Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 17, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810213524
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3810213524.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa Q. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom ul. G. č. XXX/X, L. proti odporcovi Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. V. č. XX/XX,
Nováky, o zaplatenie 1.765,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.765,70 eur s 9,50% úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy 1.765,70 eur od 3.4.2009 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 16.9.2010 domáhal sa proti odporcovi zaplatenia 1.765,70 eur s
príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom sa poznajú dlhšie obdobie, pracovali spolu aj na jednom
pracovisku. Odporca mu oznámil, že chce požiadať banku o poskytnutie úveru. Adresoval mu výzvu,
aby ako ručiteľ zabezpečil pohľadávku banky z úveru. Dňa 30.5.2006 medzi Tatra bankou, a.s.,
Hodžovo námestie č. 3, Bratislava ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a ním (navrhovateľom)

ako spoludlžníkom bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 75.000,- Sk. Banka úver v uvedenej výške poukázala na účet
odporcu. Ako dlžník si prestal riadne a včas plniť dohodnuté zmluvné povinnosti. Veriteľ preto využil
svojeprávoadňa12.8.2008vyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Dňa17.2.2009zaodporcuakodlžníka
zaplatil banke dlžný zostatok z úveru 1.765,70 eur.

Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Ro 194/2010-30 zo dňa 10.5.2011,

proti ktorému v zákonnej 15 dňovej lehote podal odpor odporca. Uviedol, že v mesiaci máji 2007
medzi navrhovateľom a spoločnosťou Benefit Invest, s.r.o. Trenčín bola uzavretá zmluva o úvere.
Splatenie úveru bolo zabezpečené zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti
vo vlastníctve N. N., ktorú navrhovateľ uviedol do omylu. Finančné prostriedky vyplatené titulom úveru
následne poskytol P. P., ktorý ich použil pre vlastnú osobnú potrebu. Do konca mesiaca mája 2007
poskytnuté peniaze tak ako sľúbil, navrhovateľovi nevrátil. V dôsledku toho nemal k dispozícii peňažné
prostriedky potrebné na úhradu splátok úveru. Požiadal ho (odporcu), aby za neho spoločnosti Benefit

Invest, s.r.o. Trenčín uhradil mesačné splátky. V mesiaci jún až december 2007 za navrhovateľa, ako
spoludlžníka a za N. IP. ako dlžníka uvedenému veriteľovi poukazoval mesačné splátky. Celkovo zaplatil
sumu 84.000,- Sk. V tejto súvislosti poukázal na konanie ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 s tým, že v
ňomnavrhovateľkrivovypovedal,keďtvrdil,žeúveroduvedenejnebankovejspoločnostimu(odporcovi)následne poskytol. V trestnom konaní však preukázal, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé a trestné stíhanie
proti jeho osobe bolo zastavené. V septembri 2008 ešte veľmi úzko spolupracovali. Niekoľkokrát sa
stretli aj v roku 2009, kedy mu povedal, že financie, ktoré boli poukázané na účet Benefit Invest, s.r.o.

Trenčín slúžia na započítanie tých financií, ktorými vyplatil spotrebiteľský úver v Tatra banke, a.s., čo
navrhovateľ nespochybňoval.

Písomným podaním zo dňa 28.4.2014 navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie návrhu
o zaplatenie sumy 32.900,- eur s tým, že jej zaplatenia sa domáha proti odporcovi a I. D..

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 91/2011-401 zo dňa 15.7.2014 zmenu - rozšírenie návrhu
proti odporcovi o zaplatenie 32.900,- eur nepripustil.

Dňa 20.10.2014 navrhovateľ písomne oznámil, že netrvá na tom, aby súd pripustil, aby do konania
vstúpil ďalší účastník na strane odporcu, a to I. D..

OkresnýsúdPrievidzauznesenímč.k.7C91/2011-403zodňa21.8.2014nepripustilzastúpenieodporcu
I. D., bytom J. B. P. č. XXX. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie I. D.. Krajský súd Trenčín
uznesením č. k. 5Co 877/2014-422 zo dňa 14.1.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich konfrontáciou, svedkov P. P., V.
P., L. L., N. N., I. D., oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre
fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2006, s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a s výzvou na zaplatenie zo dňa 12.8.2008, s vkladom hotovosti zo dňa 17.2.2009, s potvrdením o
splatení pohľadávky, s pokusom o zmier zo dňa 27.3.2009, s prepisom SMS správ zo dňa 31.3.2009 a

zo dňa 24.3.2010, s listom odporcu zo dňa 6.7.2011, s výpismi z účtu založenými v prílohovej obálke č. l.
80 spisu, s dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s vyjadrením Slovenskej
sporiteľne, a.s. Bratislava, s vyjadrením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, s vyjadrením M.V.
partners, s.r.o. - v likvidácii, Trenčín (predtým obchodné meno Benefit Invest, s.r.o.) a s priloženými
listinnými dôkazmi, s vyjadrením Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Dunajská Streda,

Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Prievidza, s trestným oznámením navrhovateľa, s
uznesením o začatí trestného stíhania - konanie vedené pod ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009, s vyjadrením
Q.V.,oboznámenímsasospismiOkresnéhosúduPrievidzač.k.12C37/2010,č.k.10C54/2004,spismi
ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009, ČVS: ORP-1289/2-OVK-TN-2008, ČVS. ORP-1331/OEK-PD-2009.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 30.5.2006 medzi Tatra bankou, a.s., Hodžovo námestie č. 3, Bratislava ako veriteľom a odporcom
ako dlžníkom, a navrhovateľom ako spoludlžníkom (ďalej v zmluve označený ako dlžník) bola uzavretá
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 75.000,- Sk. Podľa
čl. III. bod 1. zmluvy, veriteľ poskytne dlžníkovi úver tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru v
prospech účtu (číslo XXXXXXXXXX). Podľa čl. III. bod 4. zmluvy po poskytnutí úveru sa dlžník zaväzuje
splácať pohľadávku veriteľa v pravidelných mesačných anuitných splátkach (2.610,- Sk), v dohodnutých
termínoch a platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej úrokovej sadzbe, uvedenej v čl. I. zmluvy

a ďalšie poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov a spojené s úverom. Podľa čl. VI. bod 1 písm. b/
zmluvy veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky a
dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak existuje nedoplatok
jednejsplátkyúveru,trvajúciviac ako3mesiace,alebodvochsplátokúveru.Dňa12.8.2008Tatrabanka,
a.s.Bratislavanavrhovateľovioznámila,žekuvedenémudátumuvyhlasujemimoriadnusplatnosťúveru.

Súčasnehovyzvala,abypodoručeníoznámeniaokamžitezaplatilpohľadávkubanky.Zvkladuhotovosti
zo dňa 17.2.2009 vyplýva, že navrhovateľ na účet uvedenej banky realizoval vklad sumy 1.765,70 eur.
Dňa 8.9.2010 Tatra banka, a.s. mu vyhotovila potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že s odporcom sa spoznal v mesiaci februári alebo marci

2005, keď prišiel pracovať do NCHZ, a.s. Nováky. Pri rozhovoroch sa pred ním vyjadril o projekte, a
to podniku na výrobu štiav, ktorý plánoval postaviť s I. D.. V priebehu mesiaca máj 2006 mu (odporca)
oznámil, že chce požiadať banku o poskytnutie úveru. Adresoval mu výzvu, aby ako ručiteľ zabezpečil
pohľadávku banky z úveru. Reagoval vyjadrením, že má určité obavy. Odporca ho však ubezpečoval, žeúver si splatí, následne s ručiteľským záväzkom súhlasil. Odporca použil úver na svoje potreby a podľa
dohody ho mal splatiť výlučne sám, on (navrhovateľ) nemal podiel na splácaní dlhu banke. Z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa dozvedel, že dohodnuté zmluvné podmienky nedodržal. V tejto

súvislosti tiež zistil, že on v zmluve vystupuje ako zmluvná strana - spoludlžník, a nie ručiteľ. Jeho
manželstvo s N. N. zaniklo rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 54/2004-11
zo dňa 18.5.2004. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov si vyporiadali dohodou, podľa ktorej N. N.
nadobudla do výlučného vlastníctva byt v L., ul. R. č. XX/XX a ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi
sa zaviazala zaplatiť mu 300.000,- Sk, a to pri podpise zmluvy 150.000,- Sk a zvyšok 150.000,- Sk

v mesačných splátkach. Celkovo mu poukázala tri splátky po 10.000,- Sk. Na základe výzvy odporcu
sprostredkoval stretnutie s N. N.. Na stretnutí odporca jej navrhol, aby s Benefit Invest, s.r.o. Trenčín,
ktorá spoločnosť mala poskytnúť úver uzavrela zmluvu o zabezpečení záväzku, predmetom ktorej bude
jej nehnuteľnosť, a to bytový priestor, ktorý bol jej vlastníctvom. Vysvetlil jej, že poskytnutý úver bude
splácať on aj s I. D. a jej bude vyplatená odmena 300.000,- Sk. Peniaze z poskytnutého úveru mali byť
určené pre Q. K.. Ďalej navrhol, aby on (navrhovateľ) odpustil N. N. jej záväzok z dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 120.000,- Sk. Dňa 22.5.2007 v Bánovciach nad Bebravou
bolauzavretázmluvaoúvere,vktorejsN.N.vystupujúakodlžníci.Podpísalajprehlásenie,žesavzdáva
nároku o zaplatenie sumy 120.000,- Sk. Obchodný zástupca Benefit Invest, s.r.o. mu za účelom podpisu
predložil aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Prevzal
tiež od neho peňažné prostriedky poskytnuté titulom uzavretej zmluvy o úvere, avšak po odpočítaní

nákladovnapoplatky.Následneuodporcuzisťoval,akábudeďalšiadispozíciaspeniazmi.Adresovalmu
slová, že aby si 12.000,- Sk ponechal za účelom zaplatenia prvej splátky úveru. Odporca sa potom pýtal
I. D., či na financovanie cestovných nákladov do Prahy bude postačujúca suma 10.000,- Sk, odpovedal,
že áno. Z úveru si následne odporca zobral 10.000,- Sk. Zvyšok peňazí z poskytnutého úveru podľa
vyjadrenia I. D. mal ísť (navrhovateľ) s P. P. vložiť na jeho, t. j. I. D. účet. Vklad bol realizovaný vo výške

270.000,- Sk, pod názvom: Edo vklad. Vklad - vklad v hotovosti podpísal P. P., ktorý ho následne odviezol
do Prievidze. Veril, že odporca resp. I. D. úver riadne splácajú s tým, že peniaze sú určené pre Q. K.
tak, ako mu tvrdili. V mesiaci marci alebo apríli 2008 mu Benefit Invest, s.r.o. oznámil, že ako dlžník
si neplní dohodnuté zmluvné podmienky. Odporca sa v tejto súvislosti pred ním vyjadril, že to vyrieši.
Benefit Invest, s.r.o. však pristúpil k realizácii zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k bytu vo

vlastníctve N. N.. Q. K., s ktorým však on nebol v právnom vzťahu, mal odporcovi, resp. I. D. poskytnúť
peňažné prostriedky v objeme 1 mil. USD. Z týchto peňazí sa do jeho dispozície mala dostať časť, keďže
sa vzdal nároku na zaplatenie sumy 120.000,- Sk a ďalej z titulu, že odporcovi alebo I. D. poskytol aj
ďalšie peniaze vo výške 80.000,- Sk + 130.000,- Sk + 20.000,- Sk. Q. K. svoj zmluvný záväzok nesplnil.
Výhradné právo rokovať s ním mal len I. D.. Potom, ako sa s odporcom dostavili k N. N., zisťoval v

Slovenskejsporiteľni,a.s.,čibymuposkytliúver.Dôvodomboloto,žeúroky,zaktoréBenefitInvest,s.r.o.
poskytoval úvery, sa mu zdali neprimerane vysoké. Pracovník banky sa vyjadril, že úver mu poskytnú v
prípade, ak ručiteľ prevezme ručiteľský záväzok. Odporca mu ako ručiteľa zabezpečil P. P., avšak banka
úver neposkytla. Pokiaľ v žalobnom návrhu uviedol, že od 12.8.2008 sa mu odporca vyhýba, tak správne
malo byť uvedené, že vzťahy prerušili v mesiaci októbri 2008. Dňa 22.5.2007 v čase podpisu zmluvy o

úvere nemal vedomosť o tom, či odporca, resp. I. D. zmluvný záväzok vo vzťahu k Q. K. už naplnili.
Popieral, že by peňažné prostriedky z poskytnutého úveru boli určené pre P. P.. Dôvod jeho prítomnosti
v Bánovciach nad Bebravou si vysvetľuje tak, že aby ho (P. P.) prepravil späť do Prievidze. Namietal,
že by mu odporca akoukoľvek formou adresoval započítací prejav (ako bezhotovostné vyrovnanie).
V tejto súvislosti poukázal na pokus o zmier zo dňa 27.3.2009, ktorý adresoval odporcovi a na jeho,

alebo I. D. telefonickú alebo formou SMS správy reakciu (č. l. 50, 51 a 52), a tiež na list odporcu zo
dňa 6.7.2011, v ktorých sa o údajnom započítacom prejave vôbec nevyjadrujú. S odporcom a aj s I.
D. sa stretol dňa 22.1.2009 v Hypermarkete Tesco, v ktorý deň ešte žalovanú istinu Tatra banke, a.s.
nezaplatil. V ďalšom období sa stretol len s I. D.. Vnímal ho ako osobu, ktorá je odporcovi nadriadená, a
že mu dokáže dohovoriť, aby mu uhradil peniaze, ktoré za neho Tatra banke, a.s. zaplatil. Stretnutie sa

uskutočnilo dňa 23.2.2009 v Tescu, vyjadril sa pred ním, že má v taške peniaze, a že bol pripravený mu
z nich časť poskytnúť, ale sa rozhodol, že mu nič nedá. V tom čase I. D. už mal vedomosť o tom, že na
neho a odporcu podal na polícii trestné oznámenie. Na stretnutí ho (navrhovateľa) urážal, nadával mu.
Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v máji 2009, popieral, že by mu I. D. adresoval započítací prejav a s tým,
že koná ako zástupca odporcu. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy si v trestnom konaní neuplatnil.

Pohľadávku vo výške 1.765,70 eur na inú osobu nepostúpil, ani nedal ako veriteľ súhlas k prevzatiu
dlhu odporcu treťou osobou.Zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 22.5.2007 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Benefit
Invest, s.r.o. Trenčín, IČO: 36 337 617 ako veriteľ a dlžníkmi N. N. s navrhovateľom. Predmetom zmluvy
bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom úver vo výške 300.000,- Sk a záväzok dlžníkov splatiť úver s

príslušenstvom v splátkach v dohodnutej výške v lehotách splatnosti v zmysle zmluvy a splátkového
kalendára na účet veriteľa. V Zmluve č. XXXX/XXXX o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom
vlastníckeho práva k bytu v Prievidzi, ul. R. č. XX/XX s príslušenstvom zo dňa 22.5.2007, ako zmluvné
strany sú označené spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. Trenčín ako veriteľ a N. N. ako dlžník. V Dodatku
č. 2 k Zmluve o úvere č. XXXX/XXXX sa zmluvné strany dohodli na predĺžení doby splatnosti úveru

o 2 mesiace, a následne Dodatkom č. 3 o 6 mesiacov. V príjmovom pokladničnom doklade zo dňa
22.5.2007 je uvedené, že navrhovateľ prijal od Benefit Invest, s.r.o. Trenčín 300.000,- Sk. Dňa 7.4.2008
uvedený veriteľ vyhlásil splatnosť úveru č. XXXX/XXXX a dňa 17.4.2008 oznámil dlžníkom, že pristupuje
k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva, a to spôsobom: predaj (listinné dôkazy sú založené v
spise ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009).

Z vyjadrenia (č. l. 175) M.V. partners, s.r.o. v likvidácii, Trenčín, IČO: 36 337 617 (pôvodné obchodné
meno Benefit Invest, s.r.o.) vyplýva, že dňa 19.6.2007 z bankového účtu navrhovateľa na účet
spoločnosti bola zaplatená splátka 12.000,- Sk, dňa 4.7.2007, dňa 16.8.2007, dňa 19.9.2007, dňa
18.10.2007 z bankového účtu odporcu na účet spoločnosti boli zaplatené splátky po 12.000,- Sk. Dňa
20.11.2007, dňa 21.12.2007 a dňa 5.2.2008 na účet spoločnosti bola realizovaná úhrada troch splátok

po 12.000,- Sk od neznámeho platcu.

Z listinného dôkazu (č. l. 190 ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) vyplýva, že dňa 22.5.2007 na účet I. D.
bola od P. P., ako vkladateľa prijatá suma 270.000,- Sk pod názvom: Edo vklad.

Zo spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 vyplýva, že dňa 2.2.2009 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie
za zločin podvodu spolupáchateľstvom preto, že podozrivé osoby konajúce ako Y. V. a Q. N. v presne
nezistenom čase pod zámienkou zhodnotenia hotovosti v rámci svojho podnikania, uviedli do omylu N.
N. a to tak, že navrhovateľ ju požiadal, aby mu svojím bytom išla ručiť úver, o ktorý chcel požiadať a
takto získanú hotovosť použiť pri podnikaní, pričom N. N. jeho žiadosti vyhovela a spolu dňa 22.5.2007

podpísali Zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX, pričom 300.000,- Sk titulom poskytnutého úveru prevzal
navrhovateľ a použil pre svoju potrebu, a potom ako prestal a aj odporca spoločnosti Benefit Invest, s.r.o.
úver splácať, tak o tom Ingrid Ivenzovú neinformovali, v dôsledku čoho uvedená spoločnosť realizovala
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k bytovému priestoru. Dňa 29.6.2009 vyšetrovateľ podľa §
206 ods. 1 Tr. poriadku začal stíhať odporcu za to, že v úmysle obohatiť sa na cudzom majetku pod

zámienkou podnikania oslovil navrhovateľa s tým, aby požiadal bývalú manželku, aby mu spoločne
ručili za úver, pri stretnutí N. Ivenzovej pritom prisľúbil, že ak prevezme ručiteľský záväzok, tak okrem
toho, že on bude dlh splácať, tak jej titulom odmeny vyplatí sumu 300.000,- Sk a tiež nebude musieť
navrhovateľovi uhradiť dlh vo výške 120.000,- Sk. Potom ako Ingrid Ivenzová vyhovela jeho žiadosti,
oslovil (odporca) spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. za účelom, aby jej a navrhovateľovi poskytli úver.

Po uzavretí Zmluvy o úvere č. 0199/2007 navrhovateľ prevzal hotovosť 300.000,- Sk, ktorú odovzdal
odporcovi, ktorý ju použil pre svoju potrebu. Uznesením č. k. ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 zo dňa
12.10.2010 vyšetrovateľ trestné stíhanie proti navrhovateľovi a odporcovi, ako podozrivým osobám
zastavil z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom.

Z výpovede navrhovateľa v konaní ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 okrem iného vyplýva, že Zmluvu
o úvere zo dňa 22.5.2007 podpísal aj on ako dlžník, následne mu zamestnanec uvedenej spoločnosti
vyplatil v hotovosti 300.000,- Sk, z ktorých si však ponechal 8.000,- Sk, a to titulom nákladov spojených
s poskytnutím úveru. Potom peniaze odovzdal odporcovi, z ktorých mu nechal 12.000,- Sk za účelom
zaplatenia prvej splátky úveru. Sumu vo výške 10.000,- Sk si odporca zobral na financovanie nákladov

na cestu do Prahy. Sumu 270.000,- Sk vložil (navrhovateľ) spolu s P. P. na účet I. D. v ČSOB, a.s.. Prvú
splátku úveru zaplatil, ďalšie platil odporca s I. D..

Zčestnéhoprehláseniazodňa22.5.2007vyplýva,ženavrhovateľsavočiN.N.vzdalnárokuozaplatenie
sumy 120.000,- Sk, ktorú mu mala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 10.000,- Sk, titulom

vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva (č. l. 136 ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009).

Predmetom svedeckej výpovede navrhovateľa zo dňa 18.10.2010, v konaní č. 12C 37/2010 (účastníkmi
ktorého sú V. P. ako navrhovateľ a I. D. ako odporca) nebola Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úverus poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2006, a ani Zmluva o úvere č. XXXX/
XXXX zo dňa 22.5.2007.

Dňa 12.1.2009 navrhovateľ na odporcu a I. Uhlára podal trestné oznámenie, ktoré odôvodnil aj tým, že
potom ako sa zamestnal v NCHZ, a.s. s odporcom sa spriatelili, postupne mu požičal sumu 350.000,- Sk,
a bol aj jeho ručiteľom pri úvere, ktorý mu poskytla Tatra banka, a.s., a ktorý po dobu viac ako jedného
roka nespláca (č. l. 386 spisu). Konanie je vedené pod ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 a nie je skončené.

Z výpovede navrhovateľa zo dňa 27.1.2009 v uvedenom konaní (č. l. 392 spisu) vyplýva aj to, že niekedy
v priebehu roka 2006 ho odporca požiadal, aby mu ručil za jeho úver, ktorý mu poskytne Tatra banka,
a.s. vo výške 80.000,- Sk s tým, že si ho bude splácať sám, čo aj určité obdobie dodržal. Od augusta
2008 mu Tatra banka, a.s. zasiela upomienky, v ktorých mu oznamuje, že úver nie je splácaný a aká je
výška dlžného zostatku s tým, že ho bude vymáhať od neho.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Prievidza uznesením ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 zo dňa
27.1.2009 začal trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona,
ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku, v Prievidzi v
období od augusta 2006 do septembra 2008 vylákal od navrhovateľa rôzne finančné čiastky v celkovej
výške 852.000,- Sk, ktoré mal vrátiť v rôznych termínoch, k čomu však nedošlo (č. l. 395 spisu).

Následne vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Prievidza uznesením ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009
zo dňa 24.6.2009 začal podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku stíhať odporcu a I. D. s tým, že odporca v
Prievidzi v období od augusta 2006 do februára 2008 pod zámienkou zhodnotenia vylákal na viackrát od
navrhovateľa finančné čiastky v celkovej výške 292.000,- Sk, ktoré mu mal vrátiť v rôznych termínoch,
k čomu však nedošlo a s tým, že odporca a I. D. v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku v

Prievidzi v období od júla 2008 do septembra 2008 po zámienkou zhodnotenia vylákali od navrhovateľa
finančné čiastky v celkovej výške 560.000,- Sk, ktoré mu mali vrátiť v rôznych termínoch, k čomu nedošlo
(č. l. 396 spisu).

Z písomného vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, odboru kriminálnej polície Prievidza

vyplýva, že poškodený navrhovateľ si v konaní ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorú zatiaľ nevyčíslil (č. l. 385 spisu) podľa jednotlivých nárokov.

Dňa 27.3.2009 navrhovateľ v liste označenom ako Pokus o zmier odporcovi oznámil, že bol nútený za
neho Tatra banke, a.s. splatiť úver s tým, že dovtedy nevedel, že v zmluve vystupuje ako zmluvná strana

- spoludlžník. Vyzval ho, aby sa vyjadril v lehote do 2.4.2009 (aj SMS správou), či mu vráti finančné
prostriedky, ktoré za neho zaplatil (č. l. 50 spisu).

V prepise SMS správy (č. l. 51 spisu) je uvedené, že ju dňa 31.3.2009 I. D. zaslal navrhovateľovi v znení:
„Q. musí povedať, že máš naozaj zvláštnu predstavu. Hanobíš naše mená a tým aj maríš veci. Ďalej

krivo vypovedáš a zároveň krivo obviňuješ. Postavil si sa na stranu špiny a ešte máš aj takú ilúziu, že
ti boh požehná financie, aby si mal možnosť investovať do hore uvedených vecí.“

V prepise SMS správy zo dňa 23.3.2010 (č. l. 52 spisu) adresovanej navrhovateľom odporcovi je text v
znení:„Zodralsimaoposlednépeniazezdebetunataškypredeti.Vráťmito,akoajúver,čosomzateba

zaplatil“. V prepise SMS správy zo dňa 24.3.2010 (č. l. 52 spisu) adresovanej odporcom navrhovateľovi
je text v znení: „Choď si pýtať peniaze ku tým, ktorým si dal. A dal si P., K. (neskôr priezvisko P.) a
Benefitu. Už aj N. je rozumnejšia od Teba. Dala žalobu na súd a pýta od Benefitu. Dnes je jasné, prečo
nepýtaš od P., K. a Benefitu. Lebo všetci Ste rovnakí a vrana vrane oko nevykole. A dôkaz? N., K., P.
a Benefit podali na nás trestné oznámenie a rovnako všetci znevažovali naše mená. A čo to dokazuje?

Že N., P., K. a organizovaný zločin sú jedno! A jednaký bude aj ich osud“.

V liste zo dňa 6.7.2011 (č. l. 53 spisu) adresovanom navrhovateľovi odporca okrem iného uviedol: „v
minulosti si ľudia založili svoje nehnuteľnosti v prospech nebankovej spoločnosti Benefit Invest, aby nám
všetkým táto poskytla úvery, pretože tieto financie sme mali v úmysle poskytnúť Q. K.. Tento nám totiž

prisľúbil poskytnúť úver vo výške 1 mil. USD a tieto financie následne zhodnotiť na finančnom trhu, aby
sme mohli potom zrealizovať svoje projekty“. „Podal si na nás trestné oznámenie, kde si vedome krivo
vypovedal a krivo obvinil naše osoby. Napokon si sa odhodlal aj pre žalobu, kde si veľmi dobre vedel, že
tátojepostavenánanepravde,pretožejasomtakistosplácalúvernebankovejspoločnostiBenefitInvest,kde N. N. ručila svojou nehnuteľnosťou“. „Q. N., po týchto hore uvedených skutočnostiach, je dnes úplne
zrejmé,ženemášabsolútnežiadnušancuvymôcťsiodnásfinancie,čiužvtrestnom,akoajvobčiansko-
právnom konaní“. „Q. N., som pripravený Tvojej osobe v tomto čase odpustiť a zaplatiť Ti finančnú sumu,

ktorú v žalobe odo mňa požaduješ, avšak najskôr musíš byť ospravedlnený, čo znamená, že musí
uveriť. Vyzývam Ťa týmto, aby si stiahol žalobu, pričom ako dôvod uvedieš, že skutočnosti, ktoré som v
odôvodnení odporu platobného rozkazu uviedol sú relevantné, lebo taká je pravda. Keď to urobíš, potom
budem ja pripravený zaplatiť Tebou požadovanú finančnú sumu v žalobe uvedenú“.

Z účastníckej výpovede odporcu vyplýva, že s navrhovateľom sa spoznal po tom, ako sa zamestnal
v NCHZ, a.s.. Pri uzavretí Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.5.2006 navrhovateľ
vystupoval ako spoludlžník. Zmluvu, ktorú mu predložila zamestnankyňa banky si pritom prečítal a
následne podpísal. O poskytnutie úveru žiadal s tým, že je to jeho a nie navrhovateľova starosť. Peniaze
z úveru aj boli určené a použité výlučne pre jeho aktivity. Číslo účtu označené v zmluve je jeho číslom
účtu. Úver prestal splácať z dôvodu, že navrhovateľ ho ohováral. Spolu s navrhovateľom sa dostavil za

N. a požiadal ich, aby si zo spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. zobrali úver vo výške 300.000,- Sk. Tieto
peniaze potreboval súrne za účelom, aby sa naplnila zmluva uzavretá medzi Q. K. a I. D.. Predmetom
tejto zmluvy bol zmluvný záväzok budúceho veriteľa Q. K., že po poskytnutí finančných prostriedkov
budúcim dlžníkom I. D. vo výške X.XXX.XXX,- Kč uzatvorí s ním ako veriteľ zmluvu o pôžičke vo výške
1.000.000,- USD , a to v lehote do 31.5.2007. Na sumu 1.500.000,- Kč sa skladal on, I. D., V. K.

(P.) a P. P.. V čase, keď sa s navrhovateľom dostavil za N. N. teda ešte nemal k dispozícii peniaze
za účelom, aby ich mohol použiť, ako vklad na sumu 1.500.000,- Kč určenú pre Q. K.. Navrhoval, aby
pohľadávka veriteľa - spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. z úveru bola zabezpečená tak, že bude založený
byt N. N.. Navrhovateľ s bývalou manželkou mali vedomosť o tom, že do dvoch týždňov po poskytnutí
sumy 1.500.000,- Kč, Q. K. zmluvu naplní. Navrhovateľ na zmluve uzavretej medzi Q. K. a I. D. chcel

participovať. N. N. by pritom bola z peňazí od Q. K. vyplatená odmena 300.000,- Sk. Úrok, za ktorý mal
Benefit Invest, s.r.o. poskytnúť úver sa navrhovateľovi zdal byť vysoký. Z tohto dôvodu sa dostavil do
Slovenskej sporiteľne, a.s. a zisťoval, či mu poskytnú úver a za aký úrok. Za účelom, aby mohla byť
naplnená zmluva uzavretá medzi Q. K. a I. D., a aby teda mal k dispozícii peniaze na vklad na sumu
1.500.000,- Kč, dňa 11.5.2007 bola medzi ním, P. G., H. G. ako dlžníkmi a Benefit Invest, s.r.o. uzavretá

Zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350.000,- Sk. Slovenská sporiteľňa,
a.s. navrhovateľovi úver neposkytla a dňa 22.5.2007 s N. N., ako dlžníci s Benefit Invest, s.r.o. uzavreli
Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300.000,- Sk. V tom čase však už
zmluva voči Q. K. bola naplnená, t. j. bola mu vyplatená celkovo suma 1.500.000,- Kč, a on už peniaze
na tento účel nepotreboval. O naplnení zmluvy pritom navrhovateľ od neho vedomosť mal, a preto sa

s P. P. dohodol, že mu poskytne peniaze z uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007. V tom čase
nebola pochybnosť o tom, že by Q. K. zmluvný záväzok nesplnil. Vnímal aj situáciu ako P. P. drží v
ruke finančné prostriedky z úveru, pričom tieto vložil na účet I. D.. Tieto peniaze chcel poukázať na
účet V. K. (neskôr P.), avšak v Bánovciach nad Bebravou nebolo obchodné miesto banky, v ktorej mala
vedený účet. P. P. potreboval peniaze na splácanie svojich úverov, resp. na úhradu nákladov, ktoré mu

vznikli. Svedkom uzavretia dohody medzi navrhovateľom a P. P. nebol, avšak sám pred sebou si položil
otázku, z akého dôvodu by navrhovateľ tejto osobe poskytol 270.000,- Sk a dospel k názoru, že P. P.
peniaze potrebuje na uvedené účely. Bol si pritom vedomý toho, že nebude mať problém ich do konca
mája 2007 navrhovateľovi vrátiť, a to z peňazí od Q. K., ktorý svoj zmluvný záväzok poskytnúť pôžičku
vo výške 1.000.000,- USD však nesplnil, a v tejto súvislosti sa P. P. od navrhovateľa odvrátil. Zmluvu o

úvere zo dňa 22.5.2007 navrhovateľ s bývalou manželkou podpísali v Bánovciach nad Bebravou, kde
sa vtedy nachádzal aj on (zdržiaval sa v priestoroch notárskeho úradu) a I. D., mali ísť do Prahy a cestou
zobrali aj N. N.. Na rozdiel od P. P. sa od navrhovateľa neodvrátil a pomohol mu Benefit Investu, s.r.o.
splatiť 6 alebo 7 mesačných splátok. Navrhovateľ z úveru poskytnutého dňa 22.5.2007 si ponechal sumu
12.000,- Sk, z ktorej zaplatil prvú splátku. Navrhovateľovi pred začatím predmetného súdneho konania

v Hyperrmarkete Tesco adresoval započítací prejav, ktorého právnym dôsledkom je zánik vzájomných
pohľadávok. Na pojednávaní dňa 27.9.2011 uviedol, že v čase jeho kompenzačného prejavu (dátum
nevedel označiť) sa v ich prítomnosti - účastníkov konania, ďalšia osoba nenachádzala. Navrhovateľ
so započítaním nesúhlasil s tým, že bolo jeho (odporcu) povinnosťou splatiť úver Benefit Investu, s.r.o..
Na pojednávaní dňa 9.12.2011 uviedol, že k započítaciemu prejavu došlo v januári 2009 v prítomnosti

I. D.. Uskutočnilo sa stretnutie aj len navrhovateľa a I. D. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 uviedol:
„sme ochotní navrhovateľovi žalovanú sumu zaplatiť, ak oľutuje to, čo urobil“. V priebehu nasledujúcej
účastníckej výpovede v súvislosti so započítacím prejavom uviedol, že navrhovateľovi vysvetlil, že mu
nie je dlžný ani korunu, že mu pomohol a pohľadávka, ktorú voči nemu má, tým čo za neho splatil, saanuluje. S navrhovateľom telefonoval a stretol sa s ním aj v Hypermarkete Tesco a nevedel sa vyjadriť,
v ktorej z týchto dvoch situácií sa uvedeným spôsobom vyjadril. Len pripustil možnosť, že I. D., ktorý
ho zastupoval v predmetnom súdnom konaní, splnomocnil, aby ho zastupoval aj pri právnom úkone.

Pohľadávku, ktorú proti navrhovateľovi mal, na inú osobu nepostúpil.

V priebehu konania odporca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu uviedol, že záväzok
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu prevzal Q. K. (č. l. 239 p.v. spisu), pričom táto čiastka je zahrnutá
do sumy 5.560.000,- Kč. Ďalej uviedol, že rozhodnutiu vo veci bráni prekážka konania začatého, keď

navrhovateľ žalovanú sumu si voči nemu uplatňuje aj v konaní ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009.

Z výpovede odporcu zo dňa 28.5.2010, z konania ORP-OJP-457/2010 (č. l. 31 spisu ČVS: ORP-114/2-
OVK-TN-2009) vyplýva aj to, že dňa 22.5.2007 po uzavretí Zmluvy o úvere peňažné prostriedky z tohto
titulu vyplatené, navrhovateľ odovzdal P. P. a ten ich následne vložil na účet I. D.. P. P. sa dohodol s V.
K., že ich bude spravovať. Z dôvodu, že všetci odchádzali do Čiech, nechceli mať pri sebe takú veľkú

hotovosť, a tak sa P. P. s V. K. dohodli, že peniaze budú poukázané na účet I. D., ktorý ich následne
vyplatí. Došlo k prevodom na účet uvedených dvoch osôb a tiež k hotovostným výberom, ktoré im
následne boli odovzdané. V priebehu ďalšej výpovede uviedol, že tieto peniaze slúžili ako pôžička od
navrhovateľa pre P. P..

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 20.7.2009 (č. l. 39a spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009)
vyplýva, že navrhovateľ chcel participovať na úvere, ktorý mal vo výške 1.000.000,- USD poskytnúť
Q. K.. V tejto súvislosti mu však povedal, že jeho peniaze (z úveru poskytnutého dňa 22.5.2007) už
nepotrebuje. Navrhovateľ ohľadom investovania svojich peňazí začal komunikovať s P. P., ktoré mu ich
aj odovzdal. Tieto následne (P. P.) poukázal na účet I. D. a koordinoval následnú dispozíciu s nimi. Z

peňazí z účtu, I. D. poskytol na viackrát V. K. sumu cez 100.000,- Sk, z ktorých následne financovala
rôzne cesty i do zahraničia, resp. celkový servis potrebný k činnosti. Ďalej I. D. z poukázanej sumy po
dobu troch mesiacov vyplatil vkladom na účet P. P. mesačné úverové splátky cca po 25.000,- Sk, ďalšiu
sumu 30.000,- Sk mu poskytol v hotovosti na jeho osobný servis - pohonné hmoty, atď.

Zo Zmluvy o budúcej zmluve o pôžičke zo dňa 10.5.2007 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Q. K. ako
budúci veriteľ a I. D. ako budúci dlžník. Predmetom zmluvy bol zmluvný záväzok budúceho veriteľa, že
po poskytnutí finančných prostriedkov budúcim dlžníkom vo výške 1.500.000,- Kč, uzatvorí s budúcim
dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bude poskytnutie pôžičky vo výške 1.000.000,- USD do
31.5.2007. Dňa 16.5.2007 Q. K. potvrdil, že v uvedený deň zo strany I. D. došlo k zaplateniu zvyšnej

časti dohodnutých finančných prostriedkov vo výške 911.270,- Kč, a že zaplatením sumy 1.500.000,- Kč
bola splnená podmienka na uzavretie zmluvy o pôžičke.

V konaní vedenom na tunajšom súde č. 7C 37/2010 odporca k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 30.5.2006, a ani k prípadnému spotrebiteľskému úveru sa nevyjadroval.

Zo svedeckej výpovede N. N. vyplýva, že keď sa začiatkom mája 2007 do jej domácnosti dostavil
odporca s navrhovateľom vyjadril sa, že by chcel zobrať úver vo výške 300.000,- Sk, a či by súhlasila,
aby pohľadávka veriteľa bola zabezpečená jej bytovým priestorom, a že úver sa určite splatí. Uviedol,
že v prípade jej súhlasu, nebude musieť navrhovateľovi zaplatiť jeho pohľadávku vo výške 120.000,-

Sk, a jej bude poskytnutá odmena 300.000,- Sk. V uzavretej zmluve o úvere ako dlžník mal vystupovať
navrhovateľ. V ďalšom období sa pre ňu do Prahy dostavil odporca s I.m a v nasledujúci deň v
Bánovciach nad Bebravou podpísala zmluvu o úvere. Vnímala situáciu, ako navrhovateľ peniaze z
titulu poskytnutého úveru prevzal od zástupcu veriteľa. Následne komunikoval s odporcom, obsah ich
rozhovoru nepozná. V ďalšom období pokiaľ sa v Prahe stretla s odporcom a I. D. ubezpečovali ju, že

úver je splácaný. Neskôr jej oznámili, že prišla o byt. Nevedela sa vyjadriť, či došlo k zániku vzájomných
pohľadávok účastníkov konania započítaním. V konaní ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009 vypovedala v
podstate rovnako, ako v predmetnom súdnom konaní.

Z výsluchu svedka P. P. vyplýva, že I. D. zabezpečoval peniaze od Q. K.. S odporcom postupovali

tak, že navrhli iným osobám, aby požiadali o úver. V ďalšom období mali tieto osoby za to dostať
peniaze vo výške zodpovedajúcej poskytnutému úveru aj so 100% navýšením. Úver mal pritom splácať
I. D.. Ako veriteľa uprednostňovali spoločnosť Benefit Invest, s.r.o.. Podľa zmluvy uzavretej s Q. K. v
prípade, ak mu I. D. vyplatí sumu 1.500.000,- Kč, on mu za to poskytne úver vo výške 1.000.000,-USD. Činnosť, ktorú rozbehol I. D. bola určitá špirála, keď musel zabezpečovať peniaze, aby vrátil to,
čo sľúbil. Bol vyzvaný, aby sa dostavil do Bánoviec nad Bebravou z dôvodu, aby mal kto navrhovateľa
prepraviť späť do Prievidze, ostatné osoby, ktoré tam boli prítomné pokračovali v ceste smerom do

Prahy. Spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. poskytla N. N. úver vo výške 300.000,- Sk, ktorý však mal
splácať I. D., resp. garantoval jeho splatenie. Spolu s odporcom si z poskytnutého úveru zobral (I. D.)
časť a zvyšok 270.000,- Sk sa vložil na jeho účet. V ČSOB, a.s. podpísal doklad o vklade v hotovosti,
peniaze však zamestnankyni banky odovzdal navrhovateľ. Popieral, že by úver vo výške 300.000,- Sk
bol určený pre neho, navrhovateľ nemal dôvod mu úver zabezpečovať. Nevedel sa vyjadriť, či došlo k

zániku vzájomných pohľadávok účastníkov konania započítaním. Potvrdil, že pred tým, ako na základe
uzavretej zmluvy o úvere Benefit Invest, s.r.o. poskytol úver vo výške 300.000,- Sk, sa s navrhovateľom
dostavil do Slovenskej sporiteľne, a.s., kde mal pri úvere, o ktorý navrhovateľ alebo N. N. žiadali, prevziať
ručiteľský záväzok. V tom čase sa s navrhovateľom bližšie nepoznal. Žiadosť o úver bola spojená s
osobou I. D., ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať peniaze na svoje aktivity.

P. P. vo výpovedi zo dňa 28.5.2010 v konaní ORP-114/2-OVK-TN-2009 popieral, že by I. D. so sumou
270.000,- Sk mal disponovať v zmysle jeho (svedka) pokynov.

Z výsluchu V. P. (predtým K.) vyplýva, že I. D. na základe zmluvy uzavretej s Q. K. mu mal poskytnúť
1.500.000,- Kč a po splnení tohto záväzku mu on mal poskytnúť úver vo výške 1.000.000,- USD.

I. Uhlár navrhol, aby oslovili známych, ktorí vlastnia bytové priestory, že aby uzavreli úverové a tiež
záložné zmluvy, predmetom ktorých ako záloh by boli ich byty, aby takýmto spôsobom bola zabezpečená
pohľadávka veriteľa Benefit Invest, s.r.o. z úveru. I. D. sa vyjadril, že za to preberá zodpovednosť, že
zariadi, aby boli splátky z úverov poskytnutých osobám, ktoré uzavreli aj záložné zmluvy, splácané.
Osobám, ktorých byty predstavovali záloh, sľúbil peniaze s navýšením. Ak na jej účet boli poukázané

peniaze z úverov, o poskytnutie ktorých žiadali iné osoby podľa pokynov I. D., realizovala úhrady splátok.
Z podnetu odporcu N. N. uzavrela zmluvu o úvere. Navrhovateľ bol známym odporcu, ktorý prišiel
do programu spôsobom, že bol založený byt jeho bývalej manželky. Z podnetu I. D. sa dostavila do
Bánoviec nad Bebravou. Peniaze z úveru, ktorý bol z titulu uzavretej zmluvy o úvere poskytnutý N. N.,
resp. navrhovateľovi boli vložené na účet I. D.. Následne časť z nich poukázal na jej účet, ktorý bol

vlastne určený na spoločné podnikanie, z týchto peňazí za dlžníkov podľa jeho pokynov Benefit Investu,
s.r.o. zaplatila splátky. Časť peňazí z uvedeného úveru poukázal na účet sestry v Prahe. Odporca mal
za navrhovateľa a G. platiť splátky Benefit Investu, s.r.o.. Začiatkom roka 2009 jej Q. K. povedal, že
peniaze, ktoré mu poskytol I. D. mu už vrátil. V doklade, ktorý jej následne zaslal bola uvedená suma
cez 5.000.000,- Kč. Od I. D. sa potom dozvedela, že spochybňuje svoj vlastnoručný podpis na doklade.

Zo svedeckej výpovede L. L. vyplýva, že pre spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. pracoval na pozícii
obchodný zástupca. Odporca sa pred ním vyjadril, že má známeho a to navrhovateľa, ktorý by chcel
požiadať o poskytnutie úveru. Peniaze z poskytnutého úveru vyplatil navrhovateľovi.

Z výsluchu svedka I. D. vyplýva, že s odporcom od roku 1999 spolupracovali na projektoch. Čakali na
finančné zdroje potrebné na výstavbu prevádzky. Navrhovateľ sa s odporcom spoznali na pracovisku.
Navrhovateľ chcel participovať na ich podnikateľských aktivitách. Účastníci konania, on, V. P., P. P. si
navzájom dôverovali. S Q. K. uzavrel zmluvu, obsahom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť mu v lehote
do 16.5.2007 1.500.000,- Kč, a po splnení záväzku by mu Q. K. poskytol peniaze v objeme 1.000.000,-

USD. Na splnení záväzku vo výške 1.500.000,- Kč sa mal podieľať aj odporca, V. P., P. P. Stratégia
spočívala v tom, že ak im iná osoba poskytne peniaze, tak jej ich mali vrátiť s navýšením. Záujem prejavil
aj navrhovateľ, boli úvahy, že jeho bývalá manželka založí byt. Komunikoval s ním odporca, navrhol, aby
N. N. odpustil (navrhovateľ) jej dlh, a že potom dostane tzv. navýšenie. Navrhovateľovi sa úrok, za ktorý
mala spoločnosť Benefit Invest, s.r.o. poskytnúť úver zdal byť vysoký. Z tohto dôvodu zisťoval, či mu úver

poskytne Slovenská sporiteľňa, a.s., do toho vstúpil P. P., banka však úver neschválila. Nezávisle od
navrhovateľa peniaze pre Q. K. si odporca zabezpečil tak, že získal úver od Benefit Invest, s.r.o., pričom
pohľadávka veriteľa bola zabezpečená bytom jeho svokrovcov. Peniaze na zaplatenie sumy 1.500.000,-
Kč pre Q. K. najskôr poskytol on (svedok), potom odporca a následne V. P. a P. P.. Zmluvný záväzok
voči Q. K. bol splnený dňa 16.5.2007 a čakali, či do konca mesiaca mája 2007 on splní svoj záväzok.

Navrhovateľ vedel o tom, že zmluva uzavretá s Q. K. sa napĺňa. Dňa 22.5.2007 mu a N. N. Benefit
Invest, s.r.o. poskytol úver. Z úveru sa vyčlenila suma 10.000,- Sk, on, odporca, N. N. a V. P. išli do
Prahy, peniaze potrebovali na cestu. K peniazom z úveru zo dňa 22.5.2007 sa P. P. správal ako majiteľ,
išlo mu o to, aby osoby, ktoré mu poskytli peniaze z úverov, mali zaplatené splátky, a tiež aby mal kdispozícii peniaze na vlastné fungovanie. Vyjadril sa (svedok), aby peniaze z uvedeného úveru sa vložili
na účet V. P., lebo ona vždy spravovala peniaze, avšak jej banka nemala pobočku v Bánovciach nad
Bebravou. P. navrhol, aby sa vklad peňazí realizoval na jeho (svedka) účet v ČSOB, a.s., k čomu aj

došlo. V nasledujúci deň z týchto peňazí poskytol V. P. sumu 40.000,- Sk, 50.000,- Sk a tiež poskytol P.
P. peniaze na splátky na úvery a pre vlastnú potrebu. Q. K. zmluvu nenaplnil ani do konca augusta 2007,
P. P. sa vyjadril, že on a jeho ľudia končia, že nebude už participovať a je pripravený prísť o peniaze. Od
septembra 2007 do spoločného už neprispieval, avšak ešte čakal, či Q. K. peniaze poskytne. V januári
2008 nastal zlom, úvery sa prestali splácať. Podal (svedok) na Q. K. aj s odporcom, navrhovateľom, N. N.

trestné oznámenie. V októbri 2008 sa navrhovateľ vyjadril, že neverí tejto ceste, nechce nič, berie to ako
zlú investíciu a ide pracovať do Talianska. Týmto úkonom sa navrhovateľ vzdal práva aj na zaplatenie
sumy, ktorú si uplatňuje proti odporcovi žalobným návrhom. Doklad na ktorom je uvedené, že Q. K.
mu (svedkovi) vrátil 5.560.000,- Kč je falzifikát. V ďalšom období sa však navrhovateľ začal domáhať
zaplatenia peňazí, ktoré za odporcu zaplatil Tatra banke, a.s. a už neplatilo to, čo predtým povedal, že sa
vzdáva svojho práva. Stretli sa a povedal (svedok) mu: „ Tebe sa splácalo“, t. j. úver, ktorý mu poskytol

BenefitInvest,s.r.o.,ajetozapočítanéoprotipohľadávke,ktorúmáztituluzaplatenéhodlžnéhozostatku
Tatra banke, a.s.. Vtedy sa stretli v Hypermarkete Tesco aj za prítomnosti odporcu. V priebehu ďalšej
svedeckej výpovede uviedol, že uvedené stretnutie sa uskutočnilo v januári 2009, pričom navrhovateľ
sa vyjadril, že musí Tatra banke, a.s., a aj iným veriteľom splácať úver, že má veľké problémy a chcel,
aby mu pomohli niektoré splátky zaplatiť. Potom sa s navrhovateľom, na základe jeho žiadosti stretol v

mesiaci máji 2009 alebo 2010, hovoril už len o úvere poskytnutom Tatra bankou, a.s., a že svoj nárok
preukáže a v súdnom konaní bude úspešný. Na jeho slová reagoval, že je tam jednoznačný zápočet.
Odporcu informoval o tom, že sa má stretnúť s navrhovateľom, pričom sa vyjadril: „áno, ja Ti verím,
môžeš v mojom mene komunikovať s navrhovateľom“. Navrhovateľ na stretnutí povedal sumu, ktorú
Tatra banke a.s. zaplatil, pričom suma, ktorú za neho zaplatili Benefit Invest, s.r.o., bola vyššia. Keď mu

navrhovateľ telefonoval, že sa s ním chce stretnúť, konkrétne sa nevyjadril, čo bude témou rozhovoru.
To, čo mu navrhovateľ na stretnutí povedal, si ešte musel premyslieť a preto si myslí, že sa ešte stretli,
ale k dohode nedošlo, lebo ak by sa dohodli, žalobu by nepodal.

I. D. vo výpovedi zo dňa 28.5.2010 (č. l. 40 spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) uviedol, že

dňa 16.5.2007 boli naplnené podmienky zmluvy, ktorú uzavrel s Q. K.. Slovenská sporiteľňa, a.s.
navrhovateľovi úver neschválila, uvedený termín nestihol, na obchode participoval P. P. a na základe
dohody s ním mu navrhovateľ poskytol finančné prostriedky z úveru poskytnutého spoločnosťou Benefit
Invest, s.r.o.. Finančné prostriedky mala spravovať V. K., avšak v Bánovciach nad Bebravou nebola
pobočka UniCredit banky, a.s., v ktorej mala zriadený účet, a tak sa dohodli, keďže odchádzali do

Čiech, že nebudú pri sebe držať tieto peniaze v hotovosti a boli P. P. vložené na jeho účet vo výške
270.000,- Sk. Následne na účet V. K. realizoval dňa 23.5.2007 prevod sumy 40.000,- Sk a 50.000,- Sk
a dňa 26.5.2007 na účet P. P. prevod sumy 22.000,- Sk, ďalšie finančné prostriedky vybral v hotovosti
a odovzdal uvedeným osobám, a časť vkladal na účet P. P..

I.D.,akozástupcaodporcunapojednávanídňa27.9.2011,dňa9.12.2011,dňa17.4.2012,dňa12.7.2013
uviedol aj to, že keď sa s navrhovateľom stretol v mesiaci máji 2010 (neskôr pripustil, že to bolo v máji
2009) a tento požadoval peniaze, tak mu adresoval slová, že predsa došlo k započítaniu pohľadávok
(č. l. 72 p. v.), že by navrhovateľovi dlžnú sumu hneď zaplatil, ale pre tie klamstvá tak urobiť nemôže (č.
l. 116), že navrhovateľ všetky svoje financie „posunul“ Q. K., ktorý tieto prevzal ako finančný záväzok

voči jeho (I. D.) osobe, a navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa proti odporcovi zaplatenia žalovanej
sumy (č. l. 239), „je pravdou, že v predchádzajúcej časti konania odporca tvrdil, že došlo k započítaniu
pohľadávky navrhovateľa oproti pohľadávke odporcu, ja som sa však oboznámil s trestnými spismi
založenými v predmetnom súdnom spise a zistil som, že Q. K. mal prevziať záväzok za finančné
prostriedky navrhovateľa, ako záväzok voči mojej osobe“ (č. l. 239 p. v.), „odporca svoju obranu založil

na tom, že došlo k započítaniu pohľadávok účastníkov konania a po oboznámení s obsahom pripojených
spisov poukazuje na to, že v sume 5.560.000,- Kč sú zahrnuté peniaze V. P., P. P. a navrhovateľa“ (č. l.
248 p. v.), „v konaní je potrebné vysporiadať sa s tým: 1/ či došlo k započítaniu pohľadávok, tak ako to
prezentoval odporca vo svojej výpovedi, 2/ či navrhovateľ žalovanú sumu si voči mne uplatňuje titulom
škodyvkonaníČVS:ORP-56/OEK-PD-2009,3/čipeniazesúuQ.K.(jeužnebohý).Tvrdím,žežalovaná

suma, ktorú si navrhovateľ uplatňuje, je zahrnutá do objemu peňazí 5.560.000,- Kč, na potvrdení zo dňa
10.12.2008 sa môj vlastnoručný podpis nenachádza“ (č. l. 332 p. v.).Z výpisu z účtu č. l. 80 vyplýva, že dňa 23.5.2007 na účet č. 2183838154/0200 I. D. realizoval vklad
sumy 40.000,- Sk a 50.000,- Sk, dňa 26.5.2007 na účet P. P. realizoval vklad sumy 22.000,- Sk, dňa
29.5.2007 na účet Q. D. dvakrát po 10.000,- Kč, dňa 4.6.2007 vybral sumu 50.000,- Sk a dňa 8.6.2007

vybral sumu 65.000,- Sk.

V potvrdení (č. l. 70 spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) je uvedené: „Dnešného dňa došlo k
úplnému vyrovnaniu pôžičky zo dňa 10.5.2007, upravenej písomným dodatkom zo dňa 15.7.2007 medzi
dlžníkom Q. K. a veriteľom I. D. plus ďalšie pôžičky, poskytnuté Q. K.. Celková čiastka pôžičiek od

15.7.2007 do 10.12.2008 plus 10% úrok je 5.560.000,- Kč“. Nasleduje textová časť: „Prevzatie tejto
čiastky potvrdzujem vlastnoručným podpisom, v Prahe dňa 10.12.2008“. Ako svedok prevzatia peňazí
je označený P. L..

Q. K. vo výpovedi zo dňa 15.1.2010 (č. l. 60 spisu ČVS: ORP-114/2-OVK-TN-2009) zotrvával na tom,
že I. D. vrátil 5.560.000,- Kč.

Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Dunajská Streda vyplýva, že dňa
31.7.2010 trestné stíhanie proti Q. K. bolo prerušené a v rámci extradičného konania bol spis zaslaný
do Českej republiky, pričom pred prerušením konania vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok.

Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. navrhovateľ dňa 3.5.2007 žiadal o poskytnutie úveru,
spoludlžníkom mal byť P. P., úver nebol poskytnutý.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 293 Obchodného zákonníka, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb,
pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať
plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj
podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh je podaný dôvodne sčasti.

Navrhovateľpredmetomsúdnehokonaniaurobilnárokozaplateniesumy1.765,70eurspríslušenstvom,
uplatňovanej titulom tzv. následného (subrogačného) postihu.

Zmluva o úvere v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je absolútnym obchodným
záväzkovým vzťahom.

Spoločný záväzok je taký záväzok, pri ktorom na jednej strane alebo na obidvoch stranách vystupuje
viaceroúčastníkov,t.j.viacdlžníkov(spoločnézáväzky),aleboviacveriteľov(spoločnépráva).Spoločné

záväzky sa rozlišujú podľa ich povahy a to: solidárne, nedeliteľné a delené záväzky. Solidárne záväzky
súzáväzky,priktorýchmôžepohľadávkuuplatniťjedenzviacerýchveriteľov,absorbujúctýmoprávnenia
ostatných veriteľov, resp. dlh môže splniť jeden z dlžníkov, absorbujúc tak povinnosť ostatných dlžníkov.
Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že dlžníci dlhujúci to isté plnenie, zodpovedajú veriteľovi
„rukou spoločnou a nerozdielnou“. Všeobecná úprava spoločných záväzkov a spoločných práv platná

aj pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 511 až §
515). Obchodný zákonník však túto úpravu čiastočne modifikuje a dopĺňa.

Ustanovenie § 293 Obchodného zákonníka rieši v praxi často sa vyskytujúci prípad, keď na strane
dlžníka je pluralita subjektov, ale z ustanovení zmluvy nie je jednoznačné, či ide o solidaritu dlhu,

teda o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok. Zákon ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že pri
pochybnostiach ide o solidaritu dlžníkov a teda dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ
sa tak môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek dlžníka. Ide o rozdiel od právnej úpravy obsiahnutejv Občianskom zákonníku, ktorá toto pravidlo neupravuje (porovnaj komentár k ustanoveniu § 293
Obchodného zákonníka).

Dňa 30.5.2006 medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom, odporcom ako dlžníkom, navrhovateľom
ako spoludlžníkom (v zmluve ďalej označený len ako „dlžník“) bola uzavretá Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000631854. Zo záhlavia zmluvy vyplýva, že
zmluvné strany ju uzavreli podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a príslušných ustanovení zák. č.
258/2001Z.z.apreúčelyúpravyprávapovinnostízpoisteniaajvzmysle§788Občianskehozákonníka.

Poistenie dojednané v zmluve sa pritom vzťahovalo iba na osobu dlžníka, ktorá je uvedená ako dlžník
v záhlaví zmluvy a nie na osobu spoludlžníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru vo výške 75.000,- Sk. Podľa čl. III. bod 1. zmluvy veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver tak, že pripíše finančné prostriedky vo výške úveru v prospech účtu č. 2619118685. V čl.
III. bod 4. zmluvy sa dlžník zaviazal splácať pohľadávku veriteľa v pravidelných mesačných anuitných
splátkach (2.610,- Sk) v dohodnutých termínoch a platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej

úrokovej sadzbe, uvedenej v čl. I. zmluvy, a ďalšie poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov a spojené
s úverom.

Inštitút spoludlžníka je jedným z možných zabezpečovacích prostriedkov pre splnenie podmienky
splatenia úveru. Právne predpisy pritom neurčujú taxatívny výpočet zabezpečovacích prostriedkov, pre

naplnenie podmienky finančnej návratnosti poskytnutého úveru.

Navrhovateľ podpísal každú z piatich strán Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby č. 00-0000631854, pričom ako to už bolo uvedené, v jej záhlaví je označený ako
spoludlžník a ďalej len ako „dlžník“. Odporca je v zmluve označený len ako dlžník. Navrhovateľ v zmluve

s poukazom na jej jazykový prejav, prejavil vôľu byť vedľa príjemcu úveru (odporcu) zaviazaný podľa
dohodnutých podmienok úver splácať. Označenie čísla účtu, na ktorý sa banka zaviazala previesť
peňažné prostriedky, bol určením spôsobu plnenia jej záväzku. Argumentácia navrhovateľa, že bol
odporcom ubezpečený o formálnom ručiteľskom záväzku, je pre posúdenie veci, irelevantná. V konaní
totiž nebolo preukázané, že by zmluvou uzavretou medzi Tatra bankou, a.s. a navrhovateľom vzniklo

platné ručenie.

Podľa zmluvy zo dňa 30.5.2006, teda na strane dlžníka je pluralita subjektov, ale z jej ustanovení nie je
jednoznačné, či ide o solidaritu dlhu, teda o pasívnu solidaritu, alebo o delený záväzok. V texte zmluvy
v čl. I. až čl. VI. (čl. VII. podľa záhlavia zmluvy sa na osobu spoludlžníka nevzťahuje) je použitý termín

„dlžník“, pričom výkladom úvodnej časti zmluvy: „... a dlžníkom: Y. V. (ďalej len „dlžník“) a spoludlžníkom:
Q. Ivenz (ďalej len „dlžník“) je možné dospieť záveru, že označenie: ďalej len „dlžník“ sa vzťahuje tak na
navrhovateľa, ako aj odporcu, pričom z vyjadrenej vôle strán v zmluve nie je zrejmé, že na ich strane ide
o deliteľný záväzok. Obchodný zákonník v ustanovení § 293 ustanovuje vyvrátiteľnú domnienku, že pri
pochybnostiach ide o solidaritu dlžníkov. Podľa čl. VIII. bod 6. zmluvy každá zmena, doplnenie vyžaduje

k nadobudnutiu platnosti písomnú formu. Z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné dospieť
k záveru, že by zmluvné strany zmluvy zo dňa 30.5.2006 pochybnosť o otázke, či ide o solidaritu dlhu
alebo o delený záväzok odstránili vzájomnou dohodou v rámci doplnenia, resp. zmeny zmluvy. Preto zo
zmluvy navrhovateľ a odporca boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Každý z účastníkov, t. j. navrhovateľ ako spoludlžník a odporca ako dlžník boli povinný dlh plniť v celom
rozsahu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Tatra banka, a.s. úver poskytla, pričom peňažné prostriedky
previedla na účet odporcu. Splátky z úveru neboli riadne splácané a banka podľa čl. VI. zmluvy

využila svoje právo a vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. právo požadovať splatenie pohľadávky
pred dňom konečnej splatnosti. Solidarita účastníkov konania ako dlžníkov viedla k dôsledkom
pasívnej solidarity. Tatra banka, a.s., ako veriteľ mohla žiadať zaplatenie dlžného zostatku z úveru
od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov, pričom existencia vzájomného vnútorného vzťahu medzi
solidárnymi dlžníkmi nebola dôležitá. Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že dlžný zostatok dňa

17.2.2009 vo výške 1.765,70 eur veriteľovi zaplatil navrhovateľ. Do obdobia porušenia povinnosti platiť
dohodnutémesačnésplátkyriadneavčas,vdôsledkučohobankavyhlásilamimoriadnusplatnosťúveru,
dohodnuté splátky platil odporca.Akotoužbolovodôvodnenírozhodnutiauvedené,všeobecnáúpravaspoločnýchzáväzkovplatnáajpre
vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pričom Obchodný
zákonník túto úpravu čiastočne modifikuje a dopĺňa. Úprava vzájomných vzťahov medzi solidárnymi

dlžníkmi je už upravená v § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Zmyslom tzv. následného postihu je odstrániť nepriaznivé dôsledky pasívnej solidarity. Jeho podstatou
je, že dlžník, ktorý dlh splnil, má právo od ostatných žiadať náhradu za toto plnenie. Dohoda solidárnych
dlžníkov o podiele každého z nich na spoločnom dlhu má pritom význam len v ich vzájomnom vzťahu

(pre veriteľa nie je záväzná).

Súd riešil otázku, aká bola dohoda účastníkov konania, ako solidárnych dlžníkov o podiele každého z
nich na spoločnom dlhu.

Navrhovateľ tvrdil, že účastníci konania sa dohodli, že poskytnutý úver splatí výlučne odporca, a že on

nemá žiadny podiel na splácaní dlhu banke. Odporca tieto tvrdenia nenamietal, a vyplýva to i z jeho
účastníckej výpovede z časti, kde uviedol, že o úver žiadal s tým, že je to jeho a nie starosť navrhovateľa.
Poskytnutý úver aj začal výlučne sám splácať. Peniaze z úveru aj boli použité výlučne na jeho aktivity.

Zo spôsobu, akým bolo disponované s peniazmi získanými uzavretou Zmluvou o poskytnutí

spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000631854 zo dňa 30.5.2006 (použitie
peňazí výlučne na aktivity odporcu) a zo spôsobu, akým bol úver splácaný (splátky úveru do porušenia
povinnosti dlžníka platil výlučne odporca) je možné dospieť k záveru, že získané peňažné prostriedky
boli použité na základe súhlasu (vzájomnej dohody) oboch dlžníkov. Tento konsenzus (vnútorná dohoda
dlžníkov) potom nebráni tomu, aby navrhovateľ, ktorý zaplatil dlžný zostatok z úveru s príslušenstvom

mohol podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka uspieť so žalobným návrhom o zaplatenie 1.765,70
eur. Princíp autonómie zmluvných strán (zákon to nevylučuje) pritom umožňuje (pri posudzovaní
vnútorného vzťahu dlžníkov), aby sa dlžníci dohodli, že podiel na úhrade spoločného dlhu bude v pomer
0% ku 100% za situácie, že peniaze z poskytnutého úveru sú určené výlučne pre jedného dlžníka.
Súd pritom opakovane zdôrazňuje, že z pohľadu veriteľa je existencia vzájomného vnútorného vzťahu

medzi solidárnymi dlžníkmi nepodstatná (treba totiž rozlišovať vzťah: a/ veriteľ a solidárny dlžníci, b/
vnútorný vzťah medzi solidárnymi dlžníkmi). Preto, pokiaľ navrhovateľ veriteľovi zaplatil dlžný zostatok
úveru s príslušenstvom, pričom podľa dohody s odporcom (vnútorná dohoda dlžníkov) jeho podiel na
spoločnom dlhu vo vzťahu k veriteľovi bol nula percent, a peniaze z úveru odporca použil výlučne
pre svoje aktivity, teda získal z neho majetkovú výhodu, je pri tomto posudzovaní nárok navrhovateľa

opodstatnený. Vnútorná dohoda účastníkov s uvedeným obsahom nie je v rozpore s ustanovením §
511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a ani ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33Cdo 856/2012 v sčasti obdobnej veci).

Odporca v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ predmetný nárok si uplatnil aj v konaní vedenom

na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície Prievidza ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009.

Podľa § 83 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku) začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci
prebiehalo na súde iné konanie.

Uvedené ustanovenie upravuje prekážku tzv. litispendencie, ktorá vzniká ako procesnoprávny následok
začatia konania. Totožnosť veci je daná totožnosťou subjektov a totožnosťou predmetu konania,
vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania bez
ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých, alebo v rozdielnych procesných pozíciách.

Dňa 12.1.2009 navrhovateľ podal na odporcu a tiež na I. D. trestné oznámenie. Vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva PZ Prievidza uznesením ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009 zo dňa 27.1.2009 začal trestné
stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal páchateľ
dopustiť na tom skutkovom základe, ktorý už je uvedený v odôvodnení rozhodnutia, a následne
uznesením zo dňa 24.6.2009 začal podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku stíhať odporcu a I. Uhlára.

Začatie civilného súdneho konania spôsobuje významné právne účinky, ktoré možno z hľadiska sféry
vplyvu rozdeliť na hmotnoprávne a procesnoprávne.Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska ustanovenia § 82 O.s.p.
začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žalobný návrh v občianskom súdnom konaní bol
podaný až potom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie nároku v trestnom konaní. Ak je teda z návrhu

na začatie konania zrejmé, že protiprávnosť konania odporcu má spočívať v údajnej trestnej činnosti,
súd so zreteľom na ustanovenie § 83 O.s.p. musí skúmať, či rovnaký nárok nebol už skôr uplatnený v
adhéznom konaní (porovnaj R 22/1979 s. 191, s. 192).

Navrhovateľ uviedol, že v trestnom konaní (ČVS: ORP-56/OEK-PD-2009) si nárok o zaplatenie 1.765,70

eur neuplatňuje. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Prievidza navrhovateľ
si síce uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú však zatiaľ nevyčíslil, a toto právo môže využiť
do skončenia vyšetrovania. V súvislosti s podaným trestným oznámením navrhovateľ bol vypočutý
vyšetrovateľom, pričom sa vyjadril ku viacerým skutkom, keď mal odporcovi, prípadne I. D. poskytnúť
finančnéprostriedky.KúverovejzmluveuzavretejsTatrabankou,a.s.uviedol,žeakbudemusieťzaplatiť
dlžný zostatok, bude sa cítiť odporcom oklamaný. Navrhovateľ si síce v konaní ČVS: ORP-56/OEK-

PD-2009 uplatňuje nárok na náhradu škody, ale zatiaľ ju nevyčíslil, a to i z hľadiska toho, či v sume,
ktorú si bude v adhéznom konaní uplatňovať je i nárok o zaplatenie sumy 1.765,70 eur. Navrhovateľ
pritom popiera, že by si, keď škodu vyčísli, uplatňoval i uvedenú sumu. Pri tomto posudzovaní nebolo
preukázané, že by rovnaký nárok, aký si navrhovateľ uplatňuje v predmetnom súdnom konaní bol už
ním skôr uplatnený v adhéznom konaní. Konaniu č. k. 7C 91/2011, preto nebráni prekážka konania

začatého.

Odporca v priebehu konania tvrdil, že účastníci konania mali vzájomné pohľadávky, a k ich zániku došlo
v dôsledku započítania.

Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a
dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti
vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie je formou bezhotovostného
vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok
veriteľa a dlžníka. Občiansky zákonník (vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávny) upravuje

dva prípady zániku záväzku započítaním, a to: a/ započítanie jednostranným právnym úkonom, b/
započítanie dohodou. Je potrebné rozlišovať, či pohľadávka bola uplatnená na započítanie pred
podaním návrhu na začatie konania, alebo až v priebehu súdneho procesu.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120
ods. 1, veta prvá O.s.p..

Dňa 22.5.2007 medzi Benefit Invest, s.r.o. Trenčín, IČO: 36 337 617 ako veriteľom a dlžníkmi:

navrhovateľom a N. Ivenzovou bola uzavretá Zmluva o úvere č. 0199/2007.

Podľa zmluvy dlžníci sa zaviazali veriteľovi vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

Podľa vyjadrenia M.V. partners, s.r.o. v likvidácii (predtým obchodné meno Benefit Invest, s.r.o.)

navrhovateľ zaplatil jednu splátku, nasledujúce štyri splátky zaplatil odporca a tri splátky na účet
spoločnosti poukázala neznáma osoba.

Odporca nie je zmluvnou stranou v Zmluve o úvere č. 0199/2007 zo dňa 22.5.2007.

Podľa § 531 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,
nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.

Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka (§ 531 ods.
1), alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba, preberateľ. Predpokladom vzniku inštitútu prevzatia
dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Na platnéprevzatie dlhu sa vyžaduje písomná forma dohody medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že
tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka.
Zmluva o prevzatí dlhu teda musí byť písomná, inak je neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Na základe iných právnych skutočností nemôže dôjsť k prevzatiu dlhu.

Navrhovateľ v účastníckej výpovedi tvrdil, že na základe výzvy odporcu sprostredkoval stretnutie s N.
N., na ktorom jej (odporca) navrhol, aby bytovým priestorom v jej výlučnom vlastníctve zabezpečila
pohľadávku veriteľa Benefit Invest, s.r.o., za poskytnutý úver s tým, že ho on s I. D. budú splácať

a jej z tohto titulu bude vyplatená odmena vo výške 300.000,- Sk, a že on (navrhovateľ) jej odpustí
záväzokzdohodyovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvavovýške120.000,-Sk,pričompeniaze
z poskytnutého úveru mali byť určené pre Q. K.. Po podpísaní zmluvy č. 0199/2007 od obchodného
zástupcu veriteľa úver prevzal (po odpočítaní poplatku), následne po zistení u odporcu, aká bude ďalšia
dispozícia s peniazmi si ponechal 12.000,- Sk na zaplatenie prvej splátky, odporca si zobral 10.000,-
Sk na financovanie cesty do Prahy, a zvyšok 270.000,- Sk na základe vyjadrenia I. D. bol s P. P. vložiť

na jeho účet (účet I. D.). Prvú splátku úveru zaplatil, pričom vychádzal z toho, že odporca, resp. I. D.
budú platiť ostatné mesačné splátky.

Odporca v účastníckej výpovedi potvrdil, že spolu s navrhovateľom sa dostavil za N. N., pričom ich
požiadal, aby si zo spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. zobrali úver vo výške 300.000,- Sk. Tieto peniaze

potreboval súrne za účelom, aby sa naplnila zmluva uzavretá medzi Q. K. a I. D.. Dňa 22.5.2007, keď
navrhovateľ a N. N. Zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX podpísali, sumu 300.000,- Sk už nepotreboval, lebo
finančné prostriedky si zabezpečil Zmluvou o úvere zo dňa 11.5.2007. Od 16.5.2007 zmluvný záväzok
zo zmluvy zo dňa 10.5.2007 uzavretej medzi Q. K. a I. D., a to zaplatiť mu 1.500.000,- Kč bol splnený.
Navrhovateľ s P. P. sa dohodol, že mu poskytne peniaze z uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007.

V tom čase nebola pochybnosť o tom, že by Q. K. svoj zmluvný záväzok nesplnil. Navrhovateľ chcel na
úvere, resp. pôžičke od Q. K. vo výške 1.000.000,- USD participovať, a to cez P. P.. Q. K. pôžičku však
neposkytol. Pokiaľ platil (odporca) spoločnosti Benefit Invest, s.r.o. mesačné splátky zo Zmluvy o úvere
č. XXXX/XXXX zo dňa 22.5.2007 tak preto, lebo chcel navrhovateľovi pomôcť.

Za rozhodujúce pri riešení otázky, či do právneho vzťahu zo Zmluvy o úvere č. 0199/2007 zo dňa
22.5.2007 namiesto dlžníkov, resp. jedného z nich, alebo popri nich nastúpil odporca súd považoval to,
že z účastníckej výpovede navrhovateľa, odporcu, ale ani výpovede svedkov vypočutých v konaní nie
je možné vyvodiť, že by písomnou formou sa účastníci dohodli, že odporca preberá dlh navrhovateľa
ako dlžníka, a že by k tomu veriteľ Benefit Invest, s.r.o. dal súhlas.

Účastníci konania s poukazom na uvedené skutočnosti majú potom voči sebe vzájomné pohľadávky,
lebo sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom a aj dlžníkom.

Odporca tvrdil, že započítanie svojej pohľadávky na pohľadávku navrhovateľa uplatnil jednostranným

právnym úkonom už pred podaním návrhu na začatie konania. Na pojednávaní dňa 27.9.2011 uviedol,
že v čase jeho kompenzačného prejavu (dátum nevedel označiť) sa v prítomnosti účastníkov konania
ďalšiaosobanenachádzala.Napojednávanídňa9.12.2011užuviedol,žekzapočítaciemuprejavudošlo
vjanuári2009,atovprítomnostiI.D..Napojednávanídňa21.4.2015uviedol,ženavrhovateľovivysvetlil,
že mu nie je dlžný ani korunu, že mu pomohol a pohľadávka, ktorú voči nemu má, tým čo za neho

splatil, sa anuluje. S navrhovateľom bol v telefonickom kontakte a stretol sa s ním aj v Hypermarkete
Tesco, nevedel sa pritom vyjadriť, v ktorej z týchto dvoch situácii sa uvedeným spôsobom vyjadril. Len
pripustil možnosť, že I. D. splnomocnil, aby ho zastupoval pri právnom úkone. Navrhovateľ popieral, že
by k zániku pohľadávok účastníkov došlo započítaním. Súd poukazuje na to, že odporca sa nevedel
jednoznačne vyjadriť, kedy mal navrhovateľovi adresovať kompenzačný prejav. Účastnícku výpoveď

menil(akotoužvyplývazodôvodneniarozsudku),najskôrnevedeloznačiťdátumzánikusvojhozáväzku
započítaním, pričom ďalšia osoba pri adresovaní tohto jednostranného právneho úkonu nemala byť
prítomná, potom uviedol, že to bolo v januári 2009 a už za prítomnosti I. D., neskôr pripustil, že to mohlo
byť i počas telefonického kontaktu. Za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol ako svedka vo veci
vypočuť I. D.. Uvedený svedok najskôr tvrdil, že s navrhovateľom sa stretli v Hypermarkete Tesco, a že

mu povedal: „Tebe sa splácalo“, t. j. úver, ktorý mu poskytol Benefit Invest, s.r.o., a že je to započítané
oproti pohľadávke, ktorú má z titulu zaplateného dlžného zostatku Tatra banke, a.s., pričom bol prítomný
aj odporca. V priebehu ďalšej svedeckej výpovede uviedol, že stretnutie sa konalo v januári 2009. Potom
sa podľa jeho tvrdenia mal s navrhovateľom stretnúť v máji 2009, pričom tento hovoril už len o úvereposkytnutom Tatra bankou, a.s., a na jeho slová reagoval, že je tam jednoznačný zápočet. To, čo mu
navrhovateľ na stretnutí povedal, si ešte musel premyslieť. Súd v konaní vypočul aj ďalších svedkov,
ktorí o prípadnom započítanom prejave odporcu nemali vedomosť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ dlžný zostatok z poskytnutého úveru,
po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti Tatra banke, a.s. zaplatil dňa 17.2.2009. V mesiaci január
2009 teda ani z tohto titulu proti odporcovi nemal pohľadávku, vzájomné pohľadávky účastníkov sa
ešte nemohli stretnúť, účinky kompenzačného prejavu by ani nenastali. Vo výpovedi odporcu sú navyše

rozpory, na ktoré už súd poukázal, a ním tvrdená skutočnosť o jednostrannom kompenzačnom prejave,
je potom pochybná. Procesným dokazovaním súd zisťoval, či v mesiaci máji 2009 I. D. s navrhovateľom
konal v mene odporcu, či mu adresoval započítací prejav, či boli splnené všetky jeho predpoklady, a či
tak nastali právne účinky. V tejto súvislosti bolo potrebné zodpovedať aj na otázku, že pokiaľ odporca
najskôr tvrdil, že započítací prejav urobil v januári 2009, z akého dôvodu by ho urobil sám, resp. I.
D. v jeho mene aj v máji 2009. Pre platnosť započítania jednostranným právnym úkonom sa pritom

vyžadujú náležitosti podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Odporca v účastníckej výpovedi sa nevedel
jednoznačne vyjadriť, či I. D. splnomocnil na zastupovanie pri právnom úkone. Ako to už bolo uvedené,
započítanie je právnym úkonom, a to či už jednostranným alebo dvojstranným (v prípade dohody). Až
po výsluchu svedka I. Uhlára uviedol, že je to tak, ako to opísal svedok. Podľa výpovede svedka, keď mu
navrhovateľ telefonoval, že sa s ním chce stretnúť, konkrétne sa nevyjadril, čo bude témou rozhovoru.

Tvrdil, že navrhovateľovi, keď tento hovoril o úvere poskytnutom Tatra bankou, a.s. adresoval slová, že
je tam jednoznačný zápočet. V priebehu ďalšej svedeckej výpovede uviedol, že to, čo mu navrhovateľ na
stretnutí povedal si ešte musel premyslieť a preto si myslí, že sa ešte stretli, k dohode ale nedošlo, lebo
ak by sa dohodli navrhovateľ by žalobu nepodal. Navrhovateľ potvrdil, že s I. Uhlárom sa stretol v mesiaci
máji XXXX, a že mu predtým telefonoval, ale započítací prejav alebo dohodu o započítaní popieral. Ako

to už bolo uvedené, vzhľadom na pochybnosti v účastníckej výpovedi odporcu, nie je preukázané, že by
v januári 2009 adresoval navrhovateľovi započítací prejav, a navyše tento by bol právne neúčinný, keďže
navrhovateľ dlžný zostatok z úveru Tatra banke, a.s. zaplatil až 17.2.2009. Z výpovede účastníkov, a ani
svedka I. D. nevyplýva, že by si uvedomili, že započítací prejav je neúčinný, a preto by k nemu došlo
opakovanevmesiacimáji2009.Totiežsvedčískôrotom,čoužbolouvedenévodôvodnenírozhodnutia,

že v januári 2009 odporca navrhovateľovi započítací prejav ani neadresoval. Navyše odporca, pokiaľ
ide o stretnutie z januára 2009, ktorého sa mal tiež zúčastniť netvrdil, že by I. D. splnomocnil, aby konal
za neho. Preto, ak I. D. v uvedenom mesiaci komunikoval s odporcom, tak mohol konať len vo vlastnom
mene. Z obsahu započítacieho prejavu musí byť jednoznačne zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na
započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa. Ak podľa I. D. v mesiaci máji 2009 na slová

navrhovateľa reagoval, že je tam jednoznačný zápočet, a že si musel premyslieť, čo mu (navrhovateľ)
povedal a preto si myslel, že sa ešte stretli, ale k dohode nedošlo, lebo ak by sa dohodli, žalobu by
nepodal, tak uvedené skôr nasvedčuje záveru, že I. D. mohol navrhovať započítanie dohodou, čo si
ešte ale chcel premyslieť. V konaní pritom nebolo preukázané, že by navrhovateľ akceptoval návrh na
uzavretie dohody o započítaní. To, že k zániku záväzku odporcu započítaním nemohlo dôjsť nasvedčuje

aj prepis SMS správy odporcu zo dňa 23.3.2010 (č. l. 52 spisu) adresovanej navrhovateľovi, znenie
ktorej je už uvedené v odôvodnení rozhodnutia. V SMS správe sa vôbec nevyjadruje o zániku záväzku
započítaním, ale posiela navrhovateľa, aby si peniaze išiel (ako z existujúceho nároku) pýtať od tých,
ktorýmpeniazeposkytol(P.,K.,adotejtoskupinyzahrnulajBenefitInvest,s.r.o.).Akbyzáväzokodporcu
voči navrhovateľovi zanikol započítaním, tak by logicky odporca v SMS správe mal na to poukázať a

neposielať navrhovateľa za inými osobami. Tiež v liste zo dňa 6.7.2011 (č. l. 53 spisu) sa nevyjadruje o
zánikuzáväzkuzapočítaním,alepoukazujenanavrhovateľompodanétrestnéoznámenie,ktorékonanie
mu vyčíta. Na pojednávaní dňa 21.4.2015 tiež uviedol: „sme ochotní navrhovateľovi žalovanú sumu
zaplatiť ak oľutuje to, čo urobil“. S poukazom na uvedené vyjadrenie odporcu, je tu tiež pochybnosť o
tom, že by adresoval navrhovateľovi kompenzačný prejav alebo s ním sám, alebo prostredníctvom I. D.

uzavrel dohodu o započítaní. Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdenia o započítaní
nepreukázal. V priebehu konania pritom kompenzačnú námietku ako procesnú obranu proti nároku
navrhovateľa neuplatnil.

Zo svedeckej výpovede I. D. vyplýva, že v októbri 2008 sa navrhovateľ vyjadril, že neverí tejto ceste,

nechce nič, berie to ako zlú investíciu a ide pracovať do Talianska, a že týmto úkonom sa vzdal
uplatneného nároku.Podľa § 574 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo, že dlh odpúšťa, táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto
vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Dohoda o vzdaní sa veriteľovho práva alebo odpustení dlžníkovho dlhu spôsobuje zánik veriteľovej
pohľadávkyalebodlhudlžníka,prípadneprávnehopomerumedzinimibeztoho,žebypritomdochádzalo
k uspokojeniu pohľadávky veriteľa. Nejde o jednostranný právny úkon veriteľa, ale je k nemu potrebný aj
súhlas dlžníka. Písomná forma sa ustanovuje v záujme právnej istoty, lebo ide o závažné usporiadanie

vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom. Dohodu možno uzavrieť len ohľadne už existujúcich práv, a nie
aj budúcich.

V mesiaci októbri 2008 navrhovateľ ešte nemal pohľadávku proti odporcovi, dlžný zostatok z úveru zo
Zmluvyč.XX-XXXXXXXXXXzaplatilaždňa17.2.2009.Vkonanípritomnebolopreukázané,žebymedzi
účastníkmi konania písomnou formou bola uzavretá dohoda podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navyše takáto dohoda by bola neplatná (§ 574 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka).

V priebehu konania odporca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu uviedol, že záväzok
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu prevzal Q. K. (č. l. 239 p. v. spisu), pričom táto čiastka je zahrnutá
do sumy 5.560.000,- Kč.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, na platné prevzatie dlhu sa vyžaduje písomná zmluva
uzavretá medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba preberá dlh a nastupuje
ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Zmluva o prevzatí dlhu musí byť
písomná, inak je neplatná (§ 40 ods. 1).

Odporca nepreukázal, že by s Q. K. uzavrel písomnou formou dohodu o tom, že ako tretia osoba
preberá jeho dlh, a ani to, že by k tomuto právnemu úkonu dal súhlas navrhovateľ. Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 30.5.2006
a Zmluva o budúcej zmluve o pôžičke medzi I. D. a Q. K. dňa 10.5.2007. Zmluvnou stranou Zmluvy

zo dňa 10.5.2007 odporca nebol, na aký účel použil úver zo Zmluvy zo dňa 30.5.2006 jednoznačne
uviesť nevedel (č. l. 330 spisu), avšak potvrdil, že to bolo výlučne na jeho aktivity. Pri posudzovaní v
týchto súvislostiach je potom aj otázne, z akého dôvodu by mal Q. K. záujem prevziať dlh odporcu voči
navrhovateľovi vo výške žalovanej sumy.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh riadne a včas nesplní. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu záväzkov,
a to čo do oprávnení veriteľa a povinností dlžníka, alebo veriteľovi vznikajú nové práva a zvyšujú sa

a sprísňujú povinnosti dlžníka. Pri peňažných dlhoch môže veriteľ okrem plnenia požadovať úroky z
omeškania, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania. Úroky z omeškania
súvisia výlučne s peňažnými záväzkami. Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzkové vzťahy,
ktoré vznikli, či už na základe zmluvy alebo na základe zákona.

Procesným dokazovaním súd zabezpečoval podklady pre záver o tom, či odporca sa dostal do
omeškania so zaplatením sumy 1.765,70 eur. Čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ani
ustanovený právnymi predpismi, ani určený v rozhodnutí. Odporca bol povinný navrhovateľovi sumu
1.765,70 eur zaplatiť prvý deň po tom, čo ho požiadal o splnenie. Navrhovateľ vyzval odporcu nazaplatenie uvedenej sumy písomne dňa 27.3.2009 v lehote do 2.4.2009, čo aj preukázal podacím
lístkom. Z č. l. 51 spisu, ktoré prepisy odporca nenamietal (účastnícka výpoveď z pojednávania zo dňa
26.6.2015) vyplýva, že výzva sa do dispozičnej sféry odporcu dostala dňa 31.3.2009. Omeškanie sa

potom začalo dňa 3.4.2009, úroková sadzba (§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.) predstavovala 9,50% ročne,
v ktorej výške súd navrhovateľovi aj priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. Pokiaľ si
úroky z omeškania uplatňoval od 18.2.2009, v prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods.

3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.