Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/560/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233357
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.
mája 2014 č. k. 5C/18/2013-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovejujmyvoveciachvedenýchpodsp.zn.5C/18/2013,sp.zn.5C/24/2013,sp.zn.5C/29/2013,
sp. zn. 5C/32/2013, sp. zn. 5C/33/2013, sp. zn. 5C/34/2013, sp. zn. 5C/36/2013, sp. zn. 5C/37/2013,
sp. zn. 5C/38/2013, sp. zn. 5C/39/2013, ktoré boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/18/2013
zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3
ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, ako aj
ustanovením § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 05. 2010, v znení účinnom do 31. 05. 2011 a v znení
účinnom do 17. 01. 2013. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. V prvom rade sa zaoberal
tým, že samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s príslušným

orgánom, teda Ministerstvom spravodlivosti SR a bolo nesporné, že navrhovateľ dňa 23. 04. 2012
doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, i keď tieto
neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil, avšak
samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu škody
postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd, napriek tomu,
že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania. Okrem toho odporca vo svojom vyjadrení
vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009,

avšak v tomto prípade boli návrhy na zmenu exekútora podané až po tomto dní a rozhodnutia súdu
o týchto návrhoch boli doručené právnemu zástupcovi oprávneného taktiež po uvedenom dni, a preto
navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku
nanáhraduškodyaztohodôvoduvkonaní nebolomožnéprihliadnuťnanámietkupremlčaniavznesenúodporcom. S poukazom na uvedené konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý
mal spočívať v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej

lehote. Bolo pritom nesporné, že v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku bola uvedená lehota
30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora a to od doručenia tohto návrhu, avšak pokiaľ
v exekučnom konaní došlo zo strany súdu k prekročeniu tejto zákonnej lehoty, tak bolo potrebné
skúmať, či k tomuto došlo pre zložitosť veci, správanie účastníkov konania alebo z dôvodu samotného
postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na

zmenu exekútora bolo možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Samotná skutočnosť, že súd
o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v lehote 30 dní, ešte nemusela zakladať nárok navrhovateľa
na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože okolnosti, ktoré predchádzali
návrhu a postup súdov v exekučných veciach v nasledujúcom období nasvedčovali tomu, že z ich
strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, i keď rozhodnutia o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora boli vydávané po uplynutí lehoty 30 dní. V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že existujú

objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutia o návrhoch za
zmenu exekútora, pretože tieto návrhy boli podávané zo strany oprávneného hromadne do jednotlivých
exekučných konaní, a vzhľadom na zaťaženosť súdov nebolo možné o týchto návrhoch rozhodnúť v
zákonom stanovenej lehote 30 dní. Okresný súd Nitra, ktorý rozhodoval o návrhoch za zmenu exekútora
vo veciach sp. zn. 7Er/182/2003, sp. zn. 18Er/285/2003, sp. zn. 20Er/30/2003, sp. zn. 18Er/441/2005,

sp. zn. 15Er/452/2005, sp. zn. 23Er/79/2007, sp. zn. 10Er/417/2005, sp. zn. 17Er/299/2006, sp. zn.
7Er/384/2003 a sp. zn. 12Er/80/2007 mal v roku 2009 celkový nápad do oddelenia Er 15.113 vecí,
z čoho na spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. pripadalo 464 vecí a v roku 2010 bol nápad 14.879 vecí,
z čoho na Pohotovosť s. r. o. pripadalo 370 vecí. V roku 2009 agendu Er vybavovalo 7
vyšších súdnych úradníkov a v roku 2010 - 6 vyšších súdnych úradníkov, ktorí museli rozhodovať

nielen o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ale v ďalších tisícoch veciach rozhodovali hlavne o
žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj o ďalších procesných návrhoch, ktoré
sa vyskytujú v priebehu exekučných konaní, a preto objektívne nemohli pri rozhodovaní o návrhoch
na zmenu exekútora dodržať zákonnú lehotu 30 dní. Okrem toho uvedené návrhy na zmenu exekútora
podávané oprávneným Pohotovosť, s. r. o. boli viac ako diskutabilné, pretože oprávnený navrhoval

zmenuexekútoraažiadalpoveriťďalšímvykonanímexekúciesúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého
a to i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tento súdny exekútor bol v minulosti a to v rokoch 2006
až 2007 jeho zamestnancom a samotná táto skutočnosť vylučovala, aby súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý mohol byť poverený vykonaním exekúcie s poukazom na § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, čo
nakoniec viedlo k tomu, že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13. 04. 2011

konštatoval nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného,
a teda skutočnosť, že pokiaľ súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, tak
bolo to okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorú bol v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný súdny exekútor bezodkladne oznámiť
súdu. Uvedený nález Ústavného súdu SR mal za následok, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý do

prebiehajúcich exekučných konaní formálne posielal oznámenia o týchto skutočnostiach vylučujúcich
ho z vykonávania exekúcie, avšak vyjadroval sa v tom smere, že by nemal byť vylúčený z exekučných
konaní a poukazoval na rozhodnutia niektorých okresných súdov, avšak napriek tomu súdy následne
vydali rozhodnutia, ktorými bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený z exekučných konaní a
proti týmto rozhodnutiam dokonca podával JUDr. Rudolf Krutý odvolania a zastupovaním poveroval

spoločnosť Fridrich Paľko, s. r. o., ktorá zároveň zastupovala aj oprávneného. Z uvedených dôvodov
teda oprávnený, ktorý vedel o okolnostiach vylučujúcich súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému, nemal logicky podávať návrhy na zmenu
exekútora a žiadať, aby vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý, a pokiaľ tak urobil, tak
to bolo v rozpore s ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku a o týchto okolnostiach spočiatku súdy

nemali vedomosť, a preto aj pripúšťali zmenu exekútora. Pokiaľ by si bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku a bezodkladne
oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospech oprávneného Pohotovosť, s. r. o., nakoľko
bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo strany súdu by neboli vydané rozhodnutia o povolení
zmeny exekútora a nemusel vo väčšine prípadov nasledovať taký procesný postup, že súd si najskôr

žiadal stanovisko pôvodného súdneho exekútora a až potom vo veci rozhodoval. Oprávnený spoločne
so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým teda svojou úmyselnou nečinnosťou a hromadným
podávaním návrhov na zmenu exekútora spôsobili, že súdy rozhodovali o týchto návrhoch až po
uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, avšak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody uvedenú činnosť súdovnebolo možné hodnotiť za nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v
zákonom ustanovenej lehote, a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal
základ svojho nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. S poukazom na uvedené

skutočnosť, že v konaní sp. zn. 7Er/182/2003 Okresný súd Nitra nerozhodol o návrhu na zmenu
exekútora doručeného mu dňa 22. 11. 2010 v lehote 30 dní, ale až dňa 10. 04. 2012, v konaní vedenom
pod sp. zn. 18Er/285/2003 bol dňa 22. 11. 2010 súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany
oprávneného a súd rozhodol 26. 04. 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 20Er/30/2003 bol dňa 22. 11.
2010 súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany oprávneného a súd vo veci rozhodol dňa 21.

04. 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/441/2005 bol dňa 22. 11. 2010 súdu doručený návrh na
zmenu exekútora zo strany oprávneného a súd rozhodol o návrhu oprávneného dňa 26. 04. 2011, v
konaní sp. zn. 15Er//452/2005 bol dňa 22. 11. 2010 súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany
oprávneného a súd rozhodol dňa 30. 05. 2011, v konaní sp. zn. 23Er/79/2007 bol dňa 14. 10. 2009
súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany oprávneného a súd rozhodol dňa 16. 02. 2010, v
konaní sp. zn. 10Er/417/2005 bol dňa 22. 11. 2010 súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany

oprávneného a súd rozhodol dňa 24. 03. 2011, v konaní sp. zn. 17Er/299/2006 bol dňa 22. 11. 2010
súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany oprávneného a súd rozhodol dňa 04. 05. 2011, v
konaní sp. zn. 7Er/384/2003 bol dňa 22. 11. 2010 súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany
oprávneného a súd rozhodol dňa 18. 04. 2012, v konaní sp. zn. 12Er/80/2007 bol dňa 14. 10. 2009
súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany oprávneného a súd rozhodol dňa 16. 12. 2010,

nebolo možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup zo strany tohto súdu. Z uvedených dôvodov
súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, a preto návrhy navrhovateľa
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol. Okrem toho dodal, že
základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, a preto sa ďalej nemusel zaoberať

výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a odporca si ani
žiadne trovy neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci, ako aj rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd rozhodol v
merite veci na základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č.

514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nebolo pritom možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,

ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č.
412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo bolo neprípustné. Okrem toho namietal, že súd nevysvetlil, prečo zastal názor, že

účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, pretože právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. V poslednej časti namietal, že súdu neprislúchalo polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami, ale mal aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda boli
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi

úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na
spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd
opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje
zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám
článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú

argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods.
3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Vprejednávanejvecisanavrhovateľpodanýmnávrhom(vedenýmnaOkresnomsúdeTopoľčanypodsp.

zn. 5C/18/2013) od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 885,12 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal
spočívať v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote
v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 7Er/182/2003.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/24/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
276,60 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 7Er/285/2003.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/29/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
276,60 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní

vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 20Er/30/2003.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/32/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
276,60 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v

nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 18Er/441/2005.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/33/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume

331,92 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 15Er/452/2005.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/34/2013)

od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
221,28 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 23Er/79/2007.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/36/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
221,28 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 10Er/417/2005.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/37/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
276,60 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať vnerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 17Er/299/2006.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/38/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
940,44 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 7Er/384/2003.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/39/2013)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
774,48 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v
nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 12Er/80/2007.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z. z."), ktorý na danú vec dopadá, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení do 30. 11. 2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 240 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred
1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.
V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie
na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd
určí túto výšku na žiadosť exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení do 31. 05. 2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak

ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia vo veci vedenej
pod sp. zn. 7Er/182/2003 začala dňa 28. 05. 2003. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 06. 2003 a dňa 16. 06.

2003 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 21. 11. 2010 podal
oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval súdneho exekútora
na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie trov exekúcie a
pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 08. 02. 2011 reagoval na výzvu súdu. Následne súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 10. 04. 2012 č. k. 7Er/182/2003-13 vyhovel žiadosti oprávneného o

zmenu súdneho exekútora.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 18Er/285/2003 začala dňa 03. 07. 2003. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 10.
07. 2003 a dňa 14. 07. 2003 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa

21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 19. 04. 2011 reagoval na výzvu súdu.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. 04. 2011 č. k. 18Er/285/2003-12 vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 20Er/30/2003 začala dňa 23. 01. 2003. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 30.
01. 2003 a dňa 05. 02. 2003 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval

súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 19. 04. 2011 reagoval na výzvu súdu.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21. 04. 2011 č. k. 20Er/30/2003-13 vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora.Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 18Er/441/2005 začala dňa 04. 11. 2005. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 10.

11. 2005 a dňa 23. 11. 2005 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 19. 04. 2011 reagoval na výzvu súdu.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26. 04. 2011 č. k. 18Er/441/2005-19 exekúciu vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 15Er/452/2005 začala dňa 04. 11. 2005. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 10.
11. 2005 a dňa 21. 11. 2005 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval

súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 17. 05. 2011 reagoval na výzvu súdu.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30. 05. 2011 č. k. 15Er/452/2005-17 vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 23Er/79/2007 začala dňa 09. 02. 2007. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci a dňa 28.
02. 2007 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 14. 10. 2009 podal
oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval súdneho exekútora
na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie trov exekúcie a

pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 18. 12. 2009 reagoval na výzvu súdu. Následne súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 16. 02. 2010 č. k. 23Er/79/2007-15 vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 10Er/417/2005 začala dňa 27. 10. 2005. Súdny exekútor podal na

Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 31.
10. 2005 a dňa 04. 11. 2005 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 08. 02. 2011 reagoval na výzvu súdu.

Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 03. 2011 č. k. 10Er/417/2005-15 vyhovel žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 17Er/299/2006 začala dňa 03. 04. 2006. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 07.

04. 2006 a dňa 12. 05. 2006 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor, podaním zo dňa 17. 03. 2011, reagoval
na výzvu súdu. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 04. 05. 2011 č. k. 17Er/299/2006-20

vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/384/2003 začala dňa 20. 10. 2003. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 28.
10. 2003 a dňa 30. 12. 2003 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa

21. 11. 2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie
trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 08. 02. 2011 reagoval na výzvu súdu.
Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18. 04. 2012 č. k. 7Er/384/2003-22 zamietol návrh na
zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Posledným výrokom rozhodol

o trovách exekúcie.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 12Er/80/2007 začala dňa 09. 02. 2007. Súdny exekútor podal na
Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 19.02. 2007 a dňa 12. 04. 2007 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
14. 10. 2009 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval
súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyčíslenie

trov exekúcie a pripojenie exekučného spisu. Súdny exekútor dňa 18. 12. 2009 reagoval na výzvu
súdu a doplnil ju dňa 09. 12. 2010. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16. 12. 2010 č. k.
12Er/80/2007-23 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Napriek tomu, že v daných veciach návrhy na zmenu súdneho exekútora boli podané buď dňa 14. 10.

2009 alebo dňa 21. 11. 2010, bolo o návrhoch na zmenu súdneho exekútora potrebné vždy rozhodnúť
podľa práva platného v čase začatia exekučného konania v zmysle prechodných ustanovení, teda o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach sp. zn. 7Er/182/2003, sp. zn. 18Er/285/2003, sp.
zn. 20Er/30/2003, sp. zn. 7Er/384/2003 bolo potrebné rozhodnúť podľa práva platného do 31. 08. 2005,
teda podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora vo veciach sp. zn. 18Er/441/2005, sp. zn. 15Er/452/2005, sp. zn. 10Er/417/2005, sp. zn.

17Er/299/2006 bolo potrebné rozhodnúť podľa práva platného do 30. 11. 2006, teda podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku účinného do 30. 11. 2006 a o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach
sp. zn. 23Er/79/2007 a sp. zn. 12Er/80/2007 bolo potrebné rozhodnúť podľa práva platného do 31. 05.
2010, teda podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010. Keďže súd prvého stupňa
vec podľa zákonného ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005

a § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006 neposúdil, odvolací súd vyzval
účastníkov konania na vyjadrenie sa k inému možnému právnemu posúdeniu veci. Účastníci konania
výzvu odvolacieho súdu prevzali, avšak k inému možnému právnemu posúdeniu veci sa do rozhodnutia
odvolacieho súdu nevyjadrili. S poukazom na znenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 08. 2005 odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, mal za to, že v čase začatia exekučného

konania v exekučnom poriadku žiadna lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora určená
nebola a v zmysle prechodných ustanovení konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, teda nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradného postupu. V
konaniach vedených pod sp. zn. 18Er/441/2005, sp. zn. 15Er/452/2005, sp. zn. 10Er/417/2005, sp. zn.
17Er/299/2006 bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora potrebné rozhodnúť podľa práva platného

do 30. novembra 2006, teda podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 30. 11. 2006,
ktorý stanovil 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a v konaniach
vedených pod sp. zn. 23Er/79/2007 a sp. zn. 12Er/80/2007 bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora
potrebné rozhodnúť podľa práva platného do 31. 05. 2010, teda podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
účinnéhodo31.05.2010,ktorýtiežstanovil30-dňovúlehotunarozhodnutieonávrhunazmenusúdneho

exekútora. Súd prvého stupňa s poukazom na existenciu 30-dňovej lehoty správne vo svojom rozhodnutí
poukázal najmä na skutočnosť, že úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne
sa odvíjajúcich skutočností. Okrem toho správne zdôraznil, že k rozhodnutiu sú potrebné podklady, bez
ktorých nie je možné rozhodnúť a ich získanie často krát spôsobuje, že súd nemôže o návrhu účastníka
rozhodnúť v zákonnej lehote. V takom prípade s poukazom na ostatné okolnosti je potrebné skúmať, či

rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote. Z dokazovania vykonaného súdom prvého
stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora vykonával úkony
potrebné k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora a následne o zmene súdneho exekútora
aj rozhodol, pričom tieto úkony vykonával v akceptovateľnej lehote, preto odvolací súd dospel k záveru,
že takýmto konaním súdu prvého stupňa nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v danej veci.

Naviac v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode nemôže
dôjsť ani z dôvodu, že pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav
právnej neistoty. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného

práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností
daných prípadov odvolací súd dospel k záveru, že v daných veciach nebol preukázaný nesprávny
úradný postup súdu prvého stupňa ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto odvolací súd, rovnako ako súd
prvého stupňa, dospel k záveru, že návrhy navrhovateľa sú nedôvodné, výškou škody nebolo potrebné

sa zaoberať, preto pokiaľ súd prvého stupňa návrhy navrhovateľa zamietol, jeho rozhodnutie je vecne
správne.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva, že keďže navrhovateľ postup súdu,
ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom v odvolaní nešpecifikoval a odvolací súd

po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto časti
považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo
predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods.
1 OSP). K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd

uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v správnom
znení, preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva
platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom,
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal navrhovateľ v odvolaní, a
teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity. K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd

uvádza, že tým, že exekučný súd vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, nemohlo dôjsť rozhodnutím súdu o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v
akceptovateľnej lehote ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Naviac, v konaniach vedených pod
sp. zn. 7Er/182/2003, sp. zn. 18Er/285/2003, sp. zn. 20Er/30/2003, sp. zn. 7Er/384/2003 žiadna 30-

dňová lehota zákonom stanovená nebola, a preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť v primeranej lehote,
čo sa aj stalo. Súd prvého stupňa zamietnutie nároku odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania zistil,
že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik podmienok na priznanie náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, keď v konaní nepreukázal ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou
škodou a postupom súdu v predmetnej exekučnej veci. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky pritom platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky
okolnosti prípadu. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom
na prerokovanie veci v primeranom čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučných veciach, od

ktorých si navrhovateľ svoje nároky uplatňuje, nebolo rozhodnuté v primeranom čase. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v

odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.