Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/249/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110215225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110215225.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov: 1/ W.. S. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, Z., 2/ B.. I. W. G. - van der W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX,
XX XXX K., M. republika I., 3/ G. V. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX K., M. republika
I., 4/ M. V. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX O., J. republika, 5/ R.. F. X. nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. H. XX, Z. Z., 6/ R.. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, Z. Z., 7/ R.. O. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. X, XXX XX B. nad V., J. republika, všetci navrhovatelia v konaní právne zastúpení
JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, Banská Bystrica

proti odporcom: 1/ MBB, a. s., so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, 2/ MED - ART,
spol. s r. o., so sídlom Hornočemánska 4, Nitra, IČO: 34 113 924, všetci odporcovia v konaní právne
zastúpení Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica, IČO:
36 859 095, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a určenia vecí patriacich do dedičstva po
nebohej F. G. a nebohom W. N., o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 20C/120/2010-498 zo dňa 19. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd návrh odporcov 1/ a 2/ na prerušenie odvolacieho konania až do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 28. 04. 2015 proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr 36/2014 z 11. 02. 2015, z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca 1/ je povinní nahradiť navrhovateľom 1/ až 7/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 12.359,01 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Dlhopolčeka,
do troch dní.

Odporca 2/ je povinný nahradiť navrhovateľom 1/ až 7/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 5.148,45 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Dlhopolčeka, do
troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej, po preskúmaní návrhov
odporcov 1/ a 2/ na prerušenie konania, zamietol ich návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia veci vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/1/2013, ako aj návrh na

prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia veci Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Návrh odporcov 1/ a 2/ na prerušenie konania, aplikujúc ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p. , nepovažoval okresný súd za dôvodný. Tento návrh zamietol z dôvodu,že rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/1995 zo dňa 02. 05. 1995 považuje za
právoplatné rozhodnutie. Uviedol, že: „uvedené rozhodnutie nebolo do dňa pojednávania zrušené a
súdu neprislúcha oprávnenie skúmať doložku právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní

a svoju činnosť obmedzí len na to, či bola doložka právoplatnosti vydaná oprávneným orgánom a
uvedená právoplatnosť len potvrdzuje určitú skutočnosť o vlastnosti rozhodnutia, ktorá nastala podľa
príslušných procesných predpisov“. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Banská Bystrica zo dňa 02. 05.
1995, a to z pripojeného spisu pozemkového úradu, je podľa okresného súdu zrejmé, že na rozhodnutí
je vyznačená doložka právoplatnosti ( pečiatka), že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06.

1995 s pripojeným podpisom. Keďže uvedené rozhodnutie je právoplatné, je záväzné pre účastníkov
konania ako aj pre ďalšie subjekty a orgány s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 2 O. s. p.. Vydaním
daného rozhodnutia bola založená existencia právneho stavu, ktorý súd musí rešpektovať a musí z neho
vychádzať. Zároveň súd poukázal na ustanovenie § 250b ods. 1 až 4 O. s. p. s tým, že v uvedených
zákonom stanovených lehotách nebola podaná žaloba v dôsledku čoho je rozhodnutie právoplatné aj
s poukazom na ods. 3 tohto ustanovenia. Voči rozhodnutiu pozemkového úradu nebol podaný žiadny

opravný prostriedok a súčasne uplynula lehota troch rokov od jeho vydania. Neboli preto dané dôvody
na prerušenie konania.

Po zamietnutí vyššie uvedeného návrhu na prerušenie konania súd pokračoval v konaní vo veci samej,
kedy po vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľov právny zástupca odporcov predložil ďalší návrh

na prerušenie konania a navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o sťažnosti odporcu 1/ podľa článku 127 Ústavy SR v dôsledku právoplatného rozhodnutia Krajského
pozemkového úradu Banská Bystrica zo dňa 24. 10. 2012 a rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu Banská Bystrica zo dňa 03. 09. 2012, z obsahu ktorého bolo zistené, že je namietané, že
rozhodnutie pozemkového úradu č. 563/95 je právoplatné a vykonateľné. Okresný súd na pojednávaní

aj tento návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci na Ústavnom súde SR zamietol
ako nedôvodný v zmysle § 109 O. s. p., s poukazom na právne zdôvodnenie zamietnutia návrhu na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 23S/1/2013 na Krajskom
súde Banská Bystrica. Všetky listinné dôkazy, ktoré odporca 1/ predložil s návrhom na prerušenie
konania podľa okresného súdu nepreukazovali dôvodnosť návrhu na prerušenie konania.

V dôsledku toho, že okresný súd nepovažoval návrhy odporcov 1/ a 2/ na prerušenie konania za
dôvodné, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci a výrokom (v poradí tretím ) určil, k pozemkom, v
tom čase evidované u Správy katastra Z. Z., k. ú. O., na LV č. XXXX, pôvodne evidovaným ako :
parcela č. KN XXXX/X - orná pôda o výmere 11492 m2

parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 11702 m2
parcela č. KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 11077 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 11189 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 11564 m2
parcela č. KN XXXX/XX - rná pôda o výmere 284 m2

parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 10372 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 1087 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 385 m2
ako aj k tej časti pozemku, ktorý je pôvodne evidovaný u Správy katastra Z. Z., kat. ú. O., na LV č. XXXX,
parcely registra ,,C“ a to parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 12779 m2; a tieto časti pozemkov

sú označené v GO pláne vyhotovenom R.. X. Q., pre kat. ú. O., pod č.p. 43604625-5/2010, overeného
ku dňu 15. 03. 2010 ako novovytvorené parcely registra ,,C“, a to:

parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 3724 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 11506 m2

parcela č. KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1662 m2
parcela č. KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 131 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 3734 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 10413 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 9153 m2

parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 284 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 1631 m2
parcela č. KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 363 m2
parcela č. KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1 m2vlastnícke právo tak, že navrhovateľ v
- 7/ rade R.. O. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v 1/9-tine
- 6/ rade R.. B. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v 1/9-tine

- 5/ rade R.. F. X., nar. XX. XX. XXXX, t. č. XXXXXX/XXX je vlastníkom v 1/9-tine

Súd svojím predposledným výrokom zároveň určil, že :
- podiel v 1/3-tine k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. F. G., rod. N.
- podiel v 1/3-tine k týmto nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po neb. W. N., rod. N..

V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k meritu veci okresný súd uviedol, že z obsahu spisu Pozemkového
úradu Banská Bystrica je preukázané, že bolo vydané rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica
pod č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995 vo veci oprávnených
osôb W. N. a spol. proti povinnej osobe Roľníckemu družstvu O.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že
oprávnené osoby spĺňajú podmienky zákona č. 229/91 Zb., a to § 6 ods. 1 písm. m/ a bolo im priznané

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k. ú. O. dňom právoplatnosti daného rozhodnutia. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia bolo zistené, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené pre výstavbu Zväzarmovského
letiska O. vyvlastňovacím výmerom Jednotného národného výboru v Banskej Bystrici vydaného po
značkou XI-198/1951 zo dňa 25. 10. 1951.

Rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995 považovali odporcovia
v1/av2/radezanulitnýprávnyakt,ktorýnikdynenadobudolprávoplatnosť,nemážiadneprávneúčinky,
a preto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva navrhovateľom.

V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že zmätočné rozhodnutie je možné odstrániť zákonom

stanoveným spôsobom prostredníctvom opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote. V
prípade, že k ich odstráneniu nedošlo napríklad z dôvodu nepodania opravného prostriedku je potrebné
mať za to, že ide o legitímne vydané rozhodnutie, ktoré je potrebné rešpektovať, a na základe ktorého
je potrebné plniť. Nulitu možno považovať za dôsledok takých vád konania, respektíve rozhodnutia,
ktoré sú závažnejšie ako vady zmätočnosti a v dôsledku ktorých rozhodnutie nie spôsobilé vyvolať

predpokladané právne následky. Okresný súd preto v konaní zaujal právny názor, že rozhodnutie
Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 nie je nulitný právny akt.

Konštatoval, že aj v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 14Co/365/2012 zo dňa 28.
09. 2012, bol vyvodený právny záver, že rozhodnutie pozemkového úradu zo dňa 02. 05. 1995

nebolo zrušené a súdu v konaní neprislúcha skúmať doložku právoplatnosti daného rozhodnutia,
ktoré bolo vydané v správnom konaní. Svoju činnosť obmedzí len na to, či doložka právoplatnosti
bola vydaná oprávneným orgánom a potvrdenie právoplatnosti je potvrdením určitej skutočnosti o
vlastnostirozhodnutia.Akjerozhodnutiepozemkovéhoúraduč.563/95zodňa02.05.1995právoplatné,
autoritatívnosť takéhoto rozhodnutia vyjadruje jeho záväznosť nielen pre účastníkov konania, ale aj

pre ďalšie subjekty a orgány a s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 2 O. S. P. je v danom
občianskoprávnom konaní prvostupňový ako aj odvolací súd viazaný právoplatným rozhodnutím
správneho orgánu. Uvedeným rozhodnutím bola založená existencia právneho stavu, ktorý súd musí
rešpektovať a musí z neho vychádzať. Následne mal okresný súd za to, že právoplatnosť na danom
rozhodnutí bola vyznačená správne v súlade so zákonom č. 71/67 Zb. o správnom konaní.

Okresný súd výrok právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým bolo navrhovateľom
priznané vlastnícke právo k pozemkom považoval za dostatočne určitý a spôsobilý na predmet zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Označením pozemku údajmi z evidencie v pozemkovej
knihe s riadnym uvedením číslo pozemno-knižnej zápisnice parcelného čísla a parciel v rámci

pozemkového katastra registra „E“ je dostatočne identifikovaný takým spôsobom, že je možné jeho
reálne vymedzenie ako časti zemského povrchu ku ktorej časti bolo navrhovateľom priznané vlastnícke
právo (rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/57/2006).

K námietke odporcov k nulite rozhodnutia pozemkového úradu a k jeho neprávoplatnosti okresný súd

zdôraznil,ženiejeoprávnenýskúmaťvecnúsprávnosťsprávnehoaktuajednýmzozákladnýchatribútov
právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť
orgánov štátu a jeho dobrá viera v správnosť aktov verejnej moci. V zmysle § 132 ods. 1 OZ možno
vlastníctvo nadobudnúť aj rozhodnutím štátneho orgánu. Takéto nadobudnutie vlastníctva patrí medzioriginálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Tak je tomu aj v prípadoch podľa reštitučných zákonov a
teda aj rozhodnutia pozemkového úradu podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/91 Zb., ktoré má konštitutívny
charakter.Takétoprávoplatnérozhodnutieštátnehoorgánu,ktorékonštituujevlastníctvomázanásledok

absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho, pokiaľ však takéto rozhodnutie
štátneho orgánu nebolo zákonným spôsobom zrušené. Je totiž základným predpokladom fungovania
demokratického právneho štátu a zabezpečenia právnej istoty občanov a ich dôvery v štátne akty, aby
právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov, na základe ktorých jednotlivec nadobúda vlastníctvo boli
nespochybniteľnou skutočnosťou, ktorá vylučuje požiadavky ktorejkoľvek inej osoby opierajúcej svojej

domnelé vlastníctvo o inú právnu skutočnosť. Nemožno akceptovať, aby jeden štátny orgán pri výkone
verejnej moci autoritatívne preskúmal a osvedčil v prospech konkrétnej osoby určité právo, na existenciu
ktorého sa táto osoba spolieha v dôsledku dobrej viery v správnosť aktu štátu a aby následne iný štátny
orgán v celkom inom konaní tej istej osobe toto právo odňal ako dôsledok toho, že rozhodnutie, ktoré
právo konštituovalo bolo údajne vadné (rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/57/2006 zo dňa 29. 03. 2007).

Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery okresný súd nepovažoval ďalšie dokazovanie navrhnuté
odporcami v 1/ a v 2/ rade, za potrebné vo vzťahu k meritu veci, naopak, bolo by neúčelné a
nehospodárne.

Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. je podľa

okresného súdu existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem
navrhovateľa musí byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý a pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia práva teda je tu stav,
že právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,

respektíve stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím
výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva.

Okresný súd mal za to, že v danej veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho
práva, keďže existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý

nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom a bez súdom vysloveného určenia by mohol byť
ohrozený a vystavený konkrétnej ujme. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú zapísaní ako evidenční vlastníci v
katastri nehnuteľností, a preto len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností. Vlastnícke právo navrhovateľov nie je zapísané v katastri nehnuteľností a len
rozhodnutím súdu môže dôjsť k náprave tohto stavu, keď vlastníctvo v katastri nehnuteľností svedčí

odporcom.

Z rozhodnutia Katastrálneho úradu Banská Bystrica zo dňa 16. 11. 2009 okresný súd zistil skutočnosti:
Katastrálny úrad oznámil navrhovateľom, že rozhodnutie Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č.
563/95 zo dňa 02. 05. 1995 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995 a priznalo oprávneným osobám

vlastnícke právo k nehnuteľnosti kat. ú. O. podľa pozemkovej knihy parc. č. XXX/b, č. XXX/a, č. XXX a
č. XXX a identifikácie parciel č. 813.6a-601-81-94 zo dňa 16. 02. 199, to boli parcely EKN
č. XXX, č. XXX a č. XXX. Na LV č. XXX bolo predmetné rozhodnutie zapísané pod č. zmeny XX/XX.
Pôvodné parcely č. XXX (pozemno-knižná zápisnica 213), č. XXX (PK zápisnica č. 184), parcela č. XXX/
a (PK zápisnica č. 370) a parcela č. XXX/b (PK zápisnica č. 26) boli v pozemkovej knihe zrušené

uznesením č. d. 306/1952 (vyvlastňovací výmer zo dňa 25. 10. 1951 a geometrický plán zo dňa
09. 08. 1951). Uvedeným uznesením boli parcely odčlenené a zlúčené do parcely č. XXX (PK
zápisnica č. 655) vedená v pozemkovej knihe pod B1 vo vlastníctve ČS štát - povereníctvo dopravy a
pod B2 na základe č. d. 3738/60 podľa administratívnej dohody zo dňa 14. 09. 1960 zapísaný prevod
správy majetku pre ONV odbor pôdohospodárstva v Banskej Bystrici. Identifikácia vyššie uvedená bola

vyhotovená na základe objednávky R.. B. zo dňa 31. 01. 1994 ako podklad k reštitúcii a
slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia pozemkového úradu. Uvedené parcely boli zidentifikované
nesprávne pretože pozemno-knižné parcely boli zrušené a zlúčené do parcely č. XXX. Šetrením bolo
zistené, že Správa katastra Z. Z. opravila zápis na liste vlastníctva č. 586-zrušenie predmetných parciel
v rozpore s katastrálnym zákonom a v rozpore so zákonom o správnom konaní. V položke číslo zmeny

91/03 v zbierke listín nie je doložená listina na základe čoho bol predmetný zápis zrušený. Zoznam
parciel nie je postačujúcim podkladom na vykonanie takejto zmeny. Vlastníci parciel na LV č. XXX neboli
upovedomení o vykonanej zmene. Zrušenie zápisu predmetných parciel na LV č. XXX bez príslušných
listín alebo rozhodnutia podľa zákona č. 71/67 Zb. nie je možné vykonať ani v zmysle zákona č. 180/95Z. z. v platnom znení. Keďže sa v zbierke listín nenachádza listina preukazujúca oprávnenie správy
katastra zrušiť zápis parciel EKN č. XXX, č. XXX, č. XXX na LV č. XXX je konanie Správy katastra Z. Z. v
rozpore s katastrálnym zákonom a zákonom o správnom konaní. Vzhľadom na ďalšie vykonané prevody

vlastníckych práv k predmetným pozemkom nie je možné riešiť zápis rozhodnutia Pozemkového úradu
v Banskej Bystrici č. XXX/XX v KN a sťažnosť navrhovateľa bola považovaná za opodstatnenú.

Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré boli vydané v reštitučnom konaní navrhovateľom a ich
právnym predchodcom sú toho času vo vlastnícke odporcu v 1/ a v 2/ rade na základe vyššie uvedených

prevodov, ktoré v konaní neboli rozporované a nebolo sporné, akým spôsobom a na základe akých
kúpnych zmlúv získali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Vzhľadom k tomu, okresný súd vyvodil, že uplynuli všetky zákonné lehoty a uvedené rozhodnutie
Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995 nebolo nikdy zrušené, je
záväzné a neexistuje žiadna právna možnosť, aby odporca v 1/ rade vstupoval ako účastník konania

do reštitučného konania, ktoré sa uskutočnilo v roku 1995; v tom čase odporca v 1/ rade ako subjekt
neexistoval, nemal žiadne práva a povinnosti a už vôbec nemôže byť oprávnenou alebo povinnou
osobou v danom konaní v zmysle reštitučného zákona.

Okresný súd návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol v zmysle § 132 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka majúc za to, že vlastnícke právo nadobudli rozhodnutím štátneho orgánu, a to
Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13. 06. 1995 a bol prevedený zápis Správou katastra Z. Z. k uvedeným pozemkom kat. ú. O. na LV
č. XXX ako parcely EKN č. XXX, č. XXX a č. XXX. Pokiaľ došlo k zrušeniu predmetných parciel vedených
na LV č. XXX tak ako bolo zistené Správou katastra Z. Z., a to v rozpore so zákonom o správnom konaní

a o katastrálnych zákonoch bez príslušných listín alebo rozhodnutia, nemôže to znamenať, že došlo aj k
zrušeniu vlastníckeho práva navrhovateľom priznaným reštitučným rozhodnutím. Pokiaľ došlo k ďalším
prevodom a následne k uzatvoreniu kúpnych zmlúv odporcami v 1/ a v 2/ rade ide o absolútne neplatné
právne úkony v zmysle § 39 OZ z dôvodu, že žiadny z uvedených subjektov nemohol previesť na iného
viac práv, než sám vlastnil. Navrhovatelia vlastníctvo nikdy nestratili.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , teda podľa úspechu v konaní,
keď navrhovateľom ako úspešným účastníkom konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu, z návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ako aj trovy
právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej v texte len „vyhláška“).

K námietke odporcov 1/ a 2/ vo vzťahu k nim navrhnutým dôkazom, ktoré okresný súd na
pojednávaní zamietol s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O. s. p. , okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ navrhli vykonať dokazovanie, a to na preukázanie

dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva odporcov v 1/ a v 2/ rade, a to výsluchom svedkov
R.. Z. - predsedu predstavenstva spoločnosti odporcu v 1/ rade, V.. Z. za spoločnosť MED - ART, pani
W. a V.. N. a zároveň vyžiadať zavkladované zmluvy pod V 362907, V 600805 a V 376307, ako aj
vypočuť svedkyňu R.. L. a R.. R. K. k pravosti a pravdivosti podpisu, tieto dôkazy okresný nevykonal a ich
vykonanie zamietol na pojednávaní uznesením, pretože tieto dôkazy považoval za nadbytočné, keďže

v konaní nebolo sporné, akými následnými prevodmi došlo k vlastníctvu odporcov v 1/ a v 2/ rade a ani
to, že uvedené zmluvy boli zavkladované správou katastra pod vyššie uvádzanými číslami a zároveň
v konaní nebolo potrebné preukazovať dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva odporcov
1/ a v 2/. Výsluch svedka R.. Ivana K. k pravosti a pravdivosti podpisu k namietanej právoplatnosti
rozhodnutia pozemkového úradu č. 563/95, pokiaľ právny zástupca odporcov neuviedol, či sa vyjadrí k

podpisu na pečiatke právoplatnosti alebo na rozhodnutí, okresný súd uvedený dôkaz taktiež považoval
za nadbytočný. Naviac, vykonanie týchto dôkazov považoval za účelové a nehospodárne v danom
konaní s cieľom odporcov oddialiť rozhodnutie vo veci samej.

Na záver okresný súd uviedol, že pokiaľ právny zástupca odporcu 1/ po vyhlásení rozhodnutia, ktoré

bolo vyhlásené dňa 19. 02. 2013 podal faxom dňa 06. 02. 2013 námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni z dôvodu jej správania sa a vyjadrení na pojednávaní, (kedy si právny zástupca odporcov
nahrával pojednávanie), považoval tieto námietky za účelové, naviac týkajúce sa vedenia konania, o
ktorom rozhoduje na pojednávaní sudca. Námietka bola podaná za účelom zmariť vo veci vyhlásenierozsudku, keďže vzhľadom na podané návrhy na prerušenie konania nebolo v záujme odporcov, aby vo
vecibolovyhlásenérozhodnutieanastolenáprávnaistotavovzťahukúčastníkomkonania.Zdôraznil,že
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Naviac, počas celého konania zo strany odporcov nebola
vznesená žiadna námietka zaujatosti voči sudcovi a na strane sudcu neboli zistené také skutočnosti,
pre ktoré by bol vylúčený vo veci. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 52 vyhlášky MS SR
č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy s tým, že zápisnica zo súdneho
pojednávania zo dňa 19. 02. 2013 obsahuje všetky náležitosti požadované v uvedenom zákonnom

ustanovení. Iné skutočnosti ako zo zápisnice vyhotovenej súdom nevyplývajú a neboli namietané, až
po rozhodnutí vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p. )
odvolanie odporcovia 1/ a 2/. Uviedli, že proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 19. 02. 2013 podávajú odvolanie v celom jeho rozsahu s návrhom, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a návrh na začatie konania v celom rozsahu
zamietol. Konštatovali, že rozsudok okresného súdu považujú za nesprávny a nezákonný s tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doposiaľ zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a vyššie
uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovatelia k odvolaniu odporcov v písomnom vyjadrení uviedli, že odporcovia v odvolaní neuvádzajú
skutočnosti, ktoré ich viedli k tomu, že považujú rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a prečo
sa rozhodli ho napadnúť odvolaním. Z tohto dôvodu sa plne odvolali na dôvody, ktoré súd prvého stupňa
uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, rozsudok považujú za vecne správny a navrhujú, aby ho odvolací
súd ako vecne správny potvrdil.

V rámci odvolacieho konania odporcovia 1/ a 2/ vytýkali okresnému súdu, ako aj súdu odvolaciemu,
že neboli vyzvaní na odstránenie vád odvolania. Napriek tomu, do času, kedy odvolací súd pristúpil
k prejednaniu odvolania, odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu doplnili chýbajúce náležitosti
ich odvolania uvedením toho, v čom sa toto napádané rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny s tým, že zdôraznili, že „nejde o nové, doteraz neuvádzané dôvody odvolania, ale len o
doplnenie ich odôvodnenia uvedením toho, v čom odporcovia považujú postup súdu prvého stupňa a
jeho rozsudok za nesprávny“ (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 32/2005). Na
základe uvedenia konkrétnych dôvodov odvolania podaním právneho zástupcu dňa 12.12.2013 došlo
k odstráneniu vád odvolania, v dôsledku čoho odvolací súd nepostupoval podľa § 211 ods. 1 O. s. p. a

prihliadal aj na to, že odporcovia sú v konaní zastúpení advokátom.

Odporcovia vo vyššie uvedenom podaní prioritne namietali, že rozsudok bol vydaný vylúčeným sudcom
súdu prvého stupňa, voči ktorému bola odporcami podaná námietka zaujatosti dňa 06. 03. 2013, t. j. v
zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa pojednávania konaného dňa 19. 02. 2013, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok okresného súdu, a to z dôvodov správania a vyjadrení konajúcej sudkyne súdu
prvého stupňa na predmetnom pojednávaní dňa 19. 02. 2013, ktorý svedčil o jej negatívnom pomere
k právnemu zástupcovi odporcov a možno aj k veci, ktoré sú v námietke podrobne špecifikované a
preukázané aj zvukovým záznamom o priebehu súdneho pojednávania, ako aj doslovným prepisom
zvukovéhozáznamuopriebehusúdnehopojednávaniakonanéhodňa19.02.2013.Konkrétnenamietali

jej vyjadrenia vo vzťahu k vykonávaniu listinných dôkazov na pojednávaní. Navrhli preto v odvolacom
konaní vykonať zvukový záznam o priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 19. 02. 2013 s tým,
že na okresnom súde rozhodoval vylúčený sudca v zmysle § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. .

Následne namietali, že okresný súd nevykonal mnohé dôkazy, ktorých vykonanie odporcovia navrhli,

a to najmä oboznámením sa so všetkými listinami nachádzajúcimi sa v správnom (administratívnom)
spise Pozemkového úradu Banská Bystrica, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie Pozemkového úradu
Banská Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995, od ktorého navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo,
určenia ktorého sa domáhajú v tomto súdnom konaní, ako aj výsluch svedka Ing. R. K. k pravosti apravdivosti doložky právoplatnosti vyznačenej na predmetnom rozhodnutí Pozemkového úradu Banská
Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995 a tiež aj listinami pripojenými k návrhu odporcov 1/a 2/ na
prerušenie konania doručenému Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19. 02. 2013. Nestotožnili sa s

odôvodnením nevykonania týchto dôkazov len tým, že ich súd považoval za účelové a nehospodárne.

V dôsledku vyššie uvedených nevykonaných dôkazov navrhnutých odporcami okresný súd dospel k
nesprávnemu právnemu názoru, že rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95 zo
dňa 02. 05. 1995 nie je nulitný právny akt, a že rozhodnutie je právoplatné a nadobudlo právoplatnosť

dňa 13. 06. 1995. Nestotožnili sa s právnym záverom okresného súdu, že tomuto neprislúcha skúmať
doložku právoplatnosti daného rozhodnutia, keď zotrvali na doposiaľ uvedených dôvodoch a príčinách
nenadobudnutia jeho právoplatnosti, ktoré podrobne popísali v ich písomných podaniach a uviedli aj
na pojednávaniach. Nepovažoval za dostatočné odôvodnenie, ak okresný súd konštatoval, že nemá v
tomto konaní právomoc tieto dôvody nulity a neprávoplatnosti rozhodnutia Pozemkového úradu Banská
Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995 skúmať a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 185/2010 z 05. 10. 2010.

Rozsudok okresného súdu považovali odporcovia za zjavne neodôvodnený, a teda arbitrárny, pokiaľ
ide aj o vyporiadanie sa súdu prvého stupňa s obranou odporcov spočívajúcou v poukázaní na
princíp ochrany nadobudnutých práv a princíp právnej istoty za účelom dobromyseľne nadobudnutých

vlastníckychprávodporcami1/a2/asprihliadnutímnavšetkyzistenéokolnostitohtoprípaduaokolnosti
zistiteľné z dôkazov, ktoré odporcovia navrhli vykonať, a vykonanie ktorých okresný súd zamietol.
Opätovne zdôraznili, že nadobudli od štátu vlastnícke právo k predmetným pozemkom dobromyseľne,
ktorá skutočnosť má právny význam pri ochrane takto nadobudnutého vlastníckeho práva aj vo vzťahu
k odporcom v tomto súdnom konaní.

Následne odporcovia namietali, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal aj s dôvodmi, na základe
ktorých neprerušil konanie v zmysle ich návrhov, ak Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn.
23S/1/2013 vedie súdne konanie vo veci samej.

Okresnému súdu vytýkal i rozhodnutie o náhrade trov konania, ak tento neprihliadal na ust. § 151 O. s.
p. , aby zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania v
prípade neúspechu odporcov v tomto súdnom konaní.

Na záver odporcovia namietali, že k náprave negatívnych dopadov procesných nesprávností súdu

prvého stupňa, nemôže dôjsť v rámci odvolacieho konania k rozhodnutiu bez nariadenia pojednávania.
Navrhli preto, aby odvolací súd vykonal dokazovanie, a to najmä vypočutím nahrávky posledného
pojednávania konaného dňa 19. 02. 2013 pred okresným súdom a taktiež dokazovanie v súlade
so zákonom ohľadne listinných dôkazov nachádzajúcich sa v správnom (administratívnom) spise
Pozemkového úradu Banská Bystrica, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie Pozemkového úradu Banská

Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995. Pre prípad, ak odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdí
ako vecne správny navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vyriešenia zásadnej právnej
otázky, či všeobecný súd má v civilnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na základe rozhodnutia správneho orgánu ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom
právo preskúmať správnosť vyznačenia doložky právoplatnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu,

od právoplatnosti ktorej navrhovateľ v civilnom súdnom konaní odvodzuje nadobudnutie svojho
vlastníckeho práva, resp. nadobudnutie vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom.

Po uvedení konkrétnych dôvodov odvolania dňa 12.12.2013, podaním zo dňa 27. 02. 2014 (č. l. 591
spisu)oznámiliodporcoviaodvolaciemusúdu,žeodporca2/podaloznámenieovstupespoločnostiMED

-ART,spol.sr.o.dosprávnehokonanianaOkresnomúradeBanskáBystrica-pozemkovýalesnýodbor
pod č. 563/95 za účelom pribratia spoločnosti MED - ART, spol. s r. o. do tohto správneho konania ako
účastníka konania a žiadosť o doručenie rozhodnutia č. 563/95 vydaného Pozemkovým úradom Banská
Bystrica dňa 02. 05. 1995. Navrhli, aby odvolací súd prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia o
vyššie uvedenom podaní odporcu 2/, nakoľko sa v konaní o ňom rieši otázka existencie rozhodnutia, od

ktorého navrhovatelia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva, určenia ktorého sa v tomto konaní
domáhajú, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.Ďalším podaním zo dňa 24. 09. 2014, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 25. 09. 2014
odporcovia uviedli „ďalšie doplnenie odôvodnenia odvolania odporcov 1/ a 2/“ najmä vo vzťahu k tomu,
že okresný súd sa nezaoberal dobromyseľnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva odporcami 1/ a 2/.

V tejto súvislosti oznámili odvolaciemu súdu, že podali dňa 04. 08. 2014 na Ústavnom súde Slovenskej
republiky sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie základného práva na súdnu
ochranu, základného práva na zákonného sudcu a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc/9/2014 zo dňa 20. marca 2014. Navrhli preto, aby krajský súd prerušil
odvolacie konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti odporcov zo dňa 04. 08. 2014 proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc /9/2014, ktorá
je na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedená pod sp. zn. Rvp 9303/2014.

Ďalším podaním odporcov 1/ a 2/ zo dňa 17. 12. 2014, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 18.
12. 2014 uviedli odporcovia „ďalšie doplnenie odôvodnenia odvolania odporcov“ a súčasne poukázali
na výzvu z ich strany na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov, ako aj návrh na

prerušenie konania. Týmto podaním odporcovia namietali, že z aktuálnych výpisov z LV č. XXXX a č.
XXXX pre k. ú. O. vyplýva, že od podania návrhu na začatie konania sa zmenil stav zápisu údajov o
nehnuteľnostiach, ktorých sa týka predmet konania, v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho je tak
návrh na začatie konania, ako aj rozsudok okresného súdu v rozpore s aktuálnym stavom zápisu údajov
o nehnuteľnostiach, ktorých sa týka predmet tohto konania v katastri nehnuteľností. V tomto podaní

namietali aj výšku nesprávne určenej náhrady trov právneho zastúpenia v konaní. Súčasne v tomto
podaní poukázali na to, že v zmysle ust. § 93 ods. 3 O. s. p. vyzvali spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava na vstup do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcov, nakoľko na nehnuteľnostiach, ktorých sa týka predmet tohto konania viazne záložné
právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a. s.. Opätovne poukázali na to, že podali dňa 17. 12.

2014 na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na
porušenie základného práva na súdnu ochranu, základného práva na zákonného sudcu a práva na
spravodlivé súdne konanie uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nc/36/2014 z 08. 10. 2014. Navrhli
preto, aby odvolací súd prerušil toto súdne konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 17. 12. 2014 proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Nc/36/2014.

Ďalším podaním zo dňa 30. apríla 2015 uviedli odporcovia „ďalšie doplnenie odôvodnenia odvolania
odporcov“, ktorým predložili odvolaciemu súdu zakreslenie inžinierskych stavieb vo vlastníctve odporcu
1/ na mapách a fotodokumentáciu zakreslenie inžinierskych stavieb vo vlastníctve odporcu 1/, ktoré

boli postavené a skolaudované v zmysle kolaudačných rozhodnutí príslušných stavebných úradov a
nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach, určenia vlastníctva, ku ktorým sa navrhovatelia domáhajú
v tomto súdnom konaní. Súčasne vzali späť návrh zo dňa 27. 02. 2014, aby Krajský súd Banská
Bystrica prerušil odvolacie konanie, nakoľko konanie vedené pred Krajským súdom Banská Bystrica
sp. zn. 23S/1/2013 bolo ukončené a vzali späť návrh, aby odvolací súd prerušil toto súdne konanie do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 04. 08. 2014 proti
uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc/9/2014, nakoľko už o nej bolo rozhodnuté, vzali späť svoj
návrh, aby odvolací súd prerušil toto súdne konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 17. 12. 2014 proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Nc/36/2014, nakoľko už aj o nej bolo rozhodnuté. Následne však oznámili odvolaciemu súdu, že podali

dňa 28. 04. 2015 na Ústavnom súde SR sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR na porušenie základného
práva na súdnu ochranu, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. 02. 2015. Navrhli preto, aby odvolací súd prerušil toto súdne konanie až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 28. 04. 2015 proti

uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. 02. 2015, nakoľko v konaní Ústavného SR o
vyššie uvedenej sťažnosti odporcov sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre konanie a rozhodovanie
Krajského súdu v Banskej Bystrici v tejto právnej veci v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p..

Vzhľadom na vyššie uvedené podania odporcov týkajúce sa výzvy na vstup Slovenskej sporiteľne,

a. s., Bratislava do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov, odvolací súd zaslal
Slovenskej sporiteľni, a. s., Bratislava podanie, ktorým odporcovia pristúpili k výzve na vstup vedľajšieho
účastníka do konania (podanie č. l. 692 až 703 spisu). Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48
na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 08. 04. 2015 a ani zo dňa 23. 04. 2015 nereagovala. Odvolacísúd preto následne nekonal so Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava ako vedľajším účastníkom na
strane odporcov, nakoľko na výzvu nereagovala, neprejavila záujem vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník na strane odporcov a z obsahu spisu nevyplýva, že by mala na konaní právny záujem. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva odvolací súd nerozhodoval, nakoľko námietka proti tomuto vstupu
zo strany navrhovateľov podaná nebola. Okolnosť, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania
viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava a priori nespôsobuje, resp.
nepreukazuje právny záujem Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava na výsledku sporu. Rozhodnutím
súdu vo veci samej, nie je dotknuté právne postavenie Slovenskej sporiteľne, a. s., ako záložného

veriteľa.

V priebehu odvolacieho konania odporcovia opakovane vzniesli námietku zaujatosti vo vzťahu ku
všetkým členom senátu odvolacieho súdu, a to námietkami podanými dňa 11. 12. 2013 voči
konajúcemu členovi senátu odvolacieho súdu JUDr. Alexandrovi Mojšovi, zo dňa 27. 02. 2014 voči
konajúcemu riadiacemu predsedovi senátu odvolacieho súdu Mgr. Štefanovi Balážovi a dňa 24. 09.

2014 voči konajúcej predsedníčke senátu odvolacieho súdu JUDr. Ivice Hanuskovej. Najvyšší súd SR o
námietkachodporcovvznesenýchvočivšetkýmčlenomsenátuodvolaciehosúdurozhodoluzneseniami,
a to uznesením sp. zn. 1Nc/63/2013-576 zo dňa 07. 01. 2014, sp. zn. 1Nc/9/2014-646 zo dňa 20. 03.
2014 a sp. zn. 8Nc/36/2014-685 zo dňa 08. 10. 2014 rozhodol tak, že členov senátu odvolacieho
súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

16Co/249/2013 nevylúčil. Keďže senát odvolacieho súdu nebol vzhľadom na vyššie uvedené vznesené
námietky zaujatosti zo strany odporcov z prejednávania a rozhodovania v tejto veci vylúčený, pristúpil
k preskúmaniu odvolania, jemu predchádzajúceho rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu okresného
súdu predchádzalo.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odporcov za obsahové vymedzenie svojho odvolania
v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212
ods. 1 O. s. p. ). V tejto súvislosti je zjavné, že zrejme z dôvodu včasného podania odvolania právny

zástupca odporcov - advokát v odvolaní uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom jeho
rozsahu, zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
príp. aby návrh v celom rozsahu zamietol. Na záver konštatoval, že považuje rozsudok okresného súdu
za nesprávny a nezákonný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) až f) O. s. p. , v spojení s
ust. § 221 ods. 1 O. s. p. . Až podaním zo dňa 12. 12. 2013 adresovaným odvolaciemu súdu došlo zo

strany odporcov k uvedeniu konkrétnych dôvodov odvolania o konkrétne skutočnosti, na základe ktorých
považujú rozsudok okresného súdu za nesprávny a nezákonný, a postup podľa § 211 ods.1 O. s. p.
považoval odvolací súd za nadbytočný. Z tohto dôvodu odvolací súd na podanie zo dňa 12. 12. 2013
prihliadal napriek tomu, že bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty v zmysle ust. § 205 ods. 3 O. s. p..
Ak však následne došlo zo strany odporcov k podaniam voči odvolaciemu súdu, označeným ako „ďalšie

doplnenie odôvodnenia odvolania odporcov 1/ a 2/“ v spojení s prekladaním listinných dôkazov ( podania
zo dňa 27. 02. 2014 (č. l. 588 až 595 spisu), ako aj na podanie zo dňa 25. 09. 2014 (č. l. 666 až 670
spisu) zo dňa 17. 12. 2014 ( č. l. 692 až 697 spisu), zo dňa 30. 04. 2015 č. l. 830 a nasl. spisu)), v zmysle
ust. § 205 ods. 3 O. s. p. , podľa ktorého nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, odvolací súd už na ne prihliadať

nemohol. Naviac, sám právny zástupca odporcov podania nazval „ďalšie doplnenie odvolania“, teda mu
bolo známe, že k doplneniu dôvodov dochádza nielen po uplytí lehoty na odvolanie, ale aj po tom, ako
dôvody odvolania v podaní zo dňa 12.12.2013 uviedol, a ktoré už následne nemohol dopĺňať, rozširovať.

Následne po tom, ako odvolací súd ustálil rozsah i dôvody odvolania podaného odporcami, zaoberal

sa odvolacou námietkou odporcov založenou na tvrdení, že vo veci nerozhodoval, resp., že vo veci
rozhodoval zaujatý sudca.Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 15a ods. 5 O. s. p. , ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3,
súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 16 ods. 1 O. s. p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci
odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci
nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení
sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

Podľa § 16 ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti
rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku
súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý

námietku uplatnil.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k vzneseniu námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni došlo
zo strany odporcov 1/ a 2/ až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, a to podaním zo dňa 06. 03. 2013.
V uvedenej námietke zaujatosti odporcovia uviedli, že zákonná sudkyňa na pojednávaní konanom dňa

19. 02. 2013 vyslovila viacero negatívnych vyjadrení na adresu právneho zástupcu odporcov, otvorene
vyjadrovala neochotu počúvať vyjadrenia právneho zástupcu odporcov na predmetnom pojednávaní
a prerušovala jeho vyjadrenia na pojednávaní. Namietal jej postup aj ohľadom vykonávania listinných
dôkazov na pojednávaní a znepokojujúco vyznelo pre právneho zástupcu odporcov aj vyjadrenie
zákonnej sudkyne „ja to budem riešiť cez Komoru advokátov...“. Vyššie uvedené správanie a vyjadrenia

konajúcej sudkyne podľa odporcov veľmi intenzívnym spôsobom narušilo dôveru v jej nezávislosť,
nestrannosť a spravodlivé konanie a rozhodovanie. K uvedeným tvrdeniam pripojil i zvukový záznam
o priebehu súdneho pojednávania konaného dňa 19. 02. 2013. Konštatovali, že na pojednávaní sa v
správaní a vyjadreniach zákonnej sudkyne prejavili také objektívne, konkrétne a závažné skutočnosti,
ktoré nevyhnutne vyvolávajú objektívnu pochybnosť o jej nezaujatosti a ktoré prezrádzajú nedostatok

jej nestrannosti takej intenzity, že nemôže rozhodovať nezávisle a nestranne.

Následne bolo z obsahu spisu zistené, že uvedená námietka zaujatosti nebola zo strany okresného
súdu predložená postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. nadriadenému súdu za účelom rozhodnutia o nej.
Odvolací súd však postup okresného súdu, ktorý predmetnú námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni

nadriadenému súdu nepredložil považuje za vecne správny, a to z nasledovných dôvodov :

Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti odporcami voči zákonnej sudkyni, konkrétne vznesenej
právnym zástupcom odporcov vyplýva, že tento namietal to, že zákonná sudkyňa vyjadrovala neochotu
počúvať vyjadrenia právneho zástupcu odporcov, prerušovala jeho vyjadrenia, namietal spôsob

vykonávania listinných dôkazov, ako aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa uviedla, že „to bude riešiť
cez Komoru advokátov...“. Z obsahu uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonná sudkyňa vyššie
uvedenými výpoveďami tak, ako na ne poukazoval právny zástupca odporcov viedla pojednávanie,
rozhodovala o tom, do akej miery sú výpovede právneho zástupcu odporcov vyjadreniami, ktoré sa
opakujú, či neúmerne predlžujú priebeh pojednávania, ako aj to, akým spôsom a ktoré dôkazy vykoná.

Ak z ust. § 117 ods. 1 O. s. p. je povinnosťou predsedu senátu alebo samosudcu viesť pojednávanie
tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, najmä, aby splnilo výchovný účel, a aby prebiehalo
dôstojne a nerušene, jeho úlohou je aj to, že robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, pričom, opatrenie predsedu senátu týkajúce sa vedeniakonania nemožno napadnúť odvolaním. Priebeh pojednávania určuje predseda senátu najmä podľa
okolností prípadu. Ak teda predseda senátu určuje, do akej miery sú výpovede právneho zástupcu
odporcov výpoveďami, ktoré sa opakujú, čím narúšajú alebo nie priebeh pojednávania a ak dôjde k

jeho opatreniam na dosiahnutie účelu pojednávania, ide o jeho právomoc, (na rozdiel od právneho
zástupcu odporcov), teda, ide o postup sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktoré okolnosti nie sú
dôvodom na jeho vylúčenie v zmysle ust. § 14 ods. 1 O. s. p. . Uvedené sa týka aj námietky právneho
zástupcu odporcov vo vzťahu k vykonávaniu listinných dôkazov zákonným sudcom na pojednávaní,
príp. upozornenie zo strany zákonného sudcu na to, že naopak, neprimerané a nevhodné správanie

právneho zástupcu odporcov bude riešiť cez Komoru advokátov, a pod. . Keďže v zmysle ust. § 16
ods. 2 O. s. p. sa námietka účastníka konania v zmysle § 15a ods. 5 O. s. p. nadriadenému súdu
nepredkladá, nebolo dôvodné, aby o nej doposiaľ nadriadený súd v zmysle postupu § 16 ods. 1 O. s.
p. rozhodoval. Ak právny zástupca odporcov namieta, že o dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému
súdu nepredložila, nebol upovedomený, uvedené vylučuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, ak v
ňom zákonný sudca sám konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Okresný
súd zdôraznil, že v širšom chápaní k postupu sudcu je možné priradiť aj jeho rozhodovanie vo veci
samej, ktoré je jeho ústavnou povinnosťou. Naviac uviedol, že počas celého konania zo strany odporcov
nebola vznesená žiadna námietka zaujatosti voči sudcovi, preto vznesenie námietky zaujatosti až po
vyhlásení rozhodnutia vo veci samej považoval za účelové, nakoľko pojednávanie dňa 19. 02. 2013

prebehlo riadne v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho konania, a to ust. § 114 až § 120 O.
s.p. s tým, že zápisnica o pojednávaní zo dňa 19. 02. 2013 obsahuje všetky náležitosti požadované v
uvedenom zákonom ustanovení a iné skutočnosti ako zo zápisnice vyhotovenej súdom nevyplývajú a
boli namietané až po rozhodnutí vo veci samej.

Napriek tomu, že okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré vec
nepredložil nadriadenému súdu ( a tým upovedomil účastníka konania, ktorý námietku uplatnil), ak z
Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že v prípade, ak rozhodoval vo veci vylúčený sudca, ide o
samostatný odvolací dôvod v zmysle § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. a odporcovia tento dôvod v odvolaní
opätovne uplatnili, odvolací súd k tejto námietke uvádza nasledovné :

Súčasťou ústavného práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a
nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces rovnako zahŕňa aj na to, aby právna vec
účastníka konania nebola odňatá tzv. zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel
príslušnosti súdov. V zásade teda platí,

že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca, vecne a miestne príslušného
súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca
by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť.

Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje

práve inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý zákonnom predpokladaným
spôsobom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z
ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci. Jedným z dôvodov,
ktorý umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu je dôvod spočívajúci v tom,
že by hrozilo riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý,

a nie nestranný sudca.

Nestrannosťsudcusaprejavujevdvochaspektoch.Prvýspočívavrýdzoosobnompresvedčeníurčitého
sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného
sudcu v prejednávanej veci, tak ju je schopný deklarovať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná

kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej objektívnej
rovine. Subjektívne konštatovaná zaujatosť zo strany určitého sudcu totiž musí vychádzať z určitého
konkrétneho dôvodu,
ktorý je zo strany nadriadeného súdu hodnotený, či je alebo nie je spôsobilý i z objektívneho hľadiska
vyvolať minimálne legitímne pochybnosti o nestrannosti rozhodovania sudcu.

K námietke zaujatosti vznesenej odporcami podaním zo dňa 06. 03. 2013 odvolací súd poznamenáva,
že s prihliadnutím na okolnosti prípadu, obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 19. 02. 2013, opisu
zvukového záznamu pozostávajúce z piatich nahrávok (č. l. 470 až 496 spisu), ide jednoznačne onámietky zo strany odporcov, resp. právneho zástupcu odporcov, spočívajúcich v postupe sudcu v
konaní o prejednávanej veci, a to konkrétne v postupe vedenia pojednávania dňa 19. 02. 2013, ktoré
okolnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu. Ak právny zástupca odporcov namieta, že v správaní sa

zákonnej sudkyne na pojednávaní dňa 19. 02. 2013 sa prejavili také „objektívne, konkrétne a závažné
okolnosti, ktoré vyvolávajú objektívnu pochybnosť o jej nezaujatosti a oprávnenú obavu o jej zaujatosti“,
potom za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,
konkrétne právnemu zástupcovi odporcov, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k

účastníkom konania alebo k ich zástupcom skutočne disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania, môže
byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťah k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek
zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Nebolo zistené, že
by vzťah zákonnej sudkyne a právneho zástupcu odporcov prerástol cez profesionálny rámec výkonu
funkcie sudcu a nadobudol charakter negatívneho osobného vzťahu. Skutočnosť, že účastník konania, v

tomto prípade právny zástupca odporcov má subjektívne dojem, že zákonný sudca je zaujatý, nezakladá
bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha okolností, z
ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o nezaujatosti, nemôže z ani objektívneho hľadiska viesť
k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky

sp. zn. 3Nc/13/2009), a ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o
nezaujatosti je daná postupom sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Po oboznámení sa so spisom nadriadený súd konštatuje, že v danej veci nezistil subjektívnu zaujatosť
zo strany zákonnej sudkyne a okolnosti, na ktoré poukazuje právny zástupca odporcov, nie sú spôsobilé

ani z objektívneho hľadiska vyvolať minimálne legitímne pochybnosti o nestrannosti rozhodovania
zákonnej sudkyne. Prehrávanie zvukového záznamu o priebehu súdneho pojednávania konaného dňa
19. 02. 2013, považoval odvolací súd za nadbytočné, ak súčasťou obsahu spisu je opis zápisnice z
pojednávania konaného dňa 19. 02. 2013, ktorý zvukový záznam pozostávajúci z piatich nahrávok bol
prepísaný a je súčasťou spisu na č. l. 470 až 496.

Odvolací súd má za to, že vo veci rozhodol zákonný a nestranný sudca, nebol preto naplnený dôvod na
zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. .

Následneodvolacísúdskúmal,čibolidanézostranyprávnehozástupcuodporcovdôvodynaprerušenie

odvolacieho konania v zmysle návrhov podaných dňa 27. 02. 2014, ktorým odporcovia navrhli prerušiť
odvolacie konanie až do právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkový
a lesný odbor pod č. 563/95 za účelom pribratia spoločnosti MED - ART, spol. s r. o. do tohto
správneho konania ako účastníka konania a žiadosť o doručenie rozhodnutia č. 563/95 vydaného
Pozemkovým úradom Banská Bystrica dňa 02. 05. 1995, nakoľko sa v konaní o ňom rieši otázka

existencie rozhodnutia, od ktorého navrhovatelia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva, určenia
ktorého sa v tomto konaní domáhajú, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Pred
rozhodnutím vo veci samej odporcovia vzali späť svoj návrh zo dňa 27. 02. 2014, a to podaním zo dňa
30. 04. 2015 ( na str. 4 tohto podania - druhý odsek), s odôvodnením, že o tomto návrhu odporcu 2/
za účelom pribratia spoločnosti MED - ART, spol. s. r.o. do správneho konania pod č. 563/95 bolo už

rozhodnuté. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na prerušenie konania odvolací súd v rozhodnutí vo veci
samej vyhlásenom dňa 30. 04. 2015 o tomto návrhu na prerušenie konania nerozhodoval.

Dňa 25. 09. 2014 bol na odvolací súd osobne podaný návrh odporcov na prerušenie konania až do
rozhodnutia o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 04. 08. 2014 proti uzneseniu Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1Nc /9/2014, ktorá je na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedená pod sp. zn. Rvp
9303/2014. Podaním právneho zástupcu odporcov zo dňa 30. 04. 2015 však odporcovia vzali späť
svoj návrh na prerušenie konania, nakoľko už o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 04. 08. 2014 bolo
rozhodnuté. Odvolací súd preto ani o tomto návrhu na prerušenie konania vzhľadom na jeho späťvzatie
nerozhodoval.

Podaním právneho zástupcu odporcov zo dňa 18. 12. 2014 navrhli prerušiť odvolacie konanie až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti odporcov zo dňa 17. 12. 2014 proti
uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nc/36/2014 zo dňa 08. 10. 2014, nakoľko v konaní Ústavnéhosúdu SR o vyššie uvedenej sťažnosti odporcov sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre konanie
a rozhodovanie odvolacieho súdu v tejto veci. Opätovne podaním zo dňa 30. 04. 2015 odporcovia
prostredníctvom právneho zástupcu vzali späť návrh na prerušenie konania s odôvodnením, že o ich

ústavnej sťažnosti už bolo rozhodnuté. Odvolací súd preto o tomto návrhu na prerušenie konania, ak
bolo odporcami vzaté späť, nerozhodoval.

Odvolací súd však pred rozhodnutím vo veci samej posúdil návrh odporcov podaný ich právnym
zástupcom dňa 30. apríla 2015 na prerušenie konania (odvolacieho) z dôvodu, že podali dňa 28. 04.

2015 na Ústavnom súde 28. 04. 2015 sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR na porušenie základného práva
na súdnu ochranu, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžr/36/2014 z 11. 02. 2015, ktorý tvoril prílohu tohto podania. Návrh na prerušenie konania
odporcovia odôvodnili tým, že v konaní Ústavného SR o vyššie uvedenej sťažnosti odporcov sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu v tejto právnej veci v

zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. .

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. ide o prípad, kedy
súd, ak neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť. Súd teda v týchto prípadoch môže, no
nemusí tak urobiť, pričom rovnako ako podľa ods. 1 tohto ustanovenia, môže tak urobiť buď na návrh
alebo aj bez návrhu. V prejednávanom prípade je nutné poukázať na to, že vo vzťahu k prerušeniu

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka
významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť, ale o otázku, ktorú je síce
konajúci súd oprávnený vyriešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych dôvodov, napr. hospodárnosti
konania), je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného orgánu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky
pre rozhodnutie súdu môže ísť teda o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca. Z obsahu

spisu však vyplýva, že okresný súd si ako otázku predbežnú vyriešil otázku posúdenia právoplatnosti
rozhodnutia správneho orgánu a následne ju totožne vyhodnotil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku
sp. zn.10Sžr/36/2014 z 11. 02. 2015, keď posudzoval práve konanie vedené pred Okresným úradom
Banská Bystrica ( pôvodne Pozemkového úradu Banská Bystrica) vedeného pod č. 563/1995, v ktorom
došlo k vydaniu rozhodnutia dňa 02. 05. 1995, od ktorého si navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke

právo. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd nepovažoval návrh odporcov na prerušenie konania
z vyššie uvedeného dôvodu za dôvodný a v tejto súvislosti naviac konštatuje, že ustanovenie § 109 ods.
2 písm. c) O. s. p. sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho
ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby
sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Všeobecný súd

sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej
republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých
vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Keďže sťažnosť
odporcov podaná ich právnym zástupcom na Ústavný súd SR je podaná na porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je zrejmé, že predmetom rozhodovania ústavného súdu nebude posúdenie otázky
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, preto návrh na prerušenie konania z vyššie
uvedených dôvodov zamietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu na prerušenie konania, ako aj návrhu vo veci samej zo dňa 30.
04. 2015 bola aj v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania.

Keďže odvolací súd má za to, že vo veci rozhodoval zákonný a nestranný sudca a súčasne nebol daný

dôvod na prerušenie odvolacieho konania, prejednal následne rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej.Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsastotožňujesdôvodmirozhodnutiaokresnéhosúduanatietovpodrobnostiachodkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzanými
odporcami v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :

Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdvykonaldokazovanievovecivdostatočnom
rozsahu a tieto vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Pokiaľ odporcovia v odvolaní namietajú (v zmysle
podania zo dňa 11. 12. 2013), že okresný súd nevykonal v súlade so zákonom mnohé dôkazy,
ktorých vykonanie navrhli odporcovia, a to najmä oboznámenie sa so všetkými listinami nachádzajúcimi

sa v správnom (administratívnom) spise Pozemkového úradu Banská Bystrica, ktorého súčasťou je
aj rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95 zo dňa 09. 05. 1995, od ktorého
navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo, určenia ktorého sa domáhajú v tomto súdnom konaní,
odvolacianámietkaniejedôvodná.Odvolacísúdkonštatuje,žesúčasťoupredloženéhospisuokresného
súdu sp. zn. 20C/120/2010 bol pripojený spis aj pôvodného Pozemkového úradu Banská Bystrica č.

563/95 vrátane jeho rozhodnutia zo dňa 02. 05. 1995, keď zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19. 02.
2013 taktiež vyplýva, a to zo str. 9 tejto zápisnice, že súd sa oboznámil s pripojeným spisom Obvodného
pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95, ako aj výpisom KN BB pre k. ú. B. LV č. Z., LV č.
XXXX, geometrickým plánom č. 4364625-5/2010, ako aj rozhodnutím Pozemkového úradu Banská
Bystrica zo dňa 02. 05. 1995, výpisom pozemnoknižnej vložky č. XXX, parc. č. XXX (č.l. spisu 31 až

62), ako aj LV č. XX, žiadosťou zo dňa 21. 12. 2010 (č. l. spisu 133 až 137), rozhodnutím Správy
katastra I. XCdoo schválení ROEP-u zo dňa 05. 08. 2004 (č. l. spisu 241 až 246), kópiou rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 57/2006 (č. l. spisu 266 - 272), zmluvou o nájme zo dňa 18. 11.
1996, sťažnosťou zo dňa 09. 01. 2012, oznámením vstupu spoločnosti MBB zo dňa 14. 12. 2011, ako
aj návrhmi na prerušenie konanie. Pokiaľ ide o výsluch svedka R.. R. K. k pravosti a pravdivosti doložky

právoplatnosti vyznačenej na predmetnom rozhodnutí Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95
zo dňa 02. 05. 1995, okresný súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol a bližšie dôvody,
pre ktoré návrhu na doplnenie dokazovania nevykonal uviedol v odôvodnení rozhodnutia na str. 18
posledný odsek, keď výslovne konštatoval, že návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol z dôvodu,
že uvedené dôkazy nebolo potrebné vykonať pre rozhodnutie vo veci samej vo veci určenia vlastníctva

v prospech navrhovateľov, tieto dôkazy súd považoval za nadbytočné, keďže v konaní nebolo sporné,
akými následnými prevodmi došlo k vlastníctvu odporcov v 1/ a v 2/ rade, a ani to, že uvedené zmluvy
boli riadne zavkladované správou katastra pod vyššie uvádzanými číslami (V 362907, V 600805 a V
376307) a zároveň v konaní nebolo potrebné preukazovať dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva odporcov v 1/ a v 2/ rade. Pokiaľ ide o výsluch svedka R.. R. K. k pravosti a pravdivosti

podpisu k namietanej právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu č. 563/95, pokiaľ právny zástupca
neuviedol, či k podpisu na pečiatke právoplatnosti alebo na rozhodnutí súd uvedený dôkaz taktiež
považoval za účelový. Pokiaľ je uvedené rozhodnutie právoplatné a záväzné v zmysle § 135 ods. 2 O.
s. p., považoval okresný súd za nehospodárne a neúčelné vykonať takýto dôkaz a vytvárať v konaní
neúčelné trovy konania.

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len
„dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené
vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale

ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazovbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje odvolací súd vykonané dokazovanie okresným
súdom za dostatočné, v dostatočnom rozsahu.

Ďalšou odvolacou námietkou odporcov bola okolnosť, že okresný súd v konaní zaujal dokazovaním
nepodložený a nesprávny právny názor, že rozhodnutie Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95
zo dňa 02. 05. 1995 nie je nulitný právny akt. Odporcovia v odvolaní zotrvali na nimi uvádzaných

dôvodoch nulity rozhodnutia Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995, a
pokiaľ tvrdili, že sa okresný súd s týmito dôvodmi nevysporiadal, resp. vôbec nezaoberal, jeho námietky
nie sú opodstatnené. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 19 výslovne
uviedol, že zmätočné rozhodnutie je možné odstrániť zákonom stanoveným spôsobom prostredníctvom
opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote. V prípade, že k ich odstráneniu nedošlo napríklad

zdôvodunepodaniaopravnéhoprostriedkujepotrebnémaťzato,žeideolegitímnevydanérozhodnutie,
ktoré je potrebné rešpektovať, a na základe ktorého je potrebné plniť. Nulitu možno považovať za
dôsledok takých vád konania, respektíve rozhodnutia, ktoré sú závažnejšie ako vady zmätočnosti a v
dôsledku ktorých rozhodnutie nie je spôsobilé vyvolať predpokladané právne následky. Zároveň okresný
súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14Co/365/2012 zo dňa 28. 09.

2012, ktorý výslovne uviedol, že pokiaľ ide o sporné rozhodnutie pozemkového úradu zo dňa 02.
05. 1995, uvedené rozhodnutie doposiaľ nebolo zrušené, súdu v konaní neprislúcha skúmať doložku
právoplatnosti daného rozhodnutia, ktoré bolo vydané v správnom konaní. Svoju činnosť súd obmedzí
len na to, či doložka právoplatnosti bola vydaná oprávneným orgánom a potvrdenie právoplatnosti je
potvrdením určitej skutočnosti o vlastnosti rozhodnutia. Ak je rozhodnutie pozemkového úradu č. 563/95

zo dňa 02. 05. 1995 právoplatné, autoritatívnosť takéhoto rozhodnutia vyjadruje jeho záväznosť nielen
pre účastníkov konania, ale aj pre ďalšie subjekty a orgány a s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 2
O. s. p. je v danom občianskoprávnom konaní prvostupňový ako aj odvolací súd viazaný právoplatným
rozhodnutím správneho orgánu. Okresný súd mal za to, že právoplatnosť na danom rozhodnutí bola
vyznačená správne v súlade so zákonom č. 71/67 Zb. o správnom konaní.

V konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/1/2013, do právoplatnosti ktorého
odporcovia navrhovali prerušiť konanie pred okresným súdom, ako aj pred odvolacím súdom, bolo
konštatované, že Okresný úrad Banská Bystrica (do 30. 09. 2013 Obvodný pozemkový úrad v Banskej
Bystrici, predtým do 31. 12. 2012 Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici), ako aj prvostupňový

správny orgán, rozhodli správne, ak dospeli k záveru nesplnenia podmienok priznania žalobcovi (MBB,
a.s. - v tomto konaní odporcovi 1/ - pozn. odvolacieho súdu), postavenie účastníka konania v reštitučnom
konaní. V uvedenom konaní bolo konštatované, že dovolávať sa nesprávnosti postupu v reštitučnom
konaní môže len účastník takéhoto konania, ktorým evidentne nebol navrhovateľ, teda MBB, a. s.
(odporca 1/ v tomto konaní), keďže rozhodnutie č. 563/95 bolo vydané dňa 02. 05. 1995, pričom

žalobca ako obchodná spoločnosť vznikol zápisom v obchodnom registri dňa 11. 01. 2000. V rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/1/2013-160 zo dňa 04. 12. 2013 je na str. 5 posledný
odsek konštatované, že ak by aj došlo k tvrdeným vadám v doručovaní dvom známym účastníkom
správneho konania (oprávneným osobám v reštitučnom konaní), resp., ak by správny orgán nekonal
s tým, s kým sa konať malo, resp. konal s nimi nezákonným spôsobom, nie je možné takúto vadu

v konaní, resp. vadu v rozhodnutí, napadnúť po uplynutí zákonom stanovených lehôt na uplatnenie
riadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.Použitímopravnýchprostriedkovdisponujújedine
účastníci konania. Nebol by to jediný prípad, kde sa musia rešpektovať vydané rozhodnutia hoci aj
nesprávne, či nezákonné. Zákonodarca zachovanie stavu právnej istoty upravuje stanovením lehôt a
postupov ako zákonom korektný spôsob nápravy v pochybnostiach pri postupe a rozhodovaní štátnych

orgánov odstrániť. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že odporca 1/ sa v konaní vedenom
pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/1/2013 domáhal nielen vstupu do reštitučného
konania, ale aj navrhoval odstrániť vadný postup v tomto konaní, a to napriek tomu, že nielenže nebol
účastníkom konania v čase, keď sa mal správny orgán dopustiť tvrdeného vadného postupu, avšaknavyše sa tento postup nedotýkal priamo jeho. Odporca 1/ vznikol až v roku 2000, teda evidentne
po vydaní rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnej veci. Na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/1/2013-160 zo dňa 04. 12. 2013 následne vo

veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 10Sžr/36/2014
zo dňa 11. 02. 2015 konštatoval, že pri rozhodovaní správneho orgánu (teda aj v prípade rozhodnutia
č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995) je pre správny orgán rozhodujúci stav v dobe vydania rozhodnutia,
pričom k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia správneho orgánu treba prihliadnuť
len vtedy, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase

rozhodnutia súdu. To znamená, že skutkový a právny stav je v čase vydania rozhodnutia pre správny
orgán záväzný a rozhodujúci. Navyše uviedol, že za predpokladu, ak by aj odporca 1/ ako navrhovateľ v
konaní vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/1/2013 bol účastníkom správneho
konania, s ktorým sa v správnom konaní nekonalo, Najvyšší súd SR poukázal na jeho uznesenie sp. zn.
5Sžp 3/2012 zo dňa 29. 02. 2012. V tejto súvislosti zdôraznil, že ak by sa odporca 1/ (v konaní vedenom
pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/1/2013 ako navrhovateľ) domáhal preskúmania a

zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 563/95 vydaného dňa 02. 05. 1995 tvrdiac,
že uvedené rozhodnutie mu nebolo doposiaľ doručené, tak nakoľko ide o rozhodnutie z roku 1995 je
zrejmé, že postup podľa § 250b ods. 2 O. s. p. bude vylúčený, keďže prekluzívna trojročná lehota už
uplynula, a to 04. 05. 1998. Nebolo preto ani podľa NS SR namieste skúmať, či odporca 1/ mal byť
účastníkom konania, a či teda zhora opísaný postup podľa § 250b ods. 2 O. s. p. bol aspoň teoreticky

možný.

K vyššie uvedenému preto odvolací súd poznamenáva, že ani v rámci správneho súdnictva, ktoré v
zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 O. s. p. zakotvuje inštitút tzv. opomenutého účastníka v správnom

konaní, v tomto konkrétnom prejednávanom prípade právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
správneho orgánu, a to Pozemkového úradu Banská Bystrica č. 563/95 zo dňa 02. 05. 1995, vyslovil
Najvyšší súd SR právny záver, že odporca 1/ takýmto opomenutým účastníkom vo vyššie uvedenom
správnom konaní nebol, v dôsledku čoho nebolo ani uložené správnemu orgánu doručiť tomuto
účastníkovi (odporcovi 1/ - pozn. odvolacieho súdu) správne rozhodnutie, teda rozhodnutie č. 563/95 zo

dňa02.05.1995,aktentonamietal,žemunebolodoručené.SuvedenýmirozhodnutiamičiužKrajského
súdu v Banskej Bystrici alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vyššie citoval odvolací
súd, sa právny zástupca odporcov 1/ a 2/ osobne oboznámil, nakoľko i v tomto konaní zastupoval
spoločnosť MBB, a. s., ako jej právny zástupca, a preto sú mu vyššie uvedené rozhodnutia s podrobným
odôvodnením známe a z obsahu spisu vyplýva, že mu boli i riadne doručené.

AkajodporcoviapoukazovalinanálezÚSSRIII.ÚS185/2010z05.10.2010,išlooprípad,kedyústavný
súd posudzoval doručenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré musí byť preukázané mimo „rozumných
pochybností“. V tomto prípade však podstatnou otázkou pre posúdenie právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu bolo najmä určenie okruhu účastníkov tohto správneho konania (reštitučného

konania) a až následne správne doručenie všetkým účastníkom tohto konania. Ak z pripojeného spisu
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/1/2013, s ktorého obsahom bol právny zástupca odporcov
oboznámený, nakoľko bol sám účastníkom tohto konania, je zrejmé, že odporca 1/ - MBB, a. s., nebol
účastníkom pôvodného správneho konania vedeného pred Obvodným pozemkovým úradom v Banskej
Bystrici, teda ani správneho konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia č. 563/95, potom je otázka

doručovania rozhodnutí vydaného v tomto správnom konaní takémuto účastníkovi, ktorý postavenie
účastníka konania nemá, irelevantná.

Pokiaľ odporcovia v odvolaní poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2010, z
ktorého časť citovali v odvolaní, je nutné poukázať na celkový kontext uvedeného rozhodnutia, ako

aj okolnosť, že išlo o posudzovanie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v dobe neslobody,
ak právne závery NS SR, v ktorých prevážil názor o nespochybniteľnosti rozhodnutí orgánov štátu
v dobe neslobody svedčia o jeho neústretovom formalistickom prístupe, ktorý protirečí materiálnemu
chápaniu právneho štátu a je v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci
a v konečnom dôsledku hrozí prípadnou ďalšou krivdou. K uvedenému však nedošlo na strane odporcu

1/ - spoločnosti MBB, a. s., ak táto spoločnosť, ako bolo uvedené vyššie, vznikla až v roku 2000, a
teda nebola účastníkom reštitučného konania, v dôsledku čoho nemožno ani uvažovať o tom, že by
mohlo dôjsť k doručeniu rozhodnutia správneho orgánu tejto spoločnosti, ak bolo vydané ešte v roku
1995. Ku žiadnej krivde v reštitučnom konaní vo vzťahu k odporcom nedošlo, neboli jeho účastníkmi animi napádané rozhodnutie správneho orgánu č. 563/95 zo dňa 02.05.1995 doposiaľ nebolo, napriek
viacerým žalobám právneho zástupcu odporcov, zrušené.

Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedený právny záver považoval výrok právoplatného rozhodnutia
pozemkového úradu, ktorým bolo navrhovateľom priznané vlastnícke právo k pozemkom, za dostatočne
určitý a spôsobilý na predmet zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. S uvedeným právnym
záverom sa odvolací súd stotožňuje.

V zmysle § 132 OZ možno vlastníctvo nadobudnúť aj rozhodnutím štátneho orgánu. Takéto rozhodnutie
vlastníctva patrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva, a tak je tomu aj v prípadoch
podľa reštitučných zákonov, a teda aj rozhodnutia pozemkového úradu vydaného podľa § 9 ods. 4
zákona č. 229/1991 Zb., ktoré má konštitutívny charakter. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd
opätovne na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu na str. 20 ods. 1, v zmysle
ktorého základným predpokladom fungovania demokratického právneho štátu a zabezpečenia právnej

istoty občanov a ich dôvery v štátne akty je, aby právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov, na
základe ktorých jednotlivec nadobúda vlastníctvo boli nespochybniteľnou skutočnosťou, ktorá vylučuje
požiadavky ktorejkoľvek inej osoby opierajúcej svojej domnelé vlastníctvo o inú právnu skutočnosť.
Nemožnoakceptovať,abyjedenštátnyorgánprivýkoneverejnejmociautoritatívnepreskúmalaosvedčil
v prospech konkrétnej osoby určité právo na existenciu ktorého sa táto osoba spolieha v dôsledku dobrej

viery v správnosť aktu štátu, a aby následne iný štátny orgán v celkom inom konaní tej istej osobe
toto právo odňal ako dôsledok toho, že rozhodnutie, ktoré právo konštituovalo bolo údajne vadné. V
tejto súvislosti výslovne poukázal okresný súd na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/57/2006 zo dňa 29.
03. 2007. Ak napriek tomu odporcovia v odvolaní poukazujú na svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na podporu dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí,

odvolací súd uvádza nasledovné:

Ak by aj v tejto súvislosti odvolací súd pripustil v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 71/2011 zo dňa
27. 02. 2013, že nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude
pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne

konštatoval, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť na iného
viac práv než sám má“ možno „prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne,
pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný a že vec riadne podľa
práva nadobudol. Dobrá viera však musí byť posudzovaná veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí

javiť ako spravodlivé“. V prejednávanom prípade však okresný súd jednoznačne poukázal na okolnosti
tohto konkrétneho prípadu s tým, že bez akýchkoľvek pochybností, je právo a spravodlivosť na strane
navrhovateľov, pretože sa domáhajú vlastníckeho práva toho, čo vlastnil ich starý, respektíve prastarý
otec a čo im bolo odňaté nekalým postupom v rámci vykonávania ROEP-u, ktorý prebiehal v k. ú.I..
Nemožno neprihliadať na list Obvodného pozemkového úradu Banská Bystrica zo dňa 14. 12. 2001,

podľa ktorého považujú rozhodnutie č. 563/95 za právoplatné z dôvodu, že ani jeden z účastníkov
konania nevyužil zákonmi dané možnosti podania opravných prostriedkov v lehotách stanovených
zákonom č. 71/1967 Zb. a príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (§ 250b), ktoré
stanovuje lehotu troch rokov od vydania rozhodnutia. Zároveň, spoločnosť odporcu v 1/ rade v období
konania o reštitučnom nároku neexistovala, vznikla zápisom do Obchodného registra dňa 11. 01. 2000,

a preto nemohli byť dotknuté ani jej práva a povinnosti, v dôsledku čoho nie je možné akceptovať
požiadavku o doručenie rozhodnutia a vstúpenie do konania ako opomenutého účastníka. Nemožno
neprihliadať na to, že práve na základe sťažnosti navrhovateľa v 6/ rade na Úrad geodézie kartografie a
katastra SR zo dňa 12. 10. 2009, mu bola daná odpoveď (zo dňa 16. 11. 2009), podľa ktorej bol v rámci
ROEP-u vlastníctvo parciel registra E č. 859 a č. zmeny 65/2004 List vlastníctva č. XXX zrušený ako

hluchý list vlastníctva bez uvedenia parciel, v rozpore s katastrálnym zákonom, zákonom o správnom
konaní, pričom v položke zmeny č. 90/03 v zbierke listín nie je doložená listina, na základe čoho bol
predmetný zápis zrušený na LV č. XXX, pričom zoznam parciel nie je postačujúcim podkladom na
vykonanie takejto zmeny. Vlastníci parciel vedených na LV č. XXX neboli upovedomení o vykonaní
takejto zmeny, preto postup Správy katastra Z. Z., ktorý zrušil zápis parciel EKN č. XXX, č. XXX, č.

XXX na LV č. XXX bol v rozpore s katastrálnym zákonom a zákonom o správnom konaní a keďže boli
vykonané ďalšie prevody vlastníckych práv k daným pozemkom nebolo možné riešiť zápis rozhodnutia
Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 v KN v zmysle zákona č. 152/1998 Z. z., preto sťažnosť
navrhovateľav6/radebolavplnomrozsahupovažovanázaopodstatnenúaprávenazákladevyriešeniatejto sťažnosti bolo navrhovatelia odporučené obrátiť sa ohľadne svojho vlastníctva na všeobecný súd.
Pokiaľ teda došlo k zrušeniu predmetných parciel vedených na LV č. XXX tak, ako bolo zistené Správou
katastra Z. Z. v rozpore so Zákonom o správnom konaní a o katastrálnych zákonoch bez príslušných

listín alebo rozhodnutia, nemôže to znamenať, že došlo aj k zrušeniu vlastníckeho práva navrhovateľom
priznanýmreštitučnýmrozhodnutím.Akbytedavdôsledkutejtoskutočnostiokresnýanásledneodvolací
súd priznal vlastnícke právo v prospech odporcov, došlo by k opätovnému neprípustnému odňatiu
vlastníckeho práva navrhovateľov a k porušeniu ich ústavného práva.

Na podporu vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že na neverejnom zasadnutí občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, bolo rozhodnuté o publikácii rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12. 11. 2014 sp. zn. 31Cdo 1168/2013 do Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk s nasledujúcou právnou vetou : „Podľa právneho poriadku platného a účinného
do 31. 12. 2013 nemohlo (nemôže - s výnimkou zákonom stanovených spôsobov) dôjsť k tomu, aby
oprávnený držiteľ mohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností

od nevlastníka len v dôsledku dobrej viery v zápis v katastri nehnuteľností“. Civilné kolégium teda
zaujalo odlišný právny názor, ktorý zaujali niektoré trojčlenné senáty Ústavného súdu Českej republiky
a naopak, publikáciou tohto rozhodnutia v tzv. Zelenej zbierke zdôrazňujú, že rešpektujú plenárne
nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 750/04 a sp. zn. Pl. ÚS 78/06, z ktorých
je možné dovodiť, že len na základe dobrej viery nemožno (mimo zákonom stanoveného spôsobu)

nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka. Na základe týchto skutočností aj okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 22 ods. 1 konštatoval, že navrhovatelia nadobudli
vlastnícke právo rozhodnutím štátneho orgánu, a to Pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 563/95 zo
dňa 02. 05. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 1995, a na základe ktorého bol prevedený
zápis Správou katastra Z. Z. k uvedeným pozemkom kat. ú. O. na LV č. XXX ako parcely EKN č.

XXX, č. XXX a č. XXX. Pokiaľ aj (ako okresný súd správne konštatoval) došlo následne k zrušeniu
predmetných parciel Správou katastra Z. Z., došlo k tomu v rozpore so zákonom o správnom konaní a o
katastrálnych zákonoch bez príslušných listín alebo rozhodnutia. Je preto vylúčené, aby tým došlo aj k
zrušeniu vlastníckeho práva navrhovateľom priznaným reštitučným rozhodnutím. Pokiaľ došlo k ďalším
prevodom a následne k uzatvoreniu kúpnych zmlúv odporcami 1/ a 2/ ide o absolútne neplatné právne

úkony v zmysle § 39 OZ z dôvodu, že žiadny z uvedených subjektov nemohol previesť na iného viac
práv, než sám vlastnil. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje nevynímajúc
právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že navrhovatelia vlastníctvo nikdy nestratili.

Ak odporcovia v odvolaní následne vytýkali okresnému súdu neodôvodnené zamietnutie ich návrhu

na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici vedenom pod sp. zn. 23S/1/2013, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového
súdu považuje za vecne správne, naviac je nutné uzavrieť, že v priebehu odvolacieho konania došlo
k ukončeniu tohto konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, a to právoplatným rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu vzali odporcovia v odvolacom konaní späť

svoj návrh na prerušenie odvolacieho konania z totožných dôvodov.

Ani námietku odporcov zo dňa 17.12.2014, podľa ktorej z aktuálnych výpisov z LV č. XXXX a č.
XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že od podania návrhu na začatie konania sa zmenil stav zápisu údajov o
nehnuteľnostiach, ktorých sa týka predmet konania, v katastri nehnuteľností, nepovažoval odvolací súd

za dôvodnú, ak z vyjadrenia Okresného úradu Banská Bystrica ( č.l. 821 spisu ) vyplýva, že aj v súčasnej
dobe je výrok napadnutého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 20C/120/2010-498 zo
dňa 19.02.2013 zapísateľný do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľov, keďže od dátumu
vyhlásenia tohto rozsudku neboli vykonané zmeny vlastníckych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam.
Uvedené podanie bolo doručené navrhovateľom aj odporcom.

Odvolací súd považuje za vecne správne i rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania,
ktorý aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. , a teda rozhodol podľa úspechu účastníkov konania v konaní.
Navrhovatelia boli pred prvostupňovým súdom úspešní v celom rozsahu, preto im priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu, z návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, ako aj trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľov v
súlade s vyhláškou (základná sadzba tarifnej odmeny sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak považuje sa
za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka,určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je 1/13-tina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami). Okresný súd preto správne

vyhodnotil,žepredmetnásituácianiejeprávomregulovanáaževždy,keďjepredmetomkonaniaurčenie
vlastníckeho práva k veci nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny
podobne ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona
č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky vylučuje použitie § 11 ods. 1
písm. a/ a rovnako aj príslušných ustanovení o súdnych poplatkoch.

Okresný súd teda správne pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia u navrhovateľky v 1/ rade
vychádzal z hodnoty 842.140 € s tým, že hodnota za jeden úkon podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky je 2106,45
€. Keďže ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb správne znížil základnú sadzbu podľa §
13 ods. 2 vyhlášky o 50 %, a teda výška za úkon je 1053,22 €, ktoré súd priznal za právne úkony v roku
2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vypracovanie žiadosti na zápis poznámky na

LV č. 1430 a LV č. 1476 kat. ú. Šalková, vyjadrenie k odvolaniu odporcov proti predbežnému opatreniu
polovica úkonu 526,61 €, účasť na pojednávaní dňa 19. 04. 2011, vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2011,
účasť na pojednávaní dňa 15. 11. 2011, vyjadrenie k podnetom odporcu zo dňa 19. 12. 2011, účasť na
pojednávaní dňa 10. 01. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2013), za každý úkon v roku 2010
režijný paušál po 7,21 € a za úkony v roku 2011 po 7,41 €, za úkony v roku 2012 po 7,63 € a za úkon

v roku 2013 po 7,81 € spolu 10 079,51 €.

Pokiaľ ide o navrhovateľku v 2/ rade vychádzal súd z hodnoty podielu vyčíslenej sumou 280 713 €
z hodnoty podielu 1/9-tiny s tým, že hodnota úkonu podľa § 10 ods. 1, 2 je 984,29 €. Keďže ide o
zastupovanie viacerých osôb okresný súd znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2

vyhlášky o 50 %, preto hodnota za úkon predstavovala sumu 492,14 €. Súd priznal navrhovateľke v 2/
rade úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia rok 2010, návrh za rok 2010, vypracovanie
žiadosti na zápis poznámky, vyjadrenie k odvolaniu odporcov proti predbežnému opatreniu polovica
úkonu 246,07 € za úkon, účasť na pojednávaní dňa 19. 04. 2011, vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2011, účasť
na pojednávaní dňa 15. 11. 2011, vyjadrenie zo dňa 19. 12. 2011, účasť na pojednávaní dňa 10. 01.

2012 a dňa 19. 02. 2013, s tým, že v každom roku prislúcha k úkonu režijný paušál v roku 2010 - 7,21 €,
za úkony v roku 2011 režijný paušál po 7,41 €, za úkon v roku 2012 po 7,63 € a za úkon v roku 2013 po
7,81 €. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 4 749,25 €. Vo vzťahu k navrhovateľom
v 3/ až v 7/ rade priznal voči odporcovi v 1/ rade náhradu trov právneho zastúpenia ako v prípade
navrhovateľky v 2/ rade, keďže išlo o totožné právne úkony v totožnej hodnote, a to každému 4 749,25

€. Uvedené trovy právneho zastúpenia považoval okresný súd za hospodárne a účelne vynaložené.

Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo vzťahu k odporcovi 2/ túto priznal z hodnoty konania
242 710 € a navrhovateľke v 1/ rade priznal úkony právnej služby vychádzajúc z hodnoty 80 903 €
pri podiele 1/3-tiny s tým že hodnota úkonu právnej služby v plnej výške je 585,89 € (§ 10 ods. 1, 2

vyhlášky), keďže ide o zastupovanie viacerých osôb hodnota sa znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky)
a hodnota úkonu právnej služby bola 292,94 €. Súd priznal podľa § 14 ods. 1 vyhlášky úkony právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie návrhu v roku 2010, vypracovanie žiadosti na
zápispoznámky,vyjadreniekodvolaniuodporcovprotipredbežnémuopatreniuhodnotaúkonu146,47€,
účasť na pojednávaní dňa 19. 04. 2011, vypracovanie vyjadrenia dňa 24. 10. 2011, účasť na pojednávaní

dňa 15. 11. 2011, vyjadrenie k podnetom odporcu zo dňa 19. 12. 2011, účasť na pojednávaní dňa 10.
01. 2012 a dňa 19. 02. 2013, za každý úkon v roku 2010 režijný paušál 7,21 €, za rok 2011 po 7,41 €,
za rok 2012 po 7,63 € a za rok 2013 po 7,81 €, spolu 2856,85 €.

Trovy právneho zastúpenia pre navrhovateľku v 2/ rade voči odporcovi v 2/ rade súd vychádzal z podielu

1/3-tiny, čomu zodpovedá hodnota konania 26 967 €, takisto ako aj pri navrhovateľoch v 3/ až 7/ rade
a priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 218,27 € za úkony
ako pri navrhovateľke v 1/ rade s tým, že hodnota za úkon je 218,27 € a pri vyjadrení k odvolaniu
proti predbežnému opatreniu 109,13 € spolu 2147,48 €. Navrhovateľom v 3/ až 7/ rade súd priznal voči
odporcovi v 2/ rade náhradu trov každému vo výške 2147,48 € vychádzajúc z hodnoty a z podielu i za

úkony právnej služby ako pri navrhovateľke v 2/ rade. Súd uvedené trovy považoval za hospodárne a
účelne vynaložené.Ak právny zástupca odporcov 1/ a 2/ namietal, že okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti zohľadniť
dôvody hodné osobitného zreteľa a úspešným navrhovateľom v prípade neúspechu odporcov náhradu
trov konania nepriznať, odvolací súd poznamenáva, že rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 19.

02. 2013 a zo strany odporcov žiadnym spôsobom nedošlo pred okresným súdom k uvedeniu takých
dôvodov, ktoré by okresný súd mohol posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. , teda podľa úspechu v odvolacom konaní.

Navrhovatelia v 1/ až v 7/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu
trov konania.

Navrhovateľka v 1/ rade si dôvodne vyčíslila hodnotu jedného úkonu právnej pomoci v súlade s
vyhláškou, a to ust. § 10 ods. 1, 2 v sume 2.106,45 €. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o spoločné

úkony pri zastupovaní viacerých osôb, došlo k zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13
ods. 2 vyhlášky o 50 %, preto výška jedného úkonu predstavuje sumu 1.053,22 €. Trovy právneho
zastúpenia voči odporcovi 1/ v prospech navrhovateľky 1/ predstavujú úkony, a to za úkon právnej
pomoci - vypracovanie písomného vyjadrenia vo výške 1.053,22 € + paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
t. j. 1.061,03 €; účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia v roku 2014 - štvrtina zo sumy 1.053,22 €, t.

j. 263,30 € + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu 271,34 € x 3 (3 x účasť na verejnom
vyhlásení rozsudku), t. j. 814, 02 €; v roku 2015 písomné vyjadrenie k podaniu odporcov 1.053,22 € +
8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu 1.061,61 € a účasť na verejnom vyhlásení rozsudku
v roku 2015 vo výške 263,30 € + režijný paušál vo výške 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 271,69
€. Spolu tak trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania navrhovateľky 1/ voči odporcovi 1/ celkovo

predstavujú sumu 3.208,35 €.

Navrhovateľke 2/ priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 1.525,11 €, a to podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky, podľa ktorého výška plného
úkonu právnej služby predstavuje sumu 984,29 €. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o spoločné úkony

pri zastupovaní viacerých osôb, došlo k zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13 ods.
2 vyhlášky o 50 %, preto výška jedného úkonu predstavuje sumu 492,14 €. Navrhovateľka v 2/ rade
si uplatnila voči odporcovi v 1/ rade náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania, ktoré
pozostávajú za úkony právnej pomoci - vypracovanie písomného vyjadrenia vo výške 492,14 € + režijný
paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 499, 95 €; účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia v roku

2014 - štvrtina zo sumy 492,14 €, t. j. 123,03 € + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu
131,07 € x 3 (3 x účasť na verejnom vyhlásení rozsudku), t. j. 393,21 €; v roku 2015 písomné vyjadrenie
k podaniu odporcov 492,14 € + 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu 500,53 € a účasť
na verejnom vyhlásení rozsudku v roku 2015 vo výške 123,03 € + režijný paušál vo výške 8,39 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky), spolu 131,42 €.

Navrhovatelia v 3/ až 7/ rade si uplatnili voči odporcovi 1/, rovnako ako navrhovateľka 1/ náhradu trov
právneho zastupovania odvolacieho konania celkovo vo výške každý po 1.525,11 €. Navrhovatelia v 1/
až7/radesipretospoluuplatnilivočiodporcovi1/náhradutrovprávnehozastúpeniavovýške12.359,01
€, ktoré trovy právneho zastúpenia sú odporcovi povinní nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne

na účet ich právneho zástupcu - advokáta v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. , do troch dní.

Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi 2/, navrhovateľka v 1/ rade si uplatnila
uvedené trovy podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky, kde výška plného úkonu právnej služby predstavuje sumu
585,89 € ako hodnota jedného úkonu právnej pomoci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o spoločné

úkony pri zastupovaní viacerých osôb, došlo k zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13
ods. 2 vyhlášky o 50 %, preto výška jedného úkonu predstavuje sumu 292,94 €. Navrhovateľka v 1/ rade
si uplatnila voči odporcovi v 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania celkovo
vo výške 927,51 €, a to za tieto úkony právnej pomoci : vypracovanie písomného vyjadrenia vo výške
292,94 € + režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 300,75 €; účasť na verejnom vyhlásení

rozhodnutia v roku 2014 - štvrtina zo sumy 292,94 €, t. j. 73,23 € + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3
vyhlášky) - spolu 81,27 € x 3 (3 x účasť na verejnom vyhlásení rozsudku), t. j. 243,81 €; v roku 2015
písomné vyjadrenie k podaniu odporcov 292,94 € + 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu301,33 € a účasť na verejnom vyhlásení rozsudku v roku 2015 vo výške 73,23 € + režijný paušál vo
výške 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 81,62 €.

Navrhovateľka v 2/ rade si voči odporcovi 2/ dôvodne uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní, keď v súlade s vyhláškou vyčíslila hodnotu jedného úkonu právnej pomoci podľa §
10 ods. 1, 2, teda výšku plného úkonu právnej služby v sume 436,54 €. Vzhľadom na tú skutočnosť,
že ide o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb, došlo k zníženiu základnej sadzby tarifnej
odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 %, preto výška jedného úkonu predstavuje sumu 218,27 €.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú úkony : vypracovanie písomného vyjadrenia vo výške 218,27 €
+ režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 226,08 €; účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia v
roku 2014 - štvrtina zo sumy 218,27 €, t. j. 54,56 € + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu
62,60 € x 3 (3 x účasť na verejnom vyhlásení rozsudku), t. j. 187,80 €; v roku 2015 písomné vyjadrenie
k podaniu odporcov 218,27 € + 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - spolu 226,66 € a účasť na
verejnom vyhlásení rozsudku v roku 2015 vo výške 54,56 € + režijný paušál vo výške 8,39 € (§ 16 ods.

3 vyhlášky), spolu 62,95 €. Navrhovateľka v 2/ rade si teda dôvodne uplatnila voči odporcovi 2/ náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 703,49 €.

Navrhovatelia v 3/ až 7/ rade si následne v rovnakej výške uplatnili voči odporcovi 2/ náhradu trov
odvolacieho konania , a to každý po 703,49 €, preto odvolací súd uložil odporcovi 2/ povinnosť nahradiť

navrhovateľom 1/ až 7/ náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
spolu vo výške 5.148,45 €, ktoré trovy právneho zastúpenia sú povinní nahradiť na účet ich právneho
zástupcu, advokáta v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. , do troch dní.

Odporcovia 1/ a 2/ rade v odvolaní na záver uviedli, že v prípade, ak bude odvolacím súdom rozsudok

prvého stupňa potvrdený, žiadajú, aby odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí,
že je dovolanie prípustné, za účelom vyriešenia zásadnej právnej otázky, „či všeobecný súd má v
civilnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia
správneho orgánu ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom právo preskúmavať
správnosť vyznačenia doložky právoplatnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu, od právoplatnosti

ktoréhonavrhovateľvcivilnomsúdnomkonaníodvodzujenadobudnutiesvojhovlastníckehopráva,resp.
nadobudnutie vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom“.

V ustanovení § 238 ods. 3 O. s. p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť výrokom jeho
rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného právneho významu.

Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť
prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne. Zákon jeho voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia
zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. O rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke
zásadného významu ide len vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu otázku, ktorá má po právnej
stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec majúci všeobecný dopad na

prípady obdobnej povahy, ale predovšetkým a zároveň vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný
význam pre rozhodnutie v konkrétnej prejednávanej veci. Potom platí, že zásadný právny význam
nemá posúdenie takej právnej otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca, prípadne
vybočuje z právneho rámca podstatného pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci. Predmetom súdneho
posudzovania môžu byť teda iba právne otázky, a to len v rozsahu vymedzenej právnej otázky

zásadného právneho významu.

Okresný, ale aj odvolací súd v prejednávanom prípade jednoznačne ustálil právny záver, že všeobecný
súd nemá v civilnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe
rozhodnutia správneho orgánu ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, právo preskúmavať

správnosť vyznačenia doložky právoplatnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. V danom prípade
ide o právnu otázku, ktorá je judikatúrou vyšších súdov riešená, a výklad ktorej je v judikatúre týchto
súdov ustálený. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že všeobecný súd nie je
oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu , čo je jedným zo základných atribútov právneho
štátu. Naviac, otázku právoplatnosti sporného rozhodnutia obvodného pozemkového úradu č. 563/95

zo dňa 02. 05. 1995 posudzoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako predstaviteľ správneho súdnictva,
ktorý vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol: „ že dovolávať sa nesprávnosti postupu v reštitučnom
konaní môže len účastník takéhoto konania, ktorým evidentne nebol žalobca (odporca 1/ v tomto konaní
- pozn. odvolacieho súdu), keďže rozhodnutie č. 563/95 bolo vydané dňa 02. 05. 1995, pričom žalobcaako obchodná spoločnosť vznikla zápisom v obchodnom registri dňa 11. 01. 2000. Následne výslovne
uviedol, že ak by aj „došlo k tvrdeným vadám v doručovaní dvom známym účastníkom správneho
konania (oprávneným osobám v reštitučnom konaní), resp., ak by správny orgán nekonal s tým, s

kým sa konať malo, resp. konal s nimi nezákonným spôsobom, nie je možné takúto vadu v konaní,
resp. vadu v rozhodnutí, napadnúť po uplynutí zákonom stanovených lehôt na uplatnenie riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov“. Naviac, použitím opravných prostriedkov disponujú jedine
účastníci konania. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/1/2013 - 160
zo dňa 04. 12. 2013 bolo následne potvrdené i rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 10Sžr 36/2014 - 203 zo dňa 11. 02. 2015. V uvedenom prípade je teda zrejmé, že otázku
právoplatnosti, resp. možnosti preskúmania správnosti vyznačenia doložky právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu v tomto konkrétnom prejednávanom prípade bola vyriešená, preto uvedenú otázku
nemožno považovať ako otázku zásadného právneho významu, ktorá by mala po právnej stránke
zásadný význam z hľadiska rozhodnutia v tejto konkrétnej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací
súd nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo dôvodné vysloviť prípustnosť dovolania, preto tomuto

návrhu nevyhovel.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.