Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Priehoda

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/507/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210356
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713210356.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt
Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, právne
zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti
odporcovi B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytoom J. XXXX/XX, XXX XX N., zastupovaný advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. Advokátom JUDr. Jánom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, o zaplatenie 662,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen, zo dňa 02. 02. 2015, č. k. 13C 2/2014-115, do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že navrhovateľovi ukladá povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške
202,75 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V ostatných nenapadnutých výrokoch sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdnávrhnavrhovateľazamietolsodôvodnením,ževúverovejzmluve
sa nenachádza údaj o úroku a iných poplatkoch, a preto súd s poukazom na § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2011 Z. z. dospel k záveru, že nemôže navrhovateľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dospel teda k názoru, že navrhovateľ
nepreukázal svoj nárok, a preto z uvedeného dôvodu mu ho nebolo možné priznať. Pokiaľ ide o trovy

konania, pri náhrade trov konania vychádzal okresný súd z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže tak odporca
ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mali v konaní úspech, priznal im náhradu trov konania
tak,ženavrhovateľoviuložilpovinnosťnahradiťodporcovitrovykonaniavovýške202,75euraprávnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka vo výške 262,20 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, podal tento odvolanie. Žiadal v napadnutom
výroku rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov
konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov, ktorým je
aj vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, bolo založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa,
a preto by malo byť tak vybavené, aby mohlo aktívne chrániť spotrebiteľov v spotrebiteľských súdnych
sporoch. Podľa názoru navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre to, aby sa v danom prípade dal

vedľajší účastník zastúpiť zástupcom z radov advokátov. Pokiaľ to aj urobil, takéto trovy nepovažoval
navrhovateľ za účelne vynaložené na ochranou práv spotrebiteľa, keďže ten istý právny zástupcazastupoval tak odporcu ako aj vedľajšieho účastníka. Podľa názoru navrhovateľa ide teda o duplicitné
trovy konania, ktoré sú neúčelné, a preto nemajú byť vedľajšiemu účastníkovi v danom prípade priznané.
Okremtohopoukazovalnato,ževedľajšíúčastníkvstupujedokonaniabezakejkoľvekznalostipredmetu

konania predpokladajúc, že ide o spotrebiteľský spor, pričom nemá základnú vedomosť o tom, aké právo
má na strane odporcu chrániť. Vedľajší účastník vstupuje do konaní rutinne, kde využíva podania, ktoré
sú súčasťou jeho podaní, aj v iných súdnych sporoch, a preto už aj z tohto dôvodu takto vzniknuté trovy
nemôžu byť účelne vynaložené, a keďže podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. má úspešný účastník konania
právo na náhradu len účelne vynaložených trov, tak mal súd túto účelnosť trov skúmať a pokiaľ by tak

bol urobil, dospel by k záveru, že nie je daný dôvod na priznanie trov konania vedľajšieho účastníka.

Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý rozhodnutie okresného súdu v
napadnutom výroku považoval sa vecne správne a žiadal ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods.1 O. s. p. v
napadnutom výroku o trovách konania, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
tento v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol, pričom proti tejto časti rozsudku okresného súdu odvolanie podané nebolo. Pretože tak
odporca ako aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mali v konaní úspech, pri náhrade trov
konania pristúpil okresný súd k použitiu ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal tak odporcovi ako aj
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť
odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 202,75 eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, odvolanie podané nebolo.

Krajský súd na základe podaného odvolania preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd

návrh navrhovateľa zamietol a ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi na účet jeho
právneho zástupcu trovy konania vo výške 202,75 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
nepreskúmaval a tento zostal v uvedených výrokoch nedotknutý.

Na základe podaného odvolania na strane navrhovateľa preskúmaval krajský súd správnosť výroku

rozsudku okresného súdu, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 262,20 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu vzniesol navrhovateľ námietku, že v danom konaní

nebol daný právny dôvod, aby sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov,
a preto ak tak urobil, tak takéto trovy, ktoré právnym zastúpením vedľajšieho účastníka vznikli, nie sú
účelnými trovami konania.

S názorom navrhovateľa vyjadreným v podanom odvolaní sa krajský súd nestotožňuje. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak, ako navrhovateľ má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.
s. p.

V ust. § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zúžil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa
ako vedľajšiemu účastníkovi, zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

Je nesporné, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu vstúpil do konania za platnosti ust. § 93
ods. 2 O. s. p. do 31. 12. 2014. V konaní preukázal, že je občianskym združením vytvoreným za účelomochrany práv spotrebiteľov, má príslušnú registráciu a bolo mu pridelené aj identifikačné číslo. Mohol
teda v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. vstúpiť do daného konania.

Keďže z ust. § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie,
tak v zmysle ust. § 24 O. s. p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Je teda nesporné, že z
vyššie citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka,
nechať sa v konaní zastupovať, a to advokátskou kanceláriou či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Pokiaľ teda vedľajší účastník v konaní využil
svoje právo a nechal sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak potupoval len v súlade so
zákonom. V tejto časti preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V sporných konaniach sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje takzvaná zásada úspechu, a teda
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Je nesporné, že v danom konaní navrhovateľ úspech nemal, preto jeho návrh na začatie konania bol v
celomrozsahuzamietnutý.Úspechvdanomkonanímalodporcaavedľajšíúčastník,ktorýnajehostrane
vystupoval. Keďže títo uplatnili náhradu trov konania, správne okresný súd pri náhrade trov konania
pristúpil k náhrade trov podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

V tejto súvislosti v podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že trovy konania, ktoré s právnym
zastúpením vedľajšieho účastníka vznikli, nie sú účelne vynaloženými trovami konania.

Ako už bolo vyššie uvedené, aj vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov
advokátov. Je nesporné, že v danej veci jeden a ten istý právny zástupca zastupoval tak vedľajšieho

účastníka ako aj odporcu. Odporca dal plnú moc pre právneho zástupcu, ktorý zastupuje aj vedľajšieho
účastníka neskôr, ako tomuto udelil plnomocenstvo vedľajší účastník.

Tak ako vyplýva aj z vyúčtovania trov právneho zastúpenia, tak tá okolnosť, že právny zástupca
vedľajšieho účastníka začal zastupovať v konaní aj odporcu na základe udelenej plnej moci, bola

zohľadnená pri výpočte trov právneho zastúpenia tak odporcu ako aj vedľajšieho účastníka. V tomto
smere však krajský súd uvádza, že v prípade trov právneho zastúpenia spojených s prípravou a
prevzatím zastúpenia účtoval právny zástupca odporcu aj vedľajšieho účastníka odmenu dvakrát za
ten istý právny úkon, teda prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, teda dvakrát po 41,50 eur ako aj
dvakrát režijný paušál k uvedeným úkonom. Krajský súd je toho názoru, že účelne vynaloženými trovami

právneho zastúpenia v takomto prípade je príprava a prevzatie zastúpenia len za jeden právny úkon,
keďže ten istý právny zástupca zastupuje vedľajšieho účastníka aj odporcu, a teda bol oboznámený s
obsahom spisu a podaným návrhom na začatie konania, preto nebol daný právny dôvod, aby bol dvakrát
účtovaný ten istý úkon tak v prospech vedľajšieho účastníka ako aj odporcu. V tomto smere považoval
krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, lebo takto by došlo k duplicite náhrady trov konania

za jeden úkon toho istého právneho zástupcu, ktorý vykonal v prospech obidvoch účastníkov, ktorých
zastupuje.

Na strane vedľajšieho účastníka preto krajský súd krátil priznané trovy o jeden úkon právnej pomoci v
sume 41,50 eur, režijný paušál k úkonu 8,04 eur a 20 % DPH 9,91 eur, teda celkom sumu 59,45 eur.

Uvedenú sumu krajský súd odpočítal od priznanej sumy 262,20 eur a dospel k sume 202,75 eur,
ktorá právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí. Preto zmenil rozhodnutie okresného súdu v
napadnutom výroku tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 202,75
eur. K takémuto postupu pristúpil krajský súd z dôvodu, že výrok rozsudku okresného súdu, ktorým

navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 202,75 eur, napadnutý
nebol, pričom v rámci týchto trov je už zahrnutá aj hodnota právneho úkonu za prípravu a prevzatie
zastúpenia v sume 41,50 eur spolu s režijným paušálom a príslušnou DPH. Keďže ide o trovy toho
istého právneho zástupcu, pričom v obidvoch výrokoch bola vyslovená povinnosť zaplatiť uvedenétrovy navrhovateľom na účet právneho zástupcu, tak krajský súd pristúpil k zníženiu náhrady trov
konania u vedľajšieho účastníka toho istého právneho zástupcu a z vyššie uvedených dôvodov zaviazal
navrhovateľa na zaplatenie sumy 202,75 eur.

Pokiaľ ide o ostatné trovy konania spojené s právnym zastúpením vedľajšieho účastníka ako aj odporcu,
tak tieto v súvislosti so znením § 142 ods. 1 O. s. p. považoval krajský súd za účelne vynaložené, lebo
už v podanom vyjadrení vedľajší účastník namietal nedostatky v zmluve o úvere s poukazom na ust.
§ 4 ods. 2 a § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z. z. a najmä to, že v predmetnej zmluve sa nenachádzajú

žiadne dojednania o úrokoch, poplatkoch a nie je tam uvedená ani ročná úroková sadzba. Poukazoval
teda vedľajší účastník na to, že ak tieto neboli dojednané, tak navrhovateľ nemá na ich zaplatenie
nárok. Vo vyjadrení však poukazoval aj na splatnosť jednotlivých splátok a z tohto dôvodu vzniesol aj
námietku premlčania nároku. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného súdu, tak toto rozhodnutie
bolo založené aj na tom, že navrhovateľ nepreukázal daný nárok, pričom dôvody rozhodnutia okresného
súdu sú v súlade aj s vyjadrením vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní podal.

Vzhľadom na uvedené potom bol krajský súd názoru, že právne úkony, ktoré urobil právny zástupca
vedľajšieho účastníka ale aj odporcu, boli účelne vynaložené na ochranu práv odporcu ako spotrebiteľa,
a preto ak tento mal v konaní úspech, potom tak odporca ako aj vedľajší účastník majú na ich náhradu
právo. U právnych úkonov, ktoré boli urobené tak v prospech vedľajšieho účastníka ako aj odporcu, bolo

zohľadnené to, že zo strany právneho zástupcu bol uplatnený u každého, teda tak u odporcu ako aj
vedľajšieho účastníka, len 50 %-ný nárok na vykonaný právny úkon. Táto okolnosť jednoznačne vyplýva
aj z písomného vyúčtovania, ktorý právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporcu do spisu doložil.

Krajský súd preto odvolanie navrhovateľa považoval len za čiastočne dôvodné, a preto rozhodnutie

okresného súdu v napadnutom výroku zmenil.

Vzhľadom na to, že tak navrhovateľ ako aj vedľajší účastník mali v odvolacom konaní čiastočný úspech,
tak krajský súd v zmysle ust. §142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z
účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.