Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010437
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714010437.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX v
A. N., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2015 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Považská Bystrica podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská

Bystrica zo dňa 26. marca 2015, sp.zn. 2T/245/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. marca 2015, sp.zn. 2T/245/2014, bol
obžalovaný M. Y. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods.
3 písm. b/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 24.09.2013, sp.zn. 2T/175/2013, právoplatným dňa 24.09.2013 odsúdený
za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., 1) dňa 16. apríla 2014 asi o
20.00 hod. pred vchodom do predajne potravín COOP Jednota, Y. XX/XX v Považskej Bystrici využil
nepozornosť V. Z. a skutočnosť, že pod vplyvom požitých alkoholických nápojov spadol na zem, a pritom
ako mu pomáhal zo zeme vstať mu zo zadného vrecka nohavíc odcudzil 15 Eur v hotovosti, čím V.
Z. nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom O. spôsobil odcudzením veci škodu 15Eur; 2) v presne nezistenom

období od 22. apríla 2014 do 24. apríla 2014 v poludňajších hodinách pred obchodným domom Centrum
na sídlisku Stred v Považskej Bystrici využil nepozornosť M. G. a skutočnosť, že tento bol vplyvom
požitýchalkoholickýchnápojovazozadnéhovreckanohavícmuodcudzilpapierovúobálkushotovosťou
vo výške 150 Eur, čím M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, A. N. spôsobil odcudzením veci škodu
150 Eur; 3) dňa 22. apríla 2014 asi o 11.00 hod. využil nepozornosť a dočasnú neprítomnosť O. S.,
u ktorého bol na návšteve a z priestorov kuchyne jeho rodinného domu č. XXX v obci A. - W., okres

Považská Bystrica mu odcudzil voľne položený mobilný telefón značky NOKIA 301.1, výrobné číslo
IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čím O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - W. XXX spôsobil odcudzením
veci škodu 47,78Eur, pričom obžalovaný M. Y. svojím konaním v bodoch 1) až 3) spôsobil na cudzom
majetku škodu celkom 212,78 Eur.

Okresný súd podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, pretože trest, ktorý

bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.12.2014,
sp.zn. 2T/190/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.02.2015, sp.zn.
23To/4/2015 vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M. G. škodu
vo výške 150 Eur a podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodeného O. S. odkázal s jeho nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „prokurátor“) v neprospech
obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietol,

že sa nestotožňuje s výrokom o treste, ktorým okresný súd u obžalovaného upustil od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody. Pri výmere trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. podľa názoru
prokurátora dôsledne neprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tiež neprihliadol na
zásadu generálnej prevencie uvedenú v § 34 ods. 1 Tr.zák. Poukázal pritom nielen na skutočnosť, že

obžalovaný M. Y. síce urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.por.,
že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods.
8 Tr.por. prijal, a preto dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nebolo
potrebné vykonávať, ale aj na to, že obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu bez pracovného
pomeru (bol bezdomovcom), priestupkovo bol dvakrát postihnutý (08.01.2013 a 19.03.2013) a tiež bol
viackrát súdne trestaný, najmä za obdobnú majetkovú trestnú činnosť, z toho šesťkrát v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu kladeného mu za vinu. Poukázal i na to, že rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/175/2013 zo dňa 24.09.2013 bol obžalovaný odsúdený
pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr.zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica, sp.zn. 2T/190/2014 zo dňa 02.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 23To/4/2015 zo dňa 05.02.2015 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, vo vzťahu ku ktorým prichádzalo do
úvahy uloženia súhrnného trestu. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal v konaní pri ukladaní
trestu prihliadnuť na priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Tr.zák. pri absencii poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Tr.zák. a dôsledne zohľadniť okolnosti prípadu, najmä osobu obžalovaného a

možnosť jeho nápravy. V tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil tromi
čiastkovými útokmi pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák.
bezprostredne po tom, ako bol dňa 05.04.2014 prepustený z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia
slobody za obdobnú majetkovú trestnú činnosť, navyše pod vplyvom závislosti od alkoholu a k prípadnej
liečbe svojej závislosti má negatívny postoj. Podľa názoru prokurátora nie je u obžalovaného namieste

aplikovať inštitút upustenia od súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák., lebo trest uložený obžalovanému M.
Y. skorším rozsudkom nemožno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. napadnutý
rozsudokzrušilaabypodľa§322ods.3Tr.por.uložilobžalovanémupodľa§188ods.1Tr.zák.spoužitím
§ 41 ods. 2 Tr.zák., § 42 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., § 37 písm. h/, m/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. s použitím

§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák. vo výmere 30 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný M. Y. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu i v písomnom vyjadrení zo dňa 15.07.2015
podanom prostredníctvom obhajkyne, navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora v jeho neprospech

ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 29. mája 2015, vykonal

dňa 13. augusta 2015 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli
byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr.por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd

nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu odňatia slobody, pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky uvedené v citovanom
ustanovení. Obžalovaný spáchal teraz posudzovaný trestný čin - pokračovací prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. v čase od 16. apríla 2014 do 22. apríla 2014, teda skôr,ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne skorší
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.12.2014, sp.zn. 2T/190/2014, preto prichádzal
do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr.zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie

úhrnného trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.12.2014,
sp.zn. 2T/190/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.02.2015, sp.zn.
23To/4/2015, bol obžalovaný M. Y. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. a
odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. (s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák.) na trest odňatia slobody vo výmere
18mesiacovnepodmienečne,navýkonktoréhobolpodľa§48ods.2písm.b/Tr.zák.zaradenýdoústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na povahu spáchaného
predmetného pokračovacieho prečinu krádeže, jeho menšiu závažnosť vyplývajúcu zo spôsobu jeho
spáchania i výšky spôsobenej škody, ktorú sčasti uhradil, tiež vzhľadom aj na priznanie obžalovaného
a úprimné oľutovanie jeho konania, ako i skutočnosť, že svojím vyhlásením o vine napomáhal súdu
pri objasňovaní trestného činu a z toho vyplývajúce dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a n/
Tr.zák. a vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, odvolací súd dospel k záveru, že

okresnýsúdpriukladanítrestupostupovalsprávne,keďupustilpodľa§44Tr.zák.oduloženiasúhrnného
trestu. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov uložený obžalovanému skorším
rozsudkom, vzhľadom na uvedené dôvody, považoval totiž aj odvolací súd na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku treste v
neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.