Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218121
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113218121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, P.O.BOX 41 proti žalovanému: K. T., nar.
X.X.XXXX, bytom V. K. XXXX/XX, N., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2.049,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/275/2013-57 zo dňa 08.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu730,81

EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 27.2.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Vychádzal zo zistenia, že žalobou súdu doručenou dňa 17.6.2013 žiadal žalobca uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 2.049,44 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 27.2.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2009 vyplynulo, že táto zmluva
pozostáva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, pričom úver bol
dohodnutý na sumu 1.493,73 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach po

91,28 EUR, s ročnou úrokovou sadzbou 68,83%, predpokladanou RPMN v tej istej výške t.j. 68,83%.
V zmluve je zároveň uvedená tiež priemerná hodnota RPMN vo výške 48,96% a zmluvná odmena vo
výške 1.244,77 EUR.

Z karty klienta - žalovaného vyplynulo, že žalovanému bola vyplatená suma 1.419,77 EUR a žalovaný
doposiaľ uhradil sumu 688,96 EUR.

Na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 6.2.2011 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru
v lehote 15 dní od doručenia oznámenia.V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 16.12.2009 je
nepochybnespotrebiteľskouzmluvou,ktorámusíobsahovaťobligatórnezákonnénáležitosti.Predmetná
zmluva však neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona) a

taktiež ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona)
a minimálne z týchto dôvodov je preto poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový.

Z karty klienta vyplynulo, že žalovanému bola poskytnutá suma 1.419,77 EUR. Zo samotnej žaloby,
resp. aj zo spomínanej karty klienta taktiež vyplynulo, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 688,96 EUR,

čo predstavuje rozdiel 730,81 EUR a túto sumu súd žalobcovi priznal spolu s príslušným zákonným
úrokom z omeškania, keďže aj keď je úver na základe citovaných zákonných ustanovení považovaný
za bezúročný a bezpoplatkový, žalovaný musí žalobcovi vrátiť to, čo mu žalobca reálne poskytol. V
prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na záver o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový sa súd už nezaoberal

posudzovaním úplnej resp. čiastočnej neplatnosti zmluvy s poukazom na výšku ročnej úrokovej sadzby
vyplývajúcej zo zmluvy, resp. ani s posudzovaním poplatku za odklad splátok. Žalovaný zároveň v
rámci odporu proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, ktorá však nie je dôvodná, keďže
žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru listom zo dňa 6.2.2011 a žalobu podal dňa 17.6.2013,
teda v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd po skončení dokazovania odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník konania povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd ohľadom trov rozhodol tak, že o
nich rozhodne samostatným rozhodnutím, keďže účastníci si do vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčíslili.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nevyžaduje pri uvádzaní

jednotlivých predpísaných náležitostí, aby pri ich uvedení v zmluve bolo použité aj zákonom určené
označenie. Vyžaduje len uvedenie údajov zodpovedajúcich požiadavkám v zákone. Cieľom právnej
úpravy je, aby zmluva obsahovala určité informácie. Požiadavka na uvedenie konečného termínu
splatnosti úveru je splnená uvedením údaja určujúceho túto konečnú splatnosť úveru (v tomto prípade
splatnosť poslednej splátky). V článku 6 zmluvy sú uvedené údaje zodpovedajúce obligatórnym

náležitostiamzmluvyospotrebiteľskomúvere.Okremtoho,žeúdajosplatnostiposlednejsplátkyúverua
teda aj o konečnej splatnosti úveru vyplýva priamo zo zmluvy, zároveň je uvedený aj v prílohe č. 7 zmluvy
o revolvingovom úvere, t.j. v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorá je v zmysle čl. 7 ods. 7
písm. g) zmluvy o revolvingovom úvere jej súčasťou. Údaj o výške, počte a termíne splatnosti poslednej
splátky úveru a teda aj o konečnej splatnosti úveru je preto nesporne uvedený v zmluve o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2009. Záver súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov preto nie je dôvodný.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu
tých nárokov, ohľadne ktorých bola žaloba zamietnutá a k náhrade trov prvostupňového konania.

Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v predmetnom odvolaní uviedol postup,
akým sa dostal k dátumu konečnej splatnosti úveru, t.j. 22.06.2012. Na základe toho je na prvý pohľad
zrejmý rozdiel vo formulácii 22.06.2012, ako je uvedené v odvolaní žalobcu a v uvedení 30/22, ktorá

je obsahom zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ by postupoval žalobca správne, už v zmluve by
bol dátum konečnej splatnosti uvedený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá
právo. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho

konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mupredchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 16.12.2009 je
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na zmluvu

o úvere je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v
Občianskom zákonníku, jednak v zákone o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z. z..

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ)
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43
Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti. V
zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je však tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho
absencia v zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musí byť
v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu
splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno

stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou
splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s
náležitosťou pod písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s
konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná
splatnosťúverumusíbyťurčenádátumovo,neprichádzadoúvahy.Uvedenieúdajaokonečnejsplatnosti

v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je postačujúce, nakoľko predmetnú
listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie
veriteľa, ktoré žalovaný písomne neodsúhlasil.

Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu
a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová
„výška, počet a termíny splátok“ sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí

byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absencii tejto náležitosti v zmluve, ktorú
zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§
4 ods. 3 ZoSÚ).Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 3 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca

ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom

úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu
poskytnutého úveru. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1419,77 Eur, pričom žalovaný splatil
sumu vo výške 688,96 Eur. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žalobu v časti o zaplatenie
sumy prevyšujúcej 730,81 Eur s prísl. zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.