Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/431/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910206577
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5910206577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ESCO Krupina
s.r.o., so sídlom Svätotrojičné nám. č. 1, 963 01 Krupina, IČO: 36 031 623, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom N. XX, XXX XX C., proti žalovanému:
SLOVWOOD Ružomberok, a.s., so sídlom Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO: 36 406 317,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom, so sídlom M. S. XXX/XX,
XXX XX F. Z., v konaní o zaplatenie 76.972,50 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 7Cb/7/2011-678 zo dňa 18.09.2014

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 7Cb/7/2011-678 zo dňa 18.09.2014 p o t v r d z u j e .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
76.972,50Eur,atovlehotedo3dníodprávoplatnostivýrokutohtorozsudku.Otrováchsúdnehokonania
okresný súd vyslovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení

okresný súd uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 6.997,50 Eur spolu s náhradou trov konania, pričom na základe podaného návrhu
žalobcom pripustil uznesením zo dňa 18.12.2012 pod č.k. 7Cb/7/2011-264 zmenu žaloby v znení, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 76.972,50 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s
náhradou trov súdneho konania. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 344, § 345 ods.
1, 2, § 350 ods. 1, § 261 ods. 1, 2, § 300, § 302, § 370, § 266 ods. 1, 2, § 436, § 265, § 409, § 420 ods.
1, § 422 ods. 1, § 440 ods. 1, § 349 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd poukázal na účinky odstúpenia od
zmluvy, ktoré sú v rámci úpravy Obchodného zákonníka ako hmotného práva ex nunc, to znamená
nastávajú až okamihom odstúpenia. V súvislosti s dohodou o zmluvnej pokute okresný súd uviedol,
že ide o akcesorický záväzok. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody pri porušení
zmluvnej povinnosti. Vzniká už samotným porušením zmluvnej povinnosti a nie je pritom rozhodujúce, či
oprávnenémuúčastníkoviporušenímpovinnostivzniklaajškoda.ÚpravazmluvnejpokutyvObchodnom
zákonníku vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, t.j. prakticky bez možnosti dovolania sa tzv.

okolností vylučujúcich zodpovednosť s poukazom na ust. § 300 Obchodného zákonníka. Pre oblasť
obchodno-záväzkových vzťahov je vylúčená aj úprava v § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa spája so zavinením dlžníka, pokiaľ z dohody nevyplýva
niečo iné.Vo vzťahu k obchodno-záväzkovému vzťahu okresný súd poukázal, že tento bol založený Rámcovou
zmluvou č. 16242/2004 uzavretou dňa 16.09.2004 medzi žalovaným ako kupujúcim a žalobcom ako

predávajúcim (ďalej len „Rámcová zmluva“). Predmetom zmluvy boli pravidelné štvrťročné dodávky
listnatého vlákninového dreva v kvalite podľa technicko-preberacích podmienok žalovaného v objeme
5 000 m3/štvrťok a v zmysle čl. V bod 5.2 základom pre určenie konečnej fakturačnej ceny dodávok
listnatého vlákninového dreva bola prebierka zabezpečovaná žalovaným. Podľa čl. VIII bod 8.1.1
Rámcovej zmluvy žalovaný vystavuje a zasiela žalobcovi súhlasné listy v origináli určenom pre žalobcu.

Súhlasné listy slúžili na reguláciu dodávok v objeme a čase a ako doklad o pôvode dreva. Podľa
čl. IX. bod 9.2.1 Rámcovej zmluvy žalobca sa zaviazal zaslať žalovanému spolu s tovarom originál
súhlasného listu, do ktorého žalobca vpíše evidenčné číslo vozidla, na ktorý je vystavený preukaz vjazdu
do NSCP a ostatné údaje v hrubo orámovanej časti podľa predlohy. Za dokladovanie zásielky platným
súhlasným listom zodpovedá žalobca, nie dopravca. Podľa čl. XI bod 11.1 Rámcovej zmluvy žalovaný
preberá zásielky prostredníctvom preberačov NSCP a za účasti odovzdávača (zamestnanec Lesov SR,

š.p.), ktorý súčasne posúdi jednotlivé zásielky z aspektu kvality. V prípade, že zásielka nezodpovedá
technicko-preberacím podmienkam žalovaného alebo nie je dodržaná správnosť naloženia dopravného
prostriedku, bude žalovaný tovar reklamovať podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka
a uplatní si zrážku z dohodnutej ceny dreva uvedenú v technicko-preberacích podmienkach žalovaného
a tejto zmluvy. Súčasťou Rámcovej zmluvy č. 16242/2004 o dodávke dreva medzi účastníkmi konania

podľa čl. XII bola aj penalizácia. Penalizácia za neodobratie predmetu zmluvy predstavovala dojednanie
pre prípad, ak žalovaný neodoberie predmet zmluvy alebo jeho časť, pričom žalobca má právo uplatniť
si náhradu spôsobenej škody vo výške 5 % z hodnoty neodobraného dreva. Okresný súd v súvislosti s
dojednaním zmluvnej pokuty poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2008 sp. zn.
5Obdo 4/2008, zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej

povinnosti. Ďalej okresný súd poukázal na § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 12.2
Rámcovej zmluvy z jeho názvu penalizácia za neodobratie predmetu zmluvy aj obsahu tohto bodu, ak
kupujúci - odporca neodoberie predmet zmluvy alebo jeho časť, má predávajúci - žalobca právo uplatniť
si náhradu spôsobenej škody vo výške 5 % z hodnoty neodobraného dreva vyplynulo, že zmluvné
strany medzi sebou dohodli majetkovú sankciu za porušenie konkrétnej povinnosti i napriek tomu, že

nebol v uvedenom ustanovení použitý pojem zmluvná pokuta, na rozdiel od ustanovenia bodu 12.1.
Rámcovej zmluvy, kde pojem použitý je v súvislosti s penalizáciou za nesplnenie dodávok predmetu
zmluvy. V ustanovení bodu 12.2 Rámcovej zmluvy bol použitý pojem náhrada spôsobenej škody, čo však
nebolo v rozpore s funkciou inštitútu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody pri porušení
zmluvnej povinnosti. Okresný súd bol názoru, že z hľadiska náležitosti prejavu vôle bolo dojednanie v

zmysle bodu 12.2 Rámcovej zmluvy určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, vyjadrenej dohody o
zmluvnej pokute. Okresný súd zaujal názor, že povinnosti zmluvných strán boli dojednané vyvážene a
boli vyvážené aj sankcie pre prípad nesplnenia povinnosti zmluvných strán. V rámci zmluvy prebiehali
jednotlivé štvrťročné objednávky ako čiastkové kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca dodával tovar
a žalovaný ho preberal, a týkala sa ich realizácia povinnosti žalobcu splniť štvrťročnú objednávku, resp.

povinnosť žalovaného odobrať predmet zmluvy alebo jeho časť a v podstate dojednaná majetková
sankcia bola za nesplnenie týchto povinnosti. V uvedených ustanoveniach nebolo riešené žiadnym
spôsobom správanie, resp. konanie druhého účastníka zmluvného vzťahu, to znamená v prípade bodu
12.1 Rámcovej zmluvy, či žalovaný bol pripravený predmet zmluvy odobrať, resp. v zmysle bodu 12.2,
či žalobca bol pripravený predmet zmluvy dodať.

V súvislosti s námietkou žalovaného k poctivosti obchodného styku okresný súd poukázal na to,
že účastníkmi súdneho sporu boli právnické osoby, na rozdiel od trestného konania, v ktorom ako
poškodený žalovaný nevystupuje. K argumentácii žalovaného v rovine porušovania zásad poctivého
obchodného styku zo strany žalobcu okresný súd uviedol, že zásada poctivého obchodného styku

má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. Ak
žalobca pozmeňoval doklady a manipuloval s jednotlivými drevinami dodávaného dreva, išlo o zistenie
vady tovaru dodaného žalobcom žalovanému, dodanie iného druhu tovaru, a v tomto okresný súd
nevidel rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, keďže zmluva ako aj úprava Obchodného
zákonníka obsahuje inštitúty, ktoré možno pre prípad nespokojnosti s plnením zmluvných povinností

druhou zmluvnou stranou využiť a chrániť tým svoje obchodné záujmy a u žalobcu sa nejednalo o
konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a preto bola poskytnutá v súvislosti s
uplatneným žalobcovým nárokom právna ochrana.OkresnýsúdpodoplnenomdokazovaníavypočutísvedkaIng.E.ktorýzhodnevypovedalvtomtokonaní
ako aj v konaní sp. zn. 9Cb/8/2009 a zároveň aj v konaní pripojený listinný dôkaz sp. zn. 3Cb/1/2011, č.l.
122 spisu, mal za preukázané, že už v máji 2009 mali podozrenie na základe anonymného telefonátu

zo dňa 27.05.2009, že zistili nekorektné preberanie drevnej hmoty na vstupe č. 4, týkajúceho sa
dvoch pracovníkov spoločnosti Mondi SCP, a to pána Z. a pána E.. Z tohto zisteného stavu, ktorý
okresný súd posúdil v tomto konaní ako totožný skutkový stav v konaní sp. zn. 3Cb/1/2011 a sp. zn.
9Cb/8/2009, pričom svedok Ing. E. neuviedol v tomto konaní žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa
nebol zaoberal aj krajský súd v odvolacom konaní sp. zn. 13Cob/99/2013, okresný súd skonštatoval,

že relevantné informácie týkajúce sa tvrdeného porušovania zmluvy zo strany žalobcu pri dodávkach
tovaru, žalovanému boli známe už koncom mája 2009, resp. v priebehu mesiaca jún 2009, boli overené
Vlasta,s.r.o.,dcérskouspoločnosťouMondiSCP,a.s.,pričomzostranyžalovanéhonedošlokuplatneniu
práv zo zodpovednosti za vady a žalovaný nezvážil skončenie zmluvného vzťahu so žalobcom
spôsobom dojednaným v zmluve o dodávke tovaru, prípadne s poukazom na zákonné ustanovenie
§ 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď povinnosťou žalovaného bolo oznámiť odstúpenie druhej

strane, a to bez zbytočného odkladu. Okresný súd konštatoval, že k takémuto odstúpeniu došlo
až listom zo dňa 23.07.2009, to znamená nie bez zbytočného odkladu, ktoré správanie žalovaného
nenasvedčovalo, že zo strany žalobcu malo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy. Okresný súd mal
za to, že žalobca nemohol s určitosťou vedieť, že žalovaný nebude mať záujem na plnení povinností
vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy v prípade, ak nebude dodržané objednané množstvo jednotlivých

druhovdrevín,naopakzRámcovejzmluvyvyplynulo,atozčl.XI.,ževprípade,žezásielkanezodpovedá
technicko-preberacím podmienkam kupujúceho, bude kupujúci tovar reklamovať v zmysle Obchodného
a Občianskeho zákonníka a uplatní si zrážku z dohodnutej ceny dreva uvedenú v technicko-preberacích
podmienkach kupujúceho a v Rámcovej zmluve. V konaní bolo nesporné, že aj keď bol dodaný iný
druh dreva, vždy išlo o listnaté drevo. Zároveň pokiaľ toto dodané drevo bolo spotrebované, bolo ihneď

dané do výroby, ako vyplynulo v konaní, okresný súd mal za to, že ho bolo možné použiť v rámci
výrobného procesu Mondi SCP, a.s.. Preto nebolo možné hovoriť na základe zisteného skutkového
stavu o podstatnom porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu s poukazom na ust. § 345 ods. 2
Obchodného zákonníka, keď pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Žalovaný podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka nesplnil podmienky pre odstúpenie od Rámcovej

zmluvy.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že sa v konaní nadväzne na úkon
uskutočnený zo strany žalovaného listom zo dňa 23.07.2009 zaoberal aj posúdením právneho úkonu
zo strany žalovaného listom zo dňa 10.11.2009 (č.l. 22-23 spisu). Úkon žalovaného zo dňa 10.11.2009

okresný súd posúdil ako dotvrdenie prejavenej vôle žalovaného odstúpiť od Rámcovej zmluvy už
listom zo dňa 23.07.2009, aj keď v zmysle obsahu predmetného listu žalovaný uviedol, že odstúpil
listom zo dňa 23.07.2009 od Rámcovej zmluvy č. 16242/2004 ako aj Rámcovej zmluvy o preprave
dreva č. 4500224540, keď uvedené odstúpenia od zmlúv považoval žalovaný za platné, a pre prípad
akýchkoľvek pochybností žalovaný uviedol, že odstupuje aj listom zo dňa 10.11.2009 od Rámcovej

zmluvy č. 16242/2004 zo dňa 16.09.2004 ako aj Rámcovej zmluvy o preprave dreva č. 4500224540,
pričom z obsahu listu vyplynulo, že žalovaný odstúpil z tých istých dôvodov ako aj listom zo dňa
23.07.2009, a to z dôvodu, že pri dodávke tovaru na základe Rámcovej zmluvy došlo k pozmeňovaniu
dokladov a manipulácii s jednotlivými drevinami dodávaného dreva a že deklarované a odkontrolované
množstvá nezodpovedali skutočne dodaným množstvám, sortimentu a kvalite a že na preberacích

listoch deklarujúcich drevnú hmotu boli vyznačované iné druhy drevnej hmoty, ako boli v skutočnosti
dodané. Okresný súd uviedol, že išlo v liste zo dňa 10.11.2009 o tie isté skutkové okolnosti ako pri
liste zo dňa 23.07.2009, pričom relevantné informácie týkajúce sa tvrdeného porušenia zmluvy zo
strany žalobcu pri dodávkach tovaru boli žalovanému známe už koncom mája 2009, ktorá vyvodená
skutočnosť korešpondovala aj s výpoveďou Ing. E., v zmysle ktorej okresný súd ustálil, že vedomosť

o manipulácii drevnej hmoty bola zistená už koncom mája 2009, a tovar i napriek uvedenému nebol
žalobcovi vrátený, bol spotrebovaný a vo vzťahu k nemu nebol uplatnený ani zodpovednostný nárok. Ak
by sa jednalo o podstatné porušenie rámcovej zmluvy, vyžadovalo sa v takomto prípade, aby žalovaný
od nej odstúpil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení zmluvy dozvedel. Vedomostná zložka
bola splnená v máji 2009, a preto nebola relevantná argumentácia žalovaného, že stav v manipulovaní

s dodávkou dreva bol stavom prebiehajúcim a pokračujúcim na ktorú skutočnosť poukazoval aj v
súvislosti s výpoveďou Ing. R. E., a teda rozhodným bol moment nie prebiehajúceho stavu pri realizovaní
dodávok, ale moment získania vedomostí žalovaným. Právnym následkom dodania iného tovaru je, že
dodávka sa považuje za vadné plnenie. V danom prípade podľa názoru okresného súdu aj v súvislostis listom zo dňa 10.11.2009 išlo o tie isté skutkové okolnosti a z produkovaných dôkazov okresný súd
nevyvodil iný záver ako odvolací súd vo veci sp. zn. 9Cb/8/2009, sp. zn. 3Cb/1/2011, ako v prípade
listu žalovaného zo dňa 23.07.2009, keď za stavu pochybností, či možno hovoriť o podstatnom porušení

zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné podľa
§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto žalovaný nesplnil predpoklady na odstúpenie podľa §
345 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný podľa názoru okresného súdu v zmysle vykonaného
dokazovania si nesplnil svoju povinnosť a neposkytol podľa § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka
dodatočnú lehotu žalobcovi na plnenie povinností, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listu zo dňa 10.11.2009,

keď účinky odstúpenia nastávajú až po márnom uplynutí lehoty, pričom žalobca bol pripravený plniť si
svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej Rámcovej zmluvy č. 16242/2004 zo dňa 16.09.2004 ako aj
Rámcovej zmluvy o preprave dreva č. 4500224540, ktoré skutočnosti mal okresný súd preukázané, či
už z výpovede svedkov S. E. a Q. E. ako aj z listov žalobcu zo dňa 01.10.2009, zo dňa 10.02.2010, zo
dňa 22.09.2010, v ktorých vyzýva žalovaného na odobratie drevnej hmoty.

Zároveňokresnýsúdmalpreukázanúpripravenosťplneniazostranyžalobcuajzlistinnýchdôkazov,ato
rozpisu jednotlivých dodávok dreva za jednotlivé roky od uzavretia zmluvy v roku 2004 až do roku 2009,
v týchto rokoch žalobca riadne plnil povinnosti voči žalovanému, ktorému dodal 153.742,07 m3 dreva, z
inventárneho súpisu skladových zásob žalobcu ku dňu oznámenia stornovania objednávky 23.07.2009
(na sklade mal žalobca 15.676,81 m3 drevnej hmoty, t.j. tri štvrťročné dodávky dreva v objeme 5.000

m3 pre žalovaného), kúpnu zmluvu uzavretú so Slovenským vodohospodárskym podnikom č. 5, 6, 9, 10
až 17/2009, kúpnu zmluvu uzavretú s predávajúcim Lesy Tisovníky - ZVSL, pozemkové spoločenstvo,
Kúpnu zmluvu č. 2/2009 uzavretú s predávajúcim Pozemkové spoločenstvo Obec Očová č. 2/2009.
Naopak zo strany žalovaného došlo ku konaniu znemožňujúcemu plniť si povinnosti žalobcom, ktorému
vyplývali zo zmluvného záväzku, a to odňatím vstupky do objektu vodičom žalobcu, ktorí drevnú hmotu

vozili do objektu určeného žalovaným a zároveň bol zakázaný vstup zamestnancom žalobcu do objektu,
ktorého určil dodávať drevo. Okresný súd vzhľadom na zistené tie isté dôvody odstúpenia od zmluvy
ako v prípade listu zo dňa 23.07.2009 považoval odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 10.11.2009 za
neplatné, pretože nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu v
konaní sp. zn. 3Cb/1/2011 a sp. zn. 9Cb/8/2009 a na okresným súdom vyvodený záver o neplatnosti

odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 10.11.2009, a teda, že Rámcová zmluva naďalej existovala a na
výsledok vykonaného dokazovania, keď žalobca bol pripravený plniť, súčasne žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť (nezaslal objednávku na dodávku dreva v zmysle čl. IV. bod 4.3, nevydal žalobcovi vstupky
do objektu, pričom pretrvával zákaz vstupu motorových vozidiel žalobcu do objektu, kde určil žalovaný
miesto dodávky dreva v zmysle čl. XIII. Rámcovej zmluvy), za dobu platnosti Rámcovej zmluvy počas

rozhodného obdobia v predmetnom konaní až do 30.06.2012, t.j. až do zániku zmluvného vzťahu ku
dňu 01.07.2012 zo strany žalobcu listom zo dňa 29.03.2012, ktorý doručil žalovanému dňa 30.03.2012
v zmysle ustanovenia čl. XVI bod 16.1 Rámcovej zmluvy č. 16242/2004, si žalovaný neplnil povinnosti
podľa Rámcovej zmluvy č. 16242/2004 zo dňa 16.09.2004, ako aj Rámcovej zmluvy o preprave dreva
č. 4500224540 tým, že neposkytol potrebnú súčinnosť, na základe ktorého stavu od žalobcu za tejto

situácie nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa dostavil s predmetnými motorovými vozidlami
s drevnou hmotou, kde bolo určené v zmysle rámcovej zmluvy žalovaným miesto dodávky dreva a
žalobca sa preto oprávnene domáhal za tohto stavu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od
01.10.2009 do 31.12.2009 a v zmysle pripustenej zmeny žaloby od 01.01.2010 do 30.06.2012 podľa čl.
XII. bod 12.1 a 12.2 Rámcovej zmluvy. Okresný súd žalobcovi zmluvnú pokutu priznal, pričom vychádzal

z výpočtu tak, že základ výpočtu hodnoty nedodaného dreva tvorí súčin množstva nedodaného dreva,
t.j. 5.000 m3 a priemernej ceny jedného m3 dreva, dohodnutej poslednou štvrťročnou objednávkou.
Priemerná cena 1 m3 dreva bola 27,99 Eur. Súčin množstva nedodaného dreva 5.000 m3 a priemernej
ceny 1 m3 dreva dohodnutej poslednou štvrťročnou objednávkou bolo 27,99 Eur, čo činilo sumu 139.950
Eur, z ktorej 5 % predstavujúcich výšku zmluvnej pokuty za neodobranie dreva v množstve 5.000 m3 vo

IV. štvrťroku 2009 činí 6.997,50 Eur (139.950 Eur = 100 % : 100 = 1.399,50 Eur x 5 = 6.997,50 Eur a
zmluvná pokuta za neodobratie dreva žalovaným v množstve 5000 m3/štvrťrok od žalobcu za obdobie
od 01.01.2010 do 30.06.2012 desať po sebe nasledujúcich štvrťrokoch predstavovala desaťnásobok
sumy 6.997,50 Eur, t.j. 69.975 Eur, spolu vo výške 76.972,50 Eur.
K obrane žalovaným vo vzťahu k vyjadreniu zmluvnej pokuty v čl. XII. bodu 12.1, bodu 12.2 Rámcovej

zmluvy okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 355/2011, v ktorom
rozhodnutí jasným spôsobom bolo vyjadrené, že v čl. XII. bod 12.2 Rámcovej zmluvy ide o dohodu
o zmluvnej pokute, keďže takáto dohoda vyplýva z obsahového znenia čl. XII. bodu 12.1 Rámcovej
zmluvy za rešpektovania vzájomnej rovnováhy a vyváženosti postihov pre zmluvné strany, ktoré malioproti sebe vzájomné práva a povinnosti k tomu, aby bol naplnený zmluvný vzťah. Recipročnosť týchto
vzájomných dojednaní o zmluvnej pokute bola vyjadrená dohodou o zmluvnej pokute v čl. XII. bod
12.2 Rámcovej zmluvy. Zmluvné pokuty boli dohodnuté tak pre neplnenie povinností žalobcu ako aj

žalovaného. Táto recipročnosť korešpondovala aj s obsahom a zmyslom kúpnej zmluvy, keď na jednej
strane je záväzok predávajúceho dodať tovar, čomu zodpovedá oproti tomu stojaci zmluvný záväzok
žalovaného ako kupujúceho tovar prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Vo vzťahu k prebiehajúcim trestným
konania a výsledkom týchto konaní vedených na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1T/54/2011,
sp. zn. 8T/146/2010, v ktorých bola riešená trestnoprávna zodpovednosť pri dodávkach dreva žalobcom

žalovanému, okresný súd odkázal na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých táto skutočnosť bola
bez vplyvu na existenciu obchodno-záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného, ktorý bol založený na
základe Rámcovej zmluvy, keďže v týchto trestných konaniach sa riešila trestnoprávna zodpovednosť
fyzických osôb, ktorá nemá vplyv na zodpovednosť obchodno-záväzkovú založenú medzi účastníkmi
konania Rámcovou zmluvou.

Okresný súd uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti, a
tým k dôvodu na odstúpenie od zmluvy, pretože zo strany žalobcu došlo k plneniu drevnej hmoty a
v konaní bolo nesporné, že aj keď bol dodaný iný druh dreva, vždy išlo o drevo listnaté, ktoré bolo
spotrebované, bolo ihneď dané do výroby, ako to vyplynulo v konaní, a tým mal okresný súd za to,
že ho bolo možné použiť v rámci výrobného procesu Mondi SCP, a.s., čo aj žalovaný vykonal, a tým

neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy. Okresný súd sa zaoberal aj obranou žalovaného cez ust.
§ 350 Obchodného zákonníka, na základe pokynov odvolacieho súdu. Okresný súd mal za preukázané,
že žalovaný žalobcu neupozornil, že si svoju povinnosť neplní riadne, naopak prijal vadné plnenie
naposledy dňa 21.07.2009, ktoré spotreboval. Žalovaný neuviedol, v čom vidí porušenie povinností zo
strany žalobcu a žalobcovi neposkytol dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, pričom podľa názoru

okresného súdu až uplynutím lehoty by žalovanému vzniklo právo odstúpiť od rámcovej zmluvy. Listy
zo dňa 23.07.2009 a zo dňa 10.11.2009 nebolo možné posudzovať z pohľadu nepodstatného porušenia
zmluvnej povinnosti žalobcom, pretože nebola splnená podmienka podľa § 346 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktorá predpokladá, že stranu ktorá je v omeškaní s riadnym plnením, druhá zmluvná strana
upozorní na omeškanie a oznámi jej dostatočne primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov. Výsledky

dokazovania preukázali, že žalobca bol pripravený plniť, ale nebola mu poskytnutá súčinnosť zo strany
žalovaného. Okresný súd mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na odstúpenie zo strany
žalovaného od Rámcovej zmluvy pre nepodstatné porušenie, pričom okresný súd vychádzal aj z
rozhodnej skutočnosti, že sám žalovaný v konaní vymedzil odstúpenie od zmluvy, na ktorom počas
celého konania zotrval, a to aj v tomto konaní, ako aj v sp. zn. 3Cb/1/2011 a sp. zn. 9Cb/8/2009, kde bol

právny úkon posudzovaný z hľadiska obsahu a tvrdení uvádzaných žalovaným, a to na základe zák. ust.
§ 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v tomto konaní neboli preukázané zákonné podmienky
potrebné na to, aby vyvolali platnosť úkonov odstúpenia od Rámcovej zmluvy, bez zbytočného odkladu.

V súvislosti s návrhom na uplatnenie moderačného práva okresný súd pri obrane žalovaného poukázal

na ust. § 301 Obchodného zákonníka a vyhodnotil, že zmluvná pokuta, jej výška podľa čl. XII. bod
12.1. a 12.2 Rámcovej zmluvy nespĺňa požiadavku zjavnej neprimeranosti, ako to má na mysli ust.
§ 301 Obchodného zákonníka s prihliadnutím k tomu, že výpočet výšky zmluvnej pokuty vychádzal
z minimálneho množstva dodávky 5.000 m3, keď dodávky množstva dreva, vychádzajúc z objemu
dodaného dreva v rokoch 2004-2009 pre žalovaného od žalobcu boli nepomerne vyššie, čo vyplynulo z

č.l. 507 spisu. Zmluvná pokuta v danom prípade plnila sankčnú úlohu, a preto okresný súd ju ponechal
v pôvodnej výške, majúc za to, že finančne neohrozí činnosť podnikateľského subjektu žalovaného. V
súvislosti s trovami súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vyslovil, že o nich
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že predmetom sporu
pôvodne bola zmluvná pokuta 6.997,50 Eur za neodobratie drevnej hmoty v období od 1.10.2009 do
31.12.2009,t.j.zaštvrtýštvrťrok2009aztituluzmenyžalobyžalobcauplatnilzmluvnúpokutuzaobdobie
od 1.1.2010 do 30.6.2012 vo výške 69.975 Eur, teda celkovo žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta
predstavovala 76.972,50 Eur, keďže žalobca mal za to, že Rámcová zmluva o dodávke dreva zanikla až

dňom 30.6.2012 v zmysle výpovede žalobcu doručenej žalovanému dňa 30.3.2012. Podstatou obrany
žalovaného je, že Rámcová zmluva zanikla doručením odstúpenia od zmluvy žalobcovi listom zo dňa
23.7.2009, minimálne však odstúpením od zmluvy listom zo dňa 10.11.2009, a preto nie je na mieste
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak bolo poukazované na rozhodnutie krajského súdu14Cob/248/2011, 13Cob/355/2011, 14Cob/138/2013, 13Cob/291/2013, tak žalovaný uviedol, že týmito
rozhodnutiami súdy nie sú viazané, keďže ust. § 135 O.s.p. vymenuváva, ktorými rozhodnutiami je súd
viazaný. Nie je viazaný rozhodnutiami vydanými v iných konaniach. V danej sporovej veci preto okresný

súd bol oprávnený úplne autonómne, nestranne a spravodlivo túto vec posúdiť a zaujať na zistený
skutkový stav relevantný právny názor, najmä za situácie, ak v tomto konaní po zrušení veci uznesením
odvolacieho súdu bol zistený iný skutkový stav veci, resp. v niektorých otázkach žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Vo vzťahu k skutkovému stavu žalovaný poukázal na to, že koncom mesiaca máj
2009 vzniklo v spoločnosti Mondi SCP podozrenie, že neznáme osoby manipulujú s dodaným druhom

drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi. Táto skutočnosť bola listom zo dňa 14.7.2009 oznámená
policajným orgánom, ktoré začali tento stav monitorovať. Podstatou podozrenia bola skutočnosť, že pri
dodávke listnatého vlákninového dreva dodávateľ v dokladoch vzťahujúcich sa k tejto dodávke vykázal
iný druh drevnej hmoty, a to drahší, než bol dovezený. Až v priebehu mesiaca júl 2009 bola policajnými
orgánmi zistená manipulácia s dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi, keď
dňa 21.07.2009 bola policajnými orgánmi zadržaná posledná žalobcom zmanipulovaná dodávka dreva.

Z výsluchu preberača R. E. a vodiča Z. E. v trestnom konaní vyplynulo, akým spôsobom bolo v
tomto konkrétnom prípade dňa 21.7.2009 naložené drevo na kamión, o aký druh drevnej hmoty šlo,
akým spôsobom bol vyznačený na dodací (súhlasný) list iný druh drevnej hmoty, než bol skutočne
dovezený. Preberač Mondi SCP Ľubomír Kasanický bol za túto trestnú činnosť odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č.k. 1T/54/2011-1357 zo dňa 13.06.2011 právoplatným a vykonateľným

dňom 13.06.2011. Žalovaný preto následne po tomto zistení listom bezodkladne odstúpil od Rámcovej
zmluvy, a to listom zo dňa 23.7.2009, hneď po zadržaní poslednej dodávky dňa 21.7.2009.

Žalovaný listom zo dňa 23.7.2009 odstúpil od Rámcovej zmluvy z dôvodu, že žalobca pozmeňoval
doklady a manipuloval s jednotlivými druhmi dodávaného dreva. Nešlo o odstúpenie od zmluvy pre vady

tovaru, ale pre porušenie zmluvy. Súdy sa zaoberali len zodpovednosťou žalobcu za vady tovaru, avšak
nevyjadrili sa k tomu, že žalovaný odstúpil od Rámcovej zmluvy z titulu podstatného porušenia zmluvnej
povinnosti. Nakoniec súdy skonštatovali, že nešlo tu o vadné plnenie z dôvodu, že vždy bolo dodávané
drevo listnaté. Pri tomto závere vychádzali z ust. § 422 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka. Súdy
savôbecnevysporiadalisobranoužalovaného,žeust.§345ods.1,2Obchodnéhozákonníkaumožňuje

zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka znamenajúceho podstatné porušenie
jeho zmluvnej povinnosti. t.j. nie pre vady tovaru. Išlo o odstúpenie od zmluvy úplne z iných dôvodov,
než je odstúpenie podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, t.j. odstúpenie pre vady tovaru.
Odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka alebo veriteľa (§ 345 ods. 1 Obchodného zákonníka) je
úplne iný inštitút (nárok) ako odstúpenie od zmluvy pre vady tovaru (§ 436 a nasledujúce ustanovenia

Obchodného zákonníka). Naproti tomu ust. § 345 Obchodného zákonníka umožňuje odstúpiť od zmluvy
ktorejkoľvek zmluvnej strane, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti zo
zmluvy, t.j. z iných dôvodov ako pre vady tovaru. Omeškanie preto je samostatným dôvodom pre vznik
práva odstúpiť od zmluvy. Manipulácia s dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi je nepochybne
takým podstatným porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú nemôže mať žalovaná strana objektívne

záujem. Žalobca podľa § 365 Obchodného zákonníka sa dostal do omeškania, pretože svoj záväzok
neplnil riadne a včas, a toto omeškanie sa netýkalo len času plnenia, ale aj ostatných atribútov plnenia,
a to spôsobu plnenia, predmetu plnenia. Žalobca si svoje záväzky zo zmluvy neplnil riadne, keďže bola
v konaniach preukázaná manipulácia s dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi
za účelom fakturovania vyššej kúpnej ceny. Žalobca ako predávajúci zodpovedal za pravdivé, úplné a

zhodné vypísanie hrubo orámovanej časti originálu a kópie súhlasného listu s poukazom na čl. VIII.
bod 8.1.1 Rámcovej zmluvy. Ak bola preukázaná neoprávnená manipulácia s jednotlivými dodacími
(súhlasnými) listami, tak nešlo o riadne plnenie záväzku. Žalobca sa dostal do omeškania podľa § 365
Obchodného zákonníka. Toto omeškanie vzhľadom na všetky okolnosti prípadu znamenalo podstatné
porušenie zmluvných povinností žalobcu. Pokiaľ aj Rámcová zmluva a technicko-preberacie podmienky

pojednávali o reklamáciach (zrážkach podľa tam uvedených kritérií kvality dreva) v skutočnosti nešlo
o reklamáciu - uplatňovanie nárokov z vád tovaru, ale o spôsob určenia ceny tovaru, pretože zmluva
dovoz takéhoto tovaru pripúšťala. Posudzovanie kvality jednotlivého druhu dreva, prípadne miešania
dreva podľa technicko-preberacích podmienok, a tým určenie jeho ceny bola jedna vec a druhá vec
bola dodávka dreva spojených s dokladmi naň sa vzťahujúcimi, pri ktorej sú vykazované iné hodnoty,

než je skutočná dodávka, a to v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. V takomto prípade nemôže ísť
o vady tovaru.Súdy sa nezaoberali podstatným porušením zmluvnej povinnosti, ani nie tak vo vzťahu k dodanému
druhu drevnej hmoty, ale vo vzťahu k zistenému konaniu žalobcu, že tento vykazoval úplne iný druh
drevnej hmoty, a to ani nie miešaný, ako to žalobca tvrdil, a to všetko s cieľom vyššej fakturácie. Bolo

nepochybné, že žalovaný ako kupujúci nemôže mať záujem na takomto plnení záväzku zo zmluvy, preto
bola splnená podmienka podstatného porušenia zmluvných povinností podľa § 345 ods. 2 Obchodného
zákonníka, pre odstúpenie žalovaným od Rámcovej zmluvy listom zo dňa 23.7.2009. Po zrušení veci
odvolacím súdom a po vykonanom dokazovaní došlo k zisteniu nových skutkových okolností, ktoré
už neumožňujú prijať záver vo vzťahu k odstúpeniu od Rámcovej zmluvy žalovaným listom zo dňa

23.7.2009, ktorý záver bol prijatý v skorších rozhodnutiach krajského súdu sp. zn. 13Cob/355/2011,
sp. zn. krajského súdu 14Cob/138/2013. Žalovaný preukázal, že v mesiaci máj 2009 podľa výsledkov
dokazovania pred okresným súdom mal len nepreverené podozrenie o manimuplácii s dodaným druhom
drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi, a to len vo vzťahu k zamestnancom Mondi SCP.
Žalovaný v rámci vykonaného dokazovania získal vedomosti o porušení zmluvy žalobcom až v mesiaci
júl, a to dňom 21.7.2009, kedy mu bolo umožnené odstúpiť od Rámcovej zmluvy. Žalovaný v tejto

súvislosti poukázal na výpovede Z. U., Ing. F. E., Z. N., Ing. R. E.. Bola predložená Zápisnica z výsluchu
štatutárneho zástupcu Ing. A. Q. zo dňa 3.5.2011 v konaní sp. zn. 3Cb/1/2011, kde tento štatutárny
zástupca sa jednoznačne vyjadril, že o porušení zmluvy sa dozvedel len pár dní pred napísaním
odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.7.2014. (správne malo byť uvedené namiesto 2014 - 2009). Vzhľadom
k tomu, že sa jedná o priamy vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a nie Mondi SCP, bol rozhodný

tento moment získania vedomosti žalovaným o porušovaní povinností žalobcom. Preto aj z tohto
dôvoduodstúpenie,ktoréuskutočnilžalovanýlistomzodňa23.7.2009,boloodstúpenímbezzbytočného
odkladu. Získanie vedomosti nemožno zúžiť na nejaké nepreverené podozrenie zo strany žalovaného,
ale na moment získania vedomosti o podstatnom porušení zmluvy, a ten bol viazaný na celý rozsah tejto
vedomosti, na jeho subjektívnu a objektívnu stránku, a to na zistenie, kto, akým spôsobom porušuje

povinnosť, v akom rozsahu a s akými následkami, najmä pre posúdenie, či ide o podstatné alebo
nepodstatné porušenie zmluvných povinností. Tento proces získania vedomosti na strane žalovaného
bol zavŕšený až zadržaním poslednej dodávky dňa 21.07.2009. Súdy sa nevysporiadali s tým, že už
len jediná dodávka tovaru dňa 21.07.2009, ktorá bola zadokumentovaná orgánmi polície, pri ktorej bolo
nepochybné zistenie manipulácie s dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi,

sama o sebe znamenala podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, a tým aj dôvod na odstúpenie od
zmluvy. Ihneď po zadržaní poslednej dodávky dňa 21.7.2009 žalovaný listom zo dňa 23.7.2009 odstúpil
od zmluvy, to znamená bez zbytočného odkladu.

Žalovaný poukázal na to, že súdy sa nezaoberali účinkami odstúpenia od zmluvy. Zmeškanie lehoty

na odstúpenie od zmluvy neznamená stratu práva na odstúpenie od zmluvy, ale len zmenu postupu
oprávnenej zmluvnej strany. Oprávnená zmluvná strana preto môže odstúpiť od zmluvy za podmienok
stanovených pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ani v prípade, že nebola poskytnutá dodatočná
primeraná lehota, uvedené neznamenalo, že odstúpenie od zmluvy pre takéto nepodstatné porušenie
zmluvy je neplatné alebo neúčinné, keď takýto následok Obchodný zákonník v žiadnom prípade

neustanovuje, preto účinky takéhoto odstúpenia nastávajú až po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty,
ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinnosti (§ 350 ods. 1 Obchodného zákonníka). Znamená to, že
ak v máji 2009 žalovaný bez zbytočného odkladu neodstúpil od zmluvy, mal právo odstúpiť od zmluvy
ako pre nepodstatné porušenie zmluvy. Mal potom poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu a až po jej
uplynutí odstúpiť od zmluvy. Ak by teda žalovaný v máji 2009 poskytol dodatočnú primeranú lehotu,

táto v žiadnom prípade nemohla presiahnuť lehotu, ktorá neskončila neskôr ako dňom 23.7.2009, preto
účinky odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 23.7.2009 tak či tak nastali, keďže v tomto čase už uplynula
aj dodatočná primeraná lehota, ktorá sa mala poskytnúť už v máji 2009.

K odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 10.11.2009 žalovaný uviedol, že týmto listom opätovne potvrdil

vo vzťahu k žalobcovi svoj prejav vôle odstúpiť od zmluvy už listom zo dňa 23.7.2009 a súčasne listom
zo dňa 10.11.2009 žalovaný odstúpil od Rámcovej zmluvy, pretože žalobca bol v omeškaní s dodaním
dojednaného tovaru podľa zmluvy. Minimálne odstúpením žalovaným, ktoré bolo uskutočnené listom zo
dňa 10.11.2009 predmetná Rámcová zmluva zanikla. Po odstúpení od zmluvy listom zo dňa 23.7.2009
žalobca už žalovanému žiadne drevo nedodal, neurobil žiadne úkony smerujúce k jeho dodaniu. V

tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca bol v omeškaní s riadnou dodávkou tovaru,
minimálne v čase od 23.7.2009 do 10.11.2009. Takéto omeškanie s riadnym dodaním tovaru bolo možné
považovať za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka,
preto žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy aj z tohto dôvodu.To, či išlo o zmluvnú pokutu, bolo určujúce posúdiť nie označenie takéhoto úkonu, ale obsah, vôľu toho,
kto urobil takýto úkon, ak tento nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Jednoznačne bola prejavená

vôľa rozlíšiť nároky obsiahnuté v bode 12.1, bod 12.2 Rámcovej zmluvy. Zmluvné strany rozlišovali
medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody. Pre uvedené rozlíšenie a jazykový prejav tak nebolo
možné vyvodiť, že v bode 12.2 zmluvy bola obsiahnutá dohoda o zmluvnej pokute. I keď zmluvná
pokuta je paušalizovaná náhrada škody, medzi zmluvnou pokutou a nárokom na náhradu škody boli
značné rozdiely. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, keď oprávnenému škoda

nevznikne.Naprotitomunárokzozodpovednostizaškoduvznikáažkeďškodavznikne.Zmluvnúpokutu
možno moderovať, náhradu škody nie. Žiaden právny predpis nevylučuje, aby stranami bol dohodnutý
aj nárok na náhradu škody. Bod 12.2 Rámcovej zmluvy preto nie je určitým a zrozumiteľným dojednaním
zmluvných strán o zmluvnej pokute, ale jednoznačným dojednaním nároku na náhradu škody. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k pripravenosti plniť a už vôbec nie vo vzťahu k preukázaniu
vzniku akejkoľvek škody na jeho strane. Po odstúpení od zmluvy žalobca svoj záväzok neplnil, tovar

žalovanémuriadneneponúkalnaprevzatie(odobratie),pretožalovanýžiadnusvojupovinnosťneporušil.
Žalobca nepreukázal, že ponúkol žalovanému konkrétne plnenie, konkrétnymi kamiónmi, konkrétneho
dreva, v konkrétnom čase a že žalovaný takéto plnenie odoprel. Na takúto povinnosť žalobcu nemá
vplyv ani obrana žalobcu, že nemohol vstúpiť do závodu. Žalobca konkrétne dodávky v mieste plnenia
nepreukázal. Žalobca nepreukázal pripravenosť plniť, ani vznik škody. V konaní s podaním zo dňa

3.6.2014bolpreukázanýlenjedinýdôkaz,atokúpnezmluvysrôznymidodávateľmidreva,avšaknebola
preukázaná príčinná súvislosť s tým, že práve takto kontrahované drevo bolo určené pre žalovaného a
že neodobratím práve tohto dreva vznikla žalobcovi škoda. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom,
že drevo na sklade nebol schopný odpredať iným odberateľom alebo že takéto drevo sa znehodnotilo.
Svedkovia Q. E. a S. E. na pojednávaní konanom dňa 18.9.2014 nevedeli uviesť žiadne konkrétne

argumenty v tomto smere. Vypovedali len to, že záznamy o škode nemajú. Tieto okolnosti mali vplyv
aj na moderačné právo súdu.

Vo vzťahu ku konaniu žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom žalovaný namietal, že súdy
neposudzovali túto otázku z hľadiska závažného porušovania povinnosti žalobcom v súvislosti so

zamieňaním dodaného druhu drevnej hmoty v dokladoch naň sa vzťahujúcich a v súvislosti s páchaním
trestnej činnosti. Nepochybne išlo o konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Takémuto
výkonu práva, ktoré bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, nebolo možné poskytnúť právnu
ochranu. Žalovaný bol nielen oprávnený, ale aj povinný odoprieť plnenie žalobcu, ktorého výkon plnenia
bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože zo strany konateľov žalobcu bol

páchaný trestný čin. Rovina trestno-právna podľa názoru žalovaného je významná pre rozhodnutie
v tejto veci, pretože môže mať význam pre posúdenie skutkového a právneho stavu veci, otázky, či
žalobca porušoval zmluvu podstatným spôsobom alebo nie alebo či výkon práv žalobcu je v súlade
s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že všeobecné súdy nemajú
poskytovať len formálny alebo formalistický výklad pri aplikácii práva, ale majú poskytnúť taký výklad

a aplikáciu práva, ktorým je zabezpečená materiálna ochrana zákonnosti a spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie v každom jednotlivom prípade má byť
zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Žalovaný bol nielen oprávnený, ale aj
povinný odoprieť plnenie žalobcu a neposkytnúť súčinnosť žalobcovi pri prevzatí tovaru, pretože žalobca
konal tak, ako konal. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom

len v zrušujúcom uznesení. Ani odvolací súd nie je viazaný svojím predchádzajúcim rozhodnutím v
prípade, že toto rozhodnutie argumentačne absolútne neobstojí alebo ak sa zmení skutkový stav veci.
Podľa názoru žalovaného vyvodené závery súdov sú arbitrárne. Interpretácia a aplikácia právnych
noriem zo strany konajúcich súdov zásadne poprela účel a význam aplikovaných právnych noriem,
pričom dôvody, na ktorých sú založené súdne rozhodnutia, sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá

formálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Žalovaný zhrňujúco
poukázalnato,žeboloarbitrárneposúdenéprávožalovanéhoodstúpiťodzmluvy,keďsasúdyzaoberali
odstúpením od zmluvy pre vady tovaru a nie právom žalovaného odstúpiť od zmluvy pre podstatné
porušenie zmluvných povinností, arbitrárne a extrémne nelogicky a nezákonne posúdili včasnosť
odstúpenia od zmluvy žalovaným listom žalovaného zo dňa 23.7.2009, keď už len jediná dodávka

tovaru dňa 21.07.2009 zakladala žalovanému právo odstúpiť od zmluvy v prípade manipulovania s
dodaným druhom drevnej hmoty a dokladmi naň sa vzťahujúcimi zo strany žalobcu, arbitrárne a
extrémne nelogicky posúdili charakter uplatňovaného nároku, keďže išlo o dva rozdielne inštitúty, a
to inštitút zmluvnej pokuty a náhrady škody, arbitrárne, nelogicky a v rozpore so zisteným skutkovýmstavom posúdili nárok žalobcu ako súladný so zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi
a založili tak extrémnu nespravodlivosť vo svojom rozhodnutí. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť. V prípade doručovania písomnosti odvolacím súdom podľa

§ 45 ods. 4 O.s.p. žalovaný žiadal tieto písomnosti zasielať na adresu: [email protected]
. V prípade, ak odvolací súd bude rozhodovať rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, žalovaný žiadal v zmysle § 214 ods. 3 O.s.p., aby odvolací súd upovedomil
žalovaného elektronickými prostriedkami prostredníctvom jeho právneho zástupcu o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p..

K doručenému odvolaniu žalovaného bolo zaslané písomné vyjadrenie žalobcom v podaní zo dňa
19.02.2015. V tomto písomnom vyjadrení žalobca žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny s
priznaním trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že odvolacie dôvody žalovaného sa po skutkovej
aj právnej argumentácii neustále opakujú. Vyslovené právne názory zo strany súdov sú žalovaným
kritizované účelovo jeho subjektívnym náhľadom na predmetnú sporovú právnu vec. Okresný súd sa

v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal so všetkým, čo mu bolo uložené v zrušujúcom uznesení
krajského súdu ako súdu odvolacieho pod sp. zn. 13Cob/291/2013 zo dňa 05.02.2014. Odvolacie
dôvody žalovaného sú účelové. Žalovaný v podstate v odvolaní nerešpektuje právne názory súdov v
právoplatne skončených veciach a jeho obrana smeruje k tomu, aby za toho istého skutkového stavu
odvolací súd v obdobnej veci medzi tými istými účastníkmi konania prijal a zaujal iný právny názor, ako

tomu bolo v minulosti. Všeobecné súdy sa v minulosti podrobne venovali skutkovému stavu, fungovaniu
obchodnéhovzťahumedzižalobcomažalovanýmaprijaliprávnenázory.Skutkovýstav,ktorýbolzistený
po zrušení veci krajským súdom, sa oproti predchádzajúcim konaniam nezmenil. Súd prvého stupňa
preto nemohol dospieť k iným právnym záverom, ako tomu bolo v súdených veciach medzi tými istými
účastníkmi konania, a to v konaniach a rozsudkoch sp. zn. 9Cb/8/2009, sp. zn. 3Cb/1/2011, sp. zn.

13Cob/355/2011, sp. zn. 14Cob/138/2013. Okresný súd správnym spôsobom posúdil aj odstúpenie od
Rámcovej zmluvy žalovaným listom zo dňa 10.11.2009. V tomto liste ide o tie isté skutkové okolnosti ako
v liste zo dňa 23.07.2009 a nepochybne ani tento list nemohol vyvolať účinky platného odstúpenia od
zmluvy, lebo je nespochybniteľné, že aj toto odstúpenie od zmluvy dotvrdené a opakované žalovaným
nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. Bol to žalobca, ktorý žalovaného vyzýval na odber tovaru,

čo potvrdili svedkovia S. E. a Q. E. ako aj písomne listami zo dňa 01.10.2009, 10.02.2010 a 22.09.2010.
Na tieto listy žalovaný neodpovedal, súčinnosť na plnenie zmluvy neposkytol. Žalobcu úplne ignoroval,
aj napriek platnosti zmluvy. Žalovaný bol listom zo dňa 1.10.2009 opätovne vyzvaný na odber tovaru
podľa Rámcovej zmluvy, na túto výzvu nereagoval. Nemožno sa preto stotožniť, že odstúpenie, ktoré
uskutočnil žalovaný listom zo dňa 10.11.2009 by malo byť platným odstúpením od zmluvy.

Okresný súd správne posúdil aj nárok na zmluvnú pokutu. Medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluvná
pokuta. Túto právnu otázku vyriešili súdy už skorším rozhodnutím a okresný súd postupoval len
v súlade s právnymi názormi vyslovenými v rozsudkoch sp. zn. 9Cb/8/2009, sp. zn. 3Cb/1/2011,
sp. zn. 13Cob/355/2011 a sp. zn. 14Cob/138/2013. Žalobca nesúhlasil ani s odvolacím dôvodom

žalovaného, že konanie žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nie je namieste ani
uplatnené moderačné právo žalovaným, keďže okresný zistil, že zmluvná pokuta bola riadne vypočítaná
z minimálneho množstva kontrahovaných dodávok Rámcovej zmluvy 5000 m3 štvrťročne, pričom
okresný súd zistil, že štvrťročné dodávky žalobcu v minulosti boli ďaleko vyššie ako minimálne množstvo
stanovené v Rámcovej zmluve. Sám žalobca vypočítal zmluvnú pokutu len z minimálneho množstva

dreva kontrahovaného v Rámcovej zmluve, a teda nevychádzal z priemeru dodávok dreva od roku
2004 do roku 2009. Aj v tejto časti bolo rozhodnutie okresného súdu zákonné. Žalobca pritom mohol
účtovať zmluvnú pokutu podľa skutočne dodávaného množstva dreva štvrťročne, a to z priemeru, ktorý
vychádzal z trvania Rámcovej zmluvy, teda od 16.09.2004 do 27.07.2009, pričom za toto obdobie dodal
153 742,07 m3 dreva tak, že v roku 2004 bolo dodaných 17 637,16 m3, v roku 2005 - 28 527,74 m3,

v roku 2006 - 27 674,97 m3, v roku 2007 - 42 029,18 m3, v roku 2008 - 30 022,44 m3, v roku 2009
- 7.850,58 m3, spolu 153 742,07 m3. Za obdobie trvania zmluvy, t.j. od 16.09.2004 do 27.07.2009 je
približne 19 štvrťrokov. Za toto trvanie zmluvy dodal žalobca žalovanému 153 742,07 m3, teda štvrťročne
priemernemudodával8091,69m3dreva.Priemerštvrťročnýchdodávokbolzaobdobietrvaniazmluvy8
091,69 m3 štvrťročne. Žalobca vypočítal zmluvnú pokutu len z minimálneho množstva, ktoré sa zaviazal

žalobca žalovanému štvrťročne dodávať v Rámcovej zmluve. Žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu len z
minimálneho množstva dreva, ktoré sa zaviazal dodávať štvrťročne a nie zo skutočne dodávaných
množstiev objednávaných štvrťročne žalovaným, t.j. z priemeru, ktorý vychádzal na jeden štvrťrok zaobdobie trvania zmluvy, preto ani z tohto dôvodu nebol priestor na uplatnenie moderačného práva.
Žalobca žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov súdneho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., za stavu zamietnutia návrhu
žalovaného na prerušenie odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov

3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/431/2014-754 zo dňa 05.05.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení
rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156

ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
09.06.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

V súvislosti s doručovaním upovedomenia o verejnom vyhlásení rozhodnutia žalovanému
prostredníctvom právneho zástupcu sa poukazuje na ust. § 214 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 45
ods. 4 O.s.p., keď na základe požiadania právneho zástupcu žalovaného o doručovanie písomností
aj elektronickými prostriedkami, bol žalovaný práve prostredníctvom svojho právneho zástupcu
upovedomený o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. aj elektronicky

na ním uvedenú adresu: F. (č.l. 718, 756, 757 spisu). Krajský súd konštatuje, že mal splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia ústneho pojednávania.

Žalovaný podaným odvolaním zo dňa 3.11.2014 proti rozsudku okresného súdu vymedzil kvalitatívne a
kvantitatívne dôvody rozsahu posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu odvolacím súdom,

t.j. v akom rozsahu a z akej kvalitatívnej stránky sa má posudzovať rozhodnutie okresného súdu.
Predmetnými odvolacími dôvodmi bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný za aplikácie ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu vychádzal
zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1
O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden z dôvodov výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213

O.s.p.. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2
O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie ust. § 219 ods.
2 O.s.p. nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne
zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v dôvodoch rozhodnutia okresného súdu. Je

postačujúce na ne odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj v zmysle rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
sa v zásade odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu
k rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden nebol relevantný, t.j.,
aby založil zmenu rozsudku okresného súdu, prípade jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na
ďalšie konanie. Je nevyhnutné uviesť, že okresný súd dôsledne postupoval v zmysle § 226 O.s.p., keď
na základe zrušenia pôvodného rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 7Cb/7/2011-357 zo dňa

18.06.2013 a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie sa vychádzalo zo zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/291/2013-475 zo dňa 05.02 2014. Okresný súd pri zrušení veci a
vrátení na ďalšie konanie rešpektoval zrušujúce uznesenie krajského súdu, vykonal dokazovanie, svoje
rozhodnutie odôvodnil atribútmi vyžadovanými ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď hodnotil žalobcom uplatnenýnárok na zmluvnú pokutu vo vzťahu k úkonom žalovaného zo dňa 23.7.2009 a zo dňa 10.11.2009, ku
ktorým žalovaný poskytol tvrdenie zániku Rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
právepredmetnýmiúkonmiodstúpenia.Okresnýsúdhodnotilúkonžalovanéhozodňa10.11.2009nielen

z roviny odstúpenia od zmluvy, ale hodnotenie predmetného úkonu vykonal aj v zmysle ust. § 350 ods.
1 Obchodného zákonníka, s podmienkami, či preukázal žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vyúčtovanej podľa čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému za dodržania postupu
okresným súdom v zmysle § 226 O.s.p. a súčasného konštatovania, že napadnutý rozsudok okresného
súdu má všetky náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., mal krajský súd spôsobilý predmet

posudzovania, t.j. riadne odôvodnený rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného.

Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd nestotožňuje s argumentáciou
žalovaného v tom, že by predmetná sporová vec mala byť posudzovaná oddelene od už právoplatne
skončených konaní, ktoré boli vedené pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 3Cb/1/2011,
sp. zn. 9Cb/8/2009 v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/355/2011 a sp.

zn. 14Cob/138/2013. Je potrebné zdôrazniť, že v právoplatne skončených veciach, a to v rozhodnutí
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/355/2011 zo dňa 21.03.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cb/1/2011-213 zo dňa 29.06.2011, bolo uzavreté, že úkonom zo
dňa 23.07.2009, ktorým žalovaný mal prejaviť vôľu odstúpiť od zmluvy, nedošlo k zániku Rámcovej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého dôvodu zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným

za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009, za ktoré obdobie bola uplatnená zmluvná pokuta v zmysle
čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy, trval. V právoplatne skončenej veci vedenej pred Okresným
súdom Ružomberok sp. zn. 3Cb/1/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/355/2011 bolo skonštatované, že úkon žalovaného zo dňa 23.07.2009, ktorým mal žalovaný
odstúpiť od Rámcovej zmluvy, nebol úkonom, ktorý by spĺňal zákonné náležitosti, pretože žalovaný

nepreukázal, že k úkonu odstúpenia listom zo dňa 23.07.2009 došlo bez zbytočného odkladu po tom, čo
žalovaný mal zistiť vadnosť plnenia žalobcom, resp. porušenie zmluvných povinností žalobcom riadne
plniť, ak o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom plniť riadne sa žalovaný dozvedel už v mesiaci
máj 2009. Najneskôr v priebehu mesiaca jún 2009 žalovaný získal vedomosť o tom, že malo dôjsť k
vadnosti pri dodávaní dreva, jeho druhu, kvality a pokiaľ pri tejto vedomosti vadnosti plnenia žalobcom,

resp. nie riadneho plnenia zmluvných povinností žalobcom ako predávajúcim žalovaný odstúpil od
Rámcovej zmluvy až listom zo dňa 23.07.2009, tak neurobil tak bez zbytočného odkladu, ak tvrdil
podstatné porušenie zmluvy žalobcom. Žalovaný pre tvrdené podstatné porušenie Rámcovej zmluvy tak
nedodržal zákonné podmienky odstúpenia od Rámcovej zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o porušení zmluvy dozvedel, a preto právoplatne v súdnom konaní v rámci odvolacej veci vedenej pod

sp. zn. 13Cob/355/2011 zo dňa 21.03.2012, t.j. rozsudkom krajského súdu bolo konštatované, že úkon
odstúpeniaodzmluvyžalovanýmlistomzodňa23.07.2009nespĺňazákonnénáležitostipodľa§345ods.
1 Obchodného zákonníka, a tým tento úkon nemohol vyvolať zánik Rámcovej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným. Krajský súd zdôrazňuje, že úkon žalovaného zo dňa 23.07.2009 bol už právoplatne
posúdený a vyhodnotený práve v konaní pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 3Cb/1/2011 a

z titulu vyvolaného odvolacieho konania pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011 zo
dňa 21.03.2012, a to rozsudkom krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu
Ružomberok č.k. 3Cb/1/2011-213 zo dňa 29.06.2011, ako úkon odstúpenia od zmluvy, pri ktorom neboli
splnené zákonné podmienky žalovaným tvrdeného podstatného porušenia Rámcovej zmluvy, pretože k
úkonu odstúpenia zo dňa 23.07.2009 nedošlo bez zbytočného odkladu. S právoplatným záverom bolo

konštatované, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za obdobie 01.07.2009 do 30.09.2009
trval, keďže súdy vyslovili záväzný názor (ktorý je už právoplatný), a to, že list žalovaného zo dňa
23.07.2009 ako úkon žalovaného nevyvolal zánik Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
Zo záväzne vysloveného právoplatného záveru bolo nevyhnutné vychádzať aj v predmetnej sporovej
právnej veci.

Práve z titulu princípu právnej istoty, ktorý patrí medzi základné znaky právneho štátu, ktorým
nepochybne Slovenská republika je, bolo nevyhnutné vychádzať už z právoplatne skončeného konania
pred okresným súdom pod sp. zn. 3Cb/1/2011 a z neho vyplývajúcich záverov, tak skutkových ako aj
právnych. Rovnako pre predmetné sporové konanie bolo nevyhnutné vychádzať aj z právoplatného

rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3Cb/1/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/355/2011 zo dňa 21.03.2012, ktorým sa právoplatne uzavrelo, že z
čl. XII. bodu 12.2. uzavretej Rámcovej zmluvy č. 16242/2004, podľa ktorej žalobca vystupoval ako
predávajúci a žalovaný ako kupujúci, vyplynula dohoda o zmluvnej pokute, ktorá predstavovala 5 % zhodnoty neodobratého dreva žalovaným. Z tohto právoplatného záveru a zhodnotenia bolo nevyhnutné
vychádzať aj v predmetnej sporovej právnej veci. Krajský súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom
vyjadril už v právoplatne skončenom konaní pod sp. zn. 13Cob/355/2011 v tom smere, že čl. XII. bodu

12.2. Rámcovej zmluvy je dohodou o zmluvnej pokute, keďže takáto dohoda vyplýva z obsahového
zneniačl.XII.bodu12.1.Rámcovejzmluvyarešpektovaniavzájomnejrovnováhyavyváženostipostihov
pre zmluvné strany, ktoré majú oproti sebe vzájomné práva a povinnosti k tomu, aby bol naplnený
zmluvný vzťah. Recipročnosť týchto vzájomných dojednaní o zmluvnej pokute bola vyjadrená dohodou
o zmluvnej pokute aj v čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy. V čl. XII. bodu 12.1., v čl. XII. bodu 12.2.

Rámcovejzmluvysúdohodnutézmluvnépokutytakpreneplneniepovinnostižalobcuakoajžalovaného,
čo korešponduje aj s obsahom a zmyslom kúpnej zmluvy, keď na jednej strane predávajúci má záväzok
dodať tovar, čomu zodpovedá oproti tomu stojaci zmluvný záväzok žalovaného ako kupujúceho tovar
prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. To že, aj v čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy išlo o zmluvnú pokutu,
vyjadruje aj označenie tohto článku XII. ako „Penalizácia“).

To, že úkon žalovaného zo dňa 23.07.2009 nie je úkonom odstúpenia od Rámcovej zmluvy bez
zbytočného odkladu v zmysle ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj, že v čl. XII. bodu
12.2. Rámcovej zmluvy je dohodnutá zmluvná pokuta, vyplýva z právoplatnosti záverov okresného a
následne z titulu vyvolaného odvolacieho konania aj krajského súdu pod sp. zn. Krajského súdu v Žiline
13Cob/355/2011, ktoré právoplatné závery v tom, že úkon žalovaného zo dňa 23.07.2009 ako úkon

odstúpenia nespôsobil zánik Rámcovej zmluvy a že čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy je článkom
dohodnutej zmluvnej pokuty, neboli popreté ani v rámci vyvolaného dovolacieho konania v súvislosti s
podanýmdovolanímprotirozsudkuKrajskéhosúduvŽilinezodňa21.03.2012č.k.13Cob/355/2011-310,
ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cb/1/2011-213 zo dňa 29.06.2011,
ak Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 4Obdo 27/2012 zo dňa 31.

januára 2013 uviedol, že: ...„súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy
vykonal, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov zistil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec. Prijatý záver o dôvodnosti uplatneného
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vysvetlil logicky, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací
súd(krajskýsúd)sastotožnilsdôvodmirozhodnutiasúduprvéhostupňa,sámnazdôrazneniesprávnosti

dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami
žalovaného, uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď
na relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu sa zodpovedalo,
prečo bolo žalobe vyhovené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva
jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu“. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 4Obdo 27/2012 zo dňa 31. januára 2013 sa podaným dovolaním meritórne nezaoberal, pretože
dovolanie žalovaného odmietol, krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, ktorými
sa namietal postup súdov, názory v predmetných konaniach, ktoré hodnotil žalovaný ako arbitrárne,
nelogické, nezákonné, považoval za nevyhnutné poukázať na záver dovolacieho súdu - Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo 27/2012 zo dňa 31. januára 2013. Okresný súd preto správne
postupoval, ak vychádzal už z právoplatne prijatých záverov vyslovených v rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 3Cb/1/2011-213 zo dňa 29.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/355/2011-310 zo dňa 21.03.2012, a to, že úkon odstúpenia žalovaného zo dňa 23.07.2009
nie je úkonom odstúpenia uskutočnený žalovaným bez zbytočného odkladu po tom, čo sa mal žalovaný

dozvedieť o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom, a teda nie je úkonom, ktorý by spôsobil zánik
Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ako aj z právoplatného právneho záveru, že článok
XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy je článkom o dohodnutej zmluvnej pokute.

V zmysle ust. § 226 O.s.p. krajský súd v predmetnej veci v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/291/2013

zo dňa 05.02.2014 skonštatoval právoplatnosť záverov v tom, že úkon žalovaného zo dňa 23.07.2009
nespôsobil zánik Rámcovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako aj, že v novom konaní
okresný súd bude hodnotiť úkon žalovaného zo dňa 10.11.2009 aj cez ust. § 350 ods. 1 Obchodného
zákonníka a či žalobca bol pripravený plniť podľa uzavretej Rámcovej zmluvy za obdobie od 01.10.2009
do 30.06.2012, za ktoré si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu.

Krajský súd vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza nasledovné. Úkon žalovaného zo
dňa 23.07.2009, pri ktorom neboli splnené zákonné podmienky žalovaným tvrdeného podstatného
porušenia Rámcovej zmluvy, keďže k úkonu odstúpenia nedošlo bez zbytočného odkladu po tom, ako
sa mal žalovaný o podstatnom porušení zmluvy dozvedieť ako aj právoplatný záver krajského súdu,že úkon žalovaného z 23.07.2009 nevyvolal zánik Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným,
bolo nevyhnutné z týchto právoplatných záverov vychádzať, pretože stav, ktorý bol zistený v konaní
pred okresným súdom, nespôsobil zmenu skutkových a právnych okolností, pre ktorú by nebolo

možné z týchto právoplatných záverov vychádzať. Krajský súd uvádza, že právoplatnosť vyslovených
záverov krajským súdom v rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 13Cob/355/2011 nebolo možné opätovne
posudzovať a vyhodnocovať v predmetnej sporovej právnej veci. K takémuto nebol daný ani zákonný
priestor.

Pokiaľ aj krajský súd v svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/291/2013 zo dňa 05.02.2014 uviedol,
že ak okresný súd v rámci nového konania dospeje k iným záverom, tieto musia byť riadnym spôsobom
odôvodnené za akceptovania ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tak aj uvedený postup v zmysle zrušujúceho
uznesenia krajského súdu musel rešpektovať stav, že k úkonu žalovaného zo dňa 23.07.2009 už bolo
krajským súdom zaujaté jednoznačné stanovisko. K odchýleniu sa od právoplatného záveru vo vzťahu
k úkonu žalovaného zo dňa 23.07.2009 neboli splnené ani zákonné podmienky a ani okresným súdom

zistený skutkový a právny stav veci.

Krajský súd sa stotožňuje aj s posúdením úkonu žalovaného zo dňa 10.11.2009, ktoré vyhodnotenie
uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení tohto úkonu bolo určujúce to, čo vyjadril
žalovaný nielen v samotnom úkone zo dňa 10.11.2009, ale aj na pojednávaní konanom pred okresným

súdom dňa 31.07.2014 (č.l. 588 spisu), keď prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že „si neviem
predstaviť závažnejšie porušovanie zmluvy, pre ktoré by nemohol odberateľ odstúpiť od zmluvy pre
podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, pretože ak má dodávateľ podvádza tým, že zamieňa dodaný
druhdrevavdokladoch,taknepochybneideopodstatnéporušeniezmluvnejpovinnosti.“.Ďalejžalovaný
na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 31.07.2014, č.l. 584 - 590 spisu, prostredníctvom

právneho zástupcu zdôraznil, že úkon z 10.11.2009 je dotvrdením toho, čo žalovaný uviedol v liste zo
dňa 23.07.2009, to znamená, že ide o úkon odstúpenia od Rámcovej zmluvy pre podstatné porušenie
zmluvy. Bolo nepochybné pri porovnaní úkonu odstúpenia od zmluvy žalovaným zo dňa 23.07.2009
a úkonu zo dňa 10.11.2009, že k odstúpeniu došlo za rovnakých skutkových okolností a za tvrdenia
podstatného porušenia zmluvy, preto pokiaľ právoplatne bolo skonštatované, že žalovaný listom zo dňa

23.07.2009neodstúpilodRámcovejzmluvybezzbytočnéhoodkladupotom,čosaoporušenípovinnosti
žalobcom dozvedel, tak zákonite ani úkonom odstúpenia od Rámcovej zmluvy zo dňa 10.11.2009, pri
ktorom žalovaný opätovne tvrdí podstatné porušenie zmluvy, nemohlo dôjsť k odstúpeniu na základe
zákonných predpokladov, a to bez zbytočného odkladu po tom, čo sa žalovaný o porušení zmluvy
dozvedel, v zmysle zisteného skutkového stavu v spojení aj s konaním pred okresným súdom sp. zn.

3Cb/1/2011 a konaním pred krajským súdom pod sp. zn. 13Cob/355/2011 v mesiaci máj 2009.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že aj úkon odstúpenia žalovaným zo dňa
10.11.2009jeneplatným,keďžeboluskutočnenýztýchistýchdôvodov,akoúkonz23.07.2009anedošlo
k nemu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa žalovaný o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom plniť

riadne dozvedel. Je nepochybné, že ak žalovaný mal za to, že išlo o podstatné porušenie zmluvy v
prípade manipulácie s drevom a pozmeňovania dokladov, resp. prezentovania dodávky iného druhu
tovaru v dokladoch oproti tomu, čo skutočne žalobca dodal, tak pri takomto tvrdení mal žalovaný odstúpiť
od zmluvy bez zbytočného odkladu, k čomu nedošlo. To, že žalovaný neodstúpil od Rámcovej zmluvy
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa mal o porušení zmluvných povinností žalobcom dozvedieť a bez

zbytočného odkladu nevykonal úkon odstúpenia zo dňa 23.07.2009 ani zo dňa 10.11.2009, svedčí aj
výpoveď svedka Ing. F. E. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 18.09.2014 (č.l. 650 -
658spisu).Svedokpotvrdil,žebolooznámené,žedochádzakmanipuláciisdrevnouhmotou,vdôsledku
čoho začali ihneď s preverovaním, v mesiaci máj 2009, pričom k úkonu odstúpenia žalovaným došlo až
dňa 23.07.2009, t.j. nie bez zbytočného odkladu. V rovine obchodno-záväzkovej zodpovednosti tento

stav nemožno odďaľovať až na časový úsek preverenia políciou, resp. policajnými orgánmi tak, ako
sa toho domáhal žalovaný, keďže uvedené sa už nachádza v rovine trestno-právnej, ktorú žalovaný
zamieňa so zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorú riešil okresný súd a z titulu podaného odvolania
v tejto sporovej veci aj krajský súd. Svedok Ing. F. E. uviedol, že podľa náhodných kontrol, kamerových
záznamov dospeli k tomu, že dochádza k manipulácii alebo ku skresľovaniu údajov dodávky drevnej

hmoty pre žalovaného, a to počas prebierky pána R. E., keď spätne skontrolovali kamerové záznamy a
následne podali podnet pre spáchanie trestného činu na políciu. Tento svedok už predtým vypovedal,
že žalobca mal dodať drevo - topoľ a na preberacom lístku bol deklarovaný dub, t.j., že v dokladoch
bol vykázaný iný druh drevnej hmoty, než bol dovezený, malo ísť o dodávku v mesiaci máj 2009. Podľanázoru krajského súdu výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom potvrdili, že žalovaný
mal vedomosť o stave dodávok, ale neurobil bez zbytočného odkladu úkon v obchodno-právnej rovine,
pretože podľa orgánov polície žalovaný mal vec len sledovať, ale neprezrádzať pred usvedčením, ktorý

stav podľa názoru krajského súdu však nemožno z titulu trestno-právnej zodpovednosti zamieňať s
obchodno-právnou zodpovednosťou so záverom, že žalovaný mal vedomosť o konaní žalobcu už v
mesiaci máj 2009 a aj napriek uvedenému bez zbytočného odkladu nevykonal úkony z obchodno-
právnej zodpovednosti, hoci tento stav sám žalovaný kvalifikoval ako podstatné porušenie zmluvných
povinností žalobcom.

V úkone odstúpenia zo dňa 10.11.2009 žalovaný vyjadril vôľu odstúpiť od zmluvy pre ním tvrdené
podstatné porušenie zmluvy žalobcom, vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu neodstúpil od Rámcovej zmluvy
bez zbytočného odkladu, pri zistení a vedomosti o porušovaní zmluvnej povinnosti žalobcom plniť riadne
už v máji 2009, keď malo dochádzať k dodávke iného druhu dreva, resp. drevnej hmoty oproti tomu,
čo bolo uvedené v dokladoch. Pre platné odstúpenie od Rámcovej zmluvy úkonom zo dňa 10.11.2009

žalovaný nesplnil zákonné predpoklady vyplývajúce z ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení
s § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že list žalovaného, a to úkon odstúpenia
zo dňa 10.11.2009 nie je možné posúdiť ani cez ust. § 350 Obchodného zákonníka pretože pre

zánik Rámcovej zmluvy z titulu nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti nebola splnená zákonná
podmienka podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to poskytnutie primeranej lehoty na plnenie,
pričom podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol pripravený plniť. Pri úkone
odstúpenia žalovaným zo dňa 10.11.2009 neboli splnené zákonné podmienky ani pre nepodstatné
porušenie zmluvy, naviac žalovaný vymedzil odstúpenie od zmluvy ako pre podstatné porušenie zmluvy.

Nesporne vyplynulo v zhode so záverom okresného súdu, že neboli žalovaným splnené zákonné
predpoklady ani pre podstatné (§ 345 ods. 1 Obchodného zákonníka) ani pre nepodstatné porušenie
zmluvy, keď žalovaný neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení plniť
riadne mal dozvedieť a ani podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 350 ods. 1
Obchodného zákonníka, keď aj k momentu úkonu odstúpenia žalovaným zo dňa 10.11.2009 žalobca

dôkazmi preukázal, že bol pripravený plniť dodávku podľa Rámcovej zmluvy v zmysle stavu drevnej
hmoty na sklade.
Krajský súd zdôrazňuje, že sa zrozumiteľne a jasne vo svojich právoplatných rozhodnutiach vyjadril k
úkonu zo dňa 23.07.2009 a vo vzťahu k tomuto úkonu žalovaného sú už právoplatné súdne rozhodnutia,
tak ako boli vyššie identifikované v tom smere, že predmetný úkon nespĺňal zákonné predpoklady

pre odstúpenie od zmluvy z titulu tvrdeného podstatného porušenia zmluvy, keď k nemu nedošlo bez
zbytočného odkladu. V tomto smere k úkonu zo dňa 23.07.2009 bolo možné v záujme právnej istoty len
poukázať na už právoplatné súdne rozhodnutia.

Žalovaný opätovne zdôrazňoval argumentáciu, že vadnosť plnenia a podstatné porušenie zmluvy sú

dva rozdielne inštitúty, vo vzťahu ku ktorým sa nevyjadril ani okresný súd a nedal odpoveď ani odvolací
súd. Podstatou skutkového stavu bolo, že žalobca v dokladoch vykazoval iný druh drevnej hmoty, než
bol dovezený. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii sa už jasne vyjadril krajský súd, nielen v právoplatne
skončenom konaní, ktoré bolo vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011,
ale aj v predmetnom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/291/2013 zo dňa 05.02.2014. Nie je možné

umelo oddeľovať vadnosť plnenia od porušenia zmluvy, pretože ak niekto plní vadne, ktorým vadným
plnením je aj dodanie iného druhu tovaru, než ktorý je v dokladoch vykázaný, ide o porušenie zmluvy,
resp. zmluvnej povinnosti plniť riadne a včas. Zmluva sa porušuje tým, že sa neplní riadne a včas
a porušením zmluvnej povinnosti je aj dodanie iného tovaru, ako je v dokladoch označený. Uvedené
skutkové a právne stavy sa snaží žalovaný umelo oddeľovať, čo však nie je akceptovateľné, pretože

krajský súd už v svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/291/2013 zo dňa 05.02.2014 uviedol, že
takéto oddeľovanie v zmysle návrhu žalovaného nie je akceptované ani samotným zákonom, keď v ust.
§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým sa rieši vadnosť plnenia a nároky z vád tovaru, je odkaz
na ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje porušenie zmluvy. Krajský súd upriamuje
pozornosť na Rámcovú zmluvu ako zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorej obsahom sú

vymedzené zmluvné práva a povinnosti. Zmluvnou povinnosťou žalobcu bolo splniť dodávku tovaru
riadnym spôsobom, t.j. dodať plnenie, na ktoré sa podľa Rámcovej zmluvy zaviazal. Ak uvedené
mal žalobca porušiť, t.j. mal porušiť zmluvnú povinnosť dodať riadne tovar, keď dodal iný tovar, ako
deklaroval,takuvedenéporušeniezmluvnejpovinnostisapremietlodozodpovednostnéhovzťahumedzižalobcom a žalovaným. Sám žalovaný v odvolaní na strane 6 poukazuje na to, že žalobca si riadne
neplnil záväzky zo zmluvy a uvedené podľa názoru krajského súdu nie riadne plnenie zmluvy znamená
vadné plnenie. Dohodnutý tovar a doklady k nemu sa vzťahujúce predstavovali zmluvne vymedzený

predmet plnenia. Rovnako dodaný tovar a doklady k tovaru nemožno od seba oddeľovať. Ani v tomto
smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. Drevo a doklady k nemu tvorili predmet plnenia a
ak v uvedenom predmete plnenia nepostupoval žalobca riadne, t.j. či v dodávke drevnej hmoty alebo
v dokladoch, išlo o nie riadne plnenie zmluvy, resp. vadné plnenie a v tejto súvislosti je namieste, aby
krajský súd poukázal na ust. § 417 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 422 ods. 1 Obchodného

zákonníka, vo väzbe aj s čl. IX., XI. Rámcovej zmluvy, keď vady v dokladoch, resp. vady tovaru sú
vadnosťou plnenia, nie riadnym plnením podľa zmluvy. Uvedeným sa zaoberal nielen okresný súd,
ale aj krajský súd. Nemohla preto obstáť obrana žalovaného ako odvolateľa, že súdy sa nezaoberali
argumentáciou žalovaného o podstatnom porušení zmluvy. Ak zmluvná strana neplní riadne to, čo
bolo v zmluve dohodnuté, tak tým zákonite porušuje zmluvu. Je potrebné dodať, že takéto nie riadne
plnenie podľa Rámcovej zmluvy žalovaný prevzal, tovar bol spotrebovaný, preto aj uvedené správanie

sa žalovaného nedokázalo žalovaným tvrdené podstatné porušenie zmluvy.

Privedomostižalovanéhoonieriadnomplnenížalobcom,nebolourčujúcepreverené,resp.nepreverené
podozrenie o manipulácii s drevom, ale kedy túto vedomosť žalovaný získal, a to bolo jednoznačne
preukázané v mesiaci máj 2009, preto úkon odstúpenia od Rámcovej zmluvy zo dňa 23.07.2009, a

tým ani úkon odstúpenia od zmluvy zo dňa 10.11.2009 nie sú úkonmi uskutočnenými bez zbytočného
odkladu. Ani nové dôkazy vykonané pred okresným súdom nepriniesli odlišnosť posúdenia v tomto
smere. Opätovne k odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd poukazuje na to, že úkon odstúpenia
žalovaným z 23.07.2009 bol už právoplatne vyhodnotený v konaní vedenom pred Krajským súdom Žilina
pod sp. zn. 13Cob/355/2011 v spojení s rozhodnutím okresného súdu. Úkon z 10.11.2009 bol správne

vyhodnotený v tomto konaní ako úkon odstúpenia, ktorý nespĺňa zákonné predpoklady pre podstatné,
ani pre nepodstatné porušenie zmluvy. Ak aj žalovaný úkonom z 10.11.2009 zopakoval odstúpenie,
tvrdil podstatné porušenie zmluvy, pre ktoré neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po zistení
tohto porušenia v mesiaci máj 2009. K úplnosti je potrebné dodať, že pre posúdenie úkonu odstúpenia
od zmluvy žalovaným zo dňa 10.11.2009 ako úkonu nepodstatného porušenia zmluvy, nebola splnená

vôľa žalovaným, ktorý tvrdil podstatné a nie nepodstatné porušenie zmluvy, a ani zákonné podmienky
pre takéto platné odstúpenie od Rámcovej zmluvy. Žalovaným nebola poskytnutá primeraná lehota
a v prípade aj jej (ne)poskytnutia žalobca dokázal, že bol pripravený plniť k úkonu odstúpenia od
Rámcovej zmluvy žalovaným, a to k 10.11.2009. Ak úkon odstúpenia od zmluvy žalovaným zo dňa
10.11.2009 nespĺňal zákonné predpoklady, náležitosti, tak sa nemohlo jednať o platný právny úkon,

ktorý potom nevyvolal ani právne dôsledky zániku Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
Žalovaný žalobcu nevyzval na plnenie, a preto ani z tohto dôvodu nemohol byť úkon zo dňa 10.11.2009
úkonom pre nepodstatné porušenie zmluvy naviac, keď jednoznačne žalovaný vyjadril vôľu, že mal za
to, že išlo o podstatné porušenie zmluvy. Nie je možné úkon žalovaného zo dňa 10.11.2009 vyhodnotiť v
rozpore s ním prejavenou vôľou. Okresný súd a ani krajský súd nekonštatovali stratu práva žalovaného

odstúpiť od zmluvy, len posudzovali, či úkon zo dňa 10.11.2009 je úkonom pre podstatné, prípadne pre
nepodstatné porušenie zmluvy. Ani jeden zo zákonných predpokladov odstúpenia úkon žalovaného zo
dňa 10.11.2009 nespĺňal, t.j. nespĺňal ani zákonné predpoklady odstúpenia od zmluvy pre podstatné
ani pre nepodstatné porušenie zmluvy tak, ako to bolo vyššie zhodnotené, preto nedošlo ani jedným z
týchto úkonov k zániku Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Rámcová zmluva preto trvala

až do 30.06.2012. K tomuto dátumu zanikla výpoveďou zo strany žalobcu.

Bolo nesporné, že žalobca ako predávajúci bol povinný žalovanému ako kupujúcemu dodať tovar
čo do množstva, druhu a vlastnosti, presne podľa Rámcovej zmluvy a prílohy č. 1 - technicko-
preberacích podmienok dodávok vlákninového dreva a pre prípad porušenia tejto primárnej povinnosti

žalobcu ako predávajúceho išlo o vadné plnenie, ktoré má za následok vznik zodpovednosti za
vady. Krajský súd zdôrazňuje, že z ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka nesporne vyplýva, že
dodanie iného tovaru, než určuje zmluva (aliud) je zaradené medzi vady tovaru. Táto zákonná úprava
korešponduje aj s Viedenským dohovorom, podľa ktorého ...„dodávku iného druhu tovaru, než určuje
zmluva (aliud) treba posudzovať ako vadné plnenie“, čo vyplýva zo všeobecnej formulácie ust. čl. 35

ods. 1 Viedenského dohovoru. V danej veci, ak sa prezentoval v dokladoch iný druh tovaru, než bol
dodaný, tak išlo o vadné plnenie. Nemožno pristúpiť ani k názoru, že by dodanie iného druhu dreva,
ako bol deklarovaný, malo mať za následok absolútne nesplnenie zmluvy, pretože tovar dodávaný
žalobcom nebol natoľko vzdialený dohode strán, že by ho bolo potrebné posudzovať ako nesplneniezmluvy, keďže vždy sa jednalo o drevo listnaté. Nesúlad medzi dodaným drevom a drevom vykázaným
žalobcom na súhlasnom dodacom liste bol vadou tovaru, teda nie riadnym plnením zmluvnej povinnosti
žalobcom ako predávajúcim. V prípade takéhoto porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom, t.j. plniť

riadne, nastalo vadné plnenie a zmena obsahu záväzku z titulu vadného plnenia, vo vzťahu ku ktorému
žalovaný riadnym spôsobom neuplatnil svoj zodpovednostný nárok, keďže ani úkon odstúpenia zo dňa
23.07.2009, ani úkon zo dňa 10.11.2009 nezodpovedali zákonným požiadavkám úkonu odstúpenia od
zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, pretože k týmto úkonom nedošlo bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa mal žalovaný o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom plniť riadne a včas, dozvedieť.

Naviac, keď úkon zo dňa 10.11.2009 nespĺňal v zmysle vyššie uvedeného zhodnotenia ani zákonné
náležitosti pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, za stavu pripravenosti žalobcu
plniť žalovanému dodávku podľa uzavretej Rámcovej zmluvy, pri preukázaní súpisu skladových zásob
dodávky nielen k úkonu 23.07.2009, ale aj k úkonu 10.11.2009 v objeme 15.676,81 m3 dreva. (č.l. 508
spisu).

Je nepochybné, že vadnosť plnenia znamená zodpovednostný nárok, pre uplatnenie ktorého Obchodný
zákonník stanovuje právne dôsledky, preto nemožno tento následok zamieňať s poctivým obchodným
stykom. Rovnako tak aj Obchodným zákonníkom stanovená zodpovednosť za vadné plnenie, resp.
nie riadne plnenie zmluvnej povinnosti nemôže byť zamieňaná s trestno-právnou zodpovednosťou.
Súdy v tejto sporovej právnej veci riešili súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý

mohol byť posudzovaný len v medziach právnych predpisov súkromného práva, v danom prípade
Obchodného a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému preto nebol relevantný odvolací dôvod
žalovaného, ktorým namietal vo vzťahu k nároku žalobcu, že tento nie je v súlade so zásadou poctivého
obchodného styku ako aj dobrými mravmi. V podstate žalobca na základe vymienených zmluvných
práv a povinností si do momentu trvania zmluvného vzťahu uplatňoval dohodnutú zmluvnú pokutu

práve pre porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným z titulu neodobratia drevnej hmoty, na odber
ktorej sa zaviazal a vo vzťahu ku ktorej žalobca dôkazmi preukázal, že bol pripravený plniť. Výkon
vzájomne zmluvne dohodnutých práv a povinností vo vyvolanom sporovom konaní preto nemožno
označiť za rozpor s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Úlohou súdu bolo posúdiť,
pri uplatnenom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, či zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za

obdobie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, t.j. za obdobie od 01.10.2009 do 30.06.2012 trval a či žalobca
preukázal uplatnený zmluvný nárok - zmluvnú pokutu. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam vo
väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd úkony žalovaného zo dňa 23.07.2009 (predmetný
úkon odstúpenia žalovaného už právoplatne vyriešený v konaní vedenom pred krajským súdom pod
sp. zn. 13Cob/355/2011) a zo dňa 10.11.2009 vyhodnotil ako úkony, ktoré nespôsobili zánik Rámcovej

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pretože predmetné úkony nespĺňali zákonom vyžadované
predpoklady. Krajský súd pokiaľ opätovne v tomto svojom rozhodnutí poukazuje na úkon žalovaného zo
dňa 23.07.2009, ktorý už bol právoplatne vyhodnotený v skoršom, predchádzajúcom konaní vedenom
pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011, tak k uvedenému došlo len pre prehľadnosť
predmetnej sporovej právnej veci. V danej odvolacej právnej veci bolo namieste vyhodnocovať už

len úkon zo dňa 10.11.2009. Z dôvodu, že v tomto konaní vyhodnocovaný úkon žalovaného zo dňa
10.11.2009 odkazoval na úkon zo dňa 23.07.2009, tak podľa názoru krajského súdu bolo opodstatnené,
aby k úkonu zo dňa 23.07.2009 vyjadril krajský súd už právoplatne prijatý záver v skoršom súdnom
rozhodnutí aj v predmetnom rozsudku.

Ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného bola námietka posúdenia čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy
ako vyhodnotenie dohody o zmluvnej pokute v prospech žalobcu. Žalovaný zotrval na tom, že v čl. XII.
bodu 12.2. Rámcovej zmluvy je dohodnutá škoda, a nie zmluvná pokuta. Podľa názoru žalovaného
jednoznačne bola vyjadrená vôľa zmluvných strán dohodnúť dva odlišné právne inštitúty, a to zmluvnú
pokutu v prospech žalovaného a náhradu škody v prospech žalobcu, ktorá mala byť uvedená v čl.

XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy. K odvolaciemu dôvodu žalovaného opätovne krajský súd v záujme
právnej istoty poukazuje, že už v právoplatne skončenej veci, ktorá bola vedená pred Krajským súdom
v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011, uzavrel, že čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy je dohodou o
zmluvnej pokute. Krajský súd v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného a k právoplatnému záveru
vzťahujúcemusaajkčl.XII.bodu12.2.RámcovejzmluvyvrozhodnutípredKrajskýmsúdomvŽilinepod

sp. zn. 13Cob/355/2011 poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že k znakom
právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne aj princíp právnej istoty (čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva.
Súčasťou uvedeného ústavného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázkuv rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (m.m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), t.j.
aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto
požiadavka korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Ústavný súd Slovenskej republiky už uviedol, že právne

závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu,
ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, avšak
napriek uvedenému protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. (IV. ÚS
49/06, III. ÚS 300/06). Ústavný súd Slovenskej republiky pri svojej rozhodovacej činnosti už tiež vyslovil,

že za diskriminačný možno považovať postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. (m.m. PL. ÚS 21/00 a PL ÚS 6/04). K
porušeniu princípu právnej istoty môže dôjsť aj nerešpektovaním požiadavky predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia.

Krajský súd v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe k

uplatnenému nároku žalobcu zdôrazňuje práve tento princíp právnej istoty a svoje právoplatné závery,
ktoré už vyjadril v rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 13Cob/355/2011 aj v tom, že čl. XII. Rámcovej
zmluvy v obidvoch bodoch 12.1., 12.2. predstavuje písomnú dohodu o zmluvnej pokute tak pre žalobcu
ako aj pre žalovaného. To, že zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, vyplýva aj z označenia čl. XII.
ako „Penalizácia“. Nepochybne vo vzájomnom kontexte bodov 12.1., 12.2. čl. XII. Rámcovej zmluvy

vyplynula dohoda o zmluvnej pokute, ktorá recipročne bola vyjadrená tak vo vzťahu ku žalobcovi ako
predávajúcemu, a to v prípade nesplnenia štvrťročných dodávok, kedy zmluvná pokuta predstavovala
výšku 5 % z hodnoty nedodaného dreva a na druhej strane penalizácia v rovine zmluvnej pokuty bola
dohodnutá u žalovaného ako kupujúceho v prípade neodobratia predmetu zmluvy alebo jeho časti, kedy
žalobcaakopredávajúcimáprávosiuplatniťzmluvnúpokutuakopaušalizovanúnáhraduškodyvovýške

5 % z hodnoty neodobratého dreva. V čl. XII. Rámcovej zmluvy sú vyjadrené oproti stojace zmluvné
povinnosti žalobcu ako predávajúceho a žalovaného ako kupujúceho. Je zrejmé, že žalobca má zmluvnú
povinnosť dodať tovar a žalovaný zmluvnú povinnosť odobrať tovar, a preto nemožno nazerať na čl. XII.
bodu 12.1., bodu 12.2. Rámcovej zmluvy inak, ako na článok, ktorý v dotknutých bodoch predstavuje
dohodu zmluvnej pokuty viažucu sa k zmluvným povinnostiam na strane žalobcu, žalovaného.

Krajskýsúdmázato,akoužajprávoplatnesavyjadrilvrozhodnutísp.zn.13Cob/355/2011,žeRámcová
zmluva platným a určitým spôsobom dohodla zmluvnú pokutu u žalovaného ako kupujúceho. Pokiaľ sa
ajformulačnevčl.XII.bodu12.2.Rámcovejzmluvyuvádzapojemnáhradyspôsobenejškodyvovýške5
% z hodnoty neodobratého dreva, tento termín, resp. výrazový prostriedok bol bez vplyvu k vyslovenému

záveru krajským súdom, že išlo o dohodu o zmluvnej pokute, a to vo vzťahu aj na samotný bod 12.1. čl.
XII. Rámcovej zmluvy, keď u žalobcu ako predávajúceho bola dohodnutá rovnakým spôsobom zmluvná
pokuta, a to vo výške 5 % z hodnoty nedodaného dreva a na strane žalovaného vo výške 5 % z hodnoty
neodobratého dreva. Tento záver, že použitý pojem, resp. termín škody v čl. XII. bodu 12.2. uzavretej
Rámcovej zmluvy je bez vplyvu k záveru krajského súdu, že v čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy

bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 5 % z hodnoty neodobratého dreva, vyplýva aj zo zisteného,
že návrh zmluvy vypracoval žalovaný a tento predkladal žalobcovi, ktorý čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej
zmluvy vnímal ako dohodu o zmluvnej pokute (§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka). Bolo preukázané,
že Rámcovú zmluvu a podmienky určoval žalovaný, preto je potrebné aj takýmto spôsobom pristúpiť k
posúdeniu čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy, a to ako dohody o zmluvnej pokute. Takto to aj vnímal

žalobca, že v čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy sa dojednáva zmluvná pokuta, a nie škoda, keďže
škoda má svoj základ v zákonných podmienkach a zmluvná pokuta je tým zabezpečovacím inštitútom,
ktorý sa dojednáva písomne.

To, že čl. XII. bodu 12.1., 12.2. Rámcovej zmluvy je vyjadrením dohody o zmluvnej pokute, resp. o

zmluvných pokutách, vyplýva z podmienenosti vzájomných plnení zmluvných strán, a to žalobcu a
žalovaného, keď žalobca dodáva, žalovaný odoberá a zmluvná pokuta dohodnutá za to, keď žalobca
nedodá a žalovaný neodoberie. Zmluvná pokuta vo vzťahu k žalobcovi bola za nedodanie dreva a
vo vzťahu k žalovanému za neodobranie dreva. Ak žalovaný pripravoval Rámcovú zmluvu, čo bolo
preukázané a použil termín spôsobenej škody v čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy, tak tento termín

môže ísť len na ťarchu žalovaného, ale nie na ujmu zabezpečenia zmluvnej povinnosti žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi. V čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy preto nepochybne išlo o dohodu o zmluvnej
pokute vo vzťahu k žalovanému, a to zmluvnej pokuty vo výške 5 % z hodnoty neodobratého dreva.
To, že v čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta bez ohľadu na použitýtermín škody, dotvrdzuje aj rozhodnutie R 92/2004, z ktorého vyplýva, ...„že v dohode o zmluvnej pokute
výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje,
musia byť vymedzené určito“. Určitým spôsobom bolo vyjadrené zmluvnými stranami, že žalobca má

zabezpečenú zmluvnú povinnosť žalovaného zmluvnou pokutou vo výške 5 % z hodnoty neodobratého
dreva a na druhej strane žalovaný mal zmluvnou pokutou zabezpečenú zmluvnú povinnosť žalobcu,
a to vo výške 5 % z hodnoty nedodaného dreva. Recipročnosť vzájomných zmluvných povinností a
vyváženosť zmluvného vzťahu nepochybne viedla k jednoznačnému záveru o dohodnutých zmluvných
pokutách pre žalobcu, žalovaného v čl. XII. bodu 12.1, 12.2. Rámcovej zmluvy. Krajský súd zdôrazňuje,

že vzhľadom k zmyslu a účelu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody z
titulu porušenia zmluvného záväzku, bolo nepochybné a určité, že zmluvné strany v čl. XII. bodu 12.2.
Rámcovej zmluvy dohodli zmluvnú pokutu. Aj vo vzťahu k uvedenému obsahu čl. XII. bodu 12.2.
Rámcovej zmluvy bol už právoplatne vyslovený záver v skoršom rozhodnutí krajského súdu vedenom
pod sp. zn. 13Cob/355/2011.

Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute žalobcom za obdobie od 1.10.2009 do 30.06.2012 bolo
preukázané, že v tomto období Rámcová zmluva medzi žalobcom a žalovaným trvala, keďže nezanikla
úkonom odstúpenia žalovaného zo dňa 23.07.2009 a ani úkonom odstúpenia žalovaného zo dňa
5.11.2009. K vyčísleniu zmluvnej pokuty žalobcom krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje na podrobný výpočet obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, s

ktorým sa stotožňuje, a preto nebolo potrebné, aby tento výpočet bol opätovne obsiahnutý v odôvodnení
rozsudku krajského súdu. Vzhľadom k obsahovej náplni zmluvnej pokuty vyjadrenej v čl. XII. bodu 12.2.
uzavretej Rámcovej zmluvy bol žalobca v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 13Cob/291/2013 povinný preukázať, že žalovaný porušil zmluvnou pokutou zabezpečenú zmluvnú
povinnosť, keď neodobral drevo, ku ktorému žalobca bol pripravený takéto drevo žalovanému dodať.

Práve z titulu rešpektovania vzájomnej rovnováhy a vyváženosti postihov pre zmluvné strany, ktoré
majú oproti sebe vzájomné práva a povinnosti k tomu, aby bol naplnený zmluvný vzťah, za vzatia do
úvahy obsahovej náplne zmluvnej pokuty, bolo vyjadrené, že žalobca mal povinnosť pri uplatnení tohto
druhu zmluvnej pokuty preukázať svoju pripravenosť plniť, pretože tá sa viazala na zmluvnou pokutou
zabezpečenú povinnosť žalovaného odobrať tovar. Žalovaný namietal, že žalobca nedokázal, že vyzval

žalovaného na predloženie objednávky, nepreukázal, kedy, kde a ako bol pripravený plniť. Žalovaný mal
za to, že ak uvedené žalobca nepreukázal, tak nemá nárok na zmluvnú pokutu.
V tejto súvislosti odvolacieho dôvodu krajský súd konštatuje, že nebol relevantný, a to na základe
výsledkov vykonaného dokazovania. Je pravdou, že Rámcová zmluva, tak ako uviedol okresný súd,
nepracuje so stavom pripravenosti, avšak krajský súd má za to, že pre obsahovú náplň zmluvnej pokuty,

ktorú žalobca uplatnil, a to 5 % z hodnoty neodobratého tovaru žalovaným, bol povinný preukázať,
že mal zabezpečené dodávky tovaru, ktoré žalovaný neodobral počas trvania zmluvného vzťahu. Zo
svedeckých výpovedí v konaní pred okresným súdom dňa 18.09.2014 vyplynulo, že žalobca čakal
na pokyny od žalovaného, kedy môže plniť Rámcovú zmluvu ako aj, že žalovaný bol vyzývaný, aby
odobral drevo. Žalobca mal pripravené drevo pre žalovaného, a toto drevo sčasti bolo predané, sčasti

znehodnotené, lebo žalobca stále bol pripravený a čakal, kedy bude môcť plniť Rámcovú zmluvu
(sčasti sa drevo muselo vyhodiť pre jeho znehodnotenie, keďže zhnilo na sklade). Na základe uzavretej
Rámcovej zmluvy žalobca mal zakontrahované drevo s tým, že žalovaný bol vyzývaný na odobratie
dreva, avšak žalovaný sa nechcel dohodnúť a odňal žalobcovi všetky vstupky do spoločnosti, kde sa
drevo vozilo. Pri vzatí týchto vstupiek žalobca nemohol vstupovať s drevom do miesta dodávky.

Žalobca tvrdil a podľa názoru krajského súdu aj súčasne preukázal, že bol pripravený plniť a schopný
plniť, pričom za základ pre vyúčtovanú zmluvnú pokutu žalobca zobral len minimálne množstvo
Rámcovou zmluvou dohodnutej štvrťročnej dodávky 5 000 m3 v zmysle čl. IV. bodu 4.1. Rámcovej
zmluvy. Zmluvná pokuta nevychádzala z priemeru skutočne dodávaného dreva medzi žalobcom a

žalovaným. Krajský súd k pripravenosti žalobcu plniť pre žalovaného poukazuje na čl. XII. bodu 12.2.
Rámcovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že ak zmluvná pokuta znie za neodobratie tovaru žalovaným, tak
v tomto je inkorporované (obsiahnuté), že žalobca bol pripravený takýto tovar dodať a žalovaný porušil
zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou v zmysle čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy, keď
takýto tovar - drevo neodobral. Oproti zmluvným stranám stáli aj vzájomné zmluvné povinnosti, a to

povinnosť žalobcu dodať a zmluvná povinnosť žalovaného odobrať, preto pre naplnenie zmluvnej pokuty
uplatnenej žalobcom bolo potrebné mať v konaní dokázané, že žalobca bol pripravený plniť (dodať),
t.j. splniť zmluvnú povinnosť, oproti čomu stála zmluvná povinnosť žalovaného tovar odobrať, resp. jej
porušenie, neodobratie tovaru. Podľa Rámcovej zmluvy, a to čl. XIII. žalobca mal vstup do areálu akopredávajúci len na základe udeleného súhlasu alebo s predchádzajúcim súhlasom. Vzhľadom na druh
komodity, a to drevnej hmoty, ktorá sa mala dodávať v objemoch minimálne podľa Rámcovej zmluvy
5 000 m3 štvrťročne a odňatie povolenia na vstup do areálu, kde sa mal tovar dodať, potom nemožno

pripravenosť žalobcu plniť, resp. jeho zmluvnú povinnosť tovar dodať, viazať na to, že žalobca bol
povinný v zmysle odvolacieho dôvodu žalovaného preukázať, kedy, akým spôsobom mal dodať tovar
žalovanému. Z titulu neposkytnutia súčinnosti žalovaným, keď žalovaný odňal žalobcovi povolenie na
vstupdoareálu,nebolomožnéspravodlivopožadovaťpriplnenípovinnostižalobcomdodaťtovar,žemal
prísť naložený kamión dreva priamo k areálu žalovaného, ale bolo postačujúce, aby žalobca dôkazmi

preukázal, že bol pripravený plniť podľa uzavretej Rámcovej zmluvy.

Podľa názoru krajského súdu v predmetnej veci za dobu uplatnenej zmluvnej pokuty žalobca listinnými
dôkazmidokázal,žebolschopnýdodaťžalovanémudrevo.Takakouviedolokresnýsúd,boltožalovaný,
ktorý porušil zmluvnú povinnosť, nezaslal objednávku na dodávku dreva podľa čl. IV. bod 4.3. Rámcovej
zmluvy, nevydal žalobcovi vstupky do objektu, pričom pretrvával zákaz vstupu vozidiel žalobcu do

objektu, ktorý bol určený žalovaným ako miesto dodávky dreva podľa čl. XIII. Rámcovej zmluvy. Bol
to žalobca, ktorý preukázal, že chcel plniť Rámcovú zmluvu, bol pripravený ju plniť. Vyplýva to aj zo
stavu skladových zásob, keď sa u neho nachádzalo v kalendárnom roku 2009 15.676,81 m3 dreva.
Žalobca listami zo dňa 1.10.2009 (č.l. 20) ako výzva na plnenie zo dňa 10.2.2010, 22.9.2010 (č.l.
26, 27, č.l. 31 spisu) vyzýval žalovaného na plnenie si zmluvnej povinnosti, teda na odobratie tovaru,

drevnej hmoty. Súčasne v predmetných listoch ako výzvach na plnenie si zmluvnej povinnosti žalovaným
žalobca poukazuje práve na rozhodný čl. XII. bodu 12.2. zmluvy, z ktorého vyplýva zmluvná pokuta vo
výške 5 % z hodnoty neodobratého tovaru. Žalobca uzavretými zmluvami preukázal, že mal zmluvne
zabezpečené dodávky dreva, ale nešiel do areálu s kamiónmi naloženými touto drevnou hmotou,
keďže nemal povolený vstup. Z dôkazov, a to z uzavretých zmlúv medzi žalobcom a tretími subjektami

ako dodávateľmi bolo preukázané, že žalobca mal zazmluvnenú drevnú hmotu a kedykoľvek ju bol
pripravený dodať žalovanému a kedykoľvek počas trvania Rámcovej zmluvy žalovaný mohol odobrať
drevnú hmotu od žalobcu. Ak žalobca bol pripravený plniť a žalovaný takéto plnenie neodobral, tak
porušil zmluvnou pokutou zabezpečenú zmluvnú povinnosť podľa čl. XII. bodu 12.2. Rámcovej zmluvy
a bolo namieste uplatniť si zo strany žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 5 % z hodnoty neodobratého

dreva. Žalobca listami zo dňa 1.10.2009, 10.2.2010 a 22.9.2010 opätovne vyzýval žalovaného na
plnenie si záväzkov, ktoré mu vyplývali z Rámcovej zmluvy, a to povinnosť odobrať drevo, vo vzťahu
ku ktorej zmluvnej povinnosti bol žalovaný žalobcom upozornený, že túto svoju zmluvnú povinnosť
nepretržite porušuje, čím žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. XII. bodu
12.2. Rámcovej zmluvy. Žalobca podaním zo dňa 3.06.2014 (č.l. 501-506 spisu) a doloženými listinami,

ktoré sa nachádzajú na č.l. 507-546 spisu, preukázal, že bol pripravený kedykoľvek na požiadanie
žalovaného zrealizovať dodávku drevnej hmoty počas trvania Rámcovej zmluvy, keď okrem skladových
zásob, jednotlivými uzavretými zmluvami mal zabezpečené dodávky drevnej hmoty s tretími subjektami
k tomu, aby mohol plniť Rámcovú zmluvu a svoje záväzky, na ktoré sa voči žalovanému zaviazal.

K uplatnenému moderačnému právu žalovaným krajský súd poukazuje na to, že ust. § 301
Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, t.j. je daná možnosť súdu neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu znížiť. Ide o oprávnenie súdu, nie jeho povinnosť. Okresný súd skonštatoval, že
nezistil dôvody na zníženie zmluvnej pokuty vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta vychádzala z
minimálneho objemu štvrťročne dodávaného dreva, a to 5 000 m3, nie podľa skutočne dodávaného

dreva spriemerovaného medzi žalobcom a žalovaným. Moderácia v zmysle ust. § 301 Obchodného
zákonníka nie je nárokovateľná. Je v dispozičnom oprávnení súdu a jej nevyužitie v zmysle návrhu
účastníkanemôžebyťpostupomarbitrárnym.Anivnevyužitímoderačnéhooprávneniaokresnýmsúdom
nevidel krajský súd dôvod ku konštatovaniu nesprávnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Krajský súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
žalovaného, ktorý namieta arbitrárny, nelogický postup súdov. Vo vzťahu k arbitrárnosti sa uvádza,
že arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon,
založený na ľubovôli súdu. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS
117/07, III. ÚS 36/2010, I. ÚS 114/08, III. ÚS 260/06). Predmetné súdne rozhodnutia znaky arbitrárnosti

nevykazujú, pretože skutkové a právne závery boli riadnym spôsobom odôvodnené v zmysle atribútov
vyplývajúcich z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. To, že sa súd nestotožní s právnym názorom účastníka, resp.
nerozhodne podľa návrhu účastníka, nie je arbitrárnym postupom.Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom a zhodnoteniam krajský súd nezistil dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku okresného súdu a pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu o zaplatenie zmluvnej
pokuty vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Krajský súd v

súvislosti so svojím rozhodnutím poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.4.2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“. Krajský súd na základe
vyššie uvedených zhodnotení, záverov, zvýraznenia vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu vo

väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného mal za to, že došlo k vecne správnemu postupu a rozhodnutiu
okresným súdom. Krajský súd k rozsahu svojich záverov poukazuje na to, že jeho rozhodnutie je v
súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2013, podľa
ktorého ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

V súvislosti so zamietnutím návrhu žalovaného zo dňa 29.5.2015 na prerušenie odvolacieho konania
krajský súd opätovne odkazuje na vyššie uvedené závery obsiahnuté v odôvodnení predmetného
rozsudku. Žalovaný ako dôvod na prerušenie odvolacieho konania uviedol, že v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde v Ružomberku pod sp. zn. 1T/140/2013 bol vynesený rozsudok č.k. 1T/140/2013-2113

zo dňa 20.4.2015, ktorým súd obžalovaných S. E. a Q. E., konajúcich v predmetnom prípade v
mene žalobcu, uznal za vinných z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Žalovaný poukázal na skutok, ktorého sa obžalovaní mali dopustiť ako aj, že predmetný rozsudok
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Žalovaný vyjadril názor, že rozhodnutie v predmetnej trestnej veci

má pre posúdenie obchodno-záväzkových vzťahov medzi účastníkmi konania význam, preto podľa §
211 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. navrhol, aby odvolací súd odvolacie
konanie prerušil až do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Ružomberku
pod sp. zn. 1T/140/2013. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že práve popísaný skutok zo dňa 21.7.2009 je
dôkazom, že žalovaný bez zbytočného odkladu listom zo dňa 23.7.2009 odstúpil od Rámcovej zmluvy

podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. nie pre vady tovaru, ale pre podstatné porušenie
zmluvnej povinnosti žalobcom. Práve s odkazom k uvedenému trestnému rozsudku žalovaný uviedol,
že nemohol mať vedomosť o porušovaní zmluvnej povinnosti žalobcom už v mesiaci máj 2009, keďže
proces získania vedomostí, umožňujúcich žalovanému odstúpiť od zmluvy bol zavŕšený až zistením
všetkých skutočností, týkajúcich sa manipulácie s dodaným druhom drevnej hmoty a pozmeňovaním

dokladov pri zadržaní poslednej dodávky dňa 21.7.2009. Žalovaný bol presvedčený, že právoplatné
skončenie uvedenej trestnej veci má význam pre rozhodnutie súdu v tejto obchodno-právnej veci.

K návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že nie je
daný dôvod na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Žalobca mal za to,

že žalovaný účelovo podal návrh na prerušenie konania, pretože podstatné a rozhodné je, že výsledky
dokazovania preukázali, že žalovaný sa o vade dodávky dozvedel v mesiaci máj 2009, resp. koncom
mesiaca máj 2009 a začiatkom júna 2009 v zmysle výsluchu Ing. E. a Ing. E.. Žalovaný sa účelovo
domáha prerušenia konania, pričom neberie na vedomie to, čo bolo v obchodných sporoch preukázané.
Žalobca ďalej poukázal na to, že samotná skutočnosť, že sa údajne mal stať trestný čin 21.7.2009,

je pre súdenú vec právne bezvýznamná, pretože súdy v obchodnom spore riešili úplne inú otázku, a
to otázku, či žalovaný odstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu a bolo bezpečne preukázané, že
žalovaný bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpil. Žalobca žiadal návrh žalovaného na prerušenie
odvolacieho konania zamietnuť s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Obdo 44/2010 zo dňa 26. januára 2011, v ktorom medzi tými istými účastníkmi súdneho sporu

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob 158/2010-178 zo dňa 1.7.2010 zamietol, keďže nebol zistený dôvod na prerušenie konania z
titulu veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície
Ružomberok pod ČVS: ORP 292/JP-RK-2009.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a návrhu žalovaného zo dňa 29.5.2015 na
prerušenie odvolacieho konania je nepochybné, že išlo o fakultatívny dôvod na prerušenie odvolacieho
konania. Z ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nepochybne vyplýva, že prerušenie konania je na úvahe

súdu a ide len o procesnú možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť
všetkých vhodných opatrení k tomu, aby nedošlo k prerušeniu konania. Odvolací súd bol toho názoru,
že v súvislosti s trestnou vecou pod sp. zn. 1T/140/2013 Okresného súdu Ružomberok neprebieha
konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, pretože ako
bolo vyššie zdôvodnené, v danej sporovej odvolacej právnej veci bola riešená záväzková, obchodno-

právna zodpovednosť zmluvných strán, a to žalobcu a žalovaného podľa uzavretej Rámcovej zmluvy, ku
ktorej trestno-právne následky vzťahujúce sa k obžalovaným S. E., Q. E. sú bez právneho významu. V
trestnej veci sp. zn. 1T/140/2013 Okresného súdu Ružomberok je riešená trestno-právna zodpovednosť
obžalovanýchPetraKohútaaRastislavaKohútazavymedzenýskutok.Vdanejodvolacejprávnejvecisa
však posudzovalo, či žalovaný v obchodno-právnej rovine podľa zákonom vyžadovaných predpokladov
v zmysle predpisov súkromného práva, a to Obchodného a Občianskeho zákonníka uplatňoval voči

žalobcovi zodpovednostné nároky. Výsledok, a to ani právoplatný, v trestnej veci sp. zn. 1T/140/2013
Okresného súdu Ružomberok nemôže mať význam pre rozhodnutie v danej veci, pretože výsledky
dokazovania, a to aj právoplatných záverov krajského súdu už v právoplatnom rozhodnutí vedenom pred
Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011 preukázali, že žalovaný úkonom odstúpenia od
zmluvy, a to zo dňa 23.7.2009 neodstúpil od Rámcovej zmluvy bez zbytočného odkladu, pri dokázaní

vedomosti žalovaného o porušovaní zmluvnej povinnosti žalobcom v mesiaci máj 2009. Z uvedeného
vyplýva, že v trestnej veci sp. zn. 1T/140/2013 pred Okresným súdom Ružomberok neprebieha konanie,
ktorého výsledok môže mať význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, preto krajský súd návrh
žalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

Krajský súd v Žiline uvádza, že mal splnené všetky podmienky k prejednaniu odvolania žalovaného
za stavu zamietnutia návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania, za primeraného použitia
aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo 22/2012 zo dňa 31. mája 2012,
podľa ktorého „ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Ak by aj odvolací súd nerozhodol o

návrhu na prerušenie konania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, nejednalo by sa o vadu,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.)“. K úplnosti sa dodáva,
že konanie vo vzťahu k posúdeniu úkonu žalovaného zo dňa 23.7.2009 je právoplatne skončené
rozhodnutím pred Krajským súdom v Žiline vedenom pod sp. zn. 13Cob/355/2011, preto ani z tohto
dôvodu nemohol byť návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania akceptovaný, ak vymedzený

dôvod sa vzťahuje k úkonu odstúpenia žalovaného od Rámcovej zmluvy, ktorý úkon bol uskutočnený
listom zo dňa 23.7.2009. Naviac zodpovednosť obžalovaných za skutok vymedzený podľa Trestného
zákona nemožno stotožňovať so skutkovým stavom zisteným v rámci predmetného obchodno-právneho
sporu podľa výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré viedli k právoplatnému záveru, že úkonom zo
dňa 23.7.2009 žalovaný neodstúpil od Rámcovej zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa mal v

mesiaci máj 2009 v zmysle výsledkov dokazovania dozvedieť o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom
plniť riadne a včas predmet dodávky. Vzhľadom k zabezpečeniu zákonnej požiadavky rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.), prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti
skôr výnimku ako pravidlo. Nevyhovením návrhu žalovaného na prerušenie predmetného odvolacieho
konania preto nemohlo dôjsť ani k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Krajský súd v súvislosti s postupom verejného vyhlásenia rozhodnutia poukazuje na obsah Zápisnice
o verejnom vyhlásení rozsudku. Súčasne k podaniu žalovaného zo dňa 17.06.2015, ktoré podanie
bolo predložené substitučným právnym zástupcom žalovaného krajskému súdu na samotnom konaní
o verejnom vyhlásení rozhodnutia, krajský súd považuje za potrebné citovať nižšie uvedené rozhodné

zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Vo veci rozhodujúci senát Krajského súdu v Žiline sa na konanom verejnom vyhlásení rozhodnutia pred
vyhlásením rozhodnutia oboznámil s podaním žalovaného zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo označené
ako námietka zaujatosti voči konajúcim sudcom senátu 13Cob, ktorým žalovaný uviedol, že predmetná
námietka smeruje voči konajúcim sudcom Krajského súdu v Žiline prejednávajúcim túto vec v senáte
13Cob, a to JUDr. Márii Dubcovej a Mgr. Zuzane Štolcovej. V predmetnom podaní žalovaný poukázal

na to, že uskutočnil návrh na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to
až do právoplatného skončenia trestného konania sp. zn. 1T/140/2013 Okresného súdu Ružomberok, o
ktorom návrhu žalovaného bolo postupované odvolacím súdom tak, že tomuto návrhu nebolo vyhovené.
Súčasne žalovaný v podanej námietke zaujatosti zo dňa 17.06.2015 uviedol, že má za to, že v
prebiehajúcom trestnom konaním sp. zn. 1T/140/2013 pred Okresným súdom v Ružomberku sa rieši
otázka, ktorá má význam pre výsledok tohto konania, a preto jeho návrhu na prerušenie odvolacieho

konania malo byť vyhovené. Pokiaľ tak krajský súd neurobil, postup odvolacieho súdu nesvedčí o jeho
nezaujatom pomere k veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.), hoci nepochybne ide o otázku, ktorú je potrebné v
tomto konaní mať vyriešenú a ktorá má význam pre rozhodnutie súdu. Žalovaný poukázal na to, že nie
je bez významu to, že vo veci de facto koná ten istý senát, ktorý konal síce v inej, ale v podstate v
úplne totožnej veci tých istých účastníkov, a to tak na strane žalobcu ako aj žalovaného o zaplatenie

zmluvnejpokutyvedenejnaKrajskomsúdevŽilinepodsp.zn.13Cob/355/2011(sp.zn.Okresnéhosúdu
Ružomberok 3Cb/1/2011). Z tohto je nepochybné, že konajúci sudcovia sú v tejto veci ovplyvnení svojimi
predchádzajúcimi a podľa názoru žalovaného absolútne nesprávnymi právnymi názormi vyslovenými v
predchádzajúcej veci sp. zn. 13Cob/355/2011. O dôvodoch vylúčenia konajúcich sudcov sa žalovaný
dozvedel dňa 17.6.2015, t.j. v deň, kedy odvolací súd vydal uznesenie o neprerušení konania, resp.

kedy súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vec
predložil nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Z obsahu podanej námietky zaujatosti žalovaným zo dňa 17.06.2015 je zrejmé, že táto smeruje voči
sudcomJUDr.MáriiDubcovejaMgr.ZuzaneŠtolcovejvoväzbenapostupvkonaníotejtoprejednávanej

odvolacej sporovej právnej veci, keďže dôvodom návrhu žalovaného na vylúčenie týchto sudkýň bola
námietka, že odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania ako aj, že
sudkyne JUDr. Mária Dubcová a Mgr. Zuzana Štolcová sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania
tejto veci pre ich pomer k veci, pretože už v totožnej veci, tých istých účastníkov, a to tak na strane
žalobcu ako aj žalovaného, o zaplatenie zmluvnej pokuty vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp.

zn. 13Cob/355/2011 rozhodovali, a preto majú byť ovplyvnené svojimi predchádzajúcimi, podľa názoru
žalovaného, absolútne nesprávnymi právnymi názormi vyslovenými v predchádzajúcej veci vedenej
pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011.

Žalovaný v podaní zo dňa 17.06.2015 výlučne ako dôvod zaujatosti sudkýň JUDr. Márie Dubcovej a

Mgr. Zuzany Štolcovej uvádzal okolnosti spočívajúce v postupe tejto sporovej právnej veci ako aj v
dôvode rozhodovania v inej veci vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011.
Nesporne išlo o dôvody v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p., u ktorých zákon v ust. § 15a ods. 5 O.s.p. výslovne
súdu ukladá na takto vznesenú námietku zaujatosti neprihliadať a v tomto prípade vec nepredkladať
nadriadenému súdu. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací za rešpektovania týchto zákonných

ustanovení v spojení s obsahom podanej námietky zaujatosti v podaní zo dňa 17.06.2015, keď tento
svoj postup a vyhodnotenie oznámil na konanom verejnom vyhlásení rozhodnutia aj substitučnému
právnemu zástupcovi žalovaného, nebol povinný námietku zaujatosti podanú žalovaným predkladať
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému.

Po oboznámení uvedeného postupu odvolacím súdom substitučnému právnemu zástupcovi žalovaného
na konanom verejnom vyhlásení rozhodnutia v zmysle obsahu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku
bol daný priestor na reakciu, v rámci ktorého sa substitučný právny zástupca žalovaného vyjadril tak, že
podľa jeho názoru odvolací súd a namietaní sudcovia nie sú oprávnení sami posúdiť, či ide o podanie
námietky zaujatosti obsahovo v zmysle ust. § 14 ods. 3 O.s.p., pretože túto námietku zaujatosti môže

vyhodnotiť len nadriadený súd Krajského súdu v Žiline, a to Najvyšší súd Slovenskej republiky.

K tomuto názoru substitučného právneho zástupcu žalovaného krajský súd uvádza, že oprávnenosť
postupu odvolacieho súdu v súvislosti s podanou námietkou zaujatosti žalovaným zo dňa 17.06.2015bola daná samotnou zákonnou úpravou podľa § 14 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 15a ods. 5 O.s.p..
Vo vzťahu k tejto zákonnej úprave krajský súd postupoval tak, že ju aplikoval, a preto nebol povinný
námietku zaujatosti obsiahnutú v podaní žalovaného zo dňa 17. júna 2015 predkladať Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému. Tento postup by mal Krajský súd v Žiline ako súd
odvolací len v tom prípade, ak zo strany žalovaného by obsahom vznesenej námietky zaujatosti boli
kvalifikované dôvody pre pomer sudcov k veci, k účastníkom, prípadne k ich zástupcom, tak ako to
vyplýva z ust. § 14 ods. 1 O.s.p.. Obsahom podanej námietky žalovaným zo dňa 17.06.2015 však
nebol ani jeden z kvalifikovaných dôvodov v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., pretože dôvodom na vylúčenie

sudcov Krajského súdu v Žiline, a to konkrétne JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej boli len
okolnosti spočívajúce v postupe v konaní tejto prejednávanej veci a v súvislosti s rozhodovaním v inej
veci vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/355/2011.

Súčasne krajský súd poukazuje na obsah zápisnice o verejnom vyhlásení rozhodnutia, keď substitučný
právny zástupca žalovaného pred verejným vyhlásením rozhodnutia uviedol, že sa chce vyjadriť ešte

k samotnej veci. Predsedníčka senátu oznámila substitučnému právnemu zástupcovi žalovaného, že
vzhľadom k zvolenému postupu verejného vyhlásenia rozhodnutia procesné právo, a to Občiansky
súdny poriadok už nedáva priestor k vyjadrovaniu sa meritórneho zhodnotenia veci samej, za vzatia do
úvahy aj tej skutočnosti, keď žalovaný vystupoval ako odvolateľ, ktorý v zmysle § 212 ods. 1, § 205 ods.
3 O.s.p. môže odvolacie dôvody uvádzať len v rámci zákonnej odvolacej lehoty a tieto sa potom stávajú

podkladom pre konanie Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. O uvedenom bol substitučný
právny zástupca žalovaného poučený na konaní o verejnom vyhlásení rozhodnutia ako aj, že neboli
splnené podmienky k tomu, aby sa substitučný právny zástupca žalovaného na verejnom vyhlásení
rozhodnutia vyjadroval k samotnej veci, keď odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
tak, ako ich žalovaný ako odvolateľ uviedol v písomne podanom odvolaní. S ohľadom aj k uvedenému

krajskýsúddodáva,žeajztejtorovinymalsplnenépodmienkyktomu,abydošlokverejnémuvyhláseniu
rozhodnutia krajským súdom.

Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým bolo vyslovené, že o trovách tohto odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa, vyplýva z ust. § 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s postupom okresného súdu,

ktorý, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách súdneho konania aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p., tak krajský
súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. bol oprávnený vysloviť, že o trovách tohto odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.