Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3513010373.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského PhD., v trestnej veci proti obžalovanému B.. W. T., nar.
XX.XX.XXXX v E. E., bytom R. č. XXXX/XX, L. - U. C., t.č. bytom D. č. XX, XXX XX G., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.11.2014, sp. zn. 2T/150/2013, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného B.. W. T.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.11.2014, sp. zn.

2T/150/2013, bol obžalovaný B.. W. T. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 12.04.2011 v čase asi o 10.35 hod. na prízemí bytového domu č. 7 na Ul. T. v U. G. nad H. slovne
a fyzicky napadol C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. G. nad H., T. č. XXXX/X, a to tak, že ho
chytil za ľavú ruku a vykrútil mu ukazovák, ktorý mu vyvrátil do opačnej strany, následne ho vrazil do
kovovej elektrickej skrine, ktorá sa nachádza pri dverách náprotivného bytu na prízemí bytového domu

so slovami „nechcem vás viac vidieť“, na to z miesta odišiel, čím poškodenému C. L. spôsobil zranenie
ľavej ruky, a to zlomeninu ukazováka ľavej ruky a narazenú pravú ruku, vyžadujúce si lekárske ošetrenie
v dĺžke doby liečenia 3 až 5 týždňov, s obmedzením na bežnom spôsobe života od 12.04.2011 do
16.05.2011, t.j. 35 dní, podľa odborného vyjadrenia MUDr. Jaroslava Ridoška.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona na peňažný trest vo výmere 500,- €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súdom ustanovený obžalovanému náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 100 dní.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol prostredníctvom
obhajkyne odvolaním obžalovaný proti výroku o vine a treste. V dôvodoch odvolania poukázal na to,

že jednou zo základných zásad trestného konania je zásada bezprostrednosti, podľa ktorej možno
prihliadnuťlennadôkazy,ktorébolipredsúdomvykonané.Účelomtejtozásadyjepresunúťdokazovanie
z prípravného konania do konania pred súdom. Ak niektorý z dôkazov nie je vykonaný v konaní pred
súdom, nemožno na ňom založiť rozhodnutie o vine a treste. Žiaden z dôkazov, ktoré boli vykonané
pred súdom, nepreukazuje, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Jediným usvedčujúcim
dôkazom by mohla byť výpoveď poškodeného. Tá však bola realizovaná pred vznesením obvinenia a

preto ako dôkaz nemôže byť použitá. Obžalovaný v zápisnici o svojom výsluchu vyhlásil, že spáchal
žalovaný skutok, avšak toto vyhlásenie urobil v súlade s § 216 ods.1 písm. a) Trestného poriadkuvýlučne za účelom dosiahnutia podmienečného zastavenia trestného stíhania. Takéto priznanie teda nie
je relevantné a nemožno ho voči obžalovanému použiť ako dôkaz. Neskôr dôvody odvolania doplnil v
tom smere, že súd prvého stupňa pochybil, keď na zápisnicu o výsluchu obžalovaného z 20.11.2011 (v

procesnej pozícii obvineného) hľadel ako na dôkaz a túto na hlavnom pojednávaní prečítal. Zopakoval,
žejehopriznaniesavuvedenejzápisnicibolourobenévýlučnelenzdôvodudosiahnutiapodmienečného
zastavenia trestného stíhania. Preto obžalovaný navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že je toho názoru,
že rozsudok okresného súdu je zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného sa v plnej miere pridržala písomných dôvodov podaného odvolania a navrhla,
aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby

oslobodí.

Obžalovaný uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na skutočnostiach, ktoré boli uvedené v odvolaní a
pripojil sa k návrhu obhajkyne.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného

konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por.,
práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i
rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa
dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok

spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové
závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Obžalovaný
je usvedčovaný jednak svojím priznaním sa vo výpovedi v rámci prípravného konania a tiež závermi
odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Jaroslava Ridošku.

Obžalovaný sa v zápisnici o svojom výsluchu v procesnej pozícii obvineného dňa 20.10.2011 v plnej
miere ku spáchaniu trestného činu (ktorý bol neskôr žalovaný) priznal. Zápisnica je procesne bezchybná,
pri jej vyhotovovaní boli dodržané všetky ustanovenia Trestného poriadku. Súd prvého stupňa
nepochybil, ak na hlavnom pojednávaní z dôvodu rozporov prečítal uvedenú výpoveď obžalovaného z

prípravného konania a „skonfrontoval“ ju s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní.

Názor obžalovaného i obhajoby, že takúto výpoveď nemožno použiť, pretože sa vlastne jedná o
vyhlásenie viny obžalovaného (vtedy obvineného) podľa § 216 písm. a) Trestného poriadku len pre účely
odklonu v trestnom konaní, nie je správny.

Podľa § 2 ods.10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 119 ods.2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné
vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci

a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických
prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Podľa § 216 ods.1 Trestného poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po
vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť

trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a

c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno
takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Z uvedeného je zrejmé, že Trestný poriadok pozná (okrem iného) dva rôzne inštitúty, na ktorých
možno založiť meritórne rozhodnutie. Jednak je to výsluch obvineného, ako tzv. všeobecný dôkazný

prostriedok a jednak v prípade odklonu formou podmienečného zastavenia trestného stíhania je to
vyhlásenie obvineného, ako špecifický inštitút. Oba inštitúty sú rozdielne, pričom vyhlásenie obvineného
(teda špecifické „priznanie sa“) možno použiť výlučne pre potreby podmienečného zastavenia trestného
stíhania.

Zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 20.10.2011, nachádzajúcu sa na č.l. 17-21 vyšetrovacieho
spisu, je potrebné chápať ako všeobecný dôkazný prostriedok v zmysle § 119 ods.2 Trestného poriadku.
Z uvedenej zápisnice nevyplýva, že sa jedná o špecifický procesný úkon, ktorý by mohol byť chápaný
výlučne len ako vyhlásenie obvineného podľa § 216 ods.1 Trestného poriadku. V zápisnici o výsluchu
nie je napokon žiadna zmienka o tom, že by bol vykonávaný výlučne pre potreby tzv. odklonu v zmysle

§ 216 Trestného poriadku. Vyjadrenie obžalovaného (priznanie sa) je preto plne použiteľné pre všetky
štádiá trestného konania a to bez ohľadu na to, ako obžalovaný pri výsluchu subjektívne svoje vyjadrenia
chápal. V tomto smere bol napokon pred výsluchom riadne procesne poučený.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že vo vyšetrovacom spise sa na č.l. 14-15 a 22-23 nachádza

vyhlásenie obžalovaného (vtedy obvineného) podľa § 216 Trestného poriadku. Práve a len toto
vyhlásenie je špecifický úkon obžalovaného, ktorého použitie je ohraničené len pre potreby konania o
odklone.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na návrh prokurátora zápisnicu o výsluchu

obžalovaného z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítal.

Je pravdou, že výsluch poškodeného z prípravného konania nemohol byť použitý v konaní pred súdom
ako dôkaz. Tu sa krajský súd stotožňuje s názorom okresného súdu. Nie je však vôbec pravdou,
že okrem prvotného priznania sa obžalovaného, neboli produkované žiadne dôkazy svedčiace o vine

obžalovaného. Tu je možné poukázať na odborné vyjadrenie MUDr. Jaroslava Ridoška, súdneho znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, na č.l. 45-51 a lekársku správu na č.l. 52. Vyplýva z nich, že
poškodený bol dňa 13.4.2011 ošetrený MUDr. Miroslavom Vaňom, pričom bola zistená zlomenina 2.
prsta ľavej ruky a viacnásobná subluxácia článkov prstov na ľavej ruke. Poškodený bol ošetrený hneď
na druhý deň po incidente s obžalovaným a uviedol, že bol napadnutý pri výkone funkcie domovníka.

Z odborného vyjadrenia tiež vyplýva, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako je uvedené v
napadnutom rozsudku.Krajský súd preto tiež konštatuje, že spáchanie trestnej činnosti je obžalovanému preukázané jednak
jeho vlastným priznaním sa a jednak nepriamymi dôkazmi a to vyššie uvedeným odborným vyjadrením a
lekárskousprávou.Neskoršietvrdenieobžalovaného,žejenevinnýkrajskýsúdvsúladesnázoromsúdu

prvého stupňa považuje za tendenčné a urobené výlučne v úmysle vyhnúť sa následkom trestnoprávnej
zodpovednosti, keď sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania
neosvedčil, v trestnom stíhaní bolo pokračované a bola na neho podaná obžaloba.

Vzhľadomnauvedenésúdprvéhostupňasprávne ustálilsubjektívnustránkukonaniaobžalovaného,tak

ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Tiež bola vyvrátená obrana obžalovaného,
tak ako ju uvádzal aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového
súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon
tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne naplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm.a) Trestného
zákona. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť

vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa
skutkového stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Možno preto skonštatovať, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní,

vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového
deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej
vete výroku o vine.

Napokon možno konštatovať, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti
azásadydôležitézhľadiskajehoukladania,najmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O
osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti bol síce súdne trestaný, avšak všetky odsúdenia sú

zahladené. Dosiaľ bol dvakrát priestupkovo postihnutý za priestupky v oblasti dopravy. Z miesta trvalého
bydliska nie je bližšie hodnotený.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného dospel odvolací súd k
záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom

bude splnený jeho účel.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného B. W. T. odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.