Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206074
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613206074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26429705,
právnezastúpenomadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrosslingova4,Bratislava,
IČO: 36864421 proti odporcovi: E. V., bytom L. W. U., W. L. XXXX/X, o zaplatenie 1 113,32 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1113,32 eur spolu so
6 % ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 1359,- eur od 12.10.2009 do 19.11.2009 eur,

zo sumy 1349,- eur od 20.11.2009 do 21.3.2010,
zo sumy 1339,- eur od 22.3.2010 do 25.4.2010,
zo sumy 1329,- eur od 26.4.2010 do 24.5.2010,
zo sumy 1319,- eur od 25.5.2010 do 19.9.2010,
zo sumy 1299,- eur od 20.9..2010 do 19.10.2010,
zo sumy 1289,- eur od 20.10.2010 do 21.11.2010,
zo sumy 1279,- eur od 22.11.2010 do 19.12.2010,

zo sumy 1269,- eur od 20.12.2010 do 25.1.2011,
zo sumy 1193,32 eur od 26.1.2011 do 31.1.2011,
zo sumy 1173,32 eur od 1.2.2011 do 20.3.2011,
zo sumy 1163,32 eur od 21.3.2011 do 19.4.2011,
zo sumy 1153,32 eur od 20.4.2011 do 19.6.2011,
zo sumy 1143,32 eur od 20.6.2011 do 19.7.2011,
zo sumy 1133,32 eur od 20.7.2011 do 20.9.2011,
zo sumy 1123,32 eur od 21.9.2011 do 19.1.2012,

zo sumy 1113,32 eur od 20.1.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy
teda 4,53 eur s tým, že súd povoľuje odporkyni zaplatiť istinu, úroky a zmenkovú odmenu v mesačných
splátkach po 50,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do
zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Návrh čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej istiny zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 1113,32 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, 6 % ročný úrok,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 4,53 eur a náhradu trov konania. Návrh nauplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti
údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil odporca dňa 8.1.2009 na zmenkovú sumu vo výške 1 359,- eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.7.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 8.1.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.7.2009.

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu
úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická

osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po podaní návrhu, tunajší súd dňa 4.4.2013 postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods.
1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Okresný súd Košice I
vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský

súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4Ncb/42/2013 - 16 zo dňa 21.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného
súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v
prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves podľa
§ 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení
ďalej uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu

zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu
Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj
podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 9C/259/2013-35 dňa
31.1.2014 bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol
poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku
navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti tomuto rozsudku bolo

zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd
uznesením sp. zn. 5Co/299/2014-74 zo dňa 30.4.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší
súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok
5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd nebol oprávnený posudzovať právny vzťah medzi

účastníkmi konania ako spotrebiteľský a preto nesprávne považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú
v návrhu za zjavne neopodstatnenú. Právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. 4Ncb/42/2013-16
zo dňa 21.6.2013 nie je v prejednávanej veci záväzný, pretože ním bolo rozhodnuté iba o miestnej
nepríslušnosti. Povinnosťou súdu bude preto vo veci uskutočniť konanie podľa Nariadenia, konkrétne
podľa jeho Kapitoly II Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané
odporcovi tlačivo C na odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 7.7.2015. Odporkyňa v odpovedi uviedla,
že jej nebolo umožnené prečítať si celú zmluvu, najmä časti, ktoré sú písané drobným písmom. Nebola

upozornená na úžernícku výšku úrokovej sadzby. Z pôžičky už splatila viac ako 400,- eur. Odpoveď
odporkyne bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 30.7.2015.Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada

niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej
pohľadávky navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré
nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania
na deň 20.8.2015. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho

dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a
umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než
nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,

že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa

uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 20.8.2015 navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 30.7.2015, u odporcu
doručenie predvolania bolo preukázané taktiež dňom 30.7.2015. Navrhovateľ a jeho právny zástupca

sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, lehota na prípravu na pojednávanie
bola u nich zachovaná a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že uzatvorila zmluvu o úvere so spoločnosťou Pohotovosť,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver, jednalo sa o nižšiu sumu. Pri uzavretí zmluvy nebola

upozornená na výšku úrokov, ani na výšku odplaty. Na zadnej strane zmluvy bol písaný text avšak takými
malými písmenami, že tieto nebolo možné prečítať ani s okuliarmi. Ani samotnú zmluvu pred podpisom
nečítala. Pri podpise zmluvy teda nevedela ani čo podpisuje. Nespomína si za akých okolností a presne
kedy zmenku podpisovala. Nevie sa vyjadriť akú sumu z poskytnutého úveru už splatila. Finančné
prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté na základe zmluvy o úvere použila na výdavky spojené s bratovým

pohrebom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 8.1.2009, obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/658/2010 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporom dňa 8.1.2009 s
nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu

Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi
Dátum vystavenia: 8.1.2009
Zmenková suma: 1 359,- eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu tisíctristopäťdesiatdeväť eur a zmenkový úrok 0,25 %

denne od 27.7.2009
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/658/2010 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako
povinnému na vymoženie istiny 1 319,- eur s príslušenstvom.. Exekučným titulom v tomto prípade
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem návrhuoprávneného predložená aj Zmluva o úvere č. XXXXXXX Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
zmenka vystavená dňom 8.1.2009.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 8.1.2009 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 700,- eur.
Odporca ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 680,- eur t.j. celkovo čiastku 1 380,- eur v 12 mesačných splátkach po 115,- eur, počnúc od
22.1.2009. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí

s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 17 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,

prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 2Er/658/2010 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 20725/09 zo dňa 25.11.200, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 a vykonateľnosť
dňa 10.12.2009, bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
Bratislava istinu 1 359,- eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 27.9.2009 do zaplatenia,
úrok 6 % ročne zo sumy 1 359,- eur od 12.10.2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo

výške 315,82 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že medzi účastníkmi konania
vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je
právnym titulom uplatneného nároku. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah,
ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/658/2010-12 zo dňa 11.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa17.3.2011,súdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Exekučnýsúdnevydal
poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským.
Okrem iného uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný
podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v
nej uvedenú. Poukázal tiež na to, že podľa rozhodcovského rozsudku zmenková suma má pozostávať
aj z poplatku za upomienku a príslušenstva, pričom nie je možné z neho zistiť akým spôsobom bola
určená ich výška. Tiež z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, kedy bolo dohodnuté splatenie úveru,

splatnosť jednotlivých splátok a preto nie je možné konštatovať, že povinný sa dostal do omeškania a
teda, či oprávnený mohol podľa článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplniť zmenku.
Uznesením sp. zn. 2Er/658/2010-18 zo dňa 1.4.2011 bolo následne exekučné konanie zastavené.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkouhodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie
alebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatí
táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i
keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa

prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom
žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia § 75 Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1, 2, 3, 4 Zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá
náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou
prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že
je zročná na videnie. Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným

a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, 2 Zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej
zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti
(§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť

(§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného
pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať

alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 1 113,32 eur s
príslušenstvom, ktorý si navrhovateľ uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej dňa
8.1.2009. Z navrhovateľom predloženej zmenky je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo
zmluvy č. XXXXXXX. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného
spisu súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov

potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou
hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy,
ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo

dňa 8.1.2009 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

V danej veci, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého

je tunajší súd podľa § 226 O.s.p. viazaný, súd neposudzoval zmenku predloženú navrhovateľom z
hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zákona.

Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zákona stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená
navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona

zmenkovéhoašekového.Jezrejme,ževdanejvecizmenkabolaprevedenápredchodcomnavrhovateľa
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na navrhovateľa, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo
zmenky.

Posudzovanie prípadného základného vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. a odporcom, by bolo možné len vtedy, ak by odporca vzniesol voči navrhovateľovi ako
novému majiteľovi zmenky námietky, že pri nadobúdaní zmenky tento konal vedome v zlej viere a na
škoduodporcu,čobyodporcamuselvkonaníajpreukázať.Zlouvierousúnajmätieprípady,kedymajiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka

možnostivzniesťvočipôvodnémumajiteľovi,remitentovikauzálnenámietky.Vpredmetnejvecizostrany
odporcu žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli. Odporkyňa v konaní poukázala len na
skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia úverovej zmluvy s predchodcom navrhovateľa a to na skutočnosť,
že nebola upozornená na úroky a pokuty zo zmluvy, že zmluvu nemala možnosť riadne si prečítať kvôlimalému písmu, ktorým je napísaná. Potvrdila však, že podpis na zmenke je jej podpisom a túto zmenku
teda vlastnoručne podpísala. Skutočnosti uvádzané odporkyňou by mohli byť súdom posudzované, len
ak by nárok navrhovateľa posudzoval aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Súd však poukazujúc

na právny názor odvolacieho súdu, nárok navrhovateľa posudzoval len ako nárok zo zmenky, keďže
táto indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na plnenie.
Zo strany odporkyne nebolo v konaní tvrdené a teda ani preukázané, aby navrhovateľ ako nový majiteľ
zmenky pri jej nadobudnutí konal nepoctivo a vedome na škodou odporcu. Súd sa tak zaoberal len tým,
či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu,
údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosamáplatiť.Taktiežobsahujedátum,
miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované ustanovením
§ 75 Zákona zmenkového a šekového okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však

zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa ustanovenia § 76 ods.
1 a 2 uvedeného zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku
splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporcom a
jej splatnosť je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".

Keďže navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky.
V konaní nebolo preukázané, aby pri jej nadobudnutí navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu a
preto súd jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového mu priznal i právo postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy so 6 % ročným

úrokom, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj právo na zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 zmenkovej sumy.

Navrhovateľ, okrem už uvedeného sa návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách
splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v

predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť
právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmenkový úrok,
rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto

jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu
povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate
rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Súd preto má za to, že
navrhovateľom uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho

zákonníka a teda v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný. Preto žalobu v časti
požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny, 6%-tného ročného úroku zo
zmenkovejsumyazmenkovejodmeny.Neúspechmalvčastinepriznanéhozmenkovéhoúrokuvovýške
0,25 % denne z dlžnej sumy. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/1/2004, podľa
ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba

v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri
rozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťzaneúspechvpomernenepatrnejčastipodľa§142ods.
3 O.s.p., ale za čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal neúspech čo do priznania
zmenkového úroku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu teda nejde len o nepatrnú časť a
preto súd konštatuje, že vo veci mal úspech len čiastočný. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, poukazujúc na citované
ustanovenie, súd o náhrade jej trov nerozhodoval.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Príjmom odporkyne je len invalidný dôchodok, má zdravotné problémy. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu
výšky priznanej istiny navrhovateľovi, súd povolil odporkyni zaplatiť priznanú istinu, úrok a zmenkovú

odmenu v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c ) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e ) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f ) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.