Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/411/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230880
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112230880.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa v právnej veci navrhovateľa I., zastúpeného T. proti
odporcovi K. v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou S., v konaní o zaplatenie
439,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
29. januára 2014, č.k. 13C/208/2013-40, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z náhrady trov za zaplatený súdny
poplatok 26 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 113,34 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, k rukám T.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 439,86

Eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,85 Eur od 20.09.2011 do zaplatenia, s 9,25 %-
ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 88,61 Eur od 08.12.2011 do zaplatenia, 9 %-ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 30,85 Eur od 15.03.2012 do zaplatenia a 9 %-ným úrokom z
omeškaniaročnezosumy277,55Eur od16.03.2012dozaplatenia,atodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
26 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 24,46 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil, že odporca odoberal zo zariadenia pre verejný
rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste A., ČOM XXXXXXX. Navrhovateľ mu zbernými faktúrami
vyúčtoval spotrebu elektriny po odpočítaní záloh nasledovne: faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX
na sumu 42,85 Eur, splatná dňa 19.09.2011, faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 88,61
Eur, splatná dňa 07.12.2011, faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 30,85 Eur, splatná dňa
14.03.2012 a faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX na sumu 277,55 Eur, splatná dňa 15.03.2012.

Uvedené faktúry zo strany odporcu neboli uhradené vo výške 439,86 Eur. Mal za preukázanú existenciu
záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom, ktorý je dodávateľom elektrickej energie a odporcom ako
odberateľom. V tejto súvislosti konštatoval, že Občiansky zákonník upravuje viacero spôsobov zániku
záväzkov. V konaní však nebol preukázaný zánik tohto záväzku, a preto súd zaviazal odporcu na úhradu
sumy za spotrebovanú elektrickú energiu tak, ako bola vyfakturovaná navrhovateľom. V odôvodnení
rozhodnutia citoval ust. § 488 a § 494 Občianskeho zákonníka. Popri istine navrhovateľovi priznal aj

nárok na ročné úroky z omeškania v zákonnej výške k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, do omeškania ktorého sa odporca dostal deň po uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr v
súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 200ea ods. 1, § 150 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že
trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej
v zmysle § 100 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 31,54 Eur, paušálnej náhrady

režijných výdavkov a DPH. Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal odmenu za úkony právnej služby,
a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania a odvolanie dovýroku o trovách konania vo výške jednej polovice. Priznal mu aj paušálnu náhradu režijných výdavkov a
20 % DPH. Dôvodil, že navrhovateľ má právo na trovy právneho zastúpenia vo výške 122,30 Eur, avšak
pri rozhodovaní o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia aplikoval § 150

ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a v týchto konaniach nemôže prevažovať záujem
na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Súd
z úradnej činnosti zistil, že na tamojšom súde prebieha viacero konaní, v ktorých vystupuje totožný
navrhovateľ s totožným predmetom konania, a teda zaplatenie úhrady za odobratú elektrickú

energiu. V danej veci mal za to, že prejednávaná vec má znaky stereotypnej právnej agendy, keď
podania navrhovateľa na súd majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla
mení iba osoba povinnej osoby a výška úhrady. Ide o administratívnu agendu, ktorá nevyžaduje žiadne
sofistikované právne riešenia. A práve stereotypná právna agenda v spojení s nízkou hodnotou sporu
je tým dôležitým ukazovateľom, ktorý oprávňuje k aplikácii uvedeného zmierňujúceho ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. S poukazom na uvedené rozhodol, že odporca je povinný nahradiť trovy právneho

zastúpenia vo výške 20 % z čiastky, na ktorú by mal navrhovateľ inak nárok a zaviazal ho na úhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 24,46 Eur a trov konania, pozostávajúceho zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 26 Eur.

Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.

Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na tú skutočnosť, že cieľom
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. bol predovšetkým zabrániť neprimeranej výške cestovného, prípadne náhrady
straty času v drobných sporoch, avšak nie úspešného účastníka úplne zbaviť nároku na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia za úkony nevyhnutne potrebné za účelom dosiahnutia úspechu vo
veci. Nevidel dôvod na nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi aj z dôvodu,

že odporca si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený viacerými výzvami.
Zastával názor, že svoj nárok si uplatnil dôvodne, nakoľko nedošlo k jeho úplnému zaplateniu ani po
uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Vo veci vykonal a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne
potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, ide teda o náklady vynaložené navrhovateľom, ktoré by
nevznikli v prípade splnenia si povinností odporcom. Uviedol, že podobnosť jednotlivých prípadov

nemožno spájať s tým, že by zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nedochádzalo k príprave,
prevzatiu, právnemu posúdeniu a rokovaniam o každom jednotlivom prípade, ktorý má byť žalovaný
na súde. Uviedol, že je zrejmé, že správne a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje už
pri prevzatí veci posúdiť, či je vec vôbec možné a rentabilné riešiť prostredníctvom súdneho konania.
Právny zástupca navrhovateľa taktiež ku každému prípadu, ktorý mu je odovzdaný navrhovateľom,

zriadi zložku a vedie evidenciu za účelom jeho úspešného vyriešenia, pričom skutočnosť, že sa jedná o
obdobný spor, nie je v žiadnom prípade relevantná, nakoľko právny zástupcu musí ku každému
prípadu pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Tomu zodpovedá aj následné spísanie každej žaloby,
zabezpečenie kompletizácie dokumentov, predstavujúcich prílohy. S ohľadom na uvedené zastával
názor, že trovy právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené počas konania, sú nepochybne účelne

vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v danej veci.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý
účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodoval o náhrade trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím
na plný úspech navrhovateľa, ktorým mal podľa meritórneho rozhodnutia vo veci, podľa ktorého bolo
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené. Výsledkom aplikácie citovaného zákonného ustanovenia je, že

súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Zaúčelnevynaloženénákladypritom
treba považovať okrem súdnych poplatkov i osobné trovy účastníka a jeho prípadného zástupcu.Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa síce správne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania,
avšak nesprávne uplatnil na danú vec moderačné právo a znížil náhradu trov konania v zmysle § 150
ods. 2 O.s.p., čím priznal navrhovateľovi náhradu trov konania len vo výške 20 %, predstavujúcich sumu

24,46 Eur.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť
trovy konania, resp. ich náhradu. Aplikácia tohto ustanovenia je zákonom viazaná na splnenie dvoch
podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých

náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania.
V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie 439,86 Eur.
Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku 1.000 Eur a nejde
o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu ust. §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Druhá podmienka, že trovy konania, ktorých

náhradu si účastník konania uplatňuje, musia byť neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania, splnená nebola. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že náhrada trov konania
navrhovateľa v plnej výške predstavovala 122,30 Eur, pričom po uplatnení moderačného práva mu
priznal 20 % z tejto sumy, t. j. 24,46 Eur. Vzhľadom na pomer výšky trov konania k sume, ktorá bola
predmetom konania, krajský súd nepovažuje za správne uplatniť moderačné právo a má za to, že

vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov konania.

Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.
ÚS 76/2012, v ktorom konštatoval, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho
uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal, alebo znížil trovy konania, ktoré sú v

drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva
z § 200ea ods. 1 O.s.p. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či využije ust. § 150
ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech buď neprizná, alebo zníži trovy konania. K
tomuto kroku môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu
k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že ich výška prekračuje hodnotu

pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu k hodnote sporu nie je v zákone
explicitne vymedzené, je dané na úvahu súdu, ktoré spolu so závermi na to nadväzujúcimi musia byť
vždy odôvodnené a celkom legitímne.

Náhrada trov prvostupňového konania navrhovateľa v zmysle uvedeného pozostáva z trov právneho

zastúpenia za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 113,34 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2, §
14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení z hodnoty pohľadávky pri prvých dvoch
úkonoch za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd 439,86 Eur, t. j. 1 úkon á 31,54
Eur, 1 úkon z hodnoty pohľadávky 75,21 Eur - odvolanie proti výroku o trovách konania v platobnom

rozkaze á 16,60 Eur, z toho jedna polovica = 8,30 Eur, režijný paušál 2 x á 7,63 Eur, 1 x á 7,81 Eur, 20 %
DPH vo výške 18,89 Eur. Navrhovateľ žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom
konaní vo výške 141,45 Eur, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov prvostupňového konania vo
výške, ktorá mu prináleží.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu v časti vo výroku o
trovách konania navrhovateľa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď
navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania,

túto nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov v zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .