Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010579
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010579.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Dušana Krč - Šeberu a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému E.
T., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom H. č. XXX, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. mája
2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp. zn.
2Nt/31/2014 zo dňa 07.01.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného E. T.

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza napadnutým uznesením sp. zn. 2Nt/31/2014 zo dňa 07.01.2015 podľa § 92 ods.1
písm. b), ods.4 Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného E. T. o zahladenie odsúdenia vo veci Okresného
súdu Prievidza sp. zn.: 2T/40/2006.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal sťažnosť
odsúdený. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že žiadosť o zahladenie odsúdenia podal z dôvodu podania

žiadosti o vydanie živnostenského oprávnenia. Lehota rozhodná pre posúdenie dôvodnosti zahladenia
odsúdenia mu plynula v období od 17.08.2007 do 17.08.2012. Je pravdou, že v tomto období sa dopustil
viacerých priestupkov, avšak tie sa týkali len oblasti cestnej premávky. Netýkali sa oblasti obchodu a
služieb, v ktorej chce podnikať. Rozhodnutie o zahladení odsúdenia je predpokladom budúceho výkonu
živnostenskej činnosti z jeho strany.

Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutínazákladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený E. T. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.:
2T/40/2006 zo dňa 18.04.2007 uznaný za vinného zo spáchania trestných činov násilia proti skupine

obyvateľovaprotijednotlivcovipodľa§197aods.1,ods.2Tr.zákonač.140/1961Zb.,útokunaverejného
činiteľa podľa § 155 ods.1 písm. a) Tr. zákona č. 140/1961 Zb., útoku na verejného činiteľa podľa § 156
ods.1 písm. a) Tr. zákona č. 140/1961 Zb., krádeže podľa § 247 ods.2 písm. c) Tr. zákona č. 140/1961
Zb., prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zákona č. 300/2005
Z.z. Za to mu bol uložený jednak podľa § 235 ods.1, § 35 ods.2, ods.3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky a jednak podľa § 360

ods.2, § 42 ods.1, § 38 ods.4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveňboli zrušené výroky o trestoch, ktoré boli odsúdenému uložené rozsudkami Okresného súdu Prievidza
sp. zn.: 2T/319/2005 zo dňa 12.04.2006 a 3T/105/2006 zo dňa 14.12.2006.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.: 4Pp/51/2007 zo dňa 17.08.2007 bol odsúdený
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Prievidza sp. zn.:
2T/40/2006. Bola mu určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
v ten istý deň. Odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil dňa 08.07.2011.

Následne dňa 24.11.2014 požiadal odsúdený o zahladenie odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza
sp. zn.: 2T/40/2006.

Okresný súd Prievidza v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky
na zahladenie odsúdenia. Odsúdený vykonal trest odňatia slobody prevyšujúci 1 rok, z ktorého bol
podmienečne prepustený 17.08.2007. S poukazom na § 92 ods.4 Tr. zákona sa má za to, že trest bol

vykonaný 17.08.2007. Lehota na zahladenie odsúdenia plynula od 17.08.2007 do 17.08.2012. Počas
plynutia rozhodnej lehoty na zahladenie odsúdenia sa odsúdený v dňoch 27.03.2010, 11.10.2010,
24.03.2012, 24.05.2012, 28.06.2012 dopustil priestupkov na úseku dopravy a 11.07.2011 na hraničnom
priechode Jarovce priestupku podľa § 38 ods.1 písm. a) zákona č. 462/2007 Z.z. V rozhodnej dobe preto
odsúdený podľa súdu prvého stupňa neviedol riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 92 ods.1 Tr. zákona súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo

odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej
a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

Podľa § 92 ods.2 Tr. zákona ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l), k zahladeniu
dochádza ich vykonaním.

Podľa § 92 ods.3 Tr. zákona ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní
jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť

odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1.

Podľa § 92 ods.4 Tr. zákona doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného
a podmienečne prepusteného s dohľadom má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený
bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou skutočného výkonu trestu. Ak bol trest zmiernený

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

Podľa § 92 ods.5 Tr. zákona odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na
základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti alebo amnestie.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že je potrebné, aby v zákonom stanovenej dobe určenej pre
zahladenie odsúdenia viedol odsúdený nepretržite riadny život. Pod pojmom vedenie riadneho života
možno rozumieť rešpektovanie právneho poriadku, základných noriem občianskej spoločnosti, plnenie
si svojich povinností a iných záväzkov voči spoločnosti a štátu. Spáchanie priestupku počas rozhodnej
doby môže byť dôvodom na vyslovenie záveru o nevedení riadneho života a to najmä v prípade, ak

priestupok svojou povahou súvisí s trestným činom, pre ktorý bol páchateľ odsúdený.

V danom prípade vykonával odsúdený reálne trest odňatia slobody po dobu prevyšujúcu jeden rok, od
21.07.2006 do 17.08.2007. Podľa § 92 ods.1 písm. b) Tr. zákona sa vyžaduje, aby odsúdený viedol po
výkone alebo odpustení trestu riadny život po dobu 5 rokov od momentu podmienečného prepustenia,

teda od 17.08.2007 do 17.08.2012.

V uvedenej rozhodnej dobe sa však odsúdený dopustil viacerých priestupkov a to v dňoch 27.03.2010,
11.10.2010, 24.03.2012, 24.05.2012, 28.06.2012 - priestupkov na úseku dopravy a 11.07.2011 nahraničnom priechode Jarovce priestupku podľa § 38 ods.1 písm. a) zákona č. 462/2007 Z.z. V danom
prípade bol odsúdený rozsudkom sp. zn.: 2T/40/2006 (o zahladenie ktorého odsúdenia žiadal) uznaný
za vinného okrem iného i za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, keď viedol v čase zákazu

činnosti vozidlo pod vplyvom alkoholu. Následne sa v dobe rozhodnej dopustil opakovane viacerých
priestupkov a to i na úseku dopravy, za ktoré bol následne postihnutý. Možno skonštatovať, že dané
priestupky druhovo súvisia s trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený a preto bolo potrebné splnenie
podmienky vedenia riadneho života druhovo posudzovať vo vzájomnej súvislosti s ostatnou trestnou
činnosťou. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno konštatovať, že odsúdený viedol v rozhodnej dobe

riadny život.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia zamietol, pre
nesplnenie podmienky vedenia riadneho života v rozhodnej dobe. Svoje rozhodnutie pritom náležite a
fundovane zdôvodnil.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, podmienky na rozhodnutie o zahladení
odsúdenia neboli splnené. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného
nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.