Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223762
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114223762.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. so sídlom Vajnorská 98, 831 04
Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou so sídlom
Veternicová 1, 841 05 Bratislava, proti odporcovi F. C., A.. XX. XX. XXXX, W. M. XX/X, XXX XX
Ľ., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD.,
advokátom so sídlom Piaristická 2, 979 01 Nitra, o zaplatenie 2 610,33 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na odmietnutie odporu z a m i e t a .

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 572,20 eura za zastúpenie
advokátom, zástupcovi odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 11. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2
610,33 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že s odporcom uzatvorili dňa 13. 06. 2012 Zmluvu
o AutoKredite č. 774392, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi účelový úver vo výške 6
160,00 eur s dobou splatnosti 48 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 33,29 % na

nákup predmetu financovania motorového vozidla Q. F. - Q. I., H. Q. XXXX, N. E. X XXX I., XXX O.,
Q.: K.. Povinnosťou odporcu bolo uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 210,15 eura v zmysle
splátkového kalendára, ktorý predstavuje súčasť zmluvy. Na zabezpečenie svojho záväzku navrhovateľ
uzatvoril s odporcom dňa 13. 06. 2012 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.
774392 ktorou odporca previedol na navrhovateľa vlastnícke právo k predmetu financovania. Nakoľko
sa odporca v zmysle článku VII. ods. 2 bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok dostal do omeškania
s úhradou splátky alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 10 dní, resp. opakovane po dobu i kratšiu ako 10 dní

v priebehu 9 mesiacov, navrhovateľ listom zo dňa 20. 05. 2013 odporcovi oznámil v zmysle ustanovenia
článku VII. ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok, že sa týmto dňom stal splatným celý úver.
Prostredníctvom oznámenia o predčasnej splatnosti úveru navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie
dlžnej sumy tam uvedenej. Spolu s oznámením o predčasnej splatnosti úveru navrhovateľ oboznámil
odporcu aj o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok, ktorým informoval odporcu o použití
služby špecializovanej organizácie za účelom mimosúdneho inkasa pohľadávky vzniknutej z dôvodu
nedoplatku na mesačných splátkach zmluvy. Nakoľko odporca dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ dňa

31. 05. 2013 pristúpil k protokolárnemu odobratiu predmetu financovania tak, ako to vyplýva o správy
o priebehu šetrenia zo dňa 31. 05. 2013 a protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 31. 05. 2013 a jeho
následnému odpredaju tretej osobe. Právnym dôsledkom predčasného ukončenia zmluvy a predčasnej
splatnosti úveru vznikla odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi nižšie uvedenú sumu. Uvedenásuma bola podrobne vyčíslená vo vyrozumení o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej
splatnosti úveru podľa zmluvy, ktoré navrhovateľ vystavil odporcovi dňa 25. 10. 2013, pričom táto
pozostáva z nasledovných čiastkových súm: dlžná čiastka splatná ku dňu stanovenia úveru splatným:

623,65 eura; nesplatná časť istiny: 4 934,89 eura, Zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy:
1 461,67 eura, náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja: 748,87 eura; čo spolu
predstavuje 7 769,08 eura. Výnos z predaja predmetu financovania bez DPH navrhovateľ uviedol: 5
058,75 eura. Po výslednom započítaní nárokov vyčíslil navrhovateľ svoju pohľadávku vo výške 2 710,33
eura (7 769,08 eura - 5 058,75 eura). Odporca prevzal predžalobnú výzvu dňa 13. 06. 2014, po obdržaní

ktorej uhradil navrhovateľovi 2 x 50,00 eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ podaným návrhom
domáhal zaviazania odporcu zaplatiť mu 2 610,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne z dlžnej sumy od 15. 09. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12Ro/182/2014-54 zo dňa 26. 01. 2015, voči ktorému podal
odporca včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom

odpore uviedol, že navrhovateľovi nedlží žiadnu peňažnú sumu a pohľadávku vyčíslenú v platobnom
rozkaze považuje za nedôvodnú. Uviedol, že na výzvu navrhovateľovi riadne vozidlo odovzdal, po
odovzdaní s ním navrhovateľ nijako nekomunikoval, neoznámil mu akým spôsobom s odovzdaným
vozidlom nakladal a ak mu vznikli akékoľvek náklady, tieto si spôsobil navrhovateľ svojim konaním.
Uviedol, že počas trvania zmluvného vzťahu s navrhovateľom mu uhradil nemalú čiastku a zostatková

cenamotorového vozidla,ak bolo predávané s poctivým obchodným úmyslom, musela pokryť akékoľvek
zostávajúce nároky navrhovateľa. Na základe uvedeného navrhol návrh zamietnuť a priznať mu právo
na náhradu trov konania.

K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca mu uhradil počas trvania

zmluvného vzťahu 9 splátok v celkovej výške 1 990,55 eura a keďže sa dostal s plnením svojho
záväzku do omeškania, navrhovateľ listom zo dňa 20. 05. 2013 odporcovi v súlade s ustanovením
článku VII. ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok oznámil, že týmto dňom sa stal poskytnutý
úver predčasne splatným. Keďže sa odporca dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania a nebol
schopný splatiť svoj dlh navrhovateľ uplatnil zabezpečovací prevod práva k predmetu financovania. Za

účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu financovania zabezpečil navrhovateľ vypracovanie
Znaleckého posudku č. 42/2013, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetu financovania ku dňu 06.
06. 2013 na sumu 6 145,00 eur, čo predstavuje sumu 5 120,83 eura bez DPH. Navrhovateľ predal
predmet financovania za cenu 5 058,75 eura bez DPH, čo predstavuje rozdiel vo výške 62,08 eura
oproti všeobecnej hodnote určenej Znaleckým posudkom, čo preukazuje, že navrhovateľ postupoval

pri odpredaji vozidla s dostatočnou obozretnosťou. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca po prevzatí
výzvy od navrhovateľa požiadal o úhradu v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur, ktoré následne
v dňoch 11. 07. 2014 a 08. 08. 2014 aj uhradil v celkovej výške spolu 100,00 eur. Navrhovateľ tak má
za nepochybné, že odporca uhradil čiastočne svoj záväzok z dôvodu, že si je plne vedomý existencie
a dôvodnosti uplatňovanej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že odpor je nedôvodný,

tvrdenia uvádzané v odpore sa nezakladajú na pravde a preto navrhovateľ navrhol, aby súd podaný
odpor odporcu odmietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 08. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami,
z prednesov odporcu a zástupcu odporcu zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ uzatvoril s

odporcom dňa 13. 06. 2012 úverovú zmluvu, Zmluvu o AutoKredite č. 774392, na základe ktorej bol
odporcovi navrhovateľom poskytnutý úver vo výške 6 160,00 eur na nákup predmetu financovania,
osobné motorové vozidlo Q. F. - Q. I., H. Q. XXXX, N. E. X XXX I., XXX O., Q.: K., s dobou
splatnosti 48 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 33,29 %, ktorý sa odporca
zaviazal navrhovateľovi vrátiť v splátkach podľa Splátkového kalendára k zmluve o AutoKredite č.

774392, zaplatiť úroky a spracovateľský poplatok vo výške 92,40 eura. Počet splátok bol v zmluve
dohodnutý 48 vo výške 179,00 eur, odporca sa tak zaviazal uhradiť navrhovateľovi spolu 8 592,00 eur.
Mesačná splátka poistného za havarijné poistenie predmetu financovania bola v zmluve dohodnutá
vo výške 31,15 eura. Na zabezpečenie záväzku navrhovateľa z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ
s odporcom dňa 13. 06. 2012 Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 774392,

ktorou odporca na zabezpečenie svojho záväzku previedol vlastnícke právo k predmetu financovania,
osobnému motorovému vozidlu Q. F. - Q. I., H. Q. XXXX, N. E. X XXX I., XXX O., Q.: K. na navrhovateľa.
Odporca uhradil navrhovateľovi iba 9 splátok vo výške spolu 1 990,55 eura. Navrhovateľ v dôsledku
nesplácania úveru vyhlásil ku dňu 20. 05. 2013 predčasnú splatnosť úveru a požadoval vrátiť celú dlžnúsumu, ktorá predstavovala 7 333,36 eura. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa začatie výkonu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 20. 05.
2013 účtovanie poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok, ktoré predstavujú 159,34 eura. Spoločnosť

LUBRA s.r.o., IČO: 36 583 766 navštívila odporcu dňa 23. 05. 2013 na adrese bydliska, oznámenie o
predčasnej splatnosti úveru bolo zanechané v poštovej schránke. Dňa 30. 05. 2013 odporca kontaktoval
pracovníka externej agentúry, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu a tak predmet
leasingu odovzdá. Dňa 31. 05. 2013 bol predmet leasingu protokolárne odobratý a odstavený v
AUTONOVO, a.s. Banská Bystrica. Podľa protokolu o prevzatí vozidla odporca odovzdal vozidlo dňa

31. 05. 2013 p. P. o.i. spolu s 2 ks OEV. Podľa Znaleckého posudku č. 42/2013 vypracovaného
znalcom G.. U. M., bola všeobecná hodnota predmetu financovania ku dňu 06. 06. 2013 6 145,00
eur (vrátane DPH). Predmet financovania predal navrhovateľ za cenu 5 058,75 eura. Spoločnosť
LUBRA s.r.o., IČO: 36 583 766 fakturovala navrhovateľovi za odobratie predmetu financovania sumu
159,34 eura, za prevoz predmetu financovania z Ľubietovej do Banskej Bystrice sumu 63,73 eura,
za prevoz predmetu financovania na trase Banská Bystrica - Bratislava 115,51 eura. Za vypracovanie

znaleckého posudku k predmetu financovania fakturoval G.. U. M. navrhovateľovi sumu 182,08 eura.
Spoločnosť OVER-LEASE s.r.o., IČO: 35 847 930 fakturovala navrhovateľovi za ukončenie leasingu,
odhlásenie na ODI PZ B. Bystrica a duplikát OE z dôvodu straty 41,30 eura a 118,53 eura. Navrhovateľ
vystavil faktúru odberateľovi Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., IČO: 31 319 459 za odpredaj
predmetu financovania za celkovú cenu 5 058,75 eura. Odporca na pojednávaní namietal výšku

zmluvnej pokuty uplatnenej v návrhu vo výške 1 461,67 eura z dôvodu neurčitosti a z dôvodu jej
rozporu so zákonom, nakoľko je vo výške 30 % nesplatenej listiny a aj preto pre rozpor s § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej namietal náklady spojené so zaistením vozidla a s
realizáciou predaja vo výške 748,87 eura, ktoré majú pozostávať z nákladov mimosúdneho vymáhania,
nákladov za prevoz. Tiež uviedol, že vyčíslený duplikát z dôvodu straty osvedčenia o evidencii vo výške

uplatnenejnavrhovateľom118,53eurjeneúčelnýmnákladom,nakoľkoodporcaodovzdalvšetkydoklady
k predmetu financovania. Ďalej namietal cenu predmetu financovania určenú znalcom z dôvodu, že v
zmysle ponúk, ktoré našiel na stránke autobazar.eu, je priemerne cena obdobných motorových vozidiel
vo výške 8 000,00 eur. Preto namietal aj nedôvodné zníženie technickej hodnoty vozidla zo sumy
8 479,00 eur rôznymi koeficientmi, dokonca koeficientom dopytu na trhu, ktorý mal teda stanovovať

údajne nižšiu predateľnosť odobratých vozidiel z dôvodu neznámych alebo nedostatočných poznatkov
o predchádzajúcej prevádzke. Koeficientmi bola znížená hodnota motorového vozidla zo sumy 8 479,00
eur až na sumu 6 145,00 eur. Uviedol, že ak navrhovateľ predával motorového vozidlo v mene a
na účet odporcu, tak podľa ust. § 576 Obchodného zákonníka mal postupovať ako mandatár a teda
mal postupovať v zmysle § 567 s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami odporcu, t. j.

predať motorové vozidlo za čo najvyššiu možnú cenu, minimálne však trhovú a mal vždy informovať
odporcu akým spôsobom a o cene, za ktorú plánuje predmetné motorové vozidlo predať. Ak teda
navrhovateľ predal motorové vozidlo spôsobom a za cenu, o ktorých skutočnostiach odporcu však
vôbec neinformoval, takže mu vznikla škoda, túto škodu si navrhovateľ spôsobil sám a teda znáša
ju sám, dokonca navrhovateľ svojím konaním v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona spôsobil

škodu odporcovi, nakoľko po predaji motorového vozidla mal vzniknúť kladný rozdiel, ktorý po uhradení
pohľadávok navrhovateľa mal odporcovi vydať. Odporca mal za to, že navrhovateľ postupoval v rozpore
s § 382 a 384 Obchodného zákonníka a teda ak tvrdí, že mu vznikla nejaká škoda, tým, že porušil tieto
ustanovenia, neinformoval odporcu akým spôsobom a kde predáva predmetné motorové vozidlo, za akú
cenu, mal urobiť primerané opatrenia potrebe na to, aby túto škodu odvrátil alebo ju zmiernil, je teda

plne zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Podľa § 174 ods. 3 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“), súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci

samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 02. 06. 2015 navrhol odmietnuť odpor ako nedôvodný,
nakoľko v odpore uvedenú argumentáciu nepovažoval za odôvodnenie ani pri extenzívnom výklade
ustanovenia § 172 ods. 1 OSP.

Súd návrh navrhovateľa na odmietnutie odporu zamietol, nakoľko odporca podal odôvodnený odpor v
zákonom stanovenej lehote. V akom rozsahu sa má odpor odôvodniť, je otázkou konkrétneho prípadu.
Odôvodnenie má aspoň rámcovo vymedzovať námietky voči uplatnenému a priznanému nároku.Odporca v podanom odpore výslovne uviedol, že navrhovateľovi nedlží žiadnu peňažnú sumu. Taktiež
namietal, že navrhovateľ s ním nijak nekomunikoval, neoznámil akým spôsobom s vozidlom po jeho
odovzdaní nakladal a ak mu teda vznikli akékoľvek náklady (škoda), túto si spôsobil sám. Súd má za

to, že podaný odpor spĺňal podmienky riadne odôvodneného odporu, keď v skrátenom, tzv. rozkaznom,
konaní bolo rozhodnuté bez vyjadrenia odporcu a teda samotné popretie existencie pohľadávky
navrhovateľa odporcom spôsobuje zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu a potrebu nariadenia
pojednávania a vykonania dokazovania ohľadne preukázania tvrdení navrhovateľa o existencii jeho
pohľadávky. Formalistický výklad „odôvodnenosti odporu“, či dokonca vyžadovanie uvedenia všetkých

dôvodov ktoré má odporca voči nárokom navrhovateľa by bolo v rozpore so zásadou práva na
spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku by viedlo k neprípustnému odmietnutiu spravodlivosti
odporcovi. Z uvedených dôvodov súd procesný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, utanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom
práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci

podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

Podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho práva
povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké

alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe,
ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.

Podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka., veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne
vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

Podľa § 553e Občianskeho zákonníka, na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú
ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.Podľa § 151m ods. 7 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu
výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri
jeho predaji.

Podľa§151mods.9Občianskehozákonníka,záložnýveriteľjepovinnýpodaťzáložcovipísomnúsprávu
o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o
predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného
práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva

je záložný veriteľ povinný preukázať.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 13. 06. 2012

pod číslom 774392 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 6 160,00 eur
na nákup predmetu financovania, osobného motorového vozidla, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodných a Občianskym zákonníkom.
Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, dočasne poskytnuté peňažné
prostriedky vo forme úveru na nákup osobného motorového vozidla navrhovateľom, ktorý poskytuje

úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie
úverov z vlastných peňažných zdrojov a z cudzích peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej
výzvy. Uzatvorená zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 13.
06. 2012 pod číslom 774392 zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka. Obe zmluvy sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, preto sa na ne prednostne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila,
že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Z autentického

výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny
režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Rovnako tak podľa rozsudkov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo
dňa 21. 04. 2015 vyplýva, cit.: „Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.“ Súd preto obe zmluvy právne posúdil ako zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho

zákonníka a na jednotlivé inštitúty v nich obsiahnuté, predovšetkým zmluvnú pokutu a náklady spojené
s realizáciou výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil pohľadávku vo výške 1 461,67 eura ako zmluvnú pokutu za
predčasné ukončenie zmluvy podľa článku VII. bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok. Zmluvná

pokuta sa podľa tvrdení navrhovateľa vypočíta ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou súčtu
splátok, t.j. splátky odo dňa stanovenia úveru splatným do dňa riadnej splatnosti úveru, odúročené
ročným BRIBIDom / 12 a nesplatenej časti istiny.

Súd dojednanie v článku VII. bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok vyhodnotil ako neplatné

z dôvodu, že neumožňuje určito a zrozumiteľne určiť výšku zmluvnej pokuty. Všeobecné zmluvné
podmienky uvádzajú vzorec výpočtu zmluvnej pokuty nasledovne: „ZP = a1/(1+u)^1 + a2/(1+u) ^2 + … +
an/(1+u) ^n - i + mp + d”, pričom „mp“ je poplatok podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov veriteľa a „d“ je
neamortizovaná časť dotácie zmluvy. Nakoľko dve veličiny nevyhnutné pre výpočet zmluvnej pokuty nie
sú vopred spotrebiteľovi známe, keď hodnota „mp“ je poplatok, ktorý odkazuje na „aktuálny sadzobník

poplatkov veriteľa“, a ktorý ani súdu predložený nebol a na „neamortizovanú časť dotácie zmluvy“, ktorý
pojem nie je navrhovateľom nikde vysvetlený, ide o neurčité a dojednanie a ako také pre rozpor s § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Následne tak zmluvná pokuta nie je dohodnutá platne podľa §
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď v zmluve nie je dohodnutý spôsob jej určenia. Spôsob určeniauvedený v článku VII bod 5 všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa nezodpovedá určitosti
a zrozumiteľnosti, keď pre správne určenie výšky zmluvnej pokuty potrebuje spotrebiteľ poznať údaje,
ktoré mu nie sú v čase uzavretia zmluvy známe - neamortizovaná časť dotácie zmluvy, a údaj ktorý nie je

presne špecifikovaný a podlieha kedykoľvek ľubovoľným zmenám zo strany dodávateľa - poplatok podľa
aktuálneho sadzobníka poplatkov veriteľa, pričom nie je ani zrejmé o aký konkrétny poplatok sa jedná.

Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa voči odporcovi na úhradu sumy 1 461,67 eura ako
Zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy nepriznal, nakoľko zmluvná pokuta je dohodnutá

v rozpore s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď spôsob jej určenia je vyjadrený neurčito a
nezrozumiteľne.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil pohľadávku vo výške 748,87 eura ako náklady spojené so
zaistením vozidla a realizáciou predaja. Podľa odôvodnenia návrhu sa jedná v zmysle článku VII. ods.
5 Všeobecných zmluvných podmienok o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s odobratím a prevozom

predmetu financovania (faktúry č. 13 00121 a č. 13 00134 spoločnosti LUBRA s.r.o.), s vypracovaním
znaleckéhoposudku(faktúrač.42/2013Ing.JozefaHermana)asodhlásenímpredmetufinancovaniana
ODIPZBanskáBystrica(faktúrač.483/2013spoločnostiOVER-LEASE,s.r.o.).Podľapriloženýchfaktúr,
na ktoré návrh odkazuje bola voči navrhovateľovi od tretích osôb požadovaná suma spolu 680,49 eura
(159,34 eura + 63,73 eura + 115,51 eura + 182,08 eura + 41,30 eura + 118,53 eura). Navrhovateľ teda

nepreukázal náklady spojené so zaistením vozidla v tvrdenej výške, keď sa domáhal sumy 748,87 eura,
pričom predložil listiny (faktúry) iba na sumu 680,49 eura. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva je podľa § 553e v spojení s § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka
povinný preukázať navrhovateľ. Nákladmi spojenými so zaistením vozidla a realizáciou predaja sa podľa
§ 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka rozumejú náklady účelne vynaložené v súvislosti s výkonom

zabezpečovacieho prevodu práva. Za tieto náklady nemožno v prejednávanom prípade považovať
náklady spojené s prevozom motorového vozidla z Ľubietovej do Banskej Bystrice dňa 31. 05. 2013
a z Banskej Bystrice do Bratislavy dňa 24. 06. 2013 a náklady spojené s odobratím vozidla vo výške
132,78 eura dňa 31. 05. 2013, ktoré vyúčtovala spoločnosť LUBRA s.r.o. navrhovateľovi faktúrami číslo
13 00121 zo dňa 31. 05. 2013 a číslo 13 00134 zo dňa 24. 06. 2013. Navrhovateľ nepreukázal, že

by odporca nekomunikoval, odmietol odovzdať predmetné vozidlo a že by bol nevyhnutne a účelne
vynaložil náklady v uvedenej výške, keď nevyzval odporcu na dobrovoľné vydanie motorového vozidla
v Bratislave. Aj podľa čl. III. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je dlžník (odporca) povinný v
deň doručenia výzvy odovzdať predmet financovania veriteľovi na mieste určenom veriteľom v písomnej
výzve. Takúto výzvu navrhovateľ nepreukázal, keď podľa Oznámenia o uplatnení a začatí výkonu

zabezpečovacieho prevodu práva zo dňa 20. 05. 2013 vyzval odporcu na okamžité pristavenie vozidla
na adresu spoločnosti, resp. na jeho vydanie poverenej osobe. Taktiež navrhovateľ listom zo dňa 20.
05. 2013 oznámil odporcovi zosplatnenie úveru, pričom mu oznámenie zanechal v schránke dňa 23.
05. 2013, a už dňa 31. 05. 2013 pristúpil k odobratiu motorového vozidla. Navrhovateľ neponechal
odporcovi lehotu na dobrovoľné splnenie povinnosti a teda na odovzdanie vozidla v ním určenej lehote

na určenom mieste a čase. Odporca mohol motorové vozidlo priviesť a odovzdať aj v Bratislave a to
priamo navrhovateľovi, nebolo preto v danom prípade preukázané, že by boli účelne vynaložené náklady
za prevoz vozidla vo výške 179,24 eura z Ľubietovej do Bratislavy. Pokiaľ ide o náklady vo výške 159,34
eura za odobratie vozidla, tieto sú nepreskúmateľné. Pochybnosti o účelnosti nákladov za prevoz vozidla
umocňuje súdu aj opätovný náklad 118,53 eura účtovaný spoločnosťou OVER-LEASE s.r.o. dňa 30. 09.

2013 ako administratívny poplatok za odhlásenie na ODI PZ B.Bystrica, vypočítaný ako 439 km x 0,27
faktúrou č. 483/2013 zo dňa 30. 09. 2013. Podľa uvedeného nákladu a jeho popisu vyplýva, že vozidlo
bolo opäť prepravované do Banskej Bystrice, zrejme za účelom jeho odhlásenia z evidencie. Nemožno
hovoriť o účelnosti, ak je vozidlo prepravované najprv z Banskej Bystrice do Bratislavy za neznámym
účelom a potom opätovne prepravované do Banskej Bystrice za účelom jeho odhlásenia. Pokiaľ ide

o náklad 41,30 eura popísaný ako duplikát OE z dôvodu straty účtovaný spoločnosťou OVER-LEASE
s.r.o. faktúrou č. 483/2013 zo dňa 30. 09. 2013, tento náklad nemožno považovať za účelne vynaložený,
keď podľa protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 31. 05. 2013 bolo zároveň s vozidlom odovzdané 2
ks OEV (pravdepodobne Osvedčenie o evidencii vozidla). V protokole sa ani neuvádza, že by nebolo
spolu s vozidlom odovzdané aj Osvedčenie o evidencii vozidla, keď popísané závady sú „poškodená

strecha, poškrabaný zadný nárazník“. Preto náklady spojené s vyhotovením duplikátu osvedčenia o
evidencii z dôvodu straty nie sú účelne vynaložené a ich vznik odporca nijakým spôsobom nezapríčinil.
Za jediný nevyhnutne a účelne vynaložený náklad v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu
práva tak súd posúdil náklad vo výške 182,08 eura za vyhotovenie znaleckého posudku na výpočethodnoty vozidla, za ktorý bola navrhovateľovi vystavená faktúra č. 42/2013 zo dňa 16. 06. 2013 znalcom
G.. U. M..

Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa voči odporcovi na úhradu sumy 566,79 eura (748,87
eura - 182,08 eura) ako Nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja nepriznal, keď
navrhovateľom predložené doklady preukazujú vynaloženie iba sumy 498,41 eura (bez nákladov na
vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 182,08 eura), a uvedená suma netvorí nevyhnutne a účelne
vynaložené náklady v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553d ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorých náhrady sa môže domáhať navrhovateľ voči odporcovi. Dojednanie vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré umožňuje akékoľvek náklady navrhovateľa (dodávateľa)
spojené so zaistením a predajom predmetu zabezpečovacieho prevodu práva (motorového vozidla),
bez ohľadu na ich účelnosť a nevyhnutnosť účtovať na ťarchu odporcu (spotrebiteľa) je pre rozpor s
ustanovením § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa § 39 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné.

Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi tak predstavovala 5 740,63 eura, z toho suma 623,65 eura
za dlžnú čiastku splatnú ku dňu stanovenia úveru splatným, suma 4 934,89 eura za nesplatnú časť
istiny a suma 182,08 eura za nevyhnutne a účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom

zabezpečovacieho prevodu práva. Pohľadávku vo výške 2 028,46 eura za zmluvnú pokutu a náklady
spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol
navrhovateľovi priznať. Nakoľko odporca uhradil navrhovateľovi v dňoch 11. 07. 2014 a 08. 08. 2014
spolu 100,00 eur, oprávnená pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi tak predstavovala 5 640,63 eura.

Navrhovateľ predal predmet financovania za sumu 5 058,75 eura. Uvedený výťažok realizácie predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva odpredajom motorového vozidla navrhovateľom nezodpovedá
výťažku, ktorý by bol dosiahnuteľný v prípade konania navrhovateľa v súlade s § 553c ods. 4
Občianskeho zákonníka. Predovšetkým navrhovateľ súdu neuviedol, akým spôsobom realizoval výkon
zabezpečovacieho prevodu práva. Pojem „odpredaj“ uvedený v návrhu nezodpovedá zmluvnému

dojednaniu v čl. V. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého „...je
veriteľ oprávnený predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase.“
Navrhovateľ teda predal motorové vozidlo za cenu 5 058,75 eura, čo však nezodpovedá cene obvyklej
na trhu v príslušnom mieste a čase. Cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase určil znalec
G.. U. M. v Znaleckom posudku č. 42/2013 ku dňu 06. 06. 2013 v sume 6 145,00 eur. Všeobecná

hodnota motorového vozidla určená znaleckým posudkom je výsledná objektivizovaná hodnota, ktorá
je znaleckým odhadom jeho najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by malo dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Súd nemá dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, podľa ktorého bola cena

motorového vozidla 6 145,00 eur najpravdepodobnejšou hodnotou, ktorú by mal na trhu dosiahnuť.
Bolo povinnosťou navrhovateľa ako veriteľa vyvinúť náležité úsilie s cieľom dosiahnuť maximálny
možný výnos z predaja vozidla. Navrhovateľ bol povinný podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby motorové vozidlo previedol za cenu, za akú sa
za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, teda za cenu porovnateľnú s hodnotou určenou

znaleckým posudkom. Dosiahnutie výnosu z predaja vozidla 5 058,75 eura voči hodnote vozidla určenej
znaleckým posudkom vo výške 6 145,00 eura, teda vo výške 82 % nesvedčí náležitej starostlivosti
navrhovateľa. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal akým spôsobom predal motorové vozidlo a akým
spôsobom sa usiloval o dosiahnutie čo možno najvyššieho výnosu. Či kde a po akú dobu motorové
vozidlo inzeroval, ponúkal vo svojich priestoroch, oslovil vopred vybraných potencionálnych kupujúcich,

ak áno akým spôsobom boli vybraní, či mal aj iných záujemcov a podobne. Povinnosť informovať dlžníka
o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu
mať vplyv na cenu predmetu pri jeho predaji zaťažuje navrhovateľa podľa § 553e v spojení s § 151m
ods. 7 Občianskeho zákonníka. Splnenie tejto povinnosti navrhovateľ nepreukázal. Jeho poukaz na
cenu vozidla bez DPH (5 120,83 eura) a teda na rozdiel iba 62,08 eura považuje súd za nenáležitý.

Znalec neurčoval cenu vozidla bez DPH, rovnako ako ani odporca nekupoval vozidlo bez DPH a ani
navrhovateľnepredávatretímosobámvozidlobezDPH.Hodnotaurčenáznaleckýmposudkomvovýške
6 145,00 eur je cenou predajnou a to bez ohľadu na to, či predávajúci alebo kupujúci budú alebo nebudú
platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Určovanie ceny predmetu zabezpečovacieho prevodu práva bezdane z pridanej hodnoty a následné nepriame presúvanie daňovej povinnosti na dlžníka, nemá oporu
v platnej právnej úprave. Navrhovateľ tak predal predmet zabezpečovacieho prevodu práva za cenu o
18 % nižšiu ako bola určená všeobecná hodnota znalcom.

Nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 553e v spojení s § 151m ods.
7 Občianskeho zákonníka, dosiahnutý výnos z predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu práva
nezodpovedá konaniu navrhovateľa podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto súd považuje
výnos z predaja motorového vozidla 5 058,75 eura za neprimerane nízky. Tým že navrhovateľ predal

vozidlo za podstatne nižšiu cenu, ako bola určená v znaleckom posudku spôsobil odporcovi škodu,
ktorá predstavuje v prejednávanom prípade minimálne sumu 581,88 eura (5 640,63 eura ako oprávnená
pohľadávka navrhovateľa - 5 058,75 eura ako výnos z predaja motorového vozidla, ktorý bol započítaný
na úhradu pohľadávky voči odporcovi). O uvedenú sumu mohla byť pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi nižšia. Z uvedených dôvodov tak súd škodu vo výške 581,88 eura vzniknutú odporcovi
konaním navrhovateľa, ktorá predstavuje sumu oprávnených nárokov navrhovateľa voči odporcovi

uplatňovaných v konaní pred súdom započítal a navrhovateľovi tak nárok ani z časti nepriznal.

Z dôvodu, že pri zmluvnej pokute vo výške 1 461,67 eura nie je podľa § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dohodnutý spôsob jej určenia určito a zrozumiteľne, z dôvodu, že náklady spojené s

realizáciou výkonu zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 566,79 eura nie sú navrhovateľom v
celom rozsahu preukázané a neboli podľa § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka účelne vynaložená
a z dôvodu že výnos z predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu práva nezodpovedá výnosu
dosiahnuteľnému pri konaní navrhovateľa v súlade s § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd návrh
navrhovateľa voči odporcovi o zaplatenie sumy 2 610,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,15 % ročne od 15. 09. 2014 do zaplatenia zamietol.

Nakoľko odporca mal vo veci plný úspech, vznikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu trov

konaniavplnejvýškevočinavrhovateľovi,ktorývoveciúspechnemal.Súdpretopodľa§142ods.1OSP
zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa nahradiť v konaní úspešnému odporcovi trovy konania vo
výške 572,20 eura za zastúpenie advokátom.

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 303,75 eura (3 x 101,25 eura) za 3 vykonané úkony

právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom, podľa písm. c) podanie odporu proti platobnému rozkazu a písm. d) účasť na pojednávaní
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
náhrada hotových výdavkov predstavuje 25,17 eura (3 x 8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrada

za stratu času za 8 začatých polhodín cestou zo sídla zástupcu navrhovateľa na miesto pojednávania
a späť predstavuje 83,88 eura (6 x 13,98 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, náhrada za cestovné zo
sídla zástupcu odporcu, Nitra, na miesto pojednávania, Banská Bystrica a späť, spolu 236 km, pri cene
pohonných hmôt 1,28 eura za 1 liter a priemernej spotrebe 6,9 litra na 100 km predstavuje 64,03 eura
podľa § 16 ods. 4 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty predstavuje 95,37 eura (základ dane 476,83 eura)

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že na ich náhradu odporcovi zaviazal
vo výške 572,20 eura za zastúpenie advokátom navrhovateľa, ktorý je podľa § 149 ods. 1 OSP povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.