Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 10, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/18/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911201387

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7911201387.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: S. K., K..
XX.XX.XXXX, I. O. H. XXXX/XX, S. D., zast. splnomocneným zástupcom: X.. X. X., O. I. XXX/XX S.H.,
proti žalovaným: 1./ D. P., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J.. S. XXX/XX U., S. D., 2./ Y. W., K.. XX.XX.XXXX,

I. O. Z. XXX/XXX, S. D., 3./ B. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XX S., I..Č.. B. B. O. X, S. - Š., v konaní o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 617,91 Eur voči žalovaným v 1. a 3. rade zastavuje.

II. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu výške 1.466,69 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Konanie o zaplatenie sumy 381,22 eur voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade zastavuje.

IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu výške 676,02
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.707,81 Eur voči žalovaným v 1. a 2. rade zamieta.

VI. Žalobu voči žalovanému v 3. rade zamieta v celom rozsahu.

VII. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade žalovanému v 3. rade náhradu trov konanie

nepriznáva.

VIII. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade žalovaným náhradu trov konanie nepriznáva.

IX. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

X. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok za
návrh na začatie konania vo výške 87,50, Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

XI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet Okresného súdu
Trebišov súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 38,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Žalobou doručenou súdu 26.01.2011 si žalobca uplatnil voči žalovaným v 1. a 3. rade z dôvodu ublíženia
na zdraví náhradu škody vo výške 2 934,60 eur. Voči žalovaným v 1. 2. a 3. rade si uplatnil náhradu
ostatnej škody v celkovej výške 4 435,64 eur. Uplatnil si trovy konania.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že škodu mu spôsobili žalovaní v 1. 2. a 3. rade spoločným konaním v
noci z 31.12.2009 na 1.1.2010, kedy okolo 01:00 hodiny na križovatke ulíc H. U. Z. B. S.R. D. žalobcu
napadli a surovo zbili za asistencie maloletého P. W.. Žalovaní v 1. rade a 3. rade ho bili päsťami, kopli
ho do hlavy - nosa, čím mu spôsobili zlomeninu nosa s posunom do pravej strany s trvalými následkami.
Voči žalovanému v 3. rade nebolo vznesené obvinenie, aj keď to žalobca viackrát žiadal. Trestným

rozkazom vydaným Okresným súdom Trebišov pod č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 23.11.2010 boli uznaní
za vinných žalovaní v 1. a 2. rade, žalovanému v 1. rade bolo uložené zaplatiť poškodenému titulom
bolestného škodu 1.265,65 eur. So zvyškom nároku bol poškodený odkázaný na občianske súdne
konanie. Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalobca, na základe čoho Okresný
súd Trebišov Uznesením č.k. XT/XX/XXXX zo dňa 11.01.2011 zrušil trestný rozkaz zo dňa 23.11.2010
vo výroku o náhrade škody a poškodeného s nárokom na náhradu škody v celom rozsahu odkázal

na občianske súdne konanie. Uplatnená náhrada škody v celkovej výške 7.370,24 eur pozostáva z
náhrady škody na zdraví - bolestné vo výške 2 934,60 eur a ostatnej škody vo výške 4 435,64 eur.
Ostatnú škodu predstavujú náklady 1./za účasť žalobcu na vyšetrení u znalca Q.. P. Z. dňa 16.07.2010
a to cestovné 44,- eur /V. -S. s späť/ + stravné 36,-eur; 2./ za účasť žalobcu na výsluchu svedka na
OOPZ S. D. dňa 27.08.2010, cestovné 48,-eur /V. -S. a späť/ + stravné 36,-eur + cestovné 27.08.2010

8,36 eur /S. - V. a späť/, cestovné 1,10 eur /V. S. D. a späť/; 3./ poštovné 4,60 eur za podania 29.
4.2010 1,-euro, 9.8.2010 -1,20 eur, 27.8.2010 -1,20 eur, 21.10.2010 1,20 eur, 4/ náklady na vyhotovenie
kópie vyšetrovacieho spisu 22.04.2010 -6,32 eur, kópie zápisnice z 27.08.2010 -0,38 eur, 5./ úhrada za
vyhotovenie znaleckého posudku prof. Q.. Q. V. P.. 20.05.2010 - 560,-eur, 6./ cestovné splnomocnenca
poškodeného (S. - S. D. a späť) z dôvodu účasti na procesných úkonoch vykonaných dňa 15.4.2010 vo

výške 10,56 eur, dňa 22.4.2010 vo výške 10,56 eur, dňa 30.10.2010 vo výške 10,56 eur, dňa 07.05.2010
vo výške 10,56 eur, dňa 18.05.2010 vo výške 10,56 eur, dňa 28.05.2010 vo výške 10,56 eur, cestovné
za účelom predloženie dôkazov dňa 19.07.2010 vo výške 10,56 eur, za účasť na procesných úkonoch
27.08.2010 vo výške 10,56 eur, dňa 21.10.2010 vo výške 10,56 eur, dňa 28.10.2010 vo výške 10,56
eur, 7./ stravné splnomocnenca poškodeného za 15.04.2010, 30.04.2010, 07.05.2010, 18.05.2010,

27.08.2010, 21.10.2010 a 28.10.2010 v celkovej výške 25,20 eur, odmena splnomocnenca vo výške
3 365,60 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 120,20 eur, za písomné podania v
celkovej výške 961,60 eur, za účasť pri vyšetrovacích úkonoch v celkovej výške 2 043,40 eur, za účasť
pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania dňa 28.10.2010 vo výške 240,40 eur, náhrada za stratu
času splnomocnenca vo výške 216,44 eur, náhrada ďalších hotových výdavkov vo výške 151,50 eur za

telekomunikačné miestne a ďalšie písomné podania.

Podaním doručeným súdu 23.08.2011, označeným ako „Doplnenie návrhu“ žalobca oznámil, že
si nebude uplatňovať náhradu škody vo výške 850,-eur nakoľko sa nepodrobil septorhinoplastike
nosa. Predložil dôkazy o vynaložených nákladoch na poštovné a vyhotovenie kópie vyšetrovacieho

spisu, fotokópie cestovných lístkov z 15.07.2010 a 26.08.2010, doklad o zaplatení sumy 6,32 eur za
vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu za účelom jeho predloženia znalcovi, zápisnicu o dopočutí
poškodeného z 27.08.2010 a 15.07.2010.

V podaní doručenom súdu 24.08.2011, označenom ako „Dodatok doplnenia a opravy návrhu“ žalobca

uviedol, že titulom náhrady škody a trov trestného konania si uplatňuje sumu 6 706,36 eur, z toho titulom
bolestného od žalovaných 1. a 3. sumu 2 084,60 eur. Od žalovaných 1., 2. a 3. si uplatňuje 4 448,30 eur.
Zároveň rozšíril žalobu voči žalovanému v 4. rade, ktorého označil ako štát Slovenská republika, v mene
ktorého koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, voči ktorému si uplatnil
titulom svedočného sumu 173,46 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.08.2010 do zaplatenia.

Podaním doručenom súdu 12.01.2012 si žalobca uplatnil voči žalovaným 1. a 4. náhradu škody a trovy
trestného konania vo výške 5 023,11 eur, z toho voči žalovaným v 1. a 3. titulom bolestného sumu 2
084,60 eur. Žalovaných 1. 2. a 3. žiadal zaviazať spoločne a rovnakým dielom zaplatiť žalobcovi ostatnú
náhradu škody vo výške 2 765,05 eur. Od žalovaného 4. sa domáhal titulom svedočného zaplatenia

sumy 173,46 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.08.2010 do zaplatenia a trov konania.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.01.2012 žalobca upravil žalobný návrh tak, že žiadal zaviazať
žalovaných v 1. a 3. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody z titulu bolestnéhosumu 2 084,60 eur, žalovaných 1. 2. a 3. žiadal zaviazať spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
ostatnú škodu vo výške 2 765,05 eur. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody z titulu bolestného
vo výške 850,- eur a v časti ostatnej škody čo do sumy 1 670,59 eur zobral žalobu späť a v tejto časti

žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného v 4. rade
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, od ktorého sa domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci vo výške 173,46 eur s príslušenstvom.

Okresný súd uznesením zo dňa 05.03.2012 č. k. XC/XX/XXXX-XXX zmenu petitu žalobného návrhu v

časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému v 4. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 173,46 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.08.2010
do zaplatenia nepripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2012.

Uznesením zo dňa 05.03.2012 č. k. XC/XX/XXXX-137 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaní v 1. a
3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody z titulu bolestného v celkovej

výške 2 084,60 eur. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
ostatnú škodu vo výške 2 765,05 eur. Konanie o návrhu žalobcu na náhradu škody titulom bolestného
voči žalovaným v 1. a 3. rade v časti o zaplatenie sumy 850,- eur bolo zastavené. Konanie o návrhu
žalobcu na náhradu ostatnej škody voči žalovaným v 1. 2. a 3. rade v časti o zaplatenie sumy 1 670,59
eur bolo zastavené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.04.2012.

Potýchtoúpraváchpredmetomkonaniazostalnárokžalobcuvočižalovanýmv1.a3.rade nazaplatenie
náhrady škody z titulu bolestného vo výške 2 084,60 eur, na zaplatenie ktorých žiadal žalobca zaviazať
žalovaných spoločne a nerozdielne a nárok žalobcu voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade na úhradu ostatnej
škody vo výške 2 765,05 eur na ktorej zaplatenie žiadal žalobca zaviazať žalovaných v 1. 2. a 3. rade

spoločne a nerozdielne.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe, ktorá im bola doručená písomne nevyjadrili.

Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu 16.05.2011 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí,

v trestnej veci bol vypočutý ako svedok a nebol v tejto veci odsúdený.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného
v 3. rade, obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ S. D. pod Č.: R.-XX/KC-I.-XXXX,
pripojenýmspisomtunajšiehosúdusp.zn.XT/XX/XXXX,znaleckýmposudkomč.2/2010vypracovaným

znalcom V.. Q.. Q. V., P.. Znalec v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie R. U. U. E., zo
dňa 20.05.2010, vyúčtovaním znalečného zo dňa 20.05.2010, dokladmi o cestovných úhradách, o
poštovnom, stanoviskom MVSR Bratislava zo dňa 17.08.2011, sťažnosťou proti uzneseniu o odmietnutí
trestného oznámenia, žiadosťou o preskúmanie postupu policajta adresovanému inšpekcii MV SR z
23.10.2011, uznesením Okresnej prokuratúry I. z 18.11.2011, výsluchom svedkov I. W., U. I., V. F., Š.

O., oznámením o poistnom plnení Komunálnou poisťovňou poškodenému z 27.11.2012, dokladom o
poukázaní poistného plnenia, správou ORPZ OOPZ S. D. 08.08.2014 a zistil tento skutkový stav::

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov č.k. XT/XX/XXXX-310 zo dňa 23.11.2010, mal súd
preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade D. P. a Y. W. dňa 01.01.2010 okolo 01:00 hodiny pred predajňou

U. na ulici H. B. S. D. po predchádzajúcom nedorozumení a v podnapitom stave spoločne fyzicky
napadli S. K. tak, že ho obvinený Y. W. udrel raz rukou do brady, na čo obaja spadli na zem, avšak k
vážnejšiemu poraneniu nedošlo a na zemi ho následne obvinený D. P. kopol najmenej dvakrát nohou
do nosa, čím mu takto spôsobil zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunutím úlomkov doprava,
s následným krvácaním z nosa a s krvnými podliatinami pod oboma očami, viacnásobnú zlomeninu

nosovej priehradky s posunutím úlomkov doprava a poškodenie vonkajšej nosovej vetvy predného
čuchového nervu, ktoré zranenia by si vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní
do 21.01.2010 vrátane, čím sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadli iného a obvinený D. P. tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví, čím obvinení D. P. U. Y. W.
spáchali prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Trestného zákona a obvinený D. P. i prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. V zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku
bola obvinenému D. P. uložená povinnosť zaplatiť poškodenému S. K. titulom bolestného škodu vo
výške 1 265,65 eur. Podľa ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného S. K. so zvyškom nároku
na náhradu škody súd odkázal na občianske súdne konanie.Proti trestnému rozkazu podal žalobca odpor, v ktorom sa domáhal náhrady škody vo výške 7 543,70
eur z toho titulom bolestného sumy 2 934,60 eur. Uznesením č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.01.2011,
podľa ust. § 355 ods. 2 Trestného poriadku, súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn.

XT/XX/XXXX zo dňa 23.11.2010 vo výroku o náhrade škody a poškodeného S. K. s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť v časti o vine a
treste voči žalovanému v 1. rade dňom 7.12.2010 a voči žalovanému v 2. rade dňom 10.12.2010.

V podaní doručenom súdu 03.06.2013 žalobca uviedol, že po čiastočnom plnení, ktoré mu poukázala

poisťovňa, si uplatňuje titulom bolestného voči žalovaným v 1. a 3. rade sumu 1 466,69 eur a titulom
ostatnej škody voči žalovaným v 1. 2. a 3. rade sumu 2 764,03 eur.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi dňa 04.07.2014 uviedol, že k incidentu, pri ktorom mu bol
zlomený nos, došlo 01.01.2010 tesne po polnoci v S.Á. D., kedy sa ho žalovaný v 2. rade pod vplyvom
alkoholu pokúsil udrieť napriek tomu, že mu kamaráti a to mal. P. W. a žalovaný v 1. rade dohovárali,

aby prestal. Brat žalovaného v 2. rade mal. P., žalobcu kopol spredu, keďže je malého vzrastu, jeho
kopance žalobca necítil. Žalobca pocítil kopance do chrbta a videl, že žalovaný v 3. rade B. Š. stojí vedľa
neho. Až nasledujúceho deň sa od žalovaného v 2. rade dozvedel, že ho kopali žalovaní v 1. a 3. rade.
Žalobca tvrdil, že sám vide žalovaného v 1. rade D. P., ako ho kopol do nosa. Či ho kopol žalovaný v
3. rade, B. Š., to nevidel. O tom, že ho kopol žalovaný v 3. rade sa dozvedel od ľudí, ktorým sa mal

práve žalovaný v 3. rade chválil, že žalobcu kopal. Mená osôb, ktoré mu mali poskytnúť túto informáciu
žalobca uviesť nevedel tvrdiac, že ich pozná len z videnia. Jednoznačne potvrdil, že žalovaný v 1. rade
D. P. ho kopol do tváre priamo, nevedel však uviesť, kto mu spôsobil zlomeninu nosa, či išlo o D. P. resp.
B. Š., nakoľko ho kopali obaja. To, že žalobcu kopol aj žalovaný 3. B. Š. žalobca dôvodil aj tým, že D. P.,
na pojednávaní uviedol, že je ochotný nahradiť mu bolestné vo výške 50,- eur v prípade, ak bude platiť

aj žalovaný 3./ B. Š.. Na skutočnosť, že žalobcu kopali žalovaní v 1. i v 3. rade navrhol vypočuť svedkov
U. I., Tibora Szalontaia a V. F.. Mená iných svedkov uviesť nevedel. Pamätal si, že žalovaný v 1. rade
D. P., ktorého volajú „P.“ mal v čase incidentu zimnú obuv, ktorou žalobcu kopol.

Žalovaný v 1. rade D. P. vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žalobcu zbil spolu so žalovaným

v 2. rade, Y. W.. Žalovaný v 3. Y. B. Š. ho nebil, len kopol, po kopanci žalobca spadol. Na zemi ho
žalovaní v 1. a 2. rade bili spoločne. Žalovaný v 3. rade žalobcu kopol do rebier pod pazuchou, do
hlavy ho však nekopal. Keď spadol žalobca na zem, žalovaný v 1. rade ho udrel rukou. Následne si na
žalobcu ľahol žalovaný v 2. rade, Y. W., nazývaný „A.“ ktorý bitku začal. ten žalobu bil a kopal. Žalovaný
v 3. rade B. Š. žalobcu nebil. Žalovaný v 1. rade pri opakovaných otázkach zo strany súdu i zo strany

splnomocneného zástupcu žalobcu trval na tom, že žalovaný v 3. rade nikdy žalobcu nekopol do hlavy.
Potvrdil, že zlomeninu nosa spôsobil žalobcovi on, keď ho udrel do tváre. Bol ochotný uhradiť škodu
vo výške 50,- eur v mesačných splátkach po 15,- eur, nakoľko je nezamestnaný. Na pojednávaní dňa
10.7.2015 žalovaný v 1. rade uznal pohľadávku žalobcu čo do výške uplatnenej škody na zdraví, nakoľko
žalobcovi po tom, čo mu zdvihol hlavu jednou rukou, druhou rukou mu „dal boxu do nosa. Žalobcovi

zranil ústa a nos, k čomu sa hneď priznal.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom v Y. dňa 24.10.2014 uviedol,
že nie je žalobcovi ochotný nič platiť, pretože za svoj čin už bol odsúdený, aj keď k náhrade škody
zaviazaný nebol. Na priebeh bitky si nepamätal. Nevedel uviesť, ktorý zo žalovaných žalobcovi spôsobil

zlomeninu nosa. K výpovediam svedkov nemal žiadne výhrady, potvrdil i pravdivosť výpovede žalobcu.
Uviedol, že súhlasí s tým, aby súd ďalej konal v jeho neprítomnosti.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.09.2014 uviedol, že
nie je ochotný žalobcovi zaplatiť žiadnu škodu. Vo veci výtržníctva, ani ublíženia na zdraví nikdy nebol

obvinený. Vypočutý bol len ako svedok. Po incidente polícia zdržala D. P., Y. W. a maloletého P. W..
Pri bitke 01.01.2010 bol osobne prítomný. Medzi žalobcom a žalovanými v 1. rade a 2. rade došlo k
hádke. Žalobca bol s priateľkou, žalovaný v 2. rade ho provokoval, následne začala bitka. Žalobca a
žalovaný v 2. rade spadli na zem. Žalovaní v 1. a 2. rade a mal. P. W. žalobcu bili, kopali ho. Žalobca a
žalovaný v 2. rade sa bili na zemi, mal. P. W. a žalovaný v 1. rade ho kopali. Žalovaný v 3. rade stál pri

nich, pozoroval bitku a vyzýval ich, aby prestali. Mimo neho tam bolo ďalších 20 až 25 ľudí. Následne
sa žalobca postavil a odišiel domov. Nevidel, kto žalobcovi zlomil nos. Žalovaný v 3. rade poprel, že
by žalobcu kopol, prípadne že by vstupoval do bitky. Nikdy sa ani nechválil, že žalobcovi zlomil nos. S
bitkou je spájaný len preto, že sa kamaráti so žalovaným v 2. rade.U.I.vosvojejsvedeckejvýpovedidňa04.07.2014uviedol,žepriincidente,kuktorémudošlo01.01.2010,
bol síce osobne prítomný, no bol pod vplyvom alkoholu. Z diaľky videl, že žalovaní v 1. 2 a 3. rade

žalobcu kopali na križovatke pred K. B. S. D.. O tom, kto žalobcu kopol do nosa, sa svedok dozvedel
práve od žalobcu. Na výzvu súdu, aby sa svedok odstránil rozpory vo svojich výpovediach, keď na R.
R. B. S. D. 30.04.2010, kde bol vypočúvaný ako svedok tvrdil, že nevidel, že by žalobca niekoho udrel,
nemal dobrý výhľad a rovnako nevidel ani to, že by žalovaní 1., 2. a 3. udreli žalobcu svedok dôvodil,
že pri pôvodnej výpovedi na polícii nehovoril pravdu, bál sa. Teraz si mal však čas všetko premyslieť

a rozpamätať sa ako to bolo. Vtedy bol mladší, toho času sa nebojí. Čoho konkrétne sa svedok bál a
prečo, súdu neobjasnil.

Svedok I. W. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.7.2014 vypovedal, že v čase incidentu sedel na
lavičke s kamarátmi vzdialenej od miesta bitky asi 15 metrov. Odtiaľ videl, že žalobcu niekto bije, no
pre veľkú vzdialenosť nevedel identifikovať útočníka. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.9.2014

svedok I. W. vypovedal, že videl, že práve žalovaný v 3. rade zbil žalobcu. Za akých okolností, kde
a kedy žalovaný v 3. rade žalobcu bil, si svedok nepamätal. Nepamätal si ani to, akým spôsobom a
koľkokrát ho udrel. Svedok na odstránenie rozporov vo svojich výpovediach na pojednávaní, vrátane
výpovede na Obvodnom oddelení V. B. S.Ľ. D. uviedol, že bál sa vypovedať na polícii, nakoľko policajti
mali uniformy. Toho času nemá strach, vypovedá slobodne, no napriek tomu, že netrpí poruchou pamäte,

už si nič nepamätá.

Svedok V. F. na pojednávaní 25.9.2014 potvrdil, že pri incidente bolo viac ľudí, hromadne sa bilo 9-10
ľudí. Žalovaní v 1. 2. a 3. rade, pod vplyvom alkoholu, kopali žalobcu do celého tela, do hlavy, nosa.
Žalobca bezvládne ležal na zemi. Následne opravil svoju výpoveď a uviedol, že žalovaní v 1. 2. a 3. rade

žalobcu bili, ostatní stáli v kruhu a pozerali sa. Nepustili žalobcu von z kruhu. Svedok stál na križovatke
vzdialenej od incidentu asi 10 m a tiež pozeral, obával sa pomôcť žalobcovi. Bola polnoc. Nevidel, kto
zo žalovaných kopal žalobcu do ktorej časti tela. Žalobcovi pomohol Š. O., ktorý ho vytiahol ho z kruhu.
Žalovaní zbili žalobcu opakovane pred K., kde znova spadol na zem, tam ho žalovaní v 1., 2. a 3. rade
kopali. Svedok stál pri K., odtiaľ videl aj druhý incident. K prvému incidentu došlo pred poliklinikou, k

druhému pred K.. Miesta, na ktorých došlo k bitke sú od seba vzdialené asi 30 metrov. Žalobcovi už po
prvej bitke tiekla z nosa krv, boleli ho nohy a celé telo, nevládal chodiť, držala ho kamarátka. Aj cestou
domov ho žalovaní prenasledovali s rozbitými sklami. Svedok ho odviezol do nemocnice, žalovaných
zadržala polícia.

Svedok Š. O. vypovedal, že práve on pomohol žalobcovi dostať sa z kruhu útočníkov. Žalovaní v 1. a 2.
rade, ho obťažovali, kopali. Nevedel ktorý zo žalovaných žalobcu kopol. Nevidel bitku, bol od útočníkov
vzdialený asi 50 metrov. Keď prišiel bližšie, žalobcu, ktorý ležal na zemi, zobral preč. Na mieste, kde
k incidentu došlo, videl stáť žalovaných v 1., 2. a 3. rade a ďalšiu osobu. Ostatní stáli vo vzdialenosti
20-30 metrov. Žalobca sa nebránil, nevedel ani stáť, stále mu ubližovali. Svedok nevedel konkretizovať,

ktorá z osôb žalobcu kopala. Žalobca bol od krvi, hlavne v oblasti tváre.

Zo znaleckého posudku č. 2/2010 vypracovaného znalcom V.. Q.. Q. V. P., znalcom oboru G. U. E. R.
R. U. U. E. dňa 20.05.2010, ktorý predložil žalobca a ktorý súd hodnotí ako listinný dôkaz súd zistil, že
znalec stanovil diagnózu žalobcu - zlomeninu nosových kostí v oblasti nosového koreňa s dislokáciou

úlomkov posunutím vonkajšieho nosa - jeho chrbátu doprava, ktorá je evidentná pri priamom pohľade.
Ide o viacnásobnú zlomeninu nosovej priehradky s jej výraznou deformáciou v zmysle vychýlenia
doprava so značnou redukciou horného a stredného nosového priechodu vpravo, poruchu nosového
dýchania ako následok vyššie uvedenej deformácie priehradky, exkoriácia - odreniny kože v oblasti nosa
a tváre vľavo s krvnými podliatinami v oblasti tváre a očnice vpravo. Každý druh poranenia znamená,

že tento bol spojený predovšetkým s lokálnou bolesťou v oblasti nosa, ľavej polovice tváre, včítane
ľavého oka. Žalobca krvácal z nosa, mal poruchu dýchania, jednak v dôsledku zlomeniny nosa ako aj
následkom opuchu sliznice, nosových priechodov a z prítomného krvácania. Okrem toho bol v celkovom
poúrazovom šoku, časovo a miestne dezorientovaný s pocitom pálenia v oblasti tváre a oka. Intenzita
uvedených pocitov bola zvlášť zreteľná v prvých 24 až 38 hodinách, neskôr bolesť sa vyprovokovávala

hlavne pri dotyku poranených miest a po provizórnom a definitívnom ošetrení úrazu. Obzvlášť intenzívne
bolesti žalobca pociťoval počas hospitalizácie na R. R. v I. z dôvodu, že repozícia úlomkov sa nerobila
v celkovej, ale len v lokálnej anestéze. Okrem samotnej repozície výraznú bolesť musel pociťovať
aj pri tzv. tamponáde nosa vazelínovou gázou, ktorá mala slúžiť k fixácii úlomkov. Aj toho času máhypestézu, teda zníženú citlivosť až necitlivosť špičky nosa na pohmat, čo svedčí pre poškodenie
senzitívnej inervácie úrazom, ktorá môže byť aj trvalá. K zraneniu došlo použitím fyzického násilia
úderom päste alebo kopnutím nohou, znalec nevylučuje, skôr predpokladá, že došlo k použitiu oboch

spôsobov. Predpoklad podopiera charakterom a rozsahom poranenia. Úder rukou bol slabší, spôsobil
prekrveniemäkkýchčastí,poťažmemalékrvnépodliatiny,alezlomeninunosastakvýraznoudislokáciou
nosového chrbáta, ktorý aj po korekcii je zreteľne deformovaný, mohol spôsobiť len silný kopanec
topánkou poťažme viaceré kopance nohou. Definitívne zhojenie nosových kostí zrastom sa predpokladá
za 3 - 4 týždne. Dĺžka PN v danom prípade sa mala pohybovať medzi 10 - 14 dní. Úraz, ktorý utrpel

žalobca mu spôsobil ujmu nielen na zdraví, ale aj v oblasti kozmetického vzhľadu. Zlomenina nosových
kostí a nosovej priehradky znamenala závažný brutálny zásah do oblasti horných dýchacích ciest,
ktorý znamenal zásadné anatomické a funkčné zmeny, ktoré podmienili narušenie všetkých ochranných
funkcií nosového dýchania. Podľa bodového hodnotenia znalca sadzba bodového hodnotenia za bolesť
predstavuje 65 bodov a to za zlomeninu nosových kostí s posunom 40 bodov, za zlomeninu nosovej
priehradky s posunom 25 bodov a sadzbu bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

položka 2/265 a deformácia nosa s funkčne významnou poruchou priechodnosti rozmedzie 50 - 100
bodov určil v hodnote 75 bodov, teda celkovo 140 bodov. Uviedol, že rekonštrukcia vonkajšieho nosa
tzv. Y. má hlavne kozmeticko-estetickú funkciu. Izolovaná plastika nosovej priehradky tzv. W. má
predovšetkým úpravu funkcie nosového dýchania. Jeden i druhý typ plastiky sa môže urobiť R.-H.. Pri
W. je doba PN 2-3 týždne, doba hospitalizácie je 7 dní, úhrada za septorhinoplastiku obnáša 548,eur

- až 850,- eur.

Podľa ust. § 135 ods. 1 3. veta O.s.p., je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise

základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľaust.§420ods.1,3Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady
spojené s liečením.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O. s. p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade sa sťaženie
spoločenského uplatnenia o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe

č. 1 v I. a III. časti.

Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa ust. § 5 ods. 1, 2, 3, 4 Zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NRSR č. 273/1994 Z. z. pri určení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového
počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskomposudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom

vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1 za 1 bod a výsledná suma sa zaokrúhľuje na najbližšie celé euro
smerom nahor. Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní, najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

Podaním doručeným súdu 03.06.2013, upresneným na pojednávaní dňa 25.9.2014, zobral žalobca
návrh v časti o zaplatenie bolestného vo výške 617,91 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť

dôvodiac, že v tejto časti žalobcovi poukázala plnenie Komunálna poisťovňa Vienna Inserance Group
Bratislava, ktorá listom zo dňa 27.11.2012 žalobcovi oznámila, že mu poukázala poistné plnenie vo
výške 617,91 eur.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za

konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd
konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so
späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak

ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, so súhlasom
žalovaných v 1., 2. a 3. rade, konanie o zaplatenie sumy 617,91 eur zastavil.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod
pojmom škody je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom

a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v
každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah
škodu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. súd ustálil, že otázka základu nároku na náhradu škody na
zdraví voči žalovanému v 1. rade bola vyriešená trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp.
zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23.11.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. XT/XX/
XXXX zo dňa 11.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v 1. rade dňa 07.12.2010.
Týmto trestným rozkazom bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého

sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi, pričom vo výroku trestného rozkazu je popísané presné konanie,
ktorým došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu a sú tu popísané aj presné zranenia, ktoré žalobca, ako
poškodený,protiprávnymkonanímžalovanéhov1.radeutrpel.Prenaplnenieskutkovejpodstatyprečinu
ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné ublíženie na
zdraví, ktoré je v § 123 ods. 2 Trestného zákona charakterizované ako také poškodenie zdravia iného,

ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba
na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Týmto bola vyriešená otázka porušenia
právnej povinnosti žalovaným v 1. rade, jeho zavinenie na vzniku škody na zdraví, príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného v 1. rade a škodou žalobcu. Bolo preukázané zranenie žalobcu, teda
bola preukázaná aj škoda na jeho zdraví, pričom vyššie uvedeným trestným rozkazom v právoplatne

skončenom trestnom konaní je súd v občianskom súdnom konaní viazaný a posudzuje už len otázku
rozsahu vzniknutej škody. V občianskom súdnom konaní nie je možné opätovne sa zaoberať otázkou
základu nároku a tento spochybňovať.Náhradu škody na zdraví si žalobca uplatnil na základe znaleckého posudku zo dňa 20.05.2010, ktorý
si dal sám vypracovať a ktorého správnosť záverov nenamietal ani jeden z účastníkov. Ide o znalecký
posudok č. 2/2010 vypracovaný V.. Q.. Q. V. P., znalcom z oboru G. U. E., odvetvie R. U. U. E., ktorý

bol predložený žalobcom a ktorý súd hodnotil ako listinný dôkaz. Znalec stanovil bolestné vo výške 65
bodov a to za zlomeninu nosových kostí s posunom 40 bodov, a za zlomeninu nosovej priehradky s
posunom 25 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia určil v hodnote 75 bodov, teda celkovo 140
bodov. Hodnota 1 bodu platná v roku 2010 predstavovala 14,89 eur x 140 bodov = 2.084,60 eur. Po tom,
čo žalobcovi čiastočne plnila Komunálna poisťovňa, ktorá poskytla žalobcovi plnenie vo výške 617,91

eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené, súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.466,69 eur (2.084,60 eur - 617,91 Eur = 1.466,69 eur). Po vykonanom dokazovaní súd dospel
k záveru, že žalovaný v 1. rade zodpovedá žalobcovi za škodu na zdraví, ktorú mu spôsobil svojim
protiprávnym konaním dňa 01.01.2010, podľa ust. § 420 ods. 1, 3 OZ a tejto zodpovednosti sa nezbavil,
nakoľko nepreukázal, že škodu nezavinil. Túto sumu bol žalovaný v 1. rade ochotný zaplatiť, no požiadal
o možnosť úhrady tejto sumy v mesačných splátkach po 15,-Eur poukazujúc na to, že je nezamestnaný.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Žalobca s úhradou sumy v splátkach nesúhlasil.
Súd neumožnil žalobcovi splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vzhľadom k výške sumy, ktorú

je žalovaný povinný uhradiť. V prípade, že by žalovaný splácal dlžnú sumu v mesačných splátkach,
splatenie tejto sumy by trvalo viac ako 8 rokov, čím by bola spôsobená ujma na právach žalobcu. Navyše
žalovaný v 1. rade svoje príjmové a majetkové pomery ani nepreukázal.

Žalobca sa ďalej domáhal (po úpravách návrhu - čiastočnom späťvzatí a zmene návrhu) od žalovaných

v 1., 2. a 3. rade ostatnej škody vo výške 2.765,05 eur. V tejto časti bola zmena návrhu pripustená
Uznesením zo dňa 5.3.2012, č.k. XC/XX/XXXX-XXX.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 2.6.2014, žalobca uviedol, že na podanom návrhu v časti týkajúcej
sa ostatnej škody zotrváva na sume 2.383,83 eur a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa ostatnej škody berie

podanú žalobcu späť.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd

konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so
späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak
ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, so súhlasom
žalovaných v 1., 2. a 3. rade, konanie o zaplatenie sumy 381,22 eur (2.765,05 eur - 2.383,83 eur
=381,22 eur ) zastavil.

Predmetom ďalšieho konania tak zostala ostatná škoda vo výške 2.383,83 eur, na ktorú sumu žiadal

zaviazať žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne. Titulom ostatnej škody žalobca žiadal priznať
vynaložené náklady na poštovné: 1,-euro - zásielka 29.4.2010; 1,20 - 9.8.2010; 1,20 - 27.8.2010; 1,20-
21.10.2010, 1,20 odpor proti trestnému rozkazu 7.12.2010; hotové výdavky: 6,32 eur - vyhotovenie
kópie vyšetrovacieho spisu 22.4.2010; 0,38 eur - vyhotovenie kópie zápisnice 27.8.2010; 7,80 eur -
vyhotovenie kópie vyšetrovacieho spisu 28.10.2010; znalecký posudok Q.. V. - 560,-eur; cestovné

splnomocnenca vlak S. - S. D. a späť - vlak 8,36 €, autobus V. - S. D. - 1,10 €, Q. S. a späť - 1,10 €, t.j.
cesta pri jednom úkone spolu 10,56 Eur, pričom žalobca si uplatnil cestovné za úkony vykonané v dňoch
15.4.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ S.. D.), 30.4.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ
S..D.),07.05.2010vsume10,56eur(výsluchnaOOPZS..D.),18.05.2010vsume10,56eur(výsluchna
OOPZ S.. D.), 28.05.2010 - 10,56 € - cesta za účelom predloženia znaleckého posudku, 19.07..2010 v

sume 10,56 eur (predloženie ospravedlnenia a sťažnosť na OOPZ S.. D.), 27.08.2010 v sume 10,56 eur
(výsluch na OOPZ S.. D.), 21.10.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ S.. D.), 28.10.2010 v sume
10,56eur(štúdiumspisunaOOPZS..D.);stravnézadni15.4.2010,30.4.2010,07.05.2010,18.05.2010,
27.08.2010, 21.10.2010, 28.10.2010 a odmenu splnomocneného zástupcu žalobcu v zmysle vyhláškyč. 655/2004 Z.z , náhradu za stratu času a paušálnu náhradu hotových výdavkov za 28 úkonov právnej
služby po 60,116 eur, celkovo v sume 1.683,25 eur. Inú škodu žalobca nežiadal.

Žalobca hotové výdavky preukázal listinnými dôkazmi a to poštovými podacími hárkami, cestovnými
lístkami, potvrdením o zaplatení odmeny znalca, potvrdením o úhrade nákladov za vyhotovenie fotokópií
z vyšetrovacieho spisu. Skutočnosť, že splnomocnený zástupca žalobcu sa zúčastnil vyšetrovacích
úkonov vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. Č.: R.-I.-XXXX.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ostatnej škody je
čiastočne dôvodný. V danom prípade nie je pochýb o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo boli odsúdení trestným
rozkazom XT/XX/XXXX-310 zo dňa 23.11.2010 a poškodený žalobca bol so svojim nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie. V konečnom dôsledku ohľadom skúmania zodpovednosti
žalovaných ako aj z hľadiska rozhodovania o ich povinnosti nahradiť vzniknutú škodu je súd v zmysle

§ 135 ods. 1 druhej vety O.s.p. viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich
spáchal. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je viazaný výrokom trestného
rozkazu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty
trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutí o náhrade škody. V tejto súvislosti

súd uvádza, že obrana žalovaného v 2. rade, ktorý žalobcovi nie je ochotný nič platiť, lebo už bol
právoplatne odsúdený v trestnom konaní, neobstojí. Trestnoprávna zodpovednosť žalovaného v 2. rade
ho nezbavuje zodpovednosti za škodu voči žalobcovi, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s jeho
protiprávnym konaním.Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin nerieši otázku rozsahu a
výšky škody. Súd preto skúmal, či škoda, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatňuje v sume 2.383,83

eur vznikla ako následok protiprávneho konania žalovaných v 1. a 2. a 3. rade. Škoda, ako kategória
občianskeho práva je ujma, ktorá nastala zmenšením majetkového stavu poškodeného.
Súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný
vo výške 676,02 Eur, ktorá suma pozostáva z hotových výdavkov, cestovných nákladov a stravného.
Nemožno poprieť právo poškodeného, ktorý sa v zmysle § 53 ods. 1 Trestného poriadku môže dať

zastupovať splnomocnencom. Podľa § 54 ods. 1 Trestného poriadku splnomocnenec poškodeného
je oprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné
prostriedky, je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený. V
prejednávanom prípade žalobca využil možnosť zastúpenia v trestnom konaní, s čím mu vznikli výdavky,
ktoré si v tomto konaní uplatňuje titulom škody, ako majetkovej ujmy, ktoré náklady musel vynaložiť, čím

došlo k zmenšeniu jeho majetku. Súd preto priznal žalobcovi titulom ostatnej škody nárok na vynaložené
poštovné (preukázané poštovými podacími hárkami) a to vo výške 1,20 eur za žiadosť o svedočné z
30.8.2010 a vo výške 1,20 eur za odpor proti trestnému rozkazu zo 7.12.2010. Súd priznal žalobcovi i
náklady, ktoré žalobca vynaložil na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol predložený v trestnom
konaní a za ktorý, podľa potvrdenia znalca V.. Q.. Q. V. P.., zaplatil 560,-eur. Za preukázané, dôvodné

a účelné výdavky súd považoval i náklady žalobcu na vyhotovenie fotokópií vyšetrovacieho spisu v
sume 7,80 eur uhradené 28.10.2010, 0,38 eur za vyhotovenú kópiu zápisnice z 27.8.2010 a 6,32 eur
za vyhotovenú kópiu vyšetrovacieho spisu z 22.4.2010. Keďže zástupca žalobcu nebýva, ani nepracuje
v S. D., za úkony vykonané na Obvodnom oddelení PZ B. S.Ľ. D. má nárok na úhradu cestovných
nákladov. Titulom cestovného súd priznal žalobcovi náklady na cestovné splnomocnenca vlakom S. -

S. D. a späť - vlak 8,36 €, autobusom V. - S. D. - 1,10 €, Q. S. a späť - 1,10 €, t.j. cesta pri jednom
úkone spolu 10,56 za úkony vykonané v dňoch 15.4.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ S..
D.), 30.4.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ S.. D.), 07.05.2010 v sume 10,56 eur (výsluch
na OOPZ S.. D.), 18.05.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ S.. D.), 27.08.2010 v sume 10,56
eur (výsluch na OOPZ S.. D.), 21.10.2010 v sume 10,56 eur (výsluch na OOPZ S.. D.), 28.10.2010 v

sume 10,56 eur (štúdium spisu na OOPZ S.. D.), ktoré náklady vo výške 73,92 eur (7 x 10,56 eur) súd
považoval za účelné a boli vynaložené v príčinnej súvislosti s vyšetrovaním trestného činu. Pre vznik
nároku na stravné je potrebné, aby cesta v jednom kalendárnom dni trvala minimálne 5 hodín. Berúc do
úvahy, že najrýchlejšie prekonanie vzdialenosti medzi S. U. S. D. autom trvá 98 minút, čo pri ceste z S. a
späť predstavuje minimálne 3,5 hodiny a následne sa splnomocnený zástupca zúčastnil vyšetrovacích

úkonov, daná podmienka je splnená a preto súd priznal žalobcovi i náklady na stravné v sume 25,20 eur
a to za dni 15.4.2010, 30.4.2010, 07.05.2010, 18.05.2010, 27.08.2010, 21.10.2010, 28.10.201 (7 x 3,60
€) = 25,20 € v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 533/2010 Z.z., ako to žalobca žiadal. Na zaplatenie
sumy 676,02 Eur súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 438ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spoločnú zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade a nie
sú dané podmienky pre výnimočné použitie ust. § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd nepriznal žalobcovi titulom hotových výdavkov náklady 1,-Euro na poštovné 29.4.2010 za sťažnosť
proti uzneseniu, ktorým bol žalobca odovzdaný na prejednanie priestupku, náklady 1,20 eur na
poštovné 9.8.2010 za ospravedlnenie žalobcu/zástupcu pri vyšetrovacom úkone, náklady 1,20 eur
na poštovné 23.8.2010 za sťažnosť pre porušenie zákona, nakoľko tieto náklady súd nepovažoval
za náklady vynaložené v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných v 1. a 2. rade (ide o náklady

spojené s činnosťou vyšetrovateľov). Súd zároveň nepriznal žalobcovi náklady na cestovné v dňoch
28.05.2010 - 10,56 € - cesta za účelom predloženia znaleckého posudku a 19.07.2010 v sume
10,56 eur cesta za účelom predloženie ospravedlnenia a sťažnosť na OOPZ S.. D., keďže tieto
náklady považoval za neúčelné (možnosť odoslania poštou) a jednak cestovné za deň 19.7.2010,
kedy splnomocnený zástupca doručil ospravedlnenie a sťažnosť na OO PZ nie sú v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním žalovaných. Súd nepriznal žalobcovi ani náhradu nákladov predstavujúcich

odmenu splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorá bola vyčíslená za 28 úkonov právnej pomoci a
ktorú si splnomocnený zástupca uplatnil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1.683,25 Eur s
odôvodnením, že napriek tomu, že nie je zapísaný v zozname advokátov, nemá oprávnenie na výkon
advokácie, nemôže zastupovať svojich klientov bez nároku na odmenu. Počas času, ktorý strávil pri
vyšetrovacích úkonoch, mohol vytvárať iné hodnoty, preto mu odmena za 28 úkonov po 60,116 Eur/á

každý úkon právom patrí. Aj keď neexistuje právny predpis, ktorý by nárok na odmenu splnomocneného
zástupcu, ktorý nie je advokátom, upravoval, mal za to, že priznanie odmeny je možné per analogiam.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou splnomocneného zástupcu, nakoľko pre priznanie takejto odmeny v
súčasne platnej legislatíve neexistuje právny predpis/základ. Vyhlášku č. 655/2004 Z.z., ktorá upravuje
odmeny advokátov nemožno per analogiam použiť pre priznanie odmeny splnomocnenému zástupcovi,

ktorý na vykonávanie advokátskej činnosti nemá oprávnenie. Súd zastáva názor, že žalobca zastúpený
splnomocneným zástupcom, ktorý nie je advokátom, si môže ako účelne vynaložené trovy na uplatnenie
alebo bránenie práva uplatniť len vecné náklady. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca ani napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vynaloženie týchto nákladov, teda vznik škody predstavujúcej
odmenu vyplatenú splnomocnenému zástupcovi žalobcu ani nepreukázal. Súd preto nárok žalobcu na

náhradu ostatnej škody vo výške 1.707.81 eur voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom na náhradu škody voči žalovanému v 3. rade, v tejto súvislosti
súd konštatuje, že voči žalovanému v 3. rade nebolo vedené trestné konanie, voči nemu nebolo
vznesené ani obvinenie. Žalovaný v 3. rade bol v trestnom konaní vypočúvaný ako svedok. Súd sa preto

zaoberal okolnosťami jeho protiprávneho konania vo vzťahu k ublíženiu na zdraví a žalobcu a výtržníctva
spočívajúcom v napadnutí žalobcu a vykonal dokazovanie za účelom zistenia tejto skutočnosti.
Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi poprel, že by žalobcu fyzicky napadol, navyše že by mu spôsobil
zlomeninu nosa, že by následkom jeho konania mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobcu. Tvrdil, že
práve on žalovaných v 1. a 2. rade nabádal k tomu, aby prestali s bitkou. Od žalovaného v 1. rade

osobne počul, že pokiaľ ide o údery a kopanec do hlavy, za to zodpovedá žalovaný v 1. rade, ktorý sa
sám vyjadril, že „hlava je jeho“. V konečnom dôsledku žalovaný v 1. rade sa ku skutku priznal, potvrdil,
že zranenie hlavy spôsobené kopancami spôsobil práve on, za čo bol odsúdený.
Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Citované ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na

zdraví, následkom ktorého došlo ku škode na zdraví žalobcu. Rovnako bolo preukázané, že žalovaní v
1. a 2. rade boli uznaní vinnými z prečinu výtržníctva a v súvislosti s nákladmi vynaloženými žalobcom v
trestnom konaní žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v zmenšení majetku žalobcu zodpovedajúca výške
vynaložených nákladov. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 3. rade sa na ublížení na zdraví žalobcu podieľal
spoločne so žalovaným v 1. rade. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vykonať dokazovanie

výsluchom účastníkov a svedkov. Žalobca vo výpovedi dňa 4.7.2014 sám tvrdil, že žalovaného v 1.
rade osobne videl, že ho kopol priamo do nosa. Žalovaného v 3. rade videl len stáť vedľa neho.
Sprostredkovane, od žalovaného v 2. rade, sa až deň po incidente dozvedel, že ho mali kopať žalovaní
v 1. a 3. rade spolu. Od iných ľudí (ktorých menovite nepozná) sa mal dozvedieť, že žalovaný v 3. radesa chválil, že žalobcu kopal. Poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý vypovedal, že škodu je
ochotný uhradiť, len ak bude platiť aj žalovaný v 3. rade. Z toho vyjadrenia však nemožno vyvodiť, že
žalovaný v 3. rade sa voči žalobcovi dopustil protiprávneho konania. Nakoniec ani sám žalobca nevedel

jednoznačne uviesť, že žalovaný v 3. rade ho kopol do tváre. Skutočnosť, že žalovaný v 3. rade sa
podieľal na ublížení na zdraví žalobcu, navrhol preukázať výsluchom svedkov U. I., I. W. U. V.. F..
Svedok U. I. síce potvrdil, že bol pri incidente, no bol pod vplyvom alkoholu. O tom, kto žalobcu kopol
do nosa, mal len sprostredkované informácie od samotného žalobcu. Na pojednávaní síce tvrdil, že
žalobcu kopali žalovaní v 1. 2. a 3. rade, no toto tvrdenie bolo v rozpore s jeho výpoveďou pri výsluchu

na Obvodnom oddelení PZ v S. D., kde 30.04.2010 tvrdil, že nevidel, že by žalovaní 1., 2. a 3. udreli
žalobcu, nemal dobrý výhľad na incident, nakoľko tam bolo veľa ľudí. Zmenu svojej výpovede svedok
odôvodnil strachom, ktorý mal pri výsluchu na polícii, kedy nehovoril pravdu, bál sa. Až teraz si mal čas
všetko premyslieť a rozpamätať sa ako to bolo. Svedok nekonkretizoval čoho a prečo sa bál na polícii.
Výpoveď svedka, ktorý zásadne zmenil svoju výpoveď s odôvodnením, že až značný časový odstup
mu umožnil všetko si premyslieť a rozpamätať sa ako to skutočne bolo, vypovedať pravdu na polícii mu

v tom navyše bránil strach, ktorý nekonkretizoval, neumožňuje súdu hodnotiť jeho svedeckú výpoveď
inak ako nehodnovernú. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď I. W., súd poukazuje na to, že svedok na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.7.2014 vypovedal, že v čase incidentu sedel na lavičke a pre značnú
vzdialenosť nevedel identifikovať osoby, ktoré žalobcu zbili. Na ďalšom pojednávaní 25.9.2014 už tvrdil,
že videl, ako žalovaný v 3. rade zbil žalobcu, no na okolnosti, za ktorých k tomu došlo, si nepamätal.

Nehodnovernosť svojich výpovedí, vrátane výpovedi na polícii 7.5.2010 spochybnil aj samotný svedok,
ktorý po výzve súdu, aby odstránil protichodnosť svojich tvrdení uviedol, že napriek tomu, že netrpí
poruchou pamäte, už si nič nepamätá. Svedok V. F. K. pojednávaní 25.9.2014 tvrdil, že pri incidente sa
bilo 9-10 ľudí. Videl, že žalovaní v 1. 2. a 3. rade kopali žalobcu do celého tela aj do hlavy, nosa. Žalobca
ležal na zemi bezvládne, oni okolo neho stáli a kopali ho. Následne opravil svoju výpoveď a uviedol, že

žalovaní v 1. 2. a 3. rade žalobcu bili, ostatní stáli v kruhu a pozerali sa. Svedok stál na križovatke asi
10 m od incidentu. Bola polnoc, no viditeľnosť bola dobrá. Svedok nevidel, ktorý zo žalovaných kopal
žalobcu a do ktorej časti tela. Svedok Š. O. nevidel celý incident, prišiel žalobcovi pomôcť. Nevedel,
ktorý zo žalovaných žalobcu kopal, bol od miesta bitky vzdialený asi 50 m. Pomohol žalobcovi dostať
sa od útočníkov. Žalovaných v 1., 2., 3. rade a ďalšiu osobu videl na mieste incidentu, ostatní stáli vo

vzdialenosti 20-30 metrov. Žalobca ležal na zemi a okolo neho boli štyri osoby.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k protiprávnemu konaniu žalovaného v
3. rade, v príčinnej súvislosti s ktorým by malo dôjsť k jeho ublíženiu na zdraví. Neuniesol bremeno
svojho tvrdenia, vo vzťahu k protiprávnemu konaniu žalovaného v 3. rade. Dokonca zo samotnej jeho

účastníckej výpovede na pojednávaní vyplynulo, že ani sám nevedel jednoznačne potvrdiť, že žalovaný
v 3. rade ho kopol do tváre. Sprostredkované informácie žalovaného v 2. rade, ktorý vo svojej výpovedi
pred dožiadaným súdom súhlasil so všetkými výpoveďami svedkov i žalobcu, avšak na priebeh bitky si
nepamätá, ani výpovede svedkov U. I. a I. W., ktoré nemožno, vzhľadom k vyššie uvedeným rozporom
vyhodnotiť ako hodnoverné, nemôžu viesť k inému záveru, než k zamietnutiu návrhu na náhradu škody

spôsobenej žalobcovi na zdraví voči žalovanému v 3. rade. Svedkovia V. F., ani Š. O. nevideli ktorý
zo žalovaných kopol žalobcu do tváre, nakoľko tento útok nevideli. Pokiaľ ide o ostatnú škodu, túto si
žalobca uplatnil titulom vynaložených nákladov v súvislosti s trestným konaním (poštovné, cestovné,
stravné, výsluchy na polícii), no vzhľadom k tomu, že voči žalovanému v 3. rade nebolo vznesené
obvinenie, neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 3. rade a vznikom tejto škody. Súd

preto žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. V konaní úspešnému žalovanému v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
žiadne preukázateľne trovy konania mu v tomto konaní nevznikli.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri celkovej žalovanej sume 7.370,24 eur, ktorú si žalobca v konaní pôvodne uplatnil, bol úspešný v

sume2.142,71Eur,čopredstavuje29,07%tedamedzipomeromúspechužalobcuajehoneúspechomje
rozdiel v jeho neprospech. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade, v konaní úspešnejí, si trovy konania neuplatnili,
súd im náhradu trov konania nepriznal.Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V priebehu
konania boli zo štátnych prostriedkov uhradené náklady na svedočné 29,98 eur ( U. I. -14,28 eur, I. W. -

3,70 eur a 6,80 eur a Š. O.k - 5,20 eur). Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je zrejmé, že povinný na
náhradutrovkonaniamôžebyťlentenúčastníkkonania,ktorýbolvkonaníneúspešný.Vdanomprípade
by mal trovy štátu podľa výsledku platiť žalobca, ktorý je v konaní o náhradu škody spôsobenej trestným
činom od platenia súdnych poplatkov oslobodený podľa ust, § 4 ods. 2 písm. ch/ zák.č. 71/1992.

Nakoľko súdny poplatok za návrh nebol s poukazom na oslobodenie žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
ch/ zák. č. 71/1992 Zb. zaplatený, súd v zmysle § 2 ods. 2 položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb., zaviazal žalovaného v 1. rade k zaplateniu poplatku vo výške
87,50 eur za návrh z časti predmetu konania, v ktorej výške bolo žalobe vyhovené (1.466,69 eur x 6%
=87,50 eur).

Podľa ust. § 2 ods. 2 položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992
Zb., sú zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne poplatok za návrh vo výške
38,50 eur z časti predmetu konania, v ktorej výške bolo žalobe vyhovené (676,02 eur x 6% = 38,50)
nakoľko žalobca bol od jeho platenia zo zákona oslobodený ( § 4 ods. 2 písm. ch/ zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.