uvedené, popieral, že by kritického dňa 6.2.2013 bol v kontakte s
poškodenými a vyhrážal sa im spôsobom uvedeným v bode 2/ napadnutého rozsudku a na svoju obranu
uvádzal, že celý deň sa zdržiaval u L. I., túto obranu považoval aj krajský súd za účelovú. Z výpovedí L.
I. totiž bolo preukázané, že svedkyňa síce potvrdila, že obžalovaný dňa 6.2.2013 sa u nich zdržiaval v
ranných hodinách, nie však celý deň. Pokiaľ obžalovaný sa ďalej bránil tým, že kritického dňa bol aj u K.

I., táto svedkyňa nevylúčila, že by sa mohol pohybovať aj inde, než u nej doma. Žiaden z týchto svedkov
teda nepotvrdil obhajobné tvrdenia obžalovaného. Za dôkaznej situácie podrobne rozvedenej, pokiaľ ide
o skutok pod bodom 2/ v napadnutom rozsudku, potom neobstojí obrana obžalovaného, vzhľadom na
vyššie uvedené priame dôkazy, že sa žalovaného skutku nedopustil. Odkazujúc v ostatnom na správne
dôvodyrozsudkusúduprvéhostupňa,správneazákonnepostupovalprvostupňovýsúd,keďprotiprávne

konanie obžalovaného X. G. v bode 2/ právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa ustanovenia §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). Uvedené právne posúdenie konania
obžalovaného X. G. zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel okresný
súd prihliadať.

Krajský súd odmietol návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania postupom podľa § 272 ods. 3
Tr. por., keď dospel k záveru, že neexistujú žiadne relevantné dôvody vypočuť množstvo navrhnutých
svedkov, ktorí neboli priamymi ani nepriamymi svedkami udalosti a ich svedectvo by nevnieslo žiadne
nové skutočnosti vo veci či už v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Ani odvolací súd nezistil
relevantné dôkazy kontrolného znaleckého skúmania osoby poškodeného maloletého V. X..

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému X. G.
okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania trestu (§ 34 Tr. zák.) v odôvodnení rozsudku vyrovnal
s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného,
na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činov, ich následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Napokon treba konštatovať, že okresný

súd správne pri určení druhu a výmery trestu prihliadol na závažnosť priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm.
h/ Tr. zák.) nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keď v tomto smere venoval pozornosť nielen ich
zisťovaniu na hlavnom pojednávaní, ale aj pri odôvodňovaní výroku o treste.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a

generálnej prevencie, keď v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa dopustil viacerých
závažných trestných činov, aj krajský súd má za to, že v prípade obžalovaného X. G. uloženie iného
ako nepodmienečného trestu by bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov. Uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov pokladal aj krajský súd pri zohľadnení všetkých
zákonných hľadísk za zákonný, vzhľadom na rozsah a závažnosť trestnej činnosti.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd sa dopustil
pochybenia, keď hoci správne postupoval, keď ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody ako
to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, vo výroku rozsudku uviedol nesprávne ustanovenie § 42 ods. 1 Tr.zák., ktoré sa týka ukladania súhrnného trestu. Toto formálne pochybenie krajský súd napravil a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd v ostatnom sa stotožňujúc
s dôvodmi rozsudku okresného súdu, na ktoré odkazuje, rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.