Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211598
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211598.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Y. R., trvale bytom XXX XX U. XXX, štátnemu občanovi SR, v konaní o zaplatenie sumy
1.269,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 7C/236/2013-59 zo dňa 28.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/236/2013-59 zo dňa 28.03.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca podal návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa domáhal vydania rozsudku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25% denne: zo sumy 1.415,83 Eur od 29.03.2010 do 08.08.2010
čo predstavuje sumu 470,77 Eur, zo sumy 1.315,83 Eur od 09.08.2010 do 07.09.2010 čo predstavuje
sumu 98,69 Eur, zo sumy 1.215,83 Eur od 08.09.2010 do 06.10.2010 čo predstavuje sumu 88,15 Eur,
zo sumy 1.115,83 Eur od 07.10.2010 do 08.11.2010 čo predstavuje sumu 92,06 Eur, z sumy 1.015,83

Eur od 09.11.2010 do 07.12.2010 čo predstavuje sumu 73,65 Eur, zo sumy 915,83 Eur od 08.12.2010
do 06.01.2011 čo predstavuje sumu 68,69 Eur, zo sumy 815,83 Eur od 07.01.2011 do 08.02.2011
čo predstavuje sumu 67,31 Eur, zo sumy 715,83 Eur od 09.02.2011 do 07.03.2011 čo predstavuje
sumu 48,32 Eur, zo sumy 660,83 Eur od 08.03.2011 do 06.04.2011 čo predstavuje sumu 49,56 Eur,
zo sumy 569,01 Eur od 07.04.2011 do 08.05.2011 čo predstavuje sumu 45,52 Eur, zo sumy 469,01
Eur od 09.05.2011 do 07.06.2011 čo predstavuje sumu 35,15 Eur, zo sumy 369,01 Eur od 08.16.2011

do 06.07.2011 čo predstavuje sumu 26,75 Eur, zo sumy 269,01 Eur od 07.07.2011 do 04.08.2011 čo
predstavuje sumu 19,50 Eur, zo sumy 169,01 Eur od 05.08.2011 do 07.09.2011 čo predstavuje sumu
14,37 Eur, zo sumy 69,01 Eur od 08.08.2011 do 06.10.2011 čo predstavuje sumu 5,- Eur, 6 % ročný
úrok zo zmenkovej sumy: 1.415,83 Eur od 15.06.2010 do 08.08.2010 čo predstavuje sumu 12,84 Eur,
zo sumy 1.315,83 Eur od 09.08.2010 do 07.09.2010 čo predstavuje sumu 6,51 Eur, zo sumy 1.215,83
Eur od 08.09.2010 do 06.10.2010 čo predstavuje sumu 5,81 Eur, zo sumy 1.115,83 Eur od 07.10.2010

do 08.11.2010 čo predstavuje sumu 6,07 Eur, zo sumy 1.015,83 Eur od 09.11.2010 do 07.12.2010 čo
predstavuje sumu 4,86 Eur, zo sumy 915,83 Eur od 08.12.2010 do 06.01.2011 čo predstavuje sumu 4,53
Eur, zo sumy 815,83 Eur od 07.01.2011 do 08.02.2011 čo predstavuje sumu 4,44 Eur, zo sumy 715,83
Eur od 09.02.2011 do 07.03.2011 čo predstavuje sumu 3,19 Eur, zo sumy 660,83 Eur od 08.03.2011
do 06.04.2011 čo predstavuje sumu 3,27 Eur, zo sumy 569,01 Eur od 07.04.2011 do 08.05.2011 čo
predstavujesumu3,-Eurá,zosumy469,041Eurod09.05.2011do07.06.2011čopredstavujesumu2,32

Eur, zo sumy 369,01 Eur od 08.06.2011 do 06.07.2011 čo predstavuje sumu 1,76 Eur, zo sumy 269,01
Eur od 07.07.2011 do 04.08.2011 čo predstavuje sumu 1,29 Eur, zo sumy 169,01 Eur od 05.8.2011do 07.09.2011 čo predstavuje sumu 0,95 Eur, zo sumy 69,01 Eur od 08.19.2011 do 06.10.2011 čo
predstavuje sumu 0,33 Eur, bez sumy 234,64 Eur, ktorú sumu žalovaný na úroky zaplatil, zmenkovú
odmenu 4,72 Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv

zo zmenky, ktorú vystavil odporca 23.10.2009 na zmenkovú sumu 1.415,83 Eur, zaviazal sa k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.03.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
23.10.2009 na sumu 1.415,83 Eur. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
nezaplatil žiadnu sumu.

Okresný súd podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia vyzval žalobcu tlačivom B, aby doplnil skutkové tvrdenia
na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe
akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanému záväzok, ktorý bol
zabezpečený zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej častí. Žalobca v reakcii
oznámil, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní s tým, že v konaní uplatňoval majetkové práva

zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný
záväzkový právny vzťah a na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Okresný súd zo žalobcom predloženej zmenky zistil, že žalobca sa zaviazal za túto zmenku pri
predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zaplatiť sumu 1.415,83 Sk, zmenkový

úrok 0,25 % denne od 29. marca 2010 a splatné: Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, bez
protestu,naplneniepredložiťvlehoteštyrochrokovodvystavenia.ZmenkabolavystavenávLiptovskom
Mikuláši dňa 23. októbra 2009 s číslom zmluvy 202900064. Okresný súd z pripojeného spisu, sp.zn.
7Er/1356/2011 zistil, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava, proti žalovanému na vymoženie sumy 1.424,90 Eur spolu s príslušenstvom, na základe

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30.05.2011, sp.zn. SR 03922/11.
Okresný súd zo zmluvy o úvere zo dňa 23.10.2009 zistil, že žalovaný uzavrel zmluvu č. 202900064
ako dlžník s veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver vo výške 600,- Eur. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol uznesením č.k.
7Er/1356/2011-12 zo dňa 07.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2011.

Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 861/2007, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná jej dôvodnosť. Okresný
súd uviedol, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu rozlišuje postup súdu tak, že

v prvom štádiu konania, ak sa súd domnieva, že informácie od žalobcu nie sú dostatočné a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť. Ak žalobca návrh v určenej lehote nedoplní, súd
návrh zamietne. Okresný súd konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu boli nedostatočne jasné,
neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie. S poukazom na judikatúru

vyšších súdov nebolo možné v konaní vykonávať dokazovanie, ale vec prejednať len adekvátne
návrhu žalobcu, ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním
ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu, ako práva zo zmenky. Žalobca
predložil zmenku, z ktorej vyplýva jej možné použitie ako inštitútu zabezpečujúceho splnenie záväzku
žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy. Číslo zmluvy uvedené na zmenke korešponduje s číslom zmluvy

o úvere uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Zamietnutím
žaloby nebol akceptovaný formalistický prístup žalobcu, ktorý odvodzoval svoj nárok výlučne z povahy
inštitútu uvedeného v návrhu (zmenka), keďže takýmto postupom žalobcu dochádza k zastieraniu
prvotného spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi. Okresný súd podľa Smernice 93/13/
EHS konštatoval povinnosť členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ďalej poukázal na Smernicu č. 2008/48/ES,
podľa ktorej by zmluva o úvere mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné
informácie, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Podľa rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora C-40/08 je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez

námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže
byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Okresný súd
poukázaltiežnauznesenieEurópskehosúdnehodvoraC-76/10,podľaktoréhojeúlohouvnútroštátneho
súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov Smernicea v prípade kladnej odpovede je úlohou súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva. Zo skutkových tvrdení žalobcu pritom podľa okresného súdu nie je možné naplniť
úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo a skúmať dodržanie právnych noriem spotrebiteľského

práva. Ak by v danom prípade okresný súd vyhovel žalobe na základe zmenky, postupoval by rovnako
ako rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom konaní bolo kvalifikované ako rozhodnutie,
ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie.

Podľa okresného súdu nie je možné odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského

vzťahu, nakoľko použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované. Bolo preto
potrebné zo strany žalobcu doplniť jeho tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti
podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobca
odmietol. Prelomeniu zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje
rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu z 25.02.1965. Európsky súdny dvor v Luxemburgu
(C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom a o to skôr je daný povinný

súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o samotného dlžníka, ako je to v tomto prípade.
Ak žalobca nedoplnil svoj návrh, spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, ako to nepriamo zo zmenky vyplýva. Ďalšie vyzývanie žalobcu
na produkovanie skutkových tvrdení umožňujúcich mu byť v konaní úspešný, by bolo porušením
komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie s nízkou hodnotou sporu je

sporovýmkonaním,vktorommážalobcapovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosť.Neuneseniebremena
tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie súdu. Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako
riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami
spotrebiteľskéhopráva,keďneumožňujeexoffopreskúmaťzmluvuakauzuprávnehovzťahuaprípadnú
nekalú povahu zmluvnej podmienky. Zmluvné dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach

v úverovej zmluve, ktoré umožňuje, aby zmenková suma pozostávala zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, je v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 528/2001 Z.z. a umožňuje v rozpore
s § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Dohoda o vyplnení zmenky nebola individuálne dohodnutá, a preto môže
predstavovaťneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve.Nemožnoprihliadnuťaninaneprimerane

vysoký zmenkový úrok 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Dohoda o vyplnení zmenky by bola právnym
úkonom obchádzajúcim zákon, a to normy na ochranu spotrebiteľa, ktorý je v zmysle § 39 OZ absolútne
neplatný. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto v konaní neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní
došlo k vadám tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd
rozhodnutie založil na tom, že žalobca na výzvu nedoplnil podanú žalobu, čím spôsobil nemožnosť

posúdenia, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Takýto postup je podľa žalobcu neprípustný a okresný
súd nemôže vyzývať na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná, a
uplatnením takejto výzvy podmieňovať ďalší postup v konaní. Ak z tohto dôvodu došlo k zamietnutiu
návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, pričom je vlastníkom cenného

papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie ani dokumenty k zmenke
nemá a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s cenným papierom spojené. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov,
je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení

o zmenke obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca
zásadne nesúhlasil s tým, že by v takomto konaní súd bol oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či ide o spotrebiteľský vzťah. Keďže súd neuviedol žiadne konkrétne argumenty, je jeho rozhodnutie
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca trval na tom, aby okresný súd konal v
zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny

poriadok neumožňuje. Žalobca pritom skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom
zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril
pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý ani nie je účastníkom konania,
a žalovaným, mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.Okresný súd ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky a
keďžetakvsporovomkonanínemôžečiniťžalovaný,týmmenejtakmôžečiniťsámsúd.Vtejtosúvislosti
žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008.

Žalobca uviedol, že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá

ako listinný cenný papier inkorporuje samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.
3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Samotný súd nie je legitimizovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Okresný
súd žiadal z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného na ťarchu žalobcu vykonať dokazovanie, ktoré
by údajne preukazovalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Sám žalovaný sa tejto obrany žiadnym

spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd požadoval od žalobcu
preukázanie skutočností, o ktorých žalobca nemal vedomosť a nemal k dispozícii ani požadované
listinné dôkazy. Okresným súdom požadované doplnenie žaloby a s tým spojená údajná povinnosť
žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho
poriadku a zo strany okresného súdu boli fabulované. Okresný súd síce poukazuje na predpisy

Európskeho a vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení nevyplýva ním
tvrdený nesúhlas s názorom žalobcu, že významnou pre konanie je výlučne zmenka. Okresný súd
vykonal dokazovanie oboznámením úverovej zmluvy, exekučného spisu a ďalšími listinnými dôkazmi,
avšak ani jeden z účastníkov dokazovanie týmito listinami nenavrhol. Podľa ust. § 120 OSP však
v sporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou a súd tak má vykonávať len tie

dôkazy, ktoré navrhli účastníci. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, čím
jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Vo veci mohol okresný súd rozhodnúť o
uplatnenomnárokulenzpredloženejzmenky.Okresnýsúdvychádzalakoznespornejzoskutočnosti,že

žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaný zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania, a preto ich nemožno považovať za nesporné. Žalobca ani žalovaný
sa k týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by mohol súd dospieť k
záveruoichnespornosti.Vodôvodneníokresnýsúdpoukázalajnarozhodnutienemeckéhonajvyššieho

súdu z roku 1965. K tomuto rozhodnutiu žalobca uviedol, že mu jeho obsah nie je známy a toto
rozhodnutie ani nie je dostupné. Jedná sa o rozhodnutie takmer 50 rokov staré, pričom v čase jeho
vznikupraktickyeurópskespotrebiteľsképrávoneexistovalo.Rozhodnutienemeckéhonajvyššiehosúdu
nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky, a to zákon č. 191/1950 Zb. Nemecký najvyšší súd pritom pri rozhodovaní postupoval podľa

nemeckého práva a okresný súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom neriešil zhodu či rozdielnosť
právnej úpravy Nemecka a Slovenskej republiky. Záver okresného súdu s odkazom na prelomenie
abstraktnosti zmenky podľa tohto nemeckého rozhodnutia je v rozpore so záverom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Obo 3/2008, a tiež s rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, podľa ktorého je zmenkový záväzok úplne samostatný a oddelený

od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku.

Z týchto skutočností podľa žalobcu vyplýva, že okresný súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie
vzťahumedzipôvodnýmmajiteľomzmenkyažalovaným,pretožeideocelkomodlišnýprávnyvzťah,než
aký je predmetom súdneho konania. K záveru okresného súdu, že nemožno prihliadať na neprimerane

vysoké príslušenstvo pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25 % denne, je nevyhnuté uviesť, že
zmenku vystavil žalovaný a dobrovoľne ju podpísal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu Nitra sp.zn. 5Co/16/2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25
% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako
zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Aj keď sa tento rozsudok týkal inštitútu zmluvnej pokuty, ide o

majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas a v prípade,
ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. Zmenkový úrok na
zmenke má rovnakú funkciu, ako zmluvná pokuta, a preto je toto rozhodnutie v prejednávanom
prípade aplikovateľné. Žalobca poukázal tiež na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn.10Co/79/2013, ktoré bolo vydané v identickej právnej veci a rovnako na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cob/316/2013. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také, a to porušením

nariadenia, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva
žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu v celom
rozsahu vyhovieť.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovaným, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej

pohľadávky voči žalovanému a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Sb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), navrhovateľ začne európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,
a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie

začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky

nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,
ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípadepotreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajský súd zistil, že v postupe okresného súdu došlo k vadám a tento postup nebol v súlade s

citovanými ustanoveniami Nariadenia, okresný súd nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
Nariadenia (Tlačivo B) vyzýval žalobcu, aby uviedol na základe akých skutočností bola zmenka

vystavená na uvedenú sumu, na základe akého právneho titulu a z akých skutkových okolností vznikol
záväzok, ktorý bol zabezpečený zmenkou, vyzval žalobcu špecifikovať zmenkovú istinu s uvedením jej
položiek, s uvedením ich výšky, dátumu a dôvodu vzniku, odôvodniť počiatok uplatneného 6% ročného
úroku a predložiť príslušné listinné dôkazy. Z návrhu podaného žalobcom je však podľa krajského súdu
nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na základe predloženej zmenky vystavenej žalovaným.

Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o
záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky
má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie
formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a

ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo
citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho
zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky
na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je vlastníkom zmenky. Nemá
dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka

samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú a
je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje
námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež záväzkom samostatným,
ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový záväzok nemá pôvod v
predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov.

Vprípadevystaveniazabezpečovacejzmenkypotomexistujúvedľasebadvazáväzky,záväzokpôvodný
apopriňomzáväzokzmenkový.Účelomzabezpečovacejzmenkyje,abyvprípadeomeškaniasplnením
záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo zmenky; avšak aj záväzok z
takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s
príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca

podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky. Nepredloženie okresným súdom požadovaných dôkazov
ani poskytnutie okresným súdom požadovaných informácií tak nemôže byť dôvodom na zamietnutie
návrhu v celosti zo strany okresného súdu. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nie je relevantné
to, že žalobca ako majiteľ zmenky nepreukázal skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky a ani
okolnosti ohľadom kauzálnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej účastníkom mal byť žalovaný v postavení

dlžníka. Odvolací súd je toho názoru, že pre postup okresného súdu, ktorý tlačivom B vyzýval žalobcu
na doplnenie skutočnosti a predloženie ďalších dôkazov ohľadom uplatneného nároku, nebol daný
žiadny Nariadením stanovený dôvod. Žalobca presne určil nárok ako nárok zmenkový, ktorý riadne
doložil originálom zmenky, čo na jeho preukázanie postačuje. Okresný súd tak nebol oprávnený vyzývaťžalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným, nakoľko takéto dôkazy nie sú pre posúdenie žalobcom uplatneného

nároku relevantné. Posúdenie takýchto okolností by bolo relevantné výlučne v prípade, ak by žalovaný
ako dlžník vzniesol v rámci súdneho konania námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ak na
takúto výzvu žalobca požadované skutočnosti a dôkazy nedoplnil, nemôže byť táto okolnosť dôvodom
preto,abyokresnýsúdnávrhžalobcupodanývsúladesNariadenímzamietolprenesplnenietejtovýzvy,
nakoľko doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu žalobcu a ním pripojené dôkazy umožňujú

postup súdu podľa čl. 5 ods. 2 až 5, čl. 7 a čl. 9 Nariadenia. Ak okresný súd z dôvodu nedoplnenia
tlačiva žalobcom v takomto prípade uplatnený návrh žalobcu zamietol, v rozpore s Nariadením odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd uvádza, že okresný súd mal postupovať podľa Nariadenia a zaslať žalovanému tlačivo

C na odpoveď a následne, s prihliadnutím na skutočnosť, či žalovaný na uplatnený nárok žalobcu v
Nariadením stanovenej lehote odpovie alebo nie, určiť ďalší procesný postup. Vykonávať dokazovanie
je možné len v súlade s Nariadením, pričom čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu,
ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu
nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov

predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento
záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov
doručením odpovede žalovanej strany. Okresný súd pritom napriek tomu, že mienil postupovať podľa
čl. 4 ods. 4 Nariadenia a návrh zamietnuť z dôvodu jeho nedoplnenia, naviac pripojil exekučný spis a pri
zamietnutí návrhu vychádzal aj z obsahu listín v ňom obsiahnutých (napr. zmluva o úvere, rozhodcovský

rozsudok), hoci žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať takéto dokazovanie a okresný súd takéto
dokazovanie vykonal bez toho, aby zo strany žalovaného boli vznesené akékoľvek námietky, ktoré by
mohli takýto postup okresného súdu primárne odôvodniť.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov

nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom zmenky, ale
je indosatárom. Vo vzťahu k týmto dostatočným tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie, s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom
nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovanému okresný súd ani nedal

možnosť k uplatnenému nároku žalobcu sa vyjadriť. Okresný súd napriek tomu vykonával dokazovanie
úverovouzmluvouaďalšímilistinamizískanýmizexekučnéhospisu,ktoréprerozhodnutieouplatnenom
nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie
a rozhodnutie o uplatnenom nároku, vzhľadom na jeho charakter, postačovala v origináli predložená
zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
499/2012, a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k
pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,

dospel k názoru, že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom tohto práva účastníka
konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd
zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie
ako súdu. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a

miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Okresný súd dospel z listinných dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému
skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca
vo vzťahu k týmto zisteniam okresného súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú
povinnosť a nemal možnosť reagovať na posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným

súdom ako nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Nebolo správne ani konštatovanie okresného súdu o tvrdení žalobcu v návrhu, že: „Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu“. V skutočnosti žalobca v návrhuuviedol, že: „Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.650,47 Eur,
pričom na zmenkovú sumu uhradil 1.415,83 Eur a na úroky uhradil 234,64 Eur“.

Krajský súd sa nestotožnil ani s postupom okresného súdu, ktorý z (ex offo) pripojeného exekučného
spisu bez ďalšieho konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a
vo veci aplikoval spotrebiteľské právo, pričom žalovaný ani nemal možnosť voči uplatnenému nároku
žalobcu vzniesť námietky. Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky
doplnil pôvodný majiteľ zmenky, avšak okresný súd napriek tomu posudzoval žalobcom uplatnený nárok

ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné
zdôrazniť, že predmetom žalobcom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok
zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky
na platenie.

Vo vzťahu k charakteru zmenkového vzťahu ako vzťahu abstraktného okresný súd uviedol, že tento

vzťah nie je možné oddeliť od vzťahu spotrebiteľského, pričom argumentoval rozhodnutím nemeckého
najvyššieho súdu z roku 1965 a rozhodnutím Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (C-419/11),
ktorý skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom. Krajský súd k tomu udáva, že abstraktný
charakter zmenkového vzťahu je vyjadrený §-om 17 zákona zmenkového a šekového. Zásada
abstraktnosti zmenkových záväzkov znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky, ktoré sú úplne

oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku. V zmysle tohto ustanovenia
potom dlžník nie je oprávnený namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti, ktoré vyplývajú z
jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Odvolací súd
je toho názoru, že výlučne žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný
tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné.

Žalovaná strana tak musí tvrdiť a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili abstraktný charakter
indosamentu v zmysle ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti, ktoré by preukazovali
záver, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že
nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Pri posudzovaní tejto okolnosti je možné zobrať do úvahy i
charakter účastníkov zmenkovo-právneho vzťahu. Je možné rozlišovať situáciu, kedy do zmenkového

vzťahu vstupuje podnikateľ, ktorý zmenky využíva aktívne pri svojej podnikateľskej činnosti, napríklad
na zabezpečenie svojich záväzkov vyplývajúcich z úverových vzťahov, a postavenie spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmenkovo-právneho vzťahu výlučne z dôvodu potreby zabezpečenia jeho záväzku voči
veriteľovi, pričom nie je možné predpokladať jeho aktívnu znalosť zmenkovej úpravy. Je tak možné
zaoberať sa otázkou, či zo strany veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol pôvodným

majiteľom zmenky, nedošlo k zneužívaniu zmenkového práva a či tým nedošlo k neprimeranému
zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej strany. Takéto zisťovanie a posudzovanie je však
možné v prípade, ak zo strany dlžníka sú vznesené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť zmenku, o
platnosti a záväznosti ktorej inak nie sú žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní
nielen uplatniť, ale ich aj riadne zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je dostatočne

legitimovaný už tým, že drží zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej
prijatia, či dôvod jej indosácie a nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je
záväzkom samostatným, a preto nie je závislý na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok
zo zmenky, bez ďalšieho nie je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo nepochybné,
že s danou zmenkou súvisia.

Neobstojí ani odkaz na nemecký rozsudok z roku 1965. Ohľadom tohto rozsudku krajský súd uvádza,
že nie je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok vydaný. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú nemecký súd v danom
rozsudku aplikoval, je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom Zákone zmenkovom a

šekovom. Z citácie dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je možné zistiť, aký nárok
nemecký súd posudzoval, či sa napríklad jednalo o zmenku prevedenú bežným rubopisom alebo
rubopisom uskutočneným po lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani to, či
nemecký súd na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového dlžníka
alebo bez takejto námietky. Okrem toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery tohto

nemeckého rozhodnutia prekonáva názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn.
5Obo 3/2008). Krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012,podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne
nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok
zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok

preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti,
zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Krajský súd je potom názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia
základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, nemôžu postačovať na prelomenie

základnej zásady obsiahnutej v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Postup okresného súdu bol
preto v rozpore aj týmto ustanovením zákona zmenkového a šekového, ktoré dokazovanie ohľadom
základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli podané a preukázané
námietky zo strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká
skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal vedome na škodu dlžníka.
Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako

relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd pri posudzovaní
uplatneného nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom
zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť.
Nebol však oprávnený skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej prípustnosť či neprípustnosť. Zákaz
zneužitia práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna

úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom
prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať
základným záväzkovým vzťahom.

Krajský súd nesúhlasí ani s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k ustanoveniam

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré krajský súd považuje za potrebné v tejto
súvislosti citovať.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 23.10.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu vystavenia
predmetnej zmenky 23.10.2009, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku

6 veriteľom.

Okresný súd z uvedeného ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru o možnej
neplatnosti dojednania o vystavení zmenky. V zmysle citovaného § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.
mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru,

len ak sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Ak by v prejednávanom prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto
maximálnu zmenkovú sumu podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala, podľa
názoru krajského súdu mohla táto skutočnosť mať za následok len vznik práva na náhradu škody,

avšak nemohla spôsobiť neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody o jej vyplnení. Samotný zákon
č. 258/2001 Z.z. totiž porušenie ust. § 4 ods. 6 nesakcionoval (úplnou) neplatnosťou zmenky, či
neplatnosťou dohody o vyplnení zmenky, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa tohto ustanovenia veriteľom. V dôsledku porušenia tohto
zákonom ustanoveného obmedzenia tak prípadne mohol žalovanému vzniknúť výlučne nárok na

náhradu škody voči pôvodného veriteľovi, teda voči spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku
vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovaného ako dlžníka prijala, resp. ju v rozpore s týmto
ustanovením vyplnila. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom tohto konania a v dôsledku porušeniatejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanému ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý
nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu o možnom posúdení
zmluvného dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd
argumentoval tým, že dohoda o vyplnení zmenky má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu,
že umožňuje veriteľovi požadovať od spotrebiteľa zmenkovú sumu, ktorá pozostáva zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa zo zmluvy, a požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Krajský

súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré priamo
počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru je možné vystaviť
zabezpečovaciu zmenku, ktorá však musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené podmienky.
Zákon pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal,
že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením. Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne

vyplní veriteľ. V danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona
o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia zákonom
stanoveného limitu, do ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie neplatnosťou
zmenky alebo dohody o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na náhradu škody

vzniknutej spotrebiteľovi porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd tak konštatuje, že nebolo
zistené, že by zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom, alebo že by dohoda o jej vyplnení zákon
obchádzala. Vzhľadom k tomu, že žalobcom predložená zmenka spĺňala všetky Zákonom zmenkovým
a šekovým požadované náležitosti, jedná sa o platnú vlastnú zmenku vystavenú žalovaným.

Okresný súd vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne konštatoval, že na toto neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky nie je možné prihliadať.
Záver o neprimeranej výške zmenkového úroku však okresný súd konštatoval bez toho, aby tento záver
bližšie odôvodnil. Krajský súd konštatuje, že z tejto časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
nevyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd ku svojmu záveru o neprimeranej výške zmenkového

úroku dospel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nie je v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p. Vo všeobecnosti platí, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, pričom
sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť odôvodnený a dostatočne vysvetlený. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie

písomnej formy rozhodnutia nie je len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť tiež
prameňom poznania úvah súdu v otázke zisťovania skutkového stavu a tiež v právnom posúdení veci.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom žalobca
podľa doterajšieho stavu v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho
vzťahu a ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd doteraz dospel k záveru o nedôvodnosti

uplatneného nároku. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom
zmenky a žalovaným. Okresný súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí
žalovanému Tlačivo C na odpoveď a v závislosti od toho, či žalovaný využije svoje právo na odpoveď
alebo nie, určí okresný súd ďalší postup v konaní. Len ak žalovaný v odpovedi uplatní voči nároku

žalobcu námietky, okresný súd tieto námietky vyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie
v súlade s Nariadením. Ak žalovaný v Nariadením stanovenej lehote neuplatní žiadne námietky
voči uplatnenému nároku žalobcu, nie je okresný súd bez námietok oprávnený ex offo skúmať a
vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny
vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený

žalobcom zo zmenky, bude okresný súd tento nárok primárne posudzovať podľa zákona zmenkového a
šekového, pričom bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že
žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou, spĺňajúcou všetky zákonom zmenkovým a šekovýmvyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene
skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.