Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104116333
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8104116333.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: L.. O. P. - MARKO, Kvetná 23, 080 01 Prešov, IČO:
32 939 949, právne zastúpeného JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice,
proti odporkyniam: 1. V. O., nar. XX. 7. XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., 2. L.. O. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. XX, XXX XX A., obidve právne zastúpené Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS,
s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, o zaplatenie 6.176,10 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 20C/262/2004-459 zo dňa 03.04.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporkyni v 1. rade trovy konania vo výške 2.859,57 Eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 92,61 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške

2.766,96 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni v 2. rade trovy konania vo výške 2.450,75 Eur
pozostávajúceztrovprávnehozastúpenianaúčetjejprávnehozástupcu,vlehote3dníodprávoplatnosti
uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd

rozhodol o výške trov konania na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.,
ktorá je účinná od 01.01.2005, pričom tieto trovy určil aj k dátumu 28.10.2004, kedy uvedená vyhláška
nebola ešte účinná. Nesprávne vypočítaná základná sadzba tarifnej odmeny má za následok nesprávny
výpočet celkových trov konania. Zároveň poukázal na to, že výška trov je neúmerná voči pohľadávke.
Taktiež, že súd prvého stupňa neposudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na vyššie
uvedené navrhol, aby súd nepriznal odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania úplne alebo sčasti.

Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne namietali, že odvolanie nebolo podané v lehote, a preto je potrebné
vyžiadať potvrdenie z pošty, kedy predmetné odvolanie bolo na poštu podané. Uviedol, že na strane
navrhovateľa nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že v prejednávanej veci neboli splnené
podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. Odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu nemožno považovať za dostatočné v

súladesustanovením§157ods.2O.s.p.Toznamená,žesúdmusínáležiteodôvodniťsvojerozhodnutie.
Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zozáruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné
verejnosťou.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivýprocesjeajprávoúčastníkakonaniana
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu z Slovenskej republiky IV. 115/03).

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí
z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti
Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,

kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto

požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody
hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či

účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý
mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani

nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol , že odporkyne boli v konaní úspešné
a preto im prináleží náhrada trov konania. Vo svojom rozhodnutí sa vôbec nevyrovnal s možnosťou
aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorá umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za

výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa posudzovaný
ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada

predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj
zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka
z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa
musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyporiadať
s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. Zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto

záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové
a zárobkové pomery účastníkov konania, zistiť vzťah medzi účastníkmi konania a až po zistení
všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného
ustanovenia posúdi či sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. alebo nie.Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. nevyrovnal, jeho rozhodnutie o
náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné.

Za tohto stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením § 221
ods. 1 písmeno f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu napadnutého uznesenia tiež vyplýva , žel, že súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi
odporkýň v 1. a 2. rade dvakrát odmenu za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia dňa
28.10.2004 vo výške 168,65 Eur, pričom uviedol, že podľa § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (t.j. 6.176,10 Eur) je 210,81 Eur, pričom táto sa
zníži v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 % t.j. 105, 41 Eur, resp. o 20 %, t.j. na 168,65 Eur (v znení
účinnom do 31.05.2010 - pôvodne § 13 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 31.05.2009), ak ide o

spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

V zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb účinnej od 01.04.2002 do 01.01.2005 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty: od 20.000,-Sk do 200.000,- Sk je

1.250,-Sk + 3 % zo sumy prevyšujúcej 20.000,-Sk.

V danom prípade je hodnota sporu 186.061,20 Sk, t.j. 6.176,10 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby (z 28.10.2004) z tarifnej hodnoty konania je 6.231,83,-Sk (t.j. 206,86 Eur).

Pokiaľ sa týka námietky právneho zástupcu odporkýň, že odvolanie navrhovateľa bolo podané
oneskorene, odvolací súd uvádza, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručené dňa 22.04.2014 a 15-dňová lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi
plynúť nasledujúci deň - t.j. 23.04.2014. Z podacej pečiatky na obálke (v spise na č.l. 464) vyplýva,

že navrhovateľ podal odvolanie na pošte dňa 07.05.2014, t.j. v posledný deň lehoty, a teda predmetné
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.