Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312899502
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312899502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov 1/ Bc. M.. G.
D., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom A., D. XXX, 2/ D. O., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. Y., X. L. U. XXXX/XX, 3/ D. Z., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., X. W. XX/XX, všetci
navrhovatelia právne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátska kancelária Banská
Bystrica, Horná 51, proti odporkyni N. E., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., E. XXXX/XXX,
právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Bako, Jančiar, Levrinc - advokáti s. r. o., so sídlom Zvolen,
J. Kozačeka 13E, všetci účastníci štátni občania SR, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne

proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/86/2012-547 zo dňa 28. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok okresný súd určil, že navrhovatelia v 1/ až 3/ rade sú vlastníkmi vo výroku
rozsudku uvedených nehnuteľností v podieloch taktiež tam uvedených. Rozhodol podľa ust. § 123,
§ 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 460, § 461 ods. 1 OZ na základe
návrhu navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva, ktorého sa domáhali na základe tej skutočnosti,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudli osvedčením o dedičstve po N. D., zomretej XX. XX. XXXX,
ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 29. 03. 2001 (vydané notárkou

JUDr. Annou Medveďovou, notárkou ako súdnou komisárkou v Brezne, pod sp. zn. D 659/99, DNot
305/99). Návrh podali z toho dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom
č. 35315300-102/2000 nadobudla právna predchodkyňa odporkyne T. J. na základe osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 07.
11. 2000 pod sp.zn. N 438/2000, Nz 394/2000, pričom tieto nehnuteľnosti (ako aj ďalšie) boli kúpnou
zmluvou spísanou do notárskej zápisnice N 385/00, Nz 375/00 v notárskej kancelárii JUDr. Štefana
Demiana dňa 18. 12. 2000 prevedené na odporkyňu a vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený 15.

01. 2001 Okresným úradom v Brezne. Navrhovatelia, teda, popierali existenciu vlastníckeho práva
odporkyne z dôvodu nadobudnutia predmetných nehnuteľností v dedičskom konaní po ich právnej
predchodkyni. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6MCdo 17/2010 zo dňa 28. 03. 2012, z ktorého vyplýva, že navrhovatelia preukázali, že sú vlastníkmi
sporných pozemkov a že tento stav stále trvá. Uniesli bremeno tvrdenia, z ktorého im vyplynula dôkazná
povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky titul, čo tiež preukázali, keďže nebolo sporné, že sú dedičmi
po svojej matke, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe ako vlastníčka pozemkov a tieto počas

svojho života na iný subjekt nepreviedla. Navrhovatelia tým, že tvrdením svojho vlastníckeho práva z
titulu dedenia popierali nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam T. J. vydržaním (a tým aj prechod
vlastníckeho práva z T. J. na odporkyňu), v podstate tvrdili neexistenciu podmienok vydržania u T. J..
Najvyšší súd na rozdiel od právnych záverov okresného súdu vyjadrených v rozsudku č. k. 4C 116/2002- 210 zo dňa 28. 03. 2008 a rozsudku č. k. 4C 116/2002 - 336 zo dňa 10. 07. 2009,
ako aj na rozdiel od právnych záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrených v rozsudku č. k.
16Co 256/2009 - 372 zo dňa 15. 10. 2009 vyjadril názor, podľa ktorého, pokiaľ sa odporkyňa v konaní

proti návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhali určenia vlastníctva vo svoj prospech, bránila tvrdením, že
jej právna predchodkyňa T. J. nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním,
mala povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať, a teda, mala povinnosť preukázať existenciu zákonom
stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva, t. j. oprávnenú (dobromyseľnú držbu)
trvajúcupostanovenúdobuaspôsobilýpredmetvydržania.Akodporkyňapreukazovalanadobúdacítitul

svojej právnej predchodkyne predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, táto
listina osvedčovala iba pravdivosť toho, že ju spísala notárka a že T. J. urobila pred notárkou vyhlásenie;
neosvedčovala však existenciu podmienok inštitútu vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby. Túto
listinu podľa Najvyššieho súdu SR, teda, nemožno považovať za nadobúdací titulu vlastníckeho práva.
Jej predloženie nemalo za následok prechod dôkazného bremena na navrhovateľov s tým, že dôkazné
bremenozostalonaodporkyni,ktoráznejvyvodzovalapresebapriaznivéprávnedôsledky.Preukázanie

neexistencie podmienok vydržania podľa Najvyššieho súdu nebolo možno od navrhovateľov 1/ až 3/
spravodlivo žiadať, pretože podľa negatívnej dôkaznej teórie neexistencia určitej právnej skutočnosti
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (preukazuje sa jej existencia). Uvedené pochybenie
okresného, ako aj krajského súdu, malo za následok to, že Najvyšší súd SR zrušil predošlé rozsudky
prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresnýsúdpodoplnenomdokazovanízistil,ženotárskazápisnica,doktorejbolospísanéosvedčenieo
vydržaní, osvedčuje iba to, že T. J. urobila určité vyhlásenie pred notárkou. Z obsahu notárskej zápisnice
vyplýva, že notárka neosvedčila aj existenciu skutočností (oprávnenú držbu), ktoré sú podmienkami
vydržania. Notárka nezabezpečila vyhlásenie osoby dotknutej (právnych nástupcov osôb zapísaných

v pozemkovej knihe) a nezabezpečila žiadny dôkaz, z ktorého by držba T. J. vyplývala. Z obsahu
notárskej zápisnice vyplýva presný opak toho, čo T. J. vyhlasuje, pretože, ak T. J. uviedla, že sa
vysporiadala s právnymi nástupcami po rodičoch, potom nebola dobromyseľná, že právo patrí výlučne
jej. V konaní mala odporkyňa preukázať, že T. J. užívala pozemky ako svoje vlastné v dobrej viere
a odporkyňu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie dvoch sporných skutočností pre posúdenie

otázky vydržania, ktorými sú držba a dobrá viera. Podľa okresného súdu sa dobrá viera logicky nemôže
kreovať vtedy, ak pozemky uvedené v nadobúdacom titule (kúpna zmluva z roku 1963) majú spolu
výmeru 3 095 m2 a pozemky v tomto titule neuvedené (ktoré sú predmetom sporu), majú výmeru 2
015 m2 (odvolací súd upresňuje, že kúpnou zmluvou boli prevedené pozemky o výmere 3.095 m2 a
neprevedené boli pozemky o výmere 2.015 m2, teda, pozemky majú spolu výmeru 5.110 m2). Podľa

názoru okresného súdu žiadny nadobúdateľ nemôže byť v dobre viere, že kúpil pozemky o 65 % výmery
väčšie, ako sú pozemky uvedené v zmluve. Dobrá viera vzhľadom na všetky okolnosti (§ 130 ods. 1
OZ) nemohla u rodičov T. J. v roku 1963 vzniknúť. Ak si D. V. myslela, že pozemky jej od roku 1963
patrili, potom si súčasne jej dcéra T. V. (J.) nemohla myslieť, že tie isté pozemky patrili jej, pretože
uvedené sa vzájomne vylučuje. Ak by totiž platilo, že matka T. J. užívala nehnuteľnosti počas zákonom

predpísanej doby pre vydržanie, potom uplynutím tejto doby nadobudla nehnuteľnosti matka T. J., a
nie samotná T. J.. Nehnuteľnosti mohla na T. J. previesť iba právnym úkonom spojeným s vkladom do
katastra nehnuteľností. T. J., teda, nemala žiadny putatívny nadobúdací titul, na základe ktorého mohla
poňať dobrú vieru, že jej nehnuteľnosti patria.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej odvolacej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s.
p.) odvolanie odporkyňa. Uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny z dôvodov
uvedenýchvustanovení§205ods.2písm.a),b),c),d)af)O.s.p..Namietalanedostatokaktívnejvecnej
legitimácie na strane navrhovateľov 1) až 3), ktorí sa domáhali určenia vlastníckeho práva len titulom
dedenia a svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvíjali, resp. preukazovali dohodou o dedičstve vydanou v

dedičskom konaní po ich matke. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že osvedčenie o dedičstve po
nebohej matke navrhovateľov 1) až 3) N. XX.zomrelej XX. XX. XXXX, bolo vydané Okresným súdom v
Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. D 659/99, Dnot 305/99 zo dňa 13. 03. 2001 a nadobudlo účinky
právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 29. 03. 2001. Avšak už na základe vyhlásenia o vydržaní
spísaného do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa 07. 11. 2000 pod sp. zn.

N 438/2000, Nz 394/2000, bola ako vlastníčka predmetných nehnuteľností v KN zapísaná T. J., ktorá
ich následnou kúpnou zmluvou dňa 18. 12. 2000 previedla na odporkyňu a vklad tejto kúpnej zmluvy
bol povolený dňa 15. 01. 2001. Navrhovatelia sa, teda, nemohli domáhať vlastníctva predmetných
nehnuteľností titulom dedenia z dôvodu straty vlastníctva po smrti poručiteľky. Podľa odporkyne neplatnýprávny úkon - osvedčenie o dedičstve, nemôže vyvolať vznik akýchkoľvek procesných práv. Uviedli,
že civilné konanie je ovládané zásadou, v zmysle ktorej súd môže svoje rozhodnutie založiť len na
skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané s vysokou mierou pravdepodobnosti, až na hranici istoty.

Na neúspech žaloby postačí, aby žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu tak, že nebudú z pohľadu súdu
preukázané s pravdepodobnosťou na hranici istoty. Povinnosťou odporkyne bolo vyvrátiť pravdivosť
tvrdení prezentovaných navrhovateľmi 1/ až 3/, teda spochybniť vlastníctvo navrhovateľov a odporkyňa
uniesla dôkazné bremeno tvrdenia v tom smere, že preukázala, že je evidovaná ako vlastníčka sporných
nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti, a že tento stav stále trvá, pokiaľ sa nepreukáže inak. Povinnosťou

odporkyne nebolo preukázať podmienky vydržania na strane T. J.. Namietala aj neoboznámenie sa
s relevantnými svedeckými výpoveďami svedkýň D. V. a T. J., ako ani obsahom svedeckej výpovede
ďalšíchsvedkov,akonapr.N.Y.,atakďalej.Spochybňovalarelevantnosťavierohodnosťskutkovýchako
aj právnych záverov okresného súdu. Okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenia rozhodujúcich skutočností. Rozsudok okresné súdu žiadala
zmeniť a návrh zamietnuť, alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázali na to, že osvedčenie o dedičstve
je rozhodnutie súdu, ktoré nie je právnym úkonom, i keď v osvedčení o dedičstve bola uzatváraná
dohoda o jeho vyporiadaní. Takéto rozhodnutie je aktom rozhodovacej činnosti súdu a nemožno ho
pokladať za právny úkon. Z toho dôvodu nemožno v tomto smere rozhodnutie súdu skúmať ohľadne

otázky jeho platnosti alebo neplatnosti podľa príslušných ustanovení o právnych úkonoch. Uviedli, že je
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že navrhovatelia v dedičskom konaní nadobudli vlastnícke
právo a osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 29. 03. 2001. Ich matka vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam vlastnila v čase smrti a toto na základe žiadneho titulu ani nestratila.
Poukázali aj na to, že dovolací súd v konaní zaujal záväzný právny názor, že odporkyňa musí preukázať,

že nadobudla vlastnícke právo vydržaním (právna predchodkyňa odporkyne), pričom odporkyňou
označovaný nadobúdací titul - osvedčenie o vydržaní nie je titulom, od ktorého by mohla odporkyňa
odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva, a nie je osvedčená existencia podmienok vydržania.
Nakoniec odporkyňa takéto vydržanie svojou právnou predchodkyňou preukázať nemôže, nakoľko ona
a ani jej rodičia tieto pozemky nenadobudli a ani neužívali. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne

správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O. s. p.) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania na prejednanie
odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny

podľa ustanovenia § 219 ods. 1, za aplikácie ustanovenia
§ 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z
dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého okresný súd vyvodil aj správne

právne závery, ktoré korešpondujú aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v
tomto konaní pod sp. zn. 6Mcdo/17/2010 zo dňa
28. 03. 2012, ktorým rozhodnutím je tak prvostupňový, ako aj odvolací, súd viazaný (§ 243d ods. 1 O.
s. p.).

Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní, túto opakovane riešil Krajský súd v
Banskej Bystrici vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (č. k. 16Co/147/2008-259 zo dňa 10. 07.
2008 a 16Co/256/2009-372 zo dňa 15. 10. 2009), ktoré závery okresný súd taktiež rešpektoval. V konaní
navrhovatelia preukázali, že sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností na základe osvedčenia
o dedičstve. V dedičskom konaní po svojej matke bolo povinnosťou odporkyne preukázať (na nej

bolo dôkazné bremeno), keďže sa v konaní proti návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhali určenia
vlastníckeho práva vo svoj prospech bránila), že jej právna predchodkyňa T. J. nadobudla vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, a teda mala povinnosť preukázať existenciu zákonom
stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutiajasne, určite, zrozumiteľne tak pre laickú ako aj právnickú verejnosť vysvetlil a odôvodnil, z akého
dôvodu mal za to, že odporkyňa dôkazné bremeno v konaní neuniesla, pričom odvolací súd sa so
závermi okresného súdu týkajúcimi sa neexistencie dobrej viery na strane, či už právnej predchodkyni

T. J. alebo aj jej matky stotožňuje. Ak matka T. J. užívala nehnuteľnosti počas zákonom predpísanej
doby pre vydržanie, potom uplynutím tejto doby nadobudla nehnuteľnosti matka T. J. a nie samotná
T. J.. Nehnuteľnosti mohli na ňu byť prevedené iba právnym úkonom spojeným s vkladom do katastra
nehnuteľností. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu.

Keďže okresný súd o náhrade trov konania rozhodol takým spôsobom, že o nich rozhodne samostatným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa ustanovenia § 151
ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p.
súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.