Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813200287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813200287.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Mgr. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX, právne zastúpená: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín,
proti žalovanému: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom M. XXX, XXX XX A.,
v konaní o zaplatenie 3.808,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-151 zo dňa 08. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-151 zo dňa 08. augusta 2014 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobkyne zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 456,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.204,13 Eur, na

účet IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX právneho zástupcu JUDr. Radka Petruňu, advokáta, so
sídlom M. XXX, A., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie, okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd uviedol, že sa oboznámil s listinami, ktoré sú založené v spise. Zistil, že žalobkyňa
a žalovaný uzavreli poistku č. 6890044181, ktorou bolo poistené motorové vozidlo KIA SOUL,VIN:

KNAJT811AA7156965sozačiatkomdňa29.04.2010o00:00hod.,do01.05.2012do00:00hod.,ktorého
držiteľomazároveňajpoistníkombolažalobkyňa.Pretotopoistenieplatilivšeobecnépoistnépodmienky
pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08 s 5 % spoluúčasťou minimálne 165,- Eur a
dojednanou poistnou sumou 12.590,- Eur. Dňa 22.12.2010 žalobkyňa doručila žalovanému oznámenie
škody z poistenia motorových vozidiel, v ktorej sa odvolávala na vyššie citované číslo poistnej zmluvy,
v ktorej uviedla EČ vozidla: NO 787 BE, kde v kolónke meno a priezvisko vodiča uviedla T. V., F. XXX,

vznik škody dňa 09.12.2010 a popis škodovej udalosti - pravdepodobne vozidlo prešlo do protismeru,
čoho následkom došlo k poškodeniu ľavého predného blatníka, kolesa, ľavého zrkadla a dverí. Žalovaný
listomzodňa16.12.2010oznámil,žebolazaregistrovanáškodováudalosť,ktorávznikladňa09.12.2010
pod č. 2050053789. Žalovaný ďalším listom zo dňa 21.02.2012 oznámil žalobkyni ukončenie likvidácie
škodovej udalosti č. 2090053789 bez poskytnutia poistného plnenia, čo odôvodnil tým, že nebolo možné
ustáliť osobu, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody viedla motorové vozidlo a z toho vyplývalo, že

nebolo preukázané, či táto osoba bola v čase vzniku dopravnej nehody držiteľom platného vodičského
oprávnenia. Odmietnutie plnenia ďalej odôvodnil článkom V. bod 3 všeobecných poistných podmienok
VPP HAV 08. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že po podaní žaloby a zistení nových skutočností, ktorou
bolo označenie vodiča menom R. J. bola situácia vyhodnotená inak a žalovaný znížil poistnú náhradu
podľa článku IX. bodu 15. všeobecných poistných podmienok. Podľa článku IX. bodu 15. všeobecných
poistných podmienok VPP HAV 08, poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie, ak došlo k vzniku

poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod vplyvnom alkoholu alebo iných
návykových látok, alebo ak vodič nezotrval na mieste nehody, alebo odmietol podrobiť sa dychovejskúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určení, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou
látkou. „Okresný súd v rámci dokazovania zisťoval, či sú splnenie podmienky na krátenie poistného
plnenia až na nulu, tak ako to uviedol žalovaný.“ Z vyjadrenia žalobkyne bolo zrejme, že kľúče od

motorového vozidla odovzdala manželovi, ktorý v deň nehody odišiel z domu na uvedenom motorovom
vozidle. Jej manžel T. V. tvrdil, že vodičom bol R. J., ktoré tvrdenie uviedol do záznamu o podaní
vysvetlenia na Okresnom riaditeľstve policajného zboru - Okresný dopravný inšpektorát Dolný Kubín,
dňa 01.02.2011, teda bezmála za 2 mesiace po dopravnej nehode. Dňa 10.12.2011, bezprostredne
po vzniku dopravnej nehody sa vyjadril, že vzhľadom na okolnosti, za akých sa celá udalosť stala, sa

k veci odmieta vyjadriť, aj čokoľvek podpísať. V správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku
cestnej dopravy zo dňa 09.10.2011 vyhotovenej Okresným riaditeľstvom policajného zboru - Okresným
dopravným inšpektorátom Dolný Kubín sa ako podozrivý zo spáchania priestupku uvádza osoba T. V..
Následne v tejto správe, v časti opísanie konania sa uvádzalo, že dňa 09.12.2010 v čase o 19:45
hod. došlo na ceste I/78 v km. 18,750 medzi obcami Ťapešovo a Vavrečka k dopravnej nehode tak, že
doposiaľ nezistený vodič osobného motorové vozidla KIA Soul, EČ NO-787BE toto viedol po ceste I/78

smerom od obce Vavrečka na obec Ťapešovo, keď sa nachádzal v rovnom úseku cesty za križovatkou
na Námestovo, tak z doposiaľ presne nezistených príčin prešiel s vozidlom do protismeru, kde došlo k
zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb, MPZ: CZ, EČ 3T32932, ktorý
porušil ustanovenia zákona 8/2009 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. j) zákona 372/90 Z.z. Výsledkom šetrenia bolo konštatovanie, že v motorovom vozidle vzadu na

sedadle spolujazdca sa nachádzal T. V., ktorý sa odmietol podrobiť dychovej skúške s odôvodnením,
že vozidlo neriadil, že je iba spolujazdec. Tejto skúške sa odmietol podrobiť aj na opakovanú výzvu,
ako i možnosti ísť na odber krvi. Žalobkyňa v tlačive označenom: hlásenie o škode, uviedla meno
vodiča svojho manžela T. V.. Keďže žalobkyňou uvedený vodič takmer po dvoch mesiacoch uviedol
meno osoby - vodiča, ktorý pred jej označením T. V. zomrel, okresný súd vypočul svedkov, ktorí boli

bezprostredne na mieste dopravnej nehody a oboznámil s priestupkovým spisom Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Dolnom Kubíne - Okresného dopravného inšpektorátu číslo Č.p.:ORP-P-752/DI-
DK-2010. Dokazovaním bolo zistené, že iná osoba ako T. V. v motorovom vozidle, ktorého náhradu
škody uplatňovala žalobkyňa, sa nenachádzal. Účastníci dopravnej nehody, ako i ďalší účastníci cestnej
premávky, ktorí boli pri havarovanom motorovom vozidle ihneď po dopravnej nehode a ohliadli okolie

havarovaného motorového vozidla, popreli skutočnosť, aby v osobnom motorovom vozidle bola iná
osoba ako T. V.. Svedok, ktorý videl priebeh dopravnej nehody v jej závere, keď sa vozidlo točilo
na vozovke až do zastavenia, zastavil aj ním vedené vozidlo a ihneď bežal k motorovému vozidlu,
jednoznačne vylúčil možnosť, aby v motorovom vozidla bola iná osoba okrem T. V., vylúčil možnosť, aby
tá iná osoba opustila motorové vozidlo tak, aby ju on nevidel. Nevidel ani stopy osoby smerujúce od tohto

vozidla. Všetky tieto nepriame dôkazy poukazovali na záver, že vodičom motorového vozidla bol práve
T. V., ktorý sa odmietol podrobiť dychovej skúške za účelom zistenia alkoholu dychu, čím bol naplnený
dôvod na nepriznanie náhrady škodovej udalosti v zmysle článku IX. bodu 15 VPP HAV08. Žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že vodičom bol R. J., toto bolo len tvrdenie T. V., ktorý aj napriek tomu,
že pochádza z tej istej obce ako R. J., v čase nehody nevedel vôbec uviesť, kto bol vodičom. Nevedel

to uviesť ani pri podaní vysvetlenia, ale až o 2 mesiace neskôr po smrti R. J. si spomenul, že práve on
bol tým vodičom. Taktiež vo výpovedi pred okresným súdom si nevedel spomenúť na žiadne okolnosti.
Vedel uviesť len to, kto viedol osobné motorové vozidlo (R. J.), že bol účastníkom dopravnej nehody,
pričom ako sám uviedol je zdravý, samostatne zárobkovo činná osoba, vodič osobného motorového
vozidla, ktoré skutočnosti svedčili o tom, že nemá problémy zdravotného charakteru, pre ktoré by si

nevedel spomenúť na základnú informáciu tákajúcu sa dopravnej nehody. Okresný súd vzhľadom na
takto zistený skutkový stav návrh zamietol a úspešnému účastníkovi - žalovanému v zmysle § 142 ods.
1 OSP priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu uvedeného

v § 205 ods. 2 písm. d) OSP: „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam". Nesprávny bol podľa žalobkyne skutkový záver okresného súdu,
že T. V. bol vodičom poisteného motorového vozidla v čase vzniku škodovej udalosti, a že tým, že
sa odmietol podrobiť dychovej skúške, naplnil dôvod na nepriznanie náhrady škodovej udalosti v
zmysle článku IX. bodu 15 VPP HAV08 poistných podmienok žalovanej poisťovne. Okresný súd „urobil“

nesprávny skutkový záver, v zmysle ktorého „Dokazovaním bolo zistené, že iná osoba ako T. V. v
motorovom vozidle, ktorého náhradu škody uplatňovala navrhovateľka, sa nenachádzal. "Žalobkyňa
preto namietala, že okresný súd postavil svoje nesprávne skutkové zistenie na jej oznámení, v ktorom
uviedla do hlásenia poistnej udalosti, že vodičom bol T. V., pričom však v konaní na okresnom súdeopakovane uviedla, že nebola prítomná pri nehode, nevedela sa vyjadriť k tomu, kto vozidlo viedol,
a osobu T. V. uviedla z dôvodu, že na ňu „bol pri vypisovaní oznámenia v poisťovni vyvíjaný nátlak,
že pokiaľ neuvedie osobu vodiča vozidla, nebude jej oznámenie škodovej udalosti prijaté a zároveň

podľa jej vedomia bol T. V. vodičom pri odchode z domu, pričom navrhovateľka nemohla vedieť, kto
bol vodičom v čase vzniku nehody.“ Zdôraznila, že nemožno na podporu vyššie uvedeného skutkového
zistenia uvádzať nesúvisiace skutočnosti - že sa žalobkyňa vyjadrila k veci až po 18 dňoch, pretože je
vecou policajného šetrenia, kedy „bola na daný termín predvolaná. Tak isto aj manžel navrhovateľky T.
V. bol k veci vypočutý až po 2 mesiacoch riadnym predvolaním. Poukazovať, alebo odvolávať sa na tieto

časové odstupy je nemožné, nebolo možné ich nijako ovplyvniť, je a bolo to na rozhodnutí povereného
príslušníka PZ.“ Okresný súd postavil podľa žalobkyne svoje vyššie uvedené nesprávne skutkové
zistenie aj na výpovedi svedka (nie je možné zistiť ktorého), ktorý mal vidieť priebeh nehody v jej závere,
ktorý mal jednoznačne vylúčiť možnosť, že by vo vozidle bola iná osoba ako T. V.. Pokiaľ tým okresný
súd myslel svedka Okoličányho, ktorý zastavil po cca 50 metroch ako bol svedkom nehody a následne
pribehol k vozidlu, je potrebné poukázať, že sa jedná o zistenie, ktoré je potrebné podrobiť dôkladnému

hodnoteniu dôkazov spolu s ostatnými dôkazmi v zmysle § 132 OSP. Pokiaľ by okresný súd starostlivo
zvažoval všetky súvislosti, určite by sa zaoberal vyhodnotením skutočností, že sa jednalo o škodovú
udalosť, ktorá sa stala ako vyplývalo zo záznamu o uložení veci „OR PZ z 9.10.2011 v čase 19:45 v
decembri (štvrtok večer) pričom v čase nehody husto snežilo. Je možné urobiť vysoko pravdepodobný
záver o existencii tmy a nízkej viditeľnosti. Určitý čas potrebný na zastavenie, vystúpenie a prebehnutie

k vozidlu počas hustého sneženia môže v zimný večer počas hustého sneženia predstavovať relevantný
čas, ktorý môže poskytnúť dostatok času osobe vodiča na to aby vystúpila z vozidla a ušla.“ Záver
svedka o skutočnosti, že sa zabáral do snehu asi 4 cm a určite by videl stopy, ktoré by zanechala
odchádzajúca osoba (pokiaľ ho okresný súd zobral za smerodajný) bol podľa žalobkyne nesprávny,
nakoľko bolo potrebné si uvedomiť, že sa jednalo o nehodu na hlavnej ceste medzi okresnými mestami

DolnýKubínaNámestovovbežnomvečernomčase,kedyminimálnevdráhevozidlabolomožnévozidlo
opustiť bez problémov obidvoma smermi, tak aby sa nezachovali akékoľvek stopy, a to jednak smerom
na blízku čerpaciu stanicu, alebo do blízke dediny Vasiľovo (obidve vzdialenosti cca 1 km). Predmetnú
svedeckú výpoveď preto nemožno podľa žalobkyne považovať za smerodajnú a založiť na nej následné
rozhodnutie v situácii, kedy sa okresný „súd nevysporiadal s ostatnými skutkovými zisteniami, ktoré

svedčia o opaku: svedok S. uviedol, že mu T. V. uviedol po nehode, že vozidlo viedol kamarát, ktorého
neidentifikoval, svedok I. uviedol, že v momente keď dobehol k autu sa z auta „snažila" vystúpiť osoba T.
V. ktorá sa javila, že má vypité, zo zadných dverí, pričom kontrolovali aj okolie. Z daných zistení následne
vyvstáva otázka, prečo kontroloval svedok okolie? Pokiaľ svedok vypovedal, že od auta nenašli žiadne
stopy smerujúce od neho, toto vyjadrenie je potrebné vyhodnotiť v kontexte tak, že hľadali stopy „do

poľa" kde bola snehová pokrývka, avšak objektívne nemohli hľadať stopy na vozovke, ktorá bola zrejme
primerane prejazdná vzhľadom na husté sneženie a bežnú premávku a zrejme tam nemohli byť 4 cm
snehu.“

Žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že nemožno skutočnosť, že svedok V. sediaci vo vozidle odmietol

identifikovať vodiča na mieste činu použiť ako relevantnú skutočnosť na preukázanie skutočnosti, že
viedol vozidlo. Možno hovoriť o teoretickej možnosti, avšak, pokiaľ „má súd svedka, ktorý tvrdí, že
pribehol k vozidlu ihneď, je dôležité si uvedomiť, že tento svedok nevidel T. V. viesť vozidlo, nevidel
ho vychádzať z vozidla z predných dverí, a nastupovať do zadných dverí, a tento svedok tiež nevidel
T. V. preliezať do zadu vozidla. Je teda zrejmé, že takáto svedecká výpoveď nie je kompletná a je

potrebné ju hodnotiť súhrnne s ostatnými dôkazmi. Rovnako irelevantná, vo vzťahu k nesprávnemu
skutkovému zisteniu, je aj skutočnosť, že T. V. uviedol ako vodiča J. až za 2 mesiace po dopravnej
nehode. Rozhodnutie nemožno zakladať na teoretických a pravdepodobných záveroch. V konaní nebolo
vyvrátené skutkové zistenie, že T. V. v čase nehody nevedel o tom, kto vozidlo šoféroval, pričom
následne mohol predmetnú skutočnosť zistiť, resp. si rozpamätať, za stavu, keď sa svedkom javilo, že

mal vypité, či pravdepodobne identifikovať nepriamo. Zároveň v danej situácii nemožno klásť za vinu
navrhovateľke, že nevie uviesť, kto viedol vozidlo, ktorú skutočnosť navrhovateľka žiadala zohľadniť
práve tým, že sa domáhala iba 50 % poistného plnenia. Navrhovateľka neporušila žiadne ustanovenia
poistnej zmluvy. Poistná zmluva nezakazuje, aby bolo poistené vozidlo zverené do použitia blízkym
osobám. Navrhovateľka sa domnieva, že podstatou sporu malo byť posúdenie vzťahu navrhovateľka -

odporca a nie skúmanie osoby T. V..“

Odvolaním žalobkyňa napadla tiež výrok o trovách prvostupňového konania, pretože bolo potrebné
podľa nej aj v prípade, pokiaľ by sa preukázala relevancia skutkových zistení o šoférovaní T. V.„(ktorých preukázané kategoricky odmietame)“ prihliadať na skutočnosť, že „dôvodom zamietnutia
plnenia poisťovne bol odkaz na článok V - výluky z poistenia, bod 3 - poisťovateľ neposkytne poistné
plnenieakvodičnemalvodičskéoprávnenie,t.z.úplneinýdôvod.Tentodôvodzaložilvzniksporu,pričom

žalovanýdodatočnemenildôvodnepriznaniaplnenianačoreagovalanavrhovateľkaúpravouzalobného
petitu. Priznanie trov právneho zastúpenia strane, ktorá vyvolala spor tým, že poistnú udalosť a priori
nesprávne posúdila nespravodlivé, a okrem iného táto skutočnosť zároveň nepriamo poukazuje na
mieru odbornej starostlivosti, ktorej sa u poisťovne dostalo pri posúdení poistnej udalosti navrhovateľky.“
Samotný dokument zamietnutie plnenia a dôvod v ňom uvedený mal podľa žalobkyne zásadný dopad

na prípadné priznanie trov súdneho konania, „ktoré v takomto prípade nemôžu byť priznané v plnej
výške vypočítanej zo sumy pôvodnej istiny.“ Zároveň poukázala na chybu v písaní, „kedy sa nejedná
o článok IX. bod 15 tak ako to uvádza odôvodnenie Rozsudku, ale zrejme článok XI. bod 15 VPP
HAV 08, ktorý hovorí o „práve znížiť poistné plnenie“ nie o práve „neposkytnúť poistné plnenie, tak
ako je to uvedené v článku V. bod. 3 písm. a) VPP HAV 08. V nadväznosti na uvedené je Rozsudok
nepreskúmateľný, nakoľko nijako nevysvetľuje, prečo sa súd rozhodol o „nepriznanie" náhrady, a prečo

neriešil výšku zníženia poistného plnenia.“ Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 1Cb/29/2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie, „vzhľadom
na nesprávny skutkový záver a záver o nepriznaní plnenia a neurobený záver o dôvodoch a prípadnom
rozsahu zníženia žiadaného poistného plnenia.“

K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu, ktorý
považoval tvrdenia žalobkyne za neprijateľné. Žalobkyňa je manželkou pána T. V., ktorý s ňou zdieľa
spoločnú domácnosť. Bolo preto nelogické a neobhájiteľné predpokladať, že v čase, keď žalobkyňa
predmetné poistné oznámenie vypĺňala (18 dní po dopravnej nehode), nemala vedomosť o tom, že jej
manžel počas dňa zveril vedenie jej nového motorového vozidla inej osobe. Zjednodušene povedané,

uveriť tvrdeniu žalobkyne, že v čase vypĺňania oznámenia o škode (kedy v kolónke „vodič poisteného
vodidla v čase vzniku škodovej udalosti“ uviedla svojho manžela U. V.) nevedela, že jej manžel vodičom
nebol, možné nie je. V tejto súvislosti sa žiadalo dodať, že pokiaľ žalobkyňa v konaní naznačovala, že
nemala vedomosť o tom, kto bol vodičom predmetného motorového v čase dopravnej nehody (viď strana
3 zápisnice z pojednávania konaného dňa 09.12.2013), tak vyvstala otázka, z akého dôvodu žalobkyňa

prinajmenšom pri vypĺňaní oznámenia o škode (podotýkam 18 dní po dopravnej nehode) nezisťovala
(napr. dopytom na jej manžela), kto predmetné motorové vozidlo v čase predmetnej dopravnej nehody
viedol. To za situácie, že údaj o osobe vodiča vozidla v čase dopravnej nehody je tzv. povinným údajom
pri vypĺňaní oznámenia. „Naša spoločnosť je toho názoru, že na nastolenú otázku logickú či racionálne
argumentujúcu odpoveď dať nemožno. Preto žalobkyňou prezentovaná verzia skutkového stavu veci

neobstojí.“

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd neprijal predmetný záver len na základe výpovede
svedka R. I. (ako sa mylne domnievala žalobkyňa), ale aj na základe výpovedí „ďalších účastníkov
cestnejpremávky,ktorísanamiestedopravnejnehodynachádzalibezprostrednepodopravnejnehode",

a to výpovede C. S. „(vypočutý ako svedok na pojednávaní konanom dňa 08.08.2014) a pána F. J.
(na pojednávaní konanom dňa 30.06.2014 prečítaný záznam o podaní vysvetlenia, ktorý je súčasťou
priestupkového spisu 00 PZ Dolný Kabín, ORP-P-752/DI-DK-2010, s ktorým súd účastníkov oboznámil
na predmetnom pojednávaní).“ Z výpovedí uvedených osôb nepochybne vyplýval záver, že v čase a
na mieste dopravnej nehody sa v predmetnom (havarovanom) motorovom vozidle, ani v jeho blízkosti

nenachádzali žiadne iné osoby okrem T. V.. Súčasne z nich zreteľne plynie, že sa na mieste dopravnej
nehody (bezprostredne po jej vzniku), ani v jeho okolí sa nenachádzali žiadne stopy, svedčiace tomu, že
sa na mieste dopravnej nehody nachádzala iná osoba odlišná od T. V.. resp. že by nejaká osoba miesto
dopravnej nehody opustila. Skutkový záver prvostupňového súdu o tom, že predmetné motorové vozidlo
viedol v čase dopravnej nehody T. V. spochybnila žalobkyňa argumentujúc tvrdeniami, podľa ktorých

svedok T. V. po nehode druhému účastníkovi nehody údajne uviedol, že vozidlo viedol kamarát, ktorého
neidentifikoval. Tento argument žalobkyne je zavádzajúci. Svedok C. S. (druhý účastník dopravnej
nehody) sa totiž pre súdom nevyjadril v zmysle, že T. V. osobu, ktorá mala údajne viesť motorové
vozidlo neidentifikoval. Uvedený svedok totiž uviedol, že T. V. sa bezprostredne po nehode vyjadril v tom
zmysle, že „on nevie, ako sa osoba, ktorá viedla motorové vozidlo volá". Pokiaľ sa teda T. V.a vyjadril,

že nevie ako, sa osoba, ktorá mala viesť motorové vozidlo volá, niet logického dôvodu si myslieť, že
T. V. túto osobu poznal. V tejto súvislosti vyznievalo „prinajmenšom rozpačito tvrdenie žalobkyne, ktorá
konštatuje, že sa jej manžel T. V. na meno tejto osoby dodatočne rozpamätal.“ O (ne)vierohodnosti
tejto časti argumentácie žalobkyne napokon svedčila aj výrazná disproporcia v skutkových tvrdeniachT. V., „ktorý na jednej strane (zápisnica o pojednávaní i(o dňa 30.06.2014, str. 3) uvádza, že pána J.
pozná, súčasne žalobkyňa (jeho manželka) potvrdzuje, že sa stretávali, boli vrstovníci, no na druhej
strane vo vzťahu k tejto osobe tvrdí, že nevie, ako sa volá. Tieto skutočnosti teda nutne vedú k záveru,

že pokiaľ žalobkyňa popisuje okolnosti predmetnej dopravnej nehody, nehovorí pravdu.“ Pokiaľ sa,
ako žalobkyňa správne konštatuje, účastníci dopravnej nehody vyjadrili, že kontrolovali okolie miesta
dopravnej nehody, v podstate sa niet čomu diviť, prihliadnuc na fakt, že sa mal manžel žalobkyne pred
svedkami - účastníkmi dopravnej nehody vyjadriť, že vodičom havarovaného motorového vozidla bola
iná osoba (ktorej meno T. V. podľa jeho vlastného tvrdenia nepozná). Za týchto okolností je potom

pochopiteľné,žesvedkoviaokoliedopravnejnehodyskontrolujú,vsnahezistiť,čisanamiestedopravnej
nehody, resp. v jeho okolí táto (iná) osoba nenachádza, či nie je zranená, nepotrebuje pomoc a pod. No
fakt, že títo svedkovia okolie miesta dopravnej nehody kontrolovali, neznamená, že ho kontrolovali preto,
že sa iná osoba na mieste dopravnej nehody skutočne nachádzala. Fakt, že svedkovia okolie miesta
dopravnej nehody kontrolovali, znamenal len toľko, že tým reagovali na informáciu (dodatočne zistené,
že nepravdivú) T. V., ktorý mal svedkom (zavádzajúco) uviesť, že vozidlo viedla iná, jemu neznáma

osoba. V predmetnom odvolaní žalobkyňa brojila proti výroku náhradového výroku prvostupňového
rozsudku, tvrdiac, že žalovanému nemali byť trovy konania priznané v plnej výške a poukázala na
skutočnosť, že žalovaný najprv odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na článok V bod 3 VPP
HAV 08, t.j. z dôvodu, že vodič havarovaného vozidla nemal vodičské oprávnenie. Pričom uplatnenie
tohto dôvodu odmietnutia poistného plnenia zo strany žalovaného, bolo podľa žalobkyne dôvodom

vzniku predmetného sporu, s tým, že počas začatého sporu mal žalovaný podľa žalobkyne meniť
dôvod nepriznania poistného plnenia. Bolo pravdou, že prvotným dôvodom pre neposkytnutie poistného
plnenia zo strany žalovaného bol dôvod stanovený v článku V bod 3 VPP HAV 08, t.j. že vodič poisteného
vozidla nemal v čase škodovej udalosti predpísané príslušné vodičské oprávnenie. Pri odmietnutí
poistného plnenia vychádzal žalovaný z dostupných informácií, a to z oznámenia žalobkyne o škodovej

udalosti, zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa 10.12.2010 a zo záznamu o uložení veci zo dňa
09.10.2011. „Výsledkom šetrenia predmetnej dopravnej nehody OR PZ Dolný Kubín, bolo zistenie, že sú
dôvodné pochybnosti o tom, kto v čase dopravnej nehody riadil motorové vozidlo a osoba vodiča nebola
určená. Vzhľadom na uvedené naša spoločnosť predpokladala, že predmetné motorové vozidlo viedla
osoba bez vodičského oprávnenia.“ Podstata problému netkvela podľa žalovaného v otázke, z akého

dôvodu odmietol poskytnúť poistné plnenie, ale v otázke, z akého dôvodu žalobkyňa podávala žalobu
na okresný súd, ak vedela (musela vedieť), že boli splnené podmienky (ktorých výpočet žalobkyňa ako
účastníčka Zmluvy o havarijnom poistení (ktorej súčasťou sú VPP HAV 08 - článok XI.) pre zníženie
poistného plnenia (ktorého rozsah zákon neobmedzuje), konkrétne podmienka, že sa vodič motorového
vozidla (jej manžel T. V.) odmietol podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie,

či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou. Pokiaľ teda žalobkyňa za tejto situácie
podala žalobu domáhajúc sa vyplatenia poistného plnenia a neuspela, tak preto, že okresný súd v rámci
dokazovania zistil, že podmienky pre zníženie poistného plnenia splnené boli a súčasne okresný súd
„v rámci dokazovania vyvráti pravdivosť tvrdení žalobkyne, ktorými žalobný návrh odôvodňovala, musí
žalobkyňa počítať s tým, že bude ako neúspešný účastník konania povinná znášať jeho trovy.“ Žalovaný

napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo, zo dňa 08.08.2014, sp.zn. 1Cb/29/2013 považoval
za vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd v zmysle § 219 OSP potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), postupom v medziach podľa § 212 ods. 1,
3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu,

ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie
bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobkyňa vymedzila v písomnom odvolaní zo
dňa 17.09.2014 (č.l. 155 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci, podľa
výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP) odvolací súd
dospel k záveru o opodstatnenosti podaného odvolania žalobkyne.

Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s odvolaním žalobkyne a s odvolacím dôvodom v
rovine tvrdenej nesprávnosti skutkového záveru, že T. V. bol vodičom poisteného motorového vozidlav čase vzniku škodovej udalosti, pričom v odvolaní žalobkyňa výslovne namietala záver okresného
súdu „dokazovaním bolo zistené, že iná osoba, ako T. V. v motorovom vozidle, ktorého náhradu
škody uplatňovala navrhovateľka, sa nenachádzal“ (č.l. 155 spisu), krajský súd považuje práve v

rovine tejto argumentácie za podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného
súdu, v ktorom podľa záverov krajského súdu sa okresný súd dostatočným spôsobom vysporiadal s
uvedenou argumentáciou žalobkyne už v priebehu prvostupňového konania. Ani vzhľadom na rozsiahlu
argumentáciu žalobkyne v tejto rovine v odvolaní, podľa krajského súdu nebol dôvod v tomto štádiu
konania a za skutkového stavu, tak ako ho ustálil okresný súd, na odklon od záverov okresného súdu v

skutkovej rovine. V tomto smere krajský súd poukazuje na obsah spisového materiálu okresného súdu,
z ktorého v rámci uplatneného nároku žalobkyňou, podľa odvolacieho súdu nie je možné, v tomto štádiu
konania, konštatovať totožnosť argumentácie žalobkyne v odvolaní a s argumentáciou pred súdom
prvého stupňa.

V súvislosti s dôvodmi žalobkyne v odvolaní je potrebné podľa krajského súdu upriamiť pozornosť na jej

argumentáciu „Je možné urobiť vysoko pravdepodobný záver o existencii tmy a nízkej viditeľnosti. Určitý
čas potrebný na zastavenie, vystúpenie a prebehnutie k vozidlu počas hustého sneženia môže v zimný
večer počas hustého sneženia predstavovať relevantný čas, ktorý môže poskytnúť dostatok času osobe
vodiča na to aby vystúpila z vozidla a ušla. Záver svedka o skutočnosti, že sa zabáral do snehu asi 4 cm
a určite by videl stopy, ktoré by zanechala odchádzajúca osoba (pokiaľ ho súd zobral za smerodajný) je

nesprávny, nakoľko je potrebné si uvedomiť, že sa jednalo o nehodu na hlavnej ceste medzi okresnými
mestami Dolný Kubín a Námestovo v bežnom večernom čase, kedy minimálne v dráhe vozidla bolo
možné vozidlo opustiť bez problémov obidvoma smermi, tak aby sa nezachovali akékoľvek stopy a
to jednak smerom na blízku čerpaciu stanicu, alebo do blízke dediny Vasiľovo (obidve vzdialenosti
cca 1 km). Predmetnú svedeckú výpoveď preto nemožno považovať za smerodajnú a založiť na nej

následné rozhodnutie v situácii, kedy sa súd nevysporiadal s ostatnými skutkovými zisteniami, ktoré
svedčia o opaku: svedok S. uviedol, že mu T. V. uviedol po nehode, že vozidlo viedol kamarát, ktorého
neidentifikoval, svedok I. uviedol, že v momente keď dobehol k autu sa z auta „snažila" vystúpiť osoba
T. V. ktorá sa javila, že má vypité, zo zadných dverí, pričom kontrolovali aj okolie. Z daných zistení
následne vyvstáva otázka, prečo kontroloval svedok okolie?“ „Pokiaľ svedok vypovedal, že od auta

nenašli žiadne stopy smerujúce od neho, toto vyjadrenie je potrebné vyhodnotiť v kontexte tak, že
hľadali stopy „do poľa" kde bola snehová pokrývka, avšak objektívne nemohli hľadať stopy na vozovke,
ktorá bola zrejme primerane prejazdná vzhľadom na husté sneženie a bežnú premávku a zrejme tam
nemohli byť 4 cm snehu“. V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne krajský súd poukazuje na to, že
uvedenou argumentáciou sa nemohol v celom citovanom rozsahu zaoberať, vzhľadom na skutočnosť,

že nebola použitá žalobkyňou v prvostupňovom konaní. Krajský súd akcentuje, že zo strany súdu
prvého stupňa došlo k poučeniu žalobkyne podľa § 120 ods. 4 OSP, tak ako to vyplývalo z obsahu
zápisnice, spísanej pred okresným súdom dňa 09.12.2013 (č.l. 78 spisu). Je potrebné zdôrazniť, že
ide o nové tvrdenia, uplatnené až v odvolacom konaní, preto z týchto odvolacích dôvodov nemohol byť
posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže v zmysle § 120 ods. 4 OSP v spojení s §

205a ods. 1 OSP práve tieto odvolacie dôvody sa nemohli stať relevantnými odvolacími dôvodmi, z titulu
princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady pri tvrdení skutočností a označovaných dôkazov do
momentu vyhlásenia uznesenia súdom prvého stupňa, ktorým sa dokazovanie končí. Krajský súd potom
poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 174/2005, podľa ktorého
„...ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 OSP, postupom odvolacieho súdu, keď

neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP“.

Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že okresný súd nemal skúmať osobu T. V., ale „podstatou
sporu malo byť posúdenie vzťahu navrhovateľka - odporca“. Poistná zmluva nezakazuje, aby bolo

poistené vozidlo zverené do použitia blízkym osobám. V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne
použitou v odvolaní odvolací súd na tomto mieste opätovne konštatuje, že ide o novú argumentáciu
žalobkyne, ktorá bola použitá až v odvolacom konaní, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP, a to
bez preukázania niektorého z dôvodov podľa § 205a OSP, z ktorých dôvodov krajský súd nemohol
potom vyhodnotiť uvedenú argumentáciu ako relevantnú. Poukazuje sa pritom na obsah žaloby, ako i

na skutočnosti, uvádzané žalobkyňou a jej právnym zástupcom pred súdom prvého stupňa, vo väzbe
na odvolacie dôvody.Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku okresného súdu,
pretože „nijako nevysvetľuje, prečo sa súd rozhodol o „nepriznanie“ náhrady, a prečo neriešil výšku
zníženia poistného plnenia“. V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne sa oboznámil krajský

súd s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a musel konštatovať, že odôvodnenie
napadnutéhorozsudkuokresnéhosúduneobsahujeodôvodneniezáverov,vzmyslektorýchnezdôvodnil
výšku zníženia poistného plnenia, napriek tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku poukazuje
na „článok IX, bod 15 všeobecných poistných podmienok VPP HAV 08, poisťovateľ má právo znížiť
poistné plnenie ak došlo k vzniku poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod

vplyvnom alkoholu alebo iných návykových látok, alebo ak vodič nezotrval na mieste nehody, alebo
odmietol podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určení, či nie je ovplyvnený
alkoholom alebo inou návykovou látkou“. Je zrejmé, vzhľadom na citáciu uvedeného článku, ktorý je
označený okresným súdom ako článok IX. bodu 15. všeobecných poistných podmienok, že okresný
súd citoval článok XI. bod 15., v zmysle ktorého „poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie, ak
došlo k vzniku poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod vplyvom alkoholu

alebo iných návykových látok, alebo ak vodič nezotrval na mieste nehody, alebo odmietol podrobiť sa
dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou
návykovou látkou“ (č.l. 28 spisu). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplývala
tedaargumentáciaokresnéhosúdu,prečonárokžalobkynezamietol,akpostupovalvzmysleuvedeného
článku XI. bodu 15. všeobecných poistných podmienok VPP HAV 08, keď predmetný článok upravuje

právo znížiť poistné plnenie. V tomto smere krajský súd nemal priestor na iné konštatovanie, len na
také, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné ustáliť postup a dôvody okresného súdu,
ako sa s uvedeným článkom vysporiadal vo väzbe na svoje rozhodnutie a argumentáciu žalobkyne,
obranu žalovaného. Preto krajský súd nemal v tejto rovine a v rozsahu odvolacej námietky žalobkyne
priestor na konštatovanie iného záveru, len že závery okresného súdu sú neúplné a predčasné.

Pokiaľ i rozhodné skutočnosti okresný súd posudzoval, tak tieto myšlienkové pochody okresného
súdu nebolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu z dôvodu absencie ich uvedenia v písomnom
odôvodnení napadnutého rozsudku. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a

jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Je nepochybné, že nedostatok odôvodnenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Je tiež na mieste podľa odvolacieho súdu uviesť, že za situácie, že okresný súd vyššie špecifikované

skutočnosti nevyhodnocoval, a to v rovine ním aplikovaného článku XI. bodu 15. všeobecných poistných
podmienok, obmedzil sa len na citáciu uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok VPP
HAV 08 a napriek tomu žalobu zamietol, tak nebol vytvorený krajskému súdu tak ako už uviedol vyššie,
priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu
nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere

vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá
významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu
prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským súdom by
došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody
žalobkyne, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie žalobou uplatneného nároku žalobkyňou,
uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo
dopad na jeho neúplné, predčasné, skutkové ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanomzistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov odvolací súd konštatoval nesúlad danej časti
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu s § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod zrušenia
rozsudku súdu prvého stupňa cez úpravu v § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. odňatia možnosti žalobkyne

konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i § 221 ods. 1 písm. h)
OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalobkyne v rovine

vyhodnotenia nároku žalobkyne na základe žalobkyňou tvrdených skutočností (uvádzaných nielen v
žalobe, ale v celom konaní) tiež s argumentáciou žalovaného v celom konaní, s dôrazom na skutočnosti
uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Z doplneného dokazovania vyvodené zistenia opätovne skutkovo a
právne vyhodnotí vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku. Vec opätovne prejedná, rozhodne o
prípadných procesných návrhoch účastníkov, na vykonanie dokazovania za dodržania § 118 ods. 2 OSP
a opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí

podľa§157ods.2OSP.Pokiaľvrámcinovéhokonanianedôjdekukvalitatívneodlišnej,zásadnejzmene
skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej žalobe spočíva na žalobcovi, k
obrane proti žalobnému návrhu na žalovanom.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.