Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712212161.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou, v právnej veci žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062
235, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému: Milan Figura Transmex, s miestom podnikania 038 35 Valča 99, IČO: 33 770
077, zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Lenkou Maďarovou advokátkou, so sídlom Sládkovičova

6, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 3.906,35 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.633,35 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.633,35 € od 3.7.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 499,13 € ( 34,88 % z celkových trov jeho
konania žalobcu), do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2012 domáhal zaplatenia sumy 3.906,35 € s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.9.2004 vodič Dan Milata motorovým vozidlom Man,
EVČ: MT611AT, ktorého držiteľom bol žalovaný, zavinil v dôsledku dopravnej nehody škodu na zdraví,

poškodenej Ropret Mihelca. Nakoľko v danom prípade nebolo možné jednoznačne určiť vinníka nehody,
ktorásastalavSlovinsku,vyplatilaSlovinskákanceláriapoisťovateľovpoškodenejplnenievovýške50%
zo sumy, ktorá by jej inak prislúchala ako náhrada za škodu na zdraví. Poškodená však nesúhlasila stým,
aby jej bola vyplatená len časť vo výške 50% a preto podala na Okresnom súde v Ljubljane návrh, ktorým
sa proti Slovinskej kancelárii poisťovateľov domáhala doplatenia zvyšných 50 %. Slovinská kancelária
poisťovateľov bola v tomto konaní zastúpená advokátkou p. Gutnik. O nárok poškodenej o doplatenej

zvyšných 50% slovinským súdom bolo právoplatne rozhodnuté tak, že súd návrhu vyhovel a žalobca bol
v zmysle Interných pravidiel povinný uhradiť Slovinskej kancelárii poisťovateľov sumu vo výške 4.492,30
€. Žalobca preto toto plnenie Slovinskej kancelárii poskytol dňa 1.2.2012, pričom súčasťou tohto plnenia
bola aj suma 585,95 €, čo je poplatok podľa Interných pravidiel, ktorého náhrady sa žalobca nedomáha,
domáha sa len zostávajúcej časti 3.906,35 €.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 30.1.2013, sp.zn. 1Rob 532/2012. Voči platobnému
rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že namieta
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože škoda, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s dopravnou
nehodou v Slovinsku dňa 14.9.2004 bola už prejednávaná a právoplatne skončená rozsudkom
Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/134/2009 z 22.11.2009. K samotnému nároku žalovaný uviedol, že
je nedôvodný, nakoľko si žalobca voči žalovanému uplatňuje akýsi regresný nárok, ktorý plnil Slovenskej

kancelárii poisťovateľov, na základe faxového podania a z titulu údajného rozsudku Slovinského
súdu v slovinskom jazyku, bez slovenského prekladu a bez vyznačenia doložky právoplatnosti. Zpredložených dokladov nie je možné posúdiť žalobcom objektívnosť žalobcom uplatneného nároku
a podľa názoru žalovaného je potrebné skúmať zavinenie samotného „navrhovateľa“ podľa § 441
Občianskeho zákonníka to znamená, do akej miery skúmal dôvodnosť nárokov Slovinskej kancelárie

poisťovateľov.Žalovanýtiežpoukázalnapriestupkovékonanie,ktorésaviedlovLjubljane,naOkresnom
súde v Ljubljane pod č. P 21374/04-5, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že nebolo dokázané žeby sa vodič
Dan Milata, zamestnanec žalovaného, dopustil priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 24.9.2004. Napriek tomu, že od tohto obdobia je daný stav, že žalovaný nie
je zodpovedný za škodovú udalosť, tak žalobca plní Slovinskej kancelárii poisťovateľov. Tiež žalovaný

namieta, že žalobca nepredložil doklad o úhrade škody.

K odporu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, kde uviedol, čo sa týka prekážky
rozhodnutej veci, tak žalobca v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou inicioval voči žalovanému,
na území Slovenskej republiky, tri spory, prejednávané na Okresnom súde Martin a to pod sp.zn.
17Cb/134/2009, ktoré je právoplatne skončené a v tomto konaní bola požadovaná refundácia

poskytnutého 50% - ného plnenia a pod položkou náklady právneho zastúpenia boli uplatnené nároky,
ktorých refundáciu žiadala Slovinská kancelária poisťovateľov v súvislosti so súdnym konaním vedeným
na Okresnom súde v Ljubljane do ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Martin sp.zn.
17Cb/134/2009,aktorédotohtotermínužalobcaSlovinskejkanceláriipoisťovateľovvyplatil.Išloosúdny
poplatok a náklady na právne zastúpenie.

Ďalej sa vedie konanie pod sp.zn. 15Cb/16/2011, kde je vymáhaná časť nákladov právneho zastúpenia
Slovinskej kancelárie poisťovateľov a náklady vynaložené na znalecké dokazovanie. V ďalšom konaní
pod sp. zn. 17Cb/44/2013 to je toto konanie, je požadovaná refundácia nasledovne:
- náhrada trov právneho zastúpenia poškodenej, vo výške 987,65 €

- náhrada za uhradené úroky z omeškania, v sume 1.273,- €
- náhrada za vyplatené nároky v súvislosti so škodou na zdraví, v sume 1.335,- €
- náhrada za vecnú škodu, vo výške 310,70 €.

K celému návrhu uviedol, že žalobca má zo zákona zverenú správu garančného fondu a v prípade, že

došlo k dopravnej nehode a motorové vozidlo, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody nebolo v čase
dopravnej nehody povinne zmluvne poistené, je dané právo poškodenému uplatniť si nárok na plnenie
priamo proti žalobcovi. Proti právny stav spočívajúci v absencii poistenia teda poškodený nepocíti, na
druhejstranejevšaklogické,abytí,zaktorýchbolozgarančnéhofonduplnené,vyplatenéprostriedkydo
garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil žalobcu domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté

z poistného garančného fondu voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Ďalej žalobca vo
svojom vyjadrení podrobne zdôvodnil systém zelenej karty, ktorý sa spravuje Internými pravidlami, ktoré
boli 31.7.2003 oficiálne zverejnené vo vestníku EÚ.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

Ako právny zástupca žalobcu, tak aj právny zástupca žalovaného zotrvali na svoji písomných
vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uvidela, že nedoručenie Slovinského rozsudku v
preklade, s vyznačením doložky právoplatnosti namieta len z opatrnosti. Namieta však, že by rozsudok
mohol byť použitý ako dôkaz, pretože bolo porušené právo žalovaného na obhajobu pred Slovinským
súdom a bolo by to v rozpore s článkom 34 ods. 2 Nariadenia vlády 44/2001. Tiež navrhla pribrať do

konania znalca z oblasti Medzinárodného práva.

Na prvom pojednávaní bol žalobca vyzvaný, aby vzhľadom na vznesenú námietku prekážky rozhodnutej
veci riadne špecifikoval jednotlivé žalobné nároky. Žalobca toto učinil písomne a uviedol, že v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Martine, pod sp.zn. 17Cb/134/2009 bol uplatnený nárok žalobcu

z titulu plnenia poskytnutého poškodeným p. Mihelica a p. Šuler (spolujazdkyni) ešte pred začatím
súdneho konania na Okresnom súde v Ljubljane, č.k. IV.P1064/2011. V danom konaní na Okresnom
súde Martin pod sp.zn. 17Cb/134/2009 bol uplatnený okrem iných nárokov, aj regresný nárok žalobcu
z titulu plnenia poskytnutého Slovinskou kanceláriou poisťovateľov druhej poškodenej, pani Šuler
zdôraznil, že v tomto konaní a to konaní 17Cb/44/2013 sa žalobca domáha odlišného plnenia, ako

v konaní 17Cb/134/2009. V tomto konaní ( 17Cb/44/2013) sa domáha regresu plnenia, ktoré za
žalovaného poskytol Slovinskej kancelárii poisťovateľov z titulu rozsudku Okresného súdu Ljubljana
sp.zn. IV.P1064/2011, ktorým tento súd priznal p. Ropret Mihelca náhradu trov právneho zastúpenia
987,65 €, úroky z omeškania 1.273,00 €, náhradu škody z titulu škody na zdraví 1.335,- € a náhraduškody z titulu vecnej škody v sume 310,70 €. Zdôraznil, že pokiaľ ide o náhradu škody z titulu škody na
zdraví, v sume 1.335,- €, tak v tomto konaní ide o doplatenie zvyšnej časti plnenia, teda zvyšných 50
% oproti tomu, čo poškodenej pani Mihelca zaplatila Slovinská kancelária poisťovateľov pred podaním

návrhu na Slovinský súd v Ljubljane. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tak zdôraznil, že tiež ide
o odlišný nárok od nárokov uplatnených v konaniach sp.zn. 17Cb/134/2009 a 15Cb/16/2011, pretože v
tých konaniach sa domáhal regresu plnenia poskytnutého Slovinskej kancelárii poisťovateľov z dôvodu,
že Slovinská kancelária poisťovateľov vyplatila náklady na právne zastúpenie advokátky Slovinskej
kancelárii poisťovateľov p. Gutnik. Avšak naproti tomu v tomto konaní 17Cb/44/2013 sa žalobca domáha

regresného plnenia, ktoré musela Slovinská kancelária poisťovateľov vyplatiť poškodenej pani Mihalca,
titulom náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli pani Mihelca, ktorá bola v spore úspešnejšou
stranou.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listín, pripojených do súdneho spisu. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného, že do spisu nebol predložený preklad Okresného súdu v Ljubljane, tak žalobca tento doručil

súdu v kópii, ktorý preklad žalovaný nerozporoval. Na tomto rozsudku bola vyznačená právoplatnosť aj
vykonateľnosť s tým, že originál tohto prekladu, tohto rozsudku sa nachádza v spise Okresného súdu
Martin sp.zn. 15Cb/16/2011, s ktorým sa súd na pojednávaní oboznámil.

Z rozsudku vydaného Okresným súdom v Ljubljane č.k. IV.P1064/2011 súd zistil, že rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 25.10.2011. Tento rozsudok bol vydaný v konaní, kde ako žalujúca strana
vystupovala Mihelca Ropret a žalovaná strana bola SLOVENSKO ZAVAROVALNO ZDRUŽENJE G.I.Z.,
ktorú zastupovala Andrea Gross Gutnik, advokátka. Predmetom bola náhrada škody vo výške 3.251,95
€, ktorú požadovala žalujúca strana, v žalobe zo dňa 26.4.2006 a súd v tejto veci pojednával opätovne,
nakoľko Vyšší súd uznesením č. II. CP 4635/2010, z 30.3.2011 zrušil rozsudok prvostupňového súdu z

19.5.2010 a vec vrátil na nové konanie. Išlo o škodu spôsobenú dopravnou nehodou zo dňa 14.9.2004
v Ljubljane. Žalujúca strana mala za to, že nehodu zapríčinil vodič nákladného vozidla Man, EČV:
MT611AT zo Slovenska, pán Dan Milata a preto požaduje náhradu za nemajetkovú ujmu a silné fyzické
bolesti a psychickú ujmu v sume 3.251,95 €. Išlo o škodu spôsobenú dopravnou nehodou, ktorá sa stala
14.9.2004 v Ljubljane. Žalujúca strana mala za to, že nehodu zavinil vodič vozidla Man, EČV: MT611AT

zo Slovenska, pán Dan Milata a preto požaduje náhradu za nemajetkovú ujmu a silné fyzické bolesti
a psychickú ujmu v celkovej sume 3.251,95 €. Korešpondenčná poisťovňa žalobkyni vyplatila len časť
náhrady škody. Súd vo veci rozhodol tak, že priznal žalovanej čiastku 1.645,70 € a úroky z omeškania
v zostávajúcej časti žiadosti o náhradu škody v sume 1.600,- €, 600,-€ a 25,-€ s úrokmi z omeškania
zamietol. (suma 1.645,70 € je predmetom tohto konania)

Z rozhodnutia priestupkového súdu v Ljubljane č. P 21374/04-05 zo dňa 15.9.2004 vyplynulo, že v
konaní o priestupku proti obvinenému Dan Milata, r.č. 2101966000000, trvale bydliskom Platonova 31,
Žilina - Slovensko, pre priestupok podľa článku 106 ods. 11 Zákona o bezpečnosti v cestnej premávke,
na základe článku 164 ods. 1, bod 5. Zákona o priestupkoch, toto konanie bolo zastavené pre nedostatok

dôkazov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.9.2004.
Z likvidačnej správy, označenej ako Likvidačná správa - devízová-VII., č. ŠU: 13474 vyplýva vznik
škodovej udalosti 14.9.2004, miesto: Sent Jakob, Slovinsko, škodca: Figura Milan - TRANSMEX, Valča
99, 038 35 Valča, Slovensko, EČV: MT611AT, poškodený Ropret Mihelca a Štefanija Šuler, dopravnú
nehodu zavinil Milata Dan, dôvod plnenia uvedený § 24 ods. 2b) Zákona č. 381/2011 Z.z. nepoistené

vozidlo, odškodnenie bolo vyplatené za náklady právneho zastúpenia 987,65 , úroky z omeškania vo
výške 1.273,- €, bolestné vo výške 1.335,- €, vecná škoda 310,70 € a poplatok podľa Interných pravidiel
vo výške 585,95 €, celkom teda 4.492,30 €.
Z dokladu označeného ako debetné avízo vyplynulo, že 1.2.2012 bolo uhradené Slovinskej kancelárii
poisťovateľov škoda v sume 4.492,30 €.

Vzhľadom na vznesenú námietku z prekážky rozsúdenej veci súd sa oboznámil s podstatným obsahom
spisu 15Cb/16/2011 a zistil, že predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie sumy 1.077,34 €.
Ako refundáciu nákladov, ktoré Slovinská kancelária poisťovateľov vyplatila v súvislosti s konaním
na Okresnom súde v Ljubljane za svoje náklady právneho zastúpenia (právne zastúpenie Slovinskej

kancelárie poisťovateľov) a náklady vynaložené na znalecké dokazovanie vo veci. V tomto konaní tiež
bola žaloba rozšírená o sumu 222,84 € ako refundácia nákladov, ktoré vynaložila Slovinská asociácia
poisťovateľov na svoje právne zastúpenie.Do spisu 17Cb/134/2009 súd zistil, že predmetom tohto konania bola suma 3.644,55 €, ktorú
žalobca vyplatil, ako refundáciu nákladov Slovinskej kancelárie poisťovateľov titulom škody na zdraví
poškodených Ropret a Štefanija a náklady právneho zastúpenia poškodených pričom sa jednalo o

škodu, ktorá bola poškodeným uhradená ešte pred konaním, pred Okresným súdom v Ljubljane.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v
čase škodovej udalosti ( ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z. ) tento zákon upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov ( ďalej len kancelária).

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a pri tuzemskom
motorovomvozidleten,ktojeakodržiteľmotorovéhovozidlazapísanývdokladochvozidla,aleboten,kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského
motorového vozidla, na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v
rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola

škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné
plnenie v širšom rozsahu.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou, jej sídlom
je Bratislava, zapisuje sa Obchodného registra, pôsobí v rozsahu stanovenom týmto zákonom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia kancelária
a) spravuje poistný garančný fond
b) vykonáva hraničné poistenie
c) zastupuje poisťovateľov v medzinárodných inštitúciách, zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti

d) uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu
škodyvčlenskýchštátochainformačnýmistrediskamičlenskýchštátovazabezpečujeúlohyvyplývajúce
z týchto dohôd
e) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
f) podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave

g) vykonáva činnosť informačného strediska a na tento účel vedie register poistenia zodpovednosti
h) na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným, poskytuje informácie o
spôsobe uplatnenia a vyrovnanie jeho nároku na náhradu škody.

Podľa § 24 Ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu

poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b) na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z., Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa
odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody
proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zbierky o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná, alebo zákony vydané na vykonanie medzinárodnej zmluvy.Od 11.7.1976 nadobudol platnosť a účinnosť Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody. Tento
bol uverejnený v Zbierke zákonov č. 27/1976, str. 683, ako vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č.
130/1976 Zb.

Podľa článku 3 predmetného dohovoru rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu na území, ktorého
došlo k nehode.

Podľa článku 8 rozhodné právo určuje najmä:

1. podmienky a rozsah zodpovednosti
2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie
3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť
4. spôsob a rozsah náhrady škody
5. možnosť prechodu práva na náhradu škody
6. osoby, ktoré škody utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu

7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla a jeho zamestnanca
8. premlčanie a zánik práva, času, včítanie pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia
tohto času.

Dňa 31.7.2003 bolo v Úradnom Vestníku EÚ uverejnené rozhodnutie komisie, zo dňa 20.6.2003

o uplatňovaní Smernice Rady 72/166/ EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Z bodu 2 Rozhodnutia Komisie
vyplýva, že Komisia prijala rozhodnutia, ktoré od každého členského štátu v súlade so smernicou
72/166/EHS požadujú, aby sa zdržal kontrol poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte a na územiach uvedených

nečlenských štátov, a ktoré podliehajú doplnkovým dohodám.

Prílohou Rozhodnutia Komisie tvorí Dodatok, obsahujúci Dohodu medzi národnými kanceláriami
poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi.

V zmysle článku 2 tejto Dohody, podpísané kancelárie poskytujú vo svojom mene a v mene svojich
členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú
udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate
náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútroštátnych predpisov a na účely týchto
vnútorných predpisov.

Dodatok č. 1. Rozhodnutia Komisie zo dňa 28.6.2003 tvoria Vnútorné predpisy Rady kancelárii, účelom
ktorých v zmysle článku 1. je regulovať vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov.

V zmysle článku 3., bod 3 Pravidiel, je kancelária oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky,

alebo akceptovať službu mimosúdneho a súdneho konania, ktoré môže zahrňovať výplatu náhrady
škody.

Podľačlánku3.,bod4Pravidiel,všetkynárokyspracúvakanceláriasamazasebavsúladesozákonnými
a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody, týkajúcej sa zodpovednosti,

náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý
vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie.

Podľa článku 6.; bod 1 Pravidiel, každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich
členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5. ( podmienky náhrady), kanceláriou

krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode alebo zástupcom, ktorého táto vymenovala na tento účel.

V predmetnej veci bola nespornou skutočnosťou, že 14.9.2004 došlo na území Slovinska k dopravnej
nehode, ktorej účastníkom bol Dan Milata, zamestnanec žalovaného, ako vodič motorového vozidla
Man, EČV: MT611AT. Taktiež je nesporná skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k

poškodeniu motorového vozidla a škode na zdraví poškodenej Mihelca Ropret. Z rozsudku Okresného
súdu v Ljubljane IV.P 1064/2011 vyplýva okrem iného, že jeden z účastníkov dopravnej nehody
určite musel ísť na červenú a je veľká pravdepodobnosť, že to bol vodič nákladného vozidla ( Dan
Milata ). Nespornou skutočnosťou tiež bolo, že v čase dopravnej nehody vozidlo Man EVČ: MT611ATnemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Z toho dôvodu žalobca vyplatil ako regresný nárok
subjektu Zavarovalnica Triglav, ktorá pri likvidácii škodovej udalosti zastupovala Slovinskú asociáciu
poisťovateľov, sumu 3.906,35 , ktorá škodu hradila poškodenej. V prvom rade je teda potrebné uviesť, že

v prejednávanej veci nejde o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ale o
nárok žalobcu na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z., teda ide o nárok žalobcu
na náhradu voči tomu, za koho uhradila poistné plnenie z garančného fondu, za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Tiež treba zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o právnu vec s medzinárodným prvkom, kde jednak k
právne významnej skutočnosti pre posúdenie nároku žalobcu, t.j. v dopravnej nehode došlo v zahraničí
(Slovinsko) a súčasne i účastník dopravnej nehody je cudzím štátnym príslušníkom. (poškodená Mihelca
Ropret), avšak súdený spor je medzi dvomi slovenskými subjektmi. Danú právnu vec bolo potrebné
posúdiť nielen s ohľadom na vnútroštátnu úpravu SR v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., ale i v súlade
s normami medzinárodného práva upravujúcimi právne vzťahy medzinárodného systému zelenej karty,

vzájomné vzťahy národných kancelárii poisťovateľov pri plnení povinnosti poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Z rozhodnutia Komisie z 28.6.2003 o uplatňovaní
smernice 72/166 EHS a jeho dodatku ( dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských
štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi ) ako i Dodatku č. 1
(vnútroštátne predpisy Rady kancelárii ) je nepochybné, že za likvidáciu poistných udalostí zodpovedá tá

národná kancelária poisťovateľov, ktorá sa nachádza na území štátu, v ktorom došlo k poistnej udalosti.
V danom prípade poistnú udalosť šetrila a likvidovala SLOVENSKO ZAVAROVALNO ZDRUŽENJE
(Slovinská asociácia poisťovateľov ) a to v súlade s rozhodným právom, v ktorým je v danom prípade
právo Slovinské a to podľa článku 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody. O výške
náhrady škody bola oprávnená rozhodnúť SLOVENSKO ZAVAROVALNO ZDRUŽENJE ( Slovinská

asociácia poisťovateľov ) a rozhodnutím o likvidácii nárokov z poistnej udalosti je žalobca - Slovenská
kanceláriapoisťovateľovviazaná.Pokiaľžalobcanazákladetaktopreverenéhošetreniapoistnejudalosti
plnil Slovinskému partnerovi, jeho postup bol správny s poukazom na článok 6 vnútorných predpisov
Rady kancelárii. Z toho dôvodu teda nebolo nutné, aby sa súd v tomto konaní zaoberal základnými
atribútmi, za splnenia ktorých je možné priznať nárok na náhradu škody a to z toho dôvodu, že tieto

otázky vyriešil právoplatne Okresný súd Ljubljana vo svojom rozhodnutí IV.P1064/2011 a predmetom
tohto konania, ako bolo vyššie uvedené nebola škoda, ale regresný nárok.

Poskutkovejstránkemalsúdpreukázané,žežalobcajeprávnickáosobazriadenázákonomč. 381/2001
Z.z. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského

oprávnenia.Žalobcasvojregresnýnárokodvodzovalodustanovenia§3ods.1.,vspojenísustanovením
§ 24 ods. 2 Zákona č. 381/2001 a domáhal sa plnenia, ktoré mal ako subjekt povinný plniť, poskytol
poškodenému na základe skutočností, že motorové vozidlo žalovaného, ktorého prevádzkou došlo k
spôsobeniu škody nemalo v čase vzniku poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie. Svoju
povinnosť plniť žalobca odvodzoval od nasledovných skutočností. V zmysle § 20 ods. 1 Zákona č.

381/2001 bola zriadená Slovenská kancelária poisťovateľov ako právnická osoba, ktorá okrem iného
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného
garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 24 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. bolo poškodenému zabezpečené poistné plnenie za škodu, na ktorú má poškodený právo
za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Ako

už súd skôr uviedol nárok, ktorý je predmetom žaloby je regresným nárokom a má povahu originárneho
nároku a nejde o nárok na náhradu škody. Otázku zodpovednosti za škodu v súlade s článkom 3
Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody vyriešil v rámci svojho konania Okresný súd v
Ljubljane právoplatným rozsudkom č.k. IV. P 1064/2011. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tento rozsudok
nemôže byť voči nemu záväzný, pretože nebol účastníkom tohto konania a jeho zohľadneniím by bolo

porušené právo na obhajobu a bolo by v hrubom a v zjavnom rozpore s článkom 34 bod 2 Nariadenia
Rady č. 44/2001. Súd je toho názoru, že argumentácia článkom 34 ods. 2 Nariadenia Rady č. 44/2001
je irelevantné, pretože ako žalovaný sám uviedol, nebol účastníkom konania pred Slovinským súdom,
pričom v zmysle oddielu 1. Článok 33 bod.1 sa rozsudok cudzieho členského štátu, teda aj rozsudok
OkresnéhosúduvLjubljanesauznávaautomaticky,aksanenavrhlovydanierozhodnutiačiužkladného,

alebo záporného o uznaní a to podľa oddielu 1, článok 33., bod 2. Keďže v danom prípade nebolo
navrhnuté vydanie rozhodnutia o uznaní platí, že rozsudok sa uznáva automaticky, bez osobitného
konania a teda rozhodnutie vydané v členskom štáte sa uznáva aj v ostatných členských štátoch
automaticky a skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom konania pred Slovinským súdom nespôsobuje,že tento rozsudok Slovinského súdu nemôže byť použitý ako listinný dôkaz. Žalobný nárok uplatnený
žalobcom v tomto konaní vychádza práve z tohto rozsudku Slovinského súdu a to Okresného súdu v
Ljubljane, pričom súd podľa článku 36. Nariadenia Rady 44/2001 Z.z. za žiadnych okolností nesmie

skúmať cudzí rozsudok z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Z rozsudku Okresného súdu Ljubljana
č.k. IV.P 1064/2011 je zrejmé, že Okresný súd považoval za celkovú primeranú finančnú náhradu pre
žalobkyňu sumu 2.670,- €. Keďže pred začatím konania na Okresnom súde v Ljubljane žalovaná strana
vyplatila žalobkyni sumu 1.335,- €, tak toto Slovinský súd zohľadnil a zaviazal žalovanú stranu okrem
už vyplatenej sumy, zaplatiť žalobkyni a to poškodenej Mihelca Ropret ešte sumu 1.335,- € a sumu

310,70€zanáklady,ktorévznikližalobkynivsúvislostisobstaranímlekárskehopotvrdeniaapoškodenia
automobilu, teda majetkovú ujmu. Na základe tohto rozsudku teda žalovaná strana, ktorou v danom
prípade bola Slovinská asociácia poisťovateľov (Slovensko Zavarovalno Združenje) poskytla plnenie
žalobkyni, teda poškodenej Mihelci Ropret. Následne Slovinská kancelária poisťovateľov požiadala
žalobcu, v zmysle interných pravidiel platných v systéme zelenej karty o refundáciu tejto vyplatenej
sumy a táto suma tvorí časť nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. O refundáciu bolo

požiadané v zmysle článku 5., ods. 5.1. interných pravidiel, ktoré boli vo Vestníku EÚ zverejnené
31.7.2003 ako Rozhodnutie Komisie zo dňa 28.júna 2003 o uplatňovaní Smernice Rady 72/166/EHS
a Pravidlá sú sučasťouDodatku 1 , podľa ktorých ak kancelária alebo zástupca, ktorého menovala pre
tento účel vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody, zašle do jedného roka od poslednej platby
poškodenému faxom alebo emailom členovi Kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku alebo

aj je to na mieste príslušnej Kancelárii, žiadosť o refundáciu, v ktorej budú špecifikované okrem iného
čiastkyvynaloženénaexternéslužbyvsúvislostisprejednávanímavybavenímkaždéhonárokuavšetky
náklady konkrétne vynaložené pre účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil
poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej k nehode došlo. V zmysle článku 6., ods. 6.1. týchto Interných
pravidiel na druhej strane vznikla povinnosť žalobcovi v tomto konaní, teda Slovenskej kancelárii

poisťovateľov refundovať požadovanú sumu slovinskému partnerovi, pretože každá kancelária v zmysle
interných pravidiel zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená podľa článku
5. Kancelária tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel.
Suma 1.645,70 € ( 1335,- eur - bolestné + 310,70 majetková újma priznané Okr. Súdom v Ljubljane) ,
teda tvorí časť nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, a ktorú súd považoval za preukázanú a

preto zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto sumy. Pokiaľ ide o prekážku rozsúdenej veci, jednalo sa
o nároky, o ktorýcI doposiaľ, ani v konaní 17Cb/134/2009, ani v konaní 15Cb/16/2011 (obidve vedené
na Okresnom súde v Martine) nebolo rozhodnuté. Ďalšiu časť nároku, ktorú žalobca voči žalovanému
uplatnil bola refundácia nákladov, ktoré vyplatil Slovinskej kancelárii poisťovateľov, ako náhradu trov
právneho zastúpenia poškodenej Mihelci Ropret. Tento nárok v sume 957,65 € tiež nebol predmetom

konania vo veci 17Cb/134/2009 a 15Cb/16/2011, pretože predmetom tohto konania boli trovy právneho
zastúpenia, ktoré vynaložila na právne zastúpenie Slovinská kancelária poisťovateľov v konaní pred
Okresným súdom v Ljubljane.

Trovy právneho zastúpenia poškodenej, ktoré sú predmetom tohto konania žalobca svojmu slovinskému

partnerovi tiež refundoval. Vyplýva to z debetného avíza, podľa ktorého 1.2.2011 bola uhradená
žalobcom Slovinskej kancelárie poisťovateľov suma 4.492,30 €. Teda aj nárok na zaplatenie sumy
987,65 €, čo by refundácia nákladov slovinskému partnerovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia
poškodenej Mihelci Ropret , túto považoval súd za preukázanú a preto k jej zaplateniu žalovaného
zaviazal.

Ďalšou položkou, ktorá tvorila nárok požadovaný žalobcom v tomto konaní, bola suma 1.273,- €, ako
náhrada za uhradené úroky z omeškania. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Ljubljana č.k.
IV.P 1064/2011, a to konkrétne z bodu 21. tohto rozsudku, tak žalujúca strana, poškodená Mihelca
Ropret požadovala zaplatenie úrokov z omeškania, v zmysle zákona a náhradu škody za nemajetkovú a

majetkovú ujmu od 28.1.2005. Keďže žalovaná strana neodporovala skutočnosti, že žalobkyňa si u nich
uplatnila náhradu škody, súd (Slovinský súd v Ljubljane) má za to, že to medzi nimi nie je sporné. Na
základe § 943 ods. 1 Obligačného zákonníka je poisťovňa povinná vyplatiť náhradu škody v stanovenej
lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 14 dní. Lehota začne plynúť dňom doručenia oznámenia o poistnej
udalosti. V zmysle ustanovenia § 943 ods. 2 Obligačného zákonníka začne plynúť táto lehota odo

dňa zistenia existencie a výšky záväzku, ak je na zistenie uvedeného potrebný určitý čas. Ak náhradu
nezaplatí v lehote podľa § 943 ods. 1. alebo ods.2 Obligačného zákonníka bude poisťovňa v omeškaní
( § 324 O.z. ). Z tvrdenia žalovanej strany nevyplýva, žeby bol na zistenie existencie, alebo výšky
jej záväzkov potrebný určitý čas a preto bola povinná vyplatiť náhradu škody žalobkyni v lehote 14dní od doručenia žiadosti o náhradu škody. Túto povinnosť si nesplnila a preto žalobkyni prináležia v
zmysle zákona úroky z omeškania. Okresný súd Martin tento nárok spočívajúci v refundácii nákladov
spočívajúcich v úrokoch z omeškania považoval za nedôvodný v tomto konaní a to z toho dôvodu, že

v zmysle preambuly Interných pravidiel, bod 4. písm c) v každom účastníckom štáte bola vytvorená a
oficiálne uznaná národná Kancelária, aby poskytovala dvojakú záruku a to:
- vláde svojej krajiny, že zahraničný poisťovateľ bude viazaný právom použiteľným v danej krajine a v
odškodnení poškodených v rámci týmto právom stanovených limitov
- kancelárii navštívenej krajiny za záväzok svojho členského poisťovateľa, ktorý kryje zodpovednosť voči

tretej osobe vyplývajúcu z prevádzky vozidla, ktoré sa zúčastnilo dopravnej nehody
Zuvedenéhovyplýva,žemábyťkrytýzodpovednostnýnárokvočitretejosobe,ktorývyplývazprevádzky
vozidla. Sankcia za porušenie povinnosti Slovinskou kanceláriou poisťovateľov a to úroky z omeškania
s platením náhrady škody, nie sú záväzkom vyplývajúcim z prevádzky vozidla. Okrem toho, podľa
Interných pravidiel časť I. všeobecné pravidla, článok 2, bod 8 „nárok“ je jeden alebo viac nárokov
na náhradu škody uplatnených poškodeným, ktoré vyplývajú z jednej a tej istej nehody. Ako vyplýva

z tohto znenia, tak úroky z omeškania, ako sankcia za porušenie povinnosti Slovinskou kanceláriou
poisťovateľov nie je nárokom vyplývajúcim z nehody. Tiež podľa interných pravidiel časť I. Všeobecné
pravidlá, článok 3., bod 4. Kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade
so všetkými právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré
súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu náhradou škody poškodených a povinným poistením

zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku alebo ak je
to na mieste v najlepšom záujme príslušnej kancelárie. Z uvedeného znenia je zrejmé, že úroky z
omeškania ako sankcia nie sú nárokom, ktorý súvisí so zodpovednosťou za spôsobenú škodu. Preto súd
nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré refundoval Slovinskému partnerovi považoval
za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca si v žalobe okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.7.2012
do zaplatenia. Pokiaľ ide o dobu omeškania žiada úroky od 3.7.2012 z toho dôvodu, že 29.6.2012
bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie v lehote 3. dní, to znamená posledným dňom na
zaplatenie bol dátum 2.7.2012 a dňom 3.7.2012 sa žalovaný dostal do omeškania. Súd mal za to, že

úroky z omeškania boli uplatnené dôvodne a vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia
vlády SR č. 586/2008 Z.z. Na základe tohto teda súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo súdom
priznanej sumy.

Tesne pred pojednávaním, na ktorom mal byť vyhlásený rozsudok žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní s tým, že v písomnej podobe doručil súdu návrhy na vykonanie dokazovania, ako aj svoj
záverečný návrh a kompenzačné námietky.

Prvá kompenzačná námietka vo výške 1.335,- €

V prvom rade žalovaný vytýkal, že v rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/134/2009, ktorý
už nadobudol právoplatnosť bola priznaná škoda na zdraví vo výške 2.879,06 €, ktorá predstavuje 50
% škody na zdraví poškodenej Mihelci Ropret a 50 % pre pána Šuler Štefanija s tým, že žalovaný

namieta, že účastníkom konania nebol žiadny pán Šuler Štefan. V prvom rade súd poukazuje, že
súd nikde v svojom rozsudku 17Cb/134/2009 nepoužil označenie pán Šuler Štefan. V odôvodnení
rozsudku na prvej strane súd odcitoval označenie poškodeného tak, ako bolo označené v žalobe a to
Štefanija Šuler (ďalej len poškodený č. 2) a to z toho dôvodu, že takéto chybné označenie použil v
žalobe samotný žalobca. Následne v odôvodnení rozsudku sa označenie poškodeného vyskytlo druhý

krát, a to na strane 4 rozsudku, posledný odsek, kde sa uvádza, že „....za odškodnenie na škodu,
na zdraví pani Mihelca Ropret a pánovi Šurel Štefanijovi...“ toto priezvisko poškodeného je uvedené
správne tak, ako ho uvádza aj likvidačná správa v uvedenom konaní 17Cb/134/2009, avšak nesprávne
bolo uvedené, že Šurel Štefanija je pán a to z toho dôvodu, že v celom spise 17Cb/131/2009 ani nie
je zmienka o tom, akého pohlavia je Šurel Štefanija. Uvedená skutočnosť bola zrejmá až v konaní

17Cb/44/2013 a to z rozsudku Okresného súdu v Ljubljane, ktorý dokonca označuje túto poškodenú
ako Štefka Šular. Žalovaný v tomto konaní uvádza, že zaplatenie škody na zdraví osobe, ktorá nebola
účastníkom dopravnej nehody žalobcom a následne uplatnenie takejto bezdôvodne uplatnenej výšky
považuje žalovaný za škodu, ktorá mu vznikla a tú započítava s uplatneným nárokom navrhovateľavo výške 1.335,- €. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že je toho názoru, že pohľadávka
žalobcu v tomto konaní nemohla zaniknúť započítaním a to z toho dôvodu, že preukázateľne v konaní
17Cb/134/2009 súd riešil škodu na zdraví, ktorú Slovinská kancelária poisťovateľov vyplatila dvom

poškodeným v celkovej výške 2.879,06 €. Jedným z poškodených bola pani Miheica Ropret. Ak aj
došlo k nesprávnemu označeniu poškodenej 2) bolo ako z konania sp.zn. 17Cb/134/2009, tak z konania
17Cb/44/2013, ako aj z konania 15Cb/14/2011 zrejmé, že druhým poškodeným bola spolujazdkyňa
poškodenejMihelciRopret,ktorejreálneSlovinskákanceláriapoisťovateľovškodunazdravívyplatila.Ak
aj došlo k nesprávnemu uvedeniu mena, došlo len k zrejmým pisárskym chybám a tiež súd zdôrazňuje,

že ak žalovaný namieta nesprávne označenie poškodeného 2) a v tej súvislosti aj nesprávne vyplatenú
náhradu škody, tak uvedené skutočnosti mal možnosť riešiť odvolaním vo veci samej 17Cb/134/2009,
čo neurobil. Naviac žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky (škody) spôsobilej na započítanie s
pohľadávkou žalobcu a to z toho dôvodu, že nepreukázal existenciu škody, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym označením poškodeného č. 2 v súvislosti s dopravnou nehodou. Z toho
dôvodu pohľadávka žalobcu v sume 1.335,- € započítaním nezanikla.

Kompenzačná námietka vo výše 987,65 €

V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že suma 987,65 €, ktorú predstavujú náklady na právne

zastúpenie.Uvádza, že u tejto sumy existuje prekážka rozsúdenej veci a to vo veciach 15Cb/16/2011,
ako aj 17Cb/134/2009 a priznanie takéhoto nároku v tomto konaní s prekážkou rozhodnutej veci
zakladá žalovanému porušením povinností žalobcu, vznik škody na vynaložených trovách právneho
zastúpenia v jednotlivých konaniach. V tejto súvislosti opätovne konštatuje, že sa nejedná o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, opätovne súd zdôrazňuje, že v konaniach 17Cb/134/2009 a 15Cb/16/2011

sa prejednávali trovy právneho zastúpenia advokátkou v konaní pred Okresným súdom v Ljubljane a
jednalo sa o právne zastúpenie Slovinskej kancelárie poisťovateľov. V prípade teraz súdenom, teda
17Cb/44/2013 sa prejednáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli poškodenej pani Ropret
Mihelca. Teda opätovne žalovaný nedisponuje pohľadávkou spôsobilou na započítanie a teda nárok
žalobcu v sume 987,65 € nezanikol započítaním.

Kompenzačná námietka vo výške 310,70 €.

Žalovaný argumentuje, že ide o vecnú škodu, pričom je jeho právo poznať dôvodnosť uplatneného

nároku a uplatňovaniu práv voči odporcovi v budúcnosti, pričom znovu argumentoval, že aplikovanie
Slovinského rozsudku je vylúčené s poukazom na § 34 ods. 2 Nariadenia Rady. S touto skutočnosťou
použitia rozsudku Okresného súdu v Ljubljane, ako listinného dôkazu sa súd vysporiadal vo
svojom odôvodnení vyššie a má za to, že z tohto právoplatného rozsudku súd nepochybne musí
vychádzať.Pokiaľ ide o sumu 310,70 eur, z uvedeného rozsudku, konkrétne z bodu 20 vyplýva, že sú

to náklady v súvislosti s obstaraním lekárskeho potvrdenia a v dôsledku poškodenia automobilu. V tejto
kompenzačnejnámietkežalovanýďalejuvádza„takakotoodporcauvádzalvpredchádzajúcichbodoch,
aj v danom prípade odporcovi porušením povinností navrhovateľa vznikla škoda na vynaložených
trovách právneho zastúpenia v jednotlivých konaniach, ktorá by nevznikla, pokiaľ by si navrhovateľ
riadne plnil povinnosti - preukázal svoj nárok prvým úkonom, ktorý mu patril - návrhom vo veci samej.

Z uvedeného dôvodu, v rozsahu uplatnenej vecnej škody v súlade s § 98 OSP vznáša námietku
započítania vo výške 310,70 €.“ Z uvedeného nie je zrejmé, čo vlastne voči pohľadávke žalobcu
žalovaný započítava. Jednoznačne súd konštatuje, že o trovách konania vo veci 17Cb/134/2009 bolo
právoplatne rozhodnuté a o trovách konania vo veci 15Cb/16/2011 ešte rozhodnuté nebolo, avšak ,
aká konkrétna škoda vznikla žalovanému v súvislosti s trovami právneho zastúpenia v jednotlivých

súdnych konaniach a naplnenie jednotlivých atribútov škody žalovaný nepreukázal, a teda nedisponuje
pohľadávkou spôsobilou na započítanie voči pohľadávke žalobcu v rozsahu 310,70 €.

Okrem kompenzačných námietok v záverečnom návrhu žalovaný sa dožadoval odstránenia rozporov

pokiaľ ide o úroky z omeškania vo výške 1.273,- €. V tejto súvislosti súd odkazuje na svoje zdôvodnenie,
ktorým bol tento nárok žalobcu zamietnutý.V záverečnom návrhu ďalej žalovaný žiada, aby sa súd oboznámil s Nariadením Rady ( ES 44/2001 )
konkrétne s Článkom 34. Vzhľadom na rozsudok Okresného súdu v Ljubljane sp.zn. IV. P 1064/2011.
V tejto súvislosti súd uvádza, že neboli splnené podmienky na neuznanie cudzieho rozsudku v zmysle

Článku 34 predmetného nariadenia a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný napriek tomu, že v
konaní pred Okresným súdom v Martine mal status žalovaného, tak v konaní pred Slovinským súdom
nemal status účastníka konania, čo v konečnom dôsledku aj sám uvádza. Súd v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 ( Brusel 1 ), ktorý hovorí, že rozsudok
vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Neuzná sa

len v prípadoch taxatívne vymenovaných v tomto nariadení, pričom dôvodom neuznania by eventuálne
mohol byť aj článok 34 ods. 2, citovaného nariadenia, avšak v rozsudku Okresného súdu Ljubljana sp.
zn. IV.P 1064/2011 sa žiadna z okolností uvádzaných v Článku 34 ods. 2 Nariadenia Rady č. 44/2001
nevyskytla.

Pokiaľ ide ešte v priebehu konania navrhnuté dokazovanie znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine,

odvetvie medzinárodné právo súkromné a procesné a odvetvie Európskeho práva, ktoré navrhol
žalovaný, v tejto súvislosti súd poukazuje na § 121 OSP, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo
oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. Súd zdôrazňuje,

že výklad týchto predpisov je plne v kompetencii súdu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP.

Ak žalobca žaloval sumu 3.906,35 €, táto suma predstavovala 100 %. Úspešný bol v sume 2.633,35

€, čo je 67,42 %, pričom v pomere úspechu žalovaného čistý úspech žalobcu predstavuje 34,88 %
úspech. Žalobca si uplatnil trovy spočívajúce v súdnom poplatku 234,- €, pričom 34,88 % z tejto sumy
predstavuje 81,62 €, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný. Ďalšie trovy spočívali v trovách
právneho zastúpenia, ktoré súd priznal v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. za 8 úkonov
právnej služby a´ 141,07 € ( za prevzatie a preštudovanie rok 2012, podanie žaloby rok 2012, vyjadrenie

k odporu, pojednávania 20.3.2014, 4.12.2014, 30.7.2015, vyjadrenie zo dňa 17.11.2014 a zo dňa
21.7.2015), tiež súd priznal 2 x režijný paušál za úkony učinené v roku 2012 a´ 7,63 €, 1 x režijný paušál
za úkon učinený v roku 2013 a´7,81 €, 3 x režijný paušál za úkony učinené v roku 2014 a´ 8,04 € a
2 x režijný paušál za úkony učinené v roku 2015 a´ 8,39 €. Celkom teda trovy právneho zastúpenia
predstavovali sumu 1.431,06 €, čo je 100 % a 34,88 % z tohto predstavuje sumu 499,13 €, ktoré je

povinný nahradiť žalovaný žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil aj dva úkony právnej služby a prislúchajúci režijný paušál z roku
2012. Tieto trovy mu súd nepriznal, lebo pokus o zmier pred začiatkom súdneho konania nespadá pod
trovy konania a úkon „špecifikácia pohľadávky“ z 25.6.2012 je tiež úkonom, ktorý predchádza súdnemu
konaniu, keďže žaloba bola podaná 22.8.2012.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.