Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224556
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113224556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Y.. K. Y., W.. XX.X.XXXX,

F. U. V.K., O. XX proti odporkyni: Y.. Y. Y., C.. U., W.. X.X.XXXX, F. U. V., Q. XX, zastúpenej JUDr. Jana
Bajužíková, advokátka, so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 8, v konaní o zaplatenie sumy 1.382,38
EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Priznáva odporkyni právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi spolu vo výške 966,58 EUR,
pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške 884,08 EUR a z iných trov vo výške 82,50 EUR

(súdny poplatok), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni k rukám jej právnej zástupkyne JUDr.
Jany Bajužíkovej, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 1.382,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,03 EUR od
1.9.2010,od1.10.2010aod1.11.2010aždozaplatenia,zosumy113,91EURod1.12.2010,od1.1.2011,
od 1.2.2011, od 1.3.2011, od 1.4.2011 a od 1.5.2011 až do zaplatenia, zo sumy 75,98 EUR od 1.6.2011,
od 1.7.2011, od 1.8.2011, od 1.9.2011, od 1.10.2011, od 1.11.2011 až do zaplatenia a zo sumy 26,95
EUR od 1.12.2011 až do zaplatenia.

Návrh odôvodnil skutočnosťami, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli do BSM byt č. 11
nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na O. G.. Č.. XX. Rozsudkom Okresného súdu Košice
I č.k. 35C/41/2008 zo dňa 12.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2010, bolo manželstvo
účastníkov konania rozvedené. Odporkyňa sa z bytu odsťahovala v auguste 2010. Od uvedeného času
na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu neprispievala žiadnou sumou napriek tomu, že byt bol
stále v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vyporiadané až rozsudkom Okresného

súdu Košice I č.k. 14C/29/2010 zo dňa 1.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2011, na
základe ktorého sa stal výlučným vlastníkom bytu navrhovateľ. Navrhovateľ v plnej výške sám uhrádzal
náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od septembra 2010 do decembra 2011 a to na základe
zálohových predpisov nákladov spojených s užívaním bytu. Vzhľadom k uvedenému sa navrhovateľka
bezdôvodne obohatila v rozsahu polovice vynaložených platieb.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že BSM účastníkov

konania bolo vyporiadané schválením ich zmieru, v ktorom obaja prehlásili, že okrem vyporiadavaného
nehnuteľného majetku nie je predmetom vyporiadania už nič iné, teda ani záväzky, ani pohľadávky, ani
hnuteľný majetok. Okrem toho mala za to, že nárok navrhovateľa odporuje dobrým mravom. Rozpor s
dobrými mravmi navrhovateľka odôvodnila viacerými dôvodmi. V prvom rade poukázala na fakt, že od8.8.2010 v byte nebývala, pretože navrhovateľ jej bránil v užívaní bytu a svojvoľne vymenil zámok na
dverách a neskôr si už našla vlastné bývanie. Podala na navrhovateľa trestné oznámenie pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, avšak jej podania sa skončili zastavením, odložením

a podobne, pretože navrhovateľ je príslušníkom kriminálnej polície. Ďalej poukázala na skutočnosť,
že úhradu požadovanej sumy za náklady spojené s užívaním bytu si navrhovateľ uvádzal do svojich
nákladov v konaní o úpravu a práv povinností k mal. dcére, ktoré mu boli zohľadnené pri stanovení
výšky jeho vyživovacej povinnosti. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v byte býval navrhovateľ so svojou
priateľkou. Napokon namietala, že navrhovateľ ju nepožiadal o úhradu dlhu, čím nie je daný dôvod

na požadovanie úroku z omeškania. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené, že súd
v konaní pod sp.zn. 21P/182/2010 konštatoval, že ich vzájomná komunikácia úplne absentuje, nie sú
schopní normálnej, dôstojnej a prajnej komunikácie. Naostatok odporkyňa vzniesla námietku premlčania
uplatneného nároku.

K obrane odporkyne navrhovateľ uviedol, že dlh nebol predmetom vyporiadania BSM, pretože ním ani

nemohol byť z dôvodu, že vznikol až v čase po rozvode manželstva. Ďalej, čo sa týka poukazu na dobré
mravy, mal za to, že ide o zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vlastníckeho práva, teda z titulu vlastníctva,
preto nárok nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej k námietke, že platba úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu bola zohľadnená vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu
uviedol, že súd zohľadnil túto skutočnosť, kým nerozhodol o rozvode a úprave rodičovských práv a

povinností na čas po rozvode, avšak dlh, ktorý si uplatnil návrhom na začatie konania, vznikol až po
rozvode manželstva a teda, ani nemohol byť zohľadnený v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Čo sa
týka tvrdenia, že v rozhodnom období býval v predmetnom byte s priateľkou, uviedol, že jeho priateľka
sa nasťahovala do bytu až po tom, čo sa stal výlučným vlastníkom bytu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov tvoriacich
obsah spisu, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil
skutkový stav veci.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 16.4.2003 súd zistil, že účastníci konania

počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od prevádzajúceho Územného
bytového družstva Hornád so sídlom v Košiciach byt č. 11 na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX,
O. XX U. V., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti
3122/100000. Vklad vlastníckeho práva v prospech účastníkov konania bol povolený Správou katastra
Košice I dňa 26.5.2003 pod V 1042/03.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva pozemku uzavretej medzi Mestom Košice ako predávajúcim a
účastníkmi konania ako kupujúcimi zo dňa 12.8.2004 súd zistil, že účastníci konania nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 384 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX vo veľkosti 3122/100000. Vklad

vlastníckeho práva v prospech účastníkov konania bol povolený Správou katastra Košice dňa 13.9.2004
pod V 1879/2004.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C/41/2008-255 zo dňa 12.1.2009 súd zistil, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola mal. X., nar. XX.X.XXXX,

zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej
sumou 150,- EUR mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2010.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 14C/29/2010-121 zo dňa 1.12.2011 súd zistil, že v rámci
konania o vyporiadanie BSM účastníci konania uzavreli zmier, ktorý súd schválil v tom znení, že

vyššie špecifikovaný byt pripadol do výlučného vlastníctva navrhovateľa a tento sa zaviazal vyplatiť
odporkyni za účelom vyrovnania spoluvlastníckeho podielu sumu 38.000,- EUR najneskôr do 30.6.2012.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2011.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/29/2010, zo zápisnice z pojednávania zo dňa 1.12.2011

súd zistil, že pri návrhu na schválenie vyššie citovaného súdneho zmieru obaja účastníci zhodne
prehlásili, že touto dohodou považujú zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo za vyporiadané s tým,
že v budúcnosti nebudú mať jeden voči druhému žiadne iné nároky súvisiace s BSM.ZuzneseniaOkresnéhosúduKošiceIč.k.14C/29/2010-71zodňa25.1.2011súdzistil,žebolonariadené
predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené navrhovateľovi umožniť odporkyni užívanie predmetného
bytu a vydať jej kľúč od vchodových dverí.

Proti citovanému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie dňa 15.2.2011, v ktorom uvádza, že odporkyňa
sa dňa 7.8.2010 s mal. dcérou dobrovoľne a z vlastnej vôle odsťahovala do bytu na Q. XX U. V., ktorý
si za tým účelom zakúpila. Pred sťahovaním sa ústne dohodli, ktoré veci patriace do BSM si vezme
so sebou. Z dohody bolo zrejmé aj to, že byt na O. XX bude naďalej užívať navrhovateľ. Od 7.8.2010
navrhovateľka byt neužíva, nebýva v ňom, trvalo ho opustila.

Z vyjadrenia odporkyne k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 12.4.2011 súd zistil, že z bytu odišla z dôvodu
dlhodobého psychického týrania. Spolužitie bolo po rozvode neznesiteľné. Ona urobila prvý krok k
riešeniu a bola to jej ústretovosť, že si kúpila byt, napriek tomu, že sa zadlžila. Navrhovateľ nechcel nič
riešiť, všetko mu vyhovovalo tak, ako je.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Co/139/2011-104 zo dňa 20.5.2011 zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené a to tak, že návrh aj v tejto časti zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že odporkyňa v
spoločnom byte účastníkov konania už nebýva, za účelom zabezpečenia si samostatného bývania aj
s mal. dcérou pochádzajúcou z manželstva účastníkov si zakúpila iný byt, do ktorého sa presťahovala
a vstupu do spoločného bytu sa domáha za účelom prehliadky bytu s potenciálnymi záujemcami o

jeho kúpu. Navrhovateľ, ktorý v byte zostal bývať naďalej, záujem o predaj bytu nemá. Za tohto stavu
ide medzi účastníkmi konania o nezhodu o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, ktoré môžu
vznikať nielen za trvania manželstva a existencie BSM, ale aj v čase, keď toto BSM síce zaniklo, ale
ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Ak dôjde medzi manželmi aj rozvedenými k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd konštatoval, že v

danom prípade nezhody medzi účastníkmi sa týkajú spôsobu užívania spoločného bytu a dispozície
s ním, avšak predmetom konania vo veci samej nie je nárok vyplývajúci zo sporného výkonu práva a
povinnosti k spoločnej veci, ale vyporiadanie BSM po rozvode, čo sú rozdielne nároky. Za tohto stavu,
aj keď možno súhlasiť s odporkyňou, že zásadne nemožno jedného z bezpodielových spoluvlastníkov
vylúčiť a to ani dočasne z užívania spoločných vecí, už z dôvodu nesplnenia uvedeného vecného

predpokladu nariadenia predbežného opatrenie nebolo možné jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovieť.

Zo zálohového predpisu ÚBD Hornád súd zistil, od 1.8.2010 boli predpísané úhrady za plnenia spojené
s bývaním vo výške 144,06 EUR mesačne. Uvedená suma pozostáva:

-správna réžia pre ÚBD 5,97 EUR, ostatné prevádzkové náklady 1,49 EUR, odmeny členov výboru
samosprávy 0,83 EUR a poplatok za upratovanie 2,99 EUR;
- servis meracej a registračnej techniky 0,40 EUR, poplatok za STA 0,- EUR, poplatok za výťah 1,39
EUR, elektrická energia v spoločných priestoroch 2,89 EUR, poplatok za deratizáciu 0,17 EUR, vodné
a stočné 8,29 EUR, SÚV na prípravu TÚV 7,10 EUR, ohrev TÚV 24,90 EUR, dodávka ÚK 39,83 EUR,

externí dodávatelia 1,83 EUR, príspevok SZBD 0,07 EUR, poistné 0,53 EUR, fond opráv 45,38 EUR.

Zo zálohového predpisu ÚBD Hornád súd zistil, že od 1.12.2010 boli predpísané úhrady za plnenia
spojené s bývaním vo výške 227,83 EUR mesačne. Všetky položky, tvoriace uvedenú sumu, okrem
fondu opráv, sú totožné so zálohovým predpisom platným od 1.8.2010. Fond opráv sa zvýšil zo sumy

45,38 EUR na 129,15 EUR.

Zo zálohového predpisu ÚBD Hornád súd zistil, že od 1.6.2011 boli predpísané úhrady za plnenia
spojené s bývaním vo výške 151,96 EUR mesačne. Všetky položky, tvoriace uvedenú sumu, okrem
fondu opráv, sú totožné s vyššie uvedenými zálohovými predpismi. Fond opráv bol určený vo výške

53,18 EUR.

Z prehľadu ročných platieb vystaveného ÚBD Hornád súd zistil, že z predpísanej úhrady vo výške
144,06 EUR navrhovateľ za mesiac september 2010 zaplatil dňa 15.8.2010 polovicu tejto sumy vo výške
72,- EUR, za mesiac október zaplatil dňa 15.9.2010 polovicu tejto sumy vo výške 72,- EUR, za mesiac

november zaplatil dňa 15.10.2010 polovicu tejto sumy vo výške 72,- EUR. Za mesiac december 2010
bola predpísaná úhrada 227,83 EUR a navrhovateľ ju zaplatil dňa 15.11.2010 v celom rozsahu.Z prehľadu ročných platieb za rok 2011 súd zistil, že navrhovateľ zaplatil predpísanú mesačnú úhradu vo
výške 227,83 EUR za január až máj, predpísanú mesačnú úhradu vo výške 151,96 EUR za mesiace jún
až december, vždy do 15.dňa predchádzajúceho mesiaca. Z prehľadu vyplýva, že z ročného vyúčtovania

bol preplatok vo výške 50,27 EUR.

Z potvrdenia Územného bytového družstva Hornád zo dňa 30.8.2013 súd zistil, že mesačné úhrady za
služby spojené s vlastníctvom a užívaním bytu uhrádzal v období od septembra 2010 do decembra 2011
v plnej miere navrhovateľ.

Z výzvy navrhovateľa zo dňa 10.8.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na uhradenie dlhu
vo výške 1.382,38 EUR spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedený v petite žaloby. Výzva bola
doručená odporkyni dňa 21.8.2012, čo súd zistil z pripojenej doručenky, opatrenej jej podpisom.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície

Obvodného oddelenia PZ Košice - Sever č. KÚ-1295/OPP-Sev-2010 zo dňa 31.8.2010 súd zistil, že
odporkyňa podala oznámenie na navrhovateľa z dôvodu, že tento úmyselne vymenil zámky na dverách
ich bytu v spoločnom vlastníctve, čím jej svojimi schválnosťami znepríjemňuje život.

Z upovedomenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej

polície č. ORPZ-KE-JKP2-600-004/2010 zo dňa 24.9.2010 o spôsobe vybavenia priestupku súd zistil,
že dňa 13.10.2010 bolo voči navrhovateľovi začaté disciplinárne konanie, na základe skutočností
uvedených v priestupkovom spise vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z vykonaného
dokazovania bolo zistené, že oznamovateľka, aj keď je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu, nebola
dňa 31.8.2010 jeho užívateľkou, pričom navrhovateľ nevykonal prekódovanie bezpečnostnej vložky v

úmysle vykonať jej schválnosť, ale v úmysle ochrany svojej domovej slobody. Preto nedošlo k naplneniu
k skutkovej podstaty priestupku a disciplinárne konanie bolo voči navrhovateľovi zastavené.

Zo žiadosti odporkyne o preskúmanie vybavenia podania voči príslušníkovi Policajného zboru zo dňa
21.12.2010 adresovaného Úradu inšpekčnej služby MV SR súd zistil, že odporkyňa uviedla, že medzi

účastníkmi konania neexistuje žiadna dohoda, pokiaľ ide o užívanie bytu. Bola prinútená užívať inú
nehnuteľnosť.

Z uznesenia MV SR sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby Košice ČVS:SKIS-4/
IS-4-SV-2011zodňa4.8.2011súdzistil,žetrestnéstíhaniepreprečinneoprávnenéhozásahudoprávak

domu, bytu alebo nebytovému priestoru vedené proti doteraz nestotožnenému príslušníkovi Policajného
zboru Okresného riaditeľstva v Košiciach bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod ani postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v priebehu prípravného
konania bola vypočutá poškodená odporkyňa, ktorá uviedla, že po rozvode aj naďalej bývala v spoločnej
domácnosti s bývalým manželom spolu s ich dcérou. Po rozvode sa ich spolužitie začalo komplikovať,

pretovzhľadomnaichdohoduopredajipredmetnéhobytuavysporiadaniasasfinančnýmiprostriedkami
za daný byt začala v tomto smere konať a to hľadala si vlastné bývanie. V čase spoločného bývania sa
opakovane stávalo, že keď sa vracala domov, tak sa do bytu nedostala. Hoci mala kľúče od bytu a tieto
použila, zámok sa nedal otvoriť. Navrhovateľ nereagoval ani na zvonenie ani na klopanie. Navrhovateľ
v tomto konaní vypovedal, že odporkyňa si kúpila vlastný byt a začiatkom augusta 2010 sa do tohto bytu

odsťahovala. Počas spoločného užívania bytu po rozvode odporkyňa platila za byt polovicu z platieb
do fondu údržby a opráv. Všetky ostatné poplatky, elektrinu, vodu, kúrenie, koncesionárske poplatky,
internet a odpad platil navrhovateľ.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi charakterizoval spolužitie s odporkyňou po rozvode manželstva až do jej

odchodu v auguste 2010 tak, že účastníci konania v podstate vôbec nekomunikovali. Čo sa týka úhrad
spojených s bývaním, existovala medzi nimi ústna dohoda, na základe ktorej každý z nich hradil polovicu
nákladov. Táto dohoda fungovala až do odchodu odporkyne do iného bytu, ktorý si kúpila, v auguste
2010. Následne platil všetky platby sám. K uzavretiu dohody vo vzťahu k otázke úhrad a spojených s
bývaním po odchode odporkyne z bytu medzi účastníkmi nedošlo a navrhovateľ návrh na súde v tomto

smere nepodal.

Odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že vzťahy medzi účastníkmi konania počas rozvodu aj po ňom
boli neúnosné, nekomunikovali spolu, navzájom sa jeden druhému vyhýbali. Ústne sa však dohodli, akonaložia so spoločným bytom a teda, že ho predajú a každý si bude riešiť svoju bytovú otázku a nájde
si svoje vlastné bývanie. Vzhľadom na neznesiteľné spolužitie chcela túto situáciu riešiť čím skôr a bola
v domnení, že aj navrhovateľ činí v tomto smere kroky. Navrhovateľ však byt predať nechcel, preto si

odporkyňa vzala hypotekárny úver a kúpila si byt na Q. ulici, do ktorého sa spolu s maloletou dcérou v
auguste 2010 odsťahovala. Odporkyňa potvrdila, že počas spolužitia v byte po rozvode manželstva bola
dohoda medzi účastníkmi taká, že úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu budú hradiť na polovicu.
Po jej odchode z bytu dohodu v tomto smere neuzavreli. Považovala však za prirodzené, že keď byt
neužíva a teda, nepožíva ani služby spojené s užívaním bytu, ako vodu, elektrinu atď., nebude od nej

navrhovateľ požadovať žiadne platby. Pripadalo jej nespravodlivé, aby platila tieto náklady, keď plnenia
spojené s bývaním nepožívala. Podotkla, že ona prispela k tomu, aby sa ich osobné životy a vzťahy
po rozvode manželstva vyriešili a stabilizovali práve tým, že si vzala hypotekárny úver, že sa z bytu
odsťahovala a riešila si vlastné bývanie.

Podľa ust. § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja

manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

Podľa ust. § 146 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich

súd.

Podľa ust. § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie.

Podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

Vykonaným dokazovaním (zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku, rozsudku o vyporiadaní
BSM a rozsudku o rozvode manželstva) mal súd nesporne za preukázané, že účastníci konania
boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 11 na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, O. XX
U. V., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku
parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 384 m2 zapísaného na liste vlastníctva č.

XXXXX o veľkosti 3122/100000, katastrálne územie Severné mesto a to od vkladu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností (dňa 26.5.2003) až do 12.12.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť
uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 14C/29/2010-121 zo dňa 1.12.2011, ktorým bolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že súd prikázal predmetný byt do výlučného
vlastníctva navrhovateľa. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Košice I č.k. 35C/41/2008-255 zo dňa 12.1.2009; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2010.

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za nesporne preukázané a ani medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že po rozvode manželstva účastníci konania naďalej spolu predmetný byt užívali. Dňa
7.8.2010saodporkyňaspolusmaloletoudcérouúčastníkovzbytuodsťahovaladobytunaHlinkovejul.v

Košiciach.Oduvedenejdobynavrhovateľvýlučnesámuhrádzalplatbyspojenésužívanímpredmetného
bytu.

K dohode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, vo vzťahu k
otázke úhrady nákladov spojených s bývaním medzi účastníkmi nedošlo a ani jeden z nich návrh

na úpravu práv a povinností podľa ust. § 146 Občianskeho zákonníka na súde nepodal. Uvedená
skutočnosť vyplynula z výpovedí účastníkov konania.Navrhovateľ si uplatňoval nárok na zaplatenie polovice zaplatených platieb za obdobie od odchodu
odporkyne z bytu, t.j. od septembra 2010 do 11.12.2011, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo
vyporiadané BSM tak, že navrhovateľ sa stal výlučným vlastníkom bytu.

Čo sa týka právneho posúdenia veci, Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo
vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď zaniklo ich bezpodielové
spoluvlastníctvo, avšak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Pri nedostatku výslovnej právnej úpravy tejto
otázky(správamajetku,ktorýjevbezpodielovomspoluvlastníctve,pojehozániku)trebahľadaťodpoveď

v ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ
nie sú osobitne upravené ani Občianskym zákonníkom ani iným zákonom, spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. Je zrejmé, že za
takétoustanoveniatrebapovažovaťustanovenia§143anasl.Občianskehozákonníkaobezpodielovom
spoluvlastníctve. V súlade s citovaným zákonným ustanovením ako aj ustálenou súdnou judikatúrou
teda aj po zániku majetkového spoločenstva manželov až do jeho vyporiadania zostáva každý z

manželov vlastníkom celej veci a viaže ho rovnaká povinnosť ako počas trvania manželstva, t.j. uhrádzať
náklady spojené s jej užívaním.

Je v súlade s ustálenou súdnou judikatúrou, že ak náklady spojené s užívaním spoločnej veci po
rozvode manželstva uhradil iba jeden z bezpodielových spoluvlastníkov z vlastných prostriedkov, môže

sadomáhaťnáhradytaktovynaloženýchnákladovvočidruhémuspoluvlastníkovi,titulombezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 ods.1 a § 454 Občianskeho zákonníka. Je však potrebné uviesť, že takéto
právo resp. takýto nárok vzniká len za situácie, že obaja rozvedení manželia byt skutočne aj užívajú.
Povinnosť uhrádzať náklady spojené s bývaním totiž zodpovedá právu spoločného užívania veci. Právo
vec užívať a povinnosť uhrádzať náklady spojené s užívaním veci sú teda vo vzájomnom vzťahu a

vyjadrujú rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva.
Uvedená zásada vyplýva z dikcie ust. § 144 Občianskeho zákonníka.

Hoci postavenie oboch rozvedených manželov k veci patriacej do BSM je rovnaké, ale jeden z
rozvedených manželov právo vyplývajúc z vlastníctva k veci nevyužíva a teda, byt neužíva a nepožíva

ani plnenia spojené s užívaním bytu a zároveň, druhý z rozvedených manželov v plnom rozsahu sám byt
užíva a požíva plnenia, spojené s užívaním bytu, tomuto druhému manželovi nevzniká právo domáhať
sa od druhého spoluvlastníka náhrady s tým súvisiacich vynaložených nákladov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skladbu položiek, tvoriacich predpísané mesačné úhrady za

plnenia spojené s bývaním. Tieto sú v prevažnej miere tvorené práve zálohovými platbami za plnenia
spojené s užívaním bytu ako sú vodné a stočné, studená voda na prípravu teplej úžitkovej vody, ohrev
teplej úžitkovej vody, dodávka ústredného kúrenia a pevnými poplatkami za výťah, elektrickú energiu
spoločných priestorov, deratizáciu a pod., čo nepochybne sú plnenia, ktoré fakticky (takpovediac fyzicky)
požíval výlučne navrhovateľ.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo sporné, že odporkyňa byt v období, ktoré
bolo predmetom konania neužívala, súd uzavrel, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie polovice
zaplatených úhrad spojených s bývaním a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, primárneho dôvodu pre zamietnutie žaloby, súd konštatoval, že sú tu
aj ďalšie dôvody, pre ktoré návrh nie je dôvodný. Tieto súd uvádza už len na okraj.

V prvom rade je potrebné poukázať na dobré mravy. Okrem toho, že samotný zákon neumožňuje
priznanie uplatneného nároku v prípade, kedy jeden z rozvedených manželov byt neužíva, uplatnený

nárok je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne vyplynulo a
ani sám navrhovateľ nespochybňoval, že spolužitie účastníkov konania v predmetnom byte už počas
rozvodového konania a po ňom, až do odchodu odporkyne bolo ťažké, až neznesiteľné; účastníci
konania spolu vôbec nekomunikovali napriek tomu, že s nimi bývala aj ich maloletá dcéra. Uvedená
skutočnosť vyplýva aj vyššie citovaných uznesení, vydaných v trestnom resp. priestupkovom konaní. Je

potrebné prisvedčiť odporkyni, že za takejto situácie, keď navrhovateľ nemal záujem ju riešiť predajom
bytu, bol krok, ku ktorému odporkyňa pristúpila - t.j. vzatie hypotekárneho úveru, kúpa vlastného bytu
a odchod zo spoločného bytu - primeraným a účinným riešením ďalšieho života oboch účastníkov
konania, ktoré nepochybne prispelo po psychickej stránke k úľave po náročnom spolužití, k celkovejstabilizácii vzťahov a možnosti usporiadať život po rozvode manželstva. Uvedený krok nepochybne
prispel aj k urýchleniu konania o vyporiadanie BSM; predmetom vyporiadania sa stal len spoločný
byt a po odchode odporkyne z neho účastníci konania uzavreli zmier, v zmysle ktorého sa výlučným

vlastníkom spoločného bytu stal navrhovateľ. Bolo by preto skutočne nespravodlivé, keby odporkyňa
mala platiť úhrady za byt, ktorý neužívala a zároveň aj splátky za hypotekárny úver a úhrady za byt,
ktorý si z úveru kúpila.

V druhom rade je potrebné poukázať na premlčanie nároku.

Podľa ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z vyššie cit. ust. § 107 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri premlčaní práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby a to subjektívnu v odseku
1 a objektívnu v odseku 2 citovaného ustanovenia. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a
na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej, je rozhodujúci okamih, keď
k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť
iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.

Právo môže byť vykonané prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), keď vznikne možnosť podať na
jeho základe žalobu, teda keď je actio nata.

Z prehľadu ÚBD Hornád o zaplatených platbách je zrejmé, kedy navrhovateľ zaplatil jednotlivé úhrady
spojené s bývaním. Deň, kedy navrhovateľ zaplatil, je dňom, od kedy začala (vo vzťahu ku každej

platbe osobitne) plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, pretože v tento deň fakticky došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Zároveň je tento deň aj dňom, kedy začína plynúť dvojročná subjektívna
premlčaciadoba,prepočiatokktorejjerozhodujúcideň,keďsaoprávnenýskutočnedozvedel,ženajeho
úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Navrhovateľ
totiž v deň zaplatenia úhrady nepochybne musel mať vedomosť o tom, že platí úhradu v celom rozsahu

a teda aj v tej časti, ktorú podľa jeho mienky mala platiť odporkyňa.

Prvú uplatnenú platbu za mesiac september 2010 navrhovateľ zaplatil na účet ÚBD Hornád dňa
15.8.2010. Trojročná premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 15.8.2010 a uplynula dňa 15.8.2013.
Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 30.8.2013, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí nielen

subjektívnej ale aj objektívnej premlčacej doby.

Druhú platbu za mesiac október 2010 navrhovateľ zaplatil 15.9.2010. Trojročná premlčacia lehota teda
začala plynúť dňa 15.9.2010 a uplynula dňa 15.9.2013. Z uvedeného vyplýva, že trojročná objektívna
premlčacia lehota bola zachovaná. Nie je však zachovaná dvojročná subjektívna premlčacia lehota,

ktorá začala plynúť dňa 15.9.2010 a uplynula dňa 15.9.2012. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná
dňa 30.8.2013, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Ako súd uviedol
vyššie, je irelevantné, že objektívna premlčacia doba v čase podania žaloby ešte neuplynula.Rovnaký záver, ako k druhej platbe, sa vzťahuje aj na ďalšie platby za mesiace november a december
2010, ako aj mesiace január až september 2011.

Úhradu za mesiac október 2011 navrhovateľ zaplatil 15.9.2011. Trojročná premlčacia lehota teda
začala plynúť dňa 15.9.2011 a uplynula dňa 15.9.2014. Z uvedeného vyplýva, že trojročná objektívna
premlčacia lehota bola zachovaná. Zachovaná je aj dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá
začala plynúť dňa 15.9.2011 a uplynula dňa 15.9.2013, čo znamená, že navrhovateľ podal návrh na
súde včas. Rovnaký záver sa vzťahuje aj na úhradu za mesiac november 2011 a alikvotnú časť mesiaca

december 2011.

Zhrnúc vyššie uvedené, nárok navrhovateľa, aj keby bol dôvodný, je premlčaný v časti o zaplatenie
sumy 1.203,47 EUR (úhrady za obdobie od septembra 2010 do septembra 2011) a nepremlčaný je len
v časti o zaplatenie sumy 178,91 EUR (úhrady za mesiace október, november a december 2011).

Už len na záver súd dodáva, že hoci navrhovateľ tvrdil, že za mesiace september až november 2010
zaplatil celú predpísanú úhradu vo výške 144,06 EUR mesačne, z prehľadu ÚBD Hornád o zaplatených
platbách, uvedená skutočnosť nevyplýva a taktiež, neodpočítal od uplatnenej sumy sumu 50,27 EUR,
ktorú prijal dňa 31.5.2011 titulom preplatku z vyúčtovania za rok 2010.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Odporkyňa mala
v konaní plný úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva

proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal.

Trovy odporkyne predstavuje súdny poplatok zaplatený za odpor proti platobnému rozkazu vo výške
82,50 EUR (vyrubený podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, v znení účinnom v čase podania odporu, t.j. vo výške 6 % z ceny predmetu konania), ako

aj trovy právneho zastúpenia, pretože odporkyňu v spore zastupovala advokátka.

Právna zástupkyňa vyčíslila trovy právneho zastúpenia vo výške 884,08 EUR.

Súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 10 ods.1, § 13a, § 16 ods.3 a § 15 vyhl.MS

SR č.6555/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
účinnom v čase vykonania úkonov.

Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou je výška peňažného plnenia uplatnená návrhom na začatie
konania (1.382,38 EUR), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby činí 71,37

EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnej zástupkyni za tieto úkony právnej služby: 1.
prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (14.10.2013), 2. písomné podanie vo
veci samej - odpor (17.10.2013), 3. porada s klientom dňa 2.12.2013 od 16,00 do 17,10 hod. (konzultácia
ohľadom oslobodenia od súdnych poplatkov), 4. rokovanie s klientom dňa 8.4.2015 od 15,45 do 16,55
hod. - príprava na pojednávanie, 5. nahliadnutie do spise za účelom odfotenia listinných dokladov,

predložených navrhovateľom a rokovanie s klientom dňa 7.5.2015 od 12,00 ho 12,15 hod., 6. účasť na
pojednávaní konanom dňa 12.5.2015, spolu vo výške 428,22 EUR. Právnej zástupkyni ďalej patrí aj
tzv.režijný paušál, teda náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
vo výške jednej stotiny výpočtového základu a to za každý úkon právnej služby. Režijný paušál v roku
2013 činil 7,81 EUR a patrí za 3 úkony právnej služby, vykonané v tomto roku. Režijný paušál v roku

2015 činí 8,39 EUR a patrí za 3 j úkony právnej služby vykonané v tomto roku. Spolu režijný paušál činí
48,60 EUR. Spolu tarifná odmena a režijný paušál predstavujú 476,82 EUR.

Právna zástupkyňa si uplatnila aj náhradu hotových výdavkov - cestovného a náhradu za stratu času.

Podľa ust. § 15 vyššie citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok:
a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,b/ na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa ust. § 16 ods.4 cit.vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 73 ods.1 zákona č.543/2005 Z.z. ( Spravovací poriadok pre súdy ), nárok na cestovné má
osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde
sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa ust. § 73 ods.2 cit.zákona, osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne
vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba
zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným
dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa ust. § 74 cit.zákona, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným

hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada
podľa osobitných predpisov.

Osobitným zákonom, na ktorý odkazujú vyššie citované ustanovenia je zákon č.283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách.

Podľa ust. § 7 ods.1 zákona o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len
"základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné

motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky
a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo;
opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému

motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.

Podľa ust. § 7 ods.4 citovaného zákona, náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi
podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba")
uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného

motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa ust. § 7 ods.5 citovaného zákona, cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o
kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky
dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú
cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami patrí právnej zástupkyni aj nárok na cestovné

náklady, vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb odporkyni z miesta svojho sídla
(Michalovce)domiestabydliskaodporkyneresp.sídlasúdu,naktoromsakonanieuskutočnilokonaného
(Košice) a späť.

Cestovné zahŕňa dva druhy náhrad a to tzv.základnú náhradu za každý 1km jazdy a náhradu za

spotrebované pohonné látky.

Sadzba základnej náhrady v zmysle § 1 písm.b/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č.632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri
pracovných cestách, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2009, v čase vykonania ciest činila 0,183 EUR

za 1 km cesty. Vzdialenosť z Michaloviec do Košíc a späť je cca 127 km. Výška základnej náhrady za
5 ciest (14.10.2013, 2.12.2013, 8.4.2015, 7.5.2015 a 12.5.2015 teda predstavuje sumu 116,21 EUR (t.j.
0,183 EUR x 127 km x 5 ciest).Z predloženého technického preukazu resp. osvedčenia o evidencii cestného motorového vozidla zn.
Toyota Corolla 1.4 T, rok výroby 2008, ktorého držiteľom je právna zástupkyňa odporkyne súd zistil, že
priemerná spotreba pohonných látok tohto motorového vozidla (benzín) je 6,7 litra na 100 km. Keďže

právna zástupkyňa nepreukázala cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, súd na výpočet použil cenu,
ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, t.j.
1,468 EUR dňa 14.10.2013, 1,443 EUR dňa 2.12.2013, 1,314 EUR dňa 8.4.2015, 1,366 EUR dňa
7.5.2015 a dňa 12.5.2013 za 1 liter pohonnej hmoty. S použitím vyššie uvedených údajov súd uzavrel, že
cena spotrebovaných pohonných látok dňa 14.10.2013 činila 12,49 EUR, dňa 2.12.2013 12,28 EUR, dňa

8.4.2015 11,18 EUR a dňa 7.5.2015 a 12.5.2015 11,62 EUR. Spolu náhrada výdavkov za spotrebované
pohonné látky činí 59,19 EUR.

Spolu náhrada cestovného (základná náhrada a náhrada za spotrebované pohonné látky) činí 175,40
EUR.

Podľa ust. § 17 ods.1 vyššie citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Cesta autom z Michaloviec do Košíc a späť trvá približne 4 začaté polhodiny. 1/60 výpočtového základu v

roku 2013 činila 13,01 EUR. Náhrada za stratu času preto za 2 úkony vykonané v roku 2013 predstavuje
104,08 EUR (t.j. 52,04 EUR x 2). 1/60 výpočtového základu v roku 2015 činí 13,98 EUR. Náhrada za
stratu času preto za 3 úkony vykonané v roku 2015 predstavuje 167,76 EUR (t.j. 55,92 EUR x 3). Spolu
náhrada za stratu času činí 271,84 EUR.

Spolu tarifná odmena, režijný paušál, náhrada cestovného a náhrada za stratu času predstavuje 924,06
EUR. Keďže právna zástupkyňa si trovy uplatnila v nižšom rozsahu, súd jej priznal trovy len v uplatnenej
výške 884,08 EUR.

Spolu účelne vynaložené trovy odporkyne činia 966,67 EUR (súdny poplatok + trovy právneho

zastúpenia).

Vsúladesustanovením§149ods.1O.s.p.,súduložilnavrhovateľovi,abypriznanúnáhradutrovkonania
zaplatil k rukám právnej zástupkyne odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )