Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28CbPv/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222131
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114222131.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:
Asociácia bankových klientov, so sídlom Krosnianska 789/75, 040 22 Košice - Dargovských hrdinov,
IČO: 42 324 041 proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava o
zdržanie sa nekalosúťažného konania s návrhom na vydanie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 336,73 EUR titulom náhrady trov
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2014 domáhal proti žalovanému o zdržanie

sa nekalosúťažného konania s tým, že žiadal, aby súd určil ním uvedené ustanovenia všeobecných
podmienok žalovaného za neplatné, uložil žalovanému povinnosť strpieť právo žalobcu a určil, že
konaním žalovaného porušuje práva spotrebiteľov. Žiadal aby súd vydal rozsudok v tomto znení, po
úprave petitu žalobného návrhu v zmysle prijatého uznesenia na pojednávaní 28.08.2015 takto:

i. Súd určuje, že ustanovenie bodu 11.13. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty

v znení: „My sme oprávnený kedykoľvek tieto Podmienky jednostranne meniť a/alebo dopĺňať z dôvodov
spočívajúcich v našej obchodnej politike, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácii
na finančnom trhu. Zmenu a/alebo doplnenie týchto podmienok Vám oznamujeme Zverejnením ......
Ste oprávnení vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou alebo doplnením týchto Podmienok. A to písomným
oznámením, ktoré nám musí byť doručené vo forme doporučenej listovej zásielky najneskôr v deň.
ktorý predchádza dňu nami stanovenej účinnosti týchto Podmienok. Ak nám neoznámite svoj nesúhlas

so zmenou a doplnením týchto Podmienok podľa vyššie uvedeného platí, že ste tieto zmeny prijali
a zmenené a/alebo doplnené Podmienky sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi Vami a
nami ku dňu účinnosti zmenených a/alebo doplnených týchto Podmienok.“ je absolútne neplatné a je
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
ii. Súd určuje, že ustanovenie bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné
produkty v znení: „Cenník sme oprávnení kedykoľvek jednostranne meniť. Zmenu Cenníka a/alebo

Rozsahu Služieb Vám oznámime Zverejnením v lehotách stanovených podľa právnych predpisov.
Cenník je k dispozícii na každom Obchodnom mieste.“ je absolútne neplatné a je neprijateľnou
podmienkou spotrebiteľskej zmluve.
iii. Súd určuje, že jednostranné právne úkony žalovaného spočívajúci v jednostrannej zmene
cenníka žalovaného pre občanov, s účinnosťou od 01.06.2014, na základe a spôsobom podľa
ustanovenia bodu 11.13. a/alebo podľa ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného

pre depozitné produkty, sú voči klientom žalovaného, ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným
pred 01.06.2014, absolútne neplatné.iv. Súd žalobcovi priznáva právo zverejniť výrok tohto rozsudku v tlačenom denníku s celoštátnou
pôsobnosťounaúzemíSlovenskejrepubliky,podľavýberužalobcov,atojednorazovo,včaastitalčeného
denníka podľa výberu žalobcov, vo veľkosti a type písmna podľa výberu žalobcov , to všetko do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku na náklady žalovaného najviac vo výške 2 400,- eur.
v. Súd žalovanému ukladá povinnosť strpieť právo žalobcu na zverejnenie výroku tohto rozsudku
podľa bodu iv) výroku tohto rozsudku a zaplatiť žalobcovi preddavok na zverejnenie výroku tohto
rozsudku podľa iv.)výroku tohto rozuskdku vpo výške 2 400,- eura to najneskôr do troch dní odo dńa
právoplatnosti tohto rozsudku.

vi. Súd určuje, že žalovaný jednostranným zvyšovaním poplatkov za vedenie produktu „Flexiúčet“ na
základe ustanovenia bodu 11.13. a/alebo ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného
pre depozitné produkty sa dopustil nekalosúťažného konania podľa ustanovenia §53 ods.1 Obchodného
zákonníka.
vii. Súd určuje, že žalovaný jednostranným zvyšovaním poplatkov za vedenie produktu „Flexiúčet“
na základe ustanovenia bodu 11.13. a/alebo ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok

žalovaného pre depozitné produkty porušil práva spotrebiteľov - svojich klientov, ktorým poskytuje
produkt „Flexiúčet“, ktoré týmto spotrebiteľom vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
viii. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby tento svojim klientom, ktorým žalovaný poskytuje
produkt „Flexiúčet“ a ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 01.06.2014 a zároveň sa na
tento ich zmluvný vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu „Flexiúčet“ v cenovom pásme

0 vykonaná jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 01.06.2014 zo
strany žalovaného, na svoje náklady vyúčtoval a následne vrátil peňažné prostriedky zodpovedajúce
rozdielu medzi
- sumou týmito klientmi zaplatených mesačných poplatkov za vedenie „Flexiúčtu“ v cenovom pásme 0
vo výške 3,50 EUR/1 mesiac

- a medzi sumou peňažných prostriedkov, ktoré títo klienti žalovaného mali zaplatiť pri uplatňovaní výšky
poplatkov za vedenie „Flexiúčtu“ v cenovom pásme 0 vo výške 1,50EUR/1 mesiac.

S podaním žaloby podal žalobca na tunajší súd aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadal aby súd uložil žalovanému ako odporcovi:

- aby sa odo dňa doručenia tohto rozhodnutia zdržal uplatňovania poplatkov za vedenie produktu
„Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vo výške 3,50 EUR/1 mesiac a to voči spotrebiteľom,
ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 01.6.2014 a zároveň sa na tento ich zmluvný
vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu „Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vykonaná
jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 1.6.2014 zo

strany žalovaného a
- povinnosť odporcovi, aby odo dňa doručenia tohto rozhodnutia uplatňoval poplatky za vedenie
produktu „Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vo výške 1,50 EUR/1 mesiac a to voči spotrebiteľom, ktorí
vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 1.6.2014 a zároveň sa na tento
ich zmluvný vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu „Ffexiúčet" v cenovom pásme 0

vykonaná jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od
01.06.2014 zo strany žalovaného,
a to všetko až do rozhodnutia vo veci samej.

Súd uznesením č. k. 28 CbPv 6/2014 - 19 zo dňa 27.08.2014, právoplatné 24.09.2014 zamietol návrh

na vydanie predbežného opatrenia.

Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že ako právnická osoba oprávnená podľa ustanovení zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“) má právo v súlade so zákonom

chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči
osobám,ktoréspôsobiliškodunaprávachspotrebiteľovpodľaustanovenia§3ods.4ZOS.Kuvedenému
dochádza tým, že žalovaný oznámil, že k 01.03.2014 zvyšuje (jednostranne) poplatky za poskytované
služby občanom. Poplatok vedenie Flexiúčtu v cenovom pásme 0 bol stanovený na 3,50 EUR/1 mesiac.
Cenník žalovaného pre občanov účinný od 01.07.2013 stanovoval poplatok za vedenie Flexiúčtu v

cenovom pásme 0 vo výške 1,50 EUR/ 1 mesiac. Za občanov sú v zmysle cenníka žalovaného pre
občanov nepochybne považované fyzické osoby nepodnikatelia, a teda subjekty napĺňajúce zákonnú
definíciu spotrebiteľa podľa §52 ods.4 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako
„OZ“) resp. §2 písm. a) ZOS. Uvedené vyplýva okrem povahy produktov upravovaných cenníkomžalovaného pre občanov aj z toho, že výšku poplatkov pre ostatné subjekty upravuje cenník žalovaného
pre podnikateľov a iné právnické osoby. Ďalej bolo uvedené, v bode 11.12.VOP DP že: „ My sme
oprávnení kedykoľvek tieto Podmienky jednostranne meniť a /alebo dopĺňať z dôvodov spočívajúcich v

našej obchodnej politike, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácii na finančnom
trhu. Zmenu a/alebo doplnenie týchto podmienok Vám oznamujeme Zverejnením..... Ste oprávnení
vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou alebo doplnením týchto Podmienok. A to písomným oznámením,
ktoré nám musí byť doručené vo forme doporučenej listovej zásielky najneskôr v deň. ktorý predchádza
dňu nami stanovenej účinnosti týchto Podmienok. Ak nám neoznámite svoj nesúhlas so zmenou a

doplnením týchto Podmienok podľa vyššie uvedeného platí, že ste tieto zmeny prijali a zmenené a/
alebo doplnené Podmienky sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi Vami a nami ku dňu
účinnosti zmenených a/alebo doplnených týchto Podmienok.“ Žalobca má za to, že vyššie opísaným
konaním žalovaného došlo k výraznému zásahu do práv klientov žalovaného - spotrebiteľov, preto
toto konanie nielenže je spôsobilé ale už aj privodilo ujmu spotrebiteľom. Zverejnenie zmenených
VOP je možno považovať za návrh (jednostranný úkon) na uzatvorenie dodatku k pôvodnej zmluve

(v časti cenníka/odplaty za poskytované služby). Samotné zverejnenie, aj napriek zmluvne dojednanej
možnosti jednostrannej zmeny VOP, nezodpovedá kogentnej požiadavke na zachovanie písomnej
formy dodatku, pre zmluvy s obligatórne vyžadovanou písomnou formou. Opačný záver, teda ak je
pre uzatvorenie zmluvy povinná písomná forma a na jej zmenu nie je potrebné dodržať písomnú by
umožňoval jednoduché obchádzanie zákona. Charakter iných obchodných podmienok je záväzný za

určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné
strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany
záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k
návrhu zmluvy. Záväznosť VOP ako aj iné OP (napr. aj cenníky poplatkov) pre daný právny vzťah teda
nevyplýva zo samostatného odkazu na VOP resp. OP v texte zmluvy. Oblát teda musí byť oboznámený s

obsahom týchto VOP resp. OP alebo ich zmenou, v opačnom prípade nie sú tieto obchodné podmienky
záväzné pre daný právny vzťah. Predpokladanú znalosť týchto podmienok bude musieť preukázať
strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva. Žalovaný si vymienil možnosť jednostrannej zmeny
zmluvy/VOP z troch dôvodov:
a) „zmena obchodnej politiky odporcu“, t.j. ide o zmenu, ktorá nezávisí od objektívnych kritérií. Žalovaný

predsa môže meniť svoju obchodnú politiku podľa vlastného uváženia. Tento dôvod zmeny nemožno
označiť zo obzvlášť závažný dôvod pripúšťajúci možnosť jednostrannej zmeny.
b) „zmien všeobecne záväzných právnych predpisov“ - V tomto prípade síce ide o zmenu závislú od
objektívnych kritérií avšak spotrebiteľ nemá jasnú a zrozumiteľnú informáciu o mechanizme dopadu
na konečnú zmenu výšky nákladov, ktorými ho môže žalovaný jednostranne zaťažiť. Môže sa jednať

o prípady, kedy odporca bude prenášať nové zákonom stanovené povinnosti (náklady/odvody) pre
žalovaného na účet klienta s cieľom minimalizovať svoju stratu.
c) „zmena situácii na finančnom trhu“ - podobne ako b)
resp. vo vzťahu k možnosti jednostrannej zmeny cenníka žalovaného neuviedol takéto dôvody vôbec
žiadne.

Spotrebitelia teda v dôsledku (v prípade bodu 11.13. VOP)
· neobjektívnych a/alebo všeobecných dôvodov na zmenu zmluvy/VOP
Dôvody na zmenu zmluvy „zmena situácie na finančnom trhu“ a „zmena všeobecne záväzných právnych
predpisov“ je možné označiť za obchádzanie zákona. Pod uvedené pojmy je možne subsumovať de

facto aj nepatrnú zmenu zákona alebo stavu na finančnom trhu (napr. zmena zákona o štátnej službe
alebo pokles ceny kávy by v takomto ponímaní mohlo byť dôvodom na zmenu zmluvy/VOP aj keď je
zrejmé, že uvedené zmeny nemajú vplyv na poskytovanie služby bežného účtu)
· bez vysvetlenia spôsobu/mechanizmu transformácie odporcom vymedzených dôvodov na pristúpenie
k jednostrannej zmene zmluvy/VOP do nákladov spotrebiteľa,

a v prípade bodu 5.2.2. VOP v dôsledku
· absencie uvedenia akýchkoľvek dôvodov, z ktorých žalovaný môže jednostranne meniť poplatky resp.
cenník,
nemôžu predpokladať zmenu výšky ich nákladov (periodicitu či rozsah navýšenia) a kvalifikovane prijať
rozhodnutie o výhodnosti konkrétneho produktu oproti iným. Ak sa spotrebiteľ rozhodne pre konkrétny

produkt a nakoniec uzavrieť zmluvu tak aj preto, že mu vyhovuje z hľadiska nákladov. Ak preto po
uzavretí zmluvy dodávateľ vstupuje do nákladov na úver tak, že ich jednostranne mení, mení zároveň aj
zmluvné podmienky, podľa ktorých sa spotrebiteľ rozhodoval pri výbere úveru. Ak dodávateľovi zmluvné
ustanovenie umožňuje takúto zmenu bez jasného stanovenia pravidiel ide o neprijateľnú zmluvnúpodmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Prílišná voľnosť v okruhu
možnýchprávnychvzťahovumožňujúcichjednostrannúzmenuzmluvnýchpodmienokjenaúkorprávnej
istoty a naviac slabšieho účastníka zmluvy. Ustanovenia bodu 11.13 a bodu 5.2.2. VOP žalovaného

umožňujú žalovanému jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve
pričom napĺňajú znaky skutkovej podstaty neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa §53 ods.4 písm. i)
Občianskeho zákonníka a to najmä, nie však výlučne tým, že:
· Umožňujú žalovanému jednostranne bez závažného dôvodu dohodnutého v zmluve meniť výšku
poplatkov

· Umožňujú žalovanému jednostranne meniť výšku poplatkov z dôvodov označených všeobecnými a
priemernému spotrebiteľovi nič nehovoriacimi pojmami (bod 11.13. VOP) či dokonca bez uvedenia
akýchkoľvek dôvodov (bod 5.2.2. VOP).
Zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 11.13. VOP a bode 5.2.2. VOP rozhodne neboli individuálne
dojednané. V prvom rade je táto skutočnosť celkom zrejmá s ohľadom na ich úpravu v predtlačených
obchodných podmienkach žalovaného, ktoré sú rovnaké pre všetkých klientov, pričom klienti ich obsah

nemôžu akokoľvek ovplyvniť. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom smernice (pozn.93/13/EHS), podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany
spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo

má preňho nejaký osobitný význam. Je veľmi nepravdepodobné, že by spotrebitelia - klienti žalovaného
mali záujem vyjednať zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 11.13. VOP a vode 5.2.2. VOP, ktoré
oprávňujú žalovaného ako dodávateľa jednostranne a celkom svojvoľne meniť náklady spotrebiteľov
na úver, bez toho aby mohli tento postup spotrebitelia akokoľvek predvídať či odkontrolovať jeho
adekvátnosť a korektnosť. Zakázaná je klauzula, ktorá umožňuje jednostrannú zmenu poplatkov tým

spôsobom, že neodvracia iba riziko zníženia zisku, ale naopak, umožňuje zisk zvýšiť (BGHZ 176,244-
pod bodom 17) Predmetným konaním žalovaný zvyšuje svoje príjmy netransparentným spôsobom,
konajúc v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi a na základe absolútne neplatných
ustanovení VOP, ktoré predstavujú neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách a za použitia
nekalých obchodných praktík v zmysle ZOS. V zmysle vyššie uvedených skutočností niet pochýb o tom,

že toto konanie je nepochybne konaním v rámci hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore s mravnými
názormi, obyčajmi, zvyklosťami, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito
konajúci účastníci súťažného zápasu a preto ide evidentne o konanie v rozpore s dobrými mravmi
súťaže, ktoré navyše spôsobilo, resp. je spôsobilé zapríčiniť vznik ujmy na strane spotrebiteľov ako aj
ostatných súťažiteľov.

Súd vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril. Podaním zo dňa 20.01.2015 žalovaný uviedol, že
žalobca doposiaľ jednoznačne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie tohto sporu.
V zmysle §1 zákona o ochrane spotrebiteľa sa združením na účely tohto zákona (ako „legislatívna
skratka“)rozumieprávnickáosobazaloženáalebozriadenánaochranuspotrebiteľa.Vzmysle§25ods.1
zákona o ochrane spotrebiteľa môže také združenie podať návrh na vydanie predbežného opatrenia

podľa tohto zákona orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť
účastníkom konania. S ohľadom na znenie žalobného návrhu (petitu) žalobcu je možné uzavrieť, že
žalobca bez akéhokoľvek preukázania skutočnej vôle bližšie neurčeného (vysokého) počtu spotrebiteľov
na vedení takéhoto sporu inicioval súdne konanie voči žalovanému, t.j. ich zmluvnému partnerovi za

účelom zníženia ceny (terminologicky poplatku) poskytovanej služby a bankového produktu. Ako je však
uvedené a bližšie vysvetlené v častiach vyjadrenia, k „jednostranným“ zmenám cien poskytovaných
služieb/bankovýchproduktovnedochádzaizolovane-iderukuvrukesinováciami,rozširovanímportfólia
poskytovanýchslužiebvrámcitohoktoréhoproduktu.BolotomutakivtomtoprípadeproduktuFlexiúčet.
Zmluvné podmienky zakotvené v článku 11 bod 11.12. a v článku 5 bod 5.2.2. Všeobecných obchodných

podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty (ďalej aj ako „Všeobecné obchodné podmienky“) nie
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami - žalobca nebral do úvahy príslušné právne predpisy
upravujúce tento typ poskytovaných (platobných) služieb - bankových produktov. Žalobca posudzoval
znenie ním namietaných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok izolovane od právnych
predpisov, ktoré poskytovanie tohto typu služieb a obsah naň sa vzťahujúcich zmluvných dojednaní

upravujú a pomerne striktne regulujú.Vo vzťahu k ustanoveniach článku 11 bod 11.13. a článku 5 bod
5.2.2. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „namietané ustanovenia“) žalobca uvádza, že
v dôsledku možnosti našej spoločnosti „svojvoľne jednostranne“ meniť dohodnuté zmluvné podmienky
dochádza k porušovaniu práv klientov našej spoločnosti, t.j. spotrebiteľov, k nekalosúťažnému konaniua nekalým obchodným praktikám našej spoločnosti. Okrem príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka či zákona o ochrane spotrebiteľa však žalobca vo svojej žalobe opomenul uviesť a
vysporiadať sa so všetkými všeobecne záväznými právnymi normami upravujúcimi a regulujúcim tento

typ záväzkového/zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o úpravu tohto typu zmluvného vzťahu, je žalovaný
povinný vychádzať i z ustanovení zákona č.492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobných službách“) a zákona
č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “zákon o bankách“). V zmysle §37 ods.1 zákona o bankách je žalovaný ako banka povinná

o každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov
informovať zrozumiteľne písomnou formou v slovenskom jazyku na svojej internetovej stránke a vo
svojich prevádzkových priestoroch, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny,
ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka nedohodla so svojím klientom inak. V tomto
prípade zakotvuje zákon o platobných službách ako lex specialis (t.j. ako osobitný predpis) dlhšiu
(prísnejšiu) lehotu na zverejnenie oznámenia zmien pred nadobudnutím ich účinnosti, a to v zmysle

vyššie uvedeného §22 ods.1 zákona o platobných službách najneskôr dva mesiace pred navrhovaným
dňom účinnosti zmien. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje len na vyššie citované ustanovenia §54 ods.4
písm. a) Občianskeho zákonníka uvádza, že v namietaných ustanoveniach uvádzané tri dôvody nie
sú dostatočne jasné, presné či určité a teda predstavujú a zakotvujú možnosť svojvôle žalovaného pri
uskutočňovaných zmenách. Odhliadnuc od spochybňovania dôvodu spočívajúceho v zmene všeobecne

záväznýchprávnychpredpisov,ktoréhospochybňovaniepovažujemezaabsurdnéažúsmevné,nakoľko
je pre nás zložité ak nie nemožné si predstaviť si „vážnejší“ a „objektívnejší“ dôvod než zmena právneho
rámca regulujúceho právny vzťah, zvyšné dva dôvody t.j. (i) zmena obchodnej politiky a (ii) situácie
na finančnom trhu, predstavujú skutočné vážne objektívne dôvody. Síce zákonom použitý termín
„vážne objektívne dôvody“ obsahuje v sebe kategóriu objektívnosti, jeho výklad však vždy podliehal

a bude podliehať subjektívnym predstavám jeho adresátov, t.j. adresátov právnej normy, v ktorej je
obsiahnutý. V namietaných ustanoveniach zakotvené dôvody zmeny predstavujú podľa nášho názoru
vážne objektívne dôvody, ktoré doposiaľ nikdy neboli „použité“ na újmu klientov žalovaného (ako bolo už
v tomto vyjadrení spomenuté, „jednostranné“ zmeny, ktoré príslušný právny rámec upravujúci tento druh
právnych vzťahov pripúšťa a aprobuje, sú vždy spojené s úžitkom a výhodami pre klientov, zväčša v

podobenovýchainovatívnychslužiebaproduktovdoplnenýchdopôvodnéhozmluvnéhobalíka).Okrem
toho, na rozdiel od znenia §53 ods.14 písm. a) Občianskeho zákonníka, žalovaný sa zaviazal (v zmysle
vyššie spomínaných osobitných právnych predpisov) zmeny vopred oznamovať, pričom spotrebiteľ má,
za predpokladu, že so zmenami nesúhlasí, v zmysle §32 ods.3 prvá veta zákona o platobných službách
právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti týchto

zmien. Žalobca sa svojou žalobou snaží navodiť dojem, že naša spoločnosť sa snaží lákať spotrebiteľov
na výhodné ponuky, ktoré následne po uzavretí zmluvy na úkor spotrebiteľa mení vo svoj finančný
prospech.

Žalovaný v posledných dvoch rokoch priniesol svojím klientom viacero inovatívnych noviniek

- nový Internet banking,
- Mobil banking,
- službu VIAMO,
- platobnú nálepku VISA Inspire Wave2Pay,
a to bez toho, aby pristúpil k zvýšeniu cien či poplatkov. Pritom do základnej ponuky produktu Flexiúčet

pribudla služba Osobný asistent a do rozšírenej ponuky Pobočkové operácie. Bez povšimnutia v tomto
prípade (vzhľadom na tvrdenia žalobcu o akomsi skrytom obohacovaní sa žalovaného na úkor vlastných
klientov) nesmie ostať informácia, že žalovaný v roku 2013 zrušil poplatky za elektronické služby Internet
banking, Mobil banking a Kontakt.
Je tak podľa názoru žalovaného na mieste otázka, ako a či vôbec žalobca vyhodnocoval aj tieto

„pozitívne jednostranné“ zmeny? Ak majú jednostranné zmeny podľa jeho názoru tak vážny dopad
na práva spotrebiteľov, prečo tieto zmeny nespomína a nenamieta ako (rovnako vážne) zásahy do
dohodnutých zmluvných podmienok?

Žalovaný sa nedopúšťa žiadneho nekalosúťažného konania - a to ani v rámci poskytovania bankového

produktu Flexiúčet. Nakoľko vyššie uvedené vyjadrenia objasňujú celé pozadie prípadu, vrátane
okolností zmeny podmienok a na vec sa vzťahujúceho (prísneho) právneho rámca, tvrdenia žalobcu
o údajnom nekalosúťažnom konaní nemožno označiť inak, než za nepodložené, neodôvodnené a
špekulatívne. Žalobca svojimi selektívnymi informáciami, ktoré zahrnul do žaloby, vyskladal obrazžalovaného ako nekalosúťažného „molocha“, ktorý po desiatkach tisíc láka klientov/spotrebiteľov s
prísľubom na prvý pohľad výhodných podmienok, ktoré však následne po podpise zmlúv obratne
jednostranneanajmäskrytomenínaúkoroklamanýchapodvedenýchspotrebiteľov.Uvedenépredstavy

žalobcu však považujeme za ničím nepodložené fantazírovanie hraničiace až s poškodzovaním dobrej
povesti našej spoločnosti (dokonca aj s poškodzovaním dobrej povesti konkurentov našej spoločnosti
- viď časť V. žaloby, kde žalobca svoje „pravdy“ generalizuje vo vzťahu k všetkým bankovým domom
pôsobiacich na slovenskom trhu), ktorá podniká v oblasti ktorá je na takéto informácie veľmi citlivá a býva
významným spôsobom ovplyvňovaná pod vplyvom takýchto informácií, ktoré krivia verejnú mienku.

Súd vo veci vytýčil pojednávania na termíny 15.05.2015, 28.08.2015, ktorých sa zúčastnil právny
zástupca žalovaného, žalobca, pričom na termín 28.08.2015 svoju neúčasť ospravedlnil, a súhlasil s
tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd na základe uvedeného pojednával 28.08.2015 v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie:
- prednesom žalobcu, ktorý k uviedol, že má za top, že je aktívne legitimovaný v tomto konaní . Uvedené
osvedčuje výpisom z registra občianskych združení s uvedeným predmetom - spotrebiteľské. Taktiež
súdu predložil Stanovy združenia a Potvrdenie NBS o vykonaávaní činnosti na ochranu finančných
spotrebiteľov. V ostatnom sa pridržiaval obsahu žaloby a žiadal súd aby žalobe vyhovel.

- prednesom právneho zástupcu žalovaného, ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu,
že nepreukázal oprávnennie konať za klientov žalovaného.Uvedené ponechal na zvážení súdu s
poukázaním aj nan znenie ústavného zákona má však za to, že ide o výklad predmetného ustanovenia.
V ďalšom zotrval na svojej argumentácii tak ako ju predložil súdu v písomných vyjadreniach.

Žalobca žiadal o pripustenie zmeny návrhu podľa ustanovenia § 95 O.s.p. takto: Súd pripustil zmenu
žaloby v časti petitu žaloby v súlade s návrhom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 28.8.2015.
- listinnými dôkazmi - Stanovy združenia, Potvrdenie NBS o aktivitách žalobcu, Vyjadrenie žalovaného
z 20.01.2015 s prílohou zoznam spotrebiteľských združení, vyjadrenie žalobcu doručené súdu
17.08.2015, Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 28.08.2015, výpis z obchodného registra

žalovaného, výpis z registra združení žalobcu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd v predmetnej právnej veci vychádzal z týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( „ ďalej aj ako „ ObZ“)
„ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 cit. zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa prepisov Občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 41 ObZ „ Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj

keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v
záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné
pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. „

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1, 2 ObZ „(1) Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné

konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.(2) Obchodného
zákonníka nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.“Podľa ustanovenia § 44 ods. 1, 2 ObZ: „ (1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje. (2) Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,

f) zľahčovanie,
g) porušovanie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. “

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1,2 ObZ: „(1) Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností,
obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá

uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a
ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje
alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.( 2 )Obchodného zákonníka pri posudzovaní
klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o
a) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania,

vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch,
ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol,
b) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú
alebo poskytujú,
c) charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho

chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.“

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 ObZ „ Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré
je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby
pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú

osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené
bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku
klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia
osobitného zákona platia obdobne.“

Podľa ustanovenia § 47 „ Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný
súťažiteľ,
b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov

aleboobchodnýchmateriálovpodniku,ktorévzákazníckychkruhochplatiapreurčitýpodnikalebozávod
za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch,
ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil
všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň

podstatne obmedzil,

pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom,
osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. „

Podľa ustanovenia § 48 ObZ: „ Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb
iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol.“

Podľa ustanovenia § 53 ObZ „ Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.“Podľa § 54 ods. 1 ObZ : „ Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný
stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy

súťažiteľov alebo spotrebiteľov.“

Podľa ustanovenia § 55 ObZ „ Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku
právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,

formu a spôsob uverejnenia.“
Podlˇa § 3 ods. 3 za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov „ Kazˇdy
´ spotrebitelˇ ma´ pra´vo na ochranu pred neprijatelˇny´mi podmienkami v spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch.“
Podlˇa § 3 ods. 5 za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov:
„ Proti porusˇeniu pra´v a povinnosti´ ustanoveny´ch za´konom s cielˇom ochrany spotrebitelˇa
mo^zˇe sa spotrebitelˇ proti porusˇitelˇovi na su´de doma´hatˇ ochrany svojho pra´va. Zdruzˇenie sa

mo^zˇe na su´de proti porusˇitelˇovi doma´hatˇ, aby sa porusˇitelˇ zdrzˇal protipra´vneho konania a
aby odstra´nil protipra´vny stav. Osoba, ktora´ na su´de u´spesˇne uplatni´ porusˇenie pra´va alebo
povinnosti ustanovenej ty´mto za´konom a osobitny´mi predpismi, ma´ pra´vo na primerane´ financˇne
´ zadostˇucˇinenie od toho, koho porusˇenie pra´va alebo povinnosti ustanovenej ty´mto za´konom a
osobitny´mi predpismi je spo^sobile´ privoditˇ ujmu spotrebitelˇovi.“

Podlˇa § 4 ods. 3 prva´ veta za´kona 250/2007 Z.. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch
predpisov : „ Preda´vaju´ci je povinny´ vo vztˇahu k spotrebitelˇovi dodrzˇiavatˇ za´sadu rovnake´ho
zaobcha´dzania v poskytovani´ vy´robkov a sluzˇieb ustanovenu´ osobitny´m predpisom.“
Podlˇa § 7 ods. 1 za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov „ Nekale
´ obchodne´ praktiky su´ zaka´zane´.“

Podlˇa § 7 ods. 2 pi´sm. b) za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch
predpisov.“Obchodna´ praktika sa povazˇuje za nekalu´, ak
a) je v rozpore s pozˇiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narusˇuje alebo mo^zˇe podstatne narusˇitˇ ekonomicke´ spra´vanie priemerne´ho
spotrebitelˇa vo vztˇahu k vy´robku alebo sluzˇbe, ku ktore´mu sa dostane alebo ktore´mu je adresovana

´, alebo priemerne´ho cˇlena skupiny, ak je obchodna´ praktika orientovana´ na urcˇitu´ skupinu
spotrebitelˇov. „
Podlˇa § 8 ods. 1 pi´sm. d) za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch
predpisov: „ Obchodna´ praktika sa povazˇuje za klamlivu´, ak zapri´cˇinˇuje alebo mo^zˇe zapri´cˇinitˇ,
zˇe spotrebitelˇ urobi´ rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktore´ by inak neurobil, pretozˇe obsahuje

nespra´vne informa´cie a je preto nepravdiva´, alebo aky´mkolˇvek spo^sobom uva´dza do omylu alebo
mo^zˇe uviestˇ do omylu priemerne´ho spotrebitelˇa, a to aj ak je ta´to informa´cia vecne spra´vna vo
vztˇahu k
a) existencii vy´robku alebo k povahe vy´robku,
b) hlavny´m znakom vy´robku, ako su´ jeho dostupnostˇ, vy´hody, rizika´, vyhotovenie, zlozˇenie, pri

´slusˇenstvo, servis za´kazni´kovi po predaji vy´robku a vybavovanie reklama´cie, vy´robny´ postup
a da´tum vy´roby alebo doda´vky, spo^sob dodania, u´cˇel pouzˇitia, mozˇnosti vyuzˇitia, mnozˇstvo,
sˇpecifika´cia, jeho zemepisny´ alebo obchodny´ po^vod alebo ocˇaka´vane´ vy´sledky pouzˇitia, alebo
vy´sledky a podstatne´ ukazovatele sku´sˇok alebo kontrol vykonany´ch na vy´robku.“
Podlˇa § 8 ods. 1 pi´sm. d) za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch

predpisov: „Obchodna´ praktika sa povazˇuje za klamlivu´, ak zapri´cˇinˇuje alebo mo^zˇe zapri´cˇinitˇ,
zˇe spotrebitelˇ urobi´ rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktore´ by inak neurobil, pretozˇe obsahuje
nespra´vne informa´cie a je preto nepravdiva´, alebo aky´mkolˇvek spo^sobom uva´dza do omylu alebo
mo^zˇe uviestˇ do omylu priemerne´ho spotrebitelˇa, a to aj ak je ta´to informa´cia vecne spra´vna vo
vztˇahu k

a) existencii vy´robku alebo k povahe vy´robku,
b) hlavny´m znakom vy´robku, ako su´ jeho dostupnostˇ, vy´hody, rizika´, vyhotovenie, zlozˇenie, pri
´slusˇenstvo, servis za´kazni´kovi po predaji vy´robku a vybavovanie reklama´cie, vy´robny´ postup
a da´tum vy´roby alebo doda´vky, spo^sob dodania, u´cˇel pouzˇitia, mozˇnosti vyuzˇitia, mnozˇstvo,
sˇpecifika´cia, jeho zemepisny´ alebo obchodny´ po^vod alebo ocˇaka´vane´ vy´sledky pouzˇitia, alebo

vy´sledky a podstatne´ ukazovatele sku´sˇok alebo kontrol vykonany´ch na vy´robku.“
Podlˇa § 8 ods. 3 za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov:
„ Obchodna´ praktika sa tiezˇ povazˇuje za klamlivu´, ak opomenie podstatnu´ informa´ciu, ktoru´
priemerny´ spotrebitelˇ potrebuje v za´vislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnejtransakcii, a ty´m zapri´cˇinˇuje alebo mo^zˇe zapri´cˇinitˇ, zˇe priemerny´ spotrebitelˇ urobi´ rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktore´ by inak neurobil.“
Podlˇa § 8 ods. 4 za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov:

„ Za klamlive´ opomenutie sa tiezˇ povazˇuje, ak preda´vaju´ci skry´va alebo poskytuje nejasny´m,
nezrozumitelˇny´m, viacvy´znamovy´m alebo nevhodny´m spo^sobom podstatne´ informa´cie uvedene´
v odseku 1, alebo neozna´mi obchodny´ u´cˇel obchodnej praktiky, ibazˇe je zrejmy´ z kontextu, pricˇom
v do^sledku klamlive´ho opomenutia priemerny´ spotrebitelˇ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktore´ by inak neprijal.“

Podlˇa § 25 ods. 1 za´kona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitelˇa v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov:
„ Zdruzˇenie mo^zˇe podatˇ na´vrh na zacˇatie konania na spra´vnom orga´ne alebo na su´de vo veci
ochrany pra´v spotrebitelˇov alebo mo^zˇe bytˇ u´cˇastni´kom konania
a) ak su´ take´to ciele hlavnou na´plnˇou jeho cˇinnosti alebo
b) je uvedene´ v zozname opra´vneny´ch oso^b vedenom Komisiou (dˇalej len "zoznam opra´vneny´ch
oso^b"), bez toho, aby bolo dotknute´ pra´vo su´du presku´matˇ, cˇi je tento subjekt opra´vneny´ v danom

pri´pade podatˇ na´vrh na zacˇatie konania.“
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách „Banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne
informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie
úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej

zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka
alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to
najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak
alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Banka je tiež
povinná o zámere a o následkoch zámeru ukončiť činnosť alebo časť činnosti banky postupom podľa

§ 28 ods. 1 písm. b), c) alebo písm. d) bezodkladne, preukázateľne a zrozumiteľne informovať klientov,
pričom informáciu o príslušnom zámere je banka povinná bezodkladne zverejniť aj na svojom webovom
sídle a vo svojich prevádzkových priestoroch so zabezpečením jej nepretržitého zverejnenia až do
ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Informačnými povinnosťami podľa tohto zákona
nie sú dotknuté ustanovenia § 265 a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a osobitných predpisov.”

Podľa ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách “Rámcovou zmluvou,
neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o
vydávaní a používaní elektronických peňazí, sa rozumie zmluva o
a) poskytovaní platobných služieb, ktorá upravuje vykonávanie jednotlivých a následných platobných

operácií a ktorá môže upravovať podmienky zriadenia a vedenia platobného účtu, alebo
b) vydávaní a používaní elektronických peňazí, ak ide o poskytovateľa platobných služieb podľa § 2
ods. 3 písm. a) a b). “

Podľa ustanovenia § 32 ods. 2,3 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách “(2) V rámcovej zmluve

možno dohodnúť domnienku, že ak používateľ platobných služieb neoznámi poskytovateľovi platobných
služieb pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti zmien, že zmeny podľa odseku 1 neprijíma,
platí, že tieto zmeny prijal. (3) Ak používateľ platobných služieb nesúhlasí so zmenami podľa odseku
1, má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti
týchto zmien. Ustanovenie o tejto skutočnosti musí byť uvedené v rámcovej zmluve. “

Podľa ustanovenia § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „ (1) Spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho

prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ
povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy

uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.(11) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ
finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu
jednostranneabezposkytnutiavýpovednejlehotyvypovedaťtútozmluvu,sanepovažujúzaneprijateľnú

podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil,
nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa
v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu
písomne informuje spotrebiteľa.

(12) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
(13) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o

možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
(14) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob

úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
Podľa ustanovenia § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „ (1) Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti

zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa ustanovenia § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: “ (1) Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa“
Podľa ustanovení SMERNICE RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebitelˇských zmluvách

Článok 3
1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

Článok 4
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti

súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani
na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Článok 5
V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Článok 6
1. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.
2. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu,
zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na
zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

Článok 7
1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

2. Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie
s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu
požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre
všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho
uplatňovania takých podmienok.

3. So zreteľom na vnútroštátne právo sa môžu právne opravné prostriedky, uvedené v odseku
2, uplatňovať oddelene alebo spolu voči niekoľkým predajcom alebo dodávateľom z toho istého
hospodárskeho sektoru alebo z ich združení, ktorí používajú alebo odporúčajú použitie rovnakých
všeobecných zmluvných podmienok alebo podobných podmienok.
Z vykonaného dokazovania najmä prednesom účastníkov a obsahom návrhu a vyjadrení účastníkov

následnou aplikáciou vyššieuvedených právnych predpisov súd uvádza:
Z citovaných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, no i zo samotného názvu tohto právneho
predpisu vyplýva, že účelom tzv. spotrebiteľského práva je ochrana subjektu súkromno-právneho
vzťahu, ktorý je spotrebiteľom. Ide o ochranu subjektu právneho vzťahu „slabšieho“ oproti predajcovi
(dodávateľovi) vo sfére vyjednávacej sily i znalosti dotknutej oblasti obchodu - rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie z 27. júna 2000 v spojených veciach Océano Group Editorial (C - 240-244/98), bod 25. To
všetko v záujme dosiahnutia reálnej spravodlivej rovnováhy v predmetnom právnom vzťahu. Dokazuje
to aj dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,a ktorá doplnenie § 93 OSP o nový odsek 2 odôvodňuje tým, že „úprava má za cieľ umožniť širšiu
ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia, a súvisí
aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola

porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.“Dosiahnutiu vymedzeného účelu zodpovedá teda
aj existencia združení zameraných na účinnú ochranu oprávnených záujmov a práv spotrebiteľov a aj
ich oprávnenie vstupovať do súdnych či administratívnych konaní, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
Združenia na ochranu spotrebiteľa (do tejto skupiny patrí aj žalobca) sú teda prioritne zamerané na
ochranufyzickýchosôbvtýchprávnychvzťahoch,ktorýchobsahudeľujefyzickýmosobámprávnystatus

spotrebiteľa. Vznik spotrebiteľských právnych vzťahov, na účel ochrany ktorých pôsobia i združenia
na ochranu spotrebiteľa, sa teda viaže na právny úkon fyzickej osoby konajúcej so spotrebiteľským
motívom podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. V danom konaní súd v prvom rade si ustálil
okruh účastníkov konania, čo skúmal ako procesnú podmienku konania ohľadne vecnej legitimácie
účastníkov. V kontexte uvedeného súd v zmysle obsahu Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Cdo 192/2004 “ Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom

konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.” Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. Žalobca vystupuje v konaní ako združenie konajúce v zmysle ustanovenia §
3 ods. 4 ZOS, so zapísaným predmetom činnosti - spotrebiteľské. V danom konaní však absentuje
preukázanie skutočnej vôle spotrebiteľov - klientov žalovaného viesť uvedený spor voči žalovanému. V

tomto kontexte má súd za to, že nebola dostatočne preukázaná vôľa spotrebiteľov a teda súd takýto
postup na uplatnenie nárokov za neurčitý počet spotrebiteľov nepovažuje ani za ochranu kolektívnych
záujmov spotrebiteľov. Teda osobitný právny predpis zákon o ochrane spotrebiteľa procesne dáva
právo konať združeniu za podmienok tam uvedených. Gramatickým aj logickým výkladom predmetného
ustanovenia možno dospieť k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim

na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen v
prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej ale aj v
prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom konania“. Navyše
zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/27/
ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť

maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa. Na druhej strane podľa hmotného práva absentuje prejav
vôle byť chránený ako spotrebiteľ, teda daný nesúhlas resp. nespokojnosť s obchodnou stratégiou a
postupom žalovaného.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej

veci) je v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. K námietke žalovaného o absencii
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu súd poukázal na ustálenú súdnu prax, …” keď

spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti obchodných podmienok
konkrétnej zmluvy, lebo v opačnom prípade by došlo u žalobcu k zásahu do nadobudnutých práv”,
ako uviedol v rozhodnutí Krajský súd Košice, č.k. 5 Co/358/2009. V zmysle Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009” Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať

stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.Tieto funkcie určovacejžaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom

určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke”

Predmetom konania je nekalosúťažné konanie, pričom nekalou súťažou je konanie v hospodárskej
súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž je zakázaná. Nekalou súťažou okrem iného je aj klamlivá reklama,

klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti
podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa a zľahčovanie. Podľa ustálenej judikatúry dobré
mravy súťaže možno hodnotiť ako faktickú morálku existujúcu buď v obchode, alebo v obchodnom
odvetví, patrí do kategórie mimoprávnych pojmov, ktoré sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych
situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v obchode. Pojem dobré mravy
súťaže treba chápať v zmysle zásad čestného súťažného styku, ktoré ovládajú v trhovom hospodárstve

právnu úpravu výrobkov a služieb, ako je zakotvená v právnom poriadku. Ide o objektívny pojem,
stačí, že konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pričom na subjektívnej stránke nezáleží.
Rozpor s dobrými mravmi je porušením zo strany súťažiteľa, teda konaním spôsobilým skresliť
funkciu hospodárskej súťaže a tým zoslabiť alebo celkom vylúčiť pozitívne účinky hospodárskej súťaže,
prípadne ich zmeniť na negatívne. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že sa jedná o konanie

žalobcov a žalovaného v hospodárskej súťaži. Hospodárska súťaž už pojmovo predpokladá existenciu
najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda existenciu súťažného vzťahu. Subjektami súťažného
vzťahu však nemusia byť iba priami konkurenti, ale všetky subjekty, ktoré dodávajú resp. poskytujú
zhodné, podobné alebo navzájom substituovateľné výrobky. Teda je potrebné posúdiť rozhodujúcu
skutočnosť, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry činnosti druhého súťažiteľa. V tomto konaní

bolo zrejmé, že výrobky súťažiteľov sa stretli na trhu a to v predmete, čase a priestore a z uvedeného
dôvodu je naplnená potreba ochrany práv žalobcu v I. rade a žalobcu v II. rade voči konaniu žalovaného,
ktoré je rozpore s dobrými mravmi súťaže, bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcom. Došlo tak k naplneniu
generálnej klauzuly podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka a k naplneniu skutkových podstát nekalej
súťaže podľa ust. § 47, § 48 Obchodného zákonníka. Súd má za to, že v predmetnom konaní nebolo

meritórne vymedzené k akému konaniu má vrámci nekolosúťažného konania dôjsť. Odkaz na generálnu
klauzulu v kontexte porušenia dobrých mravov zo strany žalobcu postráda konkrétne odôvodnenie
podstaty uplatňovaného nároku z nekalej súťaže. Na základe uvedeného nemohol súd skúmať, či došlo
k porušeniu niečoho žalobcom definovaného s poukazom na koncetračnú zásadu konania ako aj na
skutočnosť, že súd je viazaný návrhom žalobcu.

K samostným podmienkach, ktoré žiada žalobca určiť za neprijateľné - uvedené v bode 11.13. a
5.2.2 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného pre depozitné produkty, súd má za to, že
nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 53 OZ. S ohľadom na charakter subjektu
žalovaného - ide o bankovú inštitúciu, ktorej činnosť je upravená a striktne regulovaná v osobitných

právnych predpisoch zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - konkrétne v ustanoveníá § 31 ods. 4, 32 ods. 2,3
zákona č. 492/2009 podporené ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. je teda zrejmé, že
žalovaný konal v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Zámer zákonodarcu osobitne upraviť konanie

uvedeného charakteru subjektov - žalovaného ako banky je zrejmý z citovaných ustanovení pretavených
následne aj do úpravy lex generalis Občianskeho zákonníka v ustanovení § 53 ods. 14 kedy uvádza,
osobitne negatívne vymedzenie neprijateľnej podmienky pre „ dodávateľa finančných služieb“, ktorým
žalovaný nepochybne je. Teda vo vzájomnej symbióze uvedených citovaných ustanovení nie je podľa
súdumožnékonštatovaťporušeniezostranyžalovanéhovovzťahuksvojimklientomakospotrebiteľom.

Spotrebitelia sú prijímateľmi služieb žalovaného, do zmluvného vzťahu vstúpili dobrovoľne a dobrovoľne
z takéhoto zmluvného vzťahu môžu vystúpiť jednak na základe vlastného rozhodnutia motivovaného
čímkoľvek ale aj pri z dôvodu nesúhlasu so zmenou podmienok ako sa uvádza vo vyššiecitovaných
právnych predpisoch. Je zrejmé, že právo na ukončenie spolupráce so žalovaným je jeho klientom
dané a či ho využijú je na ich vôli, avšak za stanovených podmienok. V tomto smere súd nepoňal

zmluvné dojednanie ani čo do gramatického výkladu - presne jasne formulované povinnosti účastníkov
zmluvného vzťahu, ani čo do systematického výkladu - riadne uvedené vo Všeobecných obchodných
podmienkach ako aj z logickej strany výkladu nie je možné založiť nerovnocenné postavenie proti
žalovanému. Uvedený názor súdu je v súlade s obsahom rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.18Co 109/2011 cit.“ Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka , ktorá je neurčitá alebo je v rozpore

s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia „

V za´sade najpodstatnejsˇou je podlˇa na´zoru su´du v su´vislosti s dojednani´m uvedeným vo
Všeobecných obchodných podmienkach je možnosť jednostranne meniť zmluvné podmienky -
skutocˇnostˇ, zˇe zmeny realizuje žalovaný ....Zverejením podľa právnych predpisov s možnosťou

sa vyjadriť k akceptovaniu navrhovaných zmien. Vo všeobecných obchodných podmienkach - je v
definíciách uvedené: Zverejnenie znamena´ spri´stupnenie dokumentu alebo informa´cie vo ve- rejne
pri´stupny´ch priestoroch nasˇich Obchodny´ch miest a/alebo prostredni´ctvom vybrany´ch kana´lov
NB a/alebo We- bove´ho si´dla a/alebo inou, vhodnou formou, cˇi´m dokument alebo informa´cia
nadobu´da u´cˇinky, ak nie je v pri´slusˇnom dokumente stanovene´ alebo informa´cia neustanovuje
inak.“ Z obsahu predmetného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný zabezpečil oboznámenie sa klienta

s podmienkami tak, že zabezepčil ich riadne zverejnenie. Na druhej strane doručovaním zmeny
podmienok každému klientovi a očakávanie jeho súhlasu/ nesúhlasu by postavilo prekážku v činnosti
žalovaného, ktorého činnosť s ohľadom na špecifický charakter činnosti upravujú osobitné zákony a
tieto právne normy riešia uvedené špecifické situácie - ako súd citoval ustanovenie § 32 ods. 2, 3
zákona o platobných podmienkach, kde je uvádzaná domnienka súhlasu. Odkazom na osobitné právne

predpisy - ktorými sú zákon o bankách a zákon o platobnom styku je vylúčené, aby žalovaný obchádzal
zákon a teda konal v neprospech spotrebiteľa -klienta. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje za
relevantný argument žalobcu o nutnosti uzatvorenia písomnej dohody o zmene podmienok uvedených
ako všeobecné obchodné podmienky. Na uvedené reaguje aj OZ v ustanovení § 53 ods. 14., kedy
konanie žalovaného o zmene podmienok podmieňuje ......existenciou vážnych dôvodov, avšak pojem

„ vážne dôvody „ nevymedzuje, teda ponecháva na výklade prijímateľa právnej normy. Taktiež vo
všeobecných zmluvných podmienkach je dohodnuté, že skončenie zmluvného vzťahu je dohodnuté v
čl. 7, bod 7.7.2. ako Zmluva o PK sa skoncˇi´ aj:
(a) zrusˇeni´m a/alebo vra´teni´m vsˇetky´ch Kariet vydany´ch k Va´sˇmu u´cˇtu alebo na Vasˇe meno na
ktoromkolˇvek obchodnom mieste alebo (b) neobnoveni´m poslednej akti´vnej Karty vydanej k Va´sˇmu

u´cˇtu alebo na Vasˇe meno. Z uvedeného je teda preukázané, že spotrebiteľ - klient nie je viazaný aj pre
prípad ak nesúhlasí s podmienkami žalovaného. Ako aj podľa ustanovenia §32 ods.3 prvá veta zákona o
platobných službách: „Právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným
dňom účinnosti týchto zmien.“
Su´d zasta´va na´zor, zˇe zˇalovany´ ako doda´vatelˇ sluzˇby koncipoval Vsˇeobecne´ obchodne´

podmienky v súlade s osobitnými právnymi predpismi, jasne, určito a zrozumiteľne, nevyuzˇiju´c lestˇ, ani
nezneuzˇiju´c za´sadu cˇestnosti´ a zvyklosti´ pri poskytovani´ sluzˇieb aj pre priemerne´ho spotrebitelˇa.
V pra´vnom sˇta´te su´d nemo^zˇe povy´sˇitˇ zmluvny´ vztˇah, ktory´ neresˇpektuje za´kladne´ pravidla
´ slusˇnosti a najma¨ mora´lky pri tvorbe zmluvny´ch dojednani´ taky´m spo^sobom, aby mu poskytol
pra´vnu ochranu poukazuju´c na za´sadu aplikovatelˇnu´ aj v tomto pri´pade ius est ars boni et aqui

- pra´vo je umeni´m dobre´ho a slusˇne´ho.Nemozˇno opomenu´tˇ ani zneuzˇitie princi´pu do^very zo
strany doda´vatelˇa, ktory´ je potrebne´ povazˇovatˇ za za´kladny´ predpoklad fungovania komplexnej
spolocˇnosti.Vspolocˇnostijenutne´zabezpecˇitˇprinci´ppra´vnejistotyado^verydruhe´hozmluvne´ho
partnera. S ovolaním sa na uvedené teoretické konštatovanie, súd nezistil v danej právnej veci rozpor s
citovanou pra´vnou u´pravou a dobry´mi mravmi. Namietaný pra´vny u´kon/ úkony posu´dil ako platnyé

nie neprijateľné. Pokialˇ zˇalobca namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok nepreukázal právnu
ani skutkovú argumentáciu svojho tvrdenia. Argumentácia nerovnováhy v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa vo vzťahu k zmenám podmienok bola podľa súdu nedôvodná s ohľadom na
už citované osobitné právne predpisy ako aj s ohľadom znenie Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré umožňujú ukončenie zmluvy zo strany spotrebiteľa - klienta. Súd má za potrebné uviesť resp.,

zdôrazniť, že okrem žalobcom citovaných ustanovení súd aplikoval aj ustanovenia osobitných právnych
predpisov aplikovateľných na tento charakter záväzkového vzťahu s ohľadom na subjekt dodávateľa
finančnej služby , na základe ktorých dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca nemal vo veci žiadny úspech, naopak žalovanýmal vo veci plný úspech, preto mu súdu priznal náhradu trov konania. Trovy konania žalovaného
pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia vyčíslené podľa ust. § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 § 13a
vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume

celkom 336,73 EUR za 4 úkonov právnej služby 61,85 EUR ( prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné
podanie, účasť na pojednávaniach z 15.05.2015, 28.08.2015) 4 x režijný paušál vo výške 1 x 8,04
EUR a 3x 8,39 EUR plus DPH. Právny zástupca žalovaného žiadal o úhradu trov konania na účet č.
2622793374/1100 vedeného v Tatra banke, a.s.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiachpodľa§42ods.3O.s.p.(t.j.ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).