Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010954
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Jamrich
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111010954.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Jamricha a prísediacich
Evy Červeňanskej a Dany Sobolovskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému O. B., pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 09. 04. 2015 v Bratislave, pomerom hlasov členov senátu 3:0, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

O. B. nar. XX.XX.XXXX K. J., trvale bytom F. Č.. XX, naposledy zamestnaný Nemocnica akad. P.. B.,
P. X, Bratislava, toho času vo väzbe od 17.06.2011 v Ústave na výkon väzby Bratislava, Chorvátska 5,

je vinný, že

v bode 1

dňa 10. júna 2011 v čase od 14.00 hod. do 15.55 hod. v Bratislave na Limbovej číslo 5, v Nemocnici akad.

L. Dérera na Kramároch, na klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny, vo funkcii sestra, úmyselne
usmrtil poškodenú U.. Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že poškodenej v čase okolo 14.00
hod., kedy mala tlak krvi 60/30 a pulz 150 za minútu, podal intravenózne jednu ampulku EBRANTILU
na zníženie tlaku, a krátko pred smrťou poškodenej podal liek Propofol, vediac, že jej spôsobí srdcové
zlyhanie, na následky ktorého poškodená U.. Ľ. S. dňa 10. júna 2011 o 15.55 hod. zomrela,

v bode 2

od presne nezisteného dňa až do 17.06.2011 do 23.30 hod., do vykonania domovej prehliadky
v Bratislave na Limbovej ulici č. 10 v ubytovni na izbe č. 112 na 1. poschodí, neoprávnene
prechovával pre vlastnú potrebu 13 kusov tabliet „Myolastan 50mg“ od fy. Sanofi - Synthelabo, s
účinnou látkou tetrazepam, 3 ampulky s označením „Midazolam 5mg/1 ml“ od fy. Torrex Pharma, s

účinnou látkou midazolam, 1 ampulku s označením „Fortal 30mg/1ml“ od fy. Krka s účinnou látkou
pentazocín, pričom všetky tri uvedené účinné látky sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradené do III. skupiny
psychotropných látok,

teda

v bode 1

iného úmyselne usmrtil a spáchal taký čin na chránenej osobe,v bode 2

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

čím spáchal

v bode 1

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom na
§ 139 písm. e/ Trestného zákona,

v bode 2

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36
písmeno j/ Trestného zákona, k úhrnnému trestu v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti v trvaní 2 (dva) roky
spočívajúci v zákaze vykonávať akúkoľvek činnosť v oblasti zdravotníctva.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad

v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený A.. A. S., nar. XX. XX. XXXX, I. Bratislava, X.
Q.. Č.. X, v zastúpení S. A.. X. J., Z.., s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal dňa 13.12.2011 na tunajší súd obžalobu pod č. k. 1
Kv 63/11-44 zo dňa 12.12.2011 na obvineného O. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 písmeno e/ Trestného zákona a
pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Súd po vyjadrení poškodeného o uplatnení si nároku na náhradu škody a vyhlásení obžalovaného
o nevine, vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného O. B., výsluchom
svedka - poškodeného A.. A. S., svedkov J.F.A. L., A.. A. S., Š. Š., A.. O. M., A.. A.X.J. S., A..

B. Ž., I. D., A.. A. Z., O.E. I.E.D., A.. U. W. K. Y. U.. W. D., Z.., A.. B. A., A.. F. J., A.. X. D., U..
A. Z.Q.T., A.. Ľ. U., A.. F. J., prečítaním znaleckého posudku KEU Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2011/8587 zo dňa 23.06.2011 (č. l. 135 - 137), znaleckého posudku KEU PZ Bratislava ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2011/8587 zo dňa 05.09.2011 (č. l. 156 - 158.. ), zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky ČVS: KRP-63/OVK-BA-2011 zo dňa 17.06.2011 vrátane oboznámenia fotodokumentácie (č.

l. 204 - 213), odpovede obvodnej lekárky zo dňa 11.09.2011 (č. l. 219), správy Univerzitnej nemocniceBratislava zo dňa 15.06.2011 (č. l. 220), Odpisu registra trestov obžalovaného (č. l. 235) na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1To 94/2013 zo dňa 14. 08. 2013, ktorým bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, č. k. 4T/82/2011 zo dňa 22. 05. 2013 doplnil súd dokazovanie

výsluchom znalca A.. X. D., svedkyne A.. A. S., znalkyne A.. F. J.Š., znalca X.. A.. B. D. Z.., ktorého
si do konania pribrala obhajoba, oboznámil sa so zdravotným záznamom poškodenej S. zo dňa 10.
06. 2011, vyjadreniami Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny UN Bratislava, fotodokumentáciou
liekov Ebrantil, Novalgin, Propofol. Na základe rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, č. k. 1To/91/2014
zo dňa 15. 07. 2014, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, č. k. 4T/82/2011 zo

dňa 09. 04. 2014 doplnil súd dokazovanie výsluchom svedkov A.. A. P., A.. W. T., A.. A. A., U.C.J. G.,
M. E., A.. M. S. a na návrh obhajoby aj svedkyňu C. L. a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo
výroku rozsudku.

Obžalovaný O. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný v oboch bodoch obžaloby,
pričom následne ku skutku v bode 1. obžaloby vypovedal, že v roku 2009 prišiel do Bratislavy do

Nemocnice na Kramároch, na ARO, kde pôsobil až doteraz. Dňa 10.06.2011 nastúpil do služby, pričom
mal na starosti pacientku S., ktorá bola na ich oddelení asi mesiac. Bola v kóme a jej zdravotný stav
bol v posledných dňoch rovnaký. Mala kŕče a bolesti, preto sa rozhodol, že jej podá Novalgin, ktorý
sa podáva pri bolestiach a na zníženie teploty. O 14.00 hod. natiahol ampulku a až pri vyhadzovaní
ampulky si všimol, že to nie je Novalgin, ale Ebrantil. Zľakol sa, lebo vedel, že urobil chybu a že Ebrantil

znižuje tlak, pričom pacientka mala tlak už aj tak nižší. Nikomu to nepovedal, lebo sa bál. O 15.30 hod.
prišla na oddelenie A.. S. a o 15.55 hod. pacientka zomrela. Z tohto všetkého bol šokovaný a vedel,
že to bola jeho chyba a že nesie za smrť pacientky S. sčasti zodpovednosť. Navrával si, že vlastne
chcel pacientke pomôcť, čo v základe bola pravda. O tomto povedal M., ktorú považoval za kamarátku,
nakoľko sa potreboval z toho vyrozprávať a niekomu sa s tým zdôveriť. Nechcel priznať, že to bol jeho

omyl, preto jej povedal, že prakticky pacientke pomohol v zmysle eutanázie. Povedal jej, že pacientke
podal Ebrantil a keďže chcel, aby verzia o eutanázii bola hodnoverná (nakoľko Ebrantil len znižuje tlak),
povedal jej tiež, že pacientke podal Esmeron, čo si vlastne vymyslel na podporu uvedeného tvrdenia,
pričom nepodal nič iné, len Ebrantil. Keď sa dozvedel, že ho udala M., ktorej dôveroval, tak ho to ešte
viac dorazilo, hoci vedel, čo jej povedal. Policajti mu od začiatku tvrdili, že pri pitve našli Esmeron, avšak

vedel, že pri pitve ho nemohli nájsť, nakoľko je Esmeron nepodal. Tlačili naňho, že ak sa neprizná, že
lieky aj Esmeron podal, že ho budú súdiť ako obyčajného vraha, ale keď sa prizná, tak ho budú brať
ako niekoho, kto chcel pomôcť eutanáziou. Zároveň mu povedali, že M. pochopila úmrtia, o ktorej jej
predtým rozprával, tak, že mal vlastne všetkých týchto pacientov pozabíjať. Policajti mu tvrdili, že keď
sa priznám a keby uviedol ďalšie meno, koho mal zabiť podobným spôsobom, že by mohol dosiahnuť

zníženie trestu prípadne dohodou. Keďže to všetko chcel mať za sebou už pred vyšetrovateľom, pričom
súčasne chcel, aby ho brali ako niekoho, kto chcel pomôcť, tak uviedol, že pacientke podal aj Esmeron
a súčasne uviedol aj jedno meno, na ktoré si spomenul ešte z praxe v Trenčíne a ktoré malo patriť
osobe, ktorú akože zabil podobným spôsobom, ale toto si vymyslel. Tejto verzii o eutanázii sa držal aj
pred znalkyňou. To bolo už po jeho pokuse o samovraždu asi po mesiaci od jeho zadržania, k čomu ho

dohnala medializácia jeho osoby ako obyčajného vraha, čomu sa chcel od začiatku vyhnúť. Na základe
tejto medializácie sa rozhodol, že bude vypovedať tak, ako to bolo, resp. ako sa to stalo, avšak obhajca,
ktorý mu bol ustanovený štátom, mu tvrdil, že najschodnejšia cesta pre neho je dohoda. Preto mu prestal
dôverovať a vypovedal tak, ako sa to stalo, že išlo o omyl.
Ďalej ku skutku v bode 1. obžaloby obžalovaný uviedol, že lieky Ebrantil aj Novalgin boli v jednej liekovej

skrini, z ktorej vyberal ampulku, resp. ju natiahol a až keď ju vyhadzoval niekedy okolo druhej hodiny, tak
si všimol, že to nie je Novalgin, ale Ebrantil. Novalgin mohli podať aj sestry samostatne a jeho podanie
zaznačili do denného záznamu pacienta. On túto skutočnosť nezaznačil, lebo sa bál, keďže z jeho strany
došlo k tomuto omylu. Esmeron jej vôbec nepodal, Novalgin jej dal preto, aby jej znížil bolesť.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o výpovedi

obžalovaného z prípravného konania, ako aj zápisnica o výsluchu pred rozhodnutím o jeho vzatí do
väzby.
V prípravnom konaní obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 18.06.2011 uviedol, že uznesenie o jeho
stíhaní pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. zo dňa 17.06.2011 sa zakladá na pravde. Ten skutok vykonal tak, ako

je popísaný. Počas toho, ako je zamestnaný na klinike na Kramároch na Limbovej ulici, tak sa ničoho
protiprávneho nedopustil, až dňa 10.06.2011 bol v práci od 06.30 hod. do 19. hod. V ten deň ležala u
nich na oddelení aj pacientka S., ktorá bola na klinike asi mesiac. Mala nezvratné poškodenie mozgu.
pri príjme na ich oddelenie bola pacientka na umelej pľúcnej ventilácii. V ten deň sa od rána tlakovopohybovala okolo 100 na 50 a pulzovo okolo 150 za minútu. Okolo 12 hodiny sa začala zhoršovať,
postupne klesala s tlakom na 60 na 30, tento tlak mala okolo 14 hodiny. Keď videl jej utrpenie, rozhodol
sa jej pomôcť a urýchliť jej proces umierania, keďže mal na to možnosti. Okolo 14 hodiny jej podal

intravenózne jednu ampulku Ebrantilu, ktorý slúži na zníženie tlaku. Postupne pacientka klesala s tlakom
cez 40 na 20 až na 30 na 20, takýto tlak mala okolo 15.30 hod. Následne podal po 15.30 hod. pacientke
intravenózne jednu ampulku Esmeronu, ktorý slúži na zrelaxovanie svalov, aj dýchacích, čiže išlo o
vyradenie funkcie svalov aj dýchacích, ktorého účinkom pacientka prestala dýchať. Následne došlo k
exitu pacientky v dôsledku zlyhania srdca, mohlo byť niečo pred 15.55 hod. dňa 10.06.2011. Potom

už len lekár konštatoval exitus. O tomto povedal O. M., bolo to asi v ten deň, keď prišiel na ubytovňu.
Povedal jej to na ubytovni na jej izbe. Ohľadne tohto skutku obžalovaný ďalej uviedol, že išlo o spontánne
rozhodnutie v ten deň, vzhľadom na jej zhoršujúci zdravotný stav. Bolo to jeho rozhodnutie, nikto ho k
tomu nenavádzal a ani nenútil. Lieky Ebrantil a Esmeron mal z ich oddelenia, kde sa bežne používajú.
Záverom obžalovaný uviedol, že svojho konania ľutuje, bolo skratové, váži si život ako hodnotu, ale
nedokázal sa pozerať na utrpenie pacientky.

Pri svojom výsluchu dňa 19.10.2011 sa obžalovaný vyjadril v tom smere, že sa pridržiava svojej
výpovedezodňa18.06.2011.Ďalejuviedol,žefarmaceutikumPropofolupacientkyS.nepoužil.Uvedený
skutok bol jediný prípad, kedy takto pacientke asistoval pri úmrtí a nikdy inokedy v minulosti nič také
nespravil, ani v Bratislave, ani v Trenčíne. Aj vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 26.09.2011 o jeho stíhaní pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovaniasnimipodľa§171ods.1Tr.zák.,uviedol,žesazakladánapravde,pričomskutokspáchal
tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia. Nevedel uviesť, odkedy mal uvedené lieky, iba to, že ich
mal z práce. mal ich pre vlastnú potrebu. Uvedené lieky mal odložené vo svojom šuflíku na izbe v skrini.
K týmto rozporom vo výpovediach sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že súhlasí s tým,
že pacientke podal Ebrantil, nakoľko ho podal namiesto Novalginu, ako aj s vyjadrením ohľadne tlaku

pacientky. Esmeron svedkyni M. spomenul preto, aby verila jeho verzii o eutanázii. V tom období, keď
vypovedal, si myslel to, čo mu povedali policajti ohľadne jeho priznania. K takémuto konaniu zo strany
policajtov došlo ešte predtým, ako prišiel obhajca, ktorý mu povedal, že sa má pridržiavať tejto verzii
a ísť na dohodu.
Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného obžalovaný uviedol, že čo sa týka poklesu tlaku u

pacientky pani S., tento zaregistroval, avšak službukonajúceho lekára o tom neinformoval, lebo vedel,
že urobil chybu a bál sa to povedať.
Ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že liek Myolastan mal na predpis od jeho známeho a tie používal
pri bolestiach chrbta, pri seknutiach v krížoch a krku, ktoré ho často postihovali a Mydozolm získal od
známej z nemocnice. tento používal na spanie, hlavne po nočnej, keď nemohol zaspať a Fortal si zobral

po jednej pacientke, ktorá u nich bola a ktorá bola následne preložená, pričom tento liek zostal u nej
na stolíku. Chcel ho mať po ruke, pretože má ochorenie hrubého čreva, pri ktorom často máva kŕče v
oblasti brušnej.
A.. A. S. ako poškodený uviedol, že žiada náhradu škody, avšak k jej špecifikácii sa nevedel vyjadriť.
Ako svedok potom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že manželka trpela ischemickou chorobou

srdca, mala občasné záchvaty angíny pektoris, ktoré sa prejavovali bolesťami na hrudníku, občasnými
záchvatmi extrasystólie, čo je nepravidelný tep srdca a okrem toho v posledných rokoch dostala
hypotyrózu, to znamená zníženú činnosť štítnej žľazy, následkom čoho pribrala. To bol stav, ktorý nie je
neobvyklý v jej veku. Povedala mu, že vzhľadom na jej zdravotný stav bola fyzicky dosť čulá, čiperná.
V uvedenom čase išlo o jej prvú hospitalizáciu. V deň, keď ju hospitalizovali, bola u doktora W., ktorý je

jej ambulantným ošetrujúcim lekárom, ku ktorému si išla dať predpísať lieky. V tom čase nemala nijaké
bolesti, ani nejaké zhoršenie zdravotného stavu, išla len pre lieky a na pravidelnú lekársku prehliadku.
Keď sa od lekára dlhšie nevracala, začal sa po nej zháňať, dozvedel sa, že je hospitalizovaná na Áre,
pretože pred ambulanciou lekára odpadla. Na druhý deň išiel za ňou do nemocnice, bola v bezvedomí, v
kóme. Za manželkou chodil každý deň. O tom, že zomrela, sa dozvedel telefonicky. Bolo mu divné, keď

mu bolo oznámené, že je pitvaná na súdnom lekárstve. O čo vlastne ide, sa dozvedel od vyšetrujúceho
kriminalistu.
Svedok J. L. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril v tom smere, že obžalovaného pozná z ubytovne,
boli spolubývajúci. Priamo na jednej izbe bývali spolu dva týždne, a to dočasne, nakoľko mu prerábali
izbu. O ničom, čo robil obžalovaný, nevedel. Vedel iba, že má nejaké lieky, ale nevedel aké. Takisto

nevedel, že by obžalovaný mal nejaké zdravotné problémy alebo že by bral nejaké lieky. Skoro vôbec
sa s obžalovaným nebavili, čo bolo jeho pracovnou náplňou.
Svedkyňa A.. A. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako lekárka na oddelení anestéziológie
a intenzívnej medicíny na Kramároch. V deň inkriminovanej udalosti nebola ošetrujúcou lekárkoupacientky pani S.. Jej zdravotný stav poznala. V uvedený deň mala službu, oddelenie prebrala o pol
štvrtejpoobedeapacientkazomrelapredštvrtou,asi15.50alebo15.55hod.,tosiužpresnenepamätala.
Pacientku prebrala už v kritickom stave so zlyhávaním srdca a cirkulácie, nemala merateľný tlak. V

podstate u nej to úmrtie očakávali. Podávali sa jej lieky, ktoré pacient v takomto stave potrebuje, to
znamená antibiotiká, výživa, lieky, ktoré ochraňujú žalúdok. Išlo o základnú liečbu. Asi sa jej podávali
aj lieky proti bolesti, avšak nevedela aké, nakoľko pacientov je veľa a veľký je aj zoznam liekov. Lekár
zapisuje do dennému záznamu liek a ten potom sestra podá. Bez pokynu lekára sestra sama od seba
nemôže podať liek. Musí to oznámiť lekárovi, prípadne sa opýtať. Lekár musí dať liečbu a oznámiť

to sestre a zapíše ten liek. Zdravotná sestra nesmie svojvoľne podať liek pacientovi. Čo sa týka lieku
Novalginsvedkyňauviedla,žetentoliekjeprotibolesti,zápaluateplote.Jetobežnýliek,ktorýsapodáva
v uvedených prípadoch, pričom si nepamätala, či bol pacientke pani S. takýto liek podaný, nakoľko je
to už dávno. Ohľadne lieku Ebrantil uviedla, že sa používa predovšetkým pri hypertenznej kríze, to je
vtedy, keď pacientovi vyskočí tlak tak, že iný liek je neúčinný. Je to pomerne rýchlo účinkujúci liek na
zníženie tlaku. Esmeron sa využíva hlavne v anestéze, v intenzívnej medicíne minimálne. Ebrantil je aj

v tabletkovej forme, ale svalové relaxancie sú len intravenózne. Každý liek musí lekár zapísať a sestra
ho podá. Všetky lieky, injekčný, aj tabletka alebo prášok, musia byť zapísané v tzv. liekovke, v dennom
zázname. Lekár určuje, či liek sestra má podať, alebo nie. Je úplne bežné, že každý pacient na Áre má
analgetikum, nakoľko je ich povinnosťou starať sa o to, aby pacient nemal bolesti. Na začiatku dňa sa
liek rozpíše a podľa potreby sa cez deň liečba upravuje. Vo vzťahu k miestu, kde sa lieky nachádzajú,

svedkyňa uviedla, že tie lieky, ktoré podliehajú zákonu o omamných látkach, sú v trezore. Na to je
vybudovaná miestnosť, kde sa trezor a chladnička (ktoré sú zamknuté) nachádzajú. Ostatné lieky sú
uložené alebo v skrinkách, alebo pri posteli pacienta, kde si ich sestra chystá podľa liekového rozpisu,
aby nemusela po ne chodiť. Ak má pacient rozpísaný Ebrantil, sestra ho má väčšinou pri stolíku, aby
nemusela chodiť do centrálnej liekovne. Tento liek nie je uložený samostatne, ale j v balení po päť

ampuliek, čiže sestra si nachystá balenie s piatimi ampulkami, ktoré keď použije, tak si ide do centrálnej
liekovky zobrať opäť celé balenie. Svedkyňa nevedela uviesť, či je nejaký markantný rozdiel medzi
Novalginom a Ebrantilom z hľadiska ich balenia, nakoľko Ebrantil nie je často využívaný liek.
Pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 9. 4. 2014 svedkyňa vypovedala, že dňa 10.
06. 2011 bola službukonajúcou lekárkou a obžalovaný bol pridelený ako ošetrujúca zdravotná sestra

poškodenej S.F., čo vyplýva aj zo zdravotného záznamu, ktorý jej súd predložil.
ÚlohouobžalovanéhobolostaraťsajedineopoškodenúSečovúapodávaťjejliekytak,akoichpredpísal
lekár. Sestra sama nemôže rozhodnúť o podaní lieku, vždy to musí schváliť lekár a každé podanie lieku
sa musí zapísať do tzv. liekovky.
Svedkyni bol predložený zdravotný záznam poškodenej S. zo dňa 10. 06. 2011 ku ktorému uviedla, že

záznam vypisuje lekár, sú v ňom uvedené všetky predpísané lieky. Liek Ebrantil, Esmeron, Novalgin,
Porpofol v zázname predpísané neboli.
Uvedené lieky v originálnom balení, ktoré sa používali dňa 10. 06. 2011 svedkyňa osobne priniesla na
hlavné pojednávanie. Zároveň uviedla, že lieky sa nachádzajú uložené v osobitnej miestnosti v skrini,
sú uložené aj podľa abecedného poradia.

Ďalej svedkyňa uviedla, že kedysi boli lieky Novalgin a Ebrantil v podobných ampulkách, ale teraz sa
už vyrábajú odlišné, aby nedošlo k omylu.
Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný pracoval ako zdravotná sestra na
oddelení anestézy. V práci sa nestretávali, nakoľko svedok pracoval na chirurgickom oddelení, teda na
inom oddelení ako obžalovaný. S obžalovaným sa stretával po práci, keďže spolu bývali na jednej izbe.

Bývali spolu osem mesiacov. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mal nejaké lieky, bežné a ostatné,
avšak on lieky nepozná, nakoľko je zdravoťák. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný mal nejaké
zdravotné problémy a nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či obžalovaný užíval nejaké lieky alebo nie.
Svedkyňa A.. O. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná z nemocničnej ubytovne.
Pracoval v tej istej nemocnici, ale na inom pracovisku. Boli známy, medzi nimi bol kamarátsky vzťah.

Nevedela uviesť, či jej obžalovaný v uvedenom čase dvoril, alebo chcel na ňu zapôsobiť. Dopredu
si ujasnili, že medzi nimi je čisto kamarátsky vzťah. Ku skutku v bode 1. obžaloby vypovedala, že v
piatok 10. júna 2011, sa stretla s obžalovaným na vrátnici ubytovne, odkiaľ išli k nemu na izbu. Tu sa
trochu rozprávali, následne ho pozvala k sebe na kávu. Tu sa začali rozprávať o tom, ako bolo v práci;
obžalovaný povedal, že dobre, že to tam trošku preriedili, že dvoch pacientov preložili na iné oddelenia

a že jedna pani zomrela. Ďalej jej povedal, že tá pani tam už bola dlhšie, už počas doby, keď on v rámci
kliniky nepracoval ešte na oddelení anestézie, pričom následne povedal, že tej pani k smrti pomohol on.
Svedkyňa sa ho začala bližšie pýtať, že ako a prečo to spravil, na čo jej obžalovaný povedal, že pani
najskôr musel pripraviť srdiečko a podal jej liek na zníženie tlaku. Uviedol, že liek sa volá Ebrantil a žeho podal do žily. Keď pani klesol tlak na 40/20, podal jej látku Miorelaxancium, čo je látka na uvoľnenie
svalstva a tým pádom pani zlyhalo srdce a zomrela. Taktiež jej povedal, že to robil tak, aby si to nikto
nevšimol a že pri tom čine ho nikto nevidel. Názov toho druhého lieku si svedkyňa nezapamätala. Ďalej

uviedla, že bola z toho v šoku a na jej otázku prečo to spravil obžalovaný uviedol, že chcel tej pani
pomôcť, že je zástancom eutanázie a že v súčasnosti slovenská legislatíva nedovoľuje, aby o takýchto
veciachrozhodovalpacientsámalebojehopríbuzní.Najejďalšiuotázku,čilentaksapoobederozhodol,
že to spraví, obžalovaný jej povedal, že nie, že musel prísť na to správny čas. Ďalej jej povedal, že to
robil aj na predchádzajúcom pracovisku v Trenčíne, kde pracoval takisto na Áre. Tam to urobil 44 krát

a tu v Bratislave na Kramároch 12 krát s tým, že ten posledný prípad, ktorý jej opísal, bol dvanásty v
poradí. Ďalej hovoril, že keď s tým v Trenčíne začal, dával si pozor, bol obozretný, aby nespravil žiadnu
chybu, ale čím viac sa to preňho stávalo rutinou, bál sa, že spraví nejakú chybu. Preto dal výpoveď v
Trenčíne a odišiel pracovať do Bratislavy. Keď jej to rozprával, bol kľudný, nejavil známky stresu. Vedela,
že obžalovaný je veriaci, občas s nimi chodil do kostola. O tom, že obžalovaný je zástancom eutanázie
sa dozvedela až vtedy, keď jej popisoval daný prípad, predtým sa o tom nebavili. O tomto prípade jej

hovoril v piatok, v nedeľu sa s ním ešte raz stretla, nakoľko sa chcela uistiť, či jej hovorí pravdu a či si
to celé len nevymyslel. Obžalovaný jej povedal, že chce pokračovať ďalej v zdravotníctve, ale celá táto
udalosť ho primäla k tomu, aby tým ľuďom ďalej nepomáhal. Týmto sa utvrdila v tom, že obžalovaný to
naozaj spravil a v pondelok to išla oznámiť na polícii.
Svedkyňa taktiež uviedla, že vedela, že obžalovaný má na izbe lieky, a to v tabletkovej aj v injekčnej

forme. Mal tam aj striekačky a ihly. Nevedela presne, o aké lieky ide, ale jej pozornosť zaujal jeden liek,
ktorý sa volá Midazolan. Tento liek sa dáva ako premedikácia, ako náladovka pred operáciou pacientov.
Vedela, že tam toho má dosť a že raz si to aj sám podal, keď nemohol zaspať. Obžalovaný jej uviedol,
že to má z nemocnice. Keď mal tento liek podať pacientovi, tak podal polovičnú dávku a tým pádom si
z dvoch ampuliek ušetril jednu pre seba.

Svedok A.. A. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní v tom zmysle, že obžalovaného pozná iba
prostredníctvom svojej priateľky, predtým, než sa to celé stalo, ho videl asi dvakrát. O skutku (v bode 1.
obžaloby) sa dozvedel od O. M. v ten víkend 10. alebo 11. Júna. Bolo to asi v sobotu, keď mu priateľka
porozprávala, čo počula od obžalovaného, že sa jej tento zveril s tým, že mal pomáhať niektorým
pacientom, u ktorých si on z jeho pohľadu myslel, že im už niet pomoci. Spomínala mu zhruba akým

spôsobom to robil, že podával látky na zníženie tlaku a ovplyvnil činnosť svalstva. Malo to byť viackrát v
Bratislave, aj v Trenčíne. Ďalej uviedol, že jeho priateľka sa s ním stretla ešte raz, avšak on v podstate
nič nevyvrátil. Rozhodnutie ísť na políciu nechal na priateľku, nakoľko ona bola tá, ktorá sa to od
obžalovaného dozvedela. Na políciu potom išli spolu. Ohľadne držby liekov obžalovaným sa svedok
vyjadriť nevedel.

Svedkyňa A.. B. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej pacientom, ktorému robí
ošetrujúcu lekárku, pretože obžalovaný pracoval a aj bydlisko mal v Trenčíne. Je lekárkou pre
zdravotnícky personál. S obžalovaným sa videli 2 - 3 krát počas jednej práceneschopnosti v roku 2010.
Vtedy mal problémy s chrbticou, preliečovali akútne bolesti chrbta. Pri týchto problémoch sa určuje
kľudový režim, rehabilitácia, lieky proti bolesti, zápalu a na uvoľnenie svalov. Myolastan môže byť liekom

na uvedené bolesti, svedkyňa však uviedla, že nie je oprávnená ho predpisovať, pretože je viazaný na
predpis čisto odborných ambulancií. Keby tú možnosť mala, odporúčala by mu ten liek. Ak by neužíval
lieky, mohol by mať problémy so spánkom v prípade, že má bolesti. Aj menší pohyb, napríklad pri
otáčanísanaposteli,vediekprebudeniuabolesťnásledneneumožňujezaspať.Natakútonespavosťby
mohol byť používaný liek Mydazolan, avšak ona ho nepredpisovala. Obžalovanému určila liečbu liekmi,

ktoré mohla predpísať a poslala ho na rehabilitáciu. Ten liek nebral, resp. nemala vedomosť, že by ho
bral. Lekárka, ktorá ho mohla predpísať, ho neindikovala, nakoľko to nebolo potrebné, keďže doplnili
rehabilitačnú liečbu. Z jej strany mal predpísaný Mydoklam, liek podobného účinku. Myolastan je liek
na uvoľnenie svalstva pôsobiaci centrálne, Mydoklam pôsobí periférne. Myolastan obžalovaný v liečbe
predpísaný nemal. Vedela by o tom, keď sa vrátil od odborného lekára.

Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného spoznal vo väzenskej nemocnici v
Trenčíne v auguste roku 2011. Boli spolu priamo na izbe asi 3 - 4 týždne. Zoznámili sa spolu a rozprávali
sa aj o veciach, za ktoré je obžalovaný vo väzbe. Obžalovaný mu povedal, že babke dal injekciu, aby sa
už netrápila. Chcel, aby zomrela, pretože aj tak nemala šancu sa prebrať. Najprv mu povedal, že bola
jediná, ktorú zabil, ale s odstupom času niekoľkých dní pripustil, že zabil viac ľudí. Spočiatku nechcel

povedať počet, neskôr povedal, že ich bolo okolo 60, ale presne to nevedel. Taktiež mu obžalovaný
uviedol, že prax má 5 rokov a už po pol roku praxe zabil prvého pacienta. Celkovo asi 40 ľudí zabil
v Trenčíne a 20 na Kramároch. V Bratislave to mal mať ťažšie, ľuďom tu pichal smrteľnú injekciu do
infúzneho sáčku väčšinou 100 ml antibiotík. Keď to bolo možné, tak aj priamo do žili, ale to sa muselrýchlo vytratiť od pacienta. V Trenčíne na Áre zabíjal väčšinou injekciou do žili. Najmladšia obeť mala
mať okolo 30 rokov, najstaršie boli asi vo veku poslednej babky, ktorú zabil. Podľa vyjadrenia svedka mu
obžalovaný tiež uviedol, že sa nebál odhalenia, nakoľko v Bratislave všetkých spopolňovali, a čo sa týka

exhumácie po jeho uväznení, tak tam už obžalovaný nemal obavu, lebo pečeň bola jediná, kde sa to
dalo zistiť a tá už bola rozložená. Obžalovaný mu ďalej hovoril, že používal kálium na zastavenie srdca a
na zastavenie dýchania Esmeron a Tracium. Keď bol pacient na umelej ventilácii, tak mu zastavil srdce,
lebo keby zastavil dýchanie, prístroj by dýchal za neho. A keď pacient dýchal sám, zastavil mu dýchanie.
Experimentoval aj so stabilizovanými pacientmi, podával im rôzne lieky na zvýšenie a zníženie tlaku,

ďalej používal Furosemit na močenie, pacienti sa potom pomočovali, a obžalovaný mal srandu z toho,
keď ich museli kolegovia stále prebaľovať. Od obžalovaného si nechal napísať do zošita lieky, ktoré
používal na zabíjanie pacientov a do zátvorky chcel, aby uviedol miligramy účinnej látky, koľko musel
podať, aby toho človeka zabil. To mu napísal osobne vlastnou rukou do toho zošita, ktorý odovzdal
vyšetrovateľovi PZ.
Svedok A.. A. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko pracovali spolu na

klinike anesteziológie asi pol roka. Na predmetnom oddelení je 9 lôžok, 8 lôžok sa nachádza v jednej
časti, jedno lôžko je separované. V tej spoločnej časti, kde je 8 lôžok, sa nachádza spoločný pult pre
personál s centrálnym monitorovacím zariadením. Tu sa zdržuje celý personál a na chodbe sú obslužné
miestnosti. V jednej zmene pracuje 7 - 8 sestier, nakoľko štandardom je, že jeden pacient by mal mať
jednu sestru. Minimálny počet sestier bol 3 - 4, ale rok dozadu (v čase skutku) bolo určite 6 sestier

na zmene. Jedna sestra má na starosti jedného pacienta, ak je pacientov viac, tak väčšinou dvoch
ľahších pacientov má na starosti jedna sestra. Každý pacient na Áre je monitorovaný. Taktiež uviedol, že
prakticky u všetkých pacientov sa používa močový katéter. K možnému pomočovaniu pacientov svedok
povedal, že u pacientov, ktorých stav sa zlepšuje a sú pri vedomí a mohli by kontrolovať močenie, tak
sa katéter odstráni a sledujú to. Pokiaľ sa pomočujú, tak sa zavádza späť. Nejde o nejaké mimovoľné

pomočovanie. Spoločné u pacientov na ich oddelení je, že majú nejakým spôsobom ohrozené alebo
zlyhané základné životné funkcie, čiže stav vedomia, krvný obeh a dýchanie u nich nefunguje tak,
ako by malo. Sú bezprostredne ohrození na živote. Čo sa týka liekov svedok uviedol, že Novalgin
je analgetikum, ktoré sa bežne používa proti bolesti a na liečbu zvýšenej teploty. Liek Diopenthal je
barbiturát a liek Dornikum je benzodiazepínový. Oba lieky sa používajú v anestéze, čiže pri uspávaní a

na oddelení ich používajú ako lieky, ktoré zabezpečujú to, čo sa nazýva umelý spánok. Lieky Novalgin,
Esmeron a Ebrantil sa používajú v injekčnej forme. Esmerom spôsobuje relaxáciu svalstva, ktoré sa nie
je schopné sťahovať, používa sa štandardne v anestéze počas operácií. Ebrantil pôsobí na roztiahnutie
periférnych ciev, čiže znižuje tlak. Predpis liekov robí vždy lekár do liečebného záznamu a napíše tam
dávkovanie.Pokiaľjetampravidelnédávkovanie,takbezďalšiehopýtaniatosestrapotompodávapodľa

rozpisu. Pokiaľ sa má liek podať podľa potreby, tak sa ide vždy opýtať a pokiaľ tam nie je rozpísaný, tak
ho nepodáva. Svedok nevedel uviesť, či pacientka Sečová mala predpísaný Novagin. Ak mala teplotu,
mohlo tomu tak byť. Ak tento liek nie je predpísaný a pacient má teplotu, sestry to hlásia a spýtajú sa,
či môžu podať Novalgin. Bez upovedomenia lekára sestra ten liek podať nemôže. Každé podanie lieku
musí sestra zaznamenať. V zázname je liek uvedený v jednom stĺpci a je tam uvedený aj čas.

Svedkyňa O. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že na Áre pracuje 31 rokov, konkrétne na
Kramároch 10 rokov. S obžalovaným pracovala 2 roky. Ich oddelenie priestorovo vyzerá tak, že je to
taký polkruh, kde je 8 postelí, jedná posteľ ako aseptický box, ďalšia posteľ je ako septický box, pričom
tieto postele sú separé. 6 postelí je v strede, tieto sú oddelené zvislými žalúziami. Každá sestra má
svojho pacienta, pričom každý z nich je monitorovaný. Na ich oddelenie sú prijímaní pacienti, ktorým

zlyhávajú základné životné funkcie, takmer vždy sú na umelej pľúcnej ventilácii a takmer všetci sú zo
začiatku uspatí v tzv. umelom spánku. Podľa stavu pacienta sa následne buď budia, alebo zostávajú v
bezvedomí. Všetci sú zacievkovaný permanentným močovým katétrom, ktorý odvádza moč z močového
mechúra. Je tam sledovaná bilancia príjmu a vylučovania tekutín. Ohľadne liečiv sa svedkyňa vyjadrila
v tom smere, že liek Novalgin sa bežne na ich oddelení používa na tlmenie bolesti. Podáva sa väčšinou

po dohode s lekárom. Všetky analgetiká sú rozpísané v zázname, buď ho môžu dávať podľa potreby
alebo sú rozpísané na 6 alebo 4 hodiny. Keď liek chcú podať medzitým alebo skôr, tak sa spýtajú
konkrétneho lekára, ktorý má službu a ten povie či ho majú podať alebo nie. Pokiaľ je pacient pri vedomí,
tak im rozumie a dokáže so sestrou očami komunikovať v tom smere, či má bolesti alebo nie. Liek
THP je biopenthal a používa sa na operačnej sále na uspatie pacienta, navodzuje spánok. Dormikum

je psychotropná látka, používa sa na premedikáciu na operačnej sále, aby sa pacient nebál. Čo sa
týka spolupráce s obžalovaným svedkyňa uviedla, že sa s ním spolupracovalo dobre, perfektne. Stále
každému pomáhal, nebol problém povedať mu, aby im išiel pomôcť pacienta otočiť, pridržať.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec X.. A.. B. D. Z.., ktorého si do konania pribral obhajca
obžalovaného.
Znalec sa vyjadroval k osobnosti obžalovaného, k pravdepodobnej motivácii jeho konania a hodnotil

všeobecnúašpecifickúvierohodnosťvýpovedekuktorejsamuobžalovanývyjadril.Zhľadiskaosobnosti
obžalovaný nevykazuje žiadne znaky zmien poznávacích funkcií. Osobnostné rysy vykazujú znaky
patriacej do okruhu špecifickej poruchy osobnosti, a to poruchy osobnosti schizoidnej. Síce bola zistená
porucha sociability, avšak neboli zistené rysy svedčiace pre antisociálnosť.
Všeobecná vierohodnosť u obžalovaného je znížená z dôvodu poruchy osobnosti ako to konštatovali

aj psychiatri.
Špecifická vierohodnosť je vierohodnosť jeho výpovede. Znalec sa vyjadroval iba k vierohodnosti
výpovede, kde obžalovaný popiera spáchanie skutku - hovorí o omyle, nevyjadroval sa k prvým
výpovediam obžalovaného.
Špecifická vierohodnosť zmenenej výpovede je v poriadku, je ničím nenarušená a neznížená.
Motívom podania lieku poškodenej bolo zníženie jej bolesti, obžalovaný chcel poškodenej pomôcť.

Znalec U.. W. D., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že cieľom jeho posudku bolo vykonať
toxikologicko-chemickú analýzu biologických materiálov, ktoré boli predložené po pitve nebohej Ľ. S..
Vo vzorke moču sa nachádzal alkohol, ale bola to toxikologicky nevýznamná koncentrácia, ktorá sa
bežne vyskytuje. za dôležitý považoval nález látky Urapidil vo vzorke obličky v pôvodnej forme, ako aj vo
forme dvoch metabolitov. Vo vzorke krvi bol nájdený metabolit látky Urapidil. Menovaná teda požila pred

smrťou túto látku, avšak táto látka sa z jej tela vylučovala. V obličke bol zistený aj Propofol, látka, ktorá
sa všeobecne podáva ako celkové anestetikum. Látka Urapidil je súčasťou farmaceutického prípravku
Ebrantil,pričomlátkaPropofolaUradipilsúviazanénalekárskypredpisamalbybyťnejakýzáznamoich
aplikácií. Novalgin nebol zachytený, teda pravdepodobne nebol prítomný. Čo sa týka látky Prokurónium,
táto nebola cielenou analýzou zistená. to znamená, že táto látka už mohla byť z tela vylúčená alebo sa

nemusela v tele poškodenej nachádzať. Prítomnosť látok možno podľa znalca zistiť v prípade, že látka
bola podaná v priebehu niekoľkých dní. Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, iba orientačne.
V danom prípade robili toxikologicko-chemickú analýzu v deň pitvy, t. j. 15. júna a bola dokončená 17.
júna. Po smrti sa nepredpokladá výrazná biodegradácia látok v organizme, ako keď je dotyčný pri živote.
Pokiaľ by tam tie látky boli, boli by tam aj po 5 dňoch.

Znalkyňa A.. B. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vyšetrenie duševného stavu obžalovaného
robili v čase po jeho suicidiálnom pokuse priamo vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Súčasne uviedla,
že sa pridržiava záverov znaleckého posudku, v ktorých rámci konštatovala, že u obžalovaného pána B.
nezistili žiadne závažné duševné ochorenie z okruhu psychotických porúch, z okruhu psychóz, ktoré by
mali významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného. Diagnostikovali poruchu

osobnosti schizoidného typu. V čase, kedy obžalovaného vyšetrovali, bol tento už naliečený, užíval
antidepresívaaantipsychotiká.Jehostavbolkompenzovaný,tedarozdielymedziznaleckýmvyšetrením
pred a po suicidiálnom pokuse sú nevýznamné. Obžalovaný sa k inkriminovanému činu vyjadroval
okrajovo, opísal ho do podrobností, ktoré boli v rámci znaleckého dokazovania postačujúce. Počas
znaleckéhovyšetreniauviedol,žebyskutok,oktoromhovoril,spravilopäť,atoajnapriektomu,žezaten

skutok sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe, prípadne, že za ten skutok bude ďalej stíhaný. Vo vzťahu k
možnostipodľahnutiuobžalovanéhopredstave,žebysisámsebapredstavovalakonejakéhozáchrancu
a pomáhajúceho ľuďom eutanáziou, znalkyňa uviedla, že v čase znaleckého vyšetrovania obžalovaný
jednoznačne nejavil príznaky poškodenia ovládacích a rozpoznávacích schopností, ani úsudku. To, čo
tvrdil a o čom sa rozprávali, bolo také, ako ich sám objektívne uviedol. Ohľadne toho, že by obžalovaný

veril niečomu, že spravil a tvrdil to tak vierolomne, i keď to nespravil, sa znalkyňa vyjadrila v tom zmysle,
že v takom prípade by musel trpieť poruchami myslenia, bludmi, ktoré by ovplyvňovali jeho konanie,
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný však nimi netrpel ani v čase skutku.
Znalkyňa A.. Ľ. U. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný trpí
schizoidnou poruchou osobnosti, ktorá má svoju charakteristiku a špecifiká, avšak táto porucha

osobnosti neovplyvnila rozpodznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. Závery posudku doktora
W. sú také, že sa stotožnil s nimi v diagnóze a nemá čo dodať k tomuto posudku. Obžalovaný bol z
ich strany vyšetrovaný po suicidiálnom pokuse, ktorý sa udial u nich v nemocnici. Bola to adaptačná
porucha, reakcia človeka na stres. Podľa jej názoru mala znalkyňa MUDr. Denisa Meszárošová pri
svojom vyjadrení rozdielov medzi vyšetrením pred a po na mysli rozdiely pred a po nástupe účinku

podaných liekov (antidepresív a antipsychotík).
Znalkyňa A.. F. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní ohľadne záverov vyplývajúcich z psychologického
vyšetrenia obžalovaného. Uviedla, že u obžalovaného zistila schizoidnú poruchu osobnosti, ktorá sa
prejavujeuľudíhlavnetým,žemajúdisharmonicképostojesprávanierôznychoblastí(emočnej,myslení,vnímaní). U obžalovaného zistila, že má narušený vzťah k okoliu, ťažko sa mu vytvárajú vzťahy s
druhými ľuďmi, je uzatvorený, samotársky, a on bol na to aj patrične hrdý. Sám uviedol, že asi tým, aký
je, púta na seba pozornosť okolia. Pre túto poruchu je príznačné, že ľudia, ktorí ňou trpia, netolerujú

prijaté konvencie, pravidlá. Sami sa radi rozhodujú po svojom, a to robil aj obžalovaný. Bol hrdý
aj na túto skutočnosť, že si môže sám rozhodovať, a teda to ho viedlo k tomu, čo urobil. Keď ho
vyšetrovala, priznal sa jej, že v úvodzovkách pomohol k rýchlejšej smrti pani S.. Sám jej povedal,
že je to nezákonné, že si ti uvedomuje, ale že z morálneho hľadiska to považoval za správne. K
otázke, či pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný, znalkyňa uviedla, že ak by vykonával takéto

povolanie, tak áno, nakoľko sám pripustil, že v budúcnosti by konal rovnako, ak by mal tú možnosť.
U obžalovaného nezistila konfabulačné náznaky, rozprával stroho, racionálne, striktne, bez emočného
doprovodu. Pre túto poruchu osobnosti je tiež príznačné, že ľudia, ktorí ju majú, sú emočne plochí,
chladní. K otázke vzťahu viery obžalovaného a jeho konaním, znalkyňa vypovedala, že to vyplýva z
jeho poruchy osobnosti, pretože takýto ľudia sa vyznačujú tým, že nerešpektujú pravidlá spoločnosti.
Obžalovaný má tendencie prekryť vnútornú neistotu predstieranou superioritou a preceňovaním sa. Je

rozpor medzi tým, čo prežíva vo vnútri a čo dáva navonok najavo.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2013 uviedla, že vo svojom posudku vychádzala z podrobnej
anamnézy, ktorú poskytol obžalovaný, v rámci ktorej sa venovala jeho vzťahu k ženám aj v súčasnosti.
Pri vyšetrení uviedol, že mal so ženami krátkodobé známosti, tak do pol roka, vtedy neuvažoval o
dlhodobejšom vzťahu, zatiaľ to v ňom nedozrelo, myslel si, že život bez žien nejde, ale ani s nimi.

Pre neho je skôr dôležitejší kamarátsky vzťah, v čase vyšetrenia nehovoril o žiadnej zamilovanosti,
ani o žiadnom vzťahu, ktorý by vtedy mal. Rozprával jej o despotickom otcovi a o matke, ktorá ho
manipulovala. Nikdy jej nehovoril o náboženských hodnotách, že je nábožensky založený a vôbec nie
o tom, že je hlboko veriaci. Hlboko veriaci človek vierou žije a viera človeka nejakým smerom smeruje,
pri schizoidnej poruche osobnosti to nie je možné. Podľa znalkyne schizoidná porucha osobnosti nie je

zlučiteľná s hlbokou vierou. Pre obžalovaného, ako to sám uviedol, sú najdôležitejšie hodnoty duševná
sloboda, aby si veci mohol robiť sám a pod. Ak by obžalovaný bol naozaj hlboko veriaci človek, znalkyňa
predpokladala, že by jej to, čo hovoril o eutanázii, pri jej vyšetrení nepovedal. Obžalovaný sám uviedol,
že vie, že eutanázia právne neobstojí, ale že je jej zástancom. Okrem toho znalkyňa poukázala na tú
skutočnosť, že na rozdiel od ostatných znalcov, mala k dispozícii celú škálu testov, kde sa jej potvrdilo

to, čo obžalovaný sám hovoril. Okrem anamnézy obžalovaného vychádzala aj z urobených testov.

Znalkyňu A.. J. vypočul súd opätovne na hlavnom pojednávaní dňa 06. 02. 2014.
Znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a svojej výpovedi, ktorú vykonala na
predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Zároveň sa vyjadrila k záverom posudku znalca X.. B. D..

Uviedla, že z jej dlhoročných skúseností jej vyplýva záver, že prvé výpovede a prvé vyšetrenia ktoré sú
urobené bezprostredne po uväznení sú vierohodné. Neskôr je to pod tlakom situácie, tlakom väzenia,
okolia a médií a iného. Posudok dodatočne podaný po dvoch rokoch a viac je z jej pohľadu účelový.
Znalec by mal posudzovať všetky výpovede, nie len jednu, mal by výpovede porovnávať a keď sú v nich
rozdielnosti, vyjadriť sa k rozdielom a potom konštatovať ktorá výpoveď je vierohodná. Ako znalec sa

môže vyjadriť iba k istej pravdepodobnosti vierohodnosti výpovede.
Znalec A.. X. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pitvu u poškodenej Ľ. S. vykonali dňa 15.06.2011 o
09.00 hodine, 4,7 dňa po úmrtí. Na základe vykonanej pitvy a doplňujúceho toxikologického vyšetrenia
v súčinnosti s vyšetrenými okolnosťami konštatovali, že príčinou smrti menovanej bolo zlyhanie
činnosti srdca a dýchania v dôsledku účinku podaných liečiv, ktoré boli poškodenej podané inou

osobou. Poškodenej boli podané dve liečivá, jedným bol Ebrantil, keďže vo vzorke krvi a obličky
bola zistená prítomnosť látky Urapidil a jeho metabolitu, čo je účinná látka tohto lieku. Vo vzorke
obličky bolo zistené liečivo Propofol, čo je krátkodobo pôsobiace vnútrožilové anestetikum. Na základe
výpovede obžalovaného zvažovali, že poškodenej mohlo byť podané aj liečivo Esmeron s účinnou
látkou Rokurónium, toto sa však toxikologickým vyšetrením nedokázalo. Na základe pitevného a

toxikologického vyšetrenia nebolo možné potvrdiť ani vyvrátiť, či toto liečivo bolo podané, a to vzhľadom
na časový interval. Ohľadne následkov liečiv, ktoré boli u poškodenej zistené, svedok uviedol, že
samotný fatálny následok má podanie liečiva propofol, ktoré je centrálne anestetikum. Po veľmi krátkom
čase po podaní spôsobí u pacienta bežná dávka zástavu dýchania a bez účinnej pomoci dochádza
k smrti pacienta. Ebrantil sa používa na zníženie tlaku. Znalec sa ďalej vyjadril v tom smere, že v

literatúre nenašli a nie sú žiadne adekvátne, relevantné údaje, na základe ktorých by bolo možné určiť,
do akého času sa liek Esmeron v tele nachádza. predpokladali, že po podaní lieku Esmeron dochádza
bez adekvátnej lekárskej pomoci behom krátkej doby 2 - 2,5 minúty k zástave dýchania a tým pádom k
smrti pacienta. Predpokladali tiež, že za tento krátky čas by liečivo malo zostať v tele ešte minimálne voforme metabolitov v obličke, ale je tam ten interval 112 hodín, kedy mohlo dôjsť k posmrtnému odbúraniu,
keďže sú to liečivá, ktoré majú krehkú, nestabilnú chemickú štruktúru. Nie je možné doložiť relevantnými
údajmi z literatúry a teda nedá sa určiť, či liečivo bolo alebo nebolo podané.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. 2. 2014 znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku a
svojej výpovedi z predchádzajúceho hlavného pojednávania. Opätovne sa vyjadril, že liek Esmeron sa
nepodarilo preukázať, avšak jednoznačne nie je možné vylúčiť ani dokázať či liek bol podaný alebo nie.
Jednoznačne však mali preukázané podanie lieku Propofol krátko pred smrťou poškodenej (maximálne
5 minút pred smrťou). Aj samotné podanie lieku Propofol by viedlo k smrti poškodenej vzhľadom na jej

zdravotný stav, ak by bol kombinovaný s podaním lieku Esmeron alebo Ebrantil, k smrti poškodenej by
prišlo v relatívne kratšom čase. Úmrtie ovplyvňuje aj rýchlosť podania lieku a množstvo podaného lieku.
Znalec U.. A. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z liečiv, ktoré boli predložené na znalecké skúmanie
je do III. skupiny psychotropných látok zaradený Pentazocin, ktorý je účinnou látkou lieku Fortral, potom
účinná látka Mydazolan, ako látka lieku Mydazolan a účinná látka Tetrazepan, ktorá je látkou lieku
Myolastan. Všetky predložené lieky sú viazané na lekársky predpis.

Postupom a za podmienok predpokladaných v § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2011/8587 zo dňa 23.06.2011, z ktorého vyplýva, že upotrebiteľné daktyloskopické
odtlačky obvinenej osoby: O. B., nar. XX.XX.XXXX, boli porovnané v databáze systému AFIS, so
zbierkou daktyloskopických kariet, ako aj stôp z doposiaľ neobjasnených prípadov, pričom zhodnosť
zistená nebola.

Rovnaako za splnenia podmienok upravených v § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok
č. p.: PPZ-KEU-BA-EXP-2011/8587 zo dňa 05.09.2011, z ktorého súd zistil, že DNA profil porovnávacej
vzorky bukálneho výteru označenej „Jaroslav Dobiáš, nar. 10.02.1982, byt. Omšenie 88, Trenčín“ bol
vložený do národnej databázy. V indexe DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov nebol
zistený zhodný DNA profil.

Podľa 269 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky, z ktorej vyplýva, že pri
domovej prehliadke, ktorej výkon začal dňa 17.06.2011 o 23.30 hodine, boli zaistené 2 ks ampulky
Tiopental s bielym práškom, 2 ks ampulky s názvom succinylcholinjodid s bielym práškom, ďalej zápisník
s osobnými poznámkami, 3 ks USB kľúčov, 40 ks tabliet zn. Prednison, 15 ks tabliet zn. Furon, 9 ks
tabliet zn. Tramabene, 13 ks tabliet zn. Myolastan, 4 ks tabliet zn. Movalis, 3 ks tabliet zn. Mydocalm, tri

ampulky lieku Degan, 3 ampulky lieku Torecan, 3 ampulky lieku Mydazolan, jedna ampulka lieku Tralgit,
jedna ampulka lieku Novalgin, jedna ampulka lieku Fortral, 5 ampuliek lieku Mesocain, 5 ampuliek lieku
Guajacuran.

Rovnako podľa citovaného ustanovenia bola prečítaná odpoveď ošetrujúcej lekárky A.. B. Ž. zo dňa

11.09.2011, v ktorej konštatuje, že od 01.07.2006 nebol z jej strany obžalovanému (ktorý bol jej
pacientom) predpísaný žiaden z uvedených liekov s výnimkou balenia lieku Mydocalm 150 mg, ktorý
pacientovi predpísala dňa 20.01.2010 v súvislosti s liečbou bolestí chrbtice, a takisto bola prečítaná
správa Univerzitnej nemocnice Bratislava, v ktorej sa uvádza, že pán O. B. u nich pracuje od 12.01.2009
vo funkcii sestra, stále na oddelení intenzívnej medicíny nemocnice akad. L. Dérera, Limbova 5,

Bratislava. menovaný v životopise uvádza predchádzajúce pôsobisko Fakultnú nemocnicu Trenčín od
01.07.2006 do 20.11.2008. Doposiaľ na menovaného neboli žiadne sťažnosti.
Obhajca obžalovaného navrhol aby súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako znalca A.. U. W., ktorého
na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní súd nesprávne vypočul ako svedka.
Senát návrh obhajcu zamietol a rozhodol, že upúšťa od vykonania tohto dôkazu s poukazom na

rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, č. k. 1To 94/2013 zo dňa 14. 08. 2013 (č. l. 17) kde v odôvodnení
uvádza, že zo samotného posudku znalca nie je zrejmé, čo vlastne vyšetroval u obžalovaného, teda či
duševný stav (duševný stav vyšetrujú vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie), resp. len odpovedal na
sugestívne až kapciózne otázky položené mu obhajcom obžalovaného a vlastne hodnotil, vyjadroval
sa a kritizoval aj závery psychiatrického posudku A.. F. J., znalkyne z odboru psychológie, klinická

psychológia detí a dospelých, čo nie je jeho odborom.

Svedkovia A.. A. P., A.. M. S. - sekundárni lekári, A.. W. T. - zástupca primára v deň 10. 06. 2011, Doc.
MUDr. A. A. - prednosta kliniky, U. G. - staničná sestra, M. E. - vrchná sestra, C. L. - vedúca dennej
zmeny zhodne vypovedali, že obžalovaný pracoval ako sestra na oddelení a dňa 10. 06. 2011 sa osobne

sám staral o poškodenú S., čo je zrejmé aj zo zdravotného záznamu (č. l. 520 - 524). Obžalovaný bol
zodpovedný, po odbornej stránke mimoriadne zdatný, nebol roztržitý, neboli na neho podané žiadne
sťažnosti. Zdravotná sestra podávala lieky podľa rozpisu ošetrujúceho lekára, ktorý bol uvedený v
zdravotnom zázname (č. l. 520 - 524). Podanie liekov najskôr musela zaznamenať a potom lieky podať.Zdravotná sestra sama nemohla podávať lieky, ktoré neboli predpísané lekárom, vždy potrebovala k
tomu súhlas lekára. Lieky boli uložené v osobitnej miestnosti v skrinke podľa abecedy. Prístup k nim mal
všetok personál oddelenia. Uzamknuté boli iba opiáty a iné sledované lieky. Dňa 10. 06. 2011 poškodená

S. nemala predpísané lieky - Novalgin, Esmeron, Ebrantil, Propofol (zdravotný záznam č. l. 520 - 524,
ktorý bol svedkom predložený).

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak,

ako to predpokladá § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru, že vina obžalovaného O. B. za skutky
uvedené v bode 1. a 2., bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná a dokázané
skutočnosti neodôvodňujú alternatívny záver o jeho nevine.
Vo vzťahu ku skutku v bode 1. obžaloby bolo pre súd, z hľadiska hodnotenia dôkazov, najpodstatnejšie
posúdiť a vysporiadať sa zo zmenou výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, oproti jeho
výpovediam z prípravného konania, a to v tom smere, ktorá z týchto výpovedí je pravdivá, podložená

aj ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. V kontexte celého vykonaného dokazovania súd ako
nepresvedčivú, vo viacerých smeroch za nelogickú, a preto účelovú, pochopiteľnú len z hľadiska snahy
obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.),
vyhodnotil výpoveď obžalovaného uskutočnenú na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom.

Naopak, za vierohodné možno považovať jeho skoršie výpovede z prípravného konania, kde sa ku
skutku, tak ako mu je kladené za vinu, v plnom rozsahu priznal s presným opisom skutkových okolností,
ktoré sa plne zhodujú s tým, čo vypovedala svedkyňa O. M.W.J. o tom, čo jej obžalovaný povedal.
O týchto okolnostiach pritom počas prípravného konania vypovedal dvakrát pred vyšetrovateľom a aj
pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie v čase rozhodovania o jeho vzatí do väzby. V tomto

prípade, ako aj pri výsluchu konaného dňa 19.10.2011 pritom obžalovaný vypovedal v prítomnosti svojho
obhajcu. Vo svojich výpovediach výslovne uviedol, že pacientke podal najprv Ebrantil (okolo 14.00 hod.)
a následne aj Esmeron (okolo 15.30 hod.) z dôvodu, že videl jej utrpenie, preto sa rozhodol jej pomôcť
a zrýchliť proces jej umierania.
V súvislosti s obhajobnou argumentáciou obžalovaného súd poukazuje na skutočnosť, že medzi prvým a

druhým výsluchom uplynuli takmer štyri mesiace, čo je dosť dlhá doba na to, aby si obžalovaný uvedomil
dôsledky svojej prvej, podľa obhajoby vymyslenej verzii o eutanázii. Ako vyplýva aj zo znaleckého
dokazovania, obžalovaný je na dostatočne intelektuálne vyspelej úrovni, aby si trestnoprávne následky
vyplývajúce z toho, čo vypovedal pred svedkyňou O. M. a následne aj pred vyšetrovateľom a sudcom pre
prípravné konanie, uvedomil v uvedenom časovom rozpätí, a zmenu svojej výpovede v tom zmysle, že z

jeho strany išlo v skutočnosti o omyl, realizoval už v rámci svojho druhého výsluchu, ktorý bol realizovaný
v prítomnosti ustanoveného obhajcu. Podľa názoru súdu je uvedené obdobie dostatočné tiež na to, aby
sa obžalovaný vyrovnal aj s údajným vnútorným rozporom medzi tým, čo si v rámci snahy zapôsobiť, mal
vymyslieť pred menovanou svedkyňou, a tou skutočnosťou, že z jeho strany v skutočnosti išlo o omyl
spočívajúci v zámene podávaných liekov. Veď podľa jeho obhajobných tvrdení (a toho, čo uviedol pred

znalkyňou A.. F. J.U.Š.) ho mala uvedená svedkyňa zradiť, preto nie je rozumný dôvod sa domnievať,
že by obžalovaný mal relevantný motív zostávať na svojej pôvodnej výpovedi, a to aj s ohľadom na
odstup času.
V tejto súvislosti je vierohodnosť jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyvrátená aj výpoveďami
znalkýň, psychiatričky A.. B. A.Š. a psychologičky Mgr. F.Ľ.M. J., ktoré súd nemá žiaden dôvod

spochybňovať, pričom k ich spochybneniu nedošlo ani zo strany obhajoby. Obe znalkyne poukázali
na postoj obžalovaného k eutanázii, o ktorom svedčí jeho vyjadrenie, že by skutok spáchal znova,
aj v prípade pre neho nepriaznivých trestnoprávnych následkov. Znalkyňa A.. B. A. výslovne
uviedla, že obžalovaný netrpel poruchamy myslenia, bludmi, nejavil príznaky poškodenia ovládacích
a rozpoznávacích schopností, a skutočnosti, ktoré tvrdil, boli také, ako ich sám objektívne uviedol.

Z výpovede znalkyne A.. F. J. takisto vyplynulo, že obžalovaný si uvedomoval, že jeho konanie je
zakázané, ale z morálneho hľadiska to považoval za správne. So zreteľom na obhajobu obžalovaného,
súdu nie je zrejmé, prečo by obžalovaný, ak skutočne išlo z jeho strany o omyl, túto okolnosť v rámci
znaleckého vyšetrovania pred znalcami neuviedol, obzvlášť v prípade, keď pred znalkyňou poprel
asistencie pri úmrtí v iných prípadoch s vysvetlením, že svedkyňa to zle pochopila. Skutočnosť, že

nepoprel, naopak priznal, spáchanie žalovaného skutku, tiež nasvedčuje hodnovernosti a pravdivosti
jeho pôvodnej výpovede, kde pred vyšetrovateľom tiež popieral účasť na eutanázii iných osôb, ako
bola poškodená Ľ. S., pri ktorej svoje konanie smerujúce k usmrteniu tejto pacientky priznal. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že v tomto štádiu konania bol obžalovaný vyšetrovaný tromi znalcamiz príslušného odvetvia a odboru, je preto nepravdepodobné, že by z ich strany nedošlo k zisteniu
akýchkoľvek skutočností, ktoré by boli spôsobilé, čo len čiastočne, podporiť obžalovaným uvádzaný
dôvod zmeny jeho výpovede.

Ďalej súd konštatuje, že snaha obhajoby o vykreslenie konania vyšetrovateľov v zmysle ovplyvňovania,
resp. navádzania na výpoveď obžalovaného nebola v nijakom smere podložená. Obžalovaný uviedol,
že policajti mu od začiatku tvrdili, že v tele poškodenej našli Esmeron, hoci on vedel, že ho nájsť nemohli,
nakoľko ho nepodal. Je potom logickou otázka, prečo sa obžalovaný priznal k podaniu Esmeronu, ktorý
údajne nepodal, ale podanie Propofolu, na ktorý sa vyšetrovateľ pri výsluchu dňa 19.10.2011 výslovne

pýtal, poprel. Ak by mal obžalovaný v tom čase vychádzať z toho, že je pre neho priaznivejšie sa priznať
k niečomu, čo nespravil, nebol z jeho strany dôvod popierať ani podanie Propofolu, a to bez ohľadu na
to, že pri svojej výpovedi spontánne uviedol len liek Esmeron.
V prípade, že by zo strany obžalovaného skutočne malo ísť o nedbanlivostné konanie zakladajúce sa na
mylnom podaní nesprávneho lieku, pôsobí rovnako nevierohodne aj tvrdenie obsiahnuté v záverečnej
reči obhajcu, v zmysle ktorého mal pôvodne súdom ustanovený obhajca obžalovanému radiť, aby sa k

činu priznal, že sa na neho nebude hľadieť ako na vraha, ale ako na toho, kto chcel pomôcť. V tomto
smere súd uvádza, že ustanovený obhajca má rovnaké povinnosti, ako obhajca zvolený a v zmysle §
44 ods. 1 Tr. por. je obhajca povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie
jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o
to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho

vinu zmierňujú. Ak by obžalovaný obhajcovi uviedol, že išlo o omyl a podal mu relevantné vysvetlenie
svojej vymyslenej výpovede, je priam nepredstaviteľné, a to aj z hľadiska profesionálnej etiky obhajcu,
že by tento obžalovanému radil držať sa priznania k spáchaniu skutku. Pochopiteľné by to bolo iba vtedy,
ak by obžalovaný obhajcovi uviedol tie isté skutočnosti, ktoré povedal svedkyni O. M. a následne pri
svojich výpovediach v prípravnom konaní, a teda iba na tomto základe by bol zo strany obhajcu dôvod

poskytnúť mu takú radu v rámci obhajoby, ktorá by mohla viesť k miernejšiemu potrestaniu za spáchaný
skutok. Ak by obhajca mal vedomosť o takom opise skutku obžalovaného, ktoré by bolo dôvodom na
zváženie posúdenia jeho konania ako nedbanlivostného, je logické, že by jeho právna pomoc smerovala
k preukazovaniu tejto formy zavinenia, resp. k tomu, že zo strany obžalovaného išlo o omyl. V tomto
smere nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu by ani svojmu obhajcovi nepovedal, že z jeho strany išlo o

omyl. Ak mu sám neuviedol dôvody na zmiernenie svojej viny, a to ani s odstupom času, čo je v prípade,
že by boli pravdivé, z pohľadu súdu ťažko akceptovateľné, je logicky neudržateľné aj jeho tvrdenie o
strate dôvery k ustanovenému obhajcovi.
Za pochybné považuje súd aj obhajobné tvrdenie obžalovaného ohľadne jeho vzťahu k svedkyni O. M.
a jeho údajne zamilovanom vzťahu k nej, v dôsledku čoho nechcel priznať pred ňou svoj omyl. Tieto boli

vyvrátené samotnou výpoveďou tejto svedkyne, ako aj znaleckým dokazovaním. Z výpovede menovanej
svedkyne vyplýva, že s obžalovaným mali vzájomné vzťahy hneď od začiatku (podľa súdu a v zhode s
názorom prokuratúry od začiatku ich priateľstva, nie od začiatku inkriminovaného rozhovoru) ujasnené
v tom smere, že sú kamaráti. Taktiež znalkyňa A.. F. J. uviedla, že obžalovaný sa pred ňou vyjadril
v tom zmysle, že nemá záujem o dlhodobý vzťah so ženou, ani o sexuálne zážitky. Dáva prednosť

kamarátskym vzťahom.
Z tohto hľadiska, ako aj so zreteľom na časový faktor, nie nepodstatnou je tá skutočnosť, že k zmene
výpovede obžalovaného došlo až po tom, čo bola zmenená osoba jeho obhajcu. Až v tomto období došlo
k prezentácii takých skutočností, ako je zamilovaný vzťah k svedkyni v čase spáchania skutku, hĺbka
viery obžalovaného vylučujúca jeho kladný postoj k eutanázii, výhodnosť pôvodnej verzie výpovede

opierajúca sa o možnosť, že nebude vnímaný ako vrah, ale ako osoba, ktorá chcela pomôcť. Súd už
konštatoval svoj záver, že táto zmena výpovede je z viacerých vyššie uvedených hľadísk nelogická a
vzhľadom na časové súvislosti nevierohodná. Súd v zhode s názorom prokuratúry poznamenáva, že
obžalovaný je na dostatočnej mentálnej a vzdelanostnej úrovni na to, aby vedel, že eutanázia nie je
v právnom poriadku Slovenskej republiky povolená a že nedbanlivostné konanie je z trestnoprávneho

hľadiska vždy posudzované miernejšie ako úmysel, preto by pre neho bolo logickejšie a predovšetkým
výhodnejšie od začiatku svojej obhajoby tvrdiť, že v jeho konaní išlo o omyl.
Čo sa týka obhajobnej argumentácie obžalovaného, ktorou sa snažil poukázať na to, že je hlboko veriaci,
súd uvádza, že sama skutočnosť, že obžalovaný chodil do kostola a že počas základnej vojenskej
služby predčítaval v kostole, ešte nenasvedčuje hĺbke viery v smere bezvýhradného dodržiavania

náboženských dogiem. Je všeobecne známe, že aj veriaci človek, zachovávajúci náboženské úkony,
nekonávždyvsúladesoficiálnounáboženskounáukou,resp.skresťanskouvieroukou.Takáhĺbkaviery,
ako to prezentuje obhajoba, ktorá by u obžalovaného vylučovala schopnosť dopustiť sa skutku, ktorý mu
je kladený za vinu, nebola vôbec preukázaná. V tomto smere považuje súd za dostatočne vierohodné,náležite rozobraté a vysvetlené závery znalkyne A.. F. J., ktorá uviedla, že schizoidná porucha
osobnosti obžalovaného vylučuje jeho spútanie hlbokou vierou. Z jej výpovede pritom nevyplýva, že
by u obžalovaného vieru vylučovala úplne, ale iba v takom ponímaní, ktorá by ho zbavovala slobody

rozhodovania sa podľa vlastnej úvahy. V konečnom dôsledku s hlbokou vierou je nezlučiteľný aj pokus
o samovraždu, ku ktorému sa obžalovaný uchýlil. Rovnako, ak by obžalovaný bol tak hlboko veriacim
človekom, nemohol by chcieť zapôsobiť na svedkyňu, o ktorej sa dozvedel (bez ohľadu na to, kedy), že
má partnerský vzťah s iným mužom, nakoľko aj takéto konanie by bolo v rozpore s kresťanským učením.
V tomto smere súd už len dodáva, že ani tieto skutočnosti ohľadne jeho viery, neboli obžalovaným v

prípravnom konaní prezentované.
Skutočnosť, že výpoveď obžalovaného v ktorej uvádza, že omylom podal poškodenej liek Ebrantil je
účelová, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia liekov Esmeron, Ebrantil, Novalgin, Propofol a aj predloženie
originálnych balení liekov na hlavnom pojednávaní. Liek Ebrantil je balený v krabičke s výraznými
farebnými pruhmi a ampulky sú z bieleho priehľadného skla, liek Novalgin je balený v krabičke bielej
farby a ampulky sú oveľa menšie tmavohnedej farby.

Obžalovaný je dlhoročný pracovník - zdravotná sestra, po odbornej stránke mimoriadne zdatný, nebol
roztržitý a preto sa súdu javí nelogické, aby si lieky pomýlil. Lieky boli uložené v skrinke podľa
abecedného zoznamu, výrazne sa od seba odlišovali vzhľadom aj farbou. Po predložení originálnych
balení liekov na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že sa pomýlil, avšak nevie uviesť prečo
sa pomýlil.

Keďže lieky ktoré podal obžalovaný poškodenej neboli predpísané lekárom, obžalovaný nemal žiadny
dôvod ísť pre lieky do skrinky. Pokiaľ pre lieky do skrinky išiel, tak s jediným úmyslom, podať také lieky,
ktoré spôsobili poškodenej smrť.
Pokiaľ ide o výpoveď znalca RNDr. Dušana Kešického a jeho znalecký posudok, súd ich považuje

rovnako ako znalec A.. J. za účelový. Znalec sa vyjadroval iba k vierohodnosti zmenenej výpovede
obžalovaného, k prvým výpovediam nezaujal žiadne stanovisko a preto pre rozhodnutie súdu jeho
výpoveď na hlavnom pojednávaní je nepoužiteľná. Znalec na otázku predsedu senátu, či mal k
dispozícii fotodokumentáciu liekov, ktoré si mal obžalovaný pomýliť uviedol, že nie. Na otázku, ak by
fotodokumentáciu liekov videl, či by bol záver jeho posudku iný, odpovedal, že nie. Zároveň však uviedol,

že obžalovaný mu spomínal iba ampulky liekov o objeme 5 ml a nie o objeme 10 ml. Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaný zámerne znalcovi klamal, aby znalec vypovedal v jeho prospech a potvrdil verziu
jeho zmenenej výpovede.
Záverom súd konštatuje, že jedine senát súdu môže rozhodnúť ktorá z výpovedí obžalovaného je
účelová, ktorá je vierohodná a to na základe vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností vzťahujúcich sa na zmenu výpovede obžalovaného,
má súd za to, že táto zmena výpovede je účelová, v celej podstate nehodnoverná, preto jej súd ani
neuveril a v tomto smere nemohol obhajobnú argumentáciu obžalovaného akceptovať.
Čo sa týka výpovede svedka D., súd uvádza, že z tejto vyplývajú v zásadných veciach obdobné
skutočnosti, ako z pôvodnej výpovede obžalovaného a svedkyne O. M.U.Č., doplnené aj o nové,

údajne obžalovaným prezentované okolnosti. Tieto tvrdenia však boli zo strany obhajoby relevantným
spôsobom spochybnené natoľko, že vznikajú pochybnosti predovšetkým o motíve výpovede tohto
svedka, ktorý je sám trestne stíhaný, a ktorý tak mohol uvádzať niektoré fakty (v zmysle podanej
obžaloby) z dôvodu snahy pomôcť sebe samému v konaní v jeho trestnej veci.
V tomto smere súd poznamenáva, že výpoveď tohto svedka, resp. pochybnosti o jej hodnovernosti,

neznižujúdôkaznúhodnotuostatnýchvovecivykonanýchdôkazovvsmereustáleniavinyobžalovaného
a už vôbec nemôžu mať za následok, že by boli spôsobilé obžalovaného viny zbaviť, hoci by sa
aj preukázala ich nepravdivosť. Táto výpoveď sama osebe nemôže mať vplyv na závery súdu,
vyplývajúce z hodnotenia výpovedí obžalovaného, ako ani z hodnotenia ostatných dôkazov, jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach.

Súd nepovažoval za dostatočný ani ďalší, z pohľadu obhajoby jeden zo základných argumentov v
prospech obžalovaného, a to, že sa v tele Ľ. S. nenašiel, napriek cielenej analýze, liek Esmeron, resp.
jeho účinná látka, ktorý mal byť príčinou smrti menovanej. Tento fakt mal podporiť verziu obžalovaného,
že z jeho strany išlo o omyl a že si podanie uvedeného lieku menovanej pacientke len vymyslel.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že z výpovedí znalcov U.. W. D., Z.. a A.. X. D. nemožno usudzovať, že

by liek Esmeron nebol Ľ. S. pred smrťou podaný. Vyjadrenie U.. W. D., Z.., že pokiaľ by látky boli podané,
boli by tam aj po 5 dňoch, je potrebné hodnotiť v kontexte celej jeho výpovede, ako aj so zreteľom na
výpoveď druhého z menovaných znalcov. Predovšetkým už v úvode svojej výpovede sa znalec vyjadril
v tom smere, že na uvedenú otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, iba orientačne. Y. A.. X. D. potomuviedol, že Esmeron s účinnou látkou Rokurónium nebol potvrdený, avšak na základe pitevného a
toxikologického vyšetrenia nebolo možné potvrdiť ani vyvrátiť, či toto liečivo bolo podané, a to vzhľadom
na časový interval. Taktiež uviedol, že v literatúre nenašli a nie sú žiadne adekvátne, relevantné údaje,

na základe ktorých by bolo možné určiť, do akého času sa liek Esmeron v tele nachádza. Vzhľadom na
časový interval 112 hodín od smrti menovanej do vykonania pitvy, mohlo dôjsť k posmrtnému odbúraniu,
keďže sú to liečivá, ktoré majú krehkú, nestabilnú chemickú štruktúru. Nie je možné doložiť relevantnými
údajmi z literatúry a teda nedá sa určiť, či liečivo bolo alebo nebolo podané. Tieto vyjadrenia sú pritom
zhodné so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku č. 73/2011 a 52/2011 vypracovaného znalcami

z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia)
A.. X. D.Q.T. W. A.. B. K.A., Z..
Vyššie uvedená nestabilná chemická štruktúra lieku Esmeron vysvetľuje aj tú skutočnosť, že tento liek
sa v tele poškodenej po takmer 5 dňoch nenachádzal, na rozdiel od lieku Ebrantil, ktorý bol dokonca
podaný skôr.
Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd podanie lieku Esmeron obžalovaným vypustil zo

skutkovej vety, keďže jeho podanie nemal súd na 100% preukázané a vychádzal zo zásady „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Na druhej strane však mal súd jednoznačne preukázané, že v tele poškodenej sa zistil liek Propofol,
ktorý bol poškodenej podaný krátko pred smrťou (maximálne 5 minút), čo potvrdil znalec A.. X. D..

Vovzťahukpodávaniuliekovpacientovizostranyzdravotnejsestrysúdpoukazujenavýpovedesvedkov
A.. S., A.. Z.E., O. I., A.. P.Š.D., A.. T., A.. S.D., B.. A.. A., U. G., M.C.P. E., C. L., ktorí zhodne vypovedali,
že lieky podával poškodenej iba sám obžalovaný, mohol podať iba lieky predpísané lekárom, sám
nemohol rozhodnúť o podaní lieku, podanie lieku musel najskôr zapísať do lekárskeho záznamu a až
potom liek podať. V lekárskom zázname lieky Ebrantil, Propofol (Novalgin, Esmeron) nie sú zapísané

a preto obžalovaný nemal oprávnenie lieky podať. Keďže súd mal jednoznačne preukázané, že liek
Ebrantil a Propofol sa našiel pri pitve v tele poškodenej a tieto lieky spôsobili smrť poškodenej, súd
dospel k jednoznačnému záveru, že lieky podal obžalovaný v úmysle spôsobiť smrť poškodenej a tým
ju zbaviť utrpenia, ktoré ako ležiaca pacientka v kóme prežívala.

Podľa znalca A.. D. by smrť poškodenej spôsobilo aj podanie samostatne lieku Ebrantil alebo lieku
Propofol. Podanie liekov v ich kombinácii by smrť urýchlilo.

V prejednávanej veci považoval súd za významný záver znalcov A.. D. a A.. K., že zo súdno-lekárskeho
hľadiska ide o násilnú kategóriu smrti, ktorá je v príčinnej súvislosti s podaním liekov inou osobou.

Skutočnosť, na ktorú poukazuje obhajca v rámci svojej záverečnej reči, a to že obžalovaný na
pokles tlaku informoval službukonajúcu lekárku A.. A. S. z jej výpovede, ako ani z obsahu spisu
nevyplýva. Obžalovaný sa o tom, že na túto okolnosť nikoho neinformoval, vyjadril nielen na otázku
splnomocneného zástupcu poškodeného, ale túto skutočnosť uviedol aj v úvodnej časti svojej výpovede
na hlavnom pojednávaní. Menovaná svedkyňa uviedla, že pacientku videla o 14.00 hod, kedy už mala

nízky tlak a urobila o tom zápis do dokumentácie, z čoho však v nijakom smere nevyplýva, že by ju o
poklese tlaku informoval práve obžalovaný, ktorý sa dvakrát vyjadril úplne opačne.
Na základe všetkých vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd dospel k záveru, že obhajoba
obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 1. obžaloby bola v plnom rozsahu vyvrátená.
Súd mal za preukázané, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil tak, ako je to popísané vo

výrokovej časti rozsudku a ktorý jednoznačne po objektívnej aj subjektívnej stránke napĺňa všetky
zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, vrátane kvalifikačného znaku
podľa ods. 2 písm. c/ Tr. zák., nakoľko Ľ. S.F.K. bola v zmysle § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. chránenou
osobou z dôvodu jej veku.
Vo vzťahu k subjektívnej stránke súd uvádza, že zavinenie obžalovaného má formu priameho úmyslu v

zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný
chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom v § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Čo sa týka skutku uvedeného v bode 2. obžaloby, aj v tomto prípade mal súd za preukázané, že sa ho

obžalovaný dopustil tak, ako mu to je kladené za vinu.
V tomto smere súd poukazuje na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej obžalovaný
priznal spáchanie skutku. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Myolastan mal na predpis od známeho,Mydozolm získal od známej z nemocnice a Fortral si zobral po jednej pacientke, ktorý po nej zostal (po
tom, čo bola preložená) na stolíku.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaný uvedené lieky, ktorých účinné látky sú v zmysle zákona

č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do III. skupiny
psychotropných látok, mal vo svojej držbe neoprávnene a z jeho strany nebolo dokázané, že by mu boli
tieto lieky predpísané lekárom.
O uvedenej skutočnosti svedčí tiež výpoveď jeho ošetrujúcej lekárky, ktorá vypovedala, že mu uvedené
lieky nepredpísala, pričom na to ani nemala oprávnenie, a ak by mu ich predpísal iný lekár z odbornej

ambulancie, tak by o tom vedela, čo podľa súdu má svoje opodstatnenie, nakoľko by to vyplývalo z
jeho zdravotnej dokumentácie. Rovnako z výpovede svedkyne O. M.Ľ. vyplýva, že obžalovaný si lieky
zaobstarával takým spôsobom, že pacientovi podal polovičnú dávku a tým si z dvoch ampuliek ušetril
jednu pre seba.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že osoba môže uvedené lieky získať len na lekársky predpis,
pričom s poukazom na vyššie uvedené súd ustálil, že si ich sám a bez povolenia zadovážil iným

spôsobom.
Na tomto základe súd nemal pochybnosti o tom, že aj skutok v bode 2. obžaloby obžalovaný spáchal a
že tento skutok vykazuje znaky prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

Vo vzťahu k výroku o treste postupoval súd podľa príslušných ustanovení Trestného zákona,
zohľadňujúc účel trestu upraveného v § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatné zásady pre ukladanie trestov
vyjadrené predovšetkým v § 34 ods. 4 Tr. zák.
Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vinného súd postupoval v súlade so zásadami pre ukladanie
úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Súd rovnako prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zák., pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zák., keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 Tr. zák. nezistil.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení Trestného zákona a z trestnej sadzby ustanovenej v § 145

ods. 2 Tr. zák., súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov nepodmienečne,
teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný nebol doteraz trestne
stíhaný, ani právoplatne odsúdený za trestný čin. Okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestného
činu a predovšetkým pohnútka obžalovaného, ktorá ho viedla k úmyselnému spôsobeniu smrti Ľ. S.,
spočívajúcej v snahe pomôcť jej s ukončením jej utrpenia, neodôvodňujú záver o potrebe uloženia

prísnejšieho trestu odňatia slobody.
Podľa názoru súdu je uvedený trest dostatočný, ktorý môže zabezpečiť nápravu páchateľa a súčasne
povedie k naplneniu účelu trestu.
Pre výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Iná vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody,

vzhľadom na dikciu § 48 ods. 4 posledná veta Tr. zák., ani neprichádzala do úvahy.
Trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v trvaní dva roky, spočívajúci v zákaze
vykonávať akúkoľvek činnosť v oblasti zdravotníctva, súd obžalovanému uložil z dôvodu, že obžalovaný
sa trestného činu dopustil práve v súvislosti s výkonom svojho zamestnania zdravotnej sestry. Vzhľadom
na výmeru trestu odňatia slobody, súd považoval tento druh trestu v trvaní dva roky za primeraný.

Vzhľadom na obligatórne stanovenú povinnosť súdu uložiť ochranný dohľad páchateľovi, ktorého
odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, upravenú v § 76 ods.
1 Tr. zák., súd povinne obžalovanému uložil aj tento druh ochranného opatrenia, ktorého dĺžku stanovil
na obdobie dvoch rokov.
Čo sa týka nároku poškodeného na náhradu škody, súd konštatuje, že tento nárok nebol z jeho

strany uplatnený spôsobom predpokladaným Trestným poriadkom, preto súd poškodeného A.. A. S., v
zastúpení splnomocnencom A.. X. J., PhD., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a jeho

vyhodnotenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.