Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1075/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312208701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenéhoFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 10. 06.
2014 č. k. 6C/309/2012 - 131, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd. V ďalšej výrokovej vete zamietol návrh
žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil okresný súd tým, že v danej veci
neexistujú dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p.

O návrhu žalobcu na vylúčenie sudcov Okresného súdu Brezno z rozhodovania v predmetnej veci
právoplatne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, preto v danej veci neexistuje otázka, ktorú v tomto
konaní Okresný súd Brezno nie je oprávnený riešiť. Podľa názoru súdu na Ústavnom súde Slovenskej
republiky v súvislosti s podanou sťažnosťou žalobcu neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Brezno v danej veci. K rozhodnutiu vo veci
samej - zamietnutie žalobného návrhu vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu, prvostupňový súd, ktorý v tejto

veci sp. zn. 6C/309/2012 rozhodoval v spojených veciach (uznesenie Okresného súdu Brezno zo dňa
04. 12. 2013 č. k. 6C/309/2012 - 31) uviedol postup exekučného súdu v každej jednej zo spojených
vecí. Vo veci sp. zn. 3Er/997/2011 uviedol, že návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol
súdu doručený dňa 05. 08. 2011, poverenie bolo vydané dňa 09. 08. 2011, povinnou bola R. W., nar. XX.
XX. XXXX. V konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/973/2011 (povinný F. P., nar. XX. XX. XXXX) bol návrh
na vydanie poverenia doručený okresnému súdu dňa 03. 08. 2011, poverenie bolo vydané dňa 12. 10.
2011, pričom súd po doručení žiadosti o vydanie poverenia zisťoval u povinného účel, na ktorý si vzal

úver od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. Za tým účelom zisťoval pobyt povinného a následne dňa 12. 10.
2011 vydal súd poverenie. Súd zároveň konštatoval, že od 01. 06. 2011 v zmysle Zákona o exekútoroch
a exekučnej činnosti 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe žiadosti
súdneho exekútora nie je zákonnou lehotou, v ktorej je súd povinný vydať poverenie na vykonanieexekúcie a nie je pravdou, že by poverenie bolo vydané po siedmich mesiacoch od doručenia žiadosti,
poverenie bolo vydané po uplynutí dvoch mesiacov v období, keď súd nebol viazaný 15-dňovou lehotou.
V konaní sp. zn. 3Er/29/2011 (povinný O. G., IČO: XX XXX XXX) bol návrh doručený okresnému súdu

dňa 17. 01. 2011 a poverenie bolo vydané dňa 12. 04. 2011, keď aj v tomto prípade súd zisťoval účel,
za akým uzavrel zmluvu o úvere a po overení, že nešlo o spotrebiteľský úver, súd vydal poverenie. Súd
dospel k záveru, že postup Okresného súdu Brezno v označených exekučných veciach bol súladný s
ustanovením § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. a žalobcovi v súvislosti s rozhodovaním Okresného
súdu Brezno o žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadna majetková škoda ani nemajetková ujma

nevznikla. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd tým, že žalovanému nepriznal
náhradu trov konania napriek tomu, že bol úspešný v konaní, nakoľko si túto nevyčíslil a zo spisu mu
žiadne trovy nevyplývali.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie v celom rozsahu. Podľa žalobcu v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., keď sa účastníkovi konania postupu súdu odňala možnosť

konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.); že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205
ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.); že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.); a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).

Ako bližšie dôvody sa vyjadruje odvolateľ k aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. majúc za to, že v právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je

možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Takáto interpretácia je neprípustná a súd sa dopustil nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval

princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

K otázke trvania stavu právnej neistoty vytýka súdu, že nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Táto podľa jeho názoru existuje vždy do času, kým nedôjde ku
konečnému rozhodnutiu. Exekučný súd nemal oprávnenie ignorovať zákonom určenú lehotu na

rozhodnutie a pokiaľ rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s tým nemá nič
spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. K úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu
lehotou uvádza, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami.
Poukazuje na rozhodovanie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v otázke zodpovednosti

štátu za prieťahy v konaní.

Vnávrhunaprerušeniekonaniažalobcatvrdí,žepokiaľvčasepredchádzajúcomnariadenémusúdnemu
pojednávaniu bol súdu doručený návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva

na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol
súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014, ktoré korešponduje s
jeho právnym názorom v tejto veci. Domáha sa zrušenia rozsudku Okresného súdu Brezno a vrátenia
veci na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil správne podľa § 132 O. s. p. a rozhodnutie zdôvodnil v súlade s
ustanovením§157ods.2O.s.p.Odvolacísúdsastotožňujesrozhodnutímokresnéhosúduvysloveným
v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré považuje za dostatočne zrozumiteľné, jasné

a presvedčivé, námietky žalovaného uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.

K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

K prvej námietke smerujúcej k aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd konštatuje, že táto zjavne nesúvisí s odvolaním napadnutým rozhodnutím, pretože uvedeným

spôsobom prvostupňový súd v napadnutom rozsudku neargumentuje. Preto na túto odvolaciu námietku
nemá dôvod odvolací súd reagovať.

K námietke ohľadne otázky trvania stavu právnej neistoty, kde súdu odvolateľ vytýka absenciu
vysvetlenia, prečo podľa jeho názoru nevznikol účastníkom stav právnej neistoty a k úvahám o dĺžke a

obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd uvádza, že v rozsudku napadnutom odvolaním prvostupňový
súd v prvej veci - sp. zn. 3Er/997/2011 konštatuje, že návrh na vydanie poverenia bol súdu doručený dňa
05. 08. 2011 a poverenie bolo vydané dňa 09. 08. 2011, poverenie preto bolo vydané v zákonom určenej
lehote a nemožno konštatovať nesprávny úradný postup. Vo veci sp. zn. 3Er/973/2011 okresný súd
konštatoval, že návrh na vydanie poverenia bol súdu doručený dňa 03. 08. 2011, poverenie bolo vydané

dňa 12. 10. 2011, pričom vzhľadom na exekučný titul, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, lehota na vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatila. Toto sa obdobne
vzťahuje aj na konanie vedené pod sp. zn. 3Er/29/2011. Prvostupňový súd teda dospel k záveru, že v
danejvecinedošloktvrdenémunesprávnemuúradnémupostupu,zktoréhobymohlažalobcovivzniknúť
tvrdená majetková škoda, pretože postup Okresného súdu Brezno pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia bol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu prvostupňový súd správne
žalobu v tejto veci zamietol. Pokiaľ ide o námietku, že súd rozhodoval pred tým, ako bolo právoplatné
rozhodnutie o prerušení konania, táto námietka je nedôvodná, súdom príslušným na rozhodovanie
o námietke zaujatosti bol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v tejto veci právoplatne rozhodol a
dostatočne známa v tejto problematike je aj rozhodovacia prax súdov všetkých stupňov, konkrétne

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/89/2013, 1ÚS/92/2013 a
ďalšie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadny relevantný dôvod pre zmenu,
resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto ho v celom rozsahu ako vecne správny a správne
odôvodnený s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie § 151 ods. 1,

keď v konaní bol úspešný účastník žalovaný, tento si však trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne
trovy konania nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.