Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/808/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305208376
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5305208376.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XX, G., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom S.
L./XX, Z., proti odporcovi: Lesné spoločenstvo Kysučné, s. r. o., so sídlom Makov 121, IČO: 36 005 843,
zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r.
o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 1.108,68 eur s príslušenstvom,

o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 13C/33/2006-265 zo dňa 25.
septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 13C/33/2006-265 zo dňa 25.09.2014 návrh zamietol a
navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 741,79 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcu.
V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi zaplatenia
sumy 33.400,00 Sk (1.108,68 eur) s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne od 01.01.2004 do zaplatenia
titulom nájomného za rok 2003.
Z rozhodujúcich skutkových tvrdení mal súd preukázané, že navrhovateľka žiadala nájomné - zmluvný
nárok na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 04.01.2000 za nájom spoluvlastníckych podielov

zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Q., získaných od X. J. (otca navrhovateľky) darovacou zmluvou V
1901/2000 zo dňa 19.09.2000.
Súd tvrdenia v návrhu subsumoval pod ustanovenia o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ustanovenia Občianskeho zákonníka o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke nájomné
podľa § 671 Občianskeho zákonníka. Skutkové tvrdenia v návrhu neobsahovali skutkový stav, ktorý
by bolo možné subsumovať pod ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh v nadväznosti

na rozhodujúce skutkové tvrdenia neobsahoval tvrdenie, že došlo u odporcu k bezdôvodnému
obohateniu a na akom skutkovom základe. Kým uplatnenie nároku na nájomné na základe nájomnej
zmluvy si vyžaduje tvrdenie o platnej nájomnej zmluve, rozhodujúce skutkové tvrdenia pre vydanie
bezdôvodnéhoobohateniasivyžadujúodlišnétvrdeniaoneplatnejaleboneexistujúcejnájomnejzmluve.
Také tvrdenia navrhovateľka neprodukovala. I keď navrhovateľka neskôr produkovala tvrdenia, že
žiada žalovanú sumu zaplatiť aj ako bezdôvodné obohatenie, resp. titulom nástupníctva po svojom

právnom predchodcovi z titulu postúpenia pohľadávky nájomného, okresný súd sa nestotožnil s
tvrdením navrhovateľky, že ide len o inú právnu kvalifikáciu na základe totožného skutkového stavu.
V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu
zodpovedajú hypotéze právnej normy nájmu a nájomného podľa § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nezodpovedajú hypotéze právnej normy bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ani hypotézam právnych noriem ostatných nárokov, ktoré navrhovateľka

dodatočne a účelovo produkovala.Keďže uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, titulom nástupníctva po právnom
predchodcovi, titulom postúpenej pohľadávky z X. J. na navrhovateľku a titulom užívania
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky odporcom tvorí iný skutkový základ, na rozdiel od

navrhovateľky nevyhodnotil tvrdenia navrhovateľky ako inú právnu kvalifikáciu nároku uplatneného v
návrhu na základe totožného skutkového stavu, ale uvedené návrhy vyhodnotil ako nároky uplatnené
na základe iného skutkového základu.
Súd mal za to, že skutkové tvrdenia odlišné od skutkových tvrdení v návrhu sú zmenou návrhu, ktorú
podľa § 95 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nepripustil, nakoľko výsledky

dovtedajšieho dokazovania neumožňovali súdu rozhodnúť o zmenenom návrhu.
V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že konanie v prejednávanej veci bolo prerušené do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/648/2001. V označenej
veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 6C/648/2001-793 zo dňa 18.09.2012,
odvolací súd rozsudkom č. k. 5Co/479/2012-918 zo dňa 09.07.2013 rozsudok okresného súdu zmenil
a určil, že darovacia zmluva č. V 1901/2000 uzavretá medzi X. J. a navrhovateľkou, ktorá sa týkala

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Q. je neplatná. Navrhovateľka podala proti rozsudku
odvolacieho súdu dovolanie, Najvyšší súd SR rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného rozsudku.
Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že z darovacej zmluvy č. V 1901/2000 zo dňa
19.09.2000 mal preukázané, že túto uzavrela navrhovateľka s otcom X. J., predmetom zmluvy boli
podiely v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Q.. Vklad zmluvy bol povolený dňa

13.11.2000. Až dňom vkladu sa navrhovateľka stala spoluvlastníčkou podielov na základe uvedenej
darovacej zmluvy. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 04.01.2000
mal súd preukázané, že bola uzavretá na totožné podiely, ktoré navrhovateľka získala darovacou
zmluvou č. V 1901/2000. Porovnaním dátumov 13.11.2000 a 04.01.2000 mal súd preukázané, že
navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu skôr, než nadobudla vlastnícke právo k predmetu nájmu.

Citujúc ust. § 39, § 123, § 663, § 671 ods. 1 a § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd z uvedeného
vyvodil právny záver, že nájomná zmluva zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom,
nakoľko v čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka ešte nebola vlastníčkou predmetu nájmu.
Preto na základe neplatnej nájomnej zmluvy navrhovateľke nevzniklo právo na zaplatenie nájomného
podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ďalšou okolnosťou, ktorou sa súd v konaní zaoberal, bol úkon odstúpenia od darovacích zmlúv, ktorý
však podľa názoru súdu nemá právnu relevanciu k predmetu sporu. Pokiaľ ide o okolnosť tvrdenú
navrhovateľkou, že jej právny predchodca (X. J.) dohodou postúpil na ňu právo na nájomné tvoriace
predmet tohto sporu, takéto tvrdenie je tiež právne irelevantné vo vzťahu k tomuto sporu. X. J. sa nestal
nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorý bol predmetom

nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000, preto právo na zaplatenie nájomného za rok 2003 nemohol na
navrhovateľku platne postúpiť. Na navrhovateľku mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na
základenájomnejzmluvyuzavretejmedzinímaodporcom,ktorévšakniejepredmetomtohtokonania.K
platnému postúpeniu pohľadávky bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že postúpená pohľadávka
bola existujúca, určitá. Existenciu pohľadávky a jej určitosť bola povinná súdu preukázať navrhovateľka,

keď od postúpenia pohľadávky nájomného odvíjala svoju aktívnu legitimáciu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu účelne vynaložený trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,

ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Uviedla, že okresný súd na pojednávaní dňa 25.09.2014 vydal uznesenie, ktorým zmenu návrhu
podľa návrhu zo dňa 26.11.2012 (č. l. 129) na úžitky zo svojho vlastníctva, na vydanie bezdôvodného
obohatenia titulom postúpenej pohľadávky; podľa návrhu zo dňa 13.08.2014 (č. l. 230) titulom náhrady

za užívanie nehnuteľnosti na základe neplatnej nájomnej zmluvy, bezdôvodného obohatenia za užívanie
bez právneho dôvodu, titulom postúpenej pohľadávky, titulom náhrady za užívanie podielov a zmenu
návrhu prednesenú právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.09.2014, v ktorom
žiadal priznať predmet sporu, sumu titulom úžitkov z predmetu spoluvlastníctva navrhovateľky, vydaním
bezdôvodného obohatenia, titulom postúpenej pohľadávky, titulom náhrady za užívanie nehnuteľnosti

na základe neplatnej nájomnej zmluvy, titulom postúpenej pohľadávky, nepripustil. V tejto súvislosti
poukázala na to, že podanie zo dňa 26.11.2012 bolo vyjadrením k výzve a v podaní zo dňa 11.08.2014
okrem popísania rozhodujúcich skutočností poukázali aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn II. ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011, ktorý prvostupňovým súdom ostal nepovšimnutý. Zo žiadnehoich podania nevyplýva, že by menili svoj návrh postupom podľa § 95 O. s. p. Súd podľa uznesenia zo
dňa 25.09.2014 nepripustil absolútne nič, doslova ani právo vlastníka na úžitky z veci, čo je v právnom
štáte neudržateľné.

V ďalšej časti odvolania uviedla, že podaným návrhom sa domáhala zaplatenia požadovanej sumy za
rok 2003, pričom vychádzala jednak z nájomnej zmluvy, ale i z ďalších skutočností, najmä z výšky, akú
odporca v roku 2003 vyplácal ostatným podielovým spoluvlastníkom. Nemôže sa stotožniť s právnym
názorom okresného súdu nerešpektujúcim autonómiu vôle zmluvných strán z dôvodu, že nájomná
zmluva zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom. Zo znenia § 663 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne užíval alebo z nej bral úžitky. Toto ustanovenie teda nepodmieňuje, že prenajímateľom môže
byť výlučne iba vlastník veci. Nájomná zmluva teda nemôže byť neplatná iba preto, že sa prenajme
cudzia vec. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy dňa 04.01.2000 bol X. J. podielovým spoluvlastníkom v
rozsahu 25,5 podielov, ktoré užíval odporca. X. J. prejavil v tom čase vôľu časť svojich podielov darovať
svojim dcéram, preto odporca s ním uzatvoril nájomnú zmluvu už iba k rozsahu 5,5 podielov a na zvyšné

podiely boli uzatvorené nájomné zmluvy s navrhovateľkou (10 podielov) a jej sestrou PhDr. Q. S. (10
podielov). Následne boli uzatvorené darovacie zmluvy písomnou formou. Neobstojí tvrdenie súdu, že
navrhovateľka ako prenajímateľka nebola oprávnená s predmetom nájmu v tom čase disponovať, a to už
ajztohodôvodu,žezaprenajímateľkuuzatváralnájomnúzmluvupriamosodporcomjejsplnomocnenec
X. J., vlastník podielov, ktoré boli predmetom zmluvy. V konaní bolo preto potrebné, aby sa X. J. ako

svedok vyjadril ku skutkovému stavu, najmä k uzavretiu nájomných zmlúv. Aj nepripustenie tohto dôkazu
viedlo k neúplnosti, či nesprávnosti zistení skutkového stavu.
V závere odvolania navrhovateľka namietala i pochybenie okresného súdu pri priznávaní trov konania,
keď odporcovi priznal trovy aj za úkon - námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni vznesenú právnym
zástupcom odporcu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Uviedol, že navrhovateľka v priebehu celého konania nenavrhovala žiadne listinné ani iné dôkazy
na preukázanie skutočnosti, či odporca predmetnú nehnuteľnosť užíva alebo nie. V tomto smere

teda navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia ohľadne užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Navrhovateľka, ani jej právny zástupca, nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, ohľadne užívania predmetných nehnuteľností sa ani dokazovanie nevykonávalo.
Navrhovateľka počas celého súdneho konania riadne nešpecifikovala svoj návrh a riadne neuviedla
ani titul, na základe akého sa svojho nároku domáha. Zmätočne na každom pojednávaní najskôr

tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie, následne že ide o nájomné, či o vyplatenie úžitkov, tiež si
uplatňovalapredmetnýnárokztitulupostúpeniapohľadávky.Samotnékonanienavrhovateľkyvzbudzuje
pochybnosti a špekulácie, keďže odstúpila od darovacej zmluvy v čase, kedy videla, že konanie o
neplatnosť darovacej zmluvy je vedené na okresnom, či odvolacom súde, ktoré konanie nakoniec
i prehrala. Predmetným odstúpením sa predmet daru vrátil jej právnemu predchodcovi, pričom v

odstúpení od zmluvy si ponechala nárok na úžitky z predmetných podielov a následne P. J. previedol
všetky podiely opätovne na navrhovateľku a jej sestru. Aj z toho vyplýva špekulatívnosť konania
navrhovateľky.
Navrhovateľka doteraz neuniesla dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia ohľadne existencie a výšky
údajnej pohľadávky. Navrhovateľka nemôže tvrdiť štyri tituly, na základe ktorých má mať plnenie, lebo

následne nie je možné ani vykonať riadne dokazovanie.
Za správny považoval názor okresného súdu o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko
navrhovateľka túto nemohla platne uzavrieť, keďže v tom čase ešte nebola vlastníčkou veci. V tomto
smere je irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že nájomnú zmluvu uzatváral priamo s odporcom jej
splnomocnenec X. J., pretože tento, ako sa vyjadrila samotná navrhovateľka, uzatváral zmluvu ako

splnomocnenec za navrhovateľku, nie sám za seba. Naviac navrhovateľka nemohla splnomocniť
menovaného na vykonanie právneho úkonu, na ktorý nebola oprávnená sama.
V ďalšom poukázal na rozpornosť tvrdení navrhovateľky ohľadne uzatvárania nájomnej zmluvy.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1písm. f/ O. s. p. zrušil, prihliadajúc v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého
stupňa, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa s poukazom na obsah odvolania navrhovateľky a ňou formulované odvolacie námietky
v prvom rade zaoberal tým, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom tzv. inou vadou konania.

Za inú vadu konania (§ 205 ods. 2 písm. b/, § 212 ods. 3 O. s. p.) sa považuje procesná nesprávnosť,
ktorá je dôsledkom porušenia procesných noriem upravujúcich občianske súdne konanie, ktorá ale
nezakladá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. zmätočnosť
rozhodnutia. Môže ísť o porušenie niektorého z ustanovení zákona, ktoré upravujú konanie, pričom
však musí byť zároveň splnený predpoklad, že výskyt danej vady konania mohol viesť k nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď

nebola výslovne v odvolaní namietaná.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľky zamietol v podstate
s odôvodnením, že nájomná zmluva, z titulu ktorej si uplatňovala žalovanú sumu, bola uzavretá skôr
ako sa samotná navrhovateľka stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré mal užívať odporca. Z

uvedeného dôvodu považoval nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 a § 123
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, na základe ktorých si navrhovateľka uplatňovala
žalovaný nárok (či už z titulu bezdôvodného obohatenia, nástupníctva po právnom predchodcovi, titulom
postúpenia pohľadávky a titulom užívania spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky odporcom), okresný
súd uvedené tvrdenia navrhovateľky považoval za zmenu návrhu, ktorú uznesením zo dňa 25.09.2014

nepripustil. V odôvodnení uznesenia uviedol len to, že mal za to, že stav skutkových tvrdení a dôkazov
neumožňuje, aby súd rozhodol o zmenených návrhoch.

Pokiaľ sa v občianskom súdnom konaní uplatňuje právo na plnenie, jeho základom sú žalobou
tvrdené právne významné skutočnosti a predmetom je žalobný petit. Opísaním právne významných

a rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ určuje, o čom a na akom
skutkovom základe má súd rozhodnúť. Zo súhrnu opísaných rozhodujúcich skutočností uvedených v
žalobe musí teda vyplynúť, o aký právny pomer navrhovateľ svoj nárok opiera (právny dôvod žaloby).
Výslovné uvedenie právneho dôvodu v žalobe nie je jeho náležitosťou. O iný predmet konania, a teda o
zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľ požaduje iné plnenie alebo požaduje síce rovnaké

plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísal v žalobe (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.03.2010). Zmena návrhu na začatie konania nesmie byť v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu
sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ust. § 95 ods. 1 O. s. p. dáva preto navrhovateľovi
možnosť zmeniť návrh na začatie konania so súhlasom súdu; súd zmenu tohto návrhu nepripustí vtedy,

ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Úvaha
či výsledky konania môžu, resp. nemôžu byť pokladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s
predbežným hodnotením dôkazov a táto úvaha má byť výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a
jeho myšlienkového postupu. Táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny
návrhu. Ide v podstate o aplikáciu neurčitého právneho pojmu "výsledky doterajšieho dokazovania" vo

vzťahu k okolnostiam danej konkrétnej veci. Táto úvaha súdu (ako každá iná) však musí byť jasná,
presvedčivá a dostatočne odôvodnená. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na judikačnú prax
Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5Cdo/205/2008 zo dňa 16.04.2009), Ústavného súdu SR
(napr. III.ÚS 311/2007, resp. I.ÚS 181/2008), ale i na samotné znenie ust. § 157 ods. 2 O. s. p., z ktorého
možno dospieť k záveru, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku (podľa konkrétnej situácie i

uznesenia) musí obsahovať výklad zákonnosti a spravodlivosti výroku súdneho rozhodnutia. Zároveň v
ňom nesmie byť miesto pre dohady a domnienky. Povinnosť vysvetliť úvahy súdu v odôvodnení svojho
rozhodnutia v prípade, že rozhodnutie nevyplýva priamo zo zákonného textu, zdôrazňuje i Ústavný súd
Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 403/2003, v ktorom okrem iného uviedol, že všeobecný súd
nemôže (najmä pokiaľ ide o zložitý prípad) reprodukovať len text zákonného ustanovenia a k nemu bez

ďalšieho priradiť svoj právny záver bez toho, aby zároveň bolo zrejmé, akou cestou k tomuto právnemu
záveru dospel a aké argumenty pritom použil. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že pokiaľ sa
v odôvodnení rozhodnutia súd obmedzí iba na odcitovanie ustanovenia právneho predpisu, prípadne
na konštatovanie, že na základe určitého právneho predpisu bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vovýroku súdneho rozhodnutia, takéto druhy súdnych rozhodnutí považuje judikatúra Ústavného súdu SR
za zjavne neodôvodnené, resp. nepreskúmateľné.

Okresný súd v prejednávanej veci uznesením č. k. 13C/33/2006-272 zo dňa 25.09.2014 nepripustil
zmenu návrhu zo dňa 26.11.2012 (č. l. 129 spisu), návrhu zo dňa 13.08.2014 (č. l. 230 spisu) a
zmenu návrhu prednesenú na pojednávaní dňa 25.09.2014, ktorými mala navrhovateľka žiadať priznať
nárok aj ako úžitky zo svojho vlastníctva, bezdôvodné obohatenie, titulom postúpenej pohľadávky,
titulom náhrady za užívanie nehnuteľností na základe neplatnej nájomnej zmluvy a titulom postúpenia

pohľadávky. Okresný súd v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol len to, že zmenu návrhu
nepripustil z dôvodu, že stav skutkových tvrdení a dôkazov mu neumožňuje, aby rozhodol o zmenených
návrhoch, nepripustenie zmeny návrhu bližšie neodôvodnil ani v napadnutom rozsudku vo veci samej.
Takéto (strohé) odôvodnenie je pritom nielen nepreskúmateľné, ale zároveň nesúvisí so zákonnými
dôvodmi, pre ktoré súd zmenu návrhu nepripustil. V zmysle ust. § 95 ods. 2 O. s. p. zákonným dôvodom
pre nepripustenie zmeny návrhu je to, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu, nie to, že stav skutkových tvrdení a dôkazov neumožňuje, aby súd o
zmenených návrhoch rozhodol (ako to uviedol okresný súd v odôvodnení uznesenia zo dňa 25.09.2014).
Tým, že okresný súd nepripustil zmenu návrhu z dôvodov, ktoré ust. § 95 ods. 2 O. s. p. ani nevymedzuje
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/4/2010 zo dňa 29.02.2012), zaťažil konanie
procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko navrhovateľke

neposkytol dostatok skutkových a právnych argumentov odôvodňujúcich záver o zamietnutí návrhu
aj vo vzťahu k iným alternatívne uplatňovaným titulom. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že nespochybňuje závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/161/2011 zo
dňa 29.09.2011, v zmysle ktorého nemôže súd vyššej inštancie preskúmavať správnosť úvahy súdu
riešiaceho otázku, či výsledky, ku ktorým sa dospelo pred navrhovateľom navrhnutou zmenou, môžu

alebo nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, nakoľko v danom prípade úvaha
okresného súdu v uznesení č. k. 4C/7/2009-563 zo dňa 25.09.2014 zjavne absentovala. Pri jej absencii
potom nebolo možné posúdiť ani jej správnosť.

Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd poukazuje i na nejasnosť uznesenia okresného súdu zo

dňa 25.09.2014 o nepripustení zmeny návrhu (presnejšie o nepripustení viacerých podaní, resp.
prednesov navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ktoré okresný súd považoval za zmenu pôvodného
návrhu). Zo žiadneho z uvedených podaní, resp. vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľky
na pojednávaní dňa 25.09.2014 nevyplýva, že by sa navrhovateľka domáhala pripustenia zmeny návrhu
podľa § 95 O. s. p., ktorú skutočnosť navrhovateľka namietala i v podanom odvolaní. I keď z ust. §

41 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že každý úkon sa posudzuje podľa obsahu, aj keď je nesprávne označený,
z uvedených podaní nemožno, a to ani vychádzajúc z ich obsahu, bez akýchkoľvek pochybností
vyvodiť, že by sa navrhovateľka uvedenými podaniami domáhala pripustenia zmeny návrhu. Podanie
zo dňa 23.11.2012, doručené súdu dňa 26.11.2012 (č. l. 129 spisu), je len reakciou na výzvu súdu,
či navrhovateľka žiada zrušiť uznesenie o prerušení konania a pokračovať v konaní. Podanie zo dňa

11.08.2014, doručené súdu dňa 13.08.2014 (č. l. 230 spisu) je reakciou na oboznámenie sporných
a nesporných skutočností súdom na pojednávaní dňa 24.06.2014, na ktorom súd konštatoval, že
je nesporné, že predmetom sporu je nájomné (nie je preto zrejmé z akého dôvodu súd podanie
navrhovateľky zo dňa 26.11.2012, ktoré predchádzalo uvedenému pojednávaniu, posúdil ako zmenu
návrhu), pričom súd následne konštatoval, že je sporné či navrhovateľka alebo X. J. svoje právo

postúpili a na koho s tým, že v tomto smere neboli produkované žiadne tvrdenia a dôkazy. Za
sporné považoval tiež či došlo k postúpeniu a ak áno, akého nároku. Súd ďalej konštatoval, že je
nevyhnutné doložiť k preukázaniu ich tvrdení o platnosti postúpenia aj zmluvu o postúpení a dôkaz
o tom, či postúpenie bolo alebo nebolo oznámené odporcovi a účastníkom konania uložil povinnosť
v tomto smere produkovať tvrdenia a dôkazy. Je teda zrejmé, že uvedené podanie navrhovateľky

bolo len reakciou na uloženú povinnosť zo strany súdu, pričom tvrdenia v ňom obsiahnuté reagovali
na oboznámenie sporných skutočností súdom a smerovania ďalšieho dokazovania. V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň poukazuje na protirečivosť napadnutého rozsudku, keď súd na jednej strane
konštatuje, že tvrdenia navrhovateľky o uplatnení si žalovanej sumy aj titulom bezdôvodného obohatenia
považoval za zmenu návrhu, ktorú nepripustil, na strane 9 napadnutého rozsudku však konštatuje, že

bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že postúpená pohľadávka bola existujúca, určitá, keď od
postúpeniapohľadávkynájomnéhoodvíjalasvojuaktívnulegitimáciu.Pokiaľvšaksúdnepripustil„zmenu
návrhu“ predstavujúcu tvrdenia navrhovateľky, že uplatnený nárok získala na základe postúpenia
pohľadávky od X. J., nebol dôvod, aby navrhovateľka čokoľvek v tomto smere preukazovala, keďženavrhovateľka si návrhom na začatie konania (pôvodným) uplatnil nárok na nájomné na základe
nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom a v danom návrhu netvrdila nič o postúpení
pohľadávky. V tomto smere je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené vady konania, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup
súdu, ktorým dochádza k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd sa v ďalšom konaní opätovne vyporiada s otázkou nároku uplatneného navrhovateľkou v
tomto konaní, vrátane jeho alternatívneho uplatňovania a vykonané dokazovanie vyhodnotí v súlade s
ust. § 132 O. s. p. Výsledky hodnotenia dôkazov zahrnie i do odôvodnenia rozsudku, ktoré bude spĺňať
kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Rovnako bude potrebné, aby okresný súd v odôvodnení
nového rozhodnutia toto riadne zdôvodnil aj z hľadiska právnych ustanovení, ktoré pri rozhodnutí
aplikoval.

Nakoľko odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil i výrok o trovách konania. V
novom rozhodnutí preto okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.