Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214201403.8

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : ADIANT,
spol. s r.o., J. Tubu 7, Komárno, IČO: 36 552 526, proti odporcovi : T & L car spol. s r.o., Hviezdna 2/4,
Komárno, IČO : 45 659 257, v konaní zast. advokátom JUDr. Robertom Schuchmannom, nám. M. R.
Štefánika 6, Komárno o zapl. 11.669,17 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 100 % náhrady trov konania s tým, že výška trov konania
bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 27.1.2014 návrh (č.l. 1 a 2 spisu), v ktorom žiadal, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 11.669,17 eur s príslušenstvom

a nahradil mu aj trovy konania. Svoj nárok uplatnil z titulu nároku na náhradu škody. V dôvodoch
návrhu poukázal na to, že odporca bol navrhovateľovým zmluvným partnerom, pričom navrhovateľ
ako vlastník prenajal odporcovi nebytové priestory v dome súp. č. 674 na adrese Železničná 4, v
Komárne, kde odporca „poskytoval služby formou ručnej autoumyvárky“. Posledná zmluva o nájme
týchto priestorov bola uzavretá od 1.10.2010. V roku 2011 odporca užívanie v priestoroch domu súp. č.
674 ukončil a z uvedených priestorov sa vysťahoval. Nakoľko nemal prechodne kam uložiť vysťahované

zariadenie ručnej autoumyvárne, bolo mu zo strany navrhovateľa umožnené uskladnenie zariadenia v
areáli Železničná 4, do objektu vo výstavbe s názvom polyfunkčný dom, pričom tam mal byť postupne
realizovaný aj zámer budúcej autoumyvárne. Do tohto priestoru si odporca uskladnil na prechodný
čas svoje vybavenie za dohodnutú odplatu za skladovanie s tým, že keď bude objekt skladovania
kolaudovaný a vložený do užívania, bude sa aj odporca uchádzať o prenajatie týchto nových priestorov
na jeho predmet činnosti. Na uskladnenie nebola s odporcom vyhotovená ani uzavretá žiadna zmluva.

Kolaudácia objektu sa oddialila z dôvodu, že odporca, ktorý tam mal svoje veci skladovať, nepriaznivo
zasiahol do podstaty budovy, rozbil novú podlahu a upevnil tam stroje a potrubia, podľa projektu
zriadený elektrický rozvod prerobil v prospech svojej potreby a začal bez súhlasu navrhovateľa priestory
prevádzkovať ako autoumyváreň a pneuservis. Nový objekt nebol zaevidovaný v katastri nehnuteľností,
pretože nemal povolenie k užívaniu stavby a tým pádom ani súpisné číslo budovy. Odporca užíval tento
priestor v bezzmluvnom vzťahu a bez súhlasu vlastníka na činnosť, ktorú v nej vykonával. Keďže na nový

objekt nebola uzavretá žiadna zmluva, podľa názoru navrhovateľa z tohto dôvodu tu absentuje aj inštitút
jej vypovedania. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že na základe uvedeného a v záujme toho,
aby navrhovateľ mohol uviesť budovu do stavu, pripravenej ku kolaudácii, pristúpil k potrebe vypratania
objektu od nepovoleného pôsobenia v ňom treťou osobou, t.j. odporcom a jeho negatívnemu vplyvu,
ktorým porušoval legislatívne i mravnostné zásady (v návrhu ich vôbec nešpecifikoval). Svojvoľným a
neprípustným užívaním mu podľa jeho vyčíslenia vznikla na objekte škoda vo výške 11.669,17 eur. V

súvislosti s jej vyčíslením k návrhu pripojil jej rozpis tzv. „Predsúdnu upomienku zo dňa 3.12.2013“ (č.l.
3 až 5 spisu), na ktorú odkazoval ako na určenie rozsahu škody.K návrhu navrhovateľ pripojil aj listinné dôkazy, ktorými preukazoval opodstatnenosť tvrdení, ktoré boli
uvedené v návrhu.

Po upresnení návrhu podaním zo dňa 8.3.2014 (č.l. 16 spisu) a po zaplatení súdneho poplatku za návrh
navrhovateľom dňa 1.4.2014, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. 4Rob/13/2014-28, dňa
9.4.2014, proti ktorému však odporca podal odpor s odôvodnením.

V odpore (č.l. 29 až 34 spisu) odporca potvrdil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená

Zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej odporca prevzal do užívania časť nebytových
priestorov tvoriacich vlastníctvo navrhovateľa. Účelom nájmu bolo poskytovanie služieb - čistenie
interiéru a exteriéru motorových vozidiel. Išlo o nebytový priestor domu súp. č. 674, v ktorom odporca
vykonával svoj predmet a od začiatku nájomného vzťahu si riadne plnil povinnosti vyplývajúce pre
nájomcu a platil prenajímateľovi dohodnuté nájomné. Približne začiatkom augusta 2011 sa na podnet
navrhovateľa dohodli, že odporca preloží prevádzku do novovybudovaného polyfunkčného objektu

patriaceho navrhovateľovi, ktorý bol podľa jeho názoru od počiatku budovaný za tým účelom, že odporca
v ňom bude prevádzkovať autoumyváreň a pneuservis. Výslovne sa dohodli, že v tomto polyfunkčnom
objekte bude odporca pokračovať v nájomnom vzťahu prevádzkovaním ručnej autoumyvárne a
pneuservisu, pričom oficiálne nájomné bolo stanovené v rovnakej výške ako v pôvodne užívaných
priestoroch teda 500.- eur mesačne. Medzi navrhovateľom a odporcom bol teda uzatvorený v ústnej

forme Dodatok k nájomnej zmluve za rovnakých podmienok s jedinou zmenou, že odporca bude
užívať časť polyfunkčného objektu navrhovateľa na účely ručnej autoumyvárne a pneuservisu. Odporca
poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré potvrdzujú tieto jeho tvrdenia. Dôkazom sú svedkovia ktorí
boli prítomní pri tejto ústnej dohode, platba nájomného, ktoré nemôže byť „odplatou za skladovanie“,
ako účelovo tvrdil navrhovateľ. O nepravdivosti tvrdení navrhovateľa svedčí podľa názoru odporcu aj

ten fakt, že počas trvania nájomného vzťahu odporca kúpil do svojho vlastníctva zariadenia potrebné
na prevádzkovanie pneuservisu, a to vyvažovačku LAUNCH PRO KWB 402 a prezúvačku LAUNCH
PRO TVC 502 MB, ktoré boli taktiež umiestnené v novoprenajatých priestoroch. Ďalším dôkazom
svedčiacim o nepravdivosti prednesov navrhovateľa je výzva na vypratanie priestoru zo dňa 28.8.2013,
ktorú navrhovateľ predložil súdu, ako aj to, že počas celej doby nájmu navrhovateľ pravidelne prichádzal

do predmetného polyfunkčného objektu, priestory, ktorého boli užívané odporcom videl a teda vedel,
že odporca prevádzkuje ručnú autoumyváreň a pneuservis, pričom počas celej tejto doby odporcovi
navrhovateľom nič vytýkané nebolo. Navrhovateľ ako vlastník polyfunkčného objektu, v ktorom sám
podnikal a denne sa v ňom zdržiaval, mal možnosť ukončiť tento nájomný pomer kedykoľvek od augusta
2011, od kedy tieto priestory odporca užíval ako ručnú autoumyváreň a pneuservis, za predpokladu,

že by odporca tieto prenajaté priestory užíval na iný ako dohodnutý účel. To, že po viac ako 2 rokoch
ukončil tento vzťah a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia vyzval odporcu o vypratanie
týchto priestorov bolo motivované inými dôvodmi než uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu.
Po skončení nájomného vzťahu, ktorý bol ukončený v rozpore so Zákonom o nájme a podnájme
nebytových priestorov č. 116/1990 Zb. v platnom znení, si odporca postupne vypratal všetky zariadenia z

užívaného objektu. Navrhovateľ mu však neumožnil demontáž a odvoz jeho zariadení a to vyvažovačky
LAUNCHPROKWB402aprezúvačkyLAUNCHPROTVC502MB,pričomakojedinýargumentuviedol,
že si uplatňuje voči nemu „zádržné právo“.
Odporca zdôrazňuje, že v súvislosti s jeho činnosťou v prenajímanom objekte neboli spôsobené žiadne
škody,ktoréuvádzanavrhovateľvosvojompodaní,nedlhujeaaninedlhovalžiadnefinančnéprostriedky.

Jeho tvrdenie, že realizuje „záložné právo v zmysle § 151 ods. 4 Občianskeho zákonníka“, nie je právne
podložené, jedná sa len o účelovú argumentáciu, ktorá nemá oporu v zákone. Naopak navrhovateľ
týmto svojím konaním spôsobil odporcovi značnú škodu. Zadržiavaním vyššie uvedených hnuteľných
vecí vytvoril tento protiprávny stav, z ktorého vznikla škoda na strane odporcu. Tento protiprávny stav
stále trvá, čoho si je navrhovateľ vedomý. Návrh o náhradu škody bol podaný na súd dňa 27.1.2014,

teda až po tom, čo odporca túto vec oznámil na Okresnej prokuratúre Komárno a trestné oznámenie
bolo postúpené na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Komárno, trestné oznámenie vedené pod
ČVS:ORP-45/KN-KN-2014 bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
Nakoľko sa navrhovateľ vo svojom podaní odvolával na priložený rovnopis Predsúdnej upomienky zo
dňa 3.12.2013, odporca sa v odpore vyjadril konkrétne k priloženej listine a v nej uvedených položiek :

„1. Rozbite podlahy pre osadenie strojov a potrubia menovite vysokotlakových potrubí, kompresorov a
strojov a ich uchytenie do podlahy vo výške 676,-€.
Žalovaný pre účely prevádzkovania pneuservisu zakúpil už uvedené zariadenia. Jedná sa o stroje
značnej hmotnosti, ktoré nie je potrebné uchytiť do podlahy, nebolo preto potrebné ani rozbíjaťpodlahu ani viesť v podlahe žiadne potrubia. Používali sme vysokotlakové potrubia, ktoré sú uchytené
jednoduchými úchytkami na stene, pričom na objekte nevznikla žiadna škoda. Ním vyčíslené opravy sú
nepodložené a neexistujúce.

2. Neoprávnené zásahy do novej elektroinštalácie a jej „desanácie“ smerom k ďalším odberateľom tejto
služby vo výške 376,-€.
Žalovaný nezasahoval do elektroinštalácie žiadnym spôsobom, ani v prenajatých priestoroch. Vyčíslené
opravy sú nepodložené.
3. Likvidácia starých autopneumatík v počte 500 kusov vo výške 179,-€.

Žalovaný po obdržaní výzvy o vypratanie postupne vysťahoval svoj inventár a dňa 10.9.2013 boli
odvezené prenajatým úžitkovým vozidlom všetky staré autopneumatiky v počte 100-120 kusov. Tieto
boli odvezené pracovníkmi žalovaného B. C. a O. M..
4. Sklz kolaudačného konania objektu a tým ušlého zisku z prevádzkovania objektu (vrátane 2. podlažia
budovy) vo výške 4.800,-€.
Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že polyfunkčný objekt žalobcu nie je kolaudovaný, keďže

tento mu bol prenajatý ako kolaudovaný a to na základe ústnej zmluvy tak, ako je uvedené v texte
tohto odporu. Pokiaľ došlo k akýmkoľvek sklzom pri kolaudácii na týchto sa naša obchodná spoločnosť
nepodieľala. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie.
5. Zanechanie akejsi služby skladovania sezónnych autopneumatík vo výške 120,-€.
Žalovaný žiadne autopneumatiky pre súkromné osoby v polyfunkčnom objekte nezanechal, nakoľko po

jeho vyprataní takého v polyfunkčnom objekte neboli. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie.
6. Upratovanie po stavebných zásahoch od hrubej nečistoty vo výške 50,-€.
Žalovanýuvádza,žežiadnestavebnézásahyprevedenéneboliapretonemohlobytvykonanéanižiadne
upratovanie. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie.
7. Neuhradenie faktúry č. F0 2013/10 za spotrebu elektrickej energie 1-3/2013 vo výške 983,17€.

Žalovaný k tejto položke uvádza, že k faktúre za uvedené obdobie sa nemôže vyjadriť, nakoľko táto mu
do dnešného dňa doručená nebola avšak je zaujímavá z hľadiska tvrdení žalobcu výška fakturovanej
sumy za obdobie 3 mesiacov - 983,17€, keď priestory podľa neho boli užívané za účelom skladovania.
8. Neuhradený dohodnutý paušál za vodné - stočné od V/2011 do VIII/2013 vo výške 2.700,-€.
Žalovaný k tejto položke uvádza, že medzi zmluvnými stranami nikdy nebol dohodnutý žiadny paušál

z titulu vodného a stočného.
9. Za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom v areáli ponechaných motorových
vozidiel vo výške 540,-€.
Žalovaný k tejto položke uvádza, že žiadna zmluvy o odplate za parkovanie dohodnutá nebola, rovnako
ani stráženie a monitorovanie. Stráženie a monitorovanie objektu tak ako uvádza vo svojej žalobe do

dnešného dňa nie je zabezpečené a preto žalovaného nie je zrejmé z akého dôvodu si žalobca voči
nemu uplatňuje túto škodu.
10. Obmedzenie voľnej kapacity budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechaných strojov a zariadení
pred odstránením vo výške 465,-€.
Žalovaný k tejto položke uvádza, že k žiadnym obmedzeniam kapacity budovy žalobcu by nemuselo

dôjsť za predpokladu ak by žalobca neodmietal vydanie vyššie uvedených zariadení a strojov, ktoré
bezdôvodne zadržiava, a odmieta žalovanému vydať, čím mu spôsobuje už uvedené škody.
11. Za skladovanie predmetov uplatneného zádržného práva vo výške 780,-€.
K tejto položke sa žalovaný vyjadruje zhodne ako k položke č.10.“
Záverom odporca v odpore uviedol, že voči navrhovateľovi si vyhradzuje právo uplatnenia náhrady

škody z titulu ušlého zisku, ktorý vznikol tým, že bez právneho titulu musel opustiť riadne prenajaté
priestory, ako aj z titulu bezdôvodného zadržiavania strojov a zariadení zo strany navrhovateľa, čo však
do rozhodnutia súdu neuplatnil v riadne podanom návrhu, alebo vzájomnom návrhu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu (č.l. 47 až 51 spisu) zhodnotil vyjadrenia odporcu a nevenoval

pozornosť právnej, ale v konečnom dôsledku ani skutkovej stránke veci, pričom právne nezdôvodnil
z akého konkrétneho dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu škody, či z porušenia zmluvných alebo
iných záväzkových povinností, či z porušenia iných povinností zákonom uložených. Zotrval na svojom
argumentovaní tzv. „tvrdenia proti tvrdeniu“, bez vyriešenia základnej hmotnoprávnej otázky uplatnenia
nároku v konaní o náhrade škody, t.j. preukázania porušenia právnej povinnosti odporcom, vzniku

škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Navrhovateľ v predmetnom
vyjadrení zdôraznil, že má všetko ošetrené v písomnej forme, že objekt teda nová nehnuteľnosť nebola
daná do užívania (objekt nebol kolaudovaný) a nový objekt teda ani nemohol byť z toho dôvodu
prevádzkovaný. Zopakoval, že po ukončení zmluvného vzťahu v starom objekte iba súhlasil s tým, že siodporca uloží niektoré svoje veci do nového objektu t.j. polyfunkčného domu za účelom ich skladovania
v uzavretom priestore do času, pokým sa odporca nerozhodne, či zvolí na ďalšiu činnosť priestory za
riekou Váh, alebo sa zúčastní výberového konania navrhovateľa. Na skladovanie vecí nebol s odporcom

zriadený žiadny zmluvný pomer. Išlo len o uloženie niektorých zariadení jeho vybavenia. Navrhovateľ
tvrdil, že s odporcom sa mali dohodnúť, že za skladovanie bude odporca platiť mesačne rovnakú odplatu
s tým, že ak bude vo výberovom konaní vybratý ako nájomca nového objektu, písomnou zmluvou sa
upraví užívanie aj výška nájomného. Napriek uvedenému však v uzavretom priestore prebiehala zo
strany odporcu intenzívna príprava na prevádzkovanie jeho činnosti, až pokým sa brány otvorili. Od toho

času vznikol medzi účastníkmi konania spor, kde navrhovateľ žiadal, aby odporca ním zneužitý priestor
opustil a odporca oponoval, že si nemôže dovoliť toľký čas nemať príjem z podnikania, keď údajne
myslel, že kolaudácia objektu je otázkou niekoľkých dní a predstavoval si, že on má najväčšiu šancu byť
v tomto novom objekte nájomcom. Spor nechcel navrhovateľ riešiť s bývalým nájomcom starého objektu
hneď súdnou cestou a preto sa pokúšal vec riešiť ešte mimosúdne. Nakoľko plynula doba a odporca
drzo pokračoval v prevádzke v novom objekte, navrhovateľ bol nútený riešiť spor na súde.

Navrhovateľ na pojednávaniach a počas dokazovania trval na podanom návrhu, ako aj na jeho
dôvodoch, ako aj na svojich ďalších písomných a ústnych vyjadreniach. Pri výsluchu na pojednávaní
dňa 10.9.2014 uviedol, že celú žalovanú sumu uplatňujem z titulu náhrady škody. Podľa jeho názoru
neexistuje nájomná zmluva, aj keď sa odporca mylne domnieva, že existuje. Odporca neoprávnene

užíval taký nebytový priestor, ktorý nemal v nájme, pretože v nájme mal nebytové priestory v dome sup.
č. 674 na adrese Železničná 4, Komárno. Je pravdou, že v roku 2011 dostal k dispozícii priestory, kde
si vyskladnil nejaké veci, na tento nebytový priestor však zmluvu nemal. V týchto priestoroch, ktoré mu
boli poskytnuté t.j. novopostavenej budove, ktorá bola vybudovaná so zámerom novej autoumyvárky,
mohol byť, nemohol tam však nič prevádzkovať, až do vykonania výberového konania a skolaudovaní

budovy. O tomto sa dohodli ešte v roku 2011. Išlo iba o ústnu dohodu medzi konateľmi. Potvrdil, že pri
tejto dohode bola prítomná aj manželka konateľa odporcu Ladislava Vašaša a svedkovia t.j. zamestnanci
odporcu, ktorých mená uviesť nevedel. Výšku škody preukazoval predloženými listinnými dôkazmi.
Odporca používal priestory, ktoré používať nemal, čo je dôkaz o tom, že škodu spôsobil on, alebo jeho
zamestnanci. Neskôr súdu predložil fotodokumentáciu, ktorá podľa jeho názoru preukazovala aj to, ako

uskladňoval odporca pneumatiky. Uviedol tiež, že vie označiť svedkov, ktorí preukážu jeho tvrdenia, ale
do rozhodnutia súdu ich neoznačil a nenavrhol vypočuť.

Odporca a právny zástupca odporcu vo svojich písomných aj ústnych vyjadreniach zotrvali počas celého
dokazovania.

Konateľ odporcu na pojednávaní dňa 29.10.2014 uviedol, že v júli roku 2011 sa nový objekt dokončil
a v auguste roku 2011 odporcu poslal konateľ navrhovateľa T. C. do týchto nových priestorov, aby tam
odporca vykonával svoju činnosť, ktorú vykonával v starej budove. Išlo o ústnu dohodu medzi konateľmi,
pričom konateľ odporcu uviedol, že na jeho otázku ohľadne uzatvorenia písomnej zmluvy mu konateľ
navrhovateľa povedal, že : „... na čo je vám zmluva. Keď adresa je tá istá a keď potrebujem niečo

objednať, tak to môžem na túto adresu aj objednať“. Neskôr mu povedal, že ak predsa tú zmluvu
potrebuje, tak mu ju aj dá. Nestalo sa to však, ale aj napriek tomu konateľ navrhovateľa považoval
za platnú tú nájomnú zmluvu, ktorú mali uzatvorenú dňa 1.10.2010. Podľa jeho názoru aj navrhovateľ
túto zmluvu považoval za platnú, pretože obaja postupovali podľa jej znenia. Nájomné bolo určené
sumou 500.- eur, ktoré riadne platil a zmenil sa iba predmet zmluvy. Podľa názoru konateľa odporcu

tým, že konateľ navrhovateľa poslal odporcu do nových priestorov deklaroval zmenu predmetu nájomnej
zmluvy, o čom taktiež podľa jeho názoru pochybnosti z jednej, ani druhej strany neboli. Nové priestory
neboli odporcovi vydané ako skladové priestory, ale ako autoumyváreň a pneuservis. Konateľ odporcu
nepopieral, že by nebol užíval predmetné priestory, ale nesúhlasil s vyčíslením škody, ako aj s tým, že
by bol navrhovateľovi spôsobil škodu.

Počas dokazovania bola na pojednávaní dňa 8.4.2015 vypočutá svedkyňa Z. N., manželka konateľa
odporcu, ktorá bola zamestnaná u odporcu v rokoch 2009 až 2010, ako účtovníčka, mzdárka. Jej
výsluch navrhol odporca a svedkyňa sa vyjadrila k tomu, akým spôsobom bola medzi navrhovateľom a
odporcom uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, konkrétne ručnej umývačky áut. Svedkyňa

pri výsluchu pred súdom uviedla, že : „... nájomná zmluva bola uzatvorená na neurčito a v rokoch 2009
až 2013 to fungovalo bez problémov, manžel platil nájomné používal priestory a konateľ navrhovateľa
využíval aj služby odporcu ...“.Svedkyňa potvrdila aj to, že v roku 2011 bola prítomná pri sťahovaní zo starých nebytových priestorov
do nových nebytových priestorov. Odporca išiel skúšať stroje do novej umývačky áut, pretože mu to
povedal konateľ navrhovateľa. V tom čase bola prítomná pri večernom rozhovore konateľov, v čase

kedy sa zatvárala umývačka áut, kedy konateľ navrhovateľ povedal konateľovi odporcu, že môže ísť
skúšať stroje od zajtra a keď to bude fungovať, môže sa presťahovať. Taktiež rozhodne poprela, že by
sa konatelia boli dohodli, aby si odporca do nových priestorov vyskladnil veci a nevedela si vysvetliť
prečo tvrdí konateľ navrhovateľa, že by si odporca mal do nových priestorov iba vyskladniť stroje. Nové
priestory boli od začiatku budované ako „autoumyvárka“.

Ďalej tvrdila, že konateľ navrhovateľa plánoval už v roku 2011 starú budovu umývačky áut vydať
niekomu, kto mal predávať autosúčiastky. V roku 2011 videla, ako sa v novej budove skúšajú stroje aj za
prítomnosti konateľa navrhovateľa, ktorý tam bol každý deň, takže vedel, čo sa tam deje. Po postavení
novej umývačky začali vznikať problémy. Navrhovateľ chcel od odporcu viac peňazí za nájom a to z 500.-
eur chcel zvýšiť nájomné na 2.500.- eur až 3.000.- eur. V lete v roku 2013, kedy začali problémy, poslal
konateľ navrhovateľa pracovať do odporcovej ručnej umývačky svojho brata. Ten zisťoval a zistil, aké sú

denné príjmy odporcu. Po návrate z letnej dovolenky konateľ navrhovateľa ústnymi vyhrážkami vyzval
konateľa odporcu, aby opustil priestory novej umývačky. V roku 2013 po asi tak dvoch troch mesiacoch
sa odporca nakoniec vysťahoval z nových priestorov navrhovateľa.
Svedkyňa potvrdila, že po nasťahovaní do nových priestorov odporca nerozbíjal podlahu, nevyfrézoval
betón a nerobil žiadne diery na osadenie strojov. Elektrina sa nemenila, pretože už pri výstavbe nového

objektu bolo stanovené, kde majú byť elektrické rozvody a zástrčky. Podľa toho to bolo vybudované.
Podľa vedomostí konateľa odporcu, ako aj jej vedomostí mala byť budova skolaudovaná a nebolo im ani
navrhovateľom oznámené, že by kvôli odporcovi bolo došlo k sklzu pri kolaudácii. Taktiež potvrdila, že
mestská voda nebola zavedená, pri novej budove bola studňa, voda sa čerpala z nej, pričom navrhovateľ
sa s odporcom ústne dohodli, že vodné a stočné sa platiť nebude a za to bude konateľ navrhovateľa,

ako aj jeho známi, priatelia a rodina využívať bezplatne služby poskytované odporcom. Konateľ odporcu
z nového objektu, ako aj z garáže za starým objektom vypratal staré pneumatiky na vlastné náklady.
Vzáveresvojejvýpovedesvedkyňauviedla,ževnovejbudovemájejmanžel(konateľodporcu)vnesené
aj finančné investície, pretože s konateľom navrhovateľa sa dohodol, že mu mesačne bude dávať na
výstavbu nového objektu 730.- eur, pričom tieto peniaze platila na účet konateľa navrhovateľa osobne

ona.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.4.2015 zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu, ako aj k
právnej stránke veci a nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Žiadal vyhovieť návrhu a uplatnil si
náhradutrovkonaniavovýškezaplatenéhosúdnehopoplatku.Právnyzástupcaodporcu,akoajodporca

na pojednávaní dňa 8.4.2015 zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a
nemalinávrhynadoplneniedokazovania.Právnyzástupcaodporcuzároveňuviedol,ženežiadavykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré písomne navrhol. Žiadal návrh zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania
vo výške, ktorú vyčísli v lehote do troch pracovných dní.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníci sú povinný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Na poslednom meritórnom pojednávaní dňa 8.4.2015 boli účastníci konania riadne, ústne poučení podľa
§ 120 ods. 4 OSP, pričom počas dokazovania boli podľa § 120 ods. 4 OSP niekoľkokrát písomne
poučení. Obaja účastníci konania resp. právny zástupca odporcu uviedli, že nebudú predkladať alebo
označovať nové dôkazy a žiadali, aby súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania. V súlade sozásadou kontradiktórnosti konania, preto súd dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci rozhodol na
základe v spisu sa nachádzajúcich dôkazov. Po vykonanom dokazovaní, teda po výsluchu účastníkov
konania, svedkyne, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými a oboznámenými v

rámci dokazovania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo, ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 266 ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 ObZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa

prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky

okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Na základe vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na základe ich výkladu
je možné ustáliť, kto je nositeľom práv a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý mohol

byť uzatvorený medzi subjektmi obchodného vzťahu. Na zistenie uvádzaných skutočností je potrebné
ozrejmiť okolnosti uzatvárania zmluvy, ako aj to, kto uzatváral zmluvu a v akom rozsahu mal oprávnenie
zmluvu uzatvárať, resp. koho vlastne jeho konanie s poukazom aj na obsah právneho úkonu zaväzovalo.
Skúmanie týchto skutočností resp. okolností v spoločnom kontexte je potrebné aj z dôvodu, že sami o
sebe nemôžu spôsobiť (ne)vymáhateľnosť pohľadávky, zánik záväzku, prípadne neplatnosť zmluvy, ak

nemožno nielen z označenia účastníkov, ale aj z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom podľa
§ 34 a nasl. OZ a § 266 a nasl. ObZ zistiť, kto bol vlastne účastníkom zmluvy, kto bol nositeľom práv
a povinností z predmetného právneho vzťahu. Potom je nutné prihliadnuť na všetky zistené skutkové
okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy.

Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 40 a nasl.). Obchodný zákonník
upravuje len niekoľko málo odchýlok a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom
zjednodušiť a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch.

Občiansky zákonníka rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov a to :

1.) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv (dvojstranné alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné
právne úkony)
2.) zo spôsobenej škody (§ 420 a nasl.)
3.) z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.)
4.) z iných v zákone uvedených skutočností (v práve záväzkovom, v práve vecnom, v práve dedičskom

atď.).

Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový
priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nebytové priestory sa prenajímajú
na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zmluva musí mať písomnú formu

a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak
nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s
ktorýmihospodáribytováorganizáciazaloženánárodnýmvýborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov ak zmluva neobsahuje náležitosti

podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nájomca je oprávnený užívať
nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nájomca je povinný uhrádzať
náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č.: 7164 zast. plochy - dom s.č. 674 vo výmere
603 m2, ktorá sa nachádza na adrese Železničná 4 v Komárne a dal do nájmu odporcovi v zmysle

Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových
priestorovvnadstavbes.č.674nebytovépriestoryocelkovejvýmere129,5m2(ďalejiba„starénebytové
priestory“), kde odporca poskytoval služby - čistenie interiéru a exteriéru motorových vozidiel. Zmluva
o nájme „starých nebytových priestorov“ bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.10.2010. V roku 2011
malo dôjsť podľa navrhovateľa k ukončeniu nájmu a to tak, že odporca sa z predmetných priestorov

vysťahoval a nakoľko nemal kde odložiť svoje stroje a zariadenia, umožnil mu ich uskladniť v tzv. „nových
nebytových priestoroch“. Naopak odporca počas dokazovania tvrdil, že na pokyn navrhovateľa sa iba
presťahoval do tzv. „nových nebytových priestorov“, ktoré boli vedľa „starých nebytových priestorov“ a že
k ukončeniu nájomného vzťahu tým nedošlo, došlo iba k zmene v predmetu nájmu. Nájom pokračoval až
do konca augusta roku 2013, kedy „nové nebytové priestory“ musel s poukazom na výzvu na vypratanie

opustiť.

Počas konania bolo podľa názoru súdu preukázané, že odporca v rozhodnom čase nemal s
navrhovateľom písomne t.j. fyzicky uzatvorenú nájomnú zmluvu, v ktorej by bol predmetom nájmu tzv.
nový nebytový priestor na adrese Železničná 4, v Komárne. Zároveň neexistuje ani písomný dôkaz

o tom, že by bolo došlo ku zmene predmetu nájmu v pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluve zo dňa
30.6.2008, ktorá bola uzatvorená s účinnosťou od 1.7.2008 na dobu neurčitú na tzv. starý nebytový
priestor na adrese Železničná 4, v Komárne. Predmetná nájomná zmluva zo dňa 30.6.2008 sa mohla
meniť iba písomne na základe súhlasných prejavov účastníkov zmluvy (článok VIII. bod 2 zmluvy). K
predloženiu listinného dôkazu o takejto zmene nájomnej zmluvy, ani zo strany jedného z účastníkov

konania nedošlo. Počas dokazovania však bolo preukázané, že účastníci tohto sporu viedli rokovania
ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetné tzv. nové priestory. Po rokovaniach o uzatvorení
novej zmluvy o nájme nového nebytového priestoru, však absentovalo jej uzatvorenie v písomnej forme,
čo spôsobuje podľa názoru súdu záver, že s poukazom na kogentné ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č.
116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, takáto nová zmluva o nájme nebytových priestorov platne

uzatvorená nebola. Na druhej strane však zo strany navrhovateľa bola preukázateľne prejavená vôľa
uzatvoriťzmluvuonájmepredmetnýchnebytovýchpriestorov,čohodôkazomjeajto,ževroku2011sám
konateľ navrhovateľa do nového objektu odporcu vpustil a umožnil mu tam podnikať, čo bolo preukázané
okrem tvrdenia odporcu aj výpoveďou svedkyne Z. N., ktorá to potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom.
Táto svedkyňa bola tou osobou, ktorá bola prítomná pri rokovaniach medzi konateľmi navrhovateľa a

odporcu o uzatvorení nájomnej zmluvy. Nepochybne však bolo preukázané, že prejav vôle odporcu
uzatvoriť zmluvu o nájme nebytového priestoru v novom objekte bol navrhovateľovi jasne a zrozumiteľne
prejavený, pričom v konečnom dôsledku tieto nové nebytové priestory odporca aj užíval až do doby, kedy
bol nútený ich opustiť. Súd teda dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania odporca sa vtzv. nových nebytových priestoroch neoprávnene nezdržiaval, pretože mu to umožnil sám navrhovateľ
t.j. vlastník tohto nebytového priestoru, za čo mu odporca platil nájomné v sume 500.- eur mesačne.
Pravidelné platenie sumy 500.- eur ako mesačného nájomného potvrdila okrem konateľa navrhovateľa,

aj svedkyňa Z. N., pričom odporca prevzatie tejto sumy a túto skutočnosť taktiež nepopieral a na
pojednávaní dňa 10.9.2014 potvrdil, že išlo o nájomné. Odporca teda tým, že sa zdržiaval a vykonával
svoje podnikateľské aktivity neporušil žiaden právny predpis. K ukončeniu jeho podnikateľských aktivít
v predmetných nebytových priestoroch došlo po výzve navrhovateľa na vypratanie priestoru. Výzvu
na vypratanie priestoru zo dňa 28.8.2013 (č.l. 7 spisu) odporca v konečnom dôsledku akceptoval,

čo bolo taktiež počas dokazovania jednoznačne preukázané, čím došlo k faktickému ukončeniu jeho
podnikateľskej činnosti v predmetných nebytových priestoroch.

Navrhovateľ zaslal odporcovi „Oznámenie o zadaní škody k vyčísleniu“, zo dňa 30.8.2013 (č.l. 8 spisu),
v ktorom mu oznámil, že zadal na odborné vyčíslenie škodu, ktorú mu mal spôsobiť a definoval rozsah
spôsobenej škody. Neskôr mu zaslal aj „Predsúdnu upomienku“ zo dňa 3.12.2013 (č.l. 3 až 5 spisu),

v ktorej vyčíslil v peniazoch škodu a oznámil odporcovi, že ju bude vymáhať. Tieto listinné dôkazy
navrhovateľ predložil aj súdu. Okrem faktúr, pokladničných dokladov a pre spor málo významných
listinných dôkazov, navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy ako napríklad odborné posudky resp.
znalecké posudky, ktorými by bol bezpochyby a jednoznačne preukázal rozsah a výšku škody, napriek
tomu, že na to odkazoval už v „Oznámení o zadaní škody k vyčísleniu“, zo dňa 30.8.2013. Navrhovateľ

počas dokazovania predložil súdu fotodokumentáciu (č.l. 58 až 65 spisu), ktorá podľa jeho názoru
preukazovala rozsah ním definovanej škody. Predložená fotodokumentácia však bola z časového
hľadiska spochybnená odporcom, pretože podľa jeho názoru ide o fotografie vyhotovené až v roku
2014 t.j. z obdobia kedy už on sám podniká v predmetných priestoroch. Naopak odporca predložil
fotodokumentáciu (č.l. 76 a 77 spisu), z ktorej vyplýva, že navrhovateľom určené priestory, v ktorých

podnikal odporca neboli poškodené. Okrem toho odporca predložil aj dôkaz o tom, že zabezpečil odvoz
a odber starých pneumatík (č.l. 66 spisu).

Výsledkydokazovaniapotvrdzujú,žedotzv.novýchneskolaudovanýchnebytovýchpriestorovnaadrese
Železničná4,vKomárnemalipočasrozhodnéhoobdobiaprístuptaknavrhovateľ,akoajodporca,pričom

je nepochybné, že odporca v týchto priestoroch vykonával svoju podnikateľskú činnosť nerušene počas
obdobia viac ako 2 rokov a to minimálne s tichým súhlasom navrhovateľa. Je totiž nelogické, že by takúto
dlhú dobu mohol niekto nerušene a úspešne podnikať, ak by mu to na druhej strane navrhovateľ, vlastník
nebytového priestoru neumožnil resp. netoleroval. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by
bol odporca porušil právnu povinnosť a za porušenie právnej povinnosti by bol postihnutý, nedefinoval

to v čom vidí porušenie právnej povinnosti odporcom resp. aké právne predpisy mal odporca porušiť.

Tvrdenie navrhovateľa o uskladnení strojov a zariadení odporcu v predmetnom objekte a platenie tzv.
skladného v sume 500.- eur, by mohlo mať zmluvnú oporu v platnom práve iba vtedy, ak by boli ako
podnikatelia uzatvorili zmluvu o skladovaní. S poukazom na dôkaznú situáciu však možno ustáliť, že

žiadna zmluva o skladovaní medzi účastníkmi tohto konania uzatvorená nebola. K tomuto záveru súd
dospel aj na základe toho, že počas dokazovania zo strany navrhovateľa nebola predložená súdu žiadna
písomne uzatvorená zmluva o skladovaní, ale ani potvrdenie o prevzatí vecí na skladovanie v súlade
s ustanovením § 528 ods. 1 ObZ. Je pravdou, že v súlade so zásadou neformálnosti obchodných
zmlúv platí, že Obchodný zákonník pre zmluvu o skladovaní nevyžaduje písomnú formu t.j. možno

ju uzatvoriť aj konkludentne, ale prevzatie vecí je skladovateľ povinný ukladateľovi písomne potvrdiť
práve s poukazom na kogentné ustanovenie § 528 ods. 1 ObZ. Toto však zo strany navrhovateľa počas
dokazovania taktiež preukázané nebolo.

Podľa § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.Z písomne podaného návrhu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby mu odporca uhradil
škodu, ktorú mu mal spôsobiť v rozsahu, ktorú uviedol v samostatnom podaní tzv. „Predsúdnej

upomienke“.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú :
1. porušenie právnej povinnosti - protiprávny úkon,
2. vznik a existencia škody,

3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
4. zavinenie,
5. a v obchodných veciach predvídateľnosť škody.

Z citovaného ustanovenia § 415 OZ je zrejmé, že každý je povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho
konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť

sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie.
Rovnako s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 2 druhá veta ObZ možno skonštatovať,
že uvedená generálna prevencia sa vzťahuje i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov.

Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu

spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vzniknutou škodou. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď
odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo
odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako

ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu
alebo trvajúcemu útoku.

Škodousapodľavýkladusúdnejpraxerozumiemajetkováujmapoškodeného,ktorújemožnéobjektívne
vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú
škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený

utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škodou na veci sa podľa
Obchodného zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to,
z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k

rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom
na obvyklý chod vecí.

Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom na úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom
(vzniknutouškodou).Vzniknutáškodavpodobeskutočnejškodyaleboušléhoziskumusíbyťspôsobená
bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte
nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí

byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese,
zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah
medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. S poukazom
na vyššie uvedené predpoklady je nutné konštatovať, že uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu

na strane odporcu nie sú preukázané, pričom nie je bezpečne preukázaná zo strany navrhovateľa
ani výška škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť vzhľadom na nedostatok a nepresvedčivosť ním
predložených dôkazov. V tejto súvislosti súd opätovne pripomína, že musí byť bezpečným spôsobompreukázané, aké porušenie právnej povinnosti, ktoré je v rozpore s objektívnym právom mal odporca
navrhovateľovi spôsobiť.

Ten kto si náhradu škody uplatňuje, musí teda uviesť rozsah škody, pokiaľ si uplatňuje náhradu škody
v peňažnej forme a musí uplatnený nárok riadne vyčísliť. Pre priznanie nároku na náhradu škody je
potrebné preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti a
vznikom škody. Táto podmienka je splnená, pokiaľ porušenie záväzku je priamou príčinou škody, ktorá
mala za následok vznik škody v danom prípade, a bez tejto príčiny by škoda nevznikla.

Navrhovateľ počas dokazovania žiadnym bezpečným spôsobom nepreukázal, aké porušenie právnej
povinnosti, ktoré je v rozpore s objektívnym právom mal odporca navrhovateľovi spôsobiť, pretože ho
nešpecifikoval, ako aj preto, že nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy v súvislosti s jeho špecifikáciou
uvedenouvtzv.„Predsúdnejupomienke“.Navrhovateľpočasdokazovanianepredložilsúdutakédôkazy,
ktoré preukazujú zavinenie odporcu, prípadne zavinenie jeho zamestnancov a nakoľko ďalšie dôkazy

už súdu nepredložil, tým neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere v spore zaťažovalo.

Na základe výsledkov dokazovania, nemožno teda ustáliť záver, že by bol odporca porušil právnu
povinnosť, vykonal také protiprávne konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, prípadne niečo by
bol opomenul. Navrhovateľ okrem toho že bezpečne nepreukázal výšku škody, ktorú si v tomto konaní

uplatnil, vôbec nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 142 ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p., odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v takom rozsahu, ako to
bolo potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie jeho práv proti navrhovateľovi. Presnú výšku priznanej
náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli samostatným uznesením, až po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.