Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/23/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215007
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713215007.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletú Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov J.. H. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, B. - T., zast. Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Dukelských Hrdinov
34, Zvolen, a V.. V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, D. - V., o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene č. k. 12P/21/2013 - 208 zo dňa 10. februára 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletú Z. B., nar. XX. XX. XXXX
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh matky, doručený súdu dňa 02. 09. 2013,
maloletú Z. B. nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude v celom
rozsahu maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu
vo výške 120,- eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti
rozhodnutia. Styk otca s maloletou súd neupravil, rodičia upraviť styk nežiadali. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že maloletá je narodená mimo manželstva rodičov.
Rodičia spolu nežijú. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Matka je na
rodičovskej dovolenke. Z vyjadrenia matky súd zistil, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku
a rodinného prídavku na dieťa, i to, že otec na maloletú prispieval sumou 120,00 eur mesačne, preto
súd nepovažoval za dôvodné výživné priznať spätne od mája 2013. Povinnosť platiť výživné súd určil
od právoplatnosti rozhodnutia vo výške 120,00 eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za primeranú
odôvodneným potrebám maloletej Z. a možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné. Z vyjadrenia
otca súd zistil, že jeho príjem pozostáva z výsluhového dôchodku 800,00 eur a príjmu zo zamestnania
u súdneho exekútora vo výške 192,00 eur do februára 2015. Mesačné výdavky otca sú 800,00 eur a
zahŕňajú aj výživné na ďalšie dve maloleté deti otca (z iných partnerských vzťahov) vo výške 100,00
a 130,00 eur.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej proti výroku o výživnom na
maloletú. Navrhla v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietala, že súd nedostatočne zistil skutkový stav. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 120,00
eur mesačne iba odvtedy, ako mu táto povinnosť bola uložená predbežným opatrením súdu, vydaným na
základe návrhu matky zo dňa 15. 05. 2014. Po prvom pojednávaní v tejto veci totiž otec ním dobrovoľne
platené výživné vo výške 100,00 eur znížil na 20,00 eur mesačne, ktoré uhrádzal až do doby vydania
predbežného opatrenia. Dcére prestal platiť aj životnú poistku. Súd sa s návrhom matky, aby otec
výživné platil počnúc od mája 2013 v rozsudku náležite nevysporiadal, pretože do vydania predbežnéhoopatrenia túto sumu mesačne nikdy neuhradil. Súd mal jednoznačne rozhodnúť aj o zameškanom
výživnom.
Výšku výživného 120,00 eur mesačne matka nepovažuje ani za dostačujúcu na pokrytie všetkých
základných potrieb dieťaťa (lieky, strava, ošatenie, obuv, hygiena, platby do predškolského zariadenia
a pod.). Otec uvádza, že pracuje na čiastočný úväzok, to mu umožňuje, aby popri tomto zamestnaní
vykonával aj inú platenú prácu a príjem si zvýšil. Otec uviedol nepravdivú informáciu, že končí pracovať
u exekútora od februára 2015, pracuje tam naďalej. Súd mal tiež prihliadnuť na to, že otec od septembra
2013 dobrovoľne odišiel do výsluhového dôchodku od polície, kde mal mesačný príjem cca 1.300,00
eur a bolo mu vyplatené odstupné cca 15.000,00 eur. Súd nedostatočne skúmal majetkové pomery otca
(vlastníctvo motorového vozidla a pod.). Príjem matky 203,20 eur (rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa) je v porovnaní s príjmom otca cca 1.000,00 eur v značnom nepomere.
Otec maloletej navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že jeho výsluhový
dôchodok je 741,32 eur a mzda na exekútorskom úrade, kde z dôvodu dlhodobej pracovnej
neschopnosti kolegyne mu bol pracovný pomer predĺžený do 31. 03. 2015, sa pohybovala od
175,89 eur do 198,68 eur. Od mája 2013 prispieval na maloletú Z. sumou 100,00 eur. V mesiacoch apríl
2014 a máj 2014 síce prispel len sumou 30,00 eur mesačne, avšak v júni 2014 doplatil zvyšok vo výške
140,00euraznovuprispievalsumou100,00eur,prikladáotomfotokópiuvýpisuzbežnéhoúčtuvbanke.
Od júna 2014 doposiaľ, na základe právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia, prispieva
sumou 120,00 eur mesačne. Prispieva aj nad rámec tohto výživného (veci, strava, úhrady v reštaurácii,
cukrármi a pod.). Nesúhlasí s tvrdením matky maloletej, že existuje zameškané výživné, skôr naopak.
Podotýka,žemáďalšiedvevyživovaciepovinnostinastaršiedeti,ktorýchpotrebyanevyhnutnévýdavky
vzhľadom na vek detí a štúdium, prekračujú sumy výšky výživného určenej na tieto deti. Situáciu rieši po
vzájomnej dohode s ich matkami. Doklady o jeho výdavkoch sú súčasťou spisového materiálu. Platenie
životnej poistky na maloletú pozastavil z dôvodu, že matka maloletej mu neumožňovala styk s dcérou
a z dôvodu, že poistka bola uzatvorená na meno matky, ktorá je oprávnená s ňou disponovať. Lepšie
platené miesto a zamestnanie sa mu nájsť nedarí, vzhľadom na situáciu na pracovnom trhu. Matka
maloletej tiež má možnosť nastúpiť späť do zamestnania, pretože dcéra od februára 2015 navštevuje
detské jasle. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, nebráni sa tomu, aby boli zistené. Motorové vozidlo
nevlastní. Navrhuje však zistiť aj pomery matky maloletej.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s názorom matky, že súd nedoriešil
otázku zameškaného výživného, nakoľko otec v spoločnej domácnosti s matkou nežije od mája 2013
a výživné začal plniť až na základe predbežného opatrenia zo dňa 11. 06. 2014. Inak ponecháva
rozhodnutie na uvážení odvolacieho súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Platná právna úprava výživného zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, na ktorú odkázal v
odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd, predpokladá úpravu výživného pre deti vo výške primeranej
pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo
odôvodneným potrebám detí a príjmom a majetkovým pomerom rodičov. U povinnej osoby sú
rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.Súd pri určení výživného je povinný dôsledne dbať na náležité zistenie pomerov všetkých účastníkov, t. j.
každého rodiča (otca i matky) i maloletého dieťaťa a tieto pomery vyhodnotiť komplexne, čiže zohľadniť
všetky zistené okolnosti, ktoré by mohli byť významné pre správne rozhodnutie vo veci. To nebráni tomu,
aby súd v rozhodnutí osobitne poukázal na také skutočnosti, ktoré okrem ostatných, najvýraznejšie
prispeli k určitému konečnému verdiktu súdu. Skutočnosti rozhodné a významné pre rozhodnutie vo
veci musia byť obsahom odôvodnenia rozsudku, a súd musí k nim zaujať konkrétne stanovisko.
Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomrozhodnutiaokresnéhosúduovýživnom(jehoodôvodnenia)
dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu - rozsudok nie je riadne odôvodnený, tak, ako ukladá
ust. § 157 O. s. p., a v dôsledku toho nie je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa.
Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu.Dodržiavaniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiemázaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosť
rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností
súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia
má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd
vykladá v spojitosti s danou vecou a nie je postačujúce, ako to urobil okresný súd v tomto prípade, keď
súd právne normy bez ďalšieho iba cituje.
Treba mať na zreteli, že každé rozhodnutie súdu o výživnom pre maloletú (teda skutkový stav pomerov
účastníkov - rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) predstavuje zároveň základ pre prípadné
nasledujúce rozhodovanie súdu o výživnom, pretože slúži ako podklad pre porovnanie zmeny pomerov
účastníkov v rozhodnom čase voči pomerom, ktoré existovali a boli preukázané v čase posledného
(predchádzajúceho) rozhodovania súdu o výživnom. Na tomto je založené rozhodovanie súdu o výške
výživného rodiča na dieťa v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 163 ods. 1, 2 O. s. p.. (Podľa §
163 ods. 1, 2 O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v
splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. )
V danom prípade v rozhodnutí súd neuviedol ním zistený skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal. Na okolnosť, že v rozhodnutí chýba opísanie zisteného skutkového stavu (základných
skutočností majúcich rozhodný vplyv na výsledok rozhodnutia), nemožno neprihliadať. Za postačujúce
nemožno považovať, ak súd v rozhodnutí iba odkázal na „čísla listov spisu“ z ktorých obsahu by mali
byť „isté“ rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa pomerov účastníkov konania zrejmé. V rozhodnutí treba
presne uviesť, ktoré skutočnosti súd vzal za základ svojho rozhodnutia, ako ich posudzoval a vyhodnotil,
ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie. Podrobný popis všeobecných zásad, vyplývajúcich
zo zákona o rodine, ktorými je potrebné riadiť sa pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté dieťa, ktorý
je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nemôže a v žiadnom prípade nenahradzuje nutnú
požiadavku uviesť v rozhodnutí „konkrétne skutkové fakty“, skutkové zistenia, týkajúce sa predmetu
daného konania a uviesť „konkrétne dôkazy“.
Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie. Ak rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, tým sa v konečnom dôsledku okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odňala účastníkovi konania
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Podľa názoru odvolacieho
súdu je takouto vadou postihnuté i konanie prvostupňového súdu v danej veci, preto odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.).
Skutočnosti rozhodné a významné pre správne rozhodnutie vo veci prvostupňovým súdom nie sú
obsahom odôvodnenia rozsudku, a nie sú ani obsahom súdneho spisu. Súd v podstate v rozhodnutí
konštatuje iba výšku mesačných príjmov rodičov, že príjmy zistil z výpovedí rodičov. Bolo potrebné
zisťovať nielen zárobkové, ale aj osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a taktiež potreby dieťaťa.
Posúdenie schopností a možností rodičov ovplyvní aj existencia ich majetku. Totiž výnimočne, v prípade
nedostatkuinýchprostriedkov,bybolomožnéprihliadnuťinamajetok,ktorýslúžikuspokojovaniupotriebrodiča, ktorý by mohol byť použitý k plneniu vyživovacej povinnosti. A majetok rodiča zároveň vypovedá
aj o jeho životnej úrovni. Súd majetok rodičov v tomto prípade vôbec nezisťoval. V rozhodnutí nie je ani
zmienka o odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa, jeho zdravotnom stave a pod..
Rovnako súd bližšie a konkrétne nezdôvodnil, prečo počiatok výživného určil od právoplatnosti
rozhodnutia, čím a ako mal preukázané skutkové závery, ktoré súd k takémuto rozhodnutiu viedli.
Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľke v tom, že rozhodnutie súdu v tomto nie je presvedčivé a treba
dodať, že takto stanovený počiatok platenia výživného nemožno považovať za prijateľný z hľadiska
určenia rozhodného okamihu počiatku platenia výživného v určitej výške (pretože konkrétny deň, ku
ktorému nastane právoplatnosť rozsudku nemožno vopred predvídať). Odôvodnenie rozhodnutia síce
obsahuje konštatovanie, že z výpovede matky súd zistil, že odporca jej prispieval mesačne sumou 120,-
eur, čo súd považoval za dôvod, pre ktorý nie je opodstatnené priznávať výživné spätne od mája 2013,
iné skutočnosti, z ktorých súd vyvodil jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie o počiatku
platenia výživného, súd neuviedol. Teda ani to, prečo výživné nepovažoval za potrebné priznať ani od
podania návrhu matky na súd (§ 77 ods. 1 veta druhá zákona o rodine).
Takto zistený skutkový stav bezpochyby nemožno považovať za náležite zistený a preukázaný, a
nedostatok podkladov súdu pre rozhodnutie o výživnom viedlo k rozhodnutiu, ktoré je podľa názoru
odvolacieho súdu predčasné, ničím nepodložené. K takémuto záveru dospel odvolací súd oboznámiac
sa so spisom, podaniami doručenými súdu v odvolacom konaní (odvolacími námietkami matky a
vyjadrením otca).
V ďalšom konaní okresný súd došetrí skutkový stav, aktuálny stav pomerov účastníkov, oboch rodičov i
maloletého dieťaťa. Najmä zistí príjmy, majetkové a osobné pomery každého z rodičov, tieto vyhodnotí
u každého osobitne, zistí odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom aj na jeho vek. Prihliadne
tiež na obsah podaní doručených súdu v priebehu odvolacieho konania (odvolanie matky, vyjadrenia k
nemu). Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, takýmto je aj dané konanie, je súd
povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§
120 ods. 2 O. s. p.). Okresný súd vo veci výživného znova rozhodne. Skutkové zistenia, ich vyhodnotenie
a právne závery súdu, budú obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu (§ 157 ods. 1 a 2 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.