Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/242/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233456

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112233456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinovaul.č.25,81109,Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenýFridrich
Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi náhrady:

- majetkovej škody vo výške 175 eur,

- nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eur,

ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa vznikla ako následok nesprávneho a v rozpore so zákonom postupu
exekučného súdu Okresného súdu Žilina tým, že Okresný súd Žilina

postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil po uplynutí
zákonom stanovenej doby.

Nesprávny úradný postup podľa tvrdenia navrhovateľa spočíval v tom, že exekučný súd rozhodol o
žiadosti o zmene súdneho exekútora až po veľmi dlhej dobe, v rozpore s ust. § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku, resp. od 1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

To znamená, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o zmenu exekútora po uplynutí zákonnej lehoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda a nemajetková
ujma.

A/ Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na 175€.Uvedená majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu a rozhodnutím o uvedenom návrhu.

Poškodený vynaložil v tomto období:

a/ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného

systému sumu 70 eur,

b/ na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur,

c/ na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur,

d/ na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15
eur.

B/ Nemajetkovú ujmu navrhovateľ vyčíslil navrhovateľ na 497,88.€.

Podľa názoru navrhovateľa márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa názoru

navrhovateľa došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Uvedená nemajetková ujma bola vyčíslená ako spravodlivá satisfakcia za:

- vnútorné zásahy do spoločnosti,
- ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,

- porušenie jeho práv,
- stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
- za stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci,
- vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Pri vyčíslení nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. 660,-€.

V návrhu navrhovateľ odkázal na doterajšie konkrétne rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Vyčíslenie nemajetkovej ujmy navrhovateľom predstavuje vyššie uvedenú sumu (alikvotný pomer 55
eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu), s odkazom na vyššie uvedenú doktrínu
„zbytočných prieťahov v súdnom konaní“ ústavného súdu.

Zároveň navrhovateľ upozornil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný v návrhu uvedený počet dní.Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Nárok navrhovateľa považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných

zákonných podmienok.

Poukázalnatúskutočnosť,žeMinisterstvuspravodlivostiSRbolovrozmedzíod23.4.2012do25.9.2012
doručených spolu 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Na výzvu na doplnenie žiadosti zo strany navrhovateľa bola doručená len všeobecná odpoveď,
navrhovateľ nedoplnil žiadne informácie.

Navrhovateľ uvedeným spôsobom podľa názoru odporcu zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, čím nárok navrhovateľa
nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Z uvedeného dôvodu žiaden nárok navrhovateľa nebol uspokojený.

Kuplatnenémunárokunanáhraduškodyvovšeobecnostiuviedol,žeknesprávnemuúradnémupostupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote

navrhovateľ doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi na predloženie písomného podania (návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaného žalovanému.

Podľa tvrdenia navrhovateľa originál návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu, pričom
odporca potvrdil vo svojom vyjadrení doručenia žiadosti v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 a
predložil súdu zoznam žiadostí, v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia
Okresného súdu Žilina a v danom prípade je vedený pod č. 5.

Tým mal podľa tvrdenia navrhovateľa súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať a rozhodnúť.
Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na predbežné
prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a), kedy oprávneným za štát konať je Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Na nariadené pojednávanie dňa 29.04. 2015 sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania
mali riadne a včas vykázané.

Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil, odporca ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec
prejednal v jeho neprítomnosti.

Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité.

Súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostiúčastníkovpriaplikáciíustanovenia§101ods.2vetadruhá
O.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým

zisteniam.

Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.:
20Er/3978/2006 doručil návrh zo dňa 16.09. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora .

Uznesením Okresného súdu Žilina 20Er/3978/2006 zo dňa 08.07. 2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.01. 2012 súd vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie poveril ďalšieho
súdneho exekútora.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.
514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou

a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Podľa § 44 ods. 7 zák. č. 233/1995 Z.z. platného od 1.9.2005: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. platného od 1.12.2006: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 196 zák. č. 233/1995: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.Podľanávrhunavrhovateľavexekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidieljezaložená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení o zmene exekútora do 30 dní .

V danom prípade navrhovateľ odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora
(zbytočnými prieťahmi) v konaní.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o
právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na nim tvrdenom skutkovom základe.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov:

1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide

o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s
ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá zákona a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k

dosiahnutiu ktorého postup smeruje.

Je nepochybné, že exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní bol povinný o zmene exekútora
rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá
je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Je teda jednoznačné, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno ( aj keď neboli rozhodnutia
vydané v zákonných lehotách ) vždy a automaticky považovať za nesprávny úradný postup.

K predmetnému je však potrebné dodať, že doterajší poverený exekútor podaním návrhu na zmenu
exekútora na súd, nie je zbavený povinnosti vykonávať exekúciu v zmysle zákona.

Zákonná povinnosť povereného exekútora vykonávať exekúciu v súlade so zákonom zaniká

právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým súd rozhodol o zmene exekútora.

Vkonkrétnomprípadeautomaticky,bezďalšiehokonštatovať,ženerozhodnutímsúduvlehote30dní od
podania návrhu na zmenu exekútora, ak vznikne oprávnenému škoda, zodpovedá za vzniknutú škodu
automaticky súd ( Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR ), má súd za to, že takáto

konštatácia je v konkrétnom prípade predčasná.

Od pojmu „nesprávny úradný postup“ je potrebné oddeliť pojem používaný navrhovateľom „zbytočný
prieťah“.V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní, a podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012 ktorá

konštatuje, že „pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem „v
primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo
iného štátneho orgánu.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách."

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ pred okresným
súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní -
návrhov v typovo obdobných veciach).

Ústavný súd konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd resp. štát zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v konaní.
Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali
adekvátne opatrenia na riešenie situácie.

Ústavný súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudského práva

na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach.
Nešlo teda o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní na súd prispel k väčšej
zaťaženosti súdu a týmto aj k dlhšej dobe rozhodovania všetkých vecí.

V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov v obdobných

veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v
záujme ochrany práv a slobôd iných účastníkov.

Pri zohľadnení vyššie uvedeného kritéria je potrebné zohľadniť aj kritérium faktickej zložitosti veci o
ktorej súd koná a v uvedenom je potrebné zohľadniť aj kritérium správania navrhovateľa ako účastníka

súdneho konania.

V takýchto prípadoch je teda možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.
Je možné konštatovať, že povinnosťou okresného súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi
navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu

ochranu bez zbytočných prieťahov v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Navrhovateľ aj napriek tomu, že používa právny výraz „ zbytočný prieťah“, v konaní:

- postup v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nepreukázal,

- nepreukázal, že by takýto „zbytočný prieťah“ bol konštatovaný subjektom v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z.

Objektívne je možné konštatovať, že zákonom garantovaná 30 dňová lehota nebola dodržaná.

V rámci kritérií a významu veci pre navrhovateľa je potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde
napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k záveru, že dĺžka
konania od podania návrhu na Okresný súd Žilina, do rozhodnutia súdu, nemôže byť považovaná za tak
neprimeranú, ktorú by súd vyhodnotil ako nesprávny úradný postup, spôsobilý navrhovateľovi spôsobiť,
navrhovateľom uplatnenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Všeobecne môžeme konštatovať, že Okresný súd Žilina o návrhu oprávneného rozhodol po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty v období, kedy navrhovateľ pred Okresným súdom Žilina inicioval značne
vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo
obdobných veciach), mimo bežného nápadu vecí Okresného súdu Žilina.

Pokiaľexekučnýsúdpreskúmavalahodnotilnávrhoprávnenéhoaprílohykuvedenémunávrhumôžeme
konštatovať, že takáto činnosť súdu, ktorá priamo smerovala k vydaniu rozhodnutia nemôže byť
považovaná za úradný postup, ktorý by bol nesprávny, prípadne nesústredený, či neefektívny.

K uvedenému je potrebné tiež dodať, že pokiaľ súd nerozhodol o návrhu exekútora v zákonnej lehote,

žalobcovi nič nebránilo, využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je bezpochyby podanie sťažnosti
predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods.
7 v spojení s § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust.
§ 415 OZ.

Podľa § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Navrhovateľ je právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, v

oddiely: Sro, vo vložke číslo: 23636/B.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ je podnikateľom v zmysle § 2 ods.
1,2 Obch. zák., znášajúci podnikateľské riziká, ktorý vykonával a naďalej vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

A/ Navrhovateľ sa v podanom návrhu domáhal majetkovej škody.

Navrhovateľovi mala podľa tvrdenia navrhovateľa predmetná škoda vzniknúť ako „vynaložený náklad v
tomto období“ ( myslené v období od podania návrhu až do rozhodnutia súdu ).V konaní navrhovateľ všeobecne uvádzal termín škoda, pričom v rámci podaní bližšie nešpecifikoval, či
sa domáha skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Z predložených listinných dôkazov a ani iných dôkazov nemal súd preukázané, že by Ústavný súd SR
rozhodol, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina
bolo porušené.

Súd zastáva názor, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať okresný
súd v tomto konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti ( popr. predseda prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).
Pokiaľ okresný súd vychádzal z pojmu uvádzaného navrhovateľom, definovaný ako „zbytočný prieťah“,
nemal súd preukázané, že Okresný súd Žilina v exekučnom konaní spôsobil „prieťah v konaní“ v

právnom slova zmysle.

Všeobecne povedané podľa názoru Okresného súdu Žilina navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy) ani ako skutočnú škodu a ani ako ušlý zisk v žalovanej výške.

Z obsahu podaného návrhu a doložených listín navrhovateľom nemá súd preukázané, že navrhovateľ
vynaložil vo veci správy a vymáhania pohľadávok akékoľvek finančné prostriedky.

K uplatnenému nároku je potrebné dodať, že pokiaľ by navrhovateľ v konaní aj preukázal vynaloženie
finančných prostriedkov na správu a vymáhanie pohľadávky alebo pohľadávok, uvedené náklady

navrhovateľa nemôže súd automaticky, bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú súdom
nesprávnym úradným postupom v rozhodnom období.

Bez individualizácie nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec môžeme nárok
navrhovateľa považovať len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j.

náklady podnikateľa súvisiace s podnikaním.

V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa vznikne škoda ( napr. pri správe a
vymáhaní pohľadávky ), ktorú podľa tvrdenia navrhovateľa mal zaviniť odporca, je navrhovateľ povinný
vznik škody a jej výšku v konaní preukázať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu

náhrady škody, v uplatnenom základe a výške neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené,
súd v tejto časti nárok navrhovateľa ( ohľadom majetkovej škody ) žalobný návrh zamietol.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu

nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v návrhu uvádzal len tvrdenia ( v návrhu definované riziká ), na základe ktorých vyčíslil
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Na preukázanie škody a jej výšky nepredložil žiadne dôkazy.

Navrhovateľ si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnychočakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky ( spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) v navrhovateľom

vyčíslenej sume.
Vyčíslenú nemajetkovú ujmu vypočítal navrhovateľ alikvotným pomerom 55€ za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, na základe doktríny ústavného súdu, konštatovanú v nálezoch
ústavného súdu ( 660€ za 12 mesiacov, jeden mesiac 55€ krát navrhovateľom počet dní omeškania),
s odkazom na nálezy ústavného súdu v návrhu.

K vyššie uvedenému je potrebné uviesť to isté čo prv, že v konkrétnom prípade ústavný súd nerozhodol,
že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina bolo
porušené.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( popr. predseda
prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).

Inak povedané, konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR
( rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 9Co 285/2011 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené, použitie metodiky uvádzanej navrhovateľom pre posúdenie nemajetkovej

ujmy a jej výšky, bez splnenia ďalších podmienok považuje Okresný súd Žilina za predčasné.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ je právnická osoba a pokiaľ odkazuje navrhovateľ
na pocity uvádzané navrhovateľom v návrhu, takéto pocity nemôže prechovávať právnická osoba.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti pre uplatnenie nároku vo forme nemajetkovej ujmy v

peniazoch nemôžu byť chápané ako pocity navrhovateľa - právnickej osoby ( odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, pretože fyzickým osobám nevzniká ujma
priamo (30Cdo 675/2011) ).

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov -
spotrebiteľov.

Navrhovateľ v konkrétnom prípade využil zákon a podal na Okresný súd Žilina bližšie neurčený počet
žiadostí a návrhov, o ktorých bol Okresný súd Žilina povinný v zákonných lehotách rozhodnúť

Predmetné návrhy a žiadosti boli podané na Okresný súd Žilina nad rámec bežného nápadu, pričom
súd na také množstvo nemá ani materiálne a ani personálne vybavenie.

Aj napriek uvedenému Okresný súd Žilina rozhodol o návrhu oprávneného vo vyššie uvedenej lehote.

Z vykonaného dokazovania naviac nemal súd preukázané, že by navrhovateľ v konkrétnej exekučnej
veci využil akékoľvek právne prostriedky smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní formou ústavnej
sťažnosti, resp. sťažnosti na prieťah v konaní a pod., podanej do vydania udelenia poverenia.
V konaní nie je preukázané, že by navrhovateľ chcel zvrátiť ten stav, v ktorom pociťoval podľa jeho
vyjadrenia právny stav neistoty, frustrácie, .... .

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu
nemajetkovej ujmy neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené súd aj v tejto časti nárok
navrhovateľa ( ohľadom nemajetkovej ujmy ) žalobný návrh zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ( porušenie právnej povinnosti, vznik a existencia škody, príčinná
súvislosť ), súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Na záver je potrebné ešte dodať, že navrhovateľ doložil znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014,
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý znalecký posudok bol

zaevidovaný na správe súdu pod číslom 1 Sprv/563/14, ktorým znaleckým posudkom preukazoval
navrhovateľ výšku majetkovej ujmy ( v žalobách NZP a NP vo výške 30,76€ a v žalobách ZE vo výške
31,68€ ).
V znaleckom posudku škoda pozostáva: 2.3.1 s výpočtu zvýšených mzdových nákladov navrhovateľa,

2.3.2 nákladov na poštovné a 2.3.3 nákladov na telekomunikačné služby.

K predmetnému znaleckému posudku je potrebné dodať, že predmetný znalecký posudok vychádza
z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková ujma je vypočítaná všeobecne, bez toho, aby sa pri
uvedenom výpočte vychádzalo so špecifík každej jednotlivej veci.

Bez individualizácie nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec môžeme nárok
navrhovateľa považovať len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j.
náklady podnikateľa súvisiace s podnikaním.

Vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa, uplatnený ako:

- majetková škoda - predstavujúca náhrada istiny s príslušenstvom,
- náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch - 20% z uplatňovanej istiny,

znalecký posudok nepreukazuje ani základ a ani výšku uplatnenej škody navrhovateľa v predmetnom

konaní.

Navrhovateľ žiadal „o vydanie medzitýmneho rozsudku“, ktorým medzitýmnym rozsudkom mal súd
konštatovať, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti navrhovateľa nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina.

Podľa § 152 ods. 1/ prvá veta OSP rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.
Podľa § 152 ods. 2 prvá veta OSP rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Podľa § 152 ods. 2, druhá veta OSP ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len
o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom k tomu, že v konaní navrhovateľ nepreukázal základ nároku navrhovateľa, nie je možné
rozhodnúť o návrhu navrhovateľa tak, ako to požaduje navrhovateľ v predmetnom návrhu.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 23.04. 2015 žiadal Okresný súd Žilina, aby súd predmetné konanie z

dôvodov uvedených v uvedenom návrhu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ OSP p r e r
u š i l až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci vylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.
K návrhu doložil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Ako dôvod pre prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že doposiaľ nebolo konformným spôsobom
vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému

súdu.
Tiež navrhovateľ poukazoval na pomer sudcu k veci ( vyplývajúci aj z právneho záujmu sudcu na
prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý ), poukazoval na získanie
poznatkov o veci iným spôsobom a poukázal aj na vzťah ekonomickej závislosti.

Uznesením Krajského súdu Žilina 5 NcC 375/2013 zo dňa 14.05. 2013ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.06. 2013 bolo rozhodnuté, že ostatní sudcovia Okresného súdu Žilina ( s výnimkou
sudcu JUDr. M. Kašíková) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky.Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ ( prvá veta ) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru Okresného súdu Žilina návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených

dôvodov nie je dôvodný.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1/ písm. b/ OSP nie je dôvodný, pretože
otázka zákonného sudcu bola vyriešená rozhodnutím vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu
Žilina, ktoré rozhodnutie je rozhodnutím konečným, čím rozhodnutie súdu vo veci samej nezávisí od
žiadnej otázky, ktorú by súd bol oprávnený riešiť.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2/ písm. c/ OSP nie je tiež dôvodný.
Predmetné zákonné ustanovenie nie je ustanovením, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť.
Keďže sa jedná o identický dôvod pre prerušenie konania, otázka zákonného sudcu je vyriešená
zákonným spôsobom.

S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Žilina rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.

Odporca sa podaným návrhom zo dňa 15.4.2012 ( doručeným k č.k. 25 263/2012 a i ) domáhal spojenia

vecí napadnutých do oddelenia 25C.
Uznesením Okresného súdu Žilina 25C 263/2012-37 zo dňa 27.9.2013 súd návrh navrhovateľa na
spojenie vecí zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd odporcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého
zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Vzhľadomnaprocesnývýsledokvtomtokonaní,kedysúdnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietol,
nezaviazal súd odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho poplatku z podaného

návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).