Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413205943
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413205943.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v právnej veci navrhovateľky:
S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. J. L.S., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom
Jazerná 19, Nové Zámky, IČO: 40 353 729, vedľajší účastník na strane navrhovateľky: Občianske
združenie "Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Košice, Park Angelinum 18, zast.
predsedom K.. Z. N., právne zast. JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice,

IČO: 319 436 83, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Laurinská
3, IČO: 36 861 545, zast. konateľom a advokátom Z.. S. Y., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 156,87 eur, ktoré jej mal odporca vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zastavuje.

Súd návrh v časti, podľa ktorej navrhovateľka navrhla, aby súd zakázal odporcovi uplatňovať si nároky
vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných
podmienok v rozhodcovskom konaní, zastavuje.

Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej 41, Košice, pod sp. zn.

2C/3444/2012 z 19.01.2012 v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu 466,16 eur, na účet
právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tun. súdu súdny poplatok za návrh v sume 331,50 eur, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu sa podaným návrhom doručeným tun. súdu dňa
25.03.2013, domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej 41,
v Košiciach, pod sp. zn. 2C/3444/2012 z 19.01.2012, v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách
konania, keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých mala s odporcom uzatvoriť poistnú zmluvu,
ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých

účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť odporcovi riadne doručený, pričom má za
to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie
a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe
toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie
napadnutéhorozhodcovskéhorozsudku.Dôvodynazrušenierozhodcovskéhorozsudkubolivzhliadnuté

v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov. Zároveň sa domáhala, aby súd zakázal odporcovi uplatňovať si nároky vzniknutéz ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok
v rozhodcovskom konaní. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania v prípade úspechu. Neskorším
podaním pod názvom „zmena žalobného návrhu“, sa okrem pôvodného petitu návrhu domáhala aj

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 156,87 eur, ktoré mal odporca vyplatiť navrhovateľke,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto odôvodnila podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., o
ochrane spotrebiteľa.

Právny zástupca navrhovateľky po otvorení pojednávania dňa 23.03.2015, uviedol, že berie späť návrh v

časti, podľa ktorej sa navrhovateľka domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 156,87
eur, ktoré jej mal odporca vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a tiež v časti, podľa ktorej
navrhovateľka navrhla, aby súd zakázal odporcovi uplatňovať si nároky vzniknuté z ním uzatváraných
rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom
konaní podľa § 96 ods. 1 O.S.P., a preto súd konanie podľa vyššie uvedeného ust. § zastavil, v týchto
dvoch častiach.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť na základe skutočností, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná do štandardnej
typovej poistnej zmluvy, bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV.
rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľky, má prvky

nezákonnosti, a z dôvodu, že odpor mohla podať len do 5 dní, a za podanie by musela zaplatiť, okrem
tohoneprebiehalosúdnekonanie,nemalamožnosťsaústnevyjadriťkveci,anemalamožnosťanivybrať
si rozhodcu. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, a nebola navrhovateľke oznámená, ani zo
strany sprostredkovateľa poistenia. Mal za to, že rozhodca nemal danú právomoc vydať rozhodcovský
rozsudok, vzhľadom k neplatnej rozhodcovskej doložke. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov

konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť
individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa jej mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.

Odporca ďalej namietal, že podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo
inej podnikateľskej činnosti“. A podľa jeho názoru navrhovateľka v čase uzatvárania poistnej zmluve
mala ako živnostník v predmete činnosti uzatváranie poistných zmlúv, dokonca túto činnosť vykonávala
ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy pod ev.

č. 44894 od 27.10.2008 do 30.04.2009. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že navrhovateľka mala
postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré odporca predáva. Číslo registrácie
navrhovateľky v NBS, ako sprostredkovateľa poistenia a poradcu v danej oblasti bolo VSP 084462.
Na základe tejto skutočnosti odporca mal za to, že navrhovateľka bola plne informovaná o možnosti
rozhodcovskú doložku prijať, alebo neprijať podľa predloženého „Záznamu o informáciách...“, ktoré

poskytol sprostredkovateľ klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy, musel si byť vedomí, že ak ju príjme,
potom aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jeho poistný vzťah. Preto navrhovateľka musí
preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej
podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných zmlúv, s identickou rozhodcovskou
doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v

kontexte zmluvy.

Dňa 01.06.2015, súd pojednával v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky podľa
§ 101 ods. 2 O.S.P., ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, a ani žiadnym spôsobom nepožiadal súd o
odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania, a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: spisom Arbitrážneho súdu v Košiciach č.
k. 2C/3444/2012, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 16.04.2013, kópiami rozhodnutí iných súdov
v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku predloženým odporcom, návrhmi zo strany odporcu

na zamietnutie návrhu vždy z iného dôvodu, procesnými návrhmi odporcu na prerušenie konania,
uznesením súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu o prerušení konania, ďalším návrhom
odporcu na zamietnutie žaloby, faktúrami, chronológiou poistných zmlúv predložených odporcom zo
strany navrhovateľky, zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 08.09.2008 medzi odporcom anavrhovateľkou, Osvedčením o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov
zaistenia, Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, rozsudkami okresných
a krajských súdov Slovenska v obdobných právnych veciach, ktoré predložil odporca, vyjadrením

vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky zo dňa 30.06.2014, uznesením odvolacieho súdu v Nitre
zo dňa 28.11.2014, uznesením Ústavného súdu zo dňa 07.05.2014, ďalšími rozsudkami okresných
súdov v obdobných veciach, ako aj Najvyššieho súdu SR, Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu,
vyjadrením odporcu k návrhu, informáciou o inom rozsudku v obdobnej veci, kópiou rozsudku tun. súdu
6C/187/2013, a zistil tento skutkový a právny stav.

Prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že na návrhu trval v celom
rozsahu, s tým, že za dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku považoval ust. § 40 ods. 1, písm. c)
Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., keď navrhovateľka namieta platnosť rozhodcovskej
doložky pod písmenom g), pretože v konaní bola porušená rovnosť rozhodcovského konania, písmeno
j), pretože boli porušené právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka uzatvorila s odporcom

poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky, pričom ide o tzv. typovú zmluvu.
Čo sa týka rozhodcovskej doložky poistnej zmluvy, podľa právneho zástupcu navrhovateľky, ak odporca
tvrdí, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, tak, v zmysle § 53 ods. 3 OZ, ako čl. 3,
ods. 2, 3, pod odseku Smernice č. 93/13/EHS, je dôkazné bremeno na strane odporcu. Podľa názoru
právneho zástupcu skutočnosť, že navrhovateľka v čase uzatvorenia poistnej zmluvy s odporcom bola

sprostredkovateľkou poistných zmlúv a túto činnosť vykonávala pre odporcu za finančnú odmenu, nič
nemení na skutočnosti, že navrhovateľka bola, alebo je spotrebiteľkou v tomto zmluvnom vzťahu a
odporca bol dodávateľom.
K podaniu odporcu zo dňa 22.05.2015, o tom, že tu existuje ďalší dôvod na zamietnutie návrhu z dôvodu
novelizáciezákonač. 233/1995Z.z.ExP,vrámcizák.č. 335/2014Z.z.,bod 49,saza§243c,vložilnový

§ 243d, a ustanovenie je platné a účinné od 01.01.2015, uviedol, že má tri výhrady voči tomuto podaniu
a to, ak by sa súd stotožnil s týmto vyjadrením ostala by nevyriešená otázka náhrady trov konania,
navrhovateľke vznikli trovy konania, a celá situácia sa začala v čase, keď ešte o § 243d ExP, nikto
ani netušil, po ďalšie, odporca tak trošku vytrhol z kontextu toto prechodné ustanovenie Exekučného
poriadku, pretože prechodné ustanovenie je obsiahnuté aj v O.S.P., v § 372w, zavedený takisto zákonom

č. 335/2004 Z.z. novelou ExP, a v neposlednom rade jedným z účelov O.S.P., je aj výchovné pôsobenie
na subjekty práva, tak, aby rešpektovali zákony. V danom prípade odporcovi vyhovuje, že je tu akési
prechodné ustanovenie ExP, ale odporca sa nezdráhal dňa 24.03.2015, teda len pár dní od uplynutia
lehoty, v ktorej zanikla vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov podať návrh na výkon exekúcie, o čom
založil do spisu dôkaz a to upovedomenie o začatí exekúcie.

Výpoveďou navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že trvala na podanom návrhu, ako aj na prednese
svojho právneho zástupcu, a uviedla, že v čase uzavretia poistnej zmluvy v roku 2008, vykonávala
sprostredkovanie pre odporcu pre uzatváranie poistných zmlúv, na základe zmluvy o sprostredkovaní
poistenia, mala aj živnostenské oprávnenie, ktorý jej na takýto predmet činnosti bol vydaný príslušným

úradom, Daňovým úradom a túto činnosť vykonávala pre odporcu v rokoch 2008 a 2009, nepamätala sa
kedy došlo k ukončeniu, a poistnú zmluvu, ktorá je predmetom sporu uzatvárala so sprostredkovateľkou
p. X.. Čo sa týka uzavretia poistnej zmluvy, uviedla, že pri nástupe do pracovného pomeru k odporcovi
podmienkou odporcu bolo pred uzavretím zmluvy o sprostredkovaní poistenia, že najprv musí uzavrieť
poistnú zmluvu s odporcom, a až následne sprostredkovateľskú zmluvu. Uviedla, že absolvovala dva

krát školenie u odporcu v súvislosti s poistnými zmluvami, ale ani na jednom školení nebolo hovorené
o rozhodcovskej doložke, to, že akým spôsobom má byť uzatváraná a čo je jej obsahom. Pre ňu to
znamenalo, že keď uzatvárala poistné zmluvy s inými občanmi, tiež ich nepoučovala aké následky môže
mať rozhodcovská doložka, resp. Osobitné zmluvné dojednania k zmluve.
K samotnej poistnej zmluve uviedla, že nemala vedomosti o tom, že má odporcovi niečo zaplatiť, v

súvislosti s poistnou zmluvou, keď požiadala o jej zrušenie, a po jej zrušení jej odporca oznámil, čo má
zaplatiť, to aj zaplatila, a tým považovala poistnú zmluvu za ukončenú. Prekvapilo ju upovedomenie
Arbitrážneho súdu, že sa začalo arbitrážne konanie, spolu aj s rozsudkom Rozhodcovského súdu,
ktorýmbolazaviazanáodporcovizaplatiťnejakúpeňažnúsumu,pričomodporcajupredpodanímvecina
Arbitrážny súd nevyzval k tomu, že by mala niečo zaplatiť. Čo sa týka okolnosti uzavretia poistnej zmluvy

s odporcom, túto uzavrela na pracovisku odporcu, kde bola p. X., tá jej ju predložila, navrhovateľka ju
podpísala, povedala jej koľko bude mesačne platiť, čoho sa týka zmluva, ale čo sa týka rozhodcovskej
doložky nepovedala jej o nej nič, ako ani o možnosti, že v prípade neplatenia poistnej zmluvy odporca
odovzdá celú vec arbitrážnemu súdu. Uviedla, že túto poistnú zmluvu podpísala, a až následne potompodala žiadosť o uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, ktorú s ňou uzatvoril odporca, ktorý povedal,
že nepotrebuje, aby navrhovateľka predložila živnosť, iba potvrdenie z Daňového úradu. Uviedla, že
odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodala.

Prednesom právnej zástupkyne odporcu, bolo súdu preukázané, že odporca s návrhom nesúhlasil, a
považoval ho za nedôvodný, navrhoval ho zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v žalobnom návrhu
absentujú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, lebo je neúplný z hľadiska § 79 O.S.P., a
neurčitý z hľadiska § 40 a 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že rozhodcovská doložka

v danom prípade bola dojednaná individuálne, a preto nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy, nakoľko navrhovateľka bola upozornená zo strany sprostredkovateľa poistenia na mimosúdne
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, informovaná o tom, čo obnáša Zákon o rozhodcovskom
konaní v rozsahu, ktorý si sama určila, a nikto ju poistné dokumenty nenútil podpísať. Poistnú zmluvu
podpisovala na dvoch miestach, vrátane VOP, a vrátane Osobitných zmluvných dojednaní, obsahom
ktorých bola aj rozhodcovská doložka, ako aj Záznam o potrebách a požiadavkách klienta k poistnej

zmluve, pričom potvrdila sprostredkovateľke, že nepotrebuje k poistnej zmluve nič vysvetliť, ani doplniť,
a že súhlasí s navrhovaným produktom v plnom rozsahu, a vyhlásila, že bola oboznámená s obsahom
všetkých poistných podmienok vyčerpávajúco, jasne, a že im porozumela. Nesúhlasila s tvrdením
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky, že navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah VOP,
pretože Osobitné zmluvné dojednania, obsahom ktorých je aj rozhodcovská doložka, navrhovateľka

podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok poistného vzťahu. Odporca mal teda za
to,žerozhodcovskádoložkaboladojednanáplatne,leboboladojednanáindividuálneavdanomprípade
neboli porušené ani právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nebola porušená ani rovnosť účastníkov
v rozhodcovskom konaní.
Namietala najmä skutočnosť, že navrhovateľka v danom prípade, mala postavenie profesionála v

oblastiuzatváraniapoistnýchzmlúv,ktoréodporcapredával.Akosprostredkovateľkapoisteniadostávala
navrhovateľka od odporcu vo vymedzenom období odmenu dojednanú v zmluve o sprostredkovaní
poistenia. Táto zmluva bola podľa neho uzatvorená s navrhovateľkou dňa 08.10.2008, a poistná zmluva
s navrhovateľkou ako poistníkom bola uzatvorená dňa 09.10.2008, čiže v čase uzavretia poistnej
zmluvy, už bola navrhovateľka sprostredkovateľom poistenia, a bola plne informovaná o možnosti

rozhodcovskú doložku prijať, alebo neprijať, a musela si byť vedomá, že ak ju príjme, potom aký význam
má rozhodcovská doložka pre jej poistný vzťah.
Odporca trval na tom, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, lebo navrhovateľka v
danom prípade nemala postavenie spotrebiteľa, lebo v čase uzatvárania poistnej zmluvy, bola
sprostredkovateľom poistenia, v tejto súvislosti odporca doložil do spisu viaceré rozhodnutia okresných

súdov v obdobných veciach, ktoré boli už medzičasom aj potvrdené krajskými súdmi.
Na záver uviedla, že napadnutý rozhodcovský rozsudok nemá žiadnu právnu silu po 31.03.2015, lebo
nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie a navrhovateľka stratila naliehavý právny záujem na veci.
V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.

Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 2C/3444/2012, zo dňa
19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči
navrhovateľke na začatie konania o zaplatenie 156,87 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva,
časť Všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej
služby, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012, avízo za zúčtovanie a

prípadnú úhradu finančného zostatku na PZ zrušenej pre neplatenie, kde je uvedený definitívny
finančný zostatok na poistnej zmluve ako nedoplatok 26,62 eur, a info pre správu poistenia o
vykonanom zúčtovaní a prípadnej úhrade finančného zostatku na PZ zrušenej pre neplatenie je
uvedené,ženedostatokvovýške26,62eurneboluhradený,písomnéhopotvrdeniaprijatiarozhodovania
v spore vedenom pred Arbitrážnym súdom Košice. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza

aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok
obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania
ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského
konania. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 2C/3444/2012
zo dňa 19.01.2012, ktorým bola navrhovateľke (S. S.) uložená povinnosť zaplatiť odporcovi (Rapid

life životná poisťovňa a.s. Košice) 156,87 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný
rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 06.03.2013, čo je nepochybné z doručenky.
Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením
v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. Vpripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň
navrhovateľka pred súdom poprela, že by odpor podala. Naopak, výslovne uviedla, že potom, čo jej
bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolila si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 25.03.2013.

Zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 08.10.2008, odporca preukázal, že takúto uzatvoril odporca
pred tým označený názvom: Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so sídlom Košice, zast. V..
K. Y., predsedom predstavenstva, a F.. K. P. členom predstavenstva, s navrhovateľkou ako výlučnou

sprostredkovateľkou poistenia, podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala, že bude odporcovi poskytovať
svoje sprostredkovateľské služby podľa znenia tejto zmluvy.
Osvedčením o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia, a sprostredkovateľov zaistenia, bolo
súdu preukázané, že navrhovateľka bola dňom 27.10.2008, zapísaná do zoznamu výlučných
sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia
vedenom NBS, pod reg. č.: VSP 084462.

Faktúrou č. 448941108, zo dňa 30.11.2008, č. l. 153 spisu, odporca preukázal, že navrhovateľka si
vyúčtovala predmetnou faktúrou čiastku 21753,- Sk, za mesiac 11/2008 v súlade so sprostredkovateľkou
a mandátnou zmluvou, za služby, a takáto obdobná zmluva je vyúčtovaná navrhovateľkou pre odporcu
aj za mesiac 12/2008 z č. l. 152 spisu. Zoznamom poistných zmlúv z č. l. 154, odporca preukázal,
koľko zmlúv a konkrétne s akými osobami uzatvorila navrhovateľka s dátumom uzavretia od 08.11.2008,

najskôr.

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto
podpísala ako sprostredkovateľka, tak aj navrhovateľka dňa 09.10.2008, a tento obsahoval potreby a
požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní
zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.04.2008 do 31.12.2009,
sprostredkovateľ poistenia, je povinný vykonávať sprostredkovanie s odbornou starostlivosťou, v záujem

ochrany záujmov klienta, a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa ust. § 10 ods. 7 zákona č. 340/2005 Z. z., poisťovací agent a poisťovací maklér môžu začať
vykonávať sprostredkovanie poistenia dňom nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy podľa odseku 5.
Poisťovací agent a poisťovací maklér sú povinní predložiť Národnej banke Slovenska túto poistnú

zmluvu do 30 dní odo dňa zápisu do registra. Ak za poisťovacieho agenta prevzala zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa podľa odseku 5, je poisťovací
agent povinný predložiť Národnej banke Slovenska, do 30 dní odo dňa jeho zápisu do registra písomné
vyhlásenieotejtoskutočnosti.Poisťovacíagent,zaktoréhoprevzalazodpovednosťzaškoduspôsobenú
privykonávanísprostredkovaniapoisteniapoisťovňa,môžezačaťvykonávaťsprostredkovaniepoistenia

dňom prevzatia tejto zodpovednosti poisťovňou.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej

únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z

rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdilneplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,

ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa

rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti

podania návrhu navrhovateľkou na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok

dňa 06.03.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu
súdu dňa 25.03.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá
by mala predstavovať odpor navrhovateľky proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľka
aj poprela. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou navrhovateľky, ale aj postojom odporcu v
konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4424600060 dňa 09.10.2008, pričom odporca

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka bola spotrebiteľkou - fyzickou
osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, nemení na tom nič námietka
zo strany odporcu, že navrhovateľka dňa 08.10.2008 uzavrela s odporcom Zmluvu o sprostredkovaní
poistenia č. 44894, a že podľa Osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a
sprostredkovateľov zaistenia, bola dňa 27.10.2008 zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov,

lebo jednak zmluvu o sprostredkovaní poistenia uzavrela dňa 08.10.2008, poistnú zmluvu s odporcom
uzatvorila dňa 09.10.2008, a sprostredkovateľskú činnosť mohla začať podľa Osvedčenia odporcu z
č .l. 160 iba od 27.10.2008, teda, v žiadnom prípade odporca nepreukázal, že by za jeden deň konkrétne
08.10.2008, uzatvorila navrhovateľka ako sprostredkovateľka poistenia poistnú zmluvu s akoukoľvek
fyzickou osobou, nakoľko takúto ani nemohla uzatvoriť, kým nemala vydané Osvedčenie o zápise do

registra sprostredkovateľov poistenia, a tiež prvú faktúru za sprostredkovanie predaja pre odporcu si
vyúčtovala navrhovateľka za mesiac november 2008, čiže jednoznačne mal súd za to, že navrhovateľka
poistnú zmluvu s odporcom uzavrela dňa 09.10.2008, ako každá iná fyzická osoba - spotrebiteľ, pretože
ako vyplynulo z dokazovania, jednou z podmienok uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia
bola aj skutočnosť, že navrhovateľa musí uzavrieť aj zmluvu o poistení zo dňa 09.10.2008, lebo je to

podmienkou toho, aby sa stala sprostredkovateľom poistenia, a sprostredkovateľom zaistenia. V danom
prípade nebol dôvod na zamietnutie žaloby, podľa dôvodov, ktoré namietal odporca, že navrhovateľka
vystupuje ako fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostníčka v predmete
činnosti uvedené sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, nakoľko takúto živnosť jednak ani
vydanú nemala, a v čase uzatvorenia posinej zmluvy s odporcom nemala ešte žiadny finančný zisk

s deň predtým uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Odporca nepreukázal, že by sa za
jeden deň od 08.10. do 09.10.2008, navrhovateľka bezdôvodne obohatila, a získala finančný zisk z
uzatvárania poistnej zmluvy pre odporcu inou fyzickou osobou. Iný prípad by bol, keď by navrhovateľka
vykonávala sprostredkovanie poistných zmlúv približne 3-4 mesiace, a následne, napríklad 5. mesiac,
by uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu, ako fyzická osoba, to by už bol dôvod na zamietnutie návrhu,

a bolo by preukázané, že v období pred uzatvorením poistnej zmluvy mala navrhovateľka postavenie
profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré odporca ponúkal, a bola by v registri NBS registrovaná
ako sprostredkovateľka poistenia poradcu.

Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných

podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná, a skutočnosť
namietaná odporcom, že navrhovateľka v čase uzavretia poistnej zmluvy vykonávala sprostredkovanie
uzatvárania poistných zmlúv podľa Zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 08.10.2008, ktorúodporca prijal dňa 10.10.2008, ktorú otázku a námietku odporcu súd vyriešil už vyššie, preto sa s tým
nebude zaoberať v ďalšom texte a bude sa zaoberať s neplatnosťou rozhodcovskej doložky.
Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie

v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné
podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom,
že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva
na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté,

opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a
preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom
sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak
aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní
je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v

rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti
podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj
časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007,
ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok

a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v tomto smere uvádza, že
predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľky - navrhovateľky, ktorá toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba v
prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť
celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská

doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva,
že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská
doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľky o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo
v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené
súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa

ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje
na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho
súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo
3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že

spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej

súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že

v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej
medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno
prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu
ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliatycelok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo
vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so

zreteľomnato,žetzv.Osobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007súsúčasťouVšeobecnýchpoistných
podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej
zmluvnej podmienke. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľke - navrhovateľke odňaté
právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej
bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu,

ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia §
40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú
doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka
obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných

zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre
zrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov.
Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odporcu v tom, že návrh nemá zákonom požadované
náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3

O.S.P., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je
podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.S.P., teda označenie účastníkov,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a je zrejmé, čoho sa navrhovateľka
domáha.

Navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože
ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní
mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50

eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich navrhovateľke úspešnej v
konaní, ktorá si ich uplatnila v celkovej sume 466,16 eur, nakoľko ju v konaní zastupovala aj právna

zástupkyňa JUDr. Darina Solárová, a to do 16.03.2015, kedy ju táto právna zástupkyňa prestala
zastupovať bez vypovedania plnej moci na zastupovanie v konaní v súlade s § 33b, ods. 1, písm. c)
OZ, a následne ju začal zastupovať JUDr. Roman Jurík advokát, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky,
a to dňa 17.03.2015, podľa priloženej plnej moci na č. l. 224 spisu.
Za obdobie od podania návrhu do 25.03.2015, si uplatnil trovy právneho zastúpenia v súlade s

Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., za 8 úkonov právnej služby, 2 úkony po 60,07 eur (13.03.2013
príprava a prevzatie zastúpenie Z.. N., XX.03.2013 písomné podanie žaloby) 2 x po 30,04 eur
(13.05.2013vyjadrenieksúdnemupoplatku,31.06.2013odvolanieprotiuzneseniuozastaveníkonania),
1 x po 61,85 eur (30.06.2014 vyjadrenie k veci), 1 x po 30,93 eur (15.08.2014 vyjadrenie k odvolaniu
odporcu), 2 x po 64,53 eur (účasť na pojednávaniach dňa 23.03.2015 a 01.06.2015), a 8 x náhrada

režijného paušálu, z toho, 4 x po 7,81 eur, 2 x po 8,04 eur a 2 x po 8,39 eur, ktoré trovy konania je
odporca povinný podľa § 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý
má vedený v VUB, a.s., pobočka J. L., F.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: N., do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inúvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.