Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218254
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812218254.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom ul.
Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.9.2012, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa

proti odporcovi zaplatenia sumy 4.497,69 eur, z titulu majetkovej škody a sumy 899,54 eur, z titulu
nemajetkovej ujmy.

Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 3800731) navrhol
písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. zák. č. 233/1995
Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonnýchustanovenízostranydlžníka.Poprijatínávrhunavykonanieexekúcie,súdnyexekútorpridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 9925/2010. Následne návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom predložil Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania
na všeobecnom súde, označiť nevedel. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15 dní
odo dňa jej doručenia, keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011 (konanie sa začalo dňa 15.7.2010), a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t. j. omeškanie trvalo viac ako 199 dní. Okrem uvedeného za
nesprávny úradný postup považoval aj to, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, preskúmal
exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa jeho názoru všeobecný súd, ktorý koná v
pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť

vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na to, že existencia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je
z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, spôsobuje prekážku veci právoplatne
rozhodnutej a zamedzuje mu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva
na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Takýto postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a vrozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi

dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej istoty, v ktorej sa počas konania v predmetnej
veci nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Majetková

škoda v celkovej výške 4.497,69 eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu už viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní,
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. V súvislosti
s nárokom o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom

jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
jeho majetkového práva. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania
navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, by mohol uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup okresného
súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy poukázal na ďalšie dôvody: a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zásah do jeho zákonných nárokov
a základných práv vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, b/ vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských jeho aktivít,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu mu,
a tiež majiteľom spoločnosti, spôsobila hospodársku stratu, c/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia

ovplyvnilaďalšiepodnikateľsképostupyaspôsobilaneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémohol
prijať. Uviedol, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa
v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej právnej normy. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
určil vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. V zmysle zákonného postupu, písomne
žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z.. Odporca do podania návrhu na začatie konania na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ v návrhu zo dna 27.9.2012 uplatnil námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Prievidza.
Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 19NcC 617/2012-16 zo dňa 5.11.2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr.
Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8C 133/2012.
Z dôvodu prerušenia výkonu sudcu zákonnej sudkyne bola vec pridelená na rozhodovanie náhodným
výberom sudkyni JUDr. Danke Laukovej. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 19NcC 28/2013-22 zo dňa

25.1.2013 rozhodol, že uvedená sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. 8C 133/2012.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania, pričom
navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, i keď on má dôkazné bremeno. Je nepravdivé

jeho tvrdenie, že nemá vedomosť o spisovej značke exekučného konania, pretože v tomto konaní
bol jeho účastníkom. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov,
pre ktoré aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
spôsobených nečinnosťou exekučného súdu. Nie je ďalej zrejmý ani titul nároku na náhradu škody,
lebo navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie

o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie
nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikolna odstránenie prieťahov v konaní, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi
okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo

Ústavný súd SR. Ďalej namietal, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých bola obsiahnutá aj žiadosť vo veci, ktorá je predmetom
tohto konania. Návrh na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím
6-mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom napriek
opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti túto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie jeho práv
zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným. Preto, ako orgán príslušný na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

K rozhodnutiu exekučného súdu o udelení poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej lehoty uviedol,
že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, preto 15-dňová lehota
na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule vo veciach,

v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011. I prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ

mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom pre účely zákona č. 514/2003 Z. z..
Pri nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pre jeho úspešné uplatnenie, by
okrem iného bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní

sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka
len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by
bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaní poukázal na ustanovenie § 9 ods.

2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v
ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní, nesplnil
povinnosťtvrdenia,aanidôkaznúpovinnosť.Akideonárok,uktoréhodošlokuplynutiu15-dňovejlehoty
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred 23.4.2009, vznáša námietku premlčania. Navrhovateľ

nepreukázalexistenciudlžníka,akozákladprepreukázanietoho,čohosadomáha,rovnakonepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. V tejto súvislosti podľa jeho názoru, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, by iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre

uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul, a to
napríklad podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii,
ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom,
musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný
nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od neho (odporcu) a v druhom rade, že pohľadávky sú

nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j., že nebyť nesprávneho úradného postupu
súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ
nepreukázal ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by
boli insolventní, niektorí po smrti, atď. Nemôže preto niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovimateriálnu škodu tak, ako si ju v konaní uplatnil, lebo nepreukázal vznik, ani výšku škody. K
uplatnenej nemajetkovej ujme poukázal na to, že nie je možné prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba

a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože
im priamo nevzniká žiadna ujma. Okrem toho náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny
a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou
úvahou. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa.

Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie (k uvedenému odporca pripojil k návrhu list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360), súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Konanie

navrhovateľa, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu je v rozpore s dobrými mravmi,
keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj
súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie,
súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej

súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy,
odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 23.9.2013, doručený súdu dňa 23.9.2013 navrhol konanie vo veci prerušiť,
a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej

predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8C 133/2012-76 zo dňa 27.9.2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zo dňa 23.9.2013, doručený súdu dňa 23.9.2013 zamietol. Proti tomuto uzneseniu
podal včas odvolanie navrhovateľ. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4Co 998/2013-107 zo dňa

15.1.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 7.2.2014, doručeným súdu dňa 10.2.2014, opakovane prostredníctvom
právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie vo veci prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení

jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8C 133/2012-122 zo dňa 7.3.2014 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva aj to, že prvý procesný návrh
na prerušenie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že predmetom ústavnej sťažnosti je rozhodnutie

Krajského súdu Trenčín č. k. 19NcC 617/2012 zo dňa 5.11.2012, a druhý procesný návrh odôvodnil tým,
že predmetom ústavnej sťažnosti je rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 19NcC 28/2013-22 zo
dňa 25.1.2013. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 17Co 623/2014-151 zo dňa 30.4.2015 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 30.6.2015 nedostavili. Návrhom zo dňa
26.6.2015 navrhovateľ opakovane prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie vo veci
prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Ďalším návrhom
zo dňa 26.6.2015 sa domáhal prerušenia konania z dôvodu, že v konaní pred Okresným súdom Prešov

č. k. 7C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie budú Súdnemu dvoru predložené
prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci č. k. 8C 133/2012.

Okresný súd Prievidza uzneseniami č. k. 8C 133/2012 zo dňa 30.6.2015 návrhy navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia uznesení vyplýva, že Ústavný súd SR nálezom zo dňa

30.10.2013 č. II.ÚS 559/2013-10 sťažnosť navrhovateľa proti rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín
č. k. 19NcC 28/2013 zo dňa 25.1.2013 odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na
prerokovanie a rozhodnutie a ďalej, že odpovede na otázky, ktoré v konaní vedenom pred Okresnýmsúdom Prešov č. k. 7C 6/2010 majú byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie, pre konanie č. 8C
133/2012 nemajú význam.

Tunajší súd právnemu zástupcovi navrhovateľa na e-mail oznámil, že jeho žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptuje a pojednávanie vo veci sa dňa 30.6.2015 uskutoční.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. 19NcC 28/2013-22 zo dňa 25.1.2013, ktorým

rozhodol, že JUDr. Danka Lauková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci č. k. 8C
133/2012.UznesenieKrajskéhosúduTrenčínboloprávnemuzástupcovinavrhovateľadoručené,pričom
na základe neho už aj podal ústavnú sťažnosť, ktorú predložil v súvislosti s procesným návrhom v konaní
zo dňa 7.2.2014, doručeným súdu dňa 10.2.2014, na prerušenie konania. Ako to už bolo uvedené,
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8C 133/2012-122 zo dňa 7.3.2014 tento návrh na prerušenie
konania zamietol a odvolací súd uznesením č. k. 17Co 623/2014-151 zo dňa 30.4.2015 uznesenie

Okresného súdu Prievidza, potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Trenčín vyplýva, že o
vznesenej námietke zaujatosti sudcu JUDr. Danky Laukovej nadriadený súd už rozhodol, a že Ústavný
súd SR sťažnosť navrhovateľa o porušení práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci
nestranným súdom nálezom z 30.10.2013 č. k. II.ÚS 559/2013-10, odmietol. Navrhovateľovi a jeho
právnemu zástupcovi všetky uvedené skutočnosti, v čase podania žiadosti o zrušenie určeného termínu

pojednávania, boli známe. Navrhovateľ vo veci vedenej pred Okresným súdom Prešov č. k. 7C 6/2010
vystupujeakoodporcapredmetomktoréhokonaniajenárokpovinnejzexekučnéhokonania(vpostavení
navrhovateľky) o vydanie bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý sa mal v dôsledku porušenia
komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatiť. V príslušnej
exekučnej veci bol teda postup Okresného súdu Prešov, ako exekučného súdu iný, ako v exekučných

veciach, ktoré sú posudzované Okresným súdom Prievidza v predmetných veciach. Navrhovateľovi
a jeho právnemu zástupcovi tieto skutočnosti, v čase podania žiadosti o zrušenie určeného termínu
pojednávania, boli tiež známe. Súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky pre odročenie
(zrušenie termínu) pojednávania. z dôvodu označeného právnym zástupcom navrhovateľa, v zmysle
§ 119 O.s.p., a vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho a navrhovateľovej neprítomnosti.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať na pojednávaní svoje procesné
oprávnenia.

Odporca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní a s vyjadrením
predsedu súdu, so spisom č. k. 9Er 2427/2010, so znaleckým posudkom č. 1/2013 a č. 1/2014 (zo spisu
č. k. 7C 144/2012).

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo spisu č. k. 9Er 2427/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
tunajšiemu súdu doručená dňa 9.9.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 26.11.2009. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 2427/2010-10 zo dňa

12.11.2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na

základe zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky.
Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy, a to
napríklad v tom, že v zmluve nie je dohoda o zmluvných úrokoch žiadna, pričom v rozhodcovskom
rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie - zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z

dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o
tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(§ 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák.). Exekučný súd ďalej poukázal na to, že právna úprava spotrebiteľského
práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania blanko zmeniek,ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku zmenkou alebo
šekom vylučuje, preto nie je ani možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky. Uviedol, že
jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov

exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd
Trenčín uznesením č. k. 19CoE 114/2011-29 zo dňa 24.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 2427/2010-31 zo dňa 3.6.2011 exekučné konanie podľa § 44 ods.
3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal dňa
23.11.2010 sťažnosť na prieťahy v konaní adresované predsedovi súdu. Dňa 17.12.2010 predseda
súdu oprávnenému oznámil, že vo veci bolo rozhodnuté v mesiaci novembri 2010, pričom od 1.6.2010
platí novela Exekučného poriadku, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu 15 dňovej lehoty na rozhodnutie o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcievprípadeexekučnýchtitulov,atorozhodcovskýchrozsudkov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomod1.6.2010do31.5.2011súdpreskúmažiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,
preto ho zamietol.

V predmetnej exekučnej veci nedošlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
exekútora pred dňom 23.4.2009. Súd sa preto uplatnenou námietkou zaujatosti zo strany odporcu
nezaoberal.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza. Právnym predpisom, upravujúcim
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon (nesprávny úradný postup),
b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,

d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil, alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako objektívna, tzn. že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať

zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je článok 46 ods. 3 Ústavy SR.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a

následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik

zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom, ktorý by bol z
hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

S poukazom na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, súd v danej veci skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli.

Odporca v konaní namietal nedostatky návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, návrh navrhovateľa v zmysle §

79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisovej značky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu, nie je takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať. V zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu len tvrdenie, že vo veci
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie
nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitný
spis pre podanú žiadosť. Podľa odporcu navrhovateľ neposkytol, ani napriek opakovaným výzvam v

rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku. Za
tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca v
zásade uvedenú skutočnosť potvrdil, súd uzavrel, že žiadosť o predbežné prerokovanie navrhovateľom
bola podaná v deň 23.4.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadosti o predbežné prerokovanienároku a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za
splnenú. Súd nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v

konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v
nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej
úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto
prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto
úpravy nespájal s nedostatkom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej

súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu a vzniku škody sa za
nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody má pritom len ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Navrhovateľ za nesprávny úradný postup označil porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť a zbytočné prieťahy v konaní, vykonanie úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok.

Navrhovateľ tvrdil, že súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa
30.1.2011 (konanie sa začalo dňa 15.7.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, pričom omeškanie trvalo viac ako 199 dní.

Zo spisu č. k. 9Er 2427/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
tunajšiemu súdu doručená dňa 9.9.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 26.11.2009. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 2427/2010-10 zo dňa
12.11.2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd právny vzťah medzi účastníkmi
exekučného konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere, považoval za spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na
základe zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou veriteľ jednostranne zmenil podmienky zmluvy, a to
napríklad v tom, že v zmluve nie je dohoda o zmluvných úrokoch žiadna, pričom v rozhodcovskom
rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie - zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z
dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o

tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(§ 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák.). Exekučný súd ďalej poukázal na to, že právna úprava spotrebiteľského
práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania blanko zmeniek,
ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku zmenkou alebo
šekom vylučuje, preto nie je ani možné priznať plnenie na základe vystavenej zmenky. Uviedol, že

jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je v rozpore so zákonom. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd
Trenčín uznesením č. k. 19CoE 114/2011-29 zo dňa 24.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 9Er 2427/2010-31 zo dňa 3.6.2011 exekučné konanie podľa § 44 ods.

3 zák. č. 233/1995 Z.z. zastavil.

Odpoveď, či došlo k vydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej
lehote, poskytuje ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Prejav vôle normotvorcu vyjadrený
v tejto právnej norme je pritom potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu

sledovaného zámeru.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota na vydanie poverenia
neplatila, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťouod 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťou od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie

poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným
titulom sú i vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Hoci v tomto
ustanovení rozhodcovský rozsudok za exekučný titul expressis verbis nebol ustanovený (k tomu došlo
až novelou účinnou od 1.6.2011), napriek tomu ho treba považovať za exekučný titul podľa § 41 ods.

2 písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely uskutočnenej zákonom č. 102/2011 Z.z..
Súd vychádza z teologického výkladu zákona Vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods.
2 písm. d/ sa podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených sa rozumejú rozhodcovské rozsudky. Zmyslom a účelom predchádzajúcej novelizácie
Exekučného poriadku účinnej od 1.6.2010 (zák. č. 144/2010 Z.z.) bolo zaviesť širšiu kontrolu materiálnej

aformálnejvykonateľnostitzv.mimosúdnychexekučnýchtitulov,kuktorýmrozhodcovskýrozsudokpatrí.
V zmysle uvedeného výkladu sa 15 dňová lehota na vydanie poverenia na daný prípad nevzťahovala
z dôvodu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (porovnaj rozsudok Krajského súdu Žilina
č. k. 11Co 128/2014 z 14.4.2014. Súd teda prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak
sa do zákonnej formulácie exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o

explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tomto
smere je argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo
možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a teda sa na ne
nevzťahovalo vyňatie lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných konaniach
nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie Exekučného

poriadku. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v ktoromkoľvek znení, prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa osobitne
upravujesituácia,keďsúdtakýtorozporzistíajepovinnýnieudeliťpoverenia,alerozhodnúťozamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú
15-dňovú lehotu vsunúť obe procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení
rozporu, napríklad exekučného titulu so zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri
skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i
v rozhodcovskom rozsudku. Súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS

5209/2012-39 z 10.7.2013.

Vychádzajúc z uvedeného názoru, s ohľadom na skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 9.9.2010 a súd rozhodol dňa
12.11.2010, nedošlo tak zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote. Dobu, za ktorú rozhodol vzhľadom na potrebu posudzovať povahu
prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky a uvedené vyhodnotiť
aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa, považuje za primeranú.

V sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizovaná nečinnosť,

zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
(§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom zakotvuje aj čl. 6
ods. 1 vety prvej Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax Ústavného súdu SR ustálila,

že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a
faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní
postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale aj s ohľadom na konkrétne
okolnosti veci. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci č. III. ÚS 69/2011, v ktorom

konštatoval, že účastník konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu, prieťahov v konaní, neprejaví
navonok svoju nespokojnosť s jeho postupom, koná v rozpore so zásadou každý nech si stráži svoje
práva. Navrhovateľ (oprávnený subjekt z predmetného exekučného konania) síce urobil procesné úkony
- podal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy, avšak vo veci v tom čase už bolo rozhodnuté, a sťažnosťneopodstatnená. Súd tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013
týkajúci sa navrhovateľa vo veciach Okresného súdu Zvolen, vedených pod sp. zn. 27Er 539/2010 a
sp. zn. 22Er 915/2010, v ktorých navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd rozhodol, že základné práva navrhovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené neboli, hoci konania na okresnom súde trvali
ku dňu podania sťažnosti 20, resp. 24 mesiacov (súd v oboch prípadoch zamietol žiadosť súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie). Ústavný súd v náleze konštatoval, že je významná, priam kľúčová

skutočnosť, že sťažovateľka (spoločnosť POHOTOVOSŤ) pred okresným súdom iniciovala značne
vysoký počet exekučných konaní (ide o 100 až 1000 exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných
veciach), pričom je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania
prieťahov v záujme ochrany práv a slobôd iných subjektov. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti navrhovateľa v obdobnej veci, v ktorej
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná dňa 15.8.2011, nasledovala výzva na

predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, ktorá bola predložená dňa 4.5.2012 a uznesením
zo dňa 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu, nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (navrhovateľ) podával žiadosti hromadne, teda
zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-

administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s
určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Uvedené závery Ústavného súdu je možné
aplikovaťajvpredmetnejveci.Navrhovateľvpredmetnomčasovomobdobípodávalviacero(vstovkách)
exekučných návrhov, ktoré následne boli predkladané súdu, ako návrhy na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ musel vychádzať z daných technických a administratívnych možností

súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 1Co
122/2014, č. k. 2Co 82/2014, Krajského súdu Bratislava č. k. 2Co 306/2014, Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 13Co 147/2014, Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co 18/2014, č. k. 5Co 169/2014).

Hodnotiac postup exekučného súdu v zmysle vyššie uvedeného je významné, že žiadosť súdneho

exekútora bola exekučnému súdu doručená dňa 9.9.2010 a exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok, odsudzujúci povinného na plnenie z titulu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na tento exekučný titul, exekučný súd viazaný ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
zvýrazňujúcim zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia ako výsledok náležitého
preskúmania, okrem iného i exekučného titulu, dňa 12.11.2010 žiadosť súdneho exekútora na vydanie

poverenia zamietol. Doba, ktorá uplynula odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, do rozhodnutia exekučného súdu nie je tak významná, aby ju s poukazom na okolnosti
veci, bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť, resp. zbytočné prieťahy. Exekučný súd rozhodol v čase
primeranom skutkovému a právnemu stavu veci.

Navrhovateľ, ako to už bolo uvedené ďalej namietal, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval,
keďže rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že nevydal poverenie,
ale žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc do skutkového a
právneho stavu obsiahnutého v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto

úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, a na druhej
strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci

rozhodnutej.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z. z.) súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,
proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo

exekučné konanie zastaví, okrem iného i z dôvodu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovskéhorozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b/ alebo písm. c/.

Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať,
či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V predmetnej veci súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1, ods. 2
zák. č. 244/2002 Z.z., a to po vykonaní materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu so zákonom.
Vychádzal z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je
totiž predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie kvality života občanov. Okrem toho,
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu

ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje
svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú
ochranu jeho práv až po podaní návrhu na začatie exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku.
Exekučný súd zistil, že súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru vyhotovené oprávneným ako formulár, v ktorých okrem iného je uvedené: „Na zabezpečenie
peňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvoči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j.

keďdlžníkneuhradívšetky4posebeidúcesplátky,prípadneuhradílenčastisplátokaleboneuhradívčas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky,

exekučný súd označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že takouto dohodou veriteľ
jednostranne zmenil podmienky zmluvy, a to napríklad v tom, že v zmluve nie je dohoda o zmluvných
úrokoch žiadna, pričom v rozhodcovskom rozsudku sú evidentne priznané ako zmluvné dojednanie
- zmenkové úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy. Uviedol, že uzavretím dohody o vyplnení
zmenky veriteľ nadobudol oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so

zmluvou, čo je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák.). Exekučný
súd ďalej poukázal na to, že právna úprava spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane
spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú
situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku zmenkou alebo šekom vylučuje, preto nie je ani možné priznať
plnenie na základe vystavenej zmenky. Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný

súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Exekučný
súd bol preto oprávnený zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok. Najvyšší súd SR pripustil možnosť exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní a následne exekúciu zastaviť, aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3.2011. I z
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR - uznesení IV. ÚS 60/2011 zo dňa 3.3.2011, v ktorom
Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti s postupom tunajšieho súdu vo
veci 16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ
je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej

stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku
splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí
dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Súd poukazuje i na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011 (R 46/2012), z ktorého vyplýva aj to, že
exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, ak už pri postupe

podľa § 44 ods. 2 vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Aj v zmysle uvedeného rozhodnutia bol správny postup exekučného
súdu v namietanom exekučnom konaní, ktorý vstúpil do rozsudku rozhodcovského súdu a posudzoval
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, a to i bez priamej účasti účastníkov exekučnéhokonania. Potom nie je správny názor navrhovateľa, že vydaný rozhodcovský rozsudok predstavoval
prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 106 ods. 1, veta
druhá O.s.p.. Súd ďalej poukazuje na to, že exekučné súdy žiadosti o udelenie poverenia na základe

predkladaných rozhodcovských rozsudkov zamietali už od roku 2009, preto navrhovateľ nemohol
odôvodnene očakávať aj v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných
titulov exekúciu pripúšťať a vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený neustále predkladal
tieto exekučné tituly na vykonanie exekúcie, napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxe. Ďalej súd
poukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyč.k.5MCdo11/2012zodňa29.4.2013

(porovnaj aj rozsudok Krajského súdu Nitra č. k. 26Co 16/2014), podľa ktorého dokazovanie (vyžadujúce
nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) vo fáze exekučného konania, a
to podania žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby
sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa povinný má prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia
o začatí exekúcie. Navrhovateľ v priebehu konania predložil znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný
Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD, na základe jeho žiadosti za účelom zistenia, či je

právom Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ,
mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záveru
posudku vyplýva, že právo Európskej únie a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa
nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Znalec v uvedenom posudku riešil

právnu otázku, ktorú však je oprávnený riešiť len súd. Tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v
nečinnosti, v zbytočných prieťahoch v exekučnom konaní možno pritom objektívne zistiť iba dôkazom,
ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd v exekučnom konaní
nemal posudzovať rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, a že na jeho podklade mohla byť
vedená exekúcia, vo vzťahu k tomu je predložený posudok bezvýznamný, lebo výsledkom posúdenia

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, ktoré nebolo doposiaľ zákonným spôsobom zrušené. V namietanej exekučnej veci súd
rozhodoval predovšetkým podľa vnútroštátnych právnych noriem. Pokiaľ ide o rozhodnutia Ústavného
súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, označené v odôvodnení tohto rozsudku, ani v jednej z
nich nebol vytknutý postup exekučného súdu pri prípadnej aplikácii judikatúry Súdneho dvora Európskej

únie. Nesprávny úradný postup exekučného súdu nemohol spočívať ani v tom, že súd nepredložil
Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, lebo exekučnému
súdu nebránilo v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia nevyriešenie žiadnej prejudiciálnej otázky.
Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré navrhovateľ poukázal v podaní: Doplnenie
zásadnej právnej argumentácie, sú rozhodnutiami vydanými najmä po dlhšom časovom období od času,

kedy v exekučnej veci rozhodoval exekučný súd.

Navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to
existenciu nesprávneho úradného postupu.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku.

Navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 1/2014, zo záverov ktorého vyplýva, že majetková škoda

v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie predstavuje minimálne 30,76,- eur: mzdové náklady 4,15,- eur, náklady na tlač
5,31,- eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86,- eur, náklady na poštovné 3,01,-
eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43,- eur. V predmetnom súdnom konaní si však navrhovateľ
majetkovúškoduvovýškežalovanejsumyuplatnilstým,žepredstavujenáhraduistinyspríslušenstvom,

ktorá mu viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom
súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere. V podaní označenom ako: Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby
uviedol, že podľa jeho názoru preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny
úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne predpokladať, že nesprávny úradný postup súdu

nemal na jeho majetok a aktivity žiaden vplyv (súd vykonaním úradného postupu spôsobil konečnú
nevymožiteľnosť jeho nároku, keď požičané finančné prostriedky viac nemôže získať naspäť a zároveň
o návrhu rozhodoval neprimerane dlho, pričom čas navyše pri hospodárskych aktivitách niečo stojí).
Toto všetko predstavuje škodu na jeho strane. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitáchjeho (navrhovateľa) zamestnancov (práca navyše) a v administratívnych postupoch (úkony navyše), a
to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových
zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na jeho strane.

Ako náhradu majetkovej škody si uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s
nekonaním exekučného súdu: náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, náklady na udržiavanie a správu informačného
systému, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde (náklady, ktoré musel vynaložiť
na zamestnancov, poštovné, papier, tlač, elektronické služby, atď.) v záujme toho, aby docielil postup
v exekučnom konaní a rozhodnutie o jeho návrhu. Ak by súd bol včas rozhodol, nemusel by sa
prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, kde nebolo
rozhodnuté,atď.Prekonanieniejevýznamnýfakt,akoboloojehonávrhurozhodnuté(čipozitívne,alebo
negatívne), keďže toto nemohlo ovplyvniť jeho činnosť, v snahe dosiahnuť (akékoľvek) rozhodnutie o

návrhu na vydanie poverenia.

Uvedený znalecký posudok je vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, avšak
agenda NZP, NP, ZE. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody,
nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody. K činnosti označenej ako

overovanie skutočností, či súd rozhodol v exekučnej veci, by pritom, podľa názoru súdu, pristúpil bez
ohľadu na prípadnú existenciu namietaného postupu exekučného súdu. V predmetnom konaní však
si navrhovateľ ani neoveroval, či súd rozhodol v exekučnej veci, a ani mu nezasielal urgencie. Pokiaľ
ide o informačný systém ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi ho k svojej činnosti
nevyhnutne potrebuje, a to v období pred spornou exekúciou, ako i po nej. Navrhovateľ pritom ani

nepreukázal k akým konkrétnym úpravám informačného systému došlo a ani, či je daná príčinná
súvislosť s namietaným úradným postupom. Nepreukázal zvýšenie objemu prác a postupov, a ani ďalšiu
tvrdenú majetkovú škodu a jej výšku.

K vymoženiu pohľadávky navrhovateľa, ako oprávneného v exekučnom konaní by vôbec nedošlo.

Majetková škoda, ktorú vyčíslil v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v
exekučnom konaní, mu v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nevznikla.

Súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa otázkou majetkovej ujmy, ktorá mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní zaoberal napríklad vo

veci 3Cdo 134/2003, rozsudok z 27.11.2003. Okrem iného konštatoval, že charakter majetkovej
ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so
zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia (v danej veci predajom
dlžníkovej nehnuteľnosti), ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. V dôvodoch rozhodnutia uvádza, že reálna hodnota pohľadávky, ktorá

bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od
celého súboru okolnosti vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade
od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom
priznanéplnenie,ktoréveriteľmôževymôcťbezproblémovodbonitnéhodlžníkaainúhodnotu,akdlžník
má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení, aj podľa názoru súdu, v predmetnej veci

vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku
neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom
prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu
spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná
až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak. V predmetnom exekučnom
konaní k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo výlučne z dôvodov na stane oprávneného.

Navrhovateľ tiež nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej
tvrdil v žalobe. Preto nemožno, z dôvodu nepreukázania (ako to však už bolo uvedené, nedošlo k

naplneniu ani prvého predpokladu zodpovednosti a to nesprávneho úradného postupu) akceptovať ako
dôvod pre takéto priznanie to, že vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne mohol uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k vymožiteľnosti pohľadávky
s príslušenstvom, že došlo u neho, resp. u členov riadiacich orgánov, ako aj u majiteľov k pocitomfrustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, že došlo k
zániku ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, k zániku už vytvorených podnikateľských plánov,
že došlo u neho k hospodárskej strate, k ovplyvneniu podnikateľských postupov, neistotu v plánovaní

ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v

peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa
a povedomí, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s
dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii

platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy voči štátu. Podľa názoru súdu, navrhovateľ sa snaží predmetným návrhom eliminovať po finančnej
stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim podľa neho v porušení povinnosti vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, že bol nečinný, konal so zbytočnými prieťahmi, že vykonal

úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola
priznaná. Odporca, ktorý mal vo veci úspech náhrada trov konania nebola priznaná, pretože ich

neuplatnil a napokon mu žiadne ani nevznikli. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo,
pretože vo veci úspech nemal.

Zdôvodunepreukázaniazákladunárokuzodpovednostiodporcuzavznikškody,neboldôvodnavydanie
medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. S

poukazom na odôvodnenie rozsudku nebolo potrebné podať návrh na kontrolu ústavnosti § 9 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 z dôvodu, že by mal byť v rozpore s Ústavou SR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).