Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208766
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6709208766.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 5099/09 o

vymoženiepohľadávkyvovýške1.256,02Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. novembra 2014, č. k. 28Er/123/2009-58 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduZvolenzodňa28.novembra2014,č.k.28Er/123/2009-58 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za

neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že okresný súd na základe návrhu oprávneného
zo dňa 03.07.2009 a žiadosti súdneho exekútora udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. 02465/09, vydaný dňa 26.05.2009. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok

bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2008 uzavretej medzi oprávneným a povinným.
Súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 upravili
riešenie sporov.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je

spotrebiteľskou zmluvou, a preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť všeobecných obchodných podmienok
bola dohodnutá neplatne, nakoľko nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami
a je súčasťou univerzálnych všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú predtlačené a veriteľom

opakovane používané pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, povinný teda nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Súd dospel k záveru, že nie je dodržaná písomná forma uzavretia
rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá ako neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nebola individuálne dohodnutá a núti spotrebiteľa nedobrovoľne

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.Vzhľadom na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na neplatnom právnom úkone súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je vydaný v
rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi ním a
povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 2 písm.
a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky

síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. Klienti oprávneného
neuhrádzajú s poukazom na § 2 písm. d) cit. zák. celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
ale iba ich časť, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 sú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zmluva, ktorá bola medzi zmluvnými stranami
uzavretá nespĺňa ani náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľskom úvere v § 4 ods. 2, pretože
predmetom úverov, ktoré oprávnený poskytol klientom sú peňažné prostriedky, a nie tovar alebo služba.

K tvrdeniu o aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci
európskeho práva majú len nepriamu záväznosť, čo znamená, že pre jednotlivé členské štáty
spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej lehote neimplementoval
do svojho právneho systému. Poukázal na to, že Smernica Rady 93/13/EHS bola do právneho systému

Slovenskej republiky implementovaná v rámci tzv. „prístupového obdobia“, a preto ju slovenský súd
nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v
ktorom je táto Smernica obsiahnutá.

Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo
konanie pred všeobecným súdom. Mal za nepochybné, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, nakoľko umožňuje zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dohodnutá nevýhradná podmienka v spotrebiteľskej

zmluve nespôsobuje podľa oprávneného porušenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva záver zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie úplne, ale ho len obmedziť. Oprávnený tiež uviedol, že je nepochybné, že
tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to tak v zmysle vnútroštátneho práva,
ako aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania,
ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc
uskutočnenýchbezpríslušnéhoprávnehopodkladu.Vdanomprípadevšakrozhodcovskékonaniepodľa
rozhodcovskej doložky prebieha v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

K tvrdeniam o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa uviedol, že konanie
prebiehalo v písomnej forme, pričom obidve sporové strany mali rovnaké podmienky v konaní pred
rozhodcovským súdom.

Na záver uviedol, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola dňa

09.02.2011 uhradená.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu

oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním

napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.07.2009 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následnesúdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd
vydal dňa 12.08.2009 poverenie č. 5611 030249*, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. §
45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 02465/09
zo dňa 26.05.2009 na vymoženie sumy 1.256,02 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 11.08.2008.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere

zo dňa 11.08.2008 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ

teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľaods.2cit.ustanovenia,rozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samejv rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dlžník v zmluve o úvere vyhlásil, že sa oboznámil s jej
obsahom, ako aj s obsahom plných mocí v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutiaúveru,ktorésúnajejzadnejstrane,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.
Súčasnepotvrdilprevzatiezmluvyvrátanevšeobecnýchpodmienok(nazadnejstranezmluvy)avyhlásil,
že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že ním uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.

Zobsahutohtovyhláseniavyplýva,žeVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúverusúsúčasťoupredmetnej
zmluvy, keďže sa nachádzajú na zadnej strane samotnej zmluvy a dlžník svojím podpisom vyhlásil, že
súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo medzi

oprávneným a povinným k dojednaniu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru písomnou formou v súlade s § 4 ZoRK. Záver okresného súdu, ktorý
pri vyhodnotení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vychádzal z právneho názoru, že
rozhodcovská doložka nebola dojednaná v zmysle § 4 ZoKR, že dojednanie takejto doložky je preto
neplatné, je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 11.08.2008 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľaodseku4citovanéhoustanoveniaspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 11.08.2008
uzavretú medzi ním a povinným považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza, že okresný
súd právny vzťah posúdil len všeobecne ako spotrebiteľský podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o

úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní
zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a

dodávateľom (oprávneným). Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku
17Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktorésúsúčasťouzmluvyoúverejepotrebnépovažovať
za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ

nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať
alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj súd prvého
stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná.
Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka

ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a
správne je aj rozhodnutie o zastavení exekúcie pre neprípustnosť jej vedenia. Exekučný titul bol vydaný

nepríslušným orgánom, preto ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť, resp. nesprávnosť aplikácie Smernice Rady ES
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je z hľadiska
správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný, nakoľko exekučný

súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal Smernicu.

Námietku oprávneného o tom, že došlo k uhradeniu vymáhanej pohľadávky nepovažoval odvolací súd
za relevantnú, nakoľko uvedené tvrdenie nebolo preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zastavení
exekúcie vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.