Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227217
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114227217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa I. J.,

L.. XX. XX. XXXX, O. XXX/XX, J. J., proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 279/10/14 zo
dňa 27. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j erozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovak arbitration court, s. r. o., sp. zn. 279/10/14 zo dňa 27. 11. 2014.

O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2014 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 279/10/14 Slovenského arbitrážneho súdu Slovak arbitration court,
s.r.o., vydaného pred rozhodcom I.. O. D.anom dňa 27. 11. 2014.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu, vyjadrením

Slovenského arbitrážneho súdu a zistil tento skutkový stav:

Podľatvrdenianavrhovateľadňa15.12.2014muboldoručenýrozhodcovskýrozsudoksp.zn.279/10/14
zo dňa 27. 11. 2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovak arbitration court, s.r.o., pred
rozhodcom I.. O. D.. Rozhodcovský súd konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Podpísal
úverovú zmluvu, ktorá bola vopred naformulovaná spolu s rozhodcovskou doložkou na samostatnom
papieri. Úver čerpal vo výške 960,-- Eur, pričom zaplatil odporcovi sumu 970,76 Eur. Poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch, kedy takéto dojednanie rozhodcovskej doložky
je neplatné. Tiež uviedol, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je tiež
dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Navrhol zistiť, či žalobca podal žalobnú
odpoveď v rozhodcovskom konaní, nakoľko v prípade jej podania by bol rozhodcovský rozsudok
zrušený. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a bola dojednaná platne.

Z pripojeného rozhodcovského rozsudku sp. zn. 279/10/14 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., Bratislava zo dňa 27. 11. 2014, bolo zistené, že
navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 1 241,16 Eur PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. sozmluvnou pokutou a príslušenstvom ako aj trovy rozhodcovského konania. V poučení v tomto rozhodnutí
je uvedené, že sa k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku môže vyjadriť formou žalobnej
odpovede v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak v nej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva,

rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Rozhodcovský
rozsudok bol doručený navrhovateľovi 15. 12. 2014, ktorý zaslal žalobnú odpoveď na poštu dňa 22. 12.
2014. V žalobnej odpovedi žiadal o zastavenie rozhodcovského konania pre neprijateľnú rozhodcovskú
doložku.

Slovenský arbitrážny súd v podaní zo dňa 31. 03. 2015 uviedol, že po podaní žalobnej odpovede
žalovaným v zmysle rokovacieho poriadku došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a v konaní sa
bude naďalej pokračovať.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 uviedol, že trvá na návrhu. Potvrdil, že podal podanie
nazvané žalobná odpoveď dňa 18. 12. 2014. Mal za to, že dojednanie predstavujúce rozhodcovskú

doložku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rozhodcovskú
zmluvu si prečítal. Nemal však vedomosť o tom v tej dobe, čo je rozhodcovský súd. Všimol si však, že
tam bolo uvedené, že rozhodcov určuje druhá strana. Prečítal si aj časť zmluvy, v ktorej bolo uvedené,
že má možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Keďže mu to však kázali podpísať a podpísal to,
potom už nemal v úmysle to rušiť. Keď podpisoval zmluvu o úvere, bola mu na ďalšom liste papiera

predložená na podpis aj rozhodcovská zmluva. Bolo mu povedané, že to má podpísať z dôvodu, ak by
bolo treba riešiť spory na súde.
Pokiaľ uviedol v návrhu, že boli ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa, mal na mysli, že boli
dojednané vysoké úroky a zmluvná pokuta, ktoré mu boli priznané v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho
názoru sa toto prieči dobrým mravom.

Predmetom sporu bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný v zmysle zákona 244/2002 Z. z. dňa 27. 11. 2014.

Súd predovšetkým skúmal, či návrh navrhovateľa nebol podaný predčasne, keďže využil možnosť

upravenú v poučení tohto rozhodcovského rozsudku a podal žalobnú odpoveď v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Zákon 244/2002 Z. z. v čase rozhodovania rozhodcovského súdu v danej veci bol jediným právnym
predpisom konania pred rozhodcami v tzv. rozhodcovskom konaní.

V § 40 upravoval taxatívne, kedy sa môže domáhať účastník rozhodcovského konania žalobou podanou
na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona účinného k 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Lehota na podanie žaloby je upravená v § 41 - je 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 27. 11. 2014 a návrh na tunajší súd došiel 22.12. 2014, t. j.
v tejto lehote.

Podľa § 51 ods. 3 citovaného zákona v spoločných ustanoveniach je uvedené, že ak tento zákon
neustanovujeinak,narozhodcovskékonaniesaprimeranevzťahujúustanoveniavšeobecnéhopredpisu

o konaní pred súdmi (Občianskeho súdneho poriadku).

Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK) upravuje spôsob rozhodovania v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským rozsudkom (§ 33), ktorého forma a obsah je upravená v § 34.
Tiež je možné vydať rozhodcovské uznesenie (§ 38 ZRK).

V danom prípade rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, t. j. rozhodnutie v zmysle § 33
ZRK, ktorý v zmysle § 34 ods. 2 obsahoval poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK).

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že doručený rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného
rozsudku súdu a možno ho preskúmať iba podľa § 37, t. j. iným rozhodcom, ale len v prípade, ak
sa tak účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli. Ak sa nedohodli, je jeho
preskúmanie iným rozhodcom vylúčené.

Súd mal potom za to, že nemožno v rokovacom poriadku upraviť odlišne účinky doručeného
rozhodcovského rozsudku, jeho obsah (poučenie o inom druhu opravného prostriedku, než je uvedený
v § 34 ods. 2 písm. h/ ZRK).
Zákona 244/2002 Z. z. v znení účinnom k 31. 12. 2014 v ustanovení § 18 poznal inštitút žalobnej

odpovede. Žalobná odpoveď v zmysle § 18 ods.4 ZRK má však slúžiť k tomu, aby sa žalovaný vyjadril
ku všetkým skutočnostiam v návrhu uvedeným. Nikde nie je upravené, že by v prípade, ak žalobca
nárok neuznáva a tento dôvod uvedie v žalobnej odpovedi, mala táto skutočnosť za následok zrušenie
rozhodcovského konania.

Takáto analógia s ustanovením § 172 a nasledujúcich upravujúcich vydanie platobného rozkazu v
občianskom súdnom konaní nevyplýva z textu zákona 244/2002 Z. z. a to ani z výkladu § 51 ods. 3.
Zákon 244/2002 Z. z. neuvádza nič o skrátenom konaní, ani o spôsobe rozhodovania iným rozhodnutím,
než rozhodcovským rozsudkom.

Z uvedených dôvodov mal potom súd za to, že je daná jeho právomoc konať a rozhodnúť vo veci v
zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

Súd potom skúmal, či návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.

Čo sa týka dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c), námietke neplatnosti rozhodcovskej doložky,
v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ spolu s úverovou zmluvou podpísal aj na samostatnom liste
rozhodcovskú zmluvu. Rovnako nebolo sporné, že tak, ako úverová zmluva, aj rozhodcovská zmluva,
boli naformulované vopred na tlačive vypracovanom firmou Profi Credit Slovakia s. r. o.

Jej právna zástupkyňa argumentovala tým, že možnosť nepodpísať túto zmluvu, prípadne odstúpiť od
nej v určitej lehote, predstavuje reálnu možnosť ovplyvniť obsah vzájomných vzťahov, a teda jedná sa
o individuálne dojednanie.

S týmto sa súd nestotožnil. Nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní v prípade, ak je predložená

formulárovo vypracovaná listina na podpis spolu s hlavným úkonom, na ktorý mal klient eminentný
záujem, z čoho môže dôvodne usudzovať, že bez podpísania tejto listiny mu nebude poskytnutý úver.
Takáto praktika je podľa názoru súdu nekalou obchodnou praktikou, lebo kalkuluje s možnosťou, žedrvivá väčšina klientov nebude dodatočne odstupovať od zmluvy, pokiaľ k nej už pod takýmto tlakom
pristúpila, prípadne si vôbec takúto klauzulu ani nevšimne.

Podľa § 53 ods. 2 O. z. sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 O. z. za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje,
ak vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní (písm. r/ účinné v čase podpísania zmluvy).

Vzhľadom k textu rozhodcovskej zmluvy takéto dojednanie sa tam nenachádza. Podľa bodu 3, 5 zmluvy
(č. l. 10 spisu) umožňuje rozhodcovská zmluva spory riešiť aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
je na žalobcovi.

Pokiaľ mal byť výber rozhodcovského súdu, ktorý bol oprávnený vec prejednať na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh, neznamená to, že by sa jednalo aj o výber konkrétneho rozhodcu. Takéto
dojednanie podľa názoru súdu nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Z týchto dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu za platne dojednanú.

Navrhovateľ sám potvrdil, že si rozhodcovskú zmluvu prečítal, bol si vedomý, čo obsahuje a s týmto
súhlasil.

Ďalší dôvod bol, že došlo k porušeniu povinnosti dodržať predpisy na ochranu spotrebiteľa (§ 40 ods.

1 písm. j/ ZRK).

V danom prípade rozhodcovský rozsudok priznal plnenie žalobcovi z titulu úverovej zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 24. 05. 2012.
Z pripojených listinných dôkazov, na základe ktorých došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku,

vyplýva, že sa jednalo o žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 21. 05. 2012 podpísanú
navrhovateľom a o oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 24. 05. 2012.
Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca pri rozhodovaní použil ustanovenie § 52 a
nasledujúcich O. z. ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pri rozhodovaní však porušil ustanovenie § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch. Hoci zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) - termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j) - RPMN, k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov,ktorézákonsankcionujebezúročnosťabezpoplatkosťouúveru,priznalúrokyajpoplatky
vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

Je potom daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002
Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014.

Navyše súd poukazuje aj na dojednanú ročnú úrokovú sadzbu 70,02 %, ktorá predstavuje v zmysle

súdnej praxe dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, keď sa jedná o úžeru (porovnaj aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR v náleze zo dňa 28. 02. 1995 zn. PL.ÚS 10/95).

Z uvedených dôvodov potom súd návrhu vyhovel.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.