Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 8T/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112010372
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112010372.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Mitterpáka a prísediacich

MUDr. Márie Dandárovej a Jána Drabíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 v Košiciach
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obž. W. X., Q.. XX.X.XXXX T. X., W. U. X., U. X, spod skutku obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. XPv XXX/XX právne kvalifikovaného ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212
ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

- v Košiciach v presne nezistenej dobe od 23.00 hod. dňa 24.5.2009 do 16.00 hod. dňa 28.5.2009 na
ul. X.. Q. X neoprávnene a bez vedomia nájomníčky po odstránení zámkov dverí vnikol do bytu č. 5,
ktorý prenajímal Z. S. a prisvojil si sedaciu súpravu z brúsenej kože zn. Siggi 3+2+1 svetlo- tmavej
farby, drevený konferenčný stolík čiernej farby, veľkú 4-dverovú stenu so zrkadlami a obývaciu stenu
svetlohnedej farby, komodu svetlej a hnedej farby, zrkadlo, 2 ks postelí a komodu z čerešňového dreva,

manželskú posteľ s matracom hnedej farby, žehliacu dosku, okrúhly stôl svetlohnedej farby, 4 stoličky
potiahnuté koženým poťahom, sadu nerezových hrncov a pekáčov, jedálenskú súpravu a poháre, rôzne
osušky, oblečenie a obuv, kozmetiku, cestovú tašku a rôzne dokumenty a písomnosti, žehličku, mobilný
telefón zn. Nokia, televízny prijímač zn. Samsung, domáce kino zn. Panasonic, mikrovlnnú rúru, kávovar
zn. Braun, hriankovač, toustovač, rýchlovarnú kanvicu, chladničku s mrazničkou, fén na vlasy, elektrickú
kulmu, automatickú prácu zn. Zanusi a ďalšie osobné veci, ktoré nájomníčka prechovávala v byte a tým
spôsobil Z. S. škodu v celkovej výške 7.419,54 Eur a následne tento osobný majetok nájomníčky pri
predaji bytu odpredal J.. H. S. za 1.660,- Eur

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú Z. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. X., N. XX odkazuje s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej a
svedkov, prečítaním výpovedí neprítomných svedkov z prípravného konania, znaleckými posudkami a
listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.Obžalovaný W. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a zhodne ako v prípravnom konaní
uviedol, že s poškodenou Z. S. uzatvoril nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej 15.10.2008 prenajal
svoj trojizbový byt na ul. X. Q. Č.. X T. X. a v tento deň jej zároveň odovzdal kľúče od tohto bytu. Byt

bol poškodenej odovzdaný aj s novým zariadením a nábytkom v čistom stave. Poškodená do konca
roka 2008 riadne platila nájom, ale od januára 2009 ju musel urgovať na zaplatenie ďalšieho nájmu.
Poškodená mu prisľúbila, že nájom zaplatí v čo najkratšej dobe, a to aj za ďalšie mesiace, čo sa však
nestalo. Nakoľko sa s poškodenou následne už nemohol telefonicky skontaktovať, keďže nedvíhala
telefón,rozhodolsavmesiacifebruár2009vypovedaťnájomnúzmluvu,pričom cestou svojho právneho

zástupcu sa najskôr snažil o osobné doručenie písomnej výpovede nájomnej zmluvy a následne
o zaslanie písomnej výpovede na adresu jej trvalého bydliska. Neskôr zistil, že poškodená v meste
svojho trvalého bydliska nebýva a že sa zdržiava na neznámom mieste v zahraničí. Nadobudol preto
presvedčenie, že poškodená sa v predmetnom byte už nezdržiava a nakoľko nemal inú možnosť, ako
aj z obavy o svoj majetok, vošiel do bytu, pri tom si ho otvoril vlastným kľúčom. Následne zistil, že byt
je bez známok obývania, javil známky opustenia, neboli v ňom žiadne osobné veci a budil dojem, že

bol dlhšiu dobu neudržiavaný. Nakoľko na byt platil hypotekárny úver ako aj z dôvodu vyčkávania na
zaplatenienájomnéhosarozhodolbytpredať,keďžehodnotabytuvtomtoobdobíklesalaaajvdôsledku
správania sa poškodenej (porušenia zmluvy) utrpel finančnú stratu. Byt bol následne predaný svedkyni
J.. S., avšak nie je pravda, že za sumu 1.660 Eur odpredal spolu s bytom aj nejaké hnuteľné veci,
resp. nejaké zariadenie tohto bytu, keďže predmetom kúpy bola iba nehnuteľnosť a z kúpnej zmluvy ani

nevyplýva prevod príslušenstva alebo zariadenia bytu. Svedkyňu J.. S. iba upozornil, že v byte sa môžu
nachádzať aj niektoré hnuteľné veci donesené bývalou nájomníčkou, poškodenou Labanskou, ktorá si
možno pre ne v budúcnosti príde.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že výpoveď z nájmu poškodenej nebola doručená,

nakoľko sa zásielka vrátila späť ako nedoručená. Až neskôr sa dozvedel že v mieste trvalého bydliska
už nebýva, snažil sa ju tam aj hľadať, ale bez úspechu. K predaju bytu následne pristúpil až v máji
2009, pretože dovtedy sa s poškodenou nedalo skontaktovať a od mesiaca január až máj 2009 nemal
zaplatené nájomné, poškodená ho pritom žiadnym spôsobom nekontaktovala, aj keď vedela, kde má
kanceláriu. V súlade s uzavretou nájomnou zmluvou bola výpovedná lehota pri výpovedi z nájmu

jeden mesiac a pri nezaplatení mesačného nájomného mohla byť daná okamžitá výpoveď. Takto sa s
poškodenou dohodol vzhľadom na svoje skúsenosti s prenajímaním nehnuteľností a s problémami pri
uhrádzaní nájomného.

Poškodená Z. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným mala uzavretú nájomnú zmluvu,

pričom keď sa dňa 28.5.2009 vrátila zo zahraničia do prenajatého bytu, zistila, že na dverách bol
vymenený zámok. Následne sa skontaktovala s obžalovaným so žiadosťou, aby jej byt sprístupnil,
nakoľko mala v byte svoje osobné veci, nábytok, elektroniku a písomnosti, obžalovaný jej však vynadal
s tým, že jej nič nedá a že všetko čo je v byte si privlastňuje. Obžalovaného telefonicky kontaktovala aj
dňa 30.6.2009, žiadala aby jej vrátil zariadenie bytu a osobné veci, ten jej však opäť vulgárne vynadal

a povedal jej, že veci jej vydá len vtedy ak mu vráti 1.500 Eur. Obžalovaný požadoval, aby mu peniaze
vyplatila do 31.5.2009 s čím ona napokon súhlasila s tým, že to urobí po návrate zo zahraničia. Od tejto
doby sa s ním však neskontaktovala ani s ním nekomunikovala, nakoľko sa ho bála a nakoniec celú
vec oznámila polícii. O tom, že nájomná zmluva je zrušená vôbec nevedela, nakoľko nedostala žiadnu
výpoveď z nájmu a nebola ani nijako upovedomená ani o ďalších krokoch obžalovaného. Mala však

vedomosť o tom, že obžalovaný byt sprístupnil aj s jej vecami ďalším osobám, keďže jej kamarátka Y. A.
sa na základe inzerátu telefonicky skontaktovala s obžalovaným a následne zistila, že byt bol v ponuke
bytov do prenájmu aj s jej vecami. Poškodená ďalej uviedla, že naposledy uhradila obžalovanému
nájomné v marci 2009, dlh na nájomnom jej vznikol z dôvodu problémov jej zamestnávateľa v Nemecku.
Z predmetného bytu si vzala len svoje osobné veci, všetky jej ostatné veci ostali v byte. Niektoré z

týchto vecí, ako napríklad sedačka, skriňa a stolík, sa v byte stále nachádzajú, ostatné, napr. chladnička,
televízor, obývacia stena, stôl, boli rozpredané. Presne sa vyjadriť nevie, nakoľko do bytu nemá prístup.
Obžalovaný mal navyše k dispozícii aj jej depozit 40.000,- Sk, ktoré mu zložila pri podpise zmluvy.

Svedkyňa J.. H. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na základe ponuky od realitnej kancelárie

X.&.S. sa stretla s obžalovaným X.Á., ktorý jej ponúkol na predaj predmetný byt a to s tým, že si
mohla vybrať, či ho chce kúpiť aj s nábytkom, ktorý sa nachádzal v byte alebo bez neho, kde cena
za tento nábytok a zariadenie v byte predstavovala sumu 1.660 Eur. Obžalovaný tvrdil, že sa jedná o
jeho nábytok po predchádzajúcom nájomcovi, ktorí mu bol dlžný a že je to teraz jeho majetok. Nakoľkoobžalovaný pôsobil dôveryhodne, tak byt spoločne so zariadením a nábytkom v mesiaci jún 2009 so
svojím manželom kúpila. Počas maľovania a upratovania sa v byte na jej žiadosť zastavil obžalovaný,
ktorý z neho zobral pre ňu nepotrebné veci, a to kávovar značky BRAUN, žehliacu dosku a žehličku.

V čase kúpy sa v byte nachádzal nábytok, a to sedacia súprava z brúsenej kože 3+2+1, konferenčný
stolík, drevená skriňa, dva kusy zrkadiel, štvordverová skriňa s dvoma veľkými zrkadlami, televízor
Samsung, dve palmy, komoda, veľké zrkadlo, dve postele s úložným priestorom, jedna manželská posteľ
s matracom, komoda a dve sošky. V byte sa nachádzalo aj rôzne obnosené oblečenie, používané
koberce a hračky, ktoré vyhodila. Byt následne ešte v roku 2009 predala, nakoľko ho už nepotrebovala.

Byt bol predaný aj s nábytkom tak ako bol aj kúpený. Kupujúcim bol pán Benko, ktorý ho dal následne
do prenájmu.

Z výpovede svedka R. S. vyplýva, že ako spoločník obžalovaného v podnikaní vedel o tomto prípade
ako aj o problémoch s platením nájomného zo strany poškodenej, keďže táto neplatila nájomné včas.
V máji 2009 šiel s obžalovaným do predmetného bytu, ktorý si otvorili kľúčom. Kľúč mal obžalovaný k

dispozícii, nakoľko keď sa byt prenajíma, ostáva jeden kľúč v trezore, aby sa do bytu mohlo vstúpiť v
prípade nepredvídanej okolnosti. Po vojdení do bytu zistili, že byt bol neobývaný, nenachádzali sa v ňom
žiadne veci osobnej potreby, byt bol iba zariadený.

Z výpovede svedka J. Y. v prípravnom konaní, aktuálneho nájomcu predmetného bytu, vyplynulo, že byt

prevzal aj so zariadením a že k predošlým nájomníkom alebo majiteľom nevie nič uviesť. Časť z vecí,
ktoré by mali patriť poškodenej, sa stále nachádza v byte, avšak podľa neho by sa malo jednať výlučne o
majetok S. U., podľa jeho vedomostí boli odkúpené spolu s bytom. Tieto veci riadne prevzal v nájomnej
zmluve spolu s bytom s tým, že pri ich poškodení alebo odcudzení je povinný nahradiť spôsobenú škodu.

Svedkyňa Y. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, že poškodená mala v čase, keď
obývala predmetný byt, v byte svoj nábytok a elektroniku, pričom tento nábytok a elektroniku si pamätá
ešte z predchádzajúceho bydliska poškodenej vo Veľkej Ide. Poškodená ju v roku 2009 navštívila s tým
že po návrate zo zahraničia sa nevie dostať do svojho prenajatého bytu , nakoľko na dverách je
vymenený zámok. Poškodená počas jej prítomnosti zavolala obžalovanému aby jej byt sprístupnil a aby

si z neho mohla zobrať svoje doklady, peniaze, osobné veci a elektroniku. Na to jej obžalovaný hlasno
odpovedal, že všetko čo má v byte si necháva.

Hodnota elektrotechnických zariadení, nábytku, bytových doplnkov a výrobkov z textilu, patriacich
poškodenej, bola stanovená znaleckými posudkami.

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi obžalovaným ako prenajímateľom a poškodenou ako nájomcom
vyplýva možnosť vypovedať nájomnú zmluvu formou písomnej výpovede z dôvodov podľa § 711
Občianskeho zákonníka, výpovedná lehota podľa nájomnej zmluvy je jeden mesiac, pričom prenajímateľ
má právo vypovedať nájomnú zmluvu aj bez výpovednej lehoty v prípade, že dôjde k neuhradeniu

nájomného za viac ako jedno mesačné obdobie.

Presný popis vecí, ktoré ostali v byte obžalovaného, vyplýva zo zoznamu vecí a pripojených fotografií
na č.l. 102 -137 spisového materiálu.

Z výpisu z bankového účtu obžalovaného je zrejmé, že nájomné bolo poškodenou S. na účet
obžalovaného uhradené naposledy 21.1.2009.

Krajský súd v X. R. Y.. M.. XTo XXX/XX uznesením zo dňa 5.2.2014 rozsudok OS Košice I sp. zn. 8T
31/12 zo dňa 8.12.2012 zrušil v celom rozsahu a vrátil vec OS Košice I, aby ju v potrebnom rozsahu

znova prejednal a rozhodol.

V zrušujúcom rozhodnutí poukázal na ust. § 46 ods. 2 O.s.p. z ktorého vyplýva, že písomnosť je možné
považovať za doručenú aj v prípade, že si ju adresát po neúspešnom pokuse o doručenie nevyzdvihol
na pošte, nevyhnutným predpokladom náhradného doručenia však je, aby sa adresát zdržiaval v mieste

doručenia. Vzhľadom k tomu, že poškodená odišla do zahraničia bez toho, aby túto zmenu pobytu
oznámila obžalovanému a zo zahraničia sa vrátila až 28.5. 2009 a keďže obžalovaný nedostal ďalšie
platby za nájomné, vo februári zaslal poškodenej výpoveď z nájomnej zmluvy na obidve adresy, ktoré
uviedla v nájomnej zmluve. Keďže poškodená si výpoveď neprevzala, nadobudol presvedčenie, že tátosa v predmetnom byte už nezdržiava a až v máji, čiže tri mesiace po podanej výpovedi ( táto lehota by
zodpovedala lehote uvedenej v § 710 ods. 3 O.s.p. ) vstúpil do bytu a v máji sa rozhodol, že byt predá,
čo sa aj následne v júni 2009 stalo, takže bol byt odpredaný J.. S..

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil zabezpečiť listinné dôkazy a opätovne vypočuť
obžalovaného a poškodenú a zabezpečiť kúpno-predajnú zmluvu medzi J.. S. G. S. U..

Krajský súd ďalej vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že medzi obžalovaným a poškodenou

mala existovať vo viacerých prípadoch telefonická komunikácia, ktorú bude potrebné, ak to bude
možné, preukázať, v akom rozsahu a kedy výpismi telefonických hovorov jednak obžalovaného, ako
aj poškodenej. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že tento bod, teda výpisy z
hovorov nie je možné zrealizovať vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od skutku, r. 2009, a hlavne na nález
Ústavného súdu SR o neústavnosti ustanovení § 116 ods. 1 Tr. por. a ustanovení o telekomunikačnej
prevádzke.

V závere svojho zrušujúceho rozhodnutia krajský súd vyslovil právny názor, aby sa okresný súd zaoberal
aj otázkou, či sa v danom prípade nejedná výslovne o občiansko-právny vzťah.

Po zrušení prvostupňového rozhodnutia bola opätovne vypočutá svedkyňa J.. S., ktorá uviedla, že

byt kupovala aj so zariadením, kúpa hnuteľných vecí bola dohodnutá iba ústne. Byt kupovali spolu s
manželom a následne aj byt predali pánovi U.. Za veci, ktoré sa nachádzali v byte neplatili samostatne,
tieto boli započítané do ceny bytu. Keď predávali byt, tak hnuteľné veci sa nachádzali v byte.

Na otázku obhajkyne, či v čase, keď užívala byt, či ju kontaktovala poškodená S. svedkyňa uviedla, že

poškodená S. ju nekontaktovala.

Z pripojenej kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Tomášom Kolesárom a kupujúcimi H.. Z. S. G. J.. H. S.
vyplýva, že predmetom kúpy bol byt na ul. kpt. Nálepku 1. Taký istý obsah má aj zmluva medzi H.. Z. S.
G. J.. H. S. ako predávajúcimi a kupujúcim S. U. zo dňa 5.2.2010.

Svedka U. nebolo možné na hlavnom pojednávaní vypočuť, lebo tento sa dlhodobo už niekoľko rokov
zdržiava v zahraničí, čo vyplýva aj z výpovede svedka Y..

Svedok H.. S. sa vyjadril k veciam, ktoré sa nachádzali v byte s tým, že veci ohľadom bytu vybavovala

jeho exmanželka- J.. S. a v čase predaja bytu p. U. bol byt predaný v takom stave, v akom ho kúpili,
teda aj so všetkými vecami nachádzajúcimi sa v byte.

Opätovne bol vypočutý svedok J. Y., ktorý uviedol, že v predmetnom byte na ul. kpt. Nálepku 1 býval v
podnájme asi od apríla 2010 a uviedol, že v čase, keď v tom byte býval, nachádzali sa v byte aj hnuteľné

veci, ale podľa jeho názoru išlo o veci p. U.. V predmetnom byte býval asi do r. 2012.

V zmysle opatrenia KS v Košiciach keď tento nariadil opätovne vypočuť poškodenú Z. S., z obsahu
spisu vyplýva, že súd sa niekoľkokrát pokúsil doručiť predvolanie poškodenej, neúspešná bola žiadosť
o jej predvedenie. V spise sa nachádzajú potvrdenia, že je hospitalizovaná v zahraničí, na Slovensku

bude od 15.3.2015 do 30.6.2015. Adresu na doručovanie písomností uviedla X., N. XX a z tejto adresy
bola v uvedenom termíne niekoľkokrát predvolávaná a bolo požiadané aj o jej predvedenie. Z potvrdenia
polície vyplýva, že previerkou v mieste bydliska bolo zistené, že poškodená nebýva v mieste bydliska,
odsťahovala sa na neznáme miesto a domový dôverník uviedol, že poškodenú nepozná. Po zistení
adresy dcéry poškodenej Q. X., U. T. Z. XXX prostredníctvom polície bolo zistené, že jej matka Z. S.

sa dlhodobo zdržiava v Čechách na neznámej adrese. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd dospel
k záveru, že výsluch tejto svedkyne nie je možné vykonať a vzhľadom k obsahu jej výpovede nebolo
potrebné využiť iné inštitúty Tr. poriadku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom trestného stíhania a následného podania obžaloby

na obžalovaného a dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo konanie o výpovedi z nájmu bytu a
vydanie veci.Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich súhrne súd dospel k záveru,
že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe nie je trestným činom a preto súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodil, najmä s poukazom na skutočnosť, že prostriedky trestného práva sú prostriedkom ultima ratio

( ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť ) čo znamená, že v trestnoprávnej náuke a v jej praxi sa už
tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie ( tzv. zásada subsidiarity ) . Podľa tejto
zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších
porušeniach vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti hlavne prostriedky ostatných
právnych odvetví nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.

Princíp trestného práva ako prostriedok ultima ratio sa prejavuje v najmä v prípadoch, ktoré majú
súkromno-právny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd
vykladať znaky skutkových podstát prevažne majetkových trestných činov s vedomím, že princíp ultima
ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na
subjektívnu stránku trestného činu a musí sa tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných
právnych odvetví- v danom prípade napr. žaloba o vydanie veci, neplatnosť výpovede ( a či týmito

inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravu, ak k porušeniu práva skutočne došlo ). Princíp ultima ratio
tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry
občiansko-právnych vzťahov, čo sa podľa názoru súdu vzťahuje aj na prejednavanú trestnú vec. Je v
zásadeneprijateľné,abysaštandardnécivilnévzťahyriešilinaúkorjednejzmluvnejstranyprostriedkami
trestného práva takým spôsobom, ktoré dôsledkom je nerovné postavenie účastníkov vo vzájomných

vzťahoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe okresného
prokurátora nie je trestným činom a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Pretožeobžalovanýbolspodobžalobyoslobodený,súdpoškodenúpodľa§288ods.3Tr.por.snárokom
na náhradu škody odkázal na konanie o občiansko-právnych veciach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.