Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113233171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113233171.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, D.
D., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová s. r. o., so sídlom Banská
Bystrica, Skuteckého 26, proti odporcovi W. Z., s miestom podnikania D. D., S. K.
č. XXXXX/XX, IČO: 32 864 591, právne zastúpenému Mgr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Jelšova 2A, Banská Bystrica, v konaní o uloženie odstránenia vady

diela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/327/2013
- 83 zo dňa 13. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi
uloženia splnenia povinnosti odstrániť vady diela.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi bola dojednaná
zmluva o dielo. Navrhovateľ bol povinný podľa tejto zmluvy bez zbytočného odkladu vady, ktoré
sa na veci ( diele ) vyskytli, vytknúť a špecifikovať najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia diela. K
prevzatiu diela došlo dňa 09. 03. 2013, avšak v konaní navrhovateľ nepreukázal, že osobne vytkol
vady diela u odporcu, ktoré by boli jasne špecifikované a v zákonnej lehote neuviedol, aký nárok zo

zodpovednosti z vád si uplatňuje. Konštatoval, že nakoľko lehota na vytknutie vád je 6 mesiacov a
táto lehota je lehotou prekluzívnou, zmeškaním uvedenej lehoty nárok navrhovateľa zaniká. Listinu
označenú ako ,,sťažnosť spotrebiteľky“ okresný súd nepovažoval za úkon navrhovateľa, nakoľko v ňom
nevystupuje ako sťažovateľ, ale jedná sa o úkon tretej osoby. V liste absentuje presná špecifikácia
jednotlivých vád, ktoré mali navrhovateľovi na zhotovenom diele vzniknúť. Keďže v lehote do 09. 09.
2013 navrhovateľ vady u zodpovedného subjektu nevytkol a neurobil tak ani subjekt, ktorý by bol riadne

a preukázateľne splnomocnený navrhovateľom, súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 - dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
O.s.p.)odvolanienavrhovateľka.Namietala,žeosobnevytklavadydielaodporcovi,poukázalana listinu

označenú ako „sťažnosť navrhovateľky“ a opačný právny záver okresného súdu považovala za právne
neudržateľný. Zdôraznila, že v prípade zastupovania na základe dohody o plnomocenstve vznikajú z
konaniazástupcuprávaapovinnostipriamozastúpenému.Navytknutieváddielaudelilasplnomocnenie
( dňa 20. 03. 2013 ) Asociácii užívateľov služieb, ktoré sa nachádza v súdnom spise ako príloha č. 2 k
jej písomnému vyjadreniu zo dňa 11. 09. 2014. Nestotožnila sa ani s právnym záverom prvostupňového
súdu o tom, že v zákonnej lehote 6 mesiacov nešpecifikovala presné vady diela a neuviedla aký nárok

zo zodpovednosti za vady diela si uplatňuje. Uvedené nezodpovedá vykonaným dôkazom. Uznáva, že
dielo bolo zhotovené dňa 09. 03. 2013 a 6 mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie vád uplynula dňa09. 09. 2013. V spise sa však nachádzajú listy odoslané prostredníctvom Asociácie užívateľov služieb
odporcovi, ktoré spĺňajú náležitosti reklamácie vád diela a je ich možné podľa ich obsahu jednoznačne
považovať za reklamáciu a to list zo dňa 25. 03. 2013 nazvaný ako „sťažnosť spotrebiteľky“, v ktorom

je uvedené, že požaduje ,,odstrániť závady technické aj estetické“, ako aj list zo dňa 30. 05. 2013, v
ktorom sa uvádza, že požaduje ,,odstrániť všetky závady, ktoré uvádza stavebný dozor“, pričom prílohou
listu bolo okrem iného aj vyjadrenie stavebného dozoru a to ako ,,príloha 2“. Naviac konštatovala, že
v spise sa nachádzajú aj dôkazy o odoslaní uvedených listín odporcovi v podobe výňatkov z knihy
odoslanej pošty Asociácie užívateľov služieb, ako aj to, že si 5 dní po prevzatí zhotoveného diela, keď

jej začala tiecť vodovodná batéria, ktorú jej namontoval odporca a vytopila susedov bývajúcich pod
ňou, odporcovi telefonovala a písala sms o tom, čo sa stalo. Odporca jej už 5 dní po zhotovení diela
odmietol opraviť vzniknuté vady diela, o ktorých už vtedy vedel, preto ani v súlade so zásadou dobrých
mravov vôbec neobstojí tvrdenie a obrana odporcu v tom smere, že nevedel čo od neho požaduje, a
že vady nereklamovala. Z uvedeného, ako aj z vyjadrení odporcu na pojednávaniach, ktorými bránil
svoj postoj k vadám vyplýva, že si bol vedomý, že už podstatou prvého listu dňa 25. 03. 2013, ktorého

prevzatie aj potvrdil, bolo vytknutie vád diela, teda reklamácia. Pokiaľ ide o prílohu listu zo dňa 30. 05.
2013, z nej možno nepochybne vyvodiť podrobnú špecifikáciu vytknutých vád, a to navyše v kontexte
žiadosti,,odstrániťvšetkyzávady,ktoréuvádzastavebnýdozor“,aniezavytknutievádlenvovšeobecne
rovine, ak zákon nezakazuje uviesť špecifikáciu vád v prílohe samotnej reklamácie, na ktorú je v texte
odkaz. Na záver zdôraznila, že prílišný formalizmus posudzovania ňou podanej reklamácie je v tomto

prípade v zjavnom rozpore s prirodzeným, ale i objektívnym právom. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Ohľadne procesného postupu okresného súdu
namietala, že navrhovala vykonanie ďalších dôvodov, ktoré by preukázali skutočnosť, že odporca si
obidva vyššie uvedené listy odoslané z Asociácie užívateľovu služieb prevzal, avšak ďalšie navrhované
dôkazy vykonané neboli. Okresný súd nevykonal žiadny z dôkazov, ktorý by s určitosťou potvrdil a

preukázal jej tvrdenie o tom, že odporca reklamáciu prevzal, pričom odporca na poslednom pojednávaní
dokonca potvrdil prevzatie listu zo dňa
25. 03. 2013, čo dovtedy popieral. Nevykonaním navrhovaných dôkazov na jednoznačné preukázanie
jej tvrdení jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ak naviac okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
ani neuviedol, prečo ňou navrhované dôkazy nevykonal.

Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania, poukázala na svoje majetkové, sociálne a zárobkové
pomery, ako aj to, že jej bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutiezmenil,prípadne,abyrozhodnutieprvostupňovéhosúduzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že toto považuje za nedôvodné.
Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla ďalšie iné skutočnosti, ktoré by boli schopné spôsobiť
zmenu napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu. Má za to, že napadnutý rozsudok je vecne
správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Navrhovateľkou predloženú „sťažnosť spotrebiteľky“
nie je možné považovať za vytknutie vád diela, nakoľko v nej absentuje popis vytýkaných vád a nejedná

sa o úkon navrhovateľky a ani o úkon jej právnej zástupkyne, ale o úkon tretej osoby. Navrhovateľka
tiež žiadnym spôsobom nepreukázala, že by dané sťažnosti boli odporcovi spolu s plnomocenstvom
na zastupovanie doručené. Nevykonaním navrhovaných dôkazov prvostupňový súd nijakým spôsobom
neodňal navrhovateľke právo konať pred súdom, nakoľko ňou navrhované dôkazy by nemali vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Nepovažoval za dôvodné, aby o náhrade trov konania okresný súd aplikoval

ustanovenie § 150 O. s. p., ak v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O. s. p., napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje
v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Citované ustanovenie§ 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) treba
z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať

a uplatňovať tak, že rozhodnutie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné
a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci tohto rozhodnutia je potrebné,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné
aprávnevýznamné.Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapredstavujesúčasťprávanaspravodlivý

proces. Rozhodnutie musí obsahovať skutkové zistenia, vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právne závery vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.

Keďže vydanie rozhodnutia obsahujúceho nedostatočné odôvodnenie možno považovať za odňatie

možnosti účastníka konať pred súdom a nedostatok dôvodov zároveň robí rozhodnutie v inštančnom
postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len napadnutý
rozsudok okresného súdu vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Ak okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ v zákonnej lehote neuviedol,
aký nárok zo zodpovednosti z vád si uplatňuje, pretože listinu označenú ako ,,Sťažnosť spotrebiteľky“
nepovažoval za úkon navrhovateľa, ale jedná sa o úkon tretej osoby, nepostupoval vecne správne,
ak žiadnym spôsobom neposúdil splnomocnenie navrhovateľky v prospech Asociácie užívateľov v
Banskej Bystrici zo dňa 20. 03. 2013, ktoré tvorí prílohu podania navrhovateľky na č. l. 75 spisu. V

uvedenom splnomocnení je výslovne uvedené, že navrhovateľka splnomocňuje Asociáciu užívateľov
služieb, zastúpenú jej predsedom, na zastupovanie vo veci reklamácie vád diela, rekonštrukcie bytového
jadra na bezbariérové (kúpeľňa + WC), proti zhotoviteľovi C. Z.. Výslovne išlo o splnomocnenie
na odosielanie a prijímanie reklamácií, osobnú telefonickú, ale i emailovú komunikáciu. Práve na
základe tohto splnomocnenia bolo zo strany Asociácie užívateľov služieb dňa 30. 05. 2012 odporcovi

doručené podanie, kde sa poukazuje na množstvo nedostatkov diela a obsahuje aj doporučenie,
aby odborník odstránil tieto závady v zmysle prílohy č. 2, ktorej obsahom bolo posúdenie kvality
zrealizovaných prác, rekonštrukcie kúpeľne, WC a plávajúcej podlahy pre bezbariérový byt vozíčkara,
teda navrhovateľky. Zároveň bol odporcovi adresovaný aj list zo strany Asociácie užívateľov služieb
ako „sťažnosť spotrebiteľky“ zo dňa 25. 03. 2013, v ktorom bolo výslovne konštatované, že aj napriek

telefonickej reklamácie zo strany sťažovateľky pani H., neboli závady dovtedy odstránené. Výslovne sa
domáhala odstránenia vád, nakoľko už v tom čase vznikla navrhovateľke škoda v dôsledku vytápania
bytu pod jej bytom. Okresný súd sa však podrobne s uvedenými listinnými dôkazmi vôbec nevysporiadal,
tieto neposudzoval, napriek tomu svoje skutkové a následne právne závery vyvodil bez toho, aby
odôvodnil,prečonatietodôkazyneprihliadalabeztoho,abyodôvodnil, nazákladeakýchmyšlienkových

postupov k ďalšiemu dokazovaniu nepristúpil.

Ak okresný súd v odôvodnení konštatoval, že v liste ,,Sťažnosť spotrebiteľky“ absentuje presná
špecifikácia jednotlivých vád, ktoré mali navrhovateľovi na zhotovenom diele vzniknúť, odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšie písomné podanie zo dňa 30. 05. 2013, ktorého súčasťou

už uvedená špecifikácia bola. Ak následne okresný súd nepovažoval túto špecifikáciu za dostatočnú,
neuviedol na základe akých úvah k uvedenému právnemu záveru dospel. Pokiaľ ide o to, že navrhovateľ
v zákonnej lehote neuviedol, aký nárok zo zodpovednosti z vád si uplatňuje, uvedené vylučujú obidve
písomné podania, ak sa v nich navrhovateľka domáha výslovne ,,odstránenia vád diela“. Teda aj v tomto
rozsahu nie je zrejmé, na základe akých úvah okresný súd dospel k tomu, že navrhovateľka neuviedla,

aký nárok zo zodpovednosti z vád si uplatňuje, ak tento bol výslovne v oboch podaniach uvedený.

Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci, bude preto opätovne posúdiť nárok navrhovateľky,
ak podľa vyjadrenia navrhovateľky a priloženej fotodokumentácie, dielo vykazovalo znaky vád. Odvolací
súd sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého boli odporcovi vytknuté vady

diela len vo všeobecnej rovine, a ak súčasťou podania, ktoré bolo adresované Asociáciou užívateľov
služieb,bolapríloha,ktorákonštatovalavadydielabezohľadunato,žepredmetnáprílohabolaoznačení
ako posúdenie kvality prác Ing. J.. Z obsahu tohto podania zo dňa 03. 04. 2013 je zrejmé, aké nedostatky
dielo vykonané odporcom vykazovalo, či už ide o keramické obklady a dlažby, stolárske konštrukcie,úpravy povrchov a zavesený strop, či zariaďovacie predmety. Uvedené podanie teda obsahuje rozsiahly
zoznam závad a porúch, ktorých odstránenia sa navrhovateľka domáhala, ak konštatovala vo svojom
podaní, že sa domáha odstránenie všetkých závad v zmysle uvedenej prílohy.

Úlohou okresného súdu bude preto po vrátení veci opätovne dôkladne zistiť skutkový stav, vykonať za
týmto účelom dokazovanie a až následne vyvodí právny záver, či navrhovateľka uplatnila vady z diela
riadne a včas. Len v prípade, ak okresný súd vyhodnotí, že uvedená lehota, ako aj vytknutie vád diela
bolo uplatnené v súlade so zákonom, posúdi návrh vo veci samej.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že prílišný formalizmus posudzovania reklamácie navrhovateľky
je v rozpore s objektívnym právom aj v súvislosti s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžo 389/2009 zo dňa 09. 12. 2010, ako aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 135/2004 zo
dňa 24. 09. 2004. V tejto súvislosti naviac odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa aj navrhovateľka
domáhalaodstráneniavád,atietobolisúčasťouzoznamuvádvzmysleposúdeniakvalityzrealizovaných

prác, rekonštrukcie kúpeľne, WC a plávajúcej podlahy pre bezbariérový byt vozíčkara zo dňa 03. 04.
2013, nebolo povinnosťou navrhovateľky pri reklamácii týchto vád, pokiaľ žiadala ich odstránenie, určiť
i spôsob tohto odstránenia.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, potom v

novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov celého teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.