Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010194
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814010194.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Milana Repáňa, na verejnom zasadnutí konanom 2. júna 2015 prejednal odvolanie
podané obžalovaným B. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/99/2014-97 z 20.1.2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/99/2014-97 z 20.1.2015 bol obžalovaný B. J. uznaný
za vinného, že:

1./ dňa 7.6.2013 v Lokci riadne prevzal výzvu Okresného súdu Námestovo na nastúpenie do výkonu
trestu zo dňa 30.5.2013, č.k. 4T/114/2012, bez vážneho dôvodu nenastúpil trest odňatia slobody uložený

rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/114/2012 zo dňa 9.4.2013, právoplatný dňom
30.5.2013, ktorý trest mal nastúpiť najneskôr do 17.6.2013 v čase od 08.00 do 14.00 hod. do Ústavu
na výkon väzby Žilina, z dôvodu čoho Okresný súd Námestovo dňa 17.1.2014 pod sp.zn. 4T/114/2012
vydal príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, na základe čoho bol dňa 5.2.2014 o
12.00 hod. v Námestove policajnou hliadkou Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne zatknutý a
následne bol dňa 5.2.2014 o 14.10 hod. policajnou hliadkou OR PZ v Dolnom Kubíne predvedený do

výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby v Žiline,

2./ dňa 19.12.2013 v Lokci riadne prevzal výzvu Okresného súdu Námestovo na nastúpenie do výkonu
trestu zo dňa 12.12.2013, č.k. 6T/86/2012, bez vážneho dôvodu nenastúpil trest odňatia slobody uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/86/2012 zo dňa 14.12.2012, právoplatný
dňom 14.1.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/86/2012 zo dňa

3.12.2013, právoplatným dňom 3.12.2013, ktorý trest mal nastúpiť najneskôr dňa 7.1.2014 v čase od
08.00 do 14.00 hod. do Ústavu na výkon väzby Žilina, z dôvodu čoho Okresný súd Námestovo dňa
16.1.2014 pod sp.zn. 6T/86/2012 vydal príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, na
základe čoho bol dňa 5.2.2014 o 12.00 hod. v Lokci policajnou hliadkou Okresného riaditeľstva PZ v
Dolnom Kubíne zatknutý a následne bol dňa 5.2.2014 o 14.10 hod. policajnou hliadkou OR PZ v Dolnom
Kubíne predvedený do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby v Žiline,

čím spáchal pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., za čo bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon
trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20.1.2015 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor sa nevyjadril a obžalovaný B. J. prehlásildoslova: „Zahlasujem odvolanie proti výrokom o vine aj treste, ktoré aj hneď do zápisnice odôvodním
a odôvodňujem nasledovne: Ja by som chcel, aby mi bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.
To je všetko.“

Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného B. J. nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom obžalovaný B. J. prehlásil, že upresňuje svoje
odvolanie s tým, že pokiaľ ide o výrok o vine rozsudku okresného súdu, voči tomu odvolanie nepodáva,

v tejto časti ho berie späť, ale trvá na odvolaní proti výroku o treste, lebo by chcel podmienku. Prokurátor
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, pretože rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za zákonný.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo

zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný B. J. po úprave rozsahu svojho odvolania zotrval na tom, že odvolanie proti výroku o treste
podáva len preto, lebo by chcel za spáchaný skutok len podmienku.
Pri absencii konkrétnych odvolacích námietok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o druhu a výmere
trestu odvolací súd preskúmal výrok o treste a vzhľadom na vyššie vyslovený záver o právnej kvalifikácii
súdeného skutku stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru

uloženého trestu obžalovanému. Trest tak, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je
v súlade so zákonom a uložený trest považuje odvolací súd za primeraný. K
odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný
súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti

pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnejčinnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Nemožno opomenúť, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne aplikoval ustanovenie § 348 ods.
1 Tr. zák., ako i § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. Rovnako ako súd prvého stupňa
ani odvolací súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Stavu veci a zákonu zodpovedá i
aplikácia ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a obžalovaný B. J. bol správne na výkon trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

KodvolacejargumentáciiobžalovanéhoB.J.odvolacísúdpoznamenáva,žekonajúcesúdynerozhodujú
pri druhu a výmere trestu podľa predstáv páchateľa, ale na podklade riadne zisteného skutkového stavu,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, súvisiaceho s rozhodnutím súdu o druhu a výmere trestu a na
podklade zákonom určených kritérií.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa. Napriek tomu poukazuje odvolací súd na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku:
„Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej
sadzby. Pokiaľ súd v prípade obžalovaného neuvažoval o uložení alternatívneho druhu trestu, prípadne

podmienečného trestu odňatia slobody, bolo tomu tak s prihliadnutím na jeho kriminálnu minulosť
(odpis z registra trestov), obžalovanému boli v minulosti opakovane ukladané tresty na slobode, ktoré
vzhľadom na počet jeho záznamov v registri trestov zrejme nemali prevýchovný účinok, a tiež na jeho
postoj k samotnému prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Súd dospel k názoru, že z hľadiska naplnenia
účelu trestu, vrátane potrieb generálnej a individuálnej prevencie, bolo priam nevyhnutným uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody.“

Takéto dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o druhu a výmere trestu považuje
odvolací súd za úplné a správne, a preto na ne poukazuje a nemá k nim čo viac dodať. Odvolací
súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku obžalovaným,

a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného B. J. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.