Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201749
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813201749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX L. V. B. - Z., Q. XXX/X, zastúpený JUDr. Miroslavom Vidovenecom, advokátom so sídlom:
SamaChalupku18,07101Michalovce,protižalovanému:J.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXL.,T.
XX,zastúpenýJUDr.MilanomSedlákom,advokátomsosídlom:Kukučínova19,09401Košiceourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 18. 09. 2014, č. k. 4C/71/2013-83 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 193,85 Eur, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným

parcelám č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XX m2 a č.XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, k. ú.
L., ktoré sú súčasťou parciel registra „C“ č. XXX, č. XXX vedených na LV č. XXX, k. ú. L., ku ktorým je
ako vlastník zapísaný žalovaný.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 120 ods. 1, 4 O. s. p., ust. § 132, § 136, § 134 ods. 1, 3 a § 129 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, cit.: „geometrický plán,
ktorý si dal vyhotoviť žalobca nerešpektoval dlhodobý dobromyseľný užívací stav právnych predchodcov

účastníkov konania, a to reálnu deľbu. Právny predchodca účastníkov konania J. Q. v roku XXXX reálne
rozčlenil pôvodnú pozemnú knižnú nehnuteľnosť medzi dvoch bratov R. a J. Q.. Po R. Q. už reálne
vyčlenenú nehnuteľnosť nadobudol J. Q., otec terajšieho žalobcu, ktorý darovacou zmluvou previedol
reálne vyčlenenú nehnuteľnosť na žalobcu, t j. parcely č. XXX a XXX (správne parcela č. XXX), toho času
zapísané na LV č. XXX, k. ú. L.. Žalobca J. Q. uvedené parcely odpredal E. Q.. Po J. Q. nadobudol reálne
vyčlenené nehnuteľnosti J. Q. a nakoniec až terajší žalovaný, a to parcely č. XXX, XXX zapísané na LV č.
XXX, k. ú. L.. Sám žalobca v konaní potvrdil (na č. l. XX spisu, ako aj pri ohliadke na mieste samom), že

spory medzi právnymi predchodcami účastníkov konania ohľadom hranice susediacich pozemkov nikdy
neboli. Žalovaný si neprivlastňoval nič, a až keď sa začalo stavebné konanie a došlo k meraniu, žalovaný
sa od žalobcu dozvedel, že užíva aj časť jeho pozemku. Na naliehanie zákonného sudcu žalobca vo
svojej výpovedi viackrát zopakoval, že žalovaný neužíva žiadnu z nehnuteľnosti inak ako boli užívanépredtým, ani si nič neprihradil. Z uvedeného je preto zrejmé, že susediace nehnuteľnosti tak, ako sú teraz
reálne oplotené a užívané, boli nadobudnuté právnymi predchodcami účastníkov tohto konania v reálne
vydelenom stave a potom pokojnou nerušenou držbou. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva

k časti nehnuteľnostiam, tak ako to uvádza v petite žaloby, hoci tieto časti nikdy neužíval on ani jeho
právny predchodca. Súd nemohol jeho žalobe vyhovieť, pretože k určeniu vlastníctva k novovytvoreným
parcelám chýba žalobcovi titul podľa platného právneho poriadku. Tým, že žalobca nepreukázal žiaden
zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, tak ako je to uvedené vyššie, súdu neostávalo iné, iba
žalobužalobcuzamietnuť.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142 ods.1O.s.p.ažalovanému,

ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznalnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenie
právaprotižalobcovi,ktorývoveciúspechnemal.Ajkeďsižalovanýuplatniltrovykonaniapredstavujúce
trovy právneho zastúpenia vo výške 1 578,84 Eur, súd mu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške
1 193,85 Eur“.

Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný, a preto je aj

nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa svojim právnym názorom, ako aj sumarizovaním skutkových
zistení dal za pravdu žalobnej iniciatíve žalobcu, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré užíva a ktoré užívali aj jeho právni predchodcovia v reálne vyčlenenom užívacom
stave ohraničenom oplotením. Mylne súd uvádza, že tieto nehnuteľnosti by mal užívať podľa tvrdenia
žalobcu žalovaný. Súd mylne uvádza skutočnosť, že užívací stav ohľadom žalovaných parciel svedčí

žalovanému, pretože tento svedčí žalobcovi, ale nekorešponduje so stavom právnym. Preto je možné
konštatovať, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205a
ods. 2 písm. d) O. s. p.). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd mal žalobe
vyhovieť, a preto ak tak neurobil, je jeho rozhodnutie zmätočné, nepreskúmateľné a je daný odvolací
dôvod podľa ust.§ 221 ods. 1 písm. f) vo vzťahu k ust.§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p.. Ďalej uviedol, že

vo veci bolo na deň 28. 08. 2014 o 09:00 hod. vytýčené pojednávanie a právny zástupca žalobcu sa
nemohol dostaviť na pojednávanie včas z objektívnych dôvodov, v dôsledku toho, že na trase R. - L.
V. B. bola vážna dopravná nehoda, o ktorej informovali aj televízne spoločnosti. Následkom dopravnej
nehody polícia odkláňala dopravu cez mesto Humenné, čo spôsobilo podstatné obmedzenie a časový
sklz, ktorý nebolo možné ani pri časovej rezerve dohnať. O tejto skutočnosti právny zástupca telefonicky

informoval žalobcu s tým, že bude meškať cca 10 minút, aby to oznámil súdu, čo žalobca aj urobil.
Súd napriek tomu bez účasti právneho zástupcu žalobcu ukončil dokazovanie a tým celé konanie a
odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Z tohto dôvodu nemal možnosť navrhnúť pred
záverečným poučením súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. návrh na dokazovanie a nemal možnosť
v zmysle ust. § 118 ods. 4 O. s. p. vyjadriť sa pred skončením konania k dokazovaniu a k právnej

stránke veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný odvolaním napadol výrok o náhrade trov konania. Podľa odvolateľa súd uplatnené trovy
právneho zastúpenia z nepochopiteľných dôvodov použijúc svojskú analógiu krátil, resp. nepriznal v

zmysle odôvodnenia rozhodnutia. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.. Navrhol rozsudok v napadnutej
časti zmeniť a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania 1 578,84 Eur a trovy odvolacieho
konania 46,78 Eur.

Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok vo veci samej potvrdiť a priznať žalovanému
náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho konania vyčíslené v podanom odvolaní.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.§ 10 ods.
1 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad ust. §

212 O. s. p. a zistil, že rozhodnutie vo veci samej je správne, aj keď z iných dôvodov ako ich uviedol
súd prvého stupňa.

Podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, či žalobca na
podaní žaloby, predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva má naliehavý právny záujem v zmysle

ust.§ 80 písm. c) O. s. p.. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov
konania výzvou zo dňa 16. 04. 2015, aby sa v lehote 7 dní písomne vyjadrili k možnému použitiu ust.§
80 písm. c) O. s. p. v prejednávanej veci.Písomným podaním zo dňa 28. 04. 2015 žalobca podal vyjadrenie v zmysle ust. § 213 ods. 2 O. s. p. s
tým, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ( § 80 písm. c) O. s. p.) je „zvýraznený
samotnou skutočnosťou, že žalobca J. Q. odpredal svojmu synovcovi (pôvodný žalobca v 1.rade) svoje

pozemky v stave, v akom sa tieto spolu s oplotením nachádzajú v teréne a v stave, v akom sa pozemky
aj právnymi predchodcami žalobcu v minulosti vždy užívali. Žalobca má záujem na určení vlastníckeho
práva aj z dôvodu, aby nedošlo ku spochybňovaniu prevodu vlastníckych práv a rozsahu tohto prevodu.
Žalobca sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva ku novovytvoreným parcelám č. XXX/X a XXX/
X, ktoré sú vyčlenené z parciel XXX a XXX a ktoré neboli právne prevedené zo žalobcu na E. Q.;

ich skutočným vlastníkom je žalobca, a preto sa žalobca domáha svojich vlastníckych práv, ktoré sú
nepremlčateľné a ktorých ochrana je garantovaná Ústavou SR a právnymi predpismi“.

Žalovaný na výzvu súdu podaním zo dňa 27. 04. 2015 v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. oznámil, že
absenciu naliehavosti právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení žalovaný namietal už pri prvom
úkone vo veci samej (vyjadrení) a viackrát aj v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalovaný má za to, že

žalobcom nebol naliehavý právny záujem nijako preukázaný a tento nebol ani riadne hodnotený súdom
(s ohľadom na procesnú hospodárnosť). V neprospech žalobcu svedčí nielen to, že nie je vlastníkom ním
deklarovaných častí parciel, čo vyplýva z údajov z katastra nehnuteľností (ktoré, ak sa nepreukáže opak
sú hodnoverné), no aj to, že hranice sa nemenia už desaťročia. V konaní žalobca vôbec nepreukázal,
žeby sporné časti parcely (novovytvorené geometrickým plánom) niekedy v minulosti vôbec žalobca

užíval. Sám žalobca aj prostredníctvom pôvodného žalobcu v 1.rade, približne okolo roku 2002 posunuli
oplotenie vo svoj prospech (a v neprospech žalovaného), čo vyplynulo aj z ohliadky konanej dňa 16.
10. 2013. Tento stav bol žalovaný ochotný akceptovať, ale len z dôvodu úmyslu vystaviť si rodinný
dom, kde v rámci stavebného konania mu začal robiť nezmyslené prieky práve žalobca, a to svojimi
domnelými a vykonštruovanými nárokmi (pre odlivku medzi stavebnou parcelou a susednou parcelou).

Neskôr žalobca rozšíril ďalšie svoje nároky, a preto sa žalovaný rozhodol ukončiť pôvodné stavebné
konanie a začať nové, kde sa rozhodlo o inom umiestnení stavby. Žalobca napriek tomu pokračuje
v nezmyselnom konaní, na ktoré mu žalovaný nedal žiaden podnet, a preto sa žalovaný rozhodol už
neustupovať a brániť svoje práva.

Odvolací súd vzhľadom na písomné vyjadrenie účastníkov konania k možnému použitiu ust. § 80 písm.
c) O. s. p., ktoré je potrebné na prejednanú vec právne aplikovať uzatvára:

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. XXX/X - zastavané
plochy o výmere XX m2 a č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, .k. ú. L., ktoré sú vytvorené z parciel

registra „C“, parcely č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. XXX - záhrady
o výmere X XXX m2 zapísané na LV č. XXX, k. ú. L., ku ktorým je ako vlastník zapísaný žalovaný.
Synovec žalobcu E. Q. je vlastníkom susediacich parciel registra „C“ parcela č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. XXX - záhrady o výmere X XXX m2 zapísané na LV č. XXX, k.
ú. L.. E. Q., synovec žalobcu, pôvodne vystupoval v konaní ako žalobca v 1.rade, ale skôr než sa začalo

vo veci konať vzal žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť. Z uvedeného dôvodu súd prvého
stupňa uznesením zo dňa 03. 07. 2012, č. k. 4C/35/2012-55 konanie vo vzťahu pôvodného žalobcu
v 1.rade E. Q. ku žalovanému zastavil postupom podľa ust.§ 96 ods. 1, 3 O. s. p.. V ďalšom konaní
súd konal so žalobcom J. Q., ktorý ale nie je vlastníkom susediacich pozemkov so žalovaným (nie je
vlastníkom parcely č. XXX a parcely č. XXX), lebo uvedené pozemky žalobca J. Q. previedol v roku 2002

na pôvodného žalobcu v 1.rade E. Q., a to kúpnou zmluvou spísanou pod č. V Nz XXX/XXXX, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra pod č. V XXXX/XXXX dňa 27 06. 2002.

Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správnu
právnu normu a či ju správne interpretoval. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa z

dôvodu procesnej ekonómie mal v prvom rade vyriešiť otázku, či žalobca má na požadovanom určení
vlastníckeho práva naliehavý právny záujem v zmysle ust.§ 80 písm. c) O. s. p., ak nie je vlastníkom
susediacich pozemkov parcely č. XXX, XXX zapísaných na LV č. XXX, k. ú. L. a tieto ani neužíva.

Povinnosťou súdu je interpretovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku predovšetkým

z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd.

Podľa ust.§ 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie či tu právny vzťah alebo právo je, či nie
je, je v zmysle ust.§ 80 písm. c) O. s. p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý

právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem
podľa ust.§ 80 písm. c) O. s. p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie taktického)
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností
tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie
je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobcu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu

vecnej opodstatnenosti žaloby.

Žalobcaodôvodňovalnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenírozpormivužívanípredmetných
nehnuteľností so žalovaným a možnosťou vyriešiť otázku vlastníctva v prospech žalobcu ku
novovytvoreným parcelám.

Je potrebné zdôrazniť, že predmetná žaloba svojim obsahom je žalobou o určenie hranice, kde ide o
vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a že určenie hranice vyjadruje určenie, ktorá
časť spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susedných pozemkov. Spor o určenie hranice je
sporom vlastníckym v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník

právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. I keď vlastník sa môže domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva, predovšetkým žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do jeho
vlastníckeho práva, z okruhu prípustných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani
žalobu o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom, ak má na požadovanom určení

žalobca naliehavý právny záujem.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca v predmetnom konaní naliehavý právny
záujem nepreukázal. V neprospech žalobcu svedčí predovšetkým to, že nie je vlastníkom susediacich
pozemkov, čo vyplýva z údajov z katastra nehnuteľností, najviac žalobca v konaní nijako nepreukázal,

žeby novovytvorené parcely užíval. Možno zhrnúť, že rozsudok súdu určujúci, že žalobca je vlastníkom
novovytvorených parciel č. XXX/X a č. XXX/X vzniknutých z parciel č. XXX a XXX nemôže byť v
danom prípade spôsobilý zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo nijako
nepreukazuje a pozemok, ku ktorému žiada určiť vlastnícke právo, ani neužíva.

So zreteľom na túto povahu a podstatu konania o určenie hranice medzi susediacimi pozemkami,
žalobca nemá právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c) O. s. p.), lebo nie je
vlastníkom susediaceho pozemku a nemôže byť v danom prípade spôsobilý zmeniť - zlepšiť (svoje
právne postavenie). Žalobca nielenže nepreukázal, že je vlastníkom susediacich parciel, ale žiadané
novovytvorené parcely č. XXX/X a č. XXX/X ani v súčasnosti neužíva. Keďže žalobca v konaní

nepreukázal naliehavý právny záujem podľa ust.§ 80 písm. c) O. s. p. na určení vlastníckeho práva
k novovytvoreným parcelám, za takéhoto stavu rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba
zamietnutá, je vecne správne a odvolací súd postupom podľa ust.§ 219 O. s. p. rozsudok súdu prvého
stupňa o zamietnutí žaloby potvrdil.

K odvolacej námietke žalobcu, že právny zástupca žalobcu sa nemohol z objektívneho dôvodu
zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 28. 08. 2014, čím mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, odvolací súd uvádza, že na nariadenom pojednávaní bol prítomný osobne žalobca, ktorý
pred začatím pojednávania ospravedlnil neprítomnosť svojho právneho zástupcu uvádzajúc, že: „podľa
jeho vedomostí bola na ceste jeho právneho zástupcu havária a zrejmé z tohto dôvodu bude na

pojednávanie meškať“. Z uvedeného nevyplýva, aby žalobca žiadal odročiť pojednávanie z dôležitého
dôvodu postupom podľa ust. § 119 O. s. p.. Preto účastníkovi konania - žalobcovi, ktorý bol prítomný
na pojednávaní a nežiadal o odročenie pojednávania (súhlasil s tým, aby súd pojednával), hoci jeho
zástupca zvolený na celé konanie mal meškať na pojednávanie z dôvodu havárie, nebola postupomsúduodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Naviacvuznesenízodňa23.05.2012,č.k.4C/35/2012-23bol
žalobca upovedomený, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť skôr ako súd vyhlási uznesenie,
ktorým ukončí dokazovanie. Ust.§ 114 ods. 1 O. s. p. vyžaduje požiadavku rozhodnúť o veci spravidla

na jedinom pojednávaní. V predmetnej veci bolo vytýčených viacero pojednávaní, a to v dňoch 03. 07.
2012, 13. 08. 2013, 16. 10. 2013, 05. 06. 2014 a 28. 08. 2014. Na uvedených pojednávaniach s výnimkou
pojednávania nariadeného na deň 05. 06. 2014 (uvedené pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť
právneho zástupcu žalobcu) a s výnimkou pojednávania nariadeného na deň 28. 08. 2014 sa právny
zástupca žalobcu na jednotlivých pojednávaniach zúčastnil. Účastníkovi - žalobcovi tak nebolo odňaté

právo zahrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci.

K odvolacej námietke týkajúcej sa priznaných trov konania odvolací súd uvádza, že výrok o trovách
konania je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa síce správne aplikoval ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v zmysle zásady úspechu žalovaného uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Pri priznávaní trov právneho

zastúpenia však nebol súd prvého stupňa dôsledný.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie

rozhodnutia totiž dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
právnepredpisyaakýmiúvahamisaspravovalprirozhodovaníovecisamej.Právoúčastníkananáležité
zdôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho
rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

Odňatie možnosti konať pred súdom spočívalo v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v časti trov
konania pre nedostatok dôvodov.

Náležité zdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je súčasťou účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky vrátane práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie

rozhodnutia musí byť stručné, jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné v rámci podaných opravných
prostriedkov účastníkmi konania.

Z obsahu spisu sp. zn. 4C 35/2012, z ktorého bola prejednávaná vec sp. zn. 4C 71/2013 vylúčená,
vyplýva, že Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Co 119/2012 - 71 zo dňa 19.12.2012 zmenil

uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C 35/2012 - 55 zo dňa 03.07.2012 vo výroku o
trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške 237,90 Eur
a uložil vtedy žalovanému v 1. rade E. Q. povinnosť zaplatiť ju právnemu zástupcovi žalovaného. Z
odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za
tri úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 14.06.2012, vyjadrenie k žalobe

zo dňa 15.06.2012 a účasť na odročenom pojednávaní dňa 03.07.2012, spolu 132,05 Eur (2 x 58,69
Eur, 1 x 14,67 Eur). Súd priznal tiež režijný paušál za tri úkony vo výške 22,89 Eur (3 x 7,63 Eur) a
sumu 43,41 Eur ako 1/2 náhrady cestovných nákladov a náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou
na pojednávaní z dôvodu, že právny zástupca žalovaného sa zúčastnil tohto pojednávania aj v súvislosti
so žalobou žalobcu v 2. rade, kde tento nárok naďalej trvá. Súd tiež pripočítal 20 % DPH vo výške 39,55

Eur. Vo vzťahu k zníženiu sadzby tarifnej odmeny o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov uviedol, že k zníženiu o 50 % môže dôjsť v tom prípade, ak právny zástupca
vykonal spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Odvolací súd konštatoval, že
takáto situácia v prejednávanej veci nenastala. Žalovaný je jediným pasívne legitimovaným účastníkom
v tomto konaní a jeho právny zástupca tak poskytol právnu pomoc iba tomuto účastníkovi konania. Z

jeho strany tak nešlo o vykonanie spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

V danej veci je potrebné si uvedomiť tú skutočnosť, že právny zástupca žalovaného zastupoval iba
jedného klienta, preto za úkony právnej pomoci už raz súdom priznané (prevzatie a príprava zastúpeniazo dňa 14.06.2012, vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.06.2012 a účasť na odročenom pojednávaní dňa
03.07.2012) vrátane už raz priznaného režijného paušálu, mu odmena a príslušný režijný paušál
nepatrí. Opačný názor by viedol k absurdnej situácii, kedy by právnemu zástupcovi žalovaného patrila

odmena a režijný paušál za ten istý vykonaný úkon podľa počtu žalobcov, nie podľa počtu klientov,
ktorých zastupuje. V prejednávanej veci boli prevzatie a príprava zastúpenia vykonané iba vo vzťahu
k jednému klientovi, vyjadrenie podal právny zástupca žalovaného v tej istej veci, keď bol navyše
uplatnený iba jediný nárok a právny zástupca žalovaného sa zúčastnil na pojednávaní, kde zastupoval
iba jedného klienta. Nič na tom nemení skutočnosť, že konanie pokiaľ sa týka žalobcu v 1. rade bolo

zastavené, pretože takýto procesný postup nemôže mať vplyv na výšku trov konania, keď právny
zástupca žalovaného zastupoval iba jediného klienta. Z tohto dôvodu nie je celkom zrejmé, z akých
dôvodov súd prvého stupňa priznal odmenu za prevzatie a prípravu zo dňa 14.06.2012 a účasť na
pojednávaní dňa 03.07.2012 v oboch konaniach (a nepriznal tak napríklad odmenu za úkon vyjadrenie k
žalobe zo dňa 15.06.2012). Z uvedených hľadísk je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Uvedené sa
vzťahuje taktiež aj na náhradu cestovného a náhradu za stratu času cestou na pojednávanie konané dňa

03.07.2012,keďtakýmtospôsobomdošlokduplicitnémupriznaniunáhradrazvkonanívedenompodsp.
zn.4C35/2012vovýške1arazvtomtokonanívplnejvýške.Súdprvéhostupňasastoutoskutočnosťou
náležite nevysporiadal. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prezentovaný právny názor nie je
v žiadnom prípade v rozpore s právnym názorom vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2Co 119/2012, kde bolo skonštatované, že nie je možné aplikovať ust. § 13 ods. 2 vyhl. 655/2004

Z.z. aznížiťodmenuo50%,keďženejdeospoločnéúkonyprizastupovanídvochaleboviacerýchosôb.
Na uvedenej skutočnosti sa nič nezmenilo, nemá to však vplyv na to, že právny zástupca žalovaného
zastupoval iba jedného klienta a nemôže mu byť priznaná duplicitná odmena za vykonané úkony, režijný
paušál ani náhrady hotových výdavkov (cestovné) a náhrada za stratu času.

Podľa § 147a ods. 1, 2, 6 O.s.p.,ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe
žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá
sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie,
právo od neho požadovať sumu 15 eur.

Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa
odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného
požadovať sumu 100 eur.

O práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá

vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

Vo vzťahu k priznaniu náhrady za zmarené pojednávanie v zmysle ust. § 147a O.s.p., odvolací súd
dáva do pozornosti, že náhradu za zmarené pojednávanie nie je možné zaradiť medzi trovy konania a o
tomto nároku malo byť rozhodnuté osobitným výrokom. Je tomu tak preto, že sa nejedná o trovy konania,

ktoré sú spravidla priznávané s ohľadom na výsledok sporu. Pri náhrade za zmarené pojednávanie ide o
osobitný nárok, ktorý patrí tomu účastníkovi, ktorý sa na pojednávanie dostavil, pričom druhá procesná
strane zmarila konanie takéhoto pojednávania. Bez významu je tu tá skutočnosť, ktorý účastník bol v
konaní v konečnom dôsledku úspešný.

Žalovaný však namietal nepreskúmateľnosť pokiaľ ide o nepriznanie odmeny „aj za účasť na zmarenom
pojednávaní za zastúpenie vo výške 61,87 Eur“. V tomto smere treba dať žalovanému za pravdu,
že z daného odseku jednoznačne nevyplýva, či odmena za úkon zastúpenie na pojednávaní bola
alebo nebola priznaná. Napriek nie celkom presnej formulácii z kontextu celého odôvodnenia však
vyplýva, že prvostupňový súd priznal žalovanému náhradu vo výške 100 Eur za zmarené pojednávanie,

pričom mu nepriznal odmenu za úkon právnym zástupcom žalovaného označený vo vyúčtovaní ako
„Návrh žalovaného zo dňa 12.06.2014 na uplatnenie náhrady a trov konania za zmarené pojednávanie“,
bod 10. Nepriznanie uvedeného úkonu je možné považovať za správne, nakoľko ide o uplatnenie
nároku procesným spôsobom, ktoré nemá súvis s vecou samou, jedná sa o čisto procesný návrh, ktorý
žalovaný mohol a nemusel uplatniť. Analogicky je ho možné považovať za uplatnenie, resp. vyčíslenie

trov konania, za ktoré odmena nepatrí. Súd prvého stupňa však správne priznal odmenu za účasť na
odročenom pojednávaní konanom dňa 05.06.2014 vo výške 1, t.j. 15,47 Eur.Pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za štyri úkony právnej pomoci - porady s klientom dňa 09.08.2013,
dňa 14.10.2013, dňa 03.06.2014 a dňa 25.08.2014 odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a rovnako ako súd prvého stupňa nemá za osvedčené účelnosť

vykonaných úkonov. V tejto časti nebolo odvolanie žalovaného dôvodné.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania a rovnako aj
o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.