Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200246
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5415200246.4

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: T. W.,
rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., S. XXXX/XX-XX, zastúpená JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc.,
advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, proti odporkyni: T. W., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. W., S. XXXX/XX-XX, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 27.01.2015, navrhovateľka žiadala, aby súd
určil, že odporkyňa neoprávnene zasiahla do jej práv opakovaným oznamovaním nepravdivých a
diskreditačných tvrdení o nej a jej deťoch štátnym orgánom, uložil odporkyni povinnosť upustiť od

neoprávnených zásahov do práv odporkyne na ochranu jej cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena
oznamovaním nepravdivých údajov štátnym orgánom alebo komukoľvek akoukoľvek formou a tiež, aby
súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľke ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 500,- EUR
a napokon povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Návrh odôvodnila tým, že odporkyňa je jej susedkou (býva v byte pod bytom, v ktorom býva ona s jej

deťmi), tak ju ako aj jej deti sleduje, psychicky deptá, ponižuje, uráža, osočuje a znevažuje najmä tým, že
opakovane asi 9 rokov vypisuje na rôzne inštitúcie ďalej uvedené nepravdy o nej, jej deťoch a o tom, čo
sa vraj „deje“ v ich byte. Siahodlhé listy s nepravdivým a urážajúcim obsahom píše najmä na Obvodné
oddelenie PZ J. W., ale aj Okresný úrad J. W. (skôr Obvodný úrad), Daňový úrad J. W., Živnostenský
úrad Dolný W.. Písala však už aj na Ministerstvo vnútra SR, Generálnu prokuratúru a možno aj na ďalšie
inštitúcie. Každoročne napíše cca 10 nepravdivých a urážlivých listov. Po ich doručení takmer vždy

nasleduje šetrenie najmä policajných orgánov, navrhovateľka chodieva vypovedať, podáva vysvetlenie
a niekedy chodia zástupcovia uvedených orgánov šetriť aj k nej domov. V niekoľkých prípadoch dokonca
bola na základe lživých obvinení obvinená zo spáchania priestupkov, spáchanie ktorých však nebolo
nikdy zistené. Naposledy ju na políciu volali na vypočutie 09.12.2014. Pokiaľ ide o obsah listov, sú v
nich uvádzané najmä tieto výmysly: najčastejšie, že vraj šije doma na šijacích strojoch, čím spôsobuje
hluk, úmyselne vraj búchava po radiátoroch, hádže veci po zemi, búchajú dvermi, škrípu stoličkami

po dlážke, vylievajú jej vodu na okno a podobne, okrem toho tiež niekedy píše, že ju vraj rušia deti
hlučným správaním, vraj úmyselne púšťajú vodu, splachujú WC, či sprchujú sa v nočných hodinách.
Niekedy až zúri ak niekto (nie iba oni, ale aj u susedov na 1., 3., či 4. poschodí) spláchne WC alebo sa
sprchuje. Každý zvuk vody v potrubí pritom pripisuje bytu navrhovateľky. Aj keď perie práčka vykrikuje,
že navrhovateľka šije, inokedy zase lepí na vchodové dvere bytovky rôzne lístky s vyhrážkami tak,
aby si ich mohol každý prečítať (časť lístkov, ktoré nalepila je v spisoch Okresného úradu J. W., odb.

všeob. vnút. správy). Ponižuje tiež navrhovateľkinu dcéru I., ktorá študuje na vysokej škole a uvádza
o nej nepravdivé tvrdenia a rovnako nepravdy šíri aj o jej synoch T. a H.. Okrem permanentnéhoposielania listov s nepravdivým obsahom, navrhovateľku a jej deti tiež ohovára, osočuje a znevažuje
v podstate všade kadiaľ chodí - v autobuse, na zastávke alebo inde v meste. Tiež sleduje kto a kedy
chodí k navrhovateľke na návštevu, zapisuje si evidenčné čísla áut, ktorými sa dovezú ľudia, čo chodia

k navrhovateľke na návštevy, odpisuje elektromer na chodbe, niekedy sa na chodbe odporkyňa, či na
inom mieste, navrhovateľke vyhráža, že ju podpáli alebo že ich pozabíja. Na polícii v J. W., ako aj na
Okresnom úrade J. W. je vedených viacero spisov, v ktorých je zdokumentované čo všetko a kedy
na navrhovateľku a jej deti odporkyňa pooznamovala. Koncom roka 2014 sa navrhovateľka pokúšala
vyriešiť vec aj mediáciou, no neúspešne. Odporkyňa stále trvala na svojich vymyslených tvrdeniach, jej

požiadavky a nedôvodné ataky sa stupňujú a tak niet inej možnosti ako obrátiť sa s riešením na súd.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne, podaním súdu doručeným dňa 27.02.2015. Vo vyjadrení
uviedla, že skutkový stav, tak ako je opísaný v žalobnom návrhu nie je pravdivý. Navrhovateľka od kedy
sa nasťahovala do ich baráku (jeseň 2001), od samého začiatku šila pre organizácie, ktoré si dovážali
a odvážili tovar. Dôkazy o tom nemá, ale navrhovateľku niekoľkokrát upozornila, dokonca videla, že

sa ňu pozerá, ale navrhovateľka to tiež robí. Od začiatku roku 2003 odporkyňa ostala na dôchodku a
navrhovateľkepribudliďalšiedvastroje,videlakeďichniesli,lebomáoknádocesty.Okremcelodenného
šitia, tieto stroje skladala a vykladala, čím spôsobovala buchot. Po dvoch rokoch ju upozornila, že ak
mieni šiť v takomto množstve a každý deň, aby si to nejako vyriešila, dala jej návrh, aby šila v suteréne,
čo odmietla, že má malé dieťa. V roku 2005 bola na onkologickej operácii a keď sa ako tak pozbierala,

musela z vlastného bytu odchádzať. Stalo sa, že aj po 23 hod. navrhovateľka zhadzovala stroje a jej syn
bol ešte vtedy hore, pretože sa mu navrhovateľka nevenovala. Za prítomnosti inej osoby navrhovateľku
upozornila, aby aspoň po 22 hod. nešila, načo odpovedala, že ona si vo svojom byte môže robiť čo
chce a šiť koľko chce. Upozornila aj domovníka, aby ju upozornil, aby toľko nešila, načo povedal, že
on sa do toho miešať nejde, čo chápe, lebo tam šije celá jeho rodina. Po ďalších 2,5 roka mala ísť na

ďalšiu operáciu uzlín a keďže nechcela zažívať to čo pri prvej, začala to riešiť, najprv cez domovníka,
ktorý jej povedal, že ak jej nevadí brechot psa, ktorý vadí ostatným vo vchode, tak jej nemôže vadiť ani
šitie. Pes reagoval na šitie, ale to oni nevedeli, lebo nepočuli šitie. Ďalej zašla za členkami sídliskového
výboru (zákazníčky navrhovateľky), aby ich pozvali na zasadanie, aby sa dohodli. Odmietli. Oslovila
ešte zástupcu primátora, tiež sídliskového člena, ktorý ju vypočul a povedal, že sa spýta právnika čo

sa s tým dá robiť a pritom to ostalo. Vtedy tam robil pán, ktorý má toto všetko na svedomí. Nechápala
ďalšie riešenie prípadu, keď nikto navrhovateľku ani neupozornil, aby sa inak správala. Dala žiadosť
na Mestský výbor, kde hlavný kontrolór jej odpísal, že nemajú na to zákon a aby si dala na vlastné
náklady zmerať decibely a podľa výsledkov bude vec riešiť. Toto neprichádzalo do úvahy. Nikto ju
ani neupozornil, na základe čoho toľko šije sa nedozvedela, iba, že nemôže šiť mimo bytu, lebo je

poberateľkou peňažných výhod sociálne slabej rodiny. Na schránke mala nalepené r. W. Z. Z., U..G..C..
(malo by to byť na OU OVVS). Myslela si, že navrhovateľka má živnosť, nemala, bola odporučená na OU
OVVS, kde ju vedúci poslal na OO PZ J. W., že oni to musia vyriešiť. To ale nevedel o akú krajčírku sa
jedná, lebo po roku jej povedal, že jej žiadosti hádže do koša. Policajt jej žiadosť nezobral, lebo nechcela
prepísať, že navrhovateľka šije, aby ju nahnevala. Potom to poslala doporučene a tu sa to všetko začalo.

Navrhovateľka spolu s rodinou sa správala ešte arogantnejšie.

Vzhľadom na rozsiahlosť vyjadrenia odporkyne, ako aj vzhľadom na fakt, že skutočnosti uvádzané vo
vyjadrení sú takmer totožné s tým, čo uviedla odporkyňa vo svojej výpovedi (citované nižšie) súd v
ďalšom odkazuje na jeho stranu 2 až 9(č.l. 27 p.v. spisu až 31 p.v. spisu).

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, v úvode prvého navrhovateľke, k rukám jej zástupcu
doručil uznesenie, ktorým navrhovateľku s poukazom na ust. § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval
na doplnenie, resp. opravu návrhu tak, aby ....

Právny zástupca navrhovateľky v nadväznosti na uvedené upresnil prvý petit tak, že po upresnení
znie: Súd určuje, že žalovaná neoprávnene zasiahla do práv žalobkyne na ochranu jej cti, dôstojnosti,
dobrej povesti a mena niekoľkoročným opakovaným oznamovaním nepravdivých a diskreditačných
tvrdení, že vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť - šije, neoprávnene poberá sociálne dávky,
spolu s jej deťmi ruší nočný kľud, obťažuje ju pachmi, stekaním vody z prádla a kvetináčov na

jej okno, nestará sa riadne o svoje deti ako aj zaznamenávaním si evidenčných čísel automobilov,
ktorými sa dopravovali za žalovanou jej známi, o nej a jej deťoch Okresnému oddeleniu PZ v J.
W., Okresnému úradu odboru všeobecnej a vnútornej správy a odboru živnostenskému v J. W.,
Mestskému úradu v J. W., Okresnej prokuratúre v J. W., Ministerstvu vnútra SR, Generálnej prokuratúrea Daňovému úradu v J. W.. Pokiaľ ide o druhý petit, tento upresnil tak, že po upresnení znie: Súd
ukladá žalovanej povinnosť upustiť od neoprávnených zásahov žalovanej na ochranu jej cti , dobrej
povesti a mena oznamovaním nepravdivých tvrdení, že vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť

- šije, že poberá neoprávnene sociálne dávky, spolu s jej deťmi ruší nočný kľud, obťažuje ju pachmi,
stekaním vody z prádla a kvetináčov na jej okno, nestará sa riadne o svoje deti ako aj zaznamenávaním
si evidenčných čísel automobilov, ktorými sa dopravovali za žalovanou jej známi, štátnym orgánom
najmä policajným orgánom v J. W., Okresnému úradu odboru všeobecnej a vnútornej správy a odboru
živnostenskému v J. W., Okresnej prokuratúre v J. W., Daňovému úradu v J. W., Ministerstvu vnútra

SR a Generálnej prokuratúre SR, orgánom Mesta J. W.. Pokiaľ ide o tretí výrok, navrhovateľka
prostredníctvom svojho zástupcu žiadala pripustiť zmenu návrhu tak, že odporkyni bude uložená
povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu 1.500,- EUR (namiesto pôvodne žalovanej sumy 500,- EUR),
čo odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že v krátkej minulosti v súvislosti s podaniami iných osôb na
ochranuosobnostiavýškounáhradynemajetkovejujmypreštudovalprávnyzástupcaviacerorozhodnutí
súdov, o ktorých obsahu informoval aj navrhovateľku, táto má za to, že je dôvodné žiadať ako náhradu

nemajetkovej ujmy sumu nie 500,- EUR, ale 1.500,- EUR.

Vzhľadom na skutočnosť, že k návrhu na zmenu žaloby došlo v úvode prvého pojednávania a zmena
spočívala len v zmene žalovanej sumy, bez toho, aby sa menili aj skutkové okolnosti návrhu, súd zmenu
návrhu s poukazom na ust. § 95 O.s.p. pripustil.

Vúvodedruhéhopojednávanianavrhovateľka,prostredníctvomsvojhozástupcunavrhla,abysúpripustil
zmenu návrhu, ktorá spočívala v zmene okruhu orgánov, ktorým podľa žaloby mali byť adresované
nepravdivétvrdenia.Vzhľadomnatentodruhzmenyavzhľadomna to,ževýsledkydovtedyvykonaného
dokazovania mohli byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom návrhu, súd navrhovanú zmenu,

aplikujúc ust. § 95 O.s.p. pripustil v nasledovnom znení: Súd určuje, že žalovaná neoprávnene zasiahla
do práv žalobkyne na ochranu jej cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena niekoľkoročným opakovaným
oznamovaním nepravdivých a diskreditačných tvrdení, že vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť
- šije, neoprávnene poberá sociálne dávky, spolu s jej deťmi ruší nočný kľud, obťažuje ju pachmi
stekaním vody z prádla a kvetináčov na jej okno, nestará sa riadne o svoje deti, ako aj zaznamenávaním

si evidenčných čísiel automobilov, ktorými sa za žalobkyňou dopravovali známi, o nej a jej deťoch
Obvodnému oddeleniu PZ v J. W., Mestskej polícii v J. W., orgánom mesta J. W., Okresnému úradu,
odboru živnostenskému v J. W. a Okresnej prokuratúre v J. W.. Súd ukladá žalovanej povinnosť
upustiť od neoprávnených zásahov do cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena žalobkyne oznamovaním
nepravdivých tvrdení, že vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť - šije, neoprávnene poberá

sociálnedávky,spolusjejdeťmirušínočnýkľud,obťažujejupachmistekanímvodyzprádlaakvetináčov
na jej okno, nestará sa riadne o svoje deti, ako aj zaznamenávaním si evidenčných čísiel automobilov,
ktorými sa za žalobkyňou dopravovali známi, štátnym orgánom, najmä Obvodnému oddeleniu PZ v J.
W., Mestskej polícii v J. W., orgánom mesta J. W., Okresnému úradu, odboru živnostenskému v J. W.
a Okresnej prokuratúre v J. W..

Na druhom pojednávaní odporkyňa predložila písomné vyjadrenie (č.l. 88-89 spisu), v ktorom poukázala
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 95/2002 zo dňa 29.01.2002 a sp. zn. 28 Cdo 2099/2002 zo dňa
25.02.2003, podľa ktorých neoprávneným zásahom do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy, cieľa je možné považovať za upozornenia,

podnety k riešeniu alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené
v prostredí oprávnenom vec riešiť. Oznamovaním skutočností na príslušné orgány oprávnené vec
riešiť (napr. Okresný úrad J. W., odbor živnostenského podnikania vo veci podozrenia zo spáchania
priestupku proti podnikaniu) odporkyňa iba vykonávala svoje zákonné právo podľa § 59 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch: Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia

správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe
oznámenia fyzickej alebo právnickej osoby. V žalobách domáhajúcich sa uloženia povinnosti zdržať sa
zásahov dotýkajúcich sa osobnosti navrhovateľa sa má presne vyjadriť akých činov sa má odporca
zdržať. Iba vyjadrenia, že odporca sa má zdržať urážlivých výrokov alebo výrokov zasahujúcich do cti
navrhovateľa nestačí, pretože výrok rozsudku sa nemôže týkať iných zásahov než ku ktorým došlo.

Samotný petit nie je dostatočne určitý, nie sú presne charakterizované protiprávne konania a rovnako
aj práva navrhovateľky, do ktorých malo byť týmito protiprávnymi konaniami odporkyne zasiahnuté.
Rovnako má odporkyňa za to, že jej konanie nebolo spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľke, a to
ani poškodenie dobrého mena, občianskej cti a dôstojnosti, navyše v situácii, že podania odporkyneneboli verejne prístupné., nakoľko tieto odporkyňa adresovala orgánom príslušným na ich prejednanie.
Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy nie je primeraná prípadnej ujme, ktorá mala navrhovateľke
vzniknúť protiprávnym konaním odporkyne. Odporkyňa má za to, že v prípade konštatovania zásahu

do práv navrhovateľky, vzhľadom k intenzite, trvaniu a rozsahu prípadných nepriaznivých následkov
sa javí dostačujúce morálne zadosťučinenie. V neposlednom rade, nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V samotnej žalobe navrhovateľka uviedla, že
odporkyňa asi 9 rokov vypisuje na rôzne inštitúcie. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy

došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej
osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009).
K obdobnému právnemu záveru o premlčateľnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
dospel Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 278/2007 zo dňa 25.09.2008. Pod Rc
4/2008 bol publikovaný rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17.02.2004

zastávajúci opačný názor, t.j. že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa
odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva. Špecializovaný senát Najvyššieho súdu ČR následne
v ďalšej veci predložil spis veľkému senátu, ktorý v zhode s publikovaným rozhodnutím dospel záveru,
že uvedené právo sa premlčuje.

Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, výsluchom
svedkov T. V., T. U., T. C., U. W., N.. T. O., X.. Y. T.B. a H. O., ako aj listinami, ktoré do spisu predložili
účastníčky konania, fotografiami, ktoré predložila odporkyňa a napokon spismi Okresného úradu odboru
všeobecnej vnútornej správy D. Kubín PK 11/2015, PK 231/2014, PK 230/2014, PK 172/2014, PK
81/2014, PK 124/2013, PK 58/2013, PK 336/2012, PK 174/2012, PK 142/2011, PK 405/2010, PK

365/2010 a spismi OO PZ v Dolnom Kubíne a to sp. zn. ORP-DK-P-352/2010, sp. zn. ORP-DK-P
-593/2010, sp. zn. ORP-DK-P-690/2010, sp. zn. ORP-DK-P-714/2010, sp. zn. ORP-P-704/DK-2011,
sp. zn. ORP-DK-P-208/2012, sp. zn. ORP-P-324/DK-2012, sp. zn. ORP-P-676/DK-2012, sp. zn. ORP-
P-857/DK-2012, vyšetrovací spis OO PZ Dolný Kubín sp.zn. ČVS:ORP-603/00-DK-2013, priestupkový
spis OO PZ Dolný Kubín sp. zn. ORP-P-76/DK-2013, sp. zn. ORP-P-737/DK-2013, sp. zn. ORP-P-251/

DK-2014, sp. zn. ORP-P-393/DK-2014, sp. zn. ORP-P-409/DK-2014 a sp. zn. ORP-P-624/DK-2014.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že žiada súd o ukončenie toho, že jej odporkyňa hrubo
zasahuje do jej osobného, súkromného a rodinného života neustálymi klamstvami, ohováraním, písaním
nepravdivých informácií po rôznych úradoch a inštitúciách. Sú pod neustálym tlakom, keď k nim chodia

policajné hliadky, pričom je matka, ktorá vychováva sama tri deti a snaží sa ich vychovávať slušne.
Veľmi vplýva na jej deti správanie susedy p. W.. Prekáža jej, keď sa niekto sprchuje, alebo kúpe vtedy
kričí na chodbe, že šijú, že či ju nikto nepočuje a pritom je niekto v sprche. Vodu v sprche počuť a to
nielen vtedy keď sa sprchujú oni, ale aj v byte na prvom poschodí a na štvrtom. Ona býva na treťom
poschodí a pani W. pod nimi, teda na druhom poschodí. Nikdy nepoberala sociálne dávky, aby bola

zvýhodnená. Do bytu, kde teraz býva sa nasťahovala v r. 2001 a v r. 2002 sa jej narodilo druhé dieťa.
Bola s ním na materskej do troch rokov, potom začala pracovať a pracovala až do r. 2007, a v r. 2008
sa jej narodilo tretie dieťa, s ktorým bola na predĺženej materskej dovolenke zo zdravotných dôvodov a
to až do r. 2014. Cez túto materskú robila v jednej firme na dohodu. Teraz takisto pracuje. Od 1.3.2015
až doteraz pracuje v J. W. tak, že jej pracovná doba je od 7.00 hod. do 15.00 hod. Predtým od jesene

2014 robila v materskej škôlke na verejnoprospešných prácach, kde robila denne, teda každý deň, o
čom svedčí aj evidencia dochádzky. Prekáža jej, že si niekto zapisuje jej príchody domov a jej odchody z
domu. Takisto odpisovanie elektromerov, ktoré sú na chodbe, pokiaľ ide o spotrebu elektriky majú ju ako
každá iná rodina. Je vyučená krajčírka, pošíva, ale nikdy nerobila nijaké zákazky na nejaké objednávky.
Má dva šijacie stroje, ktoré vôbec nepremiestňuje a sú v kúte v kuchyni, nemá dôvod po 22.00 hod.

niekoho rušiť šitím alebo búchaním. Dá sa namontovať merač na hluk spôsobovaný šitím, hovorili jej
o tom policajti, že by to bolo možné, ale asi p. W. s tým nesúhlasila. U nich po 22.00 hod. sa určite
nešije a ak si niekto myslí, že áno nech volá hliadku hneď a nie až o niekoľko dní alebo mesiacov. Alebo
sa sťažovala susede O., ktorá ich potom všetkých pobudila, lebo to už bolo po 22.00 hod. Vtedy mal
najmladší syn 1,5 roka. Na druhý deň v nočných hodinách po polnoci búchala p. W. na naše dvere,

ale keď vyšla už tam nebola ale vie, že to bola ona, lebo to rozprávala členke nášho výboru. To, že
šije jej dcéra, je absolútna lož, jej dcéra má úplne iné záujmy. Ona má slušne vychovanú dcéru, čo
môže potvrdiť celý Kubín. P. W. ju ponižuje, že nechodí a žiadnu školu, čo nie je pravda, navštevuje 2.
ročník druhého stupňa Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Súdu predkladá potvrdenie tejto fakulty zodňa 24.2.2015, ktoré sa vracia predkladateľke. Nevie ako môže susedu rušiť, keď nie sú doma, vtedy
keď sú odcestovaní. Chodievajú k sestre alebo k mamke. Keď bola dcéra vlani na študijnom pobyte v
zahraničí, tak p. W. hovorila, že šije celé dni v byte, čo sa nezakladá na pravde. Keby šila celé dni, tak jej

spotreba energie je úplne iná, než aká je. Súdu predkladá rozpis preddavkových platieb za dodávku a
distribúciu elektriny zo dňa 16.4.2014, na jej meno a adresu: Chočská 20, z ktorej súd zistil preddavkové
mesačné platby vo výške 26,- eur. Ďalej predložila faktúru z toho istého dňa s číslom 9142545510, z
ktorej súd zistil, že navrhovateľke bol vyúčtovaný preplatok na elektrine v sume 19,41 eur. Faktúra sa
vracia naspäť predkladateľke.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že to, že sa nestará o deti, nie je pravda, jej deti sú celkom slušne
vychované. Pokiaľ ide o fajčenie v byte, oni sú všetci nefajčiari. Nevie aký dym z cigariet môže ísť ku nej,
keď oni bývajú nad ňou. Pokiaľ ide o vešanie prádla, tak vešia vyžmýkané prádlo, vypraté v automatickej
práčke a nemôže ho sušiť vo vnútri, keď bývajú v dvojizbovom byte štyri osoby, aké množstvo perie, to
považuje za svoju osobnú vec. Pokiaľ ide o pestovanie muškátov, na vonkajších oknách, myslí si, že

ide o bežnú záležitosť, nielen tu, ale na celom svete. Kvety má rada a je o ne postarané. Pokiaľ ide o
šijacie stroje, pozná kopec rodín, ktoré takéto stroje majú a nie je s tým problém. Pod pojmom krajčírska
dielňa si predstavuje úplne niečo iné.

Na otázku súdu uviedla, že podania odporkyne ju zaťažujú psychicky a obmedzujú na jej slobode,

pretože sa musí zúčastňovať takých konaní ako je napr. toto, ide o výsluchy na polícii, na daňovom
úrade alebo živnostenskom úrade. Týmto trpí aj jej česť a dôstojnosť, pretože keď sú pred ich bytovkou
policajti, resp. ich auto, tak vedia, že sú zase u nich. Trpia tým najmä deti, a predovšetkým stredný syn,
o ktorom p. W. povedala, že je postihnutý, ale aj keby bol, stále by to bolo jej dieťa. Takisto nenahovárala
žiadnych svedkov, ako hovorí p. W., nepovažuje to za potrebné. Keď v r. 2010 nebola dva týždne doma,

p. W. vykrikovala, že ju ruší a vtedy sa tým zaoberala na odbore všeobecnej vnútornej správy p. T.,
ktorá odviedla spravodlivú prácu. P. W. povedala, že vraj šije pre jej manžela, ktorého ale nikdy nevidela.
Takisto nikdy predtým nevidela policajtov, ktorí ku nej prišli. Nikoho nenahovárala na to, aby jej niekto
podpísal čisté papiere, toto ju uráža. Pokiaľ p. W.Á. hovorila o nejakom p. Mocnom, píše to vo všetkých
svojich podaniach, tak vôbec nevie o koho ide.

Na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že na základe oznámení p. W. sa blízki ľudia začali od nej
odvracať, radšej neprídu ku nej na kávu, pretože vedia, že beží odpisovať značku auta. Ešte uvádza, že
nikdy nepracovala v žiadnej krajčírskej dielni mimo pracovného pomeru. Konanie odporkyne ju deptá,
a to nielen ju všetkých dookola. Nebola s tým u lekára, ale stalo sa, že radšej nevyšla tri dni z bytu.

Pri vyhrážkach že ich podpáli a pozabíja jej nebolo všetko jedno, vie, čo to je vyhorieť. Deti sú z toho
úzkostlivé, hlavne z toho, keď vidia ako to prežíva ona.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to čo povedala p. W. vo svojej výpovedi nie je vôbec pravda,
bola asi 13 rokov v kóme, keď sa tak vyjadruje a pomocou svojich zákazníčok chce dosiahnuť neviem

čo. Dobre vie, koľko krát ju prosila a upozorňovala, po dvoch rokoch šitia, aby si šitie vyriešila mimo bytu,
ak mieni šiť dennodenne a v takom množstve, navrhla jej, aby to robila v suteréne bytovky. Odmietla to,
že má malé deti. Po dvoch rokoch ju znova upozornila, keď bola po onkologickej operácii, odchádzala
o 4. ráno z domu a stalo sa, že o polnoci ju zobudila tým, že buchla strojom. Má plávajúcu podlahu a
úmyselne búchajú. Má štúdiu, že aj chodenie po podlahe môže narušiť nervy. Keď ju upozornila, tak jej

povedala, pred svedkom, že ona si môže vo svojom byte robiť čo chce a šiť koľko chce. Povedala jej,
aby si prečítala domový poriadok, nadávala jej do šibnutých a povedala jej, aby sa išla liečiť. Bola aj za
domovníkom, aby ju upozornil, aby po 22.00 hod. nešila. Domovník povedal, že sa nejde do toho miešať.
Čo chápala, lebo celá jeho rodina chodí k navrhovateľke si dať šiť. Keď išla znova za domovníkom,
nech ju upozorní, tak ten jej povedal, že ak jej nevadí brechot psa, na ktorý sa sťažujú všetci, a ona

nie, tak potom jej nemôže vadiť šitie. Takisto navrhovateľka bola vždy do polnoci hore a šila potom v
chodbe, aby ju nevideli, nešila do 24.00 hod., ale možno žehlila alebo niečo iné. Raz po takejto noci
ráno zavolala mestských policajtov, aby navrhovateľku upozornili. Jedná sa o spis 1819/2010. Prišli
12.12.2010poobede,načoišlikup.W.,ktorájuurážalaanepovedalijejanislovo.Policajtkajejpovedala,
že aj ona trpí hluk z pekárne, pri ktorej býva. Potom jej povedali, aby napísala čo chce, čo odmietla.

Potom prišli na druhý deň, aby im to napísala, čo som urobila a oni to dali bez jej vedomia na obvodný
úrad. Pokiaľ ide o merač hluku, mestská ani štátna polícia ho nemá k dispozícii. Mestský policajt Bobček
to uviedol v televízii. Potom bola na X. výbore s tým, nech si ich zavolajú, nech sa to rieši. Ona jej
povedala, že W. potrebuje peniaze, že má deti, a ju pán boh potresce. Aj pre ňu navrhovateľka šila, razrozprávala aj s p. O., z X. výboru a žiadala ju, aby ich pozvali na riešenie problému. Potom videla p. O.
s p. W. na druhý deň a na 4. deň prišili za ňou mestskí policajti, že p. W. ju bola udať, že jej chodí v
noci vyzváňať. Ona si toto dovolila urobiť, za to, že jej tolerovala šitie. Keď policajti odišli, tak bola za

p. W., že prečo hovorí o tom, že im bola vyzváňať. Rozhovor s dcérou navrhovateľky nič nepriniesol,
tak zavolala na políciu nech to prídu vyriešiť. Neprišli, lebo končili službu a policajt jej povedal, že mu
volali, že im bola zasa zvoniť. Určite niekto za tým bol. Potom bola aj na polícii, aj na meste u p. T..
Mestský výbor jej odpísal, že oni takéto veci neriešia. Existuje, ale meračská skupina zo Žiliny, ktorú si
môže zavolať a zaplatiť. Toto sa však zmerať nedá. A keď niekto pacne strojom, ako to zmeráte. Mne

bolo povedané, že W. nemôže šiť mimo bytu, lebo je poberateľkou sociálnych výhod. Celé dni šila a
to čo našila odvážala , takisto šije a šila jej dcéra. Nech jej nikto nehovorí, že nešije. Videla, že šila
pracovné biele oblečenie. Ona ju nesleduje, z okna vidí aké autá k nej prichádzajú. Len chcela, aby
sa dohodli na tom, aby nešila vo svojom byte. Bola aj na živnostenskom spýtať sa, či má na to živnosť.
Na Obvodnom úrade jej povedali, aby to dala na políciu, že oni to vyriešia. Policajt jej to ani nezobral,
ani to inak nevybavil a tak odišla. Potom to poslala doporučene. 3.3.2011 ju videla ako odváža štyri

šijacie stroje. Ona nedokáže dokázať, že dováža a priváža stroje. Je pravdou, že odpisovala údaje z jej
elektromera, po jej uznaní vinnou, ale to bolo preto, aby mala nejaký dôkaz, takisto odpisovala čísla áut
a toto poslala na políciu. 20.07.2010 slušne upozornila navrhovateľku aby po 22.00 hod. nešila, načo jej
nadala do šibnutých. Zrejme išla hneď aj na políciu. Išla na políciu o tri dni . p. U. jej vtedy povedal, že W.
nešije, a ak tak len pre svoje deti a mám si kúpiť štuple do uší. Tiež jej povedal, že je tam na ňu udanie,

že ju obťažovala, keď mala na rukách malé dieťa, ktoré týmto utrpelo traumu. 6.9.2010 to boli policajti
vyšetrovať o 23.15 a pýtali sa jej či dieťa plakalo alebo nie a to 21.7.2010. Ona povedala, že to nevie,
že dieťa plače niekoľkokrát denne. Potom si spomenula, že asi mali na mysli ten deň keď ju upozornila
na šitie. Keď bola na polícii kvôli oznámeniu p. W., tak už nevládala, tak z pred dverí zavolala, že je
čas nočného kľudu. Bolo pravidlom, že o 22.15 hod. navíjala nitky, takže nie je pravda, že by po 22.00

hod. spali. Urobila to takto ešte dvakrát. Nič sa nezmenilo, potom sa v byte zdržiavala len minimálne.
26.9.2010 umývala schody a o dva dni na to jej volal p. Y. z polície, aby prišla okamžite na políciu.
Povedala mu, že nepríde, lebo mali pohreb a neprišla ani na ďalší deň, čo mu povedala. 30.09. prišiel
do jej bytu, prosila ho aby sa ukončilo šitie v byte. Toto šitie vadilo aj susede O.. Žiadala ho, aby riešil
to, že W. sa nevenuje deťom, že búchajú po radiátoroch a keď ju upozornila tak ju dá na políciu. O dva

týždne dostala rozkaz Obvodného úradu, že je vinná a že má zaplatiť pokutu. Boli tam svedkovia W. a
Sedláková. Bola za týmito ženami a oni jej povedali, že polícii nič nepovedali. Potom bola na obvodnom
úrade sa spýtať, prečo bola obvinená. Odvolala sa. W. šila naďalej. Počula to. Zreteľne odlíši vodu
zo sprchy od zvuku šijacieho stroja. Chodili ku nej zákazníčky. Napísala lístok, ktorý dala na vnútorné
vchodové dvere v dome a v tom lístku bolo uvedené, že žiada svedkov, aby sa postarali, aby p. W. šila

mimo bytu, ak už má platiť pokutu. U. to strhla a W. to zaniesla na obvodný úrad. Potom po sviatkoch
písala riaditeľovi polície, aby ju aspoň upozornil, on jej na to povedal, že ako ju môže upozorniť, keď má
výpovede svedkov, že nešije. Prvé meno jej povedal X. T.. S ním sa potom o tom rozprávala, povedal im,
že ona nešije, čo im mal povedať. Oslovila každého kto bol vypovedať na obvodnom úrade. Chcela aby
podpísali, že si to prečítali. p. O. jej povedala, že to nepodpíše, ale jej pomôže. Povedala jej, že p. W.

ju presviedčala. Na obvodnom úrade sa neriešilo šitie, ale jej volanie. P. U. povedala, že volala aj vtedy
keď u W. nebol nikto doma, ako to mohla vedieť. V byte bola dcéra p. W. aj s partnerom. U. sú veľmi
hlučná rodina. Potom mala ďalšiu peňažnú pokutu a šlo to na Ministerstvo vnútra. Na ministerstvo to
nedávala, bola to normálna cesta. P. T. to riešila len, aby popísala papiere. Po formálnej stránke sú spisy
napísané pekne, len skutočnosť je iná. Keďže je to tak, ako to je, ani jeden advokát nechcel do toho ísť,

čo chápe. Nechápe ako môže navrhovateľka tvrdiť, že to už nevládze ďalej znášať, keď šije z 24 hodín,
20 hodín, ešte keď schádzajú z postele, tak všetko počuť. Aj ona by to počula, keby si vymenili byty.
Bola aj na prokuratúre, u námestníka, kde jej dali podpísať prázdne papiere. Zaistila si svoju výpoveď.
V priestupkovom spise, ktorý sa týkal skutku zo dňa 21.7.2010 našla svoju výpoveď a to až v r. 2014,
ktorú však nikomu nepovedala. Pýtala si spis 690 z r. 2010. Povedali jej, že na to nemá právo. Okrem jej

výpovede bolo napísaných 9 ďalších výpovedí, o ktorých nevedela. Piati ľudia povedali, že chodí v noci
po chodbách, čo nie je pravda. Takisto nie je pravda, že sa s nikým neznáša. Obrátila sa na riaditeľku
polície i na prokuratúru. Námestník prokuratúry, ktorého sa pýtala, prečo jej urobil to, čo jej urobil, jej
povedal, že on to musel urobiť. 4 roky jej z prokuratúry a z polície nič nechodilo a až minulý mesiac
jej prišlo z prokuratúry, že začínajú to riešiť, lebo predtým nemohli. Polícia si to prehadzuje ako horúci

zemiak a nikto neurobil to čo mal. Keď urobila 6 stranové podanie, dala trestné oznámenie na p. W..
Policajt L. sa odvolal na policajta Z.. Všetci policajti robili na objednávku.Na otázky právneho zástupcu navrhovateľky odporkyňa uviedla, že nevie pre aké organizácie mala
navrhovateľka šiť, myslí si, že šila pre organizácie preto, lebo k nej ešte nechodili zákazníčky, bola nová,
nemala takú klientelu. Nemá o tom žiaden dôkaz. Od r. 2001 p. Kozoňová mala dieťa v škôlke, tak čo

robila. Ohľadne p. W. písala len na políciu a oni to potom dali na živnostenský úrad. Na prokuratúru
trestné oznámenie nedala. Jej je figu potom, či pre niekoho robí alebo nie, len nech netvrdí, že spí, keď
robí. Obracala sa aj na generálnu prokuratúru, ale nie pre W.. Obvinili ju bez dôkazu. Obracala sa na
výbor na Banisku, nebolo to oficiálne, len oslovila dve jeho členky. Obracala sa aj na Mesto Dolný Kubín
a volala mestských policajtov, aby upozornili p. Kozoňovú. Oslovila aj primátora p. Matejova, žiadala ho

o riešenie. Na živnostenský odbor sa neobrátila. Tomuto odboru to dala krajská polícia. Na daňovom
úrade jej jedna povedala, že aj od nich chodia ku W.C. šiť. Nevie, či je nejaká organizácia, ktorá nebola
šiť. Nepovie osobu z daňového úradu, ktorá jej to povedala. Na daňový úrad sa neobracala, ju oslovil
daňový úrad, na základe toho čo im prišlo z polície. Obracala sa len na obvodné oddelenie polície, na
obvodný úrad nie. Písala tomuto úradu, ale len v rámci odpovedí na to, čo jej poslal on. Potom čo bola
obvinená, si zaznamenávala autá, ako sa má brániť človek, keď je sám. Záznamy o číslach dala polícii

a mali by byť aj u p. H., ktorému to poslala.

Svedok T. V. st. (sused účastníčok konania a domovník bytového domu, v ktorom účastníčky konania
bývajú) vo svojej výpovedi uviedol, že on, ani nikto z jeho rodiny si nedával niečo navrhovateľke šiť.
Asi vie ohľadne čoho má vypovedať, bol vypovedať už aj na polícii aj v inom konaní. Myslí, že to bolo

na obvodnom úrade. Pokiaľ ide o sťažnosti na navrhovateľku v bytovom dome, tak za ním nebol nikto,
ale asi pred štyrmi rokmi mu p. W. povedala, aby upomenul p. W. na šitie. Možno to bolo aj pred šiestimi
rokmi. S p. W. stenou ani podlahou nesusedí. Ohľadne správania a hluku ktorý mala robiť p. W. sa mu
nikto nesťažoval, len p. W. mu hovorila, že by to mal riešiť ako domovník, on povedal, že nie je policajt.
Videl pri ich bytovom dome zo dva razy policajné auto, domyslel si, že prišli riešiť spor medzi p. W. a

W.. Takto uvažovali aj so ženou. Od p. W. vie, že p. W. šije aj o druhej v noci a šila aj počas cirkevného
sviatku a tak. On nevie, či je pravda, že šije. Nebýva v tom vchode a takisto nevie, či šije pre seba
alebo pre iných, jeho to ani nezaujíma. Zo susedov za ním nikto neprišiel, ani pri rozhovoroch s nimi
sa nikto nesťažoval na navrhovateľku ohľadne iných vecí ako je šitie. P. W. chodí na domové schôdze
pravidelne, takisto chodila aj p. W., ktorá potom prestala chodiť, pretože povedala, že jej dal podpísať

papier, ktorý čítala bez okuliarov. Takže nevedela o čo sa jedná, jej to však presne povedal. Na domovej
schôdzi sa neriešili veci týkajúce sa p. W. a W..

Odporkyňa k výpovedi svedka uviedla, že na papieri, ktorý podpísala bolo o jednu osobu viacej. Taktiež
k jeho výpovedi uviedla, že nehovoril pravdu.

SvedkyňaT.U.(susedkaoboch účastníčokkonania,snavrhovateľkoumádobrýsusedskývzťah,takmer
priateľský) vo svojej výpovedi uviedla, že vie že sa má vyjadriť k tomu, že p. W. útočí na p. W.Ú., že táto
má šiť aj v neskorých nočných hodinách. Ona mám jednu spoločnú stenu s bytom p. W.. Ich detská izba
susedí s obývačkou W.. Vie, že už niekoľko rokov trvá spor medzi účastníčkami a vie to na základe toho,

že v dome bola polícia zisťovať, či p. W. robí hluk. Bola vypovedať aj na polícii a aj na súde o tom, že z
bytu p. W. hluk šijacieho stroja nepočuť. Počuť odtiaľ len bežné zvuky ako v iných domácnostiach. Na
polícii bola vypovedať niekoľkokrát, resp. policajti prišli spísať zápisnicu ku nim. Raz bola vypovedať na
súde na X. a raz bol aj manžel, lebo ona nemohla. Jej osobne nikto nepovedal, že by mu vadilo správanie
navrhovateľky, okrem p. W.. S p. W. komunikuje minimálne. Pred 5 rokmi jej povedala p. W., že ju ruší

hluk šijacieho stroja p. W.. Jej sa nikto nesťažoval na správanie p. W., ani na správanie jej detí. Ohľadne
tohto problému sa bližšie rozprávala len s manželom, s ostatnými susedmi len s p. W. a to len ohľadne
toho, či boli vypovedať na polícii, či na X.. Ona nevedela čo je príčinou toho, že p. W. sa sťažuje na p.
W.. Nevie o tom, že by p. W.Á. šila pre nejaké organizácie. Do bytovky sa nasťahovala pred 13 rokmi.
Nemá odhlučnenú stenu ktorú má spoločnú s bytom W.. Pred 5 rokmi bola odporkyňa za ňou, kedy jej

povedala, že je po ťažkej chorobe a že by mali ako susedia riešiť situáciu, aby p. W. po nociach nešila.
Nejako to neriešila, pretože naozaj takýto hluk nepočula ani cez deň, ani v noci. Nevedela povedať, či
10.12.2010 bola doma, takže sa nevie vyjadriť, či počula tento hluk. Vie, že jej hovorila, že má pokazenú
práčku, ktorá jej hrkoce. Ona o nej nepovedala, že ju považuje za narušenú osobu.

Svedkyňa T. C. (suseda účastníčok z vedľajšieho vchodu, je v priateľskom vzťahu s navrhovateľkou)
vo svojej výpovedi uviedla, že k nim chodia policajti ohľadne toho, že rodina W. vyrušuje p. W.. Údajne,
že búchajú, ona nepočuje nič. S bytom p. W. majú dve spoločné steny. Myslí si, že susedí ich obývačka
s ich detskou izbou a potom ešte s ich druhou izbou. Ju osobne rodina W. neruší, ani nemá vedomosťo tom, že by sa niekto iný na nich sťažoval. Ona o tom, že sa na ňu sťažuje p. W. vie z rozhovorov
s navrhovateľkou a tiež napríklad z toho, že keď im išla zaniesť mlieko, tak syn navrhovateľky sa jej
bál otvoriť dvere, lebo sa bojí dvere otvárať, že tam príde p. W., lebo im búcha. Usudzuje na tento

strach z toho, že sa ma pýtal kto to je, na čo mu povedala, že ja, t.j. teta Otrubová, načo jej otvoril.
Ona len odovzdala mlieko. Raz sa jej stalo, že keď tohto chlapca strihala a skončili o 19.30 hod., tak
sa išiel osprchovať a ozval sa po celých stupačkách buchot. To je všetko, ona problém s p. W.C. nemá.
Takisto vie, že sused, ktorý býva pod p. W. jej mužovi hovoril, že im buchoce, keď sa večer sprchujú.
Svedkom toho, že by bola u p. W. alebo u p. W. polícia nebola, ale polícia ich bola kvôli nim vypočúvať

párkrát. Vypovedala určite dvakrát a tiež ju kontaktovali telefonicky. Nevie, či vypovedal aj jej manžel.
Pred susedmi sa o vzťahu medzi p. W.C. a p. W. nebavili, ona sa so susedmi nestretáva, len s p. W..
Pokiaľ ide o príčinu toho, prečo len p. W. vadí p. W., tak na to odpovedať nevie. Pred ňou v byte bola
rodina so 7 deťmi, ktoré urobili napr. dieru do murovky a bol kľud, teraz prejde alebo skočí dieťa a je
hluk. Všetci však majú ruky a nohy, tak chodia a robia zvuky. Aj pod nimi breše pes, ale ona sa musí
tomu prispôsobiť, keď nebýva v dome. Šijací stroj nemá. Nikomu nehovorí, že je retardovaný. Ona s

p. L. nemá nič a nevyjadrovala sa o nej, že je narušená osoba a patrí do blázinca. Žiadnu loptičku do
bytu nehádzala a nesleduje nikoho za záclonou.

Svedkyňa U. W.Á. (suseda účastníčok, bývajúca na prízemí v tom istom vchode, ale na inej strane,
takže nemá spoločnú stenu s navrhovateľkou s ktorou si pomáhajú, keď ju poprosí, aby jej niečo zašila,

tak je ochotná a aj ona jej pomáha) vo svojej výpovedi uviedla, že vie k čomu sa má vyjadriť. Ide o to, že
pani W. osem alebo desať rokov týra pani W., že v noci šije, že šije aj nad ránom, ona to síce nepočuje
a nie je to vôbec pravda. Nemôžu sa ani osprchovať, ani otvoriť dvere na skrini, že to vŕzga, pritom, keď
jej manžel prišiel z nemocnice, tak pani W. tak trieskala, že ju musel upozorniť, hoci nie je nejako zúrivý.
Ohľadne trieskania povie aj pani O.. Ak hovorila, že pani W. pani W. týra tak ide o to, že jej nedá pokoj,

či ide v autobuse alebo stojí na zástavke, všade ju ohovára, nevie čo konkrétne hovorí, lebo sa stíši so
slovami, že je jej najlepšia kamarátka. Aj dcéra jej povedala, že počula pani W. ako hovorí inej osobe,
aby bola ticho, že sú najlepšie kamarátky. Pani W. je z toho nervózna, už nevie čo má robiť, veď sa jej
aj vyhrážala, že ju podpáli, tak ako im bol podpálený dom v C. P.. Hovorila, že má šesť strojov, ona tam
videla len jeden a viac šije pani O.. Pani O. šije vo svojom byte a je najlepšia kamarátka s pani W.. Nikto

sa nesťažoval jej na pani W. a jej deti. Teraz je kľud ale chodievali do domu policajti, aby sa pýtali či sa
pani W. sa pani W. vyhráža, keď pani W. podáva sťažnosti na políciu. Ju policajti vypočúvali dva alebo
tri krát. Ona býva väčšinou v lete preč. Myslí si, že pani W. sa na pani W. sťažuje asi preto, že si na ňu
zasadla. Toto trvá asi osem rokov. Ona v pani W. vidí kamarátku. Čo jej rozpráva, tak ju trasie, bolieva ju
z toho celého hlava a nevie čo má s tým robiť. Myslí si, že kľud je od vtedy ako dostala pozvánku na súd.

To je ale len jej názor. Vo svojom byte nepočuje čo sa robí v byte pani W., ale počuje ako odporkyňa. Je
pravda, že jej dcéra odporkyni povedala, že má ísť bývať do kurníka, ak sa s nikým neznesiete.

Svedkyňa N.. H. O.N. (suseda účastníčok konania, nie je v priateľskom ani v inom bližšom vzťahu
k žiadnej z nich) vo svojej výpovedi uviedla, že nevie konkrétne kvôli čomu bola predvolaná. Vie, že

majú pani W. a pani W. dlhodobý spor na základe toho, že pani W. tvrdí, že pani W. vraj šije. Vie to
na základe toho, že sa jej sťažovala pani W. aj pani W. a tak isto to bola šetriť polícia. Ju polícia tiež
vyšetrovala. Ona býva v byte pod pani W.. Zo strany pani W. alebo jej detí nevnímala rušenie denného
alebo nočného kľudu. Na toto sa nesťažoval ani žiadny zo susedov. Myslí si, že správanie rodiny W.C.
nie je také, že by mohlo rušiť pani W., načo usúdila z toho ako pozná pani W.. V dome bolo niekedy

počuť buchot a kričanie. Kričať počula pani W. a pokiaľ ide o buchot, tak to bol buchot po vodovodných
rúrkach a radiátoroch, ktorý išiel z oblasti nad ich bytom. O probléme týchto dvoch dám sa rozprávala aj
so susedmi. Výsledkom rozhovorov bolo to, že pre nich susedov je to neúnosné, že to už trvá dlhú dobu.
Myslí si, že to musí zasahovať aj deti pani W.. Sú vystavené kriku a napätiu, čo musí mať na nich vplyv.
Myslí si, že pani W. dosť tak útočí slovne na pani W., tak to svedkyňa odpovedala na otázku či niekto

stráda pri tomto konflikte. Keby ona bola na mieste pani W., tak keď to už pretrváva veľmi dlho, nemohla
by to brať ako zanedbateľnú vec. Nevie čo je pravou príčinou konfliktu. Pokiaľ ide o vykrikovanie pani
W., tak v poslednom čase je kľud, ale predtým to bolo dva krát, tri krát do týždňa alebo aj menej, boli
rôzne obdobia. Vie, že sa jej pýtali na jej názor ohľadne toho, keby navrhovateľka začala šiť v suteréne.
Ak povedala, že s tým pani W. nebude súhlasiť, tak asi preto, že si myslela, že málokto by šiel šiť do

pivnice. Svedkyňa ďalej uvádza, že pani W. jej hovorila, že má neustály hluk, že pani W. šije, na to ja
povedala, že ona to nepočuje a ju nič neruší od rodiny W.. Chcela jej vyjsť v ústrety a povedala je, že
keď bude takýto hluk, nech ju zavolá a že sa potom k tomu vyjadrí. Nikdy ju však nezavolala. Ona sa
nikdy nevyjadrila o tom, že je šibnutá. Nikdy na ňu ani na pani W. nič škaredé neuviedla. Povedala jej,že príde ku nej, ale ona ju nezavolala. Ona nevie o tom, že by ju napadol deväť ročný syn pani W.. Ona
nevie nič o tom, že by dcéra pani W. búchala na jej dvere.

Odporkyňa ešte uviedla, že ani jeden zo svedkov nepovedal pravdu. Ona oslovovala len Výbor na
Banisku, na čo navrhovateľka reagovala tak, že išla na políciu ju udať, takže pýtala sa, kto s tým celým
začal. Sedem rokov to tolerovala, bola to pre ňu veľká trauma.

Svedkyňa Y. T. (bez príbuzenského, priateľského, resp. iného blízkeho vzťahu k účastníčkam konania,

ktoré pozná z priestupkových pojednávaní, ktoré viedla na Obvodnom úrade J. W.) vo svojej výpovedi
uviedla, že si nepamätá kedy bolo prvé pojednávanie týchto účastníčok, ani koľko ich celkom bolo, ale
p. W. sa dnes pýtala, koľko má jej syn rokov a vedela že prvé pojednávania začali, keď mal jej syn
1,5 roka až 2 roky a v súčasnosti má vraj 7 rokov. Prvé podanie urobila p. W., bolo to voči p. W., resp.
voči jej rodine, že ruší nočný kľud šitím. Tieto podania sa niekoľkonásobne opakovali. Z prvého podania
mohla mať pocit, že rodina W. môže p. W. šitím rušiť. Ale následne začali nasledovať podania, že p. W.

si privyrába šitím, že má s. r. o.-čku, a rôzne také, čo sa mi zdá smiešne. P. W. napr. hovorila, že p.
W. dáva svojim zákazníkom znamenia tak, že prekladá kvetináče na parapetnej doske z prava do ľava.
Podľa jej názoru tieto veci nemali s rušením nočného kľudu nič spoločné, preto konania zastavila, alebo
odložila. Vo veci bolo vypočutých viacnásobne viacero svedkov. P. W. tvrdila, že k p. W. si chodia dať šiť
veci veľmi vplyvní ľudia. P. W. prišla aj za jej nadriadeným a povedala mu, že vie, prečo rozhodujem tak,

ako rozhodujem, lebo aj vraj jej muž s vnučkou bol u p. W., čo pravda nie je, pretože p. W.Ň. ani p. W. jej
muž nepozná a podľa nej ani na X. nikdy nebol. Ide o výmysel, založený podľa nej na to, že p. W. ju aj s
jej manželom aj vnučkou pár dní predtým stretla v Tescu. Povedala len toľko, že jej je p. W. ľúto, pretože
ataky p. W. voči nej sú už takmer neznesiteľné. Vedela z výpovedí svedkov, že keď p. W. vykrikovala,
aby p. W. nerušila nočný kľud, tak vtedy p. W. nebola doma. Nezakladajú sa na pravde tvrdenia p. W.,

že jej nedovolila rozprávať na pojednávaniach, pretože tieto boli zaznamenávané na videozázname.
Väčšina vypočúvaných svedkov nemala výhrady voči správaniu p. W.. Títo tvrdili, že nepočuli, že by p.
W. šila, alebo buchotala pri balení šijaceho stroja v nočných hodinách, čo si myslí, že by počuli, lebo
tiež býva paneláku na 5. poschodí a niekedy počuje aj veci z prízemia. Susedov však treba tolerovať.
Jeden svedok, išlo o pani, ktorá pracuje v Rakúsku a zdá sa jej, že býva nad p. W., tak tento svedok, tá

jedinávypovedalavprospechp.W..Tútovýpoveďvyhodnotilaakotendenčnúvýpoveď.Uvypočúvaných
susedov, vzhľadov na ataky p. W., mohla utrpieť vážnosť p. W. v očiach týchto susedov. Myslí si, že táto
vážnosť jednoznačne utrpela. Niekedy sa svedkovia zdržiavali obšírnejších výpovedí, aby mali pokoj s
p. W.. p. W. nikdy nebola spokojná s jej rozhodnutím. Jej rozhodnutia napádala na odvolacom orgáne, na
Generálnej prokuratúre, na Najvyššom súde a u ombudsmana. Všetky jej rozhodnutia neboli napadnuté

ani jednou z týchto zložiek. Ešte podotkla, že už je dva roky na dôchodku. Na Obvodnom úrade robila
od roku 1991 a nemala žiadny problém s účastníkmi konania, ktorí prešli pojednávacou miestnosťou, v
ktorej robila. Problém má len s p. W., resp. ona má problém s ňou, pretože jej meno skloňuje v rôznych
podaniach, osočuje ju v nich z neprávd a preto ju chce na tomto mieste upozorniť, aby od toho upustila,
pretože inak na ňu podá trestné oznámenie, pretože to už nemusí ako dôchodkyňa znášať. Na začiatku

pojednávania poučila prítomných účastníkov o tom, čo sa im kladie za vinu. Konanie bez toho, aby jej
prišiel spis z polície nemohla začať, teda nemohla začať konanie ex-offo. Tých spisov bolo toľko, že
na dátumy, ktoré uvádza odporkyňa, reagovať nevie. Pamätala si, že p. W. povedala, že na kladenie
otázok tu je ona, bolo to na jednom z pojednávaní. Bolo to po tom, čo ona si zobrala slovo a začala klásť
otázky prítomným svedkom ona. Ak by jej prišiel list z MV, ktorým by jej bolo prikázané nejaké konanie,

tak určite by sa tomu musela venovať. Svoje rozhodnutia písala podľa toho, čo vyplynulo z priebehu
pojednávania. Odporkyňa nikdy nebola spokojná s akýmkoľvek rozhodnutím a čuduje sa jej, že netrávi
čas inak, ako prežívaním konfliktov.

Svedkyňa Anna O. (suseda účastníčok konania, bez priateľského, resp. iného bližšieho vzťahu k nim)

vo svojej výpovedi uviedla, že p. W. pozná oveľa dlhšie ako p. W., keď v bytovom dome býva 25 rokov
a p. W. sa tam prisťahovala pred cca. 10 rokmi. Myslí si, že jej výsluch sa bude týkať toho ohľadne
čoho už bola vypočutá na okrese, kde bolo občiansko-právne konanie. Keď sa p. W. nasťahovala do
bytového domu, tak vôbec nerešpektovala domový poriadok. Keby to nespravila p. W., tak by to urobila
ona, ale už viac ako 8 rokov žije v bytovke len dva týždne v mesiaci a inak je mimo. Je bývalá majsterka

odborného výcviku, zameranie krajčírstvo a výroba odevov. Dobre vie, aký je zvuk šijaceho stroja. Takto
ho raz počula o polnoci asi pred dvoma alebo troma rokmi. Začala jej búchať na podlahu, ale so šitím
neprestala, tak potom išla v nočnej košeli za ňou, nech prestane, na čo jej ona povedala, že sa má isť
dať liečiť, že ona nič nerobí. Bolo to vtedy, čo jej zomrel po 10 dňovej opatere pacient. Možno si myslela,že nebude doma. Čo sa týka ďalšieho šitia, tak chodili za ňou jej bývalé zákazníčky, resp. sa jej pýtali,
kto je p. W., lebo ona im na ulici ponúkala šijacie služby. Takisto ponúkala služby na opatrovanie detí a aj
dieťa opatrovala. Podľa toho, čo ona počula, tak p. W. musela mať doma priemyselné šijacie stroje, nie

jeden. Teraz má už len jeden obyčajný šijací stroj, má ho asi v kuchyni, lebo ona býva nad ňou a počuje
ho cez stupačky. Stroje vymenila asi pred 2,5 rokom. Na čo usudzuje zo zvuku. Na ďalšiu otázku uviedla,
že nie je možné stotožňovať zvuk šijacieho stroja so zvukom sprchy alebo splachovania WC, pretože
ide o určite odlišné zvuky. Na ďalšiu otázku svedkyňa uviedla, že navrhovateľka má posledné dieťa
veľmi hyperaktívne. Prenajala si záhradku. Ide o chlapca, ktorý nie je vychovaný, nedokáže počúvať.

Byt v ktorom bývajú je dvojizbový, ale maličký. Predtým tam bývala 6 členná rodina, mali 4 deti, ale
tie taký rámus, ako v prípade detí navrhovateľky, nerobili. Ona je slobodná matka a hrabala sa do
zamestnania a nechápe, ako sa navrhovateľka, ktorá je trojnásobná slobodná matka, takto neriadila.
Ona využíva sociálny systém, poberá príspevok na bývanie, príspevok na dieťa, štipendium atď. Vidí, že
využíva aj právny systém zadarmo. Jej v minulosti odňal právny systém rodinné prídavky pre prémie, ale
navrhovateľku nič nenúti sa zamestnať. Ešte uviedla, že je slobodná matka a ona je dokonca slobodná

trojnásobná matka a ich postoj je úplne iný. Na ďalšiu otázku svedkyňa uviedla, že pred dverami p. W.
stretla jednu pracovníčku z Okresného úradu a prinášala zákazku. Takisto videla, že p. W. dávala jedna
pani peniaze pri vchodových dverách, nevie za čo, ale si tie peniaze zobrala. Na ďalšiu otázku uviedla,
že po 22.00 hod. sa u nej p. W. nebola sťažovať na p. W.. Po 22.00 hod na to nevidí dôvod. Na ďalšiu
otázku svedkyňa uviedla, že nedokáže rozlíšiť, či na šijacom stroji šije p. W. alebo jej dcéra. Pokiaľ však

ide o jej syna, tak toho je počuť. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľky ako si vysvetľuje, že z celej
bytovky navrhovateľka ruší len ju a pani W. tak na to odpovedala tým, že ona býva nad p. W. a p. W. pod
p. W., tak fyzika nepustí, lebo zvuk sa šíri hore a dole a nie do strán, že nepočujú napr. rodinu U., ktorá
býva z druhej strany, resp. oproti p. W.. Počuje u susedov Hajdúchových, keď o pol piatej suseda vstáva
do práce. Keď vtedy navrhovateľka v noci šila, tak nevolala políciu, pretože nie je až taký človek, ktorý by

to riešil až takto. Podľa nej navrhovateľka má zmapované, kedy je doma a kedy nie. Zrejme bola v tom,
že nie je doma a vtedy bolo šitie neskutočné. Keď je doma, tak šije, ale nie je to vážne. Ona tiež šila, ale
nešije už 8 rokov. Na ďalšiu otázku svedkyňa uviedla, že nepovie mená osôb, ktoré sú zákazníčkami
navrhovateľky. S pani navrhovateľkou fungovali len prvé dva roky, potom išla robiť do zahraničia, takže
si s ňou netyká. S p. W. si tyká. Za socializmu všetci ráno odchádzali do práce a vracali sa poobede.

Teraz tam máme nezamestnaných, dôchodcov, úplné aj neúplné rodiny a zloženie bytovky sa zmenilo.
O tom, aké sociálne dávky navrhovateľka poberá vie od osoby, ktorú nebude menovať. Tá osoba to vie
od jednej osoby z polície, ktorá sa vyjadrila v tom smere, že prečo nepodržala jeho kamarátku, t.j. p.
W.. Takisto aké príspevky sa poberajú, sa možno dozvedieť aj z rádia. Ešte svedkyňa uviedla, že p. W.
teraz robí doslova schválnosti, myslí že zvlášť p. W. a už to prechádza cez ľudskosť.

Na druhom pojednávaní odporkyňa uviedla, že na predošlom pojednávaní bolo zapísané, že nedokáže
dokázať, že sa odvážali šijacie stroje. K tomu uviedla, že vie, že šijacie stroje odvážalo auto s ev. číslom
DK 589 AP, ktoré bolo asi 1,5 roka na to vyradené z evidencie. Ešte uviedla, že v zápisnici o predošlom
pojednávaní navrhovateľka uviedla, že nemala záujem na montáži merača hluku, čo však nie je pravda.

Ona záujem mala a hluk merala dokonca svojím meračom. Tento merač však nie je evidovaný, tak sa to
nedá použiť. Tiež uviedla, že sa informovala na správanie synov odporkyňa pred cca. pred polrokom vo
škôlke a povedali jej, že jeden je hyperaktívny a druhý živý. K výpovedi svedkyne T. odporkyňa uviedla,
že táto neriešila žiadne šitie, boli to len popísané papiera na objednávku, ako W. nešije. Ona tvrdila
niekoľko krát, že ju nezaujíma šitie, ale v záverečnej správe popísala ako W. nešije. Ona sa obrátila na

jej vedúceho, ako je to možné, že ju šitie nezaujímalo, ale sa o ňom písalo, on jej napísal, že šitia sa to
netýkalo, aby prestala šiť. Ďalej uviedla, že zápisnica zo dňa 20.apríla 2015 nie je napísaná podľa toho
čo sa hovorilo, ale podľa toho ako sa to drzo napísalo. Takisto ďalej uviedla, že dcéra navrhovateľky
je stále doma a šije, aj dnes šila. Chodia k nim zákazníčky. Treba vysvetliť prečo táto žena nemôže šiť
mimo bytu celých 13 rokov. Preto, že zneužíva sociálny a dnes aj právny systém. Na mediácii uviedla,

že ona má upravený stroj a nemieni prestať šiť. Využíva to, že je sama, W. šije, tak ju potvrdzuje. Ona
nebúchala, aby sa jej pán W. vyhrážal, bola v kúpeľni. Ona ho upozornila, aby jej dal pokoj, ona sa do
neho nestarie. Začal jej nadávať, vyšla dcéra, ktorá jej nadávala ešte horšie. Ona nechce nič iné, len
šitie mimo bytu a nie tak ako pani W., ktorá išla na políciu aj s malým synom. Spis, ktorý dala udanie,
nik neriešil, popri tom jej dieťa doma plakalo niekoľko krát za deň, ona ide dať na ňu udanie, o ktorom

ona dva roky nič nevie. Policajt si napísal čo chcel a ona sa nemá ako brániť. Doktor Š. dával dôkaz,
koľko minula W. elektriky, ale od 15. 08. 2014 má merač zalepený, takže nemôže dokázať, že šije, bola
aj u elektrikárov, ale tam má tiež svojich zákazníkov. Koho zaujímajú 13 ročné problémy dôchodkyne.
Aj jej syn nosí palice, neustále. W. by sa mu mala venovať. Pokiaľ ide o svedka Času, tak vie, že Č.polícii nič nepovedal, len zavrel dvere. Policajti píšu len to, čo povie pani W., nie čo ja. Takisto žiadny
advokát s ňou na súd nepríde, dokonca jeden jej povedal, že na Orave nenájde žiadneho advokáta,
ktorý by voči tomuto šiel. Stačí povedať, že ona nič nerobí. Pani Murínová sa jej vyhrážala oznámením

a nič jej na to nebolo povedané, takisto bolo zapísané, že veci riešila spravodlivo, dokonca tvrdila, že
nedostala z Ministerstva žiadne oznámenie, a keby ho dostala tak by sa s tým zaoberala. K 690 uviedla,
že spis má 3 podoby, pani W. a U. tvrdili, že nič nepovedali a ona ju obvinila na základe ich výpovedí
a výpoveď pani O. vyhodnotila ako tendenčnú. Takisto je tam výpoveď jej, ktorú ona neurobila. Na
generálnu prokuratúru šlo 10 výpovedí, aj výpoveď 17 ročnej T. O., ktorá jej povedala, že nič také polícii

nepovedala. Vymyslené je, že hovorila, že ju pozabíja. Od polovice júna 2009 až do teraz W. stále šije,
pričom od mája 2012 je doma. 13 a pol roka nikde nerobí a majú drahé bicykle aj internet, niekoľko
mobilov, ju do toho nič, ale nech potom ona nežiada od dôchodkyne. Svinstvo robí navrhovateľka a
nie ona. Keby sa venovala svojmu synovi a nešila tak, by jej 13 ročný syn nebol taký úzkostlivý. Je to
chúďa. Každý jeden spis čo bol, išiel cez políciu, ona chcela vidieť čo hovorili svedkovia ale pán U.Ý. ju
presviedčal, že spis neexistuje, že všetko šlo pod jedným číslom na Prokuratúru. Krajská Prokuratúra to

vrátila na ďalšie riešenie Okresnej prokuratúre, aby to dala na riešenie Obvodnému úradu, ale žiadne
riešenie nebolo. Bola za riaditeľkou na Prokuratúre, aby to poslala na riešenie na Obvodný úrad, ona
jej povedala, že sa nemôže riešiť šitie mimo bytu, lebo sa už riešilo ako W. nešije. Ona sa Ing. O. pýtala,
prečo povedala, že W.C. nešije a ani k nej nechodia zákazníci, keď sa dennodenne s nimi stretala. Ing.
O. jej povedala, že tak svedčila preto, lebo ju dlho presviedčala W., že ona šije, má deti a bude platiť

pokutu. Ona by išla k nej aj o 23:00 hod. ale čo ak ju zase obviní. Nie je jeden deň, že by W. nešila,
nedávno začala o štvrtej ráno, išla aj do suterénu, kde si bola zobrať vrecia. Ona volala policajtov, aby
sa prišli presvedčiť, že sa šije. Ešte uviedla, že jej neboli dané listiny, ktoré dal do spisu JUDr. Škerlík. Z
priestupkových spisov, ktoré boli oboznámené je zrejmé, že nebolo nič riešené, jedine 21:15 hod., boli
zisťovať či chlapec 20.07.2014 plakal alebo neplakal, na čo im povedala, že ten plače niekoľko krát.

Potom si spomenula, že 21.07. po 22:00 hod. som pani W. upozorňovala, aby nešila. Policajti si popísali
papiere ako chceli. Mne je ťažko dokazovať, keď sa to vtedy neriešilo. Ja žiadam riešenie, pani O. žiada
riešenie a oni riešia urážku krajčírky pani W.. Prečo to nikto neriešil, prečo jej udanie nikto neukázal a
stalo sa tak až v roku 2014. Je to normálne, aby jej Generálna prokuratúra odpisovala na listy urobené
na objednávku. Ona žiadala Okresnú prokuratúru, aby prešetrila spisy pani T. č. 405 a č. 437 a tiež aj

ostatné, ktorých značky ešte nevedela. Na prokuratúre všetko spísali, ale dali jej tam prázdne listy, tieto
podpísala, mysliac si, že na prokuratúre sa jej nemôže nič stať. Oni si tam však napísali čo potrebovali
a potom to takto poslali na Generálnu prokuratúru. Potom jej námestník Okresnej prokuratúry spätne
povedal, že to čo tak robili, museli robiť, pretože mal taký príkaz. Takisto pani Š. to musela robiť. Keď
dala prešetriť udania pani W., respektíve to, že sa mala dopustiť priestupku, tak jej prokurátorka U.

odpísala, že predsa sa jej nič nestalo, neprišla o prácu ani sa jej nerozpadla rodina, ale ona prišla o
zdravie. Je normálne, že sa takto správa pani W. a susedia ku nej ako onkologickej pacientke. Kto jej
príde svedčiť okrem pani O., ostatní by prišli o prácu kvôli pánovi mocnému, ktorého možno identifikovať
podľa evidenčných čísiel na aute. Treba sa spýtať na Okresnej prokuratúre, kto je pán mocný. Pani W.
by sa mala dať vyšetriť, lebo nie je normálne to čo robí 13 rokov. Ona sa len pýta, prečo nešije niekde

inde, ale vie prečo, lebo potom by nemohla využívať to, čo využíva. Keď to začala riešiť, tak celá rodina
sa začala chovať ako hyeny. Začali búchať, prečo ju ona ohovára, keď chodí večer po chodbách, ju
obviňuje, keď ona leží na gauči a nad ňou behajú deti a robia to úmyselne. Dcéra pani W. je veľká, už
vie čo robí a tiež aj ona šije.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nebolo zaprotokolované, že odporkyňa uviedla, že
navrhovateľka nie je hodná po svete chodiť.

K tomu odporkyňa uviedla, že treba doplniť, že to preto, čo ona jej za celých 13 rokov spôsobuje. Žiadala
X. výbor, aby riešil šitie a W. na ňu poslala políciu, preto museli za susedmi chodiť ich policajti vypočúvať,

vtedy to nevadilo. Ona bola u pani W. celkovo 3 krát, raz ju zavolala do bytu, aby sa pozrela na jej
okná, aby si uvedomila čo jej spôsobuje, druhý krát bola upozorniť jej dcéru, aby sa so svojím partnerom
slušne správali, keď bol doma aj T.. Tretí krát sa bola pýtať kedy jej bola zvoniť, keď to dala na políciu,
vyšla po dlhom čase dcéra, ktorá nevedela o ničom.

Navrhovateľka uviedla, že ona za 13 rokov porodila dve deti, o ktoré sa starala od samého narodenia.
Nezneužívala sociálny systém a aj odporkyňa možno poberá invalidný dôchodok. Ak ma niekto na niečo
právo, tak prečo nie. Ona sama s tými deťmi tak bola nútená byť na materskej s T.. Nemá nikoho kto by
jej deti pristrážil, potom sa zamestnala ale keď boli choré, tak musela ostať doma, čo pani W. nechápelebo deti nemá. Syn T. má vážnu diagnózu a má dosť kamarátov. Študuje na gymnáziu a myslí si, že
deťom dáva celkom dobrú výchovu. Jej deti nechodia na ihrisko, kde sa nadáva a jej syn Adamko, ktorý
má 7 rokov chodí s papekom v ruke keď je dakedy vonku, tak ako každé iné deti. Nech si nevšíma

jej deti, ona sa o ne stará a v bare nebola. Ona jej nebude kázať morálku, ona síce nemala šťastie
na partnerov, ale má deti, o ktoré sa chce starať. Štátny systém by zneužívala viac ak by boli deti v
detskom domove alebo v pestúnskej starostlivosti, nikdy však o takomto niečom nerozmýšľala. Nechápe
prečo odporkyňa s pani O. riešili to, či je zamestnaná a kedy sa zamestná. Nikdy jej nepomohli, nepodali
pomocnú ruku, ale podkopávali ruky a kolená. To že Adamko plakal, áno plakal, lebo pani W. búchala

a všetci sme boli podráždení. Keď potrebovala ísť na políciu tak pre ňu to bolo ťažké, lebo si musela
zabezpečiť stráženie dieťaťa v platenom centre, lebo na políciu s ním nemohla ísť. Jej dcéra bola vlani
na študijnom pobyte, čo sa dá dokázať, takže nemohla šiť a jej dcéra ani nevie šiť. Nechápe prečo by
mala mať pani W. doklady o tom, či jej dcéra študuje dennou formou alebo nie. Prečo ju zaujíma len
jej rodina a jej deti a ostatní nie. Tento víkend jej dcéra nebola doma. Nevie čo počuje pani W., keď už
nad ránom kričí slová dáma, sviňa, opica a oni všetci spia. Ktorý advokát povedal, W., že ju proti nej

nebude nikto zastupovať. Nevie kto je pán mocný a tiež jej nejde do hlavy ako taká múdra pani ako je
pani W. môže podpísať prázdne papiere. Policajtov, ktorý ich riešili vôbec nepozná, pamätá si na pani
z posledných konaní, išlo o pani Kovalčíkovú. Ona by chcela vedieť čo u nich počuje pani W., keď je v
práci a ak bol niekto doma tak to bol syn Martin niekedy začiatkom marca.

V záverečnej reči právny zástupca navrhovateľky uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky
garantuje každému občanovi právo na nerušený osobný život na duševný pokoj, nedotknuteľnosť života
v kruhu najbližších. Nedovolené je zverejňovanie aj pravdivých informácií, ktoré sú spôsobilé poškodiť
dobré meno, právo na súkromie, nie to ešte informácií nepravdivých, ktoré narúšajú pokojný život, česť,
dobré meno tak ako to robila a robí žalovaná minimálne 7 rokov. Žalovaná sama vo svojej výpovedi

pred súdom v písomnostiach, ktoré vlastnoručne podpísala a predložila súdu okrem iného aj 21. mája
2015 vo svojich tvrdeniach počas pojednávaní ako aj vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručila súdu 27.
02. 2015 potvrdila, že veľa krát písala žiadosti, sťažnosti, oznámenia a tiež aj osobne oznamovala
skutočnosti, ktoré sa nikdy nepotvrdili ( z dokazovania vyplynulo, že sú nepravdivé) polícii Slovenskej
republiky - OO PZ Dolný Kubín, tiež osobne navštevovala a podávala nepravdivé informácie orgánom

štátnej polície, ale aj mestskej polície v Dolnom Kubíne, iným orgánom mesta Dolný Kubín - pánovi
Primátorovi, mestskému výboru Banisko, ďalej živnostenskému úradu, ako aj Okresnej prokuratúre.
Vyplynulo z nich aj to, že podaniami sa zaoberala Ministerstvo vnútra, Generálna prokuratúra a ďalšie
orgány, ktoré vykonávali šetrenia, čo je zrejmé tak z jej prejavu, ako aj z písomnosti, s ktorými sme
boli dnes oboznámení. Osobitne tieto skutočnosti vyplývajú z množstva spisových materiálov, polície a

obvodného resp. okresného úradu Dolný Kubín, kde všetky nepravdivé, urážlivé a ničím nepodložené
podania skončili odložením, zastavením veci alebo konštatovaním, že šetrenie nepreukázalo potrebu
vedenia konania. Zo svedeckých výpovedí učinených svedkami pred súdom vyplývajú tiež opakované
nedôvodné zásahy polície priamo v bytovom dome, v ktorom účastníčky konania bývajú, rovnako
šírenie nepravdivých informácií, ktoré sú spôsobilé na rušiť česť, vyvolať ujmu na dobrej povesti na

dobrom mene, ktoré žalovaná oznamovala okrem úradov aj bližšie nezistenému počtu fyzických osôb.
Svedkyňa W.H. dokonca označila správanie žalovanej voči žalobkyni ako týranie. Svedkyňa Ing. O.,
zase vníma správanie a skutky žalovanej ako také, ktoré nevyhnutne museli zasiahnuť aj maloleté
deti žalobkyne a spôsobovať im napätie, či traumu. Svedkyňa T., ktorá riešila nejeden podnet na
priestupkové konanie, dokonca označila ataky žalovanej voči žalobkyni za takmer neznesiteľné, trvajúce

asi 7 rokov. Pokiaľ ide o tvrdenia svedkyne O., tieto sú zjavne účelové a z nich samotných je zrejmé,
že sú nepravdivé. Niektoré sú dokonca také, že sú spôsobilé tiež ohroziť česť, dôstojnosť a dobré
meno žalobkyne. Pritom zdroj - mená osôb od ktorých tvrdené skutočnosti sa mala akože dozvedieť,
uviesť opakovane odmietla. Nedá mi nespomenúť jej až úsmevné tvrdenie, že vraj fyzika nepustí,
lebo zvuk sa šíri len smerom hore a dole a preto susedia okrem nej nepočuli šitie a tiež, že keď

je ona doma, tak vraj žalobkyňa síce šije, ale ako uviedla citujem: „ Nie je to vážne“. Okrem toho,
že sa potvrdilo oznamovanie tvrdení žalovanej najmä policajným orgánom, potvrdilo sa aj to, že sa
jedná o nepravdivé a diskreditačné tvrdenia. Aj z toho čo sama žalovaná uviedla vyplýva, že ich nevie
preukázať. Nikto zo susedov okrem nepravdivo vypovedajúcej svedkyne O. o žiadnom takom správaní
žalobkyne ako opakovane niekoľko rokov opisuje a tvrdí žalovaná nevie. Zhodli sa aj na tom, že konanie

žalovanej je už viac ako sedem rokov nie len spôsobilé v značnej miere zasiahnuť, ale v značnej
miere aj zasahuje do práv žalobkyne a jej rodiny na pokojný život, česť, dôstojnosť a dobrú povesť.
Ochrana osobnosti je právom garantovaným v článku 16 ods. 1 a článku 19 Ústavy SR. Článok 16
zakotvuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadochustanovených zákonom. Podľa ustanovenia článku 19 Ústavy SR má každý právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena, ďalej na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromných a rodinných práv a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním

zverejňovaním alebo zneužívaním údajov o svojej osobe. Ustanovene § 11 OZ ustanovuje, že fyzická
osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Myslím, že v tomto konaní sa preukázalo
jednoznačne a nespochybniteľne, že aktivity žalovanej voči žalobkyni či už písomné alebo ústne,
spôsobovali a spôsobujú vážne narušenie jej práva na súkromie a viac ako ohrozili jej právo na česť,

dôstojnosť a spokojný život, či výchovu detí v pokojnom prostredí a tiež v určitej miere znížili aj vážnosť
žalobkyne v spoločnosti. Mám za to, že vzhľadom na dlhodobosť opakované správanie žalovanej, v
ktorom zotrvala dokonca aj pred týmto súdom, okrem uloženia povinnosti upustiť od neoprávnených
zásahov, morálna satisfakcia podľa § 13 ods. 1 OZ by určite nebola postačujúcou, viac ako 7 ročné
permanentné diskreditačné konanie a podania, ktoré zasielala žalovaná opakovane polícii následkom
čoho polícia vždy musela vykonávať šetrenie a často následne odbor verejnej správy Obvodného resp.

OkresnéhoúradupriestupkovékonaniaakonaniamuselivykonávaťajDaňovéúrady,živnostenskýúrad,
orgány prokuratúry, ministerstva vnútra atď. nemohli nemať vplyv na psychickú pohodu rodiny žalobkyni,
na psychiku detí žalobkyni ale aj na psychiku žalobkyni samotnej. Tiež, že niektorý známi a priatelia
žalobkyne potom ako sa dozvedeli, že čísla ich motorových vozidiel si žalovaná zapisuje a zasiela polícii,
prestali žalobkyňu navštevovať, sú skutočnosťami, ktoré odôvodňujú, aby súd kompenzoval vzniknutú

nemajetkovúujmuspôsobenúžalobkynipriznanímpeňažnejnáhrady.Sompresvedčený,želenuloženie
povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov, by žalovanej v jej dlhoročnom nezákonnom konaní určite
nezabránilo. Preto navrhol, aby súd po zvážení všetkých skutočností rozhodol v súlade so žalobným
návrhom, tak ako jeho zmenu pripustil na pojednávaní konanom 20.05.2015, teda tak, že súd určuje,
že žalovaná neoprávnene zasiahla do práv žalobkyne na ochranu jej cti, dôstojnosti, dobrej povesti a

mena,niekoľkoročnýmopakovanýmoznamovanímnepravdivýchadiskreditačnýchtvrdení,ževykonáva
neoprávnene podnikateľskú činnosť - šije, neoprávnene poberá sociálne dávky spolu s jej deťmi ruší
nočný, obťažuje ju pachmi stekaním vody z prádla a kvetináčov na jej okno, nestará sa riadne o svoje
deti, ako tiež zaznamenávaním si evidenčných čísiel automobilov, ktorými sa za žalobkyňou dopravovali
známi, o nej a jej deťoch Obvodnému oddeleniu PZ SR v Dolnom Kubíne, Mestskej polícii v Dolnom

Kubíne, orgánom mesta Dolný Kubín, Okresnému úradu, odboru živnostenskému odboru v Dolnom
Kubíne a Okresnej prokuratúre v Dolnom Kubíne. Ďalej druhý výrok Súd ukladá žalovanej povinnosť
upustiť od neoprávnených zásahov do cti, dôstojnosti, dobrej povesti a mena žalobkyne oznamovaním
nepravdivých tvrdení, že vykonáva neoprávnene podnikateľskú činnosť - šije, neoprávnene poberá
sociálnedávky,spolusjejdeťmirušínočnýkľud,obťažujejupachmistekanímvodyzprádlaakvetináčov

na jej okno, nestará sa riadne o svoje deti, a tiež zaznamenávaním si evidenčných čísiel automobilov,
ktorými sa za žalobkyňou dopravovali známi, štátnym orgánom, najmä Obvodnému oddeleniu PZ v
Dolnom Kubíne, Mestskej polícii v Dolnom Kubíne, orgánom mesta Dolný Kubín, Okresnému úradu,
živnostenskému odboru v Dolnom Kubíne a Okresnej prokuratúre v Dolnom Kubíne. Ďalej tretí výrok
ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni, ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 1.500,- EUR, v

lehote ktorú určí súd. Zároveň pre prípad úspechu žiadal aby súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktorých kvantifikáciu súdu predložil. Zároveň navrhol
súdu, aby rovnopis zápisnice z tohto pojednávania postúpil na preštudovanie aj Okresnej prokuratúre
v Dolnom Kubíne.

Odporkyňa v záverečnom prednese uviedla, že všetky tieto špinavosti sú porobené na objednávku, ak
niekto môže žalovať tak to je ona, ktorá ju upozornila na šitie až po dvoch rokoch. Prosila ju, aby si to
vyriešila inak a šila inde. Jej požiadavky nikdy neplnila a teraz ju obviňuje z niečoho, čo spôsobovala
ona jej. Ona si môže v byte robiť čo chce, kedy chce. Navrhovateľka urážala ju, nie ona navrhovateľku.
Ak by čokoľvek povedala, tak na právneho zástupcu nemá, ale čo povedal, s tým nesúhlasí. Je to len

pokračovanie udanie pani W. zo dňa 01.09.2010, kde žiadala jej potrestanie. Ak niekto niekoho uráža
popísaním papierov, tak ona ju. Bola šokovaná zo zápisnice z 20.04.2015, ktorá bola úplne iná ako sa
prevádzala na súde. Dokonca sa dozvedela, že pani W. pracovala počas materskej v nejakej firme, čo
sa na pojednávaní nedozvedela. Opatrovala svoje aj cudzie dieťa, keď mala predĺženú materskú zo
zdravotných dôvodov, dieťa opatrovala za 3,-EUR za hodinu, pritom svoje mala vo škôlke a ešte šila.

Výpovede svedkov boli také aké boli potrebné. Pani O. sa nevyjadrila, že sa to už nedá vydržať a keby
aj počula nejaké búchanie ako môže tvrdiť, že to nebolo z hora, ale od nej. Toto je len preto, aby pani
W. mohla šiť aj naďalej. Ona jej má dať za 13 ročné peklo peniaze, kto pozerá na jej zdravie, na jej
ujmy. Prečo sa to neriešilo od začiatku, ale sa len popísali papiere. Prvé šijacie stroje bolo počuť užvo vchode od 22:00 hod do 23:00 hod za prítomnosti zákazníčky, celú hodinu búchali. W. a U. už boli
upozornené pri druhých strojoch, povedali mi, že to je práčka. Dcéra pani W. jej nadávala a ona to musí
znášať. Ani jeden svedok to neurobil, W. ani C. nemôžu vedieť čo ona má v noci. Nemajú výťah, takže

počuť všetko. Trieskajú dverami, U. na ňu pustila aj psa. Ako sa má brániť, keď polícia povedala, že
to nie je priestupok. Ako sa má brániť, keď to policajti nevyšetrili. Minule ste mi povedali, že som mala
riešiť priestupky a ona sa nečuduje, že ich neriešili. Vy riešte šitie a nie aby som dávala peniaze W..
Ona ochorela z nej na dôchodku, predtým robila 40 rokov. Nesúhlasí s vyjadrením právneho zástupcu
pani W.. Svedkovia pani W. ľutujú. Ak chcú mať s ňou susedia pokoj ako hovorí pani W., tak prečo sa

jej potom zdravia. Čuduje sa, že žena, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie búcha po radiátoroch a
deti, ktoré sú hyperaktívne sedia na gauči, podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky. Kde je
jej česť a dôstojnosť. Ona išla od domovníka. Súd zapísal iné ako hovoril. On sa vyjadril, že nešije, že
si zašíva sám a vy ste zapísali, že nešije tam celá rodina. W. na mediácii povedala, že ona vedela, že je
doma, pretože keď otvorila okno, išiel z neho smrad. Toto sú jej vyjadrenia, na ktorých zakladáte. Prádlo
tečie, aj 21.05.2015 tieklo. Ale ona nič nerobí. 15.06.2015 prádlo osušili dva krát. Dali mokré osušky,

ktoré búchali. Nedá sa to vydržať. Pani C., sa vyzradila, že keď bola strihať H. tak mala búchať, ale v
spisoch pani W. hovorila, že oni sa doma nestrihajú, videl to domovník aj policajt. Mne to nevadí, len sa
mi to bridí. Nie je pravda, že by odmietla merače, veď ona za to bojovala, akým právom sa to dostalo do
zápisnice, však to tu vysvetlila. Ani pani W. nepovedala ani jednu pravdivú vetu, to je len pokračovanie
toho, čo začala, potrebuje šiť. Niekedy našila aj osem vriec na raz. Keď bude šitie mimo bytu, všetko sa

vyrieši. Ak šije, odoberá živnosť tým, čo majú živnosť, hoci ona chodí do roboty. Aj na dôchodkyňu je
nejaký zákon, prečo jej právne centrum odmietlo poskytnúť právnu pomoc po prečítaní papierov. Ona
nemôže nikoho vyzradiť napríklad policajta, ktorý popísal papiere na objednávku. Prečo ju obvinila, keď
neriešila šitie. Keby nemala možnosť to riešiť políciou, tak by to nerobila. Čo je to za policajt, ktorý napíše
že nenašiel žiadne látky ani nitky a o pol roka odtiaľ odváža plné vrecia. Polícia pre ňu nie je polícia.

Nechce hovoriť čo pre ňu je. Ako sa má do budúcna chovať. V bytovke je sama, všetci odídu preč a ona
to znáša 13 rokov. Ako sa k tomu títo ľudia môžu vyjadrovať, keď nie sú doma. Ako ona môžem vedieť,
či niekto na 4 poschodí púšťa vodu. Ak W. upozorní, tak ona bude zlá. Najlepšie by bol taký prístroj,
ktorý by zistil hluk už na chodbe. Nesúhlasí s jej vyjadrením, ani s vyjadrením jej zástupcu.

Na dokazovaním zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podaná žaloba je žalobou domáhajúcou sa: 1) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, 2) zdržania
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a 3) domáhajúcou sa určenia, že odporkyňa
neoprávnene zasiahla do práv navrhovateľky na ochranu osobnosti.

Žaloby pod číslom 1) a 2) Občiansky zákonník výslovne predpokladá v ust. § 13 ods. 1 a 2, podľa
ktorého (1) fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že

bolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojejvážnosťvspoločnosti,máfyzickáosoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súdna prax však pripúšťa, aby sa popri týchto žalobách bolo možné domáhať ochrany osobnosti
v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka aj napríklad žalobami o určenie nepravdivosti zásahov

(najmä výrokov slovných i písomných) alebo určenia, že pôvodca zásahov neoprávnene zasiahol do
práva žalobcu na ochranu osobnosti (v prejednávanej veci ide o žalobu uvedenú pod číslom 3/). V
týchto prípadoch nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení (rozhodnutie
uverejnené pod R 46/1995).

Po zistení, že dané typy žalôb zákon, resp. súdna prax predpokladá, sa súd zaoberal tým, či
navrhovateľkou tvrdené zásahy majú povahu neoprávnených zásahov do jej práv na ochranu cti,
dôstojnosti, dobrej povesti a mena.

Navrhovateľkou uvádzané neoprávnené zásahy mali spočívať v dvoch druhoch činnosti:

I. Oznamovanie tvrdení o:
a) Vykonávaní neoprávnenej podnikateľskej činnosti - šitie
b) Neoprávnenom poberaní sociálnych dávok
c) Rušení nočného kľudu spolu s jej deťmid) Obťažovaní pachmi, stekaním vody z prádla a kvetináčov
e) Riadnom nestaraní sa o svoje deti, a to
- Obvodnému oddeleniu PZ v Dolnom Kubíne,

- Mestskej polícii v Dolnom Kubíne,
- orgánom mesta Dolný Kubín,
- Okresnému úradu, odboru živnostenskému v Dolnom Kubíne
- Okresnej prokuratúre v Dolnom Kubíne

I. Zaznamenávanie evidenčných čísel automobilov, ktorými sa dopravovali za navrhovateľkou jej známi.

Z vykonaného dokazovania (priestupkový spis Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín sp. zn. ORP-
DK-P-352/2010) vyplýva, že tento bol založený na základe písomného podania odporkyne, ktoré bolo
doručené dňa 03.05.2010 Okresnému riaditeľstvu PZ Dolný Kubín, v ktorom odporkyňa píše, že žiada
o prešetrenie šitia navrhovateľky vo svojom byte, ako bývajúcej pod ňou, povolenie si nepýtala, živnosť

nemá a jej príjem zo šitia nie je započítaný do príjmu sociálne slabej rodiny. Ďalej v podaní uvádza,
že navrhovateľka 8 rokov šije tzv. na čierno, má tri šijacie stroje, ktoré vykladá hore a skladá dole, čím
spôsobuje hluk atď. (č.l. 3 spisu). Zo spisu ďalej vyplýva, že vo veci, za účelom objasňovania priestupku
na úseku podnikania a priestupku proti verejnému poriadku, bolo podané vysvetlenie navrhovateľkou,
jej dcérou, N.. G. U., T. O. a v dňoch 16.05.2010 bol hliadkou OO PZ a dňa 24.05.2010 hliadkou

Mestskej polície Dolný Kubín kontrolovaný bytový dom, kde malo dôjsť k rušeniu nočného kľudu. V
úradnom zázname mestskej polície je uvedené, že odporkyňa bola poučená, že ak bude dochádzať ku
porušovaniu nočného kľudu, nech zavolá linku 159, aby mohol byť priestupok riadne zdokumentovaný a
to meračom hluku, v tejto veci nebolo požiadané, aby bolo vykonané meraniu hluku v nočných hodinách.
OR PZ Dolný Kubín, OO PZ Dolný Kubín vec odložil podľa § 60 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch, nakoľko objasňovaním bolo zistené, že sa nenaplnila skutková podstata priestupkov (č.l.
1 spisu).

Dňa 21.07.2010 navrhovateľka podala na OO PZ Dolný Kubín oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona
č. 327/1990 Zb. o priestupkoch, že dňa 21.07.2010 okolo 18.00 hod., keď prišla na druhé poschodie

bytovky kde býva, tak ku nej z dverí bytu priskočila odporkyňa so slovami, že v noci premiestňovala
nejaké veci a búchala a začala vykrikovať, že stále len šije, búcha, nestará sa o svoje deti. OO PZ
Dolný Kubín po objasnení priestupku vec (sp. zn. ORP-P-593/DK-2010) predložil ako podnet na začatie
konania o priestupku Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy v Dolnom Kubíne (ďalej
len ako „ObÚ“). ObÚ (vybavovala X.. Y. T.) vec odložil podľa § 66 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.o

priestupkoch, pretože došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania o priestupku (spis ObÚ
sp. zn. PK 365/2010).

Dňa 01.09.2010 navrhovateľka podala na OO PZ Dolný Kubín oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona č.
327/1990Zb.opriestupkoch,žemámcca7rokovproblémsodporkyňou.Naposledypredcca3týždňami

chodila po chodbách okolo 23 hod. s tým, že bez príčiny vykrikovala jej meno a tiež, že vykrikovala, že
navrhovateľka robí hluk. Doteraz to tolerovala, ale už sa to nedá vydržať, tak sa rozhodla to oznámiť.
OO PZ Dolný Kubín po objasnení priestupku vec (sp. zn. ORP-P-690/DK-2010) predložil ako podnet na
začatie konania o priestupku Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy v Dolnom Kubíne
(ďalej len ako „ObÚ“). V rámci objasňovania priestupku podali vysvetlenia U. W., Ing. G. U., T. U. a H. O.,

ktorá uviedla, že je kamarátkou odporkyne. ObÚ (vybavovala X.. Y. T.) dňa 18.10.2010 vydal Rozkaz
č. PK:2010/405/MU, ktorým bola odporkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu (tým, že v presne nezistenom čase v mesiaci august 2010 v čase okolo 23.00 hod. na
chodbe bytového domu p.č. 1537/20 na ul. S. v J. W. vykrikovala meno navrhovateľky a tiež, že robí
hluk, čo sa nezakladalo na pravde), začo jej bola uložená pokuta 15,- eur. Voči tomuto rozkazu sa

odporkyňa odvolala - podala odpor a ObÚ následne o veci rozhodlo Rozhodnutím č. PK-2010/437/MU
zo dňa 14.01.2011, ktorým bola odporkyňa opätovne vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu (tým, že v presne nezistenom čase v mesiaci august 2010 v čase okolo 23.00 hod.
na chodbe bytového domu p.č. 1537/20 na ul. S. v J. W. vykrikovala meno navrhovateľky a tiež, že
robí hluk so svojím šijacím strojom), za čo jej bola uložená pokuta 15,- eur, ako aj povinnosť nahradiť

trovy konania 16,-eur. Voči tomuto rozhodnutiu sa odporkyňa odvolala a o veci rozhodovalo Ministerstvo
vnútra SR, ktoré rozhodnutím č. SVS-OP-2011/008403/TMM zo dňa 13.04.2011, právoplatným dňa
29.04.2011,odvolanímnapadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilObÚnanovéprejednaniearozhodnutie.
V novom rozhodnutí (vec vybavovala X.. Y. T.) ObÚ rozhodol o zastavení konania podľa § 76 ods. 1písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko správnemu orgánu sa nepodarilo spoľahlivo
preukázať, že konaním obvinenej bolo hrubo a neoprávnene zasiahnuté do pokojného života iných osôb.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2011.

Dňa 07.09.2010 sa odporkyňa osobne dostavila na OO PZ Dolný Kubín za účelom podania oznámenia
pre podozrenie z páchania priestupku neoprávneného podnikania, ktorého sa dopúšťa navrhovateľka,
ktorá už asi 8 rokov byte nad šije striedavo na troch šijacích strojoch, kde tieto podľa potreby skladá
a rozkladá a robí tým hluk. Naposledy tak robila hluk 06.09.2010 po 22.00 hod. Nie je živnostníčka,

avšak neustále, hocikedy aj v noci šije. Touto činnosťou ruší ju, aj ostatných susedov a hlavne pani O.,
ktorá býva nad ňou. OO PZ Dolný Kubín po objasnení priestupku vec (sp. zn. ORP-DK- P-714/2010)
predložil ako podnet na začatie konania o priestupku Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej
správy v Dolnom Kubíne (ďalej len ako „ObÚ“). ObÚ (vybavoval Mgr. T. H.) vec odložil podľa § 66 ods. 2
zákona č. 372/1990 Zb.o priestupkoch, pretože došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania
o priestupku (spis ObÚ sp. zn. PK 142/2011).

Dňa 24.10.2011 odporkyňa podala na ObÚ písomnú žiadosť, v ktorej žiada o odstránenie šitia v byte
navrhovateľky na šitie mimo bytu, keď táto šije už 10 rokov každý deň, ktorúkoľvek nočnú a dennú
hodinu spolu so svojou dcérou od polovice júna 2009. Šije aj po 22 hod. a keď ju upozorní, považuje
sa to za trestný čin aj s pokutou. ObÚ žiadosť postúpil OO PZ Dolný Kubín s tým, aby objasnil

priestupok na úseku podnikania. OO PZ Dolný Kubín vec (sp. zn. ORP-P-704/DK-2011) odovzdal
k veci OO PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-1152/OO-DK-2011, keďže ide o vec v ktorej sa vedie trestné
konanie týkajúce sa trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona. V liste
Okresnej prokuratúry Dolný Kubín zo dňa 13.09.2012, ktorý sa nachádza v danom priestupkovom spise
sa píše, že bolo nesprávne právne posúdené konanie navrhovateľky ako podozrenie zo spáchania

prečinu neoprávneného podnikania, keďže odporkyňa vo svojich podaniach vyslovuje nespokojnosť s
nadmerným hlukom - rušenie nočného kľudu (údajným neustálym šitím), čo vykazuje znaky priestupku,
čo je v kompetencii obvodného úradu. Preto aj ďalšie podania odporkyne boli priamo tunajšou
prokuratúrou v zmysle usmernenia Krajskej prokuratúry Žilina zaslané na ObÚ.

(Medzi pripojenými priestupkovými spismi je i spis OO PZ Dolný Kubín č. ORP-DK-P-208/2012. Tento sa
však týka podozrenia z priestupku, ktorého sa mal dopustiť príslušník PZ, podľa oznámenia odporkyne
tým, že jej tento príslušník povedal, že celá polícia z nej má riadnu srandu a že sa nej dobre bavia. Vec
bola uložená podľa § 60 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.).

Dňa 03.04.2012 bolo na Okresnú prokuratúru Dolný Kubín doručené písomné podanie odporkyne zo
dňa 31.03.2012, v ktorom uvádza, že nevie prečo bolo jej trestné oznámenie na krajčírku p. Kozoňovú
doručené prokuratúre a nie na odbor VVS. Ďalej v ňom okrem iného píše, že navrhovateľka šije
niekoľkokrát viac ako krajčírka, ktorá má živnosť, robí hluk vykladaním a skladaním šijacích strojov
atď. (č.l. 27 priestupkového spisu OO PZ Dolný Kubín č. ORP-P-324/DK-2012). Toto podanie Okresná

prokuratúra Dolný Kubín podanie predložila na vybavenie ObÚ, keď ho v súlade s usmernením Krajskej
prokuratúry v Žiline nevyhodnotila ako ďalší opakovaný podnet podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001
Z.z. o prokuratúre, ale ako podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b), prípadne §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Objasňovanie priestupku vykonalo OO PZ
Dolný Kubín a následne vec predložilo ObÚ s tým, že podozrenie z priestupku na úseku podnikania

podľa § 24 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch sa nezistilo a nebolo potvrdené žiadnou osobu, pričom
vec bola zaslaná na ObÚ ako podozrenie z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm.
b/ zákona o priestupkoch. ObÚ vec podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. odložil, pretože
došlé oznámenia OO PZ Dolný Kubín neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci
(spis ObÚ č. PK.174/2012).

Dňa 14.08.2012 bolo na Okresnú prokuratúru Dolný Kubín doručené písomné podanie odporkyne zo
dňa 11.08.2012 (č.l. 3 priestupkového spisu OO PZ Dolný Kubín č. ORP-P-676/DK-2012), ktoré bolo
následne zaslané na ObÚ s prípisom, že z tohto podania možno vyvodiť záver, že ide o oznámenie
pre podozrenie z priestupku voči navrhovateľke pre rušenie nočného kľudu, ktoré prokuratúra nie je

oprávnená riešiť, resp. ako vyjadrenie jej nespokojnosti s vybavením jej predchádzajúcich oznámení a
podaní, s tým, že ostatné časti tohto podania boli prokurátorom vybavená v rámci podnetu v trestných
veciach. ObÚ požiadal o objasnenie priestupku OO PZ Dolný Kubín, ktoré vec odložilo podľa § 60 ods. 3
zákona č. 372/1992 Zb., pretože bolo zistené, že odporkyňa vo svojich listoch poukazuje na rozhodnutieObvodného úradu, s ktorým je nespokojná, pričom vo veci už bolo vykonané objasňovanie priestupku
pod č. ORP-P-704/DK-2011, avšak vo svojich listoch neuvádza žiadne nové skutočnosti a podnety na
začatie objasňovania priestupku.

Dňa 17.12.2012 odporkyňa doručila OO PZ Dolný Kubín podanie, ku ktorému dňa 23.01.2013 podala
vysvetlenie tak, že uviedla, že jej podnet z 17.12.2012 sa týka rušenia nočného kľudu rodinou
navrhovateľky, kde sa toto opakuje už dva roky. Rušenie prebieha prostredníctvom rôznych rušivých
zvukov, zvuk šijacieho stroja a rôzne iné búchania, ktoré je také časté a intenzívne, že to musia robiť

naschvál. Toto správanie prebieha každý deň. OO PZ Dolný Kubín vykonalo objasňovanie priestupku
a vec (č. ORP-P-857/DK-2012) predložilo ObÚ. ObÚ vec odložil podľa § 66 ods. 2 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, pretože došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo
postúpenie veci (spis PK -2013/58).

Dňa 18.02.2013 navrhovateľka osobne na OO PZ Dolný Kubín podala oznámenie podľa § 59 ods.

3 zákona č. 372/1990 Zb. , že dňa 17.02.2013 okolo 20,00 hod. odporkyňa úmyselne narušovala
občianske spolunažívanie tým, že na chodbe kričala „W. podpálim ťa tak, ako ste vyhoreli na dedine“,
ďalej kričala, že ju pozabíja, lebo nemôže pozerať televízor. OO PZ Dolný Kubín vykonalo objasňovanie
priestupku a vec (č. ORP-P-76/DK-2013) predložilo ObÚ. ObÚ vec odložil podľa § 66 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania o

priestupku alebo postúpenie veci (spis PK -2013/124).

Dňa 25.06.2013 bolo OR PZ Dolný Kubín doručené trestné oznámenie odporkyne, že navrhovateľka
ju nepravdivo očiernila svojimi vymyslenými výpoveďami, ktoré sú pre ňu urážajúcimi vyjadreniami
(č.l. 1 vyšetrovacieho spisu OO PZ Dolný Kubín č. ČVS:ORP-609/OO-DK-2013). Uznesením zo dňa

02.08.2013 policajný orgán vec podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka odovzdal ObÚ, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Toto uznesenie bolo uznesením Okresnej
prokuratúry Dolný Kubín č. 1Pn 171/13-2 zo dňa 08.08.2013 zrušené. Následne policajný orgán dňa
23.08.2013 vydal uznesenie o začatí trestného stíhania. Aj toto uznesenie bolo Okresnou prokuratúrou

Dolný Kubín zrušené, a to uznesením č.k. Pv 309/13/5503-4 zo dňa 05.09.2013. V nadväznosti na to
policajný orgán opätovne vo veci rozhodol, a to tak, že vec podozrenia z prečinu ohovárania podľa §
373 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka odmietol, pretože nie je dôvod na
začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Voči tomuto uzneseniu
odporkyňa podala sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry uznesením č.k. Pv

309/13-11 zo dňa 08.11.2013 tak, že túto sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Dňa 13.12.2013 bolo na OO PZ Dolný Kubín doručené podanie odporkyne, v ktorom žiada o vyriešenie
šitia navrhovateľkou v nočných hodinách. OO PZ Dolný Kubín vykonalo objasňovanie priestupku a
vec (č. ORP-P-737/DK-2013) predložilo Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Dolný

Kubín (ďalej len ako „OÚ“). OÚ vec odložil podľa § 66 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
pretože došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci
(spis PK 081/2014). Z oznámenia OÚ o odložení veci vyplýva, že správny orgán zabezpečil z Okresného
úradu, odbor živnostenský záznam z kontroly podozrivej navrhovateľky (č.l. 22, 23 spisu). Zo záznamov
vyplýva, že zamestnanci živnostenského odboru vykonali kontrolu v mieste bydliska navrhovateľky dňa

20.03.2013 o 9,00 hod, pričom miesto kontroly bolo uzamknuté. Ďalšia kontrola bola vykonaná dňa
04.04.2013 o 12,00 hod. a na základe ústneho povolenia navrhovateľky bola vykonaná obhliadka
jej bytu a bolo zistené, že v kuchyni sa nachádzal šijací stroj v hoby prevedení. V jeho okolí neboli
zistené žiadne zvyšky nití, látok a lebo iných vecí nasvedčujúcich prácu na šijacom stroji. V kuchyni ani
iných miestnostiach sa nenachádzali žiadne predmety (zvýšený počet látok, odevov, ...) nasvedčujúcich

vykonávaniu činnosti opakovaného šitia za účelom podnikania.

Dňa 23.05.2014 bolo na OO PZ Dolný Kubín doručené podanie odporkyne, v ktorom žiada o riešenie
šitia a búchania, bolo naposledy dňa 18.05.2014 (celý text podania je na č.l. 3 spisu). OO PZ Dolný
Kubín vykonalo objasňovanie priestupku a vec (č. ORP-P-251/DK-2014) predložilo Okresnému úradu,

odbor všeobecnej vnútornej správy Dolný Kubín (ďalej len ako „OÚ“). OÚ vec odložil podľa § 66 ods. 2
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania
o priestupku alebo postúpenie veci (spis PK 172/2014). V tomto oznámení OÚ odporkyni o.i. oznámil, že
týmto opatrením nie sú dotknuté jej práva obrátiť sa so žalobou na uloženie povinnosti zdržať sa rušeniahlukom v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka na Okresný súd Dolný Kubín. Na uvedené oznámenie
odporkyňa reagovala podaním, doručeným OÚ dňa 28.08.2014, v ktorom o.i. uviedla konkrétne
evidenčné číslo auta, ktoré odvážalo šijacie stroje a ďalších 96 konkrétnych evidenčných čísiel áut,

na ktorých mali chodiť zákazníčky navrhovateľky. V podaní sa tiež píše o poberaní peňažných výhod
sociálne slabej rodiny, pritom príjem zo šitia.

Dňa 01.08.2014 bolo na OO PZ Dolný Kubín doručené podanie odporkyne označené ako udanie -
oznámenie, v ktorom uvádza, že jej vadí okrem dennodenného šitia v ktorúkoľvek hodinu aj úmyselný

buchot, liatie vody dolu oknami, vešanie prádla bez žmýkania, vysýpanie na tarapetu toho, čo ostane
po ich holení a strihaní, hádzanie gúľ snehu na anténu, napadnutie 9 ročným synom navrhovateľky, atď.
(celý obsah podania je na č.l. 3 spisu). OO PZ Dolný Kubín vykonalo objasňovanie priestupku a vec
(č. ORP-P-393/DK-2014) predložilo Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Dolný Kubín
(ďalej len ako „OÚ“). OÚ vec odložil podľa § 66 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože
došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci (spis PK

- 2014/230, 231).

Dňa 05.08.2014 bolo na OO PZ Dolný Kubín doručené podanie odporkyne označené ako žiadosť - šitie
mimo bytu, v ktorom o.i. uvádza, že za 4 roky nemá odpoveď, na základe čoho W. šijú (živnosť nemajú).
Text celého podania je na č.l. 3 spisu OO PZ Dolný Kubín vykonalo objasňovanie priestupku a vec (č.

ORP-P-409/DK-2014) predložilo Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Dolný Kubín
(ďalej len ako „OÚ“). OÚ vec odložil podľa § 66 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože
došlé oznámenie OO PZ neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci (spis PK
2014/230, 231).

Dňa 18.11.2014 odporkyňa napísala list polícii, že nemajú žiadny záujem riešiť šitie mimo bytu. V liste sa
uvádza, že navrhovateľka dňa 14.11.2014 šila o 4,20 hod., predtým riadne buchotala, buchotala aj ráno
15.11.2014 aj 16.11.2014 OO PZ Dolný Kubín vykonalo objasňovanie priestupku a vec (č. ORP-P-624/
DK-2014) predložilo Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Dolný Kubín (ďalej len ako
„OÚ“).OÚvecodložilpodľa§66ods.2zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch,pretožedošléoznámenie

OO PZ neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci (spis PK 011/2015).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života,
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo sa najmä domáhať, aby bolo
upustené od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky
týchto zásahov a by jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nejavilo postačujúcim zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím k
závažnosti vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z vykonaného dokazovania, najmä z pripojených priestupkových spisov Obvodného oddelenia OO PZ
Dolný Kubín a ObÚ, resp. OÚ nesporne vyplýva, že odporkyňa či už písomne alebo ústne oznamovala
tvrdenia o navrhovateľke Obvodnému oddeleniu PZ SR v Dolnom Kubíne a Okresnej prokuratúre
Dolný Kubín. Ako vyplýva z vyjadrení odporkyne, táto bola aj za primátorom Mesta Dolný Kubín a

ďalším jeho zamestnancom. Z vykonaného dokazovania však nemožno urobiť spoľahlivý záver, že by
odporkyňa týmto „orgánom mesta Dolný Kubín“ oznamovala, že navrhovateľka vykonáva neoprávnené
podnikateľskú činnosť - šije, neoprávnené poberá sociálne dávky, ruší nočný kľud, či že ju navrhovateľka
obťažuje pachmi, stekaním vody z prádla a kvetináčov, ako aj, že sa nestará o svoje deti. Takisto z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odporkyňa tieto tvrdenia oznamovala priamo Mestskej polícii

v Dolnom Kubíne alebo Okresnému úradu, odboru živnostenskému v Dolnom Kubíne. Z dokazovania
vyplýva, že Mestská polícia Dolný Kubín len vykonávala kontrolu bytového domu, kde malo dôjsť k
rušeniu nočného kľudu v rámci šetrenia veci Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín sp. zn. ORP-
DK-P-352/2010. Takisto z dokazovania vyplýva, že pokiaľ ide o živnostenský odbor Okresného úraduDolný Kubín, ten vykonával kontroly u navrhovateľky na základe požiadania Okresného úradu, odbor
všeobecnej vnútornej správy Dolný Kubín, ako to vyplýva z jeho spisu PK 081/2014. Ak mala odporkyňa
uvádzané tvrdenia, resp. niektoré z nich, oznamovať Mestskej polícii Dolný Kubín a živnostenskému

odboru Okresného úradu Dolný Kubín ústne, táto skutočnosť nebola bezpečne preukázaná. Preto, ak sa
navrhovateľka domáhala určenia, že odporkyňa neoprávnene zasiahla do jej práv na ochranu osobnosti
oznamovaním tvrdení (opísaných v petite zmenenej žaloby) Mestskej polícii v Dolnom Kubíne, orgánom
mesta Dolný Kubín a živnostenskému odboru Okresného úradu Dolný Kubín, súd pre neunesenia
dôkazného bremena, ktoré v tomto smere zaťažovalo navrhovateľku, v tejto časti návrh zamietol.

Pokiaľ ide o oznamovanie predmetných tvrdení Obvodnému oddeleniu OO PZ Dolný Kubín, z
vykonaného dokazovania vyplýva, že v podaní, ktoré bolo tomuto oddeleniu doručené dňa 03.05.2010
odporkyňa uviedla, že navrhovateľka 8 rokov šije tzv. na čierno, živnosť nemá a jej príjem zo šitia nie
je započítaný do príjmu sociálne slabej rodiny. Z tohto možno uzavrieť, že podľa jeho obsahu ide o
tvrdenie o neoprávnenej podnikateľskej činnosti navrhovateľky - šití. Taktiež z vykonaného dokazovania

vyplýva, že dňa 07.09.2010 odporkyňa osobne na obvodnom oddelení oznámila, že navrhovateľka ruší
ju, ostatných susedov a hlavne susedu O. tým, že v noci šije a vykladá a rozkladá šijacie stroje. Z
tohto možno uzavrieť, že podľa jeho obsahu ide o tvrdenie, navrhovateľka ruší nočný kľud. V podaním
doručenom dňa 14.08.2012 Okresnej prokuratúre Dolný Kubín sa odporkyňa zmieňuje o rušení nočného
kľudu navrhovateľkou. Dňa 23.01.2013 odporkyňa na obvodnom oddelení podala vysvetlenie k svojmu

podaniu doručenom dňa 17.12.2012 OO PZ Dolný Kubín tak, že uviedla, že jej podnet sa týka
rušenia nočného kľudu rodinou navrhovateľky, kde sa toto opakuje už dva roky a rušenie prebieha
prostredníctvom rôznych rušivých zvukov, zvuk šijacieho stroja a rôzne iné časté a intenzívne búchania.
Z tohto možno uzavrieť, že ide o uvedenie tvrdenia o rušení nočného kľudu navrhovateľkou a jej deťmi.
V podaní doručenom obvodnému oddeleniu dňa 01.08.2014 odporkyňa uviedla, že jej vadí zo strany

navrhovateľky, okrem dennodenného šitia v ktorúkoľvek hodinu aj úmyselný buchot, liatie vody dolu
oknami, vešanie prádla bez žmýkania, vysýpanie na tarapetu toho, čo ostane po ich holení a strihaní,
hádzanie gúľ snehu na anténu, napadnutie 9 ročným synom navrhovateľky. Z tohto možno uzavrieť, že
ide o uvedenie tvrdenia o obťažovaní odporkyne zo strany navrhovateľky stekaním vody z prádla.

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a je
spôsobilé tieto práva narušiť, prípadne ich ohroziť. Môže byť urobené ústne, písomne alebo inak.
Ústne a písomne prevedený zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa
osobnosti občana, vo zverejňovaní i pravdivých správ z intímneho a rodinného života občana proti

jeho vôli, v nepravdivom obvinení z nečestného jednania a podobne (Zborník stanovísk, záverov,
rozborov a zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho
súdu 1980 - ďalej ako „Zborník“ str. 172-173). Ak je neoprávneným zásahom (až na výnimočné prípady)
uvedenienepravdivýchtvrdeníaleboobvinení,potomzásahnebolspravidlaneoprávnený,akjehoobsah
zodpovedal pravde. Vo veciach ochrany osobnosti treba preto zásadne pripustiť možnosť dôkazu pravdy

(str. 195-196 Zborníka).

V prejednávanej veci je nepochybné, že odporkyňa Obvodnému oddeleniu PZ Dolný Kubín opakovane
oznámila, že navrhovateľka neoprávnene vykonáva podnikateľskú činnosť - šije, ako aj, že spolu so
svojim deťmi ruší nočný kľud. Tvrdenie o rušení nočného kľudu navrhovateľkou uviedla aj v podaní

adresovanom Okresnej prokuratúre Dolný Kubín. Obvodnému oddeleniu PZ Dolný Kubín oznámila, že
navrhovateľka ju obťažuje stekaním vody z prádla. Predmetné činnosti navrhovateľky boli preverované
ako podozrenia z priestupkov. Navrhovateľka však nikdy zo žiadnych priestupkov obvinená nebola a
odporkyni sa ani v tomto súdnom konaní nepodarilo preukázať, že jej tvrdenie o tom, že navrhovateľka
neoprávnene podniká-šije, že ruší nočný kľud a že necháva tiecť vodu z prádla sú pravdivé. Jediný

svedok, ktorý potvrdil tvrdenia odporkyne, a to len o rušení nočného kľudu navrhovateľkou, bola H.
O., ktorej výpoveď súd nevyhodnotil ako objektívnu, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, v konaní pred
súdom táto svedkyňa uviedla, že nie je v kamarátskom vzťahu so žiadnou z účastníčok konania, čo je v
rozpore s jej tvrdením, ktoré uviedla pred policajným orgánom vo veci sp. zn. ORP-P-690/DK-2010 (že
je kamarátkou odporkyne). Po druhé: obsah jej výpovede svedčí o zaujatom postoji voči navrhovateľke.

Odporkyňa navrhla vykonať dokazovanie detektorom lži. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko takýto
dôkazný prostriedok Občiansky súdny poriadok nepozná, preto súd ani nedisponuje zariadením na jeho
prevedenie.Potom už len treba vyhodnotiť, či tieto nepravdivé tvrdenia (resp. tvrdenia, ktorých pravdivosť nebola
preukázaná) majú povahu neoprávneného zásahu. V zmysle rozhodnutí NS ČR, na ktoré poukazovala
odporkyňa a ktoré vychádzajú zo záveru uverejneného v Zborníku na str. 177 neoprávneným zásahom

do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu,
formy, cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosti o objasnenie
a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť. V danom
prípade písomné podania odporkyne, resp. urobené ústne boli adresované Obvodnému oddeleniu PZ a
Okresnej prokuratúre a nemožno poprieť, že sa nimi odporkyňa domáhala prešetrenia tzv. čiernej práce

navrhovateľky a riešenia rušenia nočného kľudu. Keďže tieto „činnosti“ navrhovateľky mohli mať povahu
priestupku, resp. prečinu, ak boli adresované polícii, resp. prokuratúre, boli prednesené v prostredí
oprávnenom vec riešiť. Potom písomné a ústne prejavy vôle odporkyne, hoci obsahujúce nepravdivé
tvrdenia, nemôžu mať povahu neoprávnených zásahov v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka. A to
napriek tomu, že súd považuje využívania práva na podanie oznámenia podľa § 59 zákona č. 372/1990
Zb., resp. práva na podanie podnetu (žiadosti) k riešeniu „šitia mimo bytu“ a „rušenia nočného kľudu“ zo

strany odporkyne za také, že dosahuje úroveň zneužívania tohto práva. Odporkyňa totiž napriek tomu,
že jej podania opakovane skončili tak, že vec bola odložená, výsledky týchto konaní odmietla prijať,
čo sa prejavilo opätovnými podaniami s rovnakým, resp. obdobným obsahom. Nič to však nemení na
tom, že keď nejde o prejavy prednesené mimo prostredia, ktoré je oprávnené daný druh prejavov vôle
riešiť, nemôže ísť o neoprávnené zásahy podľa § 11 Občianskeho zákonníka. To platí o to viac v prípade

podaní,ktorépolicajnýorgán,čiprokuratúrariešilibeztoho,abysaonepravdivýchtvrdeniachodporkyne
dozvedeli tretie osoby (osoby iné než orgány oprávnené vec riešiť).

Z tohto dôvodu, ak sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporkyňa zasiahla do jej osobnostných práv
oznamovaním nepravdivých tvrdení Obvodnému oddeleniu PZ v Dolnom Kubíne a Okresnej prokuratúre

Dolný Kubín, súd jej návrhu vyhovieť nemohol a návrh aj v tejto časti zamietol. V nadväznosti na to
zamietol aj návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti upustiť od týchto
zásahov.

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala aj určenia, že odporkyňa zasiahla do jej cti, dôstojnosti,

dobrej povesti a mena zaznamenávaním evidenčných čísel automobilov, ktorými sa dopravovali za
ňou jej známi. Zaznamenávanie evidenčných čísiel áut, na ktorých za navrhovateľkou prichádzali je
nepochybne zásahom do osobnostných práv navrhovateľky, nie však do práva na česť, na dôstojnosť,
na meno, či do práva na dobrú povesť. Podľa názoru súdu, ide jednoznačne o zásah do práva na
súkromie. Z tohto dôvodu nebolo možné návrhu vyhovieť ani v tejto časti.

Vzhľadom na úplné zamietnutie návrhu bola v spore plne úspešná odporkyňa, ktorej podľa § 142 ods. 1
OSP vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Keďže táto si žiadne trovy
konania neuplatňovala a vznik žiadnych jej nevyplýva ani z obsahu spisu, súd jej nemal akú náhradu
priznať. Preto rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,.
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).